Obsah
94 vzťahy: Absolútna hviezdna veľkosť, Alfa Centauri, Apsida (astronómia), Astrofyzika, Astrometria, Astronomická jednotka, Astronomy and Astrophysics, Čile, Barnardova hviezda, Biely trpaslík, Centaurus (súhvezdie), Chandra, Chromosféra, Deklinácia, Dvojhviezda, Emisia, Erupcia, Eruptívna premenná hviezda, Európske južné observatórium, Excentricita, Excentricita (astronómia), Galaxia (Mliečna cesta), Genitív, Gravitácia, Hélium, Hertzsprungov-Russellov diagram, Hipparcos, Hlavná postupnosť, Hmotnosť, Hmotnosť Slnka, Hnedý trpaslík, Horčík, Horizont, Hubblov vesmírny ďalekohľad, Hustota, Hviezda, Hviezdna veľkosť, Hyperbola, Infračervené žiarenie, Interferometer, Ionizácia, Johannesburg, Južná Afrika (štát), Kasiopeja (súhvezdie), Kelvin, Kilometer, Kométa, Koróna (astronómia), Logaritmus, Luyten 726-8, ... Rozbaliť index (44 viac) »
- Astronomické objekty objavené v roku 1915
- Vzplanujúce hviezdy
Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútna hviezdna veľkosť alebo absolútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii pozorovaná hviezdna veľkosť (m), ktorú by mal objekt, keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti.
Pozrieť Proxima Centauri a Absolútna hviezdna veľkosť
Alfa Centauri
Poloha systému Alfa Centauri na oblohe Porovnanie veľkostí zložiek Alfa Centauri so Slnkom. Alfa Centauri (α Cen / α Centauri) alebo Rigil Centaurus, Rigil Kent, alebo Toliman je najjasnejšia trojhviezda v južnom súhvezdí Kentaur, a obsahuje štvrtú najjasnejšiu hviezdu na oblohe, s celkovou jasnosťou −0,01.
Pozrieť Proxima Centauri a Alfa Centauri
Apsida (astronómia)
orbity Apsida je bod najväčšej alebo najmenšej vzdialenosti na orbitálnej kužeľosečke (zväčša elipsa) nebeského telesa od stredu jeho príťažlivosti (ťažisko systému).
Pozrieť Proxima Centauri a Apsida (astronómia)
Astrofyzika
svetelných rokov v priemere a je vzdialená približne 60 miliónov svetelných rokov. Astrofyzika (z gréčtiny: astro – hviezda a physis – príroda) je časť astronómie (alebo veda na rozhraní fyziky a astronómie), ktorá sa zaoberá fyzikou vo vesmíre, pokrýva fyzikálne vlastnosti nebeských objektov a aj ich správanie a vzájomné pôsobenie.
Pozrieť Proxima Centauri a Astrofyzika
Astrometria
Astrometria je oblasť astronómie, ktorý sa zaoberá meraním polôh a pohybov bodových zdrojov a teóriou vplyvov meniacich zdanlivú polohu objektov na oblohe.
Pozrieť Proxima Centauri a Astrometria
Astronomická jednotka
Astronomická jednotka (au, AU z, UA z) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.
Pozrieť Proxima Centauri a Astronomická jednotka
Astronomy and Astrophysics
Astronomy and Astrophysics (skratka A&A alebo Astron. Astrophys.) je recenzovaný medzinárodný vedecký časopis, venujúci sa teoretickej, pozorovacej a prístrojovej astronómii a astrofyzike.
Pozrieť Proxima Centauri a Astronomy and Astrophysics
Čile
Čile, dlhý tvar Čilská republika (do roku 2000 bol slovenský pravopis týchto názvov Chile a Čílska republika), je štát v Južnej Amerike.
Pozrieť Proxima Centauri a Čile
Barnardova hviezda
Barnardova hviezda je hviezda v súhvezdí Hadonos, ktorá má zo všetkých hviezd najrýchlejší vlastný pohyb po oblohe (10,34 " za rok).
Pozrieť Proxima Centauri a Barnardova hviezda
Biely trpaslík
Sírius A a Sírius B planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo, preto je v mn. čísle biele trpaslíky, nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou.
Pozrieť Proxima Centauri a Biely trpaslík
Centaurus (súhvezdie)
Centaurus (lat. Centaurus, skratka Cen, v minulosti známy aj ako Kentaur alebo Kentaurus) je jasné súhvezdie na južnej oblohe.
Pozrieť Proxima Centauri a Centaurus (súhvezdie)
Chandra
Röntgenové observatórium Chandra je röntgenový ďalekohľad, ktorý pracuje na obežnej dráhe Zeme.
Pozrieť Proxima Centauri a Chandra
Chromosféra
úplnom zatmení. Chromosféra je tenká vrstva atmosféry Slnka, prípadne aj iných hviezd.
Pozrieť Proxima Centauri a Chromosféra
Deklinácia
Deklinácia môže byť.
Pozrieť Proxima Centauri a Deklinácia
Dvojhviezda
Najjasnejšia dvojhviezda na oblohe - Sírius A a B Dvojhviezda je.
Pozrieť Proxima Centauri a Dvojhviezda
Emisia
Emisia (lat.) môže byť.
Pozrieť Proxima Centauri a Emisia
Erupcia
Erupcia môže byť.
Pozrieť Proxima Centauri a Erupcia
Eruptívna premenná hviezda
Eruptívne premenné hviezdy je trieda premenných hviezd, ktoré sa vyznačujú nepravidelnými, často náhlymi a veľkými zmenami jasnosti, vyvolanými búrlivými procesmi eruptívneho (výbuchového) charakteru.
Pozrieť Proxima Centauri a Eruptívna premenná hviezda
Európske južné observatórium
La Silla v noci Európske južné observatórium (European Southern Observatory – ESO) alebo tiež Európska organizácia pre astronomický výskum na južnej pologuli, je medzivládna organizácia venujúca sa vede a technológiám v oblasti astronómie.
Pozrieť Proxima Centauri a Európske južné observatórium
Excentricita
Excentricita alebo excentrickosť alebo výstrednosť môže byť.
Pozrieť Proxima Centauri a Excentricita
Excentricita (astronómia)
Excentricita dráhy alebo výstrednosť je je jedným z elementov dráhy, opisujúcich pohyb kozmického telesa (prirodzeného, napr. planéty, kométy a pod. alebo umelého) v kozmickom priestore.
Pozrieť Proxima Centauri a Excentricita (astronómia)
Galaxia (Mliečna cesta)
Galaxia (- s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava.
Pozrieť Proxima Centauri a Galaxia (Mliečna cesta)
Genitív
Genitív je jeden z gramatických pádov v mnohých jazykoch.
Pozrieť Proxima Centauri a Genitív
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Pozrieť Proxima Centauri a Gravitácia
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Pozrieť Proxima Centauri a Hélium
Hertzsprungov-Russellov diagram
V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou, svietivosťou, hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou hviezdy.
Pozrieť Proxima Centauri a Hertzsprungov-Russellov diagram
Hipparcos
Hipparcos alebo High Precision Parallax Collecting Satellite bol projekt Európskej kozmickej agentúry (ESA) určený na meranie paraláx a pohybu hviezd.
Pozrieť Proxima Centauri a Hipparcos
Hlavná postupnosť
Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.
Pozrieť Proxima Centauri a Hlavná postupnosť
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Pozrieť Proxima Centauri a Hmotnosť
Hmotnosť Slnka
Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov, napríklad galaxií.
Pozrieť Proxima Centauri a Hmotnosť Slnka
Hnedý trpaslík
Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo od materskej hviezdy Gliese 229A Hnedý trpaslík je substelárny objekt, ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti, ale má plne vodivý povrch a vnútro.
Pozrieť Proxima Centauri a Hnedý trpaslík
Horčík
Horčík alebo magnézium (lat. Magnesium; gr. Μαγνησία.
Pozrieť Proxima Centauri a Horčík
Horizont
Horizont môže byť.
Pozrieť Proxima Centauri a Horizont
Hubblov vesmírny ďalekohľad
Schéma s popisom častí Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Hubblov vesmírny ďalekohľad (skratka HST, z angl. Hubble Space Telescope; iné názvy: Hubblov teleskop/ďalekohľad, Hubble) je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme.
Pozrieť Proxima Centauri a Hubblov vesmírny ďalekohľad
Hustota
Hustota môže byť.
Pozrieť Proxima Centauri a Hustota
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Pozrieť Proxima Centauri a Hviezda
Hviezdna veľkosť
Hviezdna veľkosť alebo magnitúda je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále.
Pozrieť Proxima Centauri a Hviezdna veľkosť
Hyperbola
Hyperbola môže byť.
Pozrieť Proxima Centauri a Hyperbola
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Pozrieť Proxima Centauri a Infračervené žiarenie
Interferometer
Interferometer je optický prístroj, ktorý využíva interferenciu svetla na meranie rôznych fyzikálnych veličín.
Pozrieť Proxima Centauri a Interferometer
Ionizácia
Ionizácia je odtrhnutie jedného alebo viacerých elektrónov od atómu alebo molekuly.
Pozrieť Proxima Centauri a Ionizácia
Johannesburg
Johannesburg, známe aj ako eGoli, je najľudnatejšie mesto v Južnej Afrike.
Pozrieť Proxima Centauri a Johannesburg
Južná Afrika (štát)
Južná Afrika, dlhý tvar Juhoafrická republika (JAR, angl. RSA), je prímorský štát na južnom cípe Afriky medzi Atlantickým a Indickým oceánom.
Pozrieť Proxima Centauri a Južná Afrika (štát)
Kasiopeja (súhvezdie)
Kasiopeja je súhvezdie severnej oblohy, ktoré v gréckej mytológii reprezentovalo kráľovnú Kasiopeju.
Pozrieť Proxima Centauri a Kasiopeja (súhvezdie)
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Pozrieť Proxima Centauri a Kelvin
Kilometer
Kilometer (symbol: km) je jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca 1 000 metrom (predpona kilo pochádza z gréčtiny, khilia.
Pozrieť Proxima Centauri a Kilometer
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Pozrieť Proxima Centauri a Kométa
Koróna (astronómia)
Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu.
Pozrieť Proxima Centauri a Koróna (astronómia)
Logaritmus
Graf prirodzeného logaritmu ''y.
Pozrieť Proxima Centauri a Logaritmus
Luyten 726-8
Luyten 726-8 je so vzdialenosťou 8,72 ly jednou z najbližších dvojhviezd od Slnka.
Pozrieť Proxima Centauri a Luyten 726-8
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Pozrieť Proxima Centauri a Mesiac
Meter
Prototyp metra, uložený v Paríži Meter je základná jednotka dĺžky v medzinárodnej sústave jednotiek SI.
Pozrieť Proxima Centauri a Meter
Mimozemský život
Ilustračná predstava živého Marsu Mimozemský život je označenie živej hmoty alebo priamo živých organizmov mimo planéty Zem.
Pozrieť Proxima Centauri a Mimozemský život
National Aeronautics and Space Administration
National Aeronautics and Space Administration (skratka: NASA), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako Národný úrad pre letectvo a vesmír, je americká vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva a kozmonautiky.
Pozrieť Proxima Centauri a National Aeronautics and Space Administration
Neptún
Neptún je ôsma a najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Proxima Centauri a Neptún
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu.
Pozrieť Proxima Centauri a Obežná dráha
Oortov mrak komét
Oortov mrak v porovnaní s vnútornými časťami slnečnej sústavy Oortov mrak komét je predpokladaná sférická oblasť ľadových objektov, kometárnych jadier, ktorá sa pravdepodobne nachádza na okraji slnečnej sústavy za Kuiperovým pásom, približne 50 000 až 100 000 AU od Slnka.
Pozrieť Proxima Centauri a Oortov mrak komét
Paralaxa
Paralaxa (spravidla meraná ako uhol nazývaný paralaktický uhol) môže byť.
Pozrieť Proxima Centauri a Paralaxa
Parsek
Parsek (skrátene pc) je jednotka dĺžky používaná v astronómii.
Pozrieť Proxima Centauri a Parsek
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Proxima Centauri a Planéta
Pohybová hviezdokopa
Pohybová hviezdokopa je osobitný typ otvorenej hviezdokopy, ktorý je k Zemi tak blízko, že na oblohe zaberá väčšiu plochu a jej hviezdy sa pohybujú smerom k spoločnému bodu na oblohe (k vertexu).
Pozrieť Proxima Centauri a Pohybová hviezdokopa
Prúdenie tepla
Prúdenie tepla alebo (tepelná) konvekcia je jeden zo spôsobov šírenia tepla v kvapalinách a plynoch, pri ktorom sa premiestňujú priamo častice s väčšou energiou.
Pozrieť Proxima Centauri a Prúdenie tepla
Premenná hviezda
Medzi premenné hviezdy patrí aj jedna z najznámejších hviezd na nočnej oblohe, Polárka Premenná hviezda je hviezda, ktorej jasnosť a prípadne aj spektrum sa mení v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch.
Pozrieť Proxima Centauri a Premenná hviezda
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Pozrieť Proxima Centauri a Protoplanetárny disk
Proxima Centauri b
Umelecké stvárnenie Proxima Centauri b Proxima Centauri b (iné názvy: Proxima b, Alpha Centauri Cb) je extrasolárna planéta obiehajúca v obývateľnej zóne červeného trpaslíka Proxima Centauri, ktorá je najbližšou hviezdou k Slnku a súčasť trojhviezdneho systému.
Pozrieť Proxima Centauri a Proxima Centauri b
Radiálna rýchlosť
Radiálna rýchlosť je rýchlosť objektu v smere línie spojenej s pozorovateľom.
Pozrieť Proxima Centauri a Radiálna rýchlosť
Röntgenové žiarenie
Röntgenová snímka ruky Röntgenové žiarenie (iné názvy: röntgenové lúče, röntgenová radiácia, RTG žiarenie/lúče/radiácia, rtg žiarenie/lúče/radiácia, lúče/žiarenie X, X-lúče/žiarenie; ako vlnenie: röntgenové vlnenie/vlny, RTG vlnenie/vlny, rtg vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: röntgenové/RTG/rtg spektrum, röntgenové/RTG/rtg pásmo) je elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok od 1 pikometra do 10 nanometrov (10-12 až 10-8 m).
Pozrieť Proxima Centauri a Röntgenové žiarenie
Rektascenzia
Rektascenzia (RA; značka α – grécke písmeno alfa) (z lat. rectus.
Pozrieť Proxima Centauri a Rektascenzia
ROSAT
ROSAT (Röntgen Satellite) bolo družicové observatórium sledujúce objekty v röntgenovom žiarení.
Pozrieť Proxima Centauri a ROSAT
Ross 248
Ross 248 je červený trpaslík vzdialený od Slnka 3,2 pc alebo 10,33 ly.
Pozrieť Proxima Centauri a Ross 248
Rotácia
Rotácia môže byť.
Pozrieť Proxima Centauri a Rotácia
Rovnobežka
Rovnobežka môže byť.
Pozrieť Proxima Centauri a Rovnobežka
Sústava CGS
Sústava CGS (iné názvy: sústava jednotiek CGS, systém (jednotiek) CGS, sústava/systém (jednotiek) cgs, CGS, cgs, absolútna sústava jednotiek, zriedkavo centimeter-gram-sekunda) je sústava fyzikálnych jednotiek, v ktorej sú základnými jednotkami centimeter, gram a sekunda – z toho skratka CGS.
Pozrieť Proxima Centauri a Sústava CGS
Slnečná škvrna
Skupina slnečných škvŕn Slnečná škvrna v ultrafialovom žiarení Slnečná škvrna je tmavé miesto vo atmosfere Slnka.
Pozrieť Proxima Centauri a Slnečná škvrna
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Pozrieť Proxima Centauri a Slnečná sústava
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Pozrieť Proxima Centauri a Slnečný vietor
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Proxima Centauri a Slnko
Spektrálna klasifikácia
Slnko má v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii označenie triedy G2V. Spektrálna klasifikácia je klasifikácia hviezd založená na teplote hviezdneho povrchu – fotosfére.
Pozrieť Proxima Centauri a Spektrálna klasifikácia
Spln
Mesiac v splne Spln alebo druhá štvrť je fáza Mesiaca, kedy je Slnkom osvetlená celá privrátená strana k Zemi.
Pozrieť Proxima Centauri a Spln
Svetelný rok
Svetelný rok (skratka ly) je jednotka vzdialenosti, ktorú Medzinárodná astronomická únia definovala ako dráhu, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 juliánsky rok.
Pozrieť Proxima Centauri a Svetelný rok
Teleskop
Teleskop môže byť.
Pozrieť Proxima Centauri a Teleskop
Terestriálna planéta
Štyri terestrické planéty slnečnej sústavy – porovnanie veľkostí. Zľava doprava Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Terestriálna planéta alebo terestrická planéta je doslova Zemi podobná planéta.
Pozrieť Proxima Centauri a Terestriálna planéta
Termonukleárna reakcia
Termonukleárna reakcia je jadrová syntéza, pri ktorej sú reakční partneri uzavretí v istom reakčnom objeme tak, že sa dosiahne to, že energia tepelného pohybu stačí na prekonanie elektrostatických odpudivých síl medzi nimi.
Pozrieť Proxima Centauri a Termonukleárna reakcia
Uhlová sekunda
Uhlová sekunda206/2000 Z.z. - vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo 16.
Pozrieť Proxima Centauri a Uhlová sekunda
Umelá družica
Clementine. Družica ERS 2 Umelá družica alebo umelý satelit je kozmické teleso, ktoré sa pohybuje v prvom priblížení po krivke (obežnej dráhe, približne elipse) okolo prirodzeného kozmického telesa, napr.
Pozrieť Proxima Centauri a Umelá družica
Vek vesmíru
Vek vesmíru je v kozmológii definovaný ako čas, ktorý uplynul od Veľkého tresku.
Pozrieť Proxima Centauri a Vek vesmíru
Venuša
Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
Pozrieť Proxima Centauri a Venuša
Vlastný pohyb
Vlastný pohyb, μ je zdanlivý uhlový pohyb hviezdy na nebeskej sfére vyjadrený v oblúkových sekundách za jeden rok, v niektorých prípadoch v oblúkových sekundách za 100 r. spektrálných tried OBAFGKM na oblohe za -/+ 200 000 rokov.
Pozrieť Proxima Centauri a Vlastný pohyb
Vlnová dĺžka
Vlnová dĺžka Vlnová dĺžka je vzdialenosť medzi opakujúcimi sa periódami vlnenia.
Pozrieť Proxima Centauri a Vlnová dĺžka
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pozrieť Proxima Centauri a Vodík
Vzplanujúca hviezda
Slnečná erupcia, podobné sa môžu vyskytovať na vzplanujúcich hviezdach Vzplanujúca hviezda je premenná hviezda, ktorá môže vykazovať nepredvídateľné a dramatické zmeny v jasnosti za niekoľko minút alebo hodín.
Pozrieť Proxima Centauri a Vzplanujúca hviezda
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa.
Pozrieť Proxima Centauri a Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Proxima Centauri a Zem
2002
Rok 2002 (MMII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.
Pozrieť Proxima Centauri a 2002
Pozri tiež
Astronomické objekty objavené v roku 1915
- 69P/Taylor
- 799 Gudula
- 800 Kressmannia
- 801 Helwerthia
- 802 Epyaxa
- 803 Picka
- 804 Hispania
- 805 Hormuthia
- 806 Gyldenia
- 807 Ceraskia
- 809 Lundia
- 810 Atossa
- 811 Nauheima
- 812 Adele
- 813 Baumeia
- 847 Agnia
- 848 Inna
- 877 Walkure
- 916 America
- 917 Lyka
- Proxima Centauri
Vzplanujúce hviezdy
- AB Doradus
- Barnardova hviezda
- DX Cancri
- EZ Aquarii
- GJ 388
- Gliese 1
- Gliese 146
- Gliese 229
- Groombridge 1618
- Groombridge 34
- Kastor (hviezda)
- Kruger 60
- LHS 292
- Lacaille 8760
- Luyten 726-8
- Nekkar
- Proxima Centauri
- Ross 128
- Ross 154
- Ross 248
- Struve 2398
- TZ Arietis
- Vzplanujúca hviezda
- Wolf 359
- Wolf 424
- YZ Ceti
Známy ako Alfa Centauri C.