97 vzťahy: Andromeda (galaxia), Aristoteles, Atómové jadro, Švajčiarsko, Žiarenie gama, Čína, Balmerova séria, Beta rozpad, Biely trpaslík, Cassiopeia A, Chandrasekharova medza, Chemický prvok, Egypt, Elektrónvolt, Eliptická galaxia, Explózia, Fermión, Francúzsko, Galaxia, Galaxia (Mliečna cesta), Galileo Galilei, Gravitácia, Guľová hviezdokopa, Hadonos (súhvezdie), Hélium, Hemoglobín, Hmotnosť Slnka, Horčík, Hviezda, Hyperón, Hypernova, Irak, Jadrová syntéza, Japonsko, Johannes Kepler, Joule, Kalifornium, Kasiopeja (súhvezdie), Kobalt, Konvekcia, Krabia hmlovina, Kremík, Kvarková hviezda, Kvarkovo-gluónová plazma, Kvazar, Kyslík, Latinčina, Magnetohydrodynamika, Medzihviezdna hmota, Medzinárodná astronomická únia, ..., Neón, Nebeská sféra, Neutríno, Neutrón, Neutrónová hviezda, Nikel, Nova (astronómia), Pauliho vylučovací princíp, Plameň, Plazma (fyzika), Pozostatok supernovy, Predpona, Protón-protónový cyklus, Rozpínanie vesmíru, Sýria, Silná interakcia, Silná interakcia hmotných objektov, Slabá interakcia, Slnečná sústava, Slnko, SN 1006, SN 1054, SN 1181, SN 1572, SN 1604, SN 1987A, Spektrum, Svetelná krivka, Svetelný rok, Taliansko, Termonukleárna reakcia, Turbulencia, Tycho Brahe, Uhlík, Vápnik, Veľký Magellanov mrak, Vodík, Wolfova-Rayetova hviezda, Záblesk gama žiarenia, 1006, 1054, 1181, 1572, 1604, 1885, 1987, 1998. Rozbaliť index (47 viac) »
Andromeda (galaxia)
Galaxia Andromeda (iné názvy: Galaxia Androméda, Messier 31, Messierov objekt 31, M 31, Veľká hmlovina v Andromede, NGC 224; staršie texty ju uvádzajú ako Hmlovina Androméda/Andromeda, Veľká hmlovina v Andromede/Androméde) je obrovská špirálová galaxia, ktorá spolu s našou Mliečnou cestou, Veľkou hmlovinou v Trojuholníku a s asi tridsiatkou malých satelitných galaxií vytvárajú Miestnu skupinu galaxií.
Nový!!: Supernova a Andromeda (galaxia) · Pozrieť viac »
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.). Aristoteles strávil v Platónovej akadémii 20 rokov svojho života pod Platónovým vedením.
Nový!!: Supernova a Aristoteles · Pozrieť viac »
Atómové jadro
Atóm hélia: 4He s modelom jadra atómu. Atómové jadro je kladne nabitá vnútorná časť atómu.
Nový!!: Supernova a Atómové jadro · Pozrieť viac »
Švajčiarsko
Švajčiarsko (po slovensky neoficiálne aj Helvécia, po latinsky Helvetia), dlhý tvar Švajčiarska konfederácia, je vnútrozemský spolkový štát v juhozápadnej časti strednej Európy.
Nový!!: Supernova a Švajčiarsko · Pozrieť viac »
Žiarenie gama
Žiarenie gama Žiarenie gama (fotón žiarenia gama sa nazýva kvantum gama, fotón gama alebo častica gama; iné názvy pozri nižšie) je vysoko energetické elektromagnetické žiarenie vznikajúce pri rôznych jadrových dejoch.
Nový!!: Supernova a Žiarenie gama · Pozrieť viac »
Čína
Peking Šenčen Mapa Číny Čína (čín. 中国 – pchin-jin: Zhōng guó; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar Čínska ľudová republika (čín. 中华人民共和国 – pchin-jin: Zhōng huá rén mín gòng hé guó), skratkou ČĽR (medzinárodne ''CN''), je štát ležiaci vo východnej Ázii.
Nový!!: Supernova a Čína · Pozrieť viac »
Balmerova séria
Balmerova séria je séria spektrálnych čiar (Balmerove čiary) v spektre atómov vodíka, ktorá vznikajú pri prechode elektrónov medzi druhou energetickou hladinou a vyššími hladinami.
Nový!!: Supernova a Balmerova séria · Pozrieť viac »
Beta rozpad
Beta rozpad Beta rozpad alebo vhodnejšie premena beta (iné názvy pozri nižšie) je typ rádioaktívneho rozpadu.
Nový!!: Supernova a Beta rozpad · Pozrieť viac »
Biely trpaslík
Sírius A a Sírius B planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo, preto je v mn. čísle biele trpaslíky, nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou.
Nový!!: Supernova a Biely trpaslík · Pozrieť viac »
Cassiopeia A
Cassiopeia A Cassiopeia A je intenzívny rádiový zdroj v súhvezdí Kasiopeja.
Nový!!: Supernova a Cassiopeia A · Pozrieť viac »
Chandrasekharova medza
Chandrasekharova medza je maximálna hmotnosť bieleho trpaslíka (jedno z konečných štádií života hviezdy), pri ktorej ešte zostáva stabilný.
Nový!!: Supernova a Chandrasekharova medza · Pozrieť viac »
Chemický prvok
Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.
Nový!!: Supernova a Chemický prvok · Pozrieť viac »
Egypt
Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.
Nový!!: Supernova a Egypt · Pozrieť viac »
Elektrónvolt
Elektrónvolt (značka eV) je fyzikálna jednotka energie.
Nový!!: Supernova a Elektrónvolt · Pozrieť viac »
Eliptická galaxia
Eliptická galaxia je typ galaxie v Hubblovej schéme, charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami: kopy galaxií s názvom Coma.
Nový!!: Supernova a Eliptická galaxia · Pozrieť viac »
Explózia
Explózie Označenie výbušných látok Explózia alebo výbuch je veľká a prudká exotermická reakcia, ktorá prebieha rýchlejšie ako môže okolie energiu z výbuchu spotrebovať.
Nový!!: Supernova a Explózia · Pozrieť viac »
Fermión
Štandardný model elementárnych častíc. Fermióny tvoria prvé tri stĺpce V časticovej fyzike sa za fermióny považujú všetky častice, ktoré sa správajú podľa Fermiho-Diracovho rozdelenia a platí pre ne Pauliho vylučovací princíp.
Nový!!: Supernova a Fermión · Pozrieť viac »
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Nový!!: Supernova a Francúzsko · Pozrieť viac »
Galaxia
Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Prstencová galaxia, Hoagov objekt Nepravidelná galaxia NGC 6745 Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.
Nový!!: Supernova a Galaxia · Pozrieť viac »
Galaxia (Mliečna cesta)
Galaxia (- s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava.
Nový!!: Supernova a Galaxia (Mliečna cesta) · Pozrieť viac »
Galileo Galilei
220px Galileo Galilei (* 15. február 1564, Pisa, Taliansko – † 8. január 1642, Arcetri, Taliansko) bol taliansky filozof, fyzik, astronóm, matematik obdobia renesancie, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy.
Nový!!: Supernova a Galileo Galilei · Pozrieť viac »
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Nový!!: Supernova a Gravitácia · Pozrieť viac »
Guľová hviezdokopa
Guľová hviezdokopa 47 Tucanae v súhvezdí Tukan na južnej oblohe Guľová hviezdokopa je guľové zoskupenie hviezd s veľkou a presne symetrickou koncentráciou hviezd smerom k jej stredu, ktoré obieha jadro galaxie ako satelit.
Nový!!: Supernova a Guľová hviezdokopa · Pozrieť viac »
Hadonos (súhvezdie)
Hadonos (Ophiuchus,⛎) je jedným z 88 súhvezdí a tiež patril medzi Ptolemaiových 48 súhvezdí.
Nový!!: Supernova a Hadonos (súhvezdie) · Pozrieť viac »
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Nový!!: Supernova a Hélium · Pozrieť viac »
Hemoglobín
Štruktúra hemoglobínu Hemoglobín (skratka Hb) je červené krvné farbivo.
Nový!!: Supernova a Hemoglobín · Pozrieť viac »
Hmotnosť Slnka
Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov, napríklad galaxií.
Nový!!: Supernova a Hmotnosť Slnka · Pozrieť viac »
Horčík
Horčík alebo magnézium (lat. Magnesium; gr. Μαγνησία.
Nový!!: Supernova a Horčík · Pozrieť viac »
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Nový!!: Supernova a Hviezda · Pozrieť viac »
Hyperón
Kombinácia troch u, d alebo s kvarkov s celkovým spinom of 3/2 tvorí tzv. baryónový dekuplet. Spodných šesť častíc sú hyperóny. Hyperón je vo fyzike častíc akákoľvek subatomárna častica, ktorá je baryón (hadrón(a skladá sa teda z troch kvarkov) ale stále fermión nie bozón) s nenulovou "strangeness" (podivnosť (Podivný kvark - podivný)), ale s nulovou hodnotou "charm" (pôvab (Pôvabný kvark - pôvabný)) a "bottomness" (Kvark b - spodný).
Nový!!: Supernova a Hyperón · Pozrieť viac »
Hypernova
Hypernova (značka SLSN) je teoreticky predpokladaný typ supernovy vznikajúci kolapsom na konci životného cyklu výnimočne hmotnej hviezdy.
Nový!!: Supernova a Hypernova · Pozrieť viac »
Irak
Irak, dlhý tvar Iracká republika, je štát v juhozápadnej Ázii.
Nový!!: Supernova a Irak · Pozrieť viac »
Jadrová syntéza
Jadrová syntéza alebo jadrová fúzia je reakcia, v ktorej sú dve alebo viac atómových jadier kombinované za vzniku jedného alebo viacerých rôznych atómových jadier a subatomárnych častíc (neutrónov alebo protónov). Rozdiel v hmotnosti medzi reaktantmi a produktmi sa prejavuje buď uvoľňovaním alebo absorpciou energie.
Nový!!: Supernova a Jadrová syntéza · Pozrieť viac »
Japonsko
Pagoda Tokio, Shinjuku Sensoji Veža vo Fukuoke Japonská ikebana Japonsko (formálne) je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey.
Nový!!: Supernova a Japonsko · Pozrieť viac »
Johannes Kepler
Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt – † 15. november 1630, Regensburg) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.
Nový!!: Supernova a Johannes Kepler · Pozrieť viac »
Joule
Joule (skratka J, slovenská výslovnosť podľa slovníkov je, ale meno J. P. Joule sa v skutočnosti vyslovovalo) je jednotka práce a energie.
Nový!!: Supernova a Joule · Pozrieť viac »
Kalifornium
Kalifornium (lat. californium) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cf a protónové číslo 98.
Nový!!: Supernova a Kalifornium · Pozrieť viac »
Kasiopeja (súhvezdie)
Kasiopeja je súhvezdie severnej oblohy, ktoré v gréckej mytológii reprezentovalo kráľovnú Kasiopeju.
Nový!!: Supernova a Kasiopeja (súhvezdie) · Pozrieť viac »
Kobalt
Kobalt (Cobalt) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Co a protónové číslo 27.
Nový!!: Supernova a Kobalt · Pozrieť viac »
Konvekcia
Konvekcia (z neskorolatinského výrazu convectio.
Nový!!: Supernova a Konvekcia · Pozrieť viac »
Krabia hmlovina
Krabia hmlovina (iné názvy: Messierov objekt 1, NGC 1952) je plynová difúzna hmlovina v súhvezdí Býk.
Nový!!: Supernova a Krabia hmlovina · Pozrieť viac »
Kremík
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.
Nový!!: Supernova a Kremík · Pozrieť viac »
Kvarková hviezda
Kvarková hviezda je hypotetický typ hviezdy, ktorá je zložená z kvarkov, ktoré odolávajú tlaku gravitácie.
Nový!!: Supernova a Kvarková hviezda · Pozrieť viac »
Kvarkovo-gluónová plazma
Kvarkovo-gluónová plazma je prehriata hmota vysokej hustoty, zložená z kvarkov a gluónov.
Nový!!: Supernova a Kvarkovo-gluónová plazma · Pozrieť viac »
Kvazar
newspaper.
Nový!!: Supernova a Kvazar · Pozrieť viac »
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Nový!!: Supernova a Kyslík · Pozrieť viac »
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Nový!!: Supernova a Latinčina · Pozrieť viac »
Magnetohydrodynamika
Magnetohydrodynamika je oblasť fyziky skúmajúca pohyb elektrického vodivého prostredia v magnetickom poli.
Nový!!: Supernova a Magnetohydrodynamika · Pozrieť viac »
Medzihviezdna hmota
Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.
Nový!!: Supernova a Medzihviezdna hmota · Pozrieť viac »
Medzinárodná astronomická únia
Logo Medzinárodná astronomická únia (skr. IAU) je medzinárodná organizácia, ktorá spája národné astronomické spoločnosti sveta.
Nový!!: Supernova a Medzinárodná astronomická únia · Pozrieť viac »
Neón
Neón Neon (gr. νέος (neon).
Nový!!: Supernova a Neón · Pozrieť viac »
Nebeská sféra
Nebeská sféra s najdôležitejšími bodmi: Z - zenit, Z´ - nadir, H - severný bod horizontu, H´ - južný bod horizontu, P - severný svetový pól, P´- južný svetový pól, E - západný bod horizontu, W - východný bod horizontu. Svetlohnedá farba označuje rovinu horizontu, zelená cirkumpolárne (nikdy nezapadajúce) súhvezdia, žltá nikdy nevychádzajúce súhvezdia pre daného pozorovateľa. Nebeská sféra alebo nebeská guľa zriedkavo svetová sféra alebo svetová guľa je myslená guľa s ľubovoľným polomerom, na ktorú premietame polohy nebeských telies.
Nový!!: Supernova a Nebeská sféra · Pozrieť viac »
Neutríno
Prvá detekcia neutrína, 1970 Neutríno je elementárna častica, patrí medzi leptóny s poločíselným spinom (je teda fermión).
Nový!!: Supernova a Neutríno · Pozrieť viac »
Neutrón
Schéma neutrónu Neutrón (n) (z gréčtiny neuter – ani jeden z dvoch) je subatomárna častica v jadre atómu s neutrálnym nábojom, nestabilná, o niečo ťažšia ako protón a približne 1 839-krát ťažšia ako elektrón.
Nový!!: Supernova a Neutrón · Pozrieť viac »
Neutrónová hviezda
Magellanovom mračne. Neutrónová hviezda je vesmírny objekt s extrémnou hustotou, ktorý je výsledkom výbuchu supernovy typu II, v niektorých prípadoch aj typu Ic či Ib. Ide o degenerovaný pozostatok hviezdneho jadra, ktorý je zložený z neutrónov (subatomárnych častíc s neutrálnym nábojom) a predstavuje záverečné štádium vývoja hmotných hviezd.
Nový!!: Supernova a Neutrónová hviezda · Pozrieť viac »
Nikel
Nikel Niccolum je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ni a atómové číslo 28.
Nový!!: Supernova a Nikel · Pozrieť viac »
Nova (astronómia)
Znázornenie odčerpávania vodíka bielym trpaslíkom od väčšieho spoločníka V838 Monocerotis Nova je obrovská jadrová explózia zapríčinená prírastkom vodíka na povrchu hviezdy kategórie biely trpaslík.
Nový!!: Supernova a Nova (astronómia) · Pozrieť viac »
Pauliho vylučovací princíp
Pauliho vylučovací princíp je kvantovomechanický princíp, podľa ktorého sa dva identické fermióny nemôžu v tom istom fyzikálnom systéme (napríklad dva elektróny v atóme) nachádzať súčasne v tom istom kvantovom stave.
Nový!!: Supernova a Pauliho vylučovací princíp · Pozrieť viac »
Plameň
Plameň môže byť.
Nový!!: Supernova a Plameň · Pozrieť viac »
Plazma (fyzika)
Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).
Nový!!: Supernova a Plazma (fyzika) · Pozrieť viac »
Pozostatok supernovy
Pozostatok Keplerovej supernovy, SN 1604. 1987A Pozostatok supernovy alebo zvyšok supernovy je materiál, ktorý za sebou zanechal gigantický výbuch hviezdy nazvaný supernova.
Nový!!: Supernova a Pozostatok supernovy · Pozrieť viac »
Predpona
Predpona alebo prefix alebo prefixálna morféma je časť slova (morféma) stojaca pred slovným základom (koreňovou morfémou) a obvykle meniaca jeho význam.
Nový!!: Supernova a Predpona · Pozrieť viac »
Protón-protónový cyklus
gama žiarenia. Zrážkou dvoch takýchto izotopov vzniká výsledný produkt, 4He, pričom sa uvoľňujú dva protóny, ktoré môžu vstúpiť do ďalšej reakcie. Protón-protónový cyklus (protónovo-protónová reakcia, p-p cyklus) je cyklus jadrových reakcií, pri ktorých sa v konečnom dôsledku premenia jadrá vodíka 1H na jadrá hélia 4He.
Nový!!: Supernova a Protón-protónový cyklus · Pozrieť viac »
Rozpínanie vesmíru
Rozpínanie vesmíru alebo expanzia vesmíru je vlastnosť vesmíru, ktorá sa prejavuje vzájomným vzďaľovaním galaxií aj bublín medzigalaktického plynu.
Nový!!: Supernova a Rozpínanie vesmíru · Pozrieť viac »
Sýria
Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii).
Nový!!: Supernova a Sýria · Pozrieť viac »
Silná interakcia
Silná interakcia môže byť.
Nový!!: Supernova a Silná interakcia · Pozrieť viac »
Silná interakcia hmotných objektov
Silná interakcia (hmotných objektov) (nepresne silná sila, ďalšie názvy pozri nižšie) je najsilnejšia zo základných štyroch interakcií hmotných objektov.
Nový!!: Supernova a Silná interakcia hmotných objektov · Pozrieť viac »
Slabá interakcia
Slabá interakcia môže byť.
Nový!!: Supernova a Slabá interakcia · Pozrieť viac »
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Nový!!: Supernova a Slnečná sústava · Pozrieť viac »
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Nový!!: Supernova a Slnko · Pozrieť viac »
SN 1006
Obrázok pozostatku supernovy SN 1006 v röntgenovom spektre zhotovený satelitom ASCA SN 1006 bola najjasnejšia zaznamenaná supernova v histórii.
Nový!!: Supernova a SN 1006 · Pozrieť viac »
SN 1054
Krabia hmlovina, pozostatok supernovy SN 1054 alebo Supernova 1054 bola supernova viditeľná zo Zeme v roku 1054.
Nový!!: Supernova a SN 1054 · Pozrieť viac »
SN 1181
SN 1181 bola supernova, ktorú prvýkrát pozorovali čínski a japonskí astronómovia medzi 4. augustom a 6. augustom 1181.
Nový!!: Supernova a SN 1181 · Pozrieť viac »
SN 1572
SN 1572 (iné názvy: Supernova 1572, Tychova hviezda, Tychova nova) bola supernova v súhvezdí Kasiopeja, jedna z mála supernov viditeľných voľným okom.
Nový!!: Supernova a SN 1572 · Pozrieť viac »
SN 1604
Zvyšok Keplerovej supernovy, obrázok je zložený z troch snímok vyhotovených v röntgenovej oblasti, infračervenej oblasti a v oblasti spektra viditeľného svetla SN 1604 alebo Supernova 1604, tiež známa ako Keplerova supernova alebo Keplerova hviezda, bola supernova v Mliečnej ceste, v súhvezdí Hadonos.
Nový!!: Supernova a SN 1604 · Pozrieť viac »
SN 1987A
SN 1987A bola supernova, ktorá vzplanula v hmlovine Tarantula vo Veľkom Magellanovom mraku.
Nový!!: Supernova a SN 1987A · Pozrieť viac »
Spektrum
Spektrum môže znamenať.
Nový!!: Supernova a Spektrum · Pozrieť viac »
Svetelná krivka
rotáciu, ktorá trvá 3,7474 hodín. V astronómii je svetelná krivka grafom intenzity svetla nebeského objektu alebo oblasti ako funkcie času.
Nový!!: Supernova a Svetelná krivka · Pozrieť viac »
Svetelný rok
Svetelný rok (skratka ly) je jednotka vzdialenosti, ktorú Medzinárodná astronomická únia definovala ako dráhu, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 juliánsky rok.
Nový!!: Supernova a Svetelný rok · Pozrieť viac »
Taliansko
Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.
Nový!!: Supernova a Taliansko · Pozrieť viac »
Termonukleárna reakcia
Termonukleárna reakcia je jadrová syntéza, pri ktorej sú reakční partneri uzavretí v istom reakčnom objeme tak, že sa dosiahne to, že energia tepelného pohybu stačí na prekonanie elektrostatických odpudivých síl medzi nimi.
Nový!!: Supernova a Termonukleárna reakcia · Pozrieť viac »
Turbulencia
Turbulentné prúdenie Turbulencia alebo turbulentné prúdenie je nepravidelný pohyb kvapalín alebo plynu po nepravidelných dráhach a nepravidelnou rýchlosťou.
Nový!!: Supernova a Turbulencia · Pozrieť viac »
Tycho Brahe
Mauerquadrant (Tycho Brahe 1598) Tycho Brahe (-latinizované meno; pôvodné meno: Tyge Ottesen Brahe; nesprávne: Tycho de Brahe; * 14. december 1546, Knutstorp burg, Dánsko (dnešné Švédsko) – † 24. október 1601, Praha) bol významný dánsky astronóm.
Nový!!: Supernova a Tycho Brahe · Pozrieť viac »
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Nový!!: Supernova a Uhlík · Pozrieť viac »
Vápnik
Vápnik (calcium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ca a protónové číslo 20.
Nový!!: Supernova a Vápnik · Pozrieť viac »
Veľký Magellanov mrak
Veľký Magellanov mrak, označovaný aj ako Veľké Magellanovo mračno, prípadne LMC (Large Magellanic Cloud), je trpasličia nepravidelná galaxia.
Nový!!: Supernova a Veľký Magellanov mrak · Pozrieť viac »
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Nový!!: Supernova a Vodík · Pozrieť viac »
Wolfova-Rayetova hviezda
Hviezda HD 184738 Wolfova-Rayetova hviezda je hmotná hviezda s veľmi silným hviezdnym vetrom.
Nový!!: Supernova a Wolfova-Rayetova hviezda · Pozrieť viac »
Záblesk gama žiarenia
čiernej diery. Premenu na čiernu dieru sprevádza záblesk gama žiarenia. Záblesk gama žiarenia, vzplanutie gama žiarenia alebo GRB (z anglického Gamma ray burst) je prudký záblesk gama žiarenia na oblohe.
Nový!!: Supernova a Záblesk gama žiarenia · Pozrieť viac »
1006
Žiadny popis.
Nový!!: Supernova a 1006 · Pozrieť viac »
1054
Žiadny popis.
Nový!!: Supernova a 1054 · Pozrieť viac »
1181
Žiadny popis.
Nový!!: Supernova a 1181 · Pozrieť viac »
1572
Žiadny popis.
Nový!!: Supernova a 1572 · Pozrieť viac »
1604
Žiadny popis.
Nový!!: Supernova a 1604 · Pozrieť viac »
1885
Žiadny popis.
Nový!!: Supernova a 1885 · Pozrieť viac »
1987
Žiadny popis.
Nový!!: Supernova a 1987 · Pozrieť viac »
1998
Žiadny popis.
Nový!!: Supernova a 1998 · Pozrieť viac »