Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Hviezda

Index Hviezda

hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.

258 vzťahy: AB Doradus, Absolútna hviezdna veľkosť, Absolútne čierne teleso, Achernar, Aktívna oblasť, Alcyone, Alfa, Alfa Centauri, Alfa Centauri A, Anaximandros, Antares, Arches, Asterizmus, Astrológia, Astronómia, Astronomická jednotka, Atóm, Atómové jadro, Atmosféra (kozmického telesa), Atmosféra Zeme, Žiarenie alfa, Babylon, Bayerovo označenie, Bór, Býk (súhvezdie), Berýlium, Betelgeuze, Biely trpaslík, Bod, Bokova globula, Canopus, Cefeida, Chemická zlúčenina, Chemický prvok, Chróm, Chromosféra, Degenerovaný plyn, Deutérium, Dopplerov jav, Dvojhviezda, Dynamo, Einsteinov vzťah, Ekliptika, Elektrónvolt, Elektrický náboj, Elektromagnetické žiarenie, Elektromagnetické spektrum, Eliptická dráha, Emisná hmlovina, Energia, ..., Epsilon Lyrae, Erupcia, Eta Carinae, Exponent, Extrasolárna planéta, Farba, Flamsteedovo označenie, Fotón, Fotografická platňa, Fotosféra, Frekvencia, Galaktické halo, Galaktické jadro, Galaxia, Galaxia (Mliečna cesta), Genitív, Gliese 165, Granulácia, Gravitačná kontrakcia, Gravitačný kolaps (astronómia), Gravitácia, Gréčtina, Grécke písmo, Guľa, Guľová hviezdokopa, Gustav Robert Kirchhoff, Hayashiho čiara, Hélium, Henry Draper Catalogue, Henyeyho stopa, Herbigov-Harov objekt, Hertzsprungov-Russellov diagram, Hipparchos, Hlavná postupnosť, Hmlovina, Hmota, Hmotnosť, Hmotnosť Slnka, Hnedý trpaslík, Hustota, Hustota (objemová hmotnosť), Hviezdna asociácia, Hviezdna populácia, Hviezdny atlas, Hviezdny čas, Hviezdny oblak, Hviezdokopa, Hydrostatická rovnováha, Hydroxyl, Hypernova, Ión, Infračervené žiarenie, Interferometer, Ionizácia, Jadro Slnka, Jadrová syntéza, Jasný obor, John Flamsteed, Jupiter, Katalóg hviezd, Kelvin, Keplerove zákony, Kilogram, Kilometer, Kométa, Konvektívna zóna, Koróna, Kornephoros, Korpuskulárne žiarenie, Kov, Krabí pulzar, Krabia hmlovina, Kremík, Kvarková hviezda, Latinčina, Lítium, LBV 1806-20, Leptón, Liptovská Mara (priehrada), Logaritmus, Magnetické pole, Medzihviezdna hmota, Medzinárodná astronomická únia, Medzinárodná vesmírna stanica, Mesiac, Metalicita, Meter, Molekula, Molekulárny mrak, Moment hybnosti, Mytológia, Nadobor, Nebeská sféra, Nepravidelná galaxia, Neutríno, Neutrón, Neutrónová hviezda, Newtonove pohybové zákony, NGC 6397, Noc, Nova (astronómia), Oblasť žiarivej rovnováhy, Oblasť H II, Obor, Obor (hviezda), Obzor (Zem), Odmocnina, Odstredivá sila, Omega, Orión (hmlovina), Orión (súhvezdie), Otvorená hviezdokopa, Paralaxa, Parsek, Pól, Phekda, Planéta, Planetárna hmlovina, Planetárna sústava, Plazma (fyzika), Plazmová hviezda, Plejády, Plyn, Podobor, Podtrpaslík, Pohyb, Polárka, Pozitrón, Pozostatok supernovy, Prócium, Prúdenie tepla, Premenná hviezda typu T Tauri, Protón, Protón-protónový cyklus, Protohviezda, Protoplanetárny disk, Proxima Centauri, Pulzar, R Doradus, Radiálna rýchlosť, Rádioaktívny rozpad, Rádiové žiarenie, Röntgenové žiarenie, Rýchlosť, Regor, Rektascenzia, Rigel, Rotácia, Rovník, Sírius, Súhvezdie, Súradnica, Sústava CGS, SI, Skrytá hmota, Slnečná škvrna, Slnečná sústava, Slnečný vietor, Slnko, Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog, Sodík, Spektrálna čiara, Spektrálny typ, Spektroskopia, Spektroskopická dvojhviezda, Spektrum, Stelárna astronómia, Supernova, Svetelná hodina, Svetelná minúta, Svetelný rok, Svetlo, Svietivosť (astronómia), T Tauri, Tarantula (hmlovina), Teleskop, Teplo, Terestriálna planéta, Termonukleárna reakcia, Tlak, Trapéz Orióna, Trojhviezda, Trpaslík, UBV systém, Uhlík, Uhlíkový cyklus, Uhlová sekunda, Ultrafialové žiarenie, Vývoj hviezdy, Veľký tresk, Veľryba (súhvezdie), Vega, Vesmír, Viacnásobná hviezda, Vlastný pohyb, Vlnová dĺžka, Vodík, Watt (jednotka), Wolfova-Rayetova hviezda, Zákryt, Zákrytová dvojhviezda, Zdanlivá hviezdna veľkosť, Zem, Zoznam tradičných názvov hviezd, Zrážka galaxií, 19. storočie, 20. storočie, 3-alfa reakcia. Rozbaliť index (208 viac) »

AB Doradus

AB Doradus je trojhviezda v súhvezdí Mečiar.

Nový!!: Hviezda a AB Doradus · Pozrieť viac »

Absolútna hviezdna veľkosť

Absolútna hviezdna veľkosť alebo absolútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii pozorovaná hviezdna veľkosť (m), ktorú by mal objekt, keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti.

Nový!!: Hviezda a Absolútna hviezdna veľkosť · Pozrieť viac »

Absolútne čierne teleso

Absolútne čierne teleso (iné názvy: Planckov žiarič, dokonale čierne teleso, čierne teleso, čierny žiarič) je hypotetické teleso, ktoré úplne pohlcuje elektromagnetické žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúce na jeho povrch.

Nový!!: Hviezda a Absolútne čierne teleso · Pozrieť viac »

Achernar

Achernar (arab. آخر النهر (áchir al-nahr) – ústie rieky) (α Eri/α Eridani/Alfa Eridani) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Eridanus a deviata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.

Nový!!: Hviezda a Achernar · Pozrieť viac »

Aktívna oblasť

Aktívna oblasť môže byť.

Nový!!: Hviezda a Aktívna oblasť · Pozrieť viac »

Alcyone

Alcyone môže byť.

Nový!!: Hviezda a Alcyone · Pozrieť viac »

Alfa

Alfa môže označovať.

Nový!!: Hviezda a Alfa · Pozrieť viac »

Alfa Centauri

Poloha systému Alfa Centauri na oblohe Porovnanie veľkostí zložiek Alfa Centauri so Slnkom. Alfa Centauri (α Cen / α Centauri) alebo Rigil Centaurus, Rigil Kent, alebo Toliman je najjasnejšia trojhviezda v južnom súhvezdí Kentaur, a obsahuje štvrtú najjasnejšiu hviezdu na oblohe, s celkovou jasnosťou −0,01.

Nový!!: Hviezda a Alfa Centauri · Pozrieť viac »

Alfa Centauri A

Alfa Centauri A je hviezda hviezdneho systému Alfa Centauri.

Nový!!: Hviezda a Alfa Centauri A · Pozrieť viac »

Anaximandros

Anaximandros (* asi 610 pred Kr. – † asi 546 pred Kr.) bol starogrécky filozof, žiak Tálesa z Milétu.

Nový!!: Hviezda a Anaximandros · Pozrieť viac »

Antares

Antares (gr. anti Ares.

Nový!!: Hviezda a Antares · Pozrieť viac »

Arches

Arches môže byť.

Nový!!: Hviezda a Arches · Pozrieť viac »

Asterizmus

Asterizmus je výrazná skupina hviezd, ktorá nie je nijakým z 88 oficiálnych súhvezdí.

Nový!!: Hviezda a Asterizmus · Pozrieť viac »

Astrológia

Zvieratník zo synagógy zo 6. storočia Astrológia je veľmi starý odbor (rozumej paveda), ktorý hľadá vzťahy a súvislosti medzi postavením nebeských telies a aktuálnymi, minulými či budúcimi dejmi na určitom mieste povrchu Zeme.

Nový!!: Hviezda a Astrológia · Pozrieť viac »

Astronómia

Astronómia, čo etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία.

Nový!!: Hviezda a Astronómia · Pozrieť viac »

Astronomická jednotka

Astronomická jednotka (au, AU z angl. astronomical unit, UA z fr. unité astronomique) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.

Nový!!: Hviezda a Astronomická jednotka · Pozrieť viac »

Atóm

hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.

Nový!!: Hviezda a Atóm · Pozrieť viac »

Atómové jadro

Atómové jadro je kladne nabitá vnútorná časť atómu, obsahujúca až 99,9 % jeho hmotnosti.

Nový!!: Hviezda a Atómové jadro · Pozrieť viac »

Atmosféra (kozmického telesa)

Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.

Nový!!: Hviezda a Atmosféra (kozmického telesa) · Pozrieť viac »

Atmosféra Zeme

Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.

Nový!!: Hviezda a Atmosféra Zeme · Pozrieť viac »

Žiarenie alfa

Žiarenie alfa je prúd kladne nabitých jadier hélia, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 20 000 km.s-1.

Nový!!: Hviezda a Žiarenie alfa · Pozrieť viac »

Babylon

Babylonská veža, Pieter Brueghel, 1563 Babylon (-slovenský kodifikovaný tvar; v slov. prekladoch Biblie: Bábel; po česky, po grécky a nesprávne po slovensky Babylón; zahraničné varianty mena pozri nižšie) bolo mesto v starovekej Mezopotámii pri rieke Eufrat, centrum Babylonie.

Nový!!: Hviezda a Babylon · Pozrieť viac »

Bayerovo označenie

Bayerovo označenie je označenie 1564 jasných hviezd.

Nový!!: Hviezda a Bayerovo označenie · Pozrieť viac »

Bór

Bór (lat. borum) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku B a protónové číslo 5.

Nový!!: Hviezda a Bór · Pozrieť viac »

Býk (súhvezdie)

Johanna Hevelia Býk (Taurus) (♉) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí, ktorým prechádza Slnko od 13. mája do 20.

Nový!!: Hviezda a Býk (súhvezdie) · Pozrieť viac »

Berýlium

Berýlium (lat. Beryllium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Be a protónové číslo 4.

Nový!!: Hviezda a Berýlium · Pozrieť viac »

Betelgeuze

Betelgeuze (arab. 'ibl al-džawzā' – obrova pazucha, Betelgeuse, Betelgeux alebo Beteigeux alebo Alfa Orionis (α Ori / α Orionis) je druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a ôsma najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe. Jej jasnosť dosahuje približne prvú magnitúdu, ale s časom sa mení, pretože Betelgeuze je polopravidelná premenná hviezda. Z tohto dôvodu jej jasnosť kolíše v rozmedzí 0,0 mag. do 1,3 mag. Hoci je označená gréckym písmenom „alfa“, ktoré sa väčšinou dáva najjasnejšej hviezde súhvezdia, nie je jasnejšia ako Rigel (Beta Orionis). Podľa jedného zdroja sa v maxime svojej jasnosti niekedy stáva jasnejšou než Rigel, no podľa iných zdrojov sa nikdy nestáva jasnejšou než Rigel a premennosť spôsobila len zlý odhad jej jasnosti. Pri vzdialenosti od Slnka 500 až 652 ly je Betelgeuze naším najbližším nadobrom. Je to stará hviezda a väčšina hviezd obrazca Orióna je oveľa mladších ako ona. Betelgeuze má z nich tiež najväčší vlastný pohyb.

Nový!!: Hviezda a Betelgeuze · Pozrieť viac »

Biely trpaslík

Sírius A a Sírius B planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo, preto je v mn. čísle biele trpaslíky, nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou.

Nový!!: Hviezda a Biely trpaslík · Pozrieť viac »

Bod

Bod môže byť.

Nový!!: Hviezda a Bod · Pozrieť viac »

Bokova globula

Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu Bokova globula je hustý oblak kozmického prachu a plynu, v ktorom sa niekedy formujú hviezdy.

Nový!!: Hviezda a Bokova globula · Pozrieť viac »

Canopus

Súhvezdie Kýl Canopus (latinizácia mena veliteľa loďstva spartského kráľa Meneláa z gr. mytológie Kanôbosa) (α Car / α Carinae / Alpha Carinae) je najjasnejšia hviezda v južnom súhvezdí Kýl (Carina) a druhá najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou jasnosťou −0,72; hneď po hviezde Sírius.

Nový!!: Hviezda a Canopus · Pozrieť viac »

Cefeida

Cefeida je premenná hviezda vykazujúca veľmi dobrý vzťah medzi periódou premenlivosti a absolútnou svietivosťou.

Nový!!: Hviezda a Cefeida · Pozrieť viac »

Chemická zlúčenina

Chemická zlúčenina alebo skrátene zlúčenina je homogénna látka, zložená zo stavebných častíc rozličných prvkov (atómov, iónov), ktoré sú zlúčené v určitom, vždy v tom istom vzájomnom pomere.

Nový!!: Hviezda a Chemická zlúčenina · Pozrieť viac »

Chemický prvok

Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.

Nový!!: Hviezda a Chemický prvok · Pozrieť viac »

Chróm

Chróm (lat. Chromium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cr a protónové číslo 24.

Nový!!: Hviezda a Chróm · Pozrieť viac »

Chromosféra

úplnom zatmení. Chromosféra je tenká vrstva atmosféry Slnka, prípadne aj iných hviezd.

Nový!!: Hviezda a Chromosféra · Pozrieť viac »

Degenerovaný plyn

Degenerovaný plyn je plyn s takou vysokou hustotou, že jeho fyzikálne vlastnosti sa v dôsledku kvantových efektov podstatne odlišujú od vlastností ideálneho plynu (stavová rovnica).

Nový!!: Hviezda a Degenerovaný plyn · Pozrieť viac »

Deutérium

Deutérium (z gréčtiny δευτερον: „druhý“) alebo ťažký vodík je jeden z izotopov vodíka.

Nový!!: Hviezda a Deutérium · Pozrieť viac »

Dopplerov jav

Červený posun vo viditeľnom spektre. Vpravo skupina galaxii BAS11 a porovnanie spektra so Slnkom (vľavo) Dopplerov jav je zmena vlnovej dĺžky (a teda frekvencie) elektromagnetických alebo akustických vĺn vyvolaná relatívnym pohybom zdroja a pozorovateľa.

Nový!!: Hviezda a Dopplerov jav · Pozrieť viac »

Dvojhviezda

Najjasnejšia dvojhviezda na oblohe - Sírius A a B Dvojhviezda je.

Nový!!: Hviezda a Dvojhviezda · Pozrieť viac »

Dynamo

rotor dynama s komutátorom Dynamo je točivý elektrický stroj, ktorý premieňa mechanickú energiu z rotora hnacieho stroja na elektrickú energiu vo forme jednosmerného prúdu.

Nový!!: Hviezda a Dynamo · Pozrieť viac »

Einsteinov vzťah

Rovnica vo Walk of Ideas v roku 2006 v Nemecku Svetového roku fyziky 2005 Einsteinov vzťah je zákon vyjadrujúci vzťah medzi energiou E\,\! a hmotnosťou m\,\! telesa: kde c je rýchlosť svetla.

Nový!!: Hviezda a Einsteinov vzťah · Pozrieť viac »

Ekliptika

Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.

Nový!!: Hviezda a Ekliptika · Pozrieť viac »

Elektrónvolt

Elektrónvolt (značka eV) je fyzikálna jednotka energie.

Nový!!: Hviezda a Elektrónvolt · Pozrieť viac »

Elektrický náboj

Elektrický náboj (Q) je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje veľkosť schopnosti pôsobiť elektrickou silou.

Nový!!: Hviezda a Elektrický náboj · Pozrieť viac »

Elektromagnetické žiarenie

Elektromagnetické žiarenie je prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia.

Nový!!: Hviezda a Elektromagnetické žiarenie · Pozrieť viac »

Elektromagnetické spektrum

upright.

Nový!!: Hviezda a Elektromagnetické spektrum · Pozrieť viac »

Eliptická dráha

Slnka) po eliptickej dráhe s väčším telesom umiestneným v jednom z ohnísk elipsy. Dve telesá rovnakej hmoty obiehajúce okolo spoločného barycentra po eliptických dráhach. Schéma suborbitálneho letu, A – štart, B – pristátie, G – ťažisko Zeme, S – stratosféra, 1 – vzlet, 2 – mikrogravitácia, 3 – návrat. Zotrvačný let prebieha po elipse, v ktorej ohnisku sa nachádza ťažisko Zeme. Eliptická dráha (al. eliptická orbita), v astrodynamike alebo v nebeskej mechanike znamená Keplerovu dráhu s obežnou excentricitou menšou ako 1.

Nový!!: Hviezda a Eliptická dráha · Pozrieť viac »

Emisná hmlovina

Emisná hmlovina je mračno ionizovaného plynu emitujúce svetlo rôznych vlnových dĺžok.

Nový!!: Hviezda a Emisná hmlovina · Pozrieť viac »

Energia

Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave.

Nový!!: Hviezda a Energia · Pozrieť viac »

Epsilon Lyrae

Epsilon Lyrae (ε Lyr) je dvojitá dvojhviezda čiže štvorhviezda v súhvezdí Lýra.

Nový!!: Hviezda a Epsilon Lyrae · Pozrieť viac »

Erupcia

Erupcia môže byť.

Nový!!: Hviezda a Erupcia · Pozrieť viac »

Eta Carinae

right Eta Carinae (η Car/η Carinae) je veľmi veľká a jasná hviezda v súhvezdí Kýl, pričom jej hmotnosť je asi 100-150-krát väčšia ako hmotnosť Slnka a jej jasnosť predstavuje asi 4-miliónnásobok jasnosti Slnka.

Nový!!: Hviezda a Eta Carinae · Pozrieť viac »

Exponent

Exponent môže byť.

Nový!!: Hviezda a Exponent · Pozrieť viac »

Extrasolárna planéta

Nárast počtu objavených exoplanét podľa rokov Umelcova predstava trojitého západu „slnka“ na planéte HD 188753 Ab Extrasolárna planéta alebo exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy.

Nový!!: Hviezda a Extrasolárna planéta · Pozrieť viac »

Farba

Farba môže byť.

Nový!!: Hviezda a Farba · Pozrieť viac »

Flamsteedovo označenie

Flamsteedovo označenie hviezd je podobné Bayerovému označeniu s tým rozdielom, že namiesto gréckych písmen sa používajú číslice.

Nový!!: Hviezda a Flamsteedovo označenie · Pozrieť viac »

Fotón

Fotón (z gréckeho: φως (fos), svetlo) je vo fyzike elementárna častica, kvantum elektromagnetického poľa a základná "jednotka" svetla a všetkých ostatných foriem elektromagnetického žiarenia.

Nový!!: Hviezda a Fotón · Pozrieť viac »

Fotografická platňa

Fotografická platňa alebo nespisovne fotografická doska bola jedna z najskorších foriem fotografického filmu, v ktorej bola svetlocitlivá emulzia strieborných solí aplikovaná na sklenenú dosku.

Nový!!: Hviezda a Fotografická platňa · Pozrieť viac »

Fotosféra

slnečných škvŕn Fotosféra je oblasť hviezdy, v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej.

Nový!!: Hviezda a Fotosféra · Pozrieť viac »

Frekvencia

Frekvencia (z lat. frequentia.

Nový!!: Hviezda a Frekvencia · Pozrieť viac »

Galaktické halo

Galaktické halo je oblasť obklopujúca špirálové galaxie vrátane Mliečnej cesty.

Nový!!: Hviezda a Galaktické halo · Pozrieť viac »

Galaktické jadro

Galaktické jadro môže byť.

Nový!!: Hviezda a Galaktické jadro · Pozrieť viac »

Galaxia

Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Prstencová galaxia, Hoagov objekt Nepravidelná galaxia NGC 6745 Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.

Nový!!: Hviezda a Galaxia · Pozrieť viac »

Galaxia (Mliečna cesta)

Galaxia (- s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä staršie Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava.

Nový!!: Hviezda a Galaxia (Mliečna cesta) · Pozrieť viac »

Genitív

Genitív je jeden z gramatických pádov v mnohých jazykoch.

Nový!!: Hviezda a Genitív · Pozrieť viac »

Gliese 165

Gliese 165 je hviezdna sústava obsahujúca hlavnú hviezdu a matného spoločníka Gliese 165B, čo je jedna z najľahších známych hviezd.

Nový!!: Hviezda a Gliese 165 · Pozrieť viac »

Granulácia

Granulácia môže byť.

Nový!!: Hviezda a Granulácia · Pozrieť viac »

Gravitačná kontrakcia

Gravitačná kontrakcia je proces, pri ktorom pôsobením vlastnej gravitácie medzi časticami vesmírneho telesa dochádza k jeho zmršťovaniu, pričom sa teleso zahrieva a obyčajne sa zrýchľuje jeho rotácia.

Nový!!: Hviezda a Gravitačná kontrakcia · Pozrieť viac »

Gravitačný kolaps (astronómia)

Gravitačný kolaps je proces, pri ktorom sa z hviezdy stáva čierna diera.

Nový!!: Hviezda a Gravitačný kolaps (astronómia) · Pozrieť viac »

Gravitácia

Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.

Nový!!: Hviezda a Gravitácia · Pozrieť viac »

Gréčtina

Gréčtina môže byť.

Nový!!: Hviezda a Gréčtina · Pozrieť viac »

Grécke písmo

Grécke písmo alebo grécka abeceda alebo alfabeta je najstaršie dodnes používané písmo v Európe.

Nový!!: Hviezda a Grécke písmo · Pozrieť viac »

Guľa

Guľa môže byť.

Nový!!: Hviezda a Guľa · Pozrieť viac »

Guľová hviezdokopa

Guľová hviezdokopa 47 Tucanae v súhvezdí Tukan na južnej oblohe Guľová hviezdokopa je guľové zoskupenie hviezd, ktoré obieha galaxiu ako satelit.

Nový!!: Hviezda a Guľová hviezdokopa · Pozrieť viac »

Gustav Robert Kirchhoff

Gustav Robert Kirchhoff (* 12. marec 1824 Königsberg, Východné Prusko dnes Kaliningrad, Rusko; † 17. október 1887 Berlín, Nemecké cisárstvo, dnes Nemecko) bol nemecký fyzik.

Nový!!: Hviezda a Gustav Robert Kirchhoff · Pozrieť viac »

Hayashiho čiara

Hayashiho čiara (Hayashiho medza, Hayashiho stopa, Hayashiho vývojová stopa, Hayashiho dráha) fázy vzniku hviezdy, je takmer zvislá čiara v Hertzsprungovom-Russelovom diagrame, ktorá predstavuje vývoj svietivosti a teploty protohviezdy pri kontrakcii smerom k hlavnej postupnosti.

Nový!!: Hviezda a Hayashiho čiara · Pozrieť viac »

Hélium

Hélium Helium (gr. ήλιος (hélios).

Nový!!: Hviezda a Hélium · Pozrieť viac »

Henry Draper Catalogue

Henry Draper Catalogue je astronomický katalóg s astrometrickými a spektroskopickými dátami viac ako 225-tisíc najjasnejších hviezd viditeľných na severnej a južnej pologuli.

Nový!!: Hviezda a Henry Draper Catalogue · Pozrieť viac »

Henyeyho stopa

Henyeyho stopa je stopa hviezd pred hlavnou postupnosťou s hmotou menšou ako polovica hmoty Slnka na Hertzsprungov-Russellovom diagrame na konci Hayashiho stopy.

Nový!!: Hviezda a Henyeyho stopa · Pozrieť viac »

Herbigov-Harov objekt

slnečnej sústavy alebo 1 000-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka Herbigove-Harove objekty sú malé, hmlovinám podobné objekty, ktoré vznikli v dôsledku krátkej, len niekoľko tisíc rokov trvajúcej etapy života mladej hviezdy.

Nový!!: Hviezda a Herbigov-Harov objekt · Pozrieť viac »

Hertzsprungov-Russellov diagram

V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou, svietivosťou, hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou hviezdy.

Nový!!: Hviezda a Hertzsprungov-Russellov diagram · Pozrieť viac »

Hipparchos

Hipparchos môže byť.

Nový!!: Hviezda a Hipparchos · Pozrieť viac »

Hlavná postupnosť

Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.

Nový!!: Hviezda a Hlavná postupnosť · Pozrieť viac »

Hmlovina

Hmlovina môže byť.

Nový!!: Hviezda a Hmlovina · Pozrieť viac »

Hmota

Hmota môže byť.

Nový!!: Hviezda a Hmota · Pozrieť viac »

Hmotnosť

Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.

Nový!!: Hviezda a Hmotnosť · Pozrieť viac »

Hmotnosť Slnka

Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov, napríklad galaxií.

Nový!!: Hviezda a Hmotnosť Slnka · Pozrieť viac »

Hnedý trpaslík

Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo od materskej hviezdy Gliese 229A Hnedý trpaslík je substelárny objekt, ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti, ale má plne vodivý povrch a vnútro.

Nový!!: Hviezda a Hnedý trpaslík · Pozrieť viac »

Hustota

Hustota môže byť.

Nový!!: Hviezda a Hustota · Pozrieť viac »

Hustota (objemová hmotnosť)

Hustota alebo objemová hmotnosť alebo staršie merná hmotnosť (symbol: ρ – gréc.: ró) je fyzikálna veličina, ktorá je určená podielom hmotnosti a objemu telesa.

Nový!!: Hviezda a Hustota (objemová hmotnosť) · Pozrieť viac »

Hviezdna asociácia

Hviezdna asociácia alebo hviezdne zoskupenie je veľmi voľná hviezdokopa, voľnejšia ako guľová aj otvorená hviezdokopa.

Nový!!: Hviezda a Hviezdna asociácia · Pozrieť viac »

Hviezdna populácia

Hviezdna populácia je podsústava hviezd a objektov rôznych typov v rámci hviezdnej sústavy (galaxie), ktoré majú približne rovnaký vek, rovnakú polohu a zhodné kinematické charakteristiky.

Nový!!: Hviezda a Hviezdna populácia · Pozrieť viac »

Hviezdny atlas

Hviezdny atlas je variantom tradičného geografického atlasu, ktorý zobrazuje permanentné a polo-permanentné polohy vesmírnych objektov, napríklad hviezd, súhvezdí, hmlovín, hviezdokóp a galaxií.

Nový!!: Hviezda a Hviezdny atlas · Pozrieť viac »

Hviezdny čas

Hviezdny čas alebo siderický čas je čas meraný podľa denného pohybu jarného bodu, čo je veľmi blízke, ale nie identické s pohybom hviezd.

Nový!!: Hviezda a Hviezdny čas · Pozrieť viac »

Hviezdny oblak

Hviezdy oblak Strelec Hviezdny oblak je skupina hviezd na oblohe, ktoré sa javia, akoby boli na rovnakom mieste na oblohe.

Nový!!: Hviezda a Hviezdny oblak · Pozrieť viac »

Hviezdokopa

Herkules. Hviezdokopy sú skupiny hviezd, ktoré gravitácia drží pokope.

Nový!!: Hviezda a Hviezdokopa · Pozrieť viac »

Hydrostatická rovnováha

Hydrostatická rovnováha je stav, ktorý nastáva, keď kompresia spôsobená gravitáciou je vyvážená gradientom tlaku, ktorý vyvoláva gradient sily v opačnom smere.

Nový!!: Hviezda a Hydrostatická rovnováha · Pozrieť viac »

Hydroxyl

Hydroxylová skupina ('''modrá''' označená) ako funkčná skupina molekuly Termín hydroxylová skupina popisuje OH skupinu viazanú v organických zlúčeninách.

Nový!!: Hviezda a Hydroxyl · Pozrieť viac »

Hypernova

Hypernova (značka SLSN) je teoreticky predpokladaný typ supernovy vznikajúci kolapsom na konci životného cyklu výnimočne hmotnej hviezdy.

Nový!!: Hviezda a Hypernova · Pozrieť viac »

Ión

Ión môže byť.

Nový!!: Hviezda a Ión · Pozrieť viac »

Infračervené žiarenie

Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.

Nový!!: Hviezda a Infračervené žiarenie · Pozrieť viac »

Interferometer

Interferometer je optický prístroj, ktorý využíva interferenciu svetla na meranie rôznych fyzikálnych veličín.

Nový!!: Hviezda a Interferometer · Pozrieť viac »

Ionizácia

Ionizácia je odtrhnutie jedného alebo viacerých elektrónov od atómu alebo molekuly.

Nový!!: Hviezda a Ionizácia · Pozrieť viac »

Jadro Slnka

vnútorná stavba Slnka a jeho jadro Jadro Slnka je centrálna časť Slnka, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie.

Nový!!: Hviezda a Jadro Slnka · Pozrieť viac »

Jadrová syntéza

Jadrová fúzia alebo jadrová syntéza je zlúčenie atómových jadier s nižšou atómovou hmotnosťou do jadra s vyššou atómovou hmotnosťou.

Nový!!: Hviezda a Jadrová syntéza · Pozrieť viac »

Jasný obor

Jasné obry sú hviezdy triedy svietivosti II Yerkesovej klasifikácie.

Nový!!: Hviezda a Jasný obor · Pozrieť viac »

John Flamsteed

John Flamsteed (* 19. august 1646, Denby – † 31. december 1719, Greenwich) bol anglický astronóm.

Nový!!: Hviezda a John Flamsteed · Pozrieť viac »

Jupiter

Žiadny popis.

Nový!!: Hviezda a Jupiter · Pozrieť viac »

Katalóg hviezd

Katalóg hviezd je systematicky usporiadaný zoznam hviezd, ktorý obsahuje strednú polohu hviezd (t. j. súradnice pre určité ekvinokcium) a obyčajne aj zdanlivú hviezdnu veľkosť, prípadne radiálnu rýchlosť, vlastný pohyb, spektrálnu triedu, paralaxu, číslo iného katalógu a pod.

Nový!!: Hviezda a Katalóg hviezd · Pozrieť viac »

Kelvin

Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.

Nový!!: Hviezda a Kelvin · Pozrieť viac »

Keplerove zákony

Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler.

Nový!!: Hviezda a Keplerove zákony · Pozrieť viac »

Kilogram

Kilogram je základná jednotka hmotnosti v medzinárodnej sústave jednotiek SI.

Nový!!: Hviezda a Kilogram · Pozrieť viac »

Kilometer

Kilometer (symbol: km) je jednotka dĺžky zodpovedajúca 1 000 metrom (predpona kilo pochádza z gréčtiny, khilia.

Nový!!: Hviezda a Kilometer · Pozrieť viac »

Kométa

Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (Február 1997) Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.

Nový!!: Hviezda a Kométa · Pozrieť viac »

Konvektívna zóna

Konvektívna zóna je vrstva Slnka (prípadne akejkoľvek inej hviezdy hlavnej postupnosti) nachádzajúca sa medzi oblasťou žiarivej rovnováhy a fotosférou.

Nový!!: Hviezda a Konvektívna zóna · Pozrieť viac »

Koróna

Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra siahajúca milióny kilometrov do vesmíru, najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu.

Nový!!: Hviezda a Koróna · Pozrieť viac »

Kornephoros

Kornephoros (iné označenia: Rutilicus, Beta Herculis, β Her, β Herculis, Beta Her) je s magnitúdou 2,8 najjasnejšia hviezda v súhvezdí Herkules.

Nový!!: Hviezda a Kornephoros · Pozrieť viac »

Korpuskulárne žiarenie

Korpuskulárne žiarenie alebo časticové žiarenie je prúd častíc s nenulovou pokojovou hmotnosťou (subatomárnych častíc).

Nový!!: Hviezda a Korpuskulárne žiarenie · Pozrieť viac »

Kov

Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.

Nový!!: Hviezda a Kov · Pozrieť viac »

Krabí pulzar

Krabí pulzar Krabí pulzar (PSR B0531+21 alebo NP0532) je rotujúca neutrónová hviezda, resp.

Nový!!: Hviezda a Krabí pulzar · Pozrieť viac »

Krabia hmlovina

Krabia hmlovina (iné názvy: Messierov objekt 1, NGC 1952) je plynová difúzna hmlovina v súhvezdí Býk.

Nový!!: Hviezda a Krabia hmlovina · Pozrieť viac »

Kremík

Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.

Nový!!: Hviezda a Kremík · Pozrieť viac »

Kvarková hviezda

Kvarková hviezda je hypotetický typ hviezdy, ktorá je zložená z kvarkov, ktoré odolávajú tlaku gravitácie.

Nový!!: Hviezda a Kvarková hviezda · Pozrieť viac »

Latinčina

Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.

Nový!!: Hviezda a Latinčina · Pozrieť viac »

Lítium

Lítium (lat. lithium, gr. lithos.

Nový!!: Hviezda a Lítium · Pozrieť viac »

LBV 1806-20

LBV 1806-20 je hviezda vzdialená 49 000 svetelných rokov od Slnka, na opačnej strane Galaxie.

Nový!!: Hviezda a LBV 1806-20 · Pozrieť viac »

Leptón

Leptón je častica, na ktorú nepôsobí silná jadrová sila.

Nový!!: Hviezda a Leptón · Pozrieť viac »

Liptovská Mara (priehrada)

Liptovská Mara je vodné dielo na strednom Liptove na Slovensku, pri Liptovskom Mikuláši.

Nový!!: Hviezda a Liptovská Mara (priehrada) · Pozrieť viac »

Logaritmus

Graf prirodzeného logaritmu ''y.

Nový!!: Hviezda a Logaritmus · Pozrieť viac »

Magnetické pole

Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F. Prejavuje sa silovým pôsobením na železné predmety alebo iné magnety.

Nový!!: Hviezda a Magnetické pole · Pozrieť viac »

Medzihviezdna hmota

Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.

Nový!!: Hviezda a Medzihviezdna hmota · Pozrieť viac »

Medzinárodná astronomická únia

Logo Medzinárodná astronomická únia (skr. IAU) je medzinárodná organizácia, ktorá spája národné astronomické spoločnosti sveta.

Nový!!: Hviezda a Medzinárodná astronomická únia · Pozrieť viac »

Medzinárodná vesmírna stanica

Medzinárodná vesmírna stanica (skrátene ISS, Междунаро́дная косми́ческая ста́нция, МКС) je v súčasnosti (rok 2017) jediná trvalo obývaná vesmírna stanica.

Nový!!: Hviezda a Medzinárodná vesmírna stanica · Pozrieť viac »

Mesiac

Mesiac s veľkým začiatočným písmenom označuje vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.

Nový!!: Hviezda a Mesiac · Pozrieť viac »

Metalicita

Metalicita je pomer hmotnosti astronomického objektu prvkov iných ako vodík a hélium.

Nový!!: Hviezda a Metalicita · Pozrieť viac »

Meter

Prototyp metra, uložený v Paríži Meter je základná jednotka dĺžky v medzinárodnej sústave jednotiek SI.

Nový!!: Hviezda a Meter · Pozrieť viac »

Molekula

vody (H2O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu Molekula (franc. molécule z lat. moles.

Nový!!: Hviezda a Molekula · Pozrieť viac »

Molekulárny mrak

Hmlovina Eta Carinae Molekulárny mrak (bohemizmus molekulárny oblak) alebo molekulárne mračno je typ medzihviezdneho oblaku, ktorého hustota a veľkosť umožňuje vznik molekúl, hlavne molekulárneho vodíka H2.

Nový!!: Hviezda a Molekulárny mrak · Pozrieť viac »

Moment hybnosti

Moment hybnosti telesa je fyzikálna veličina vyjadrujúca mieru jeho rotačného pohybu vzhľadom na daný vzťažný bod.

Nový!!: Hviezda a Moment hybnosti · Pozrieť viac »

Mytológia

Mytológia alebo bájoslovie môže byť.

Nový!!: Hviezda a Mytológia · Pozrieť viac »

Nadobor

Poloha nadobrov v H-R diagrame Nadobor je veľmi veľká hviezda s hmotnosťou 10 – 50 hmotností Slnka.

Nový!!: Hviezda a Nadobor · Pozrieť viac »

Nebeská sféra

Nebeská sféra s najdôležitejšími bodmi: Z - zenit, Z´ - nadir, H - severný bod horizontu, H´ - južný bod horizontu, P - severný svetový pól, P´- južný svetový pól, E - západný bod horizontu, W - východný bod horizontu. Svetlohnedá farba označuje rovinu horizontu, zelená cirkumpolárne (nikdy nezapadajúce) súhvezdia, žltá nikdy nevychádzajúce súhvezdia pre daného pozorovateľa. Nebeská sféra alebo nebeská guľa zriedkavo svetová sféra alebo svetová guľa je myslená guľa s ľubovoľným polomerom, na ktorú premietame polohy nebeských telies.

Nový!!: Hviezda a Nebeská sféra · Pozrieť viac »

Nepravidelná galaxia

NGC 1427A, príklad nepravidelnej galaxie. Nepravidelná galaxia je galaxia, ktorá nevyhovuje žiadnemu typu Hubblovej klasifikácie galaxií, nepodobá sa ani špirálovej galaxii, ani eliptickej galaxii.

Nový!!: Hviezda a Nepravidelná galaxia · Pozrieť viac »

Neutríno

Neutríno je elementárna častica, patrí medzi leptóny s poločíselným spinom (je teda fermión).

Nový!!: Hviezda a Neutríno · Pozrieť viac »

Neutrón

Schéma neutrónu Neutrón (n) (z gréčtiny neuter – ani jeden z dvoch) je subatomárna častica v jadre atómu s neutrálnym nábojom, nestabilná, o niečo ťažšia ako protón a približne 1 839-krát ťažšia ako elektrón.

Nový!!: Hviezda a Neutrón · Pozrieť viac »

Neutrónová hviezda

Prierez neutrónovou hviezdou dvojhviezdy, pričom jedna zo zložiek je neutrónová hviezda, na ktorú dopadá hmota druhej zložky Neutrónová hviezda je vesmírny objekt, ktorý vznikne po výbuchu supernovy.

Nový!!: Hviezda a Neutrónová hviezda · Pozrieť viac »

Newtonove pohybové zákony

Newtonove pohybové zákony alebo Newtonove axiómy sú základné zákony mechaniky, ktoré publikoval Isaac Newton v diele Philosophiae naturalis principia mathematica v r. 1687.

Nový!!: Hviezda a Newtonove pohybové zákony · Pozrieť viac »

NGC 6397

NGC 6397 je guľová hviezdokopa v súhvezdí Oltár.

Nový!!: Hviezda a NGC 6397 · Pozrieť viac »

Noc

Nočný pohľad na mesto Melbourne Noc je časový úsek medzi západom Slnka a východom Slnka, keď je Slnko pod obzorom.

Nový!!: Hviezda a Noc · Pozrieť viac »

Nova (astronómia)

Znázornenie odčerpávania vodíka bielym trpaslíkom od väčšieho spoločníka V838 Monocerotis Nova je obrovská jadrová explózia zapríčinená prírastkom vodíka na povrchu hviezdy kategórie biely trpaslík.

Nový!!: Hviezda a Nova (astronómia) · Pozrieť viac »

Oblasť žiarivej rovnováhy

Oblasť žiarivej rovnováhy alebo vrstva žiarivej rovnováhy je vnútorná časť Slnka, ktorá leží medzi jadrom a konvektívnou vrstvou.

Nový!!: Hviezda a Oblasť žiarivej rovnováhy · Pozrieť viac »

Oblasť H II

Veľká hmlovina v Orióne Oblasť H II – mračno medzihviezdneho plynu – svietiaca hmlovina, v ktorej je vodík zväčša ionizovaný (HII), s rozmermi aj niekoľkých stoviek svetelných rokov.

Nový!!: Hviezda a Oblasť H II · Pozrieť viac »

Obor

Obor môže znamenať.

Nový!!: Hviezda a Obor · Pozrieť viac »

Obor (hviezda)

VLT Obor je hviezda, v ktorej sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium v jej jadre.

Nový!!: Hviezda a Obor (hviezda) · Pozrieť viac »

Obzor (Zem)

východe slnka Obzor alebo horizont je všeobecne časť zemského povrchu, ktorú možno vidieť z jedného miesta.

Nový!!: Hviezda a Obzor (Zem) · Pozrieť viac »

Odmocnina

Diagram funkcie f(x).

Nový!!: Hviezda a Odmocnina · Pozrieť viac »

Odstredivá sila

Účinok odstredivej sily na rotujúcu kvapalinu v dutom valci Odstredivá sila alebo centrifugálna sila je zdanlivá sila, ktorej prítomnosť je daná tým, že skúmaný systém sledujeme v neinerciálnej vzťažnej sústave.

Nový!!: Hviezda a Odstredivá sila · Pozrieť viac »

Omega

Omega môže byť.

Nový!!: Hviezda a Omega · Pozrieť viac »

Orión (hmlovina)

M43. Nad ňou sa nachádza modrá reflexná hmlovina NGC 1977 Hmlovina Orión alebo Veľká hmlovina v Orióne, známa tiež ako M42 a NGC 1976, je žiariaca emisná hmlovina v súhvezdí Orión pod Oriónovým pásom.

Nový!!: Hviezda a Orión (hmlovina) · Pozrieť viac »

Orión (súhvezdie)

Orión je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, jedno z najznámejších súhvezdí vôbec.

Nový!!: Hviezda a Orión (súhvezdie) · Pozrieť viac »

Otvorená hviezdokopa

M11 známa aj ako Divá kačica Otvorená hviezdokopa je zoskupenie hviezd, obyčajne od desiatok po niekoľko tisíc, ktoré boli vytvorené z jedného molekulárneho mračna a sú stále gravitačne viazané.

Nový!!: Hviezda a Otvorená hviezdokopa · Pozrieť viac »

Paralaxa

Paralaxa (spravidla meraná ako uhol nazývaný paralaktický uhol) môže byť.

Nový!!: Hviezda a Paralaxa · Pozrieť viac »

Parsek

Parsek (skrátene pc) je jednotka dĺžky používaná v astronómii.

Nový!!: Hviezda a Parsek · Pozrieť viac »

Pól

Pól môže znamenať.

Nový!!: Hviezda a Pól · Pozrieť viac »

Phekda

Phekda (γ UMa / γ Ursae Majoris, Phecda, Phad, Phacd) je hviezda v súhvezdí Veľká medvedica.

Nový!!: Hviezda a Phekda · Pozrieť viac »

Planéta

zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).

Nový!!: Hviezda a Planéta · Pozrieť viac »

Planetárna hmlovina

NGC 6543, hmlovina Mačacie oko Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života.

Nový!!: Hviezda a Planetárna hmlovina · Pozrieť viac »

Planetárna sústava

slnečnej sústavy, najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. Veľkosti sú v správnej mierke. exoplanétou. Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy, kométy, mesiace a planéty).

Nový!!: Hviezda a Planetárna sústava · Pozrieť viac »

Plazma (fyzika)

Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).

Nový!!: Hviezda a Plazma (fyzika) · Pozrieť viac »

Plazmová hviezda

Dvojhviezda tvorená plazmovou a degenerovonou dvojhviezdou - Sírius Plazmová hviezda je hviezda, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie a teda v nej vzniká elektromagnetické žiarenie.

Nový!!: Hviezda a Plazmová hviezda · Pozrieť viac »

Plejády

Plejády môžu byť.

Nový!!: Hviezda a Plejády · Pozrieť viac »

Plyn

Plyn alebo plynné skupenstvo alebo plynná látka je jedno zo základných skupenstiev, pri ktorom sú jednotlivé častice látky relatívne ďaleko od seba, voľne sa pohybujú v priestore a pôsobia na ne zanedbateľne malé príťažlivé sily.

Nový!!: Hviezda a Plyn · Pozrieť viac »

Podobor

Podobor je trieda hviezd, ktoré sú jasnejšie ako hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpaslíky, ale nie také jasné ako obry.

Nový!!: Hviezda a Podobor · Pozrieť viac »

Podtrpaslík

Podtrpaslík, niekedy označovaný ako "sd" je hviezda triedy svietivosti VI.

Nový!!: Hviezda a Podtrpaslík · Pozrieť viac »

Pohyb

Pohyb môže byť.

Nový!!: Hviezda a Pohyb · Pozrieť viac »

Polárka

| Poloha Polárky Polárka (α UMi) je najjasnejšia hviezda súhvezdia Malá medvedica (lat. Ursa Minor) a 48. najjasnejšia hviezda nočnej oblohy.

Nový!!: Hviezda a Polárka · Pozrieť viac »

Pozitrón

hmlovej komory C.D. Andersona, prvého identifikovaného '''pozitrónu'''. 6mm olovená doska oddeľuje hornú a dolnú polovicu komory. Pozitrón musel prísť zdola, keďže horná stopa v magnetickom poli je viac ohnutá, indikujúc nižšiu energiu. Pozitrón alebo antielektrón (značka e+) je elementárna častica, ktorá je antičasticou elektrónu.

Nový!!: Hviezda a Pozitrón · Pozrieť viac »

Pozostatok supernovy

Pozostatok Keplerovej supernovy, SN 1604. 1987A Pozostatok supernovy alebo zvyšok supernovy je materiál, ktorý za sebou zanechal gigantický výbuch hviezdy nazvaný supernova.

Nový!!: Hviezda a Pozostatok supernovy · Pozrieť viac »

Prócium

Prócium (lat.) je izotop vodíka (klasický vodík) s masovým číslom 1; ľahký vodík.

Nový!!: Hviezda a Prócium · Pozrieť viac »

Prúdenie tepla

Prúdenie tepla alebo (tepelná) konvekcia je jeden zo spôsobov šírenia tepla v kvapalinách a plynoch, pri ktorom sa premiestňujú priamo častice s väčšou energiou.

Nový!!: Hviezda a Prúdenie tepla · Pozrieť viac »

Premenná hviezda typu T Tauri

Hviezdy typu T Tauri sú triedou premenných hviezd pomenovaných po ich prototype, T Tauri.

Nový!!: Hviezda a Premenná hviezda typu T Tauri · Pozrieť viac »

Protón

Schéma protónu Protón (p+, H+) (z gréčtiny protos – prvý) je subatomárna častica v jadre atómu.

Nový!!: Hviezda a Protón · Pozrieť viac »

Protón-protónový cyklus

gama žiarenia. Zrážkou dvoch takýchto izotopov vzniká výsledný produkt, 4He, pričom sa uvoľňujú dva protóny, ktoré môžu vstúpiť do ďalšej reakcie. Protón-protónový cyklus (protónovo-protónová reakcia, p-p cyklus) je cyklus jadrových reakcií, pri ktorých sa v konečnom dôsledku premenia jadrá vodíka 1H na jadrá hélia 4He.

Nový!!: Hviezda a Protón-protónový cyklus · Pozrieť viac »

Protohviezda

tmavú hmlovinu, ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom, ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým, ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť.

Nový!!: Hviezda a Protohviezda · Pozrieť viac »

Protoplanetárny disk

Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.

Nový!!: Hviezda a Protoplanetárny disk · Pozrieť viac »

Proxima Centauri

Proxima Centauri na zábere HST Proxima Centauri (alfa Centauri C), niekedy aj V 645 Centauri je najbližšia hviezda k slnečnej sústave.

Nový!!: Hviezda a Proxima Centauri · Pozrieť viac »

Pulzar

Zložený, opticko/röntgenový obrázok pulzaru Krabia hmlovina, ktorý ukazuje okolité plyny v hmlovine, ktoré sú rozvírené pôsobením magnetického poľa a žiarenia pulzaru. Plachty Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia.

Nový!!: Hviezda a Pulzar · Pozrieť viac »

R Doradus

R Doradus (HD 29712) je červený obor v súhvezdí Mečiar.

Nový!!: Hviezda a R Doradus · Pozrieť viac »

Radiálna rýchlosť

Radiálna rýchlosť je rýchlosť objektu v smere línie spojenej s pozorovateľom.

Nový!!: Hviezda a Radiálna rýchlosť · Pozrieť viac »

Rádioaktívny rozpad

Symbol trojlístku sa používa tradične na označenie rádioaktívneho materiálu. Kód v štandarde Unicode tohto symbolu je U+2622 (☢). ionizujúceho žiarenia. Rádioaktívny rozpad alebo rádioaktívna premena je proces, pri ktorom nestabilné atómy strácajú svoju energiu vyžarovaním tzv. rádioaktívneho žiarenia (ktoré môže byť korpuskulárne alebo elektromagnetické).

Nový!!: Hviezda a Rádioaktívny rozpad · Pozrieť viac »

Rádiové žiarenie

Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).

Nový!!: Hviezda a Rádiové žiarenie · Pozrieť viac »

Röntgenové žiarenie

Röntgenová snímka ruky Röntgenové žiarenie (iné názvy: röntgenové lúče, röntgenová radiácia, RTG žiarenie/lúče/radiácia, rtg žiarenie/lúče/radiácia, lúče/žiarenie X, X-lúče/žiarenie; ako vlnenie: röntgenové vlnenie/vlny, RTG vlnenie/vlny, rtg vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: röntgenové/RTG/rtg spektrum, röntgenové/RTG/rtg pásmo) je elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok od 10 nanometrov do 100 pikometrov.

Nový!!: Hviezda a Röntgenové žiarenie · Pozrieť viac »

Rýchlosť

Rýchlosť môže byť.

Nový!!: Hviezda a Rýchlosť · Pozrieť viac »

Regor

Regor, Al Suhail (arab. suhail – jasný, žiarivý) alebo Gama Velorum (γ Vel/γ Velorum) je viacnásobná hviezda v súhvezdí Plachty.

Nový!!: Hviezda a Regor · Pozrieť viac »

Rektascenzia

Rektascenzia (RA; značka α – grécke písmeno alfa) (z lat. rectus.

Nový!!: Hviezda a Rektascenzia · Pozrieť viac »

Rigel

Umelecká predstava hviezdy Rigel Rigel (β Ori/β Orionis/Beta Orionis) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a siedma najjasnejšia hviezda na oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou 0,18.

Nový!!: Hviezda a Rigel · Pozrieť viac »

Rotácia

Rotácia môže byť.

Nový!!: Hviezda a Rotácia · Pozrieť viac »

Rovník

Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa.

Nový!!: Hviezda a Rovník · Pozrieť viac »

Sírius

| Sírius (α CMa/α Canis Majoris/Canis Majoris) je najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy.

Nový!!: Hviezda a Sírius · Pozrieť viac »

Súhvezdie

Súhvezdie Orión, jedno z najznámejších súhvezdí oblohy Súhvezdie v širšom zmysle je skupina hviezd alebo asterizmus, ktoré spolu navzájom zdanlivo súvisia a vytvárajú určitý obrazec na oblohe.

Nový!!: Hviezda a Súhvezdie · Pozrieť viac »

Súradnica

Súradnica alebo koordináta môže byť.

Nový!!: Hviezda a Súradnica · Pozrieť viac »

Sústava CGS

Sústava CGS (iné názvy: sústava jednotiek CGS, systém (jednotiek) CGS, sústava/systém (jednotiek) cgs, CGS, cgs, absolútna sústava jednotiek, zriedkavo centimeter-gram-sekunda) je sústava fyzikálnych jednotiek, v ktorej sú základnými jednotkami centimeter, gram a sekunda – z toho skratka CGS.

Nový!!: Hviezda a Sústava CGS · Pozrieť viac »

SI

SI (z fr. Système International (d'Unités)) je skratka pre Medzinárodnú sústavu jednotiek.

Nový!!: Hviezda a SI · Pozrieť viac »

Skrytá hmota

Skrytá hmota (iné názvy: nežiarivá hmota, temná hmota, tmavá hmota) môže byť.

Nový!!: Hviezda a Skrytá hmota · Pozrieť viac »

Slnečná škvrna

Skupina slnečných škvŕn Slnečná škvrna v ultrafialovom žiarení Slnečná škvrna je tmavé miesto vo fotosfére Slnka.

Nový!!: Hviezda a Slnečná škvrna · Pozrieť viac »

Slnečná sústava

Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke) Sedny Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.

Nový!!: Hviezda a Slnečná sústava · Pozrieť viac »

Slnečný vietor

Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).

Nový!!: Hviezda a Slnečný vietor · Pozrieť viac »

Slnko

Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.

Nový!!: Hviezda a Slnko · Pozrieť viac »

Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog

Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog (SAO) je astrometrickým hviezdnym katalógom.

Nový!!: Hviezda a Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog · Pozrieť viac »

Sodík

Sodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11.

Nový!!: Hviezda a Sodík · Pozrieť viac »

Spektrálna čiara

Spojité spektrum Emisné spektrálne čiary Absorpčné spektrálne čiary Spektrálna čiara je tmavá alebo svetlá čiara v spektre, ktorá je výsledkom nadbytku alebo nedostatku fotónov v úzkom frekvenčnom pásme v porovnaní s okolitými frekvenciami.

Nový!!: Hviezda a Spektrálna čiara · Pozrieť viac »

Spektrálny typ

Spektrálna trieda v astronómii charakterizuje objekty na základe ich spektrálnych čiar, ktoré určujú chemické zloženie objektu.

Nový!!: Hviezda a Spektrálny typ · Pozrieť viac »

Spektroskopia

disperzie svetla, ktoré prechádza cez optický hranol. Spektroskopia je fyzikálna metóda zaoberajúca sa vznikom a vlastnosťami spektra svetla, ktoré vzniká interakciou elektromagnetického žiarenia so vzorkou.

Nový!!: Hviezda a Spektroskopia · Pozrieť viac »

Spektroskopická dvojhviezda

Spektroskopická dvojhviezda je dvojhviezda, ktorá nemôže byť rozoznaná ako vizuálna dvojhviezda ani s použitím ďalekohľadov s najvyššou rozlišovacou schopnosťou.

Nový!!: Hviezda a Spektroskopická dvojhviezda · Pozrieť viac »

Spektrum

Spektrum môže znamenať.

Nový!!: Hviezda a Spektrum · Pozrieť viac »

Stelárna astronómia

Stelárna astronómia alebo hviezdna astronómia je odvetvie astronómie, ktoré sa zaoberá stavbou, pohybom a vývojom hviezdnych sústav.

Nový!!: Hviezda a Stelárna astronómia · Pozrieť viac »

Supernova

Zvyšky Keplerovej supernovy, SN 1604 SN1994D Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií, ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy, ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá.

Nový!!: Hviezda a Supernova · Pozrieť viac »

Svetelná hodina

Svetelná hodina (angl. light hour) je jednotkou dĺžky, ktorá je definovaná ako vzdialenosť, ktorú prejde svetlo v absolútnom vákuu za jednu hodinu, čo predstavuje.

Nový!!: Hviezda a Svetelná hodina · Pozrieť viac »

Svetelná minúta

Svetelná minúta (po angl. light minute) je jednotkou dĺžky, ktorá je definovaná ako vzdialenosť, ktorú prejde svetlo v absolútnom vákuu za jednu celú minútu, čo predstavuje 17 987 547 480 m. Táto hodnota je presná, pretože meter je v skutočnosti definovaný z hľadiska rýchlosti svetla.

Nový!!: Hviezda a Svetelná minúta · Pozrieť viac »

Svetelný rok

Svetelný rok (skratka ly) je jednotka vzdialenosti, ktorú IAU definovala ako dráhu, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 juliánsky rok.

Nový!!: Hviezda a Svetelný rok · Pozrieť viac »

Svetlo

Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.

Nový!!: Hviezda a Svetlo · Pozrieť viac »

Svietivosť (astronómia)

Svietivosť alebo menej vhodne luminozita či žiarivý výkon hviezdy (značka L) je množstvo energie vyžiarenej hviezdou za 1 sekundu v celej oblasti elektromagnetického spektra.

Nový!!: Hviezda a Svietivosť (astronómia) · Pozrieť viac »

T Tauri

T Tauri T Tauri je premenná hviezda v súhvezdí Býk.

Nový!!: Hviezda a T Tauri · Pozrieť viac »

Tarantula (hmlovina)

Hmlovina Tarantula alebo NGC 2070, prípadne 30 Doradus je oblasť H II v súhvezdí Mečiar a v severovýchodnej časti Veľkého Magellanovho mraku, je to najjasnejší objekt v tejto galaxii.

Nový!!: Hviezda a Tarantula (hmlovina) · Pozrieť viac »

Teleskop

Teleskop môže byť.

Nový!!: Hviezda a Teleskop · Pozrieť viac »

Teplo

Teplo alebo (mimo fyziky aj) tepelná energia je vnútorná energia, ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu.

Nový!!: Hviezda a Teplo · Pozrieť viac »

Terestriálna planéta

Štyri terestrické planéty slnečnej sústavy – porovnanie veľkostí. Zľava doprava Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Terestriálna planéta alebo terestrická planéta je doslova Zemi podobná planéta.

Nový!!: Hviezda a Terestriálna planéta · Pozrieť viac »

Termonukleárna reakcia

Termonukleárna reakcia (alebo termonukleárna syntéza alebo termonukleárna fúzia, inak tiež termojadrová reakcia alebo termojadrová syntéza alebo termojadrová fúzia) je jadrová syntéza, pri ktorej sú reakční partneri uzavretí v istom reakčnom objeme tak, že sa dosiahne to, že energia tepelného pohybu stačí na prekonanie elektrostatických odpudivých síl medzi nimi.

Nový!!: Hviezda a Termonukleárna reakcia · Pozrieť viac »

Tlak

Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.

Nový!!: Hviezda a Tlak · Pozrieť viac »

Trapéz Orióna

Trapéz (v strede snímky) obklopený hmlovinou M42 Trapéz Orióna (prípadne Trapezium alebo Lichobežník alebo ϑ Orionis/Teta Orionis/ϑ Ori) je viacnásobná hviezda v súhvezdí Orión často považovaná aj za hviezdokopu.

Nový!!: Hviezda a Trapéz Orióna · Pozrieť viac »

Trojhviezda

Viacnásobný hviezdny systém Mizar sa v ďalekohľadoch zobrazuje ako trojhviezda. Zložky Mizar A a Mizar B sú v tesnej vzájomnej blízkosti, tretia zložka Alcor je vzdialenejšia Trojhviezda je hviezdna sústava zložená z troch gravitačne viazaných hviezd.

Nový!!: Hviezda a Trojhviezda · Pozrieť viac »

Trpaslík

Trpaslík môže byť.

Nový!!: Hviezda a Trpaslík · Pozrieť viac »

UBV systém

UBV systém alebo Johnsonov systém alebo aj Johnsonov-Morganov systém je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby.

Nový!!: Hviezda a UBV systém · Pozrieť viac »

Uhlík

Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku C a protónové číslo 6.

Nový!!: Hviezda a Uhlík · Pozrieť viac »

Uhlíkový cyklus

Uhlíkový cyklus, uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkový cyklus, CNO cyklus alebo Betheho-Weizsäckerov cyklus je cyklus jadrových reakcií, pri ktorých sa za účasti uhlíka C, dusíka N a kyslíka O premenia v konečnom dôsledku jadrá vodíka H na jadrá hélia He.

Nový!!: Hviezda a Uhlíkový cyklus · Pozrieť viac »

Uhlová sekunda

Uhlová sekunda206/2000 Z.z. - vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo 16.

Nový!!: Hviezda a Uhlová sekunda · Pozrieť viac »

Ultrafialové žiarenie

Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je elektromagnetické žiarenie o vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.

Nový!!: Hviezda a Ultrafialové žiarenie · Pozrieť viac »

Vývoj hviezdy

M33. Vývoj hviezd je proces zmien, ktorými hviezda prejde počas svojej existencie, od svojho vzniku až po zánik.

Nový!!: Hviezda a Vývoj hviezdy · Pozrieť viac »

Veľký tresk

Podľa teórie Veľkého tresku vznikol vesmír z nekonečne hustej singularity. Vesmír sa s postupom času rozpína, čím sa objekty od seba vzďaľujú Veľký tresk (iné názvy: big bang, teória veľkého tresku, zriedkavo veľký rachot, hrozný rachot; angl. Big Bang) je vedecká teória kozmológie, ktorá opisuje raný vývoj a tvar vesmíru.

Nový!!: Hviezda a Veľký tresk · Pozrieť viac »

Veľryba (súhvezdie)

Veľryba (alebo tiež Morská príšera) je súhvezdie ležiace takmer celé na južnej oblohe.

Nový!!: Hviezda a Veľryba (súhvezdie) · Pozrieť viac »

Vega

Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu Vega (α Lyr / α Lyrae / Alfa Lyrae) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lýra a piata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.

Nový!!: Hviezda a Vega · Pozrieť viac »

Vesmír

Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr. kosmos, lat. universum) môže byť.

Nový!!: Hviezda a Vesmír · Pozrieť viac »

Viacnásobná hviezda

Trojhviezda HD 188753, príklad viacnásobnej hviezdy (umelcova predstava) Viacnásobná hviezda je systém pozostávajúci z troch alebo viacerých hviezd, ktoré sa zo Zeme javia pri sebe blízko na oblohe.

Nový!!: Hviezda a Viacnásobná hviezda · Pozrieť viac »

Vlastný pohyb

Vlastný pohyb, μ je zdanlivý uhlový pohyb hviezdy na nebeskej sfére vyjadrený v oblúkových sekundách za jeden rok, v niektorých prípadoch v oblúkových sekundách za 100 r. spektrálných tried OBAFGKM na oblohe za -/+ 200 000 rokov. Vlastný pohyb sa rozkladá obyčajne na zložky v ekvatoriálnych súradniciach μα a μβ.

Nový!!: Hviezda a Vlastný pohyb · Pozrieť viac »

Vlnová dĺžka

Vlnová dĺžka Vlnová dĺžka je vzdialenosť medzi opakujúcimi sa periódami vlnenia.

Nový!!: Hviezda a Vlnová dĺžka · Pozrieť viac »

Vodík

Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.

Nový!!: Hviezda a Vodík · Pozrieť viac »

Watt (jednotka)

Watt (značka: W) je v sústave SI odvodená jednotka výkonu.

Nový!!: Hviezda a Watt (jednotka) · Pozrieť viac »

Wolfova-Rayetova hviezda

Hviezda HD 184738 Wolfova-Rayetova hviezda je hmotná hviezda s veľmi silným hviezdnym vetrom.

Nový!!: Hviezda a Wolfova-Rayetova hviezda · Pozrieť viac »

Zákryt

Zákryt je úkaz, pri ktorom teleso s väčšími uhlovými rozmermi zakryje pozorovateľovi teleso s menšími uhlovými rozmermi.

Nový!!: Hviezda a Zákryt · Pozrieť viac »

Zákrytová dvojhviezda

Zákrytová dvojhviezda je dvojhviezda, pri ktorej rovina obehu je rovnobežná s rovinou pozorovateľa, ktorý môže pozorovať zákryty tejto hviezdy.

Nový!!: Hviezda a Zákrytová dvojhviezda · Pozrieť viac »

Zdanlivá hviezdna veľkosť

Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa (porovnaj absolútna hviezdna veľkosť).

Nový!!: Hviezda a Zdanlivá hviezdna veľkosť · Pozrieť viac »

Zem

Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Hviezda a Zem · Pozrieť viac »

Zoznam tradičných názvov hviezd

Toto je zoznam tradičných názvov hviezd, prevažne odvodených z arabčiny a latinčiny.

Nový!!: Hviezda a Zoznam tradičných názvov hviezd · Pozrieť viac »

Zrážka galaxií

Zrážka dvoch galaxií Zrážka galaxií je spôsob mohutnej interakcie galaxií.

Nový!!: Hviezda a Zrážka galaxií · Pozrieť viac »

19. storočie

19.

Nový!!: Hviezda a 19. storočie · Pozrieť viac »

20. storočie

20.

Nový!!: Hviezda a 20. storočie · Pozrieť viac »

3-alfa reakcia

Schéma 3-alfa reakcie 3-alfa reakcia (3 alfa reakcia, 3α reakcia, Salpeterov proces) je rad niekoľkých reakcií, pri ktorých z troch héliových jadier (Alfa častíc) vzniká jadro uhlíka.

Nový!!: Hviezda a 3-alfa reakcia · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Hviezdy.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »