Obsah
33 vzťahy: Argón, Atóm, Difúzna hmlovina, Dusík, Encyklopédia astronómie, Galaxia, Galaxia (Mliečna cesta), Grafit, Hélium, Hmota (fyzika), Hmotnosť, Hviezda, Infračervené žiarenie, Kelvin, Kozmické žiarenie, Kremičitan, Kyslík, Magnetické pole, Malý Magellanov mrak, Molekula, Neón, Parsek, Polarizácia, Reflexná hmlovina, Síra, Slnko, Supernova, Svetlo, Tlak, Uhlík, Vlnová dĺžka, Vodík, Vydavateľstvo Obzor.
Argón
Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Argón
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Atóm
Difúzna hmlovina
Difúzna hmlovina v astronómii je spoločný názov pre emisnú hmlovinu a reflexnú hmlovinu.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Difúzna hmlovina
Dusík
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Dusík
Encyklopédia astronómie
Encyklopédia astronómie je prvé slovenské populárnovedecké dielo, určené pre širokú verejnosť, ktorá javí záujem o astronómiu.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Encyklopédia astronómie
Galaxia
Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Prstencová galaxia, Hoagov objekt Nepravidelná galaxia NGC 6745 Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Galaxia
Galaxia (Mliečna cesta)
Galaxia (- s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Galaxia (Mliečna cesta)
Grafit
Grafit (v staršom názvosloví tuha) je minerál kryštalizujúci v hexagonálnej sústave, chemicky modifikácia uhlíka – C.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Grafit
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Hélium
Hmota (fyzika)
Hmota (staršie pomenovanie matéria) je vo fyzikehmota.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Hmota (fyzika)
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Hmotnosť
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Hviezda
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Infračervené žiarenie
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Kelvin
Kozmické žiarenie
Kozmické žiarenie je prúd vysokoenergetických častíc, ktoré vnikajú do zemskej atmosféry z kozmického priestoru (tzv. primárne kozmické žiarenie) a častíc, ktoré vznikli v zemskej atmosfére interakciou častíc primárneho kozmického žiarenia s časticami atmosféry (tzv.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Kozmické žiarenie
Kremičitan
Kremičitan alebo silikát je súhrnný názov skupiny chemických zlúčenín, ktorých molekula obsahuje kremičitanový anión.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Kremičitan
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Kyslík
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Magnetické pole
Malý Magellanov mrak
Malý Magellanov mrak, označovaný niekedy ako Malé Magellanovo mračno alebo Malý Magellanov oblak, prípadne SMC (Small Magellanic Cloud) alebo NGC 292, je trpasličia nepravidelná galaxia obiehajúca okolo našej Galaxie.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Malý Magellanov mrak
Molekula
vody (H2O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu Molekula (franc. molécule z lat. moles.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Molekula
Neón
Neón Neon (gr. νέος (neon).
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Neón
Parsek
Parsek (skrátene pc) je jednotka dĺžky používaná v astronómii.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Parsek
Polarizácia
Polarizácia je smer, v ktorom vlna kmitá.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Polarizácia
Reflexná hmlovina
Reflexná hmlovina Kosatec (Iris) hmloviny Orión Reflexná hmlovina je mračno medzihviezdneho prachu, ktoré svieti vďaka odrazu svetla blízkych hviezd.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Reflexná hmlovina
Síra
Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Síra
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Slnko
Supernova
Zvyšky Keplerovej supernovy, SN 1604 SN1994D Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií, ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy, ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Supernova
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Svetlo
Tlak
Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Tlak
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Uhlík
Vlnová dĺžka
Vlnová dĺžka Vlnová dĺžka je vzdialenosť medzi opakujúcimi sa periódami vlnenia.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Vlnová dĺžka
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Vodík
Vydavateľstvo Obzor
Vydavateľstvo Obzor, národný podnik (názov od roku 1968; v rokoch 1965 až 1968 názov znel Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov, n. p.) bolo významné slovenské vydavateľstvo kníh, časopisov, novín a propagačných materiálov v Bratislave v rokoch 1965 až 2005.
Pozrieť Medzihviezdna hmota a Vydavateľstvo Obzor
Známy ako Medzihviezdna látka, Medzihviezdny plyn.