Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Hviezda a Slnko
Hviezda a Slnko mať 87 veci spoločné (v Úniapédia): Absolútna hviezdna veľkosť, Aktívna oblasť, Anaximandros, Astrológia, Atóm, Atómové jadro, Atmosféra (kozmického telesa), Atmosféra Zeme, Biely trpaslík, Chemický prvok, Dvojhviezda, Ekliptika, Elektromagnetické žiarenie, Elektromagnetické spektrum, Energia, Erupcia, Fotosféra, Galaxia, Galaxia (Mliečna cesta), Granulácia, Gravitačná kontrakcia, Gravitácia, Hélium, Hlavná postupnosť, Hmlovina, Hmotnosť, Hmotnosť Slnka, Hustota, Hviezdna populácia, Hviezdokopa, ..., Hydrostatická rovnováha, Ión (častica), Infračervené žiarenie, Ionizácia, Jadro Slnka, John Flamsteed, Kelvin, Keplerove zákony, Kilogram, Kométa, Konvektívna zóna, Koróna (astronómia), Kremík, Magnetické pole, Medzihviezdna hmota, Mesiac, Molekula, Nadobor, Neutríno, Obor (hviezda), Odstredivá sila, Pól, Planéta, Planetárna hmlovina, Planetárna sústava, Plazma (fyzika), Prócium, Prúdenie tepla, Protón, Protón-protónový cyklus, Protohviezda, Protoplanetárny disk, Proxima Centauri, Rádiové žiarenie, Rektascenzia, Rotácia, Rovník, Slnečná škvrna, Slnečná sústava, Slnečný vietor, Spektrálny typ, Spektroskopia, Spektrum, Svetelný rok, Svetlo, Termonukleárna reakcia, Tlak, Uhlík, Ultrafialové žiarenie, Vývoj hviezdy, Vlastný pohyb, Vlnová dĺžka, Vodík, Watt (jednotka), Zdanlivá hviezdna veľkosť, Zem, 19. storočie. Rozbaliť index (57 viac) »
Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútna hviezdna veľkosť alebo absolútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii pozorovaná hviezdna veľkosť (m), ktorú by mal objekt, keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti.
Absolútna hviezdna veľkosť a Hviezda · Absolútna hviezdna veľkosť a Slnko ·
Aktívna oblasť
Aktívna oblasť môže byť.
Aktívna oblasť a Hviezda · Aktívna oblasť a Slnko ·
Anaximandros
Anaximandros (* asi 610 pred Kr. – † asi 546 pred Kr.) bol starogrécky filozof, žiak Tálesa z Milétu.
Anaximandros a Hviezda · Anaximandros a Slnko ·
Astrológia
Zvieratník zo synagógy zo 6. storočia Astrológia je veľmi starý odbor (rozumej paveda), ktorý hľadá vzťahy a súvislosti medzi postavením nebeských telies a aktuálnymi, minulými či budúcimi dejmi na určitom mieste povrchu Zeme.
Astrológia a Hviezda · Astrológia a Slnko ·
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Atóm a Hviezda · Atóm a Slnko ·
Atómové jadro
Atóm hélia: 4He s modelom jadra atómu. Atómové jadro je kladne nabitá vnútorná časť atómu.
Atómové jadro a Hviezda · Atómové jadro a Slnko ·
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Atmosféra (kozmického telesa) a Hviezda · Atmosféra (kozmického telesa) a Slnko ·
Atmosféra Zeme
Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.
Atmosféra Zeme a Hviezda · Atmosféra Zeme a Slnko ·
Biely trpaslík
Sírius A a Sírius B planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo, preto je v mn. čísle biele trpaslíky, nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou.
Biely trpaslík a Hviezda · Biely trpaslík a Slnko ·
Chemický prvok
Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.
Chemický prvok a Hviezda · Chemický prvok a Slnko ·
Dvojhviezda
Najjasnejšia dvojhviezda na oblohe - Sírius A a B Dvojhviezda je.
Dvojhviezda a Hviezda · Dvojhviezda a Slnko ·
Ekliptika
Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
Ekliptika a Hviezda · Ekliptika a Slnko ·
Elektromagnetické žiarenie
Elektromagnetické žiarenie je prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia.
Elektromagnetické žiarenie a Hviezda · Elektromagnetické žiarenie a Slnko ·
Elektromagnetické spektrum
upright.
Elektromagnetické spektrum a Hviezda · Elektromagnetické spektrum a Slnko ·
Energia
Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave.
Energia a Hviezda · Energia a Slnko ·
Erupcia
Erupcia môže byť.
Erupcia a Hviezda · Erupcia a Slnko ·
Fotosféra
slnečných škvŕn Fotosféra je oblasť hviezdy, v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej.
Fotosféra a Hviezda · Fotosféra a Slnko ·
Galaxia
Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Prstencová galaxia, Hoagov objekt Nepravidelná galaxia NGC 6745 Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.
Galaxia a Hviezda · Galaxia a Slnko ·
Galaxia (Mliečna cesta)
Galaxia (- s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava.
Galaxia (Mliečna cesta) a Hviezda · Galaxia (Mliečna cesta) a Slnko ·
Granulácia
Granulácia môže byť.
Granulácia a Hviezda · Granulácia a Slnko ·
Gravitačná kontrakcia
Gravitačná kontrakcia je proces, pri ktorom pôsobením vlastnej gravitácie medzi časticami vesmírneho telesa dochádza k jeho zmršťovaniu, pričom sa teleso zahrieva a obyčajne sa zrýchľuje jeho rotácia.
Gravitačná kontrakcia a Hviezda · Gravitačná kontrakcia a Slnko ·
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Gravitácia a Hviezda · Gravitácia a Slnko ·
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Hélium a Hviezda · Hélium a Slnko ·
Hlavná postupnosť
Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.
Hlavná postupnosť a Hviezda · Hlavná postupnosť a Slnko ·
Hmlovina
Hmlovina môže byť.
Hmlovina a Hviezda · Hmlovina a Slnko ·
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Hmotnosť a Hviezda · Hmotnosť a Slnko ·
Hmotnosť Slnka
Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov, napríklad galaxií.
Hmotnosť Slnka a Hviezda · Hmotnosť Slnka a Slnko ·
Hustota
Hustota môže byť.
Hustota a Hviezda · Hustota a Slnko ·
Hviezdna populácia
Hviezdna populácia je podsústava hviezd a objektov rôznych typov v rámci hviezdnej sústavy (galaxie), ktoré majú približne rovnaký vek, rovnakú polohu a zhodné kinematické charakteristiky.
Hviezda a Hviezdna populácia · Hviezdna populácia a Slnko ·
Hviezdokopa
Herkules. Hviezdokopy sú skupiny hviezd, ktoré gravitácia drží pokope.
Hviezda a Hviezdokopa · Hviezdokopa a Slnko ·
Hydrostatická rovnováha
Hydrostatická rovnováha je stav, ktorý nastáva, keď kompresia spôsobená gravitáciou je vyvážená gradientom tlaku, ktorý vyvoláva gradient sily v opačnom smere.
Hviezda a Hydrostatická rovnováha · Hydrostatická rovnováha a Slnko ·
Ión (častica)
Graficky znázornený katión a anión Ión je elektricky nabitá častica, ktorá vzniká z elektricky neutrálneho atómu alebo molekuly pridaním resp.
Hviezda a Ión (častica) · Ión (častica) a Slnko ·
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Hviezda a Infračervené žiarenie · Infračervené žiarenie a Slnko ·
Ionizácia
Ionizácia je odtrhnutie jedného alebo viacerých elektrónov od atómu alebo molekuly.
Hviezda a Ionizácia · Ionizácia a Slnko ·
Jadro Slnka
vnútorná stavba Slnka a jeho jadro Jadro Slnka je centrálna časť Slnka, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie.
Hviezda a Jadro Slnka · Jadro Slnka a Slnko ·
John Flamsteed
John Flamsteed (* 19. august 1646, Denby – † 31. december 1719, Greenwich) bol anglický astronóm.
Hviezda a John Flamsteed · John Flamsteed a Slnko ·
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Hviezda a Kelvin · Kelvin a Slnko ·
Keplerove zákony
Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler.
Hviezda a Keplerove zákony · Keplerove zákony a Slnko ·
Kilogram
Kilogram je základná jednotka hmotnosti v medzinárodnej sústave jednotiek SI.
Hviezda a Kilogram · Kilogram a Slnko ·
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Hviezda a Kométa · Kométa a Slnko ·
Konvektívna zóna
Konvektívna zóna je vrstva Slnka (prípadne akejkoľvek inej hviezdy hlavnej postupnosti) nachádzajúca sa medzi oblasťou žiarivej rovnováhy a fotosférou.
Hviezda a Konvektívna zóna · Konvektívna zóna a Slnko ·
Koróna (astronómia)
Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu.
Hviezda a Koróna (astronómia) · Koróna (astronómia) a Slnko ·
Kremík
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.
Hviezda a Kremík · Kremík a Slnko ·
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F. Prejavuje sa silovým pôsobením na železné predmety alebo iné magnety.
Hviezda a Magnetické pole · Magnetické pole a Slnko ·
Medzihviezdna hmota
Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.
Hviezda a Medzihviezdna hmota · Medzihviezdna hmota a Slnko ·
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Hviezda a Mesiac · Mesiac a Slnko ·
Molekula
vody (H2O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu Molekula (franc. molécule z lat. moles.
Hviezda a Molekula · Molekula a Slnko ·
Nadobor
Poloha nadobrov v H-R diagrame Nadobor je veľmi veľká hviezda s hmotnosťou minimálne 10 – 50 hmotností Slnka.
Hviezda a Nadobor · Nadobor a Slnko ·
Neutríno
Prvá detekcia neutrína, 1970 Neutríno je elementárna častica, patrí medzi leptóny s poločíselným spinom (je teda fermión).
Hviezda a Neutríno · Neutríno a Slnko ·
Obor (hviezda)
VLT Obor je hviezda, v ktorej sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium v jej jadre.
Hviezda a Obor (hviezda) · Obor (hviezda) a Slnko ·
Odstredivá sila
Účinok odstredivej sily na rotujúcu kvapalinu v dutom valci Odstredivá sila alebo centrifugálna sila je zdanlivá sila, ktorej prítomnosť je daná tým, že skúmaný systém sledujeme v neinerciálnej vzťažnej sústave.
Hviezda a Odstredivá sila · Odstredivá sila a Slnko ·
Pól
Pól môže znamenať.
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Hviezda a Planéta · Planéta a Slnko ·
Planetárna hmlovina
NGC 6543, hmlovina Mačacie oko Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života.
Hviezda a Planetárna hmlovina · Planetárna hmlovina a Slnko ·
Planetárna sústava
slnečnej sústavy, najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. Veľkosti sú v správnej mierke. exoplanétou. Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy, kométy, mesiace a planéty).
Hviezda a Planetárna sústava · Planetárna sústava a Slnko ·
Plazma (fyzika)
Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).
Hviezda a Plazma (fyzika) · Plazma (fyzika) a Slnko ·
Prócium
Prócium (lat.) je izotop vodíka s relatívnou molárnou hmotnosťou 1.
Hviezda a Prócium · Prócium a Slnko ·
Prúdenie tepla
Prúdenie tepla alebo (tepelná) konvekcia je jeden zo spôsobov šírenia tepla v kvapalinách a plynoch, pri ktorom sa premiestňujú priamo častice s väčšou energiou.
Hviezda a Prúdenie tepla · Prúdenie tepla a Slnko ·
Protón
Schéma protónu Protón (p+, H+; z gréčtiny protos – prvý) je subatomárna častica v jadre atómu.
Hviezda a Protón · Protón a Slnko ·
Protón-protónový cyklus
gama žiarenia. Zrážkou dvoch takýchto izotopov vzniká výsledný produkt, 4He, pričom sa uvoľňujú dva protóny, ktoré môžu vstúpiť do ďalšej reakcie. Protón-protónový cyklus (protónovo-protónová reakcia, p-p cyklus) je cyklus jadrových reakcií, pri ktorých sa v konečnom dôsledku premenia jadrá vodíka 1H na jadrá hélia 4He.
Hviezda a Protón-protónový cyklus · Protón-protónový cyklus a Slnko ·
Protohviezda
tmavú hmlovinu, ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom, ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým, ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť.
Hviezda a Protohviezda · Protohviezda a Slnko ·
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Hviezda a Protoplanetárny disk · Protoplanetárny disk a Slnko ·
Proxima Centauri
Proxima Centauri na zábere HST Proxima Centauri (alebo Alfa Centauri C), niekedy aj V 645 Centauri je najbližšia hviezda k slnečnej sústave.
Hviezda a Proxima Centauri · Proxima Centauri a Slnko ·
Rádiové žiarenie
Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).
Hviezda a Rádiové žiarenie · Rádiové žiarenie a Slnko ·
Rektascenzia
Rektascenzia (RA; značka α – grécke písmeno alfa) (z lat. rectus.
Hviezda a Rektascenzia · Rektascenzia a Slnko ·
Rotácia
Rotácia môže byť.
Hviezda a Rotácia · Rotácia a Slnko ·
Rovník
Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa.
Hviezda a Rovník · Rovník a Slnko ·
Slnečná škvrna
Skupina slnečných škvŕn Slnečná škvrna v ultrafialovom žiarení Slnečná škvrna je tmavé miesto vo atmosfere Slnka.
Hviezda a Slnečná škvrna · Slnečná škvrna a Slnko ·
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Hviezda a Slnečná sústava · Slnečná sústava a Slnko ·
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Hviezda a Slnečný vietor · Slnečný vietor a Slnko ·
Spektrálny typ
Spektrálna trieda v astronómii charakterizuje objekty na základe ich spektrálnych čiar, ktoré určujú chemické zloženie objektu.
Hviezda a Spektrálny typ · Slnko a Spektrálny typ ·
Spektroskopia
disperzie svetla, ktoré prechádza cez optický hranol. Spektroskopia je fyzikálna metóda zaoberajúca sa vznikom a vlastnosťami spektra svetla, ktoré vzniká interakciou elektromagnetického žiarenia so vzorkou.
Hviezda a Spektroskopia · Slnko a Spektroskopia ·
Spektrum
Spektrum môže znamenať.
Hviezda a Spektrum · Slnko a Spektrum ·
Svetelný rok
Svetelný rok (skratka ly) je jednotka vzdialenosti, ktorú Medzinárodná astronomická únia definovala ako dráhu, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 juliánsky rok.
Hviezda a Svetelný rok · Slnko a Svetelný rok ·
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Hviezda a Svetlo · Slnko a Svetlo ·
Termonukleárna reakcia
Termonukleárna reakcia je jadrová syntéza, pri ktorej sú reakční partneri uzavretí v istom reakčnom objeme tak, že sa dosiahne to, že energia tepelného pohybu stačí na prekonanie elektrostatických odpudivých síl medzi nimi.
Hviezda a Termonukleárna reakcia · Slnko a Termonukleárna reakcia ·
Tlak
Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.
Hviezda a Tlak · Slnko a Tlak ·
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Hviezda a Uhlík · Slnko a Uhlík ·
Ultrafialové žiarenie
Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.
Hviezda a Ultrafialové žiarenie · Slnko a Ultrafialové žiarenie ·
Vývoj hviezdy
M33. Vývoj hviezd je proces zmien, ktorými hviezda prejde počas svojej existencie, od svojho vzniku až po zánik.
Hviezda a Vývoj hviezdy · Slnko a Vývoj hviezdy ·
Vlastný pohyb
Vlastný pohyb, μ je zdanlivý uhlový pohyb hviezdy na nebeskej sfére vyjadrený v oblúkových sekundách za jeden rok, v niektorých prípadoch v oblúkových sekundách za 100 r. spektrálných tried OBAFGKM na oblohe za -/+ 200 000 rokov. Vlastný pohyb sa rozkladá obyčajne na zložky v ekvatoriálnych súradniciach μα a μβ.
Hviezda a Vlastný pohyb · Slnko a Vlastný pohyb ·
Vlnová dĺžka
Vlnová dĺžka Vlnová dĺžka je vzdialenosť medzi opakujúcimi sa periódami vlnenia.
Hviezda a Vlnová dĺžka · Slnko a Vlnová dĺžka ·
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Hviezda a Vodík · Slnko a Vodík ·
Watt (jednotka)
Watt (značka: W) je v sústave SI odvodená jednotka výkonu.
Hviezda a Watt (jednotka) · Slnko a Watt (jednotka) ·
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa.
Hviezda a Zdanlivá hviezdna veľkosť · Slnko a Zdanlivá hviezdna veľkosť ·
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
19. storočie
19.
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Hviezda a Slnko majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Hviezda a Slnko
Porovnanie medzi Hviezda a Slnko
Hviezda má 260 vzťahom, pričom Slnko má 290. Ako oni majú spoločného 87, index Jaccard je 15.82% = 87 / (260 + 290).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Hviezda a Slnko. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
