Rýchlejšie ako prehliadači!
204 vzťahy: Akrécia (astronómia), Alan Boss, Amaltea (mesiac), Amoniak, Argón, Asteroid, Astronomická jednotka, Astronomická ročenka, Astronomický symbol, Atóm, Atómový obal, Atmosféra (kozmického telesa), Búrka, Blesk, Cape Canaveral, Carnegie Institution of Washington, Cassini (sonda), Deň, Diferenciálna rotácia, Ekliptika, Elara (mesiac), Elektrón, Elektrický prúd, Elipsa, Etán, Európa (mesiac), Excentricita (astronómia), Fotografia, Fotosféra, Galileo (kozmická sonda), Galileo Galilei, Galileove mesiace, Ganymede (mesiac), Giovanni Domenico Cassini, Gravitačná kontrakcia, Gravitačný kolaps (astronómia), Gravitačný manéver, Gravitácia, Guľa, Hélium, Himália (mesiac), Hlavná postupnosť, Hmlovina, Hmotnosť, Hnedý trpaslík, Hviezda, Impaktný kráter, Inkvizícia, Io, Io (mesiac), ..., Jadro kométy, Jadro planéty, Júl 2009, Joviálna planéta, Juno (sonda), Jupiter (boh), Jupiter Icy Moons Explorer, Kalisto (mesiac), Keckove teleskopy, Kelvin, Kométa, Kométa Shoemaker-Levy 9, Konjunkcia (astronómia), Kozmická sonda, Kružnica, Kryštál, Kryptón, Kyslík, Libračný bod, Magnetické pole, Magnetické pole Zeme, Magnetický pól, Magnetosféra, Magnitúda, Malé teleso slnečnej sústavy, Malé vnútorné mesiace, Mars, Mauna Kea, Medziplanetárne prostredie, Medziplanetárny plyn, Merkúr, Mesiac, Mesiac (družica), Mesiace Jupitera, Metán, Meter, Mikrometer, Mikuláš Kopernik, Miliarda, Molekula, National Aeronautics and Space Administration, Nature, Neón, Neptún, New Horizons, Objem, Oblak, Oortov mrak komét, Opozícia (astronómia), Otáčavý pohyb, Pascal, Pásmo planétok, Pól (vesmírne teleso), Pioneer, Pioneer 10, Pioneer 11, Pixel, Planéta, Planétka, Planetezimál, Plazma (fyzika), Plášť, Polárna žiara, Pomer, Povrch, Praslnko, Program Pioneer, Protón, Protoplanéta, Protoplanetárny disk, Radiačný pás, Rímska mytológia, Rýchlosť svetla, Retrográdna dráha, Rok, Rotácia, Rovník, Saturn, Saturn (boh), Síra, Sírius, Siločiara, Simon Marius, Sklon dráhy, Skvapalňovanie, Slnečná hmlovina, Slnečná sústava, Slnečný vietor, Slnko, Sopečná činnosť, Spektroskop, Spektroskopia, Spln, Starovek, Staroveké Grécko, Staroveký Rím, Sulfán, Svetlo, Teplo, Teplota, Teplota varu, Tera, Termonukleárna reakcia, Tlak, Trpasličia planéta, Turbulencia, Uhlík, Ultrafialové žiarenie, Umelá družica, Urán (planéta), Veľká červená škvrna, Venuša, Vesmír, Voda, Vodík, Vodná para, Voyager 1, Voyager 2, Vulkán, Vzácny plyn, Vznik a vývoj slnečnej sústavy, Xenón, Zákryt, Zem, Zemepisná šírka, Zemepisná dĺžka, Zeus, Zvieratník, 13. júl, 134340 Pluto, 16. júl, 1610, 1690, 19. storočie, 1973, 1979, 1984, 1994, 1995, 2000, 2003, 2007, 2011, 2016, 2023, 2031, 21. september, 22. júl, 27. február, 5. august, 5. január, 5. marec, 588 Achilles, 9. júl. Rozbaliť index (154 viac) »
Akrécia (astronómia)
Akrécia alebo narastanie je gravitačný proces, ktorým sa formujú telesá ako planéty a hviezdy z prachu a plynu.
Nový!!: Jupiter a Akrécia (astronómia) · Pozrieť viac »
Alan Boss
Alan P. Boss (* 20. júl 1951, Lakewood, Ohio, Spojené štáty) je americký astrofyzik.
Nový!!: Jupiter a Alan Boss · Pozrieť viac »
Amaltea (mesiac)
Amaltea alebo Amalthea je jeden z menších Jupiterových mesiacov.
Nový!!: Jupiter a Amaltea (mesiac) · Pozrieť viac »
Amoniak
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.
Nový!!: Jupiter a Amoniak · Pozrieť viac »
Argón
Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.
Nový!!: Jupiter a Argón · Pozrieť viac »
Asteroid
Asteroid môže byť.
Nový!!: Jupiter a Asteroid · Pozrieť viac »
Astronomická jednotka
Astronomická jednotka (au, AU z, UA z) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.
Nový!!: Jupiter a Astronomická jednotka · Pozrieť viac »
Astronomická ročenka
Astronomická ročenka je ročenka, ktorá obsahuje súhrn najdôležitejších údajov o polohe Slnka, Mesiaca, planét, hviezd, ako aj o zatmeniach Slnka a Mesiaca, o zákrytoch hviezd, o konfiguráciách planét a iných úkazoch v danom roku a tabuľky na určovanie času a polôh.
Nový!!: Jupiter a Astronomická ročenka · Pozrieť viac »
Astronomický symbol
Astronomické symboly sú symboly, ktoré sú požívane pre zjednodušené vyobrazenie rôznych nebeských objektov, teoretických konštrukcií a skúmaných udalostí v a sú bežne používané profesionálnymi a amatérskymi astronómami.
Nový!!: Jupiter a Astronomický symbol · Pozrieť viac »
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Nový!!: Jupiter a Atóm · Pozrieť viac »
Atómový obal
Atómový obal je zložka atómu, pozostávajúca z elektrónov, ktorých počet sa rovná atómovému číslu (počtu kladných jednotiek náboja v jadre atómu).
Nový!!: Jupiter a Atómový obal · Pozrieť viac »
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Nový!!: Jupiter a Atmosféra (kozmického telesa) · Pozrieť viac »
Búrka
Okraj búrkového mraku kumulonimbus Búrka je z odborného hľadiska.
Nový!!: Jupiter a Búrka · Pozrieť viac »
Blesk
Eiffelovej veže Blesk je silný prírodný elektrostatický výboj produkovaný počas búrky.
Nový!!: Jupiter a Blesk · Pozrieť viac »
Cape Canaveral
Cape Canaveral pri pohľade z vesmíru, február 2021 Cape Canaveral (doslova: Mys Canaveral;; v rokoch 1963 až 1973 známy pod oficiálnym názvom Cape Kennedy) je pobrežný pás a mys v strede východného pobrežia Floridy v USA.
Nový!!: Jupiter a Cape Canaveral · Pozrieť viac »
Carnegie Institution of Washington
Carnegie Institution of Washington alebo Carnegie Institution for Science (skratka CIW) je organizácia v Spojených štátoch amerických, ktorú v roku 1902 založil Andrew Carnegie na podporu vedeckého výskumu.
Nový!!: Jupiter a Carnegie Institution of Washington · Pozrieť viac »
Cassini (sonda)
Cassini bola americká planetárna sonda určená pre prieskum planéty Saturn, jeho prstencov a jeho mesiacov.
Nový!!: Jupiter a Cassini (sonda) · Pozrieť viac »
Deň
Deň (d) je jednotka času, ktorej presný význam závisí od kontextu.
Nový!!: Jupiter a Deň · Pozrieť viac »
Diferenciálna rotácia
Diferenciálna rotácia je rotácia, pri ktorej oblasti rozlične vzdialené od rotačnej osi alebo od rovníka majú rôznu uhlovú rýchlosť.
Nový!!: Jupiter a Diferenciálna rotácia · Pozrieť viac »
Ekliptika
Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
Nový!!: Jupiter a Ekliptika · Pozrieť viac »
Elara (mesiac)
Elara je nepravidelný prirodzený satelit Jupitera.
Nový!!: Jupiter a Elara (mesiac) · Pozrieť viac »
Elektrón
Odhad hustoty elektrónov v obale atómu vodíka Elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom.
Nový!!: Jupiter a Elektrón · Pozrieť viac »
Elektrický prúd
Elektrický prúd môže byť.
Nový!!: Jupiter a Elektrický prúd · Pozrieť viac »
Elipsa
Elipsa je rovinná krivka, ktorá patrí do triedy kužeľosečiek.
Nový!!: Jupiter a Elipsa · Pozrieť viac »
Etán
Etán je druhý najjednoduchší uhľovodík (v homologickom rade alkánov) po metáne.
Nový!!: Jupiter a Etán · Pozrieť viac »
Európa (mesiac)
m obklopuje lúčovito usporiadaná oblasť svetlejšieho materiálu. Európa alebo Europa je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileiho mesiacov.
Nový!!: Jupiter a Európa (mesiac) · Pozrieť viac »
Excentricita (astronómia)
Excentricita dráhy alebo výstrednosť je je jedným z elementov dráhy, opisujúcich pohyb kozmického telesa (prirodzeného, napr. planéty, kométy a pod. alebo umelého) v kozmickom priestore.
Nový!!: Jupiter a Excentricita (astronómia) · Pozrieť viac »
Fotografia
Fotografia môže byť.
Nový!!: Jupiter a Fotografia · Pozrieť viac »
Fotosféra
slnečných škvŕn Fotosféra je oblasť hviezdy, v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej.
Nový!!: Jupiter a Fotosféra · Pozrieť viac »
Galileo (kozmická sonda)
Galileo bola americká planetárna sonda, určená na prieskum planéty Jupiter, jej okolia a systému jej mesiacov, najmä štyroch veľkých tzv.
Nový!!: Jupiter a Galileo (kozmická sonda) · Pozrieť viac »
Galileo Galilei
220px Galileo Galilei (* 15. február 1564, Pisa, Taliansko – † 8. január 1642, Arcetri, Taliansko) bol taliansky filozof, fyzik, astronóm, matematik obdobia renesancie, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy.
Nový!!: Jupiter a Galileo Galilei · Pozrieť viac »
Galileove mesiace
Galileove mesiace – štyri najväčšie mesiace planéty Jupiter Galileove mesiace sú štyri najväčšie a najjasnejšie Jupiterove mesiace – Európa, Ganymede, Kalisto a Io.
Nový!!: Jupiter a Galileove mesiace · Pozrieť viac »
Ganymede (mesiac)
Ganymede alebo Ganymedes je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileovych mesiacov.
Nový!!: Jupiter a Ganymede (mesiac) · Pozrieť viac »
Giovanni Domenico Cassini
Giovanni Domenico Cassini alebo Jean-Dominique Cassini (* 8. jún 1625, Perinaldo, Janovská republika – † 14. september 1712, Paríž, Francúzsko) bol taliansko-francúzsky astronóm a inžinier.
Nový!!: Jupiter a Giovanni Domenico Cassini · Pozrieť viac »
Gravitačná kontrakcia
Gravitačná kontrakcia je proces, pri ktorom pôsobením vlastnej gravitácie medzi časticami vesmírneho telesa dochádza k jeho zmršťovaniu, pričom sa teleso zahrieva a obyčajne sa zrýchľuje jeho rotácia.
Nový!!: Jupiter a Gravitačná kontrakcia · Pozrieť viac »
Gravitačný kolaps (astronómia)
Gravitačný kolaps je proces, pri ktorom sa z hviezdy stáva čierna diera.
Nový!!: Jupiter a Gravitačný kolaps (astronómia) · Pozrieť viac »
Gravitačný manéver
Gravitačný manéver alebo gravitačný prak v kozmonautike a nebeskej mechanike znamená využitie preletu planetárnej sondy gravitačným poľom planéty na zmenu smeru a rýchlosti umelého kozmického telesa.
Nový!!: Jupiter a Gravitačný manéver · Pozrieť viac »
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Nový!!: Jupiter a Gravitácia · Pozrieť viac »
Guľa
Guľa môže byť.
Nový!!: Jupiter a Guľa · Pozrieť viac »
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Nový!!: Jupiter a Hélium · Pozrieť viac »
Himália (mesiac)
Himália alebo Himalia je najväčší nepravidelný prirodzený satelit Jupitera.
Nový!!: Jupiter a Himália (mesiac) · Pozrieť viac »
Hlavná postupnosť
Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.
Nový!!: Jupiter a Hlavná postupnosť · Pozrieť viac »
Hmlovina
Hmlovina môže byť.
Nový!!: Jupiter a Hmlovina · Pozrieť viac »
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Nový!!: Jupiter a Hmotnosť · Pozrieť viac »
Hnedý trpaslík
Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo od materskej hviezdy Gliese 229A Hnedý trpaslík je substelárny objekt, ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti, ale má plne vodivý povrch a vnútro.
Nový!!: Jupiter a Hnedý trpaslík · Pozrieť viac »
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Nový!!: Jupiter a Hviezda · Pozrieť viac »
Impaktný kráter
Mesiaci s výrazným stredovým pahorkom. Impaktný kráter (iné názvy: dopadový kráter; veľký aj panva, veľký s dnom zaliatym žeravou magmou aj more; po dopade meteoritu aj meteoritový/meteoritický kráter) je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok), ktorá vznikla impaktom (dopadom).
Nový!!: Jupiter a Impaktný kráter · Pozrieť viac »
Inkvizícia
Inkvizícia (lat. inquisitio; z inquaerere – zisťovať) označuje formu stredovekého súdnictva, ktorá je dnes známa predovšetkým v spojitosti s inkvizičnými inštitúciami rímskokatolíckej cirkvi.
Nový!!: Jupiter a Inkvizícia · Pozrieť viac »
Io
Io môže byť.
Nový!!: Jupiter a Io · Pozrieť viac »
Io (mesiac)
Io je jedným z mesiacov planéty Jupiter, najvnútornejší zo skupiny mesiacov objavených Galileom.
Nový!!: Jupiter a Io (mesiac) · Pozrieť viac »
Jadro kométy
Wild 2 Jadro kométy je kompaktná časť kométy, konglomerát pórovitého materiálu, prachových a plynových častíc, ktoré zmrznutím utvorili jeden celok.
Nový!!: Jupiter a Jadro kométy · Pozrieť viac »
Jadro planéty
Prierez telesami (zľava doprava) Merkúr, Venuša, Zem, Mesiac, Mars. Pojmom jadro planéty označujeme najvnútornejšie vrstvy planéty.
Nový!!: Jupiter a Jadro planéty · Pozrieť viac »
Júl 2009
Žiadny popis.
Nový!!: Jupiter a Júl 2009 · Pozrieť viac »
Joviálna planéta
Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.
Nový!!: Jupiter a Joviálna planéta · Pozrieť viac »
Juno (sonda)
Juno je kozmická sonda NASA určená na výskum planéty Jupiter.
Nový!!: Jupiter a Juno (sonda) · Pozrieť viac »
Jupiter (boh)
Ingresa. Jupiter alebo Jovis (lat. Iuppiter) bol najvyšší starorímsky boh.
Nový!!: Jupiter a Jupiter (boh) · Pozrieť viac »
Jupiter Icy Moons Explorer
Jupiter Icy Moons Explorer (skratka JUICE) je planetárna sonda, vyvinutá Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a spoločnosťou Airbus Defense and Space ako hlavným dodávateľom.
Nový!!: Jupiter a Jupiter Icy Moons Explorer · Pozrieť viac »
Kalisto (mesiac)
Kalisto alebo Kallisto alebo Callisto je prirodzený satelit Jupitera.
Nový!!: Jupiter a Kalisto (mesiac) · Pozrieť viac »
Keckove teleskopy
Keckove teleskopy Súmrak a jeden z Keckovych teleskopov Keckove teleskopy sú dvojica optických a infračervených zrkadlových ďalekohľadov vybudovaných na vyhasnutej sopke Mauna Kea.
Nový!!: Jupiter a Keckove teleskopy · Pozrieť viac »
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Nový!!: Jupiter a Kelvin · Pozrieť viac »
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Nový!!: Jupiter a Kométa · Pozrieť viac »
Kométa Shoemaker-Levy 9
HST zo 17. mája 1994 Kométa Shoemaker-Levy 9 alebo SL9, formálne označená ako D/1993 F2, bola neperiodická kométa, ktorá v roku 1994 dopadla na planétu Jupiter, čo bola prvá možnosť priamo pozorovať zrážku dvoch telies slnečnej sústavy.
Nový!!: Jupiter a Kométa Shoemaker-Levy 9 · Pozrieť viac »
Konjunkcia (astronómia)
Konjunkcia Mesiaca a Venuše Konjunkcia je termín používaný v pozičnej astronómii a astrológii.
Nový!!: Jupiter a Konjunkcia (astronómia) · Pozrieť viac »
Kozmická sonda
Genesis Kozmická sonda je umelé kozmické teleso bez ľudskej posádky vypustené k Mesiacu alebo na únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa, alebo zo slnečného gravitačného poľa.
Nový!!: Jupiter a Kozmická sonda · Pozrieť viac »
Kružnica
Znázornenie kružnice Kružnica je rovinná krivka z triedy kužeľosečiek, je to rez kužeľovej plochy rovinou prechádzajúcou kužeľovou plochou kolmou na os kužeľovej plochy.
Nový!!: Jupiter a Kružnica · Pozrieť viac »
Kryštál
Kryštál kremeňa Kryštál alebo kryštálový jedinec je fyzikálne a chemicky rovnorodé pevné teleso s pravidelnou (trojrozmernou) štruktúrou atómov, molekúl a iónov.
Nový!!: Jupiter a Kryštál · Pozrieť viac »
Kryptón
Kryptón (z Gréčtiny: κρυπτός kryptos "skrytý" alebo "tajomstvo") (krypton) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Kr a protónové číslo 36.
Nový!!: Jupiter a Kryptón · Pozrieť viac »
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Nový!!: Jupiter a Kyslík · Pozrieť viac »
Libračný bod
gradienty potenciálu, červené smerom dnu k bodu, modré smerom von. Libračný bod (libračné centrum, Lagrangeov bod) v nebeskej mechanike, v sústave dvoch telies m1 a m2 rotujúcich okolo spoločného ťažiska, je bod, v ktorom sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily.
Nový!!: Jupiter a Libračný bod · Pozrieť viac »
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F. Prejavuje sa silovým pôsobením na železné predmety alebo iné magnety.
Nový!!: Jupiter a Magnetické pole · Pozrieť viac »
Magnetické pole Zeme
Schematický nákres zemskej magnetosféry Magnetické pole Zeme alebo geomagnetizmus alebo zemská magnetosféra je magnetické pole okolo Zeme, v ktorom pôsobí magnetická sila.
Nový!!: Jupiter a Magnetické pole Zeme · Pozrieť viac »
Magnetický pól
Magnetický pól môže byť.
Nový!!: Jupiter a Magnetický pól · Pozrieť viac »
Magnetosféra
Umelecké stvárnenie zemskej magnetosféry. Magnetosféra je oblasť okolo astronomického telesa, v ktorej dominuje magnetické pole tvorené daným telesom.
Nový!!: Jupiter a Magnetosféra · Pozrieť viac »
Magnitúda
Magnitúda môže byť.
Nový!!: Jupiter a Magnitúda · Pozrieť viac »
Malé teleso slnečnej sústavy
Malé teleso slnečnej sústavy (small solar system body, SSSB) je termín definovaný v roku 2006 na zasadnutí Medzinárodnej astronomickej únie na opis telies slnečnej sústavy, ktoré nie sú definované ako planéty ani ako trpasličie planéty.
Nový!!: Jupiter a Malé teleso slnečnej sústavy · Pozrieť viac »
Malé vnútorné mesiace
Malé vnútorné mesiace (Rodina Amalthea) sú štyri malé satelity, ktoré obiehajú okolo Jupitera.
Nový!!: Jupiter a Malé vnútorné mesiace · Pozrieť viac »
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Nový!!: Jupiter a Mars · Pozrieť viac »
Mauna Kea
Mauna Kea (po havajsky doslova Biely vrch) je v súčasnosti neaktívny štítový vulkán na Havajských ostrovoch.
Nový!!: Jupiter a Mauna Kea · Pozrieť viac »
Medziplanetárne prostredie
Medziplanetárne prostredie alebo medziplanetárny priestor je medziplanetárny plyn a medziplanetárny prach so systémom magnetických a gravitačných polí telies slnečnej sústavy.
Nový!!: Jupiter a Medziplanetárne prostredie · Pozrieť viac »
Medziplanetárny plyn
Medziplanetárny plyn je medziplanetárna plazma pozostávajúca najmä z ionizovaného vodíka, protónov, elektrónov, jadier hélia, ktoré sa šíria zo Slnka rýchlosťou asi 400-500 km/s.
Nový!!: Jupiter a Medziplanetárny plyn · Pozrieť viac »
Merkúr
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Jupiter a Merkúr · Pozrieť viac »
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Nový!!: Jupiter a Mesiac · Pozrieť viac »
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Nový!!: Jupiter a Mesiac (družica) · Pozrieť viac »
Mesiace Jupitera
Galileove mesiace Nepravidelné satelity Jupitera Mesiace Jupitera sú prirodzené satelity planéty Jupiter.
Nový!!: Jupiter a Mesiace Jupitera · Pozrieť viac »
Metán
hybridizovanými orbitálmi sp3 Metán (iné názvy: bahenný plyn, banský plyn, zemný plyn, ľahký uhľovodík, traskavý plyn, karbán, metylhydrid) je najjednoduchší uhľovodík.
Nový!!: Jupiter a Metán · Pozrieť viac »
Meter
Prototyp metra, uložený v Paríži Meter je základná jednotka dĺžky v medzinárodnej sústave jednotiek SI.
Nový!!: Jupiter a Meter · Pozrieť viac »
Mikrometer
Mikrometer (značka: μm; staršie mikrón a značka μ) je jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca jednej milióntine (1×10−6) metra.
Nový!!: Jupiter a Mikrometer · Pozrieť viac »
Mikuláš Kopernik
Mikuláš Kopernik (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník, v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24. máj 1543, Frombork, Kráľovské Prusko) bol astronóm, matematik, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm, ktorý pôsobil na území Poľska.
Nový!!: Jupiter a Mikuláš Kopernik · Pozrieť viac »
Miliarda
Miliarda (skratka mld.) je tisíc miliónov, čiže 109; v USA, a v minulosti v bývalom ZSSR sa toto číslo nazýva bilión.
Nový!!: Jupiter a Miliarda · Pozrieť viac »
Molekula
vody (H2O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu Molekula (franc. molécule z lat. moles.
Nový!!: Jupiter a Molekula · Pozrieť viac »
National Aeronautics and Space Administration
National Aeronautics and Space Administration (skratka: NASA), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako Národný úrad pre letectvo a vesmír, je americká vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva a kozmonautiky.
Nový!!: Jupiter a National Aeronautics and Space Administration · Pozrieť viac »
Nature
Titulná strana prvého čísla Nature. Nature (z angl. príroda) je významný medzidisciplinárny vedecký časopis, ktorý publikuje výskumy, so zameraním pre široké spektrum otázok najmä z oblasti prírodných vied.
Nový!!: Jupiter a Nature · Pozrieť viac »
Neón
Neón Neon (gr. νέος (neon).
Nový!!: Jupiter a Neón · Pozrieť viac »
Neptún
Neptún je ôsma a najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Jupiter a Neptún · Pozrieť viac »
New Horizons
New Horizons je americká planetárna sonda, určená na prieskum trpasličej planéty Pluto, jej mesiacov a ďalších transneptúnskych telies (TNO).
Nový!!: Jupiter a New Horizons · Pozrieť viac »
Objem
Objem alebo volúmen môže byť.
Nový!!: Jupiter a Objem · Pozrieť viac »
Oblak
počasia Oblaky stratokumulus zhora Oblak (neodborne: mrak, neodborne najmä pre veľký oblak: mračnooblak. In: -->) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných kozmických telies.
Nový!!: Jupiter a Oblak · Pozrieť viac »
Oortov mrak komét
Oortov mrak v porovnaní s vnútornými časťami slnečnej sústavy Oortov mrak komét je predpokladaná sférická oblasť ľadových objektov, kometárnych jadier, ktorá sa pravdepodobne nachádza na okraji slnečnej sústavy za Kuiperovým pásom, približne 50 000 až 100 000 AU od Slnka.
Nový!!: Jupiter a Oortov mrak komét · Pozrieť viac »
Opozícia (astronómia)
Opozícia je vzájomná poloha dvoch telies (obyčajne planéty a Slnka) vzhľadom na Zem, pri ktorej sa ekliptikálna dĺžka telies odlišuje o 180° (aspekt).
Nový!!: Jupiter a Opozícia (astronómia) · Pozrieť viac »
Otáčavý pohyb
Otáčavý pohyb (iné názvy: rotačný pohyb, točivý pohyb, rotácia, otáčanie) telesa (napr. dokonale tuhého telesa) resp.
Nový!!: Jupiter a Otáčavý pohyb · Pozrieť viac »
Pascal
Pascal (čítaj paskal) značka Pa je základná jednotka tlaku podľa medzinárodnej sústavy SI.
Nový!!: Jupiter a Pascal · Pozrieť viac »
Pásmo planétok
Pásmo planétok (biela) sa nachádza medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera Pásmo planétok (správ. hlavný pás planétok alebo hlavný pás asteroidov) je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter.
Nový!!: Jupiter a Pásmo planétok · Pozrieť viac »
Pól (vesmírne teleso)
Pól (severný a južný) ľubovolného telesa (hviezdy, planéty) sa definuje.
Nový!!: Jupiter a Pól (vesmírne teleso) · Pozrieť viac »
Pioneer
Pioneer (z angl. priekopník) môže byť.
Nový!!: Jupiter a Pioneer · Pozrieť viac »
Pioneer 10
Pioneer 10 (alternatívny názov Pioneer F) bola prvá kozmická sonda, ktorá preletela cez pásmo asteroidov a vykonala priame pozorovania Jupitera, popri ktorom preletela 3. decembra 1973.
Nový!!: Jupiter a Pioneer 10 · Pozrieť viac »
Pioneer 11
Pioneer 11 (alternatívne názvy Pioneer G a Pioneer-Saturn) bola americká planetárna sonda, určená na prieskum Jupitera, Saturnu a vonkajších oblastí slnečnej sústavy.
Nový!!: Jupiter a Pioneer 11 · Pozrieť viac »
Pixel
Pixel môže byť.
Nový!!: Jupiter a Pixel · Pozrieť viac »
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Nový!!: Jupiter a Planéta · Pozrieť viac »
Planétka
Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo Planétky (a planéty) vo vnútornej časti slnečnej sústavy (po Jupiter). Planétka (iné názvy: malá planéta, planetoid, planetoida, asteroid) je stredne veľké pevné prirodzené teleso obiehajúce okolo Slnka, v užšom zmysle bez transneptúnskych planétok a prípadne aj bez Kentaurov.
Nový!!: Jupiter a Planétka · Pozrieť viac »
Planetezimál
Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.
Nový!!: Jupiter a Planetezimál · Pozrieť viac »
Plazma (fyzika)
Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).
Nový!!: Jupiter a Plazma (fyzika) · Pozrieť viac »
Plášť
Plášť môže byť.
Nový!!: Jupiter a Plášť · Pozrieť viac »
Polárna žiara
modrá polárna žiara zelená polárna žiara viacfarebná polárna žiara atómovej bomby Aurora australis (11 sep 2005) zachytená satelitom NASA Polárna žiara (po latinsky aurora borealis.
Nový!!: Jupiter a Polárna žiara · Pozrieť viac »
Pomer
Pomer môže byť.
Nový!!: Jupiter a Pomer · Pozrieť viac »
Povrch
Povrch je súhrn plôch, ktoré ohraničujú teleso, napr.
Nový!!: Jupiter a Povrch · Pozrieť viac »
Praslnko
Praslnko je prvotné štádium vo vývoji Slnka zodpovedajúce obdobiu od utvorenia jeho zárodku zo slnečnej prahmloviny po jeho prvé termonukleárne reakcie.
Nový!!: Jupiter a Praslnko · Pozrieť viac »
Program Pioneer
Konštrukcia sondy Pioneer 10 v roku 1971 Program Pioneer bol program misií bez ľudskej posádky navrhnutý pre skúmanie planét slnečnej sústavy.
Nový!!: Jupiter a Program Pioneer · Pozrieť viac »
Protón
Schéma protónu Protón (p+, H+; z gréčtiny protos – prvý) je subatomárna častica v jadre atómu.
Nový!!: Jupiter a Protón · Pozrieť viac »
Protoplanéta
Protoplanéta je planetoid, ktorý je mierne väčší ako planetezimála a obieha v protoplanetárnom disku slnečnej hmloviny.
Nový!!: Jupiter a Protoplanéta · Pozrieť viac »
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Nový!!: Jupiter a Protoplanetárny disk · Pozrieť viac »
Radiačný pás
Radiačný pása alebo pás žiarenia je jeden z prstencov (torusov) v okolí planéty, v ktorom je zachytené korpuskulárne žiarenie (energetické ióny a elektróny).
Nový!!: Jupiter a Radiačný pás · Pozrieť viac »
Rímska mytológia
Rímska mytológia bola súčasťou rímskej kultúry.
Nový!!: Jupiter a Rímska mytológia · Pozrieť viac »
Rýchlosť svetla
Rýchlosť svetla (značka cph alebo v) je rýchlosť šírenia svetla a všetkých ostatných druhov elektromagnetického vlnenia.
Nový!!: Jupiter a Rýchlosť svetla · Pozrieť viac »
Retrográdna dráha
Retrográdna dráha je taká obežná dráha prirodzeného alebo umelého kozmického telesa okolo iného prirodzeného kozmického telesa (planéty, hviezdy,...), po ktorej sa toto teleso pohybuje takým spôsobom, že priemet pohybujúceho sa telesa do základnej roviny súradnicovej sústavy (napr. roviny rovníka planéty) vykonáva pohyb proti smeru otáčania planéty.
Nový!!: Jupiter a Retrográdna dráha · Pozrieť viac »
Rok
Rok je časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy.
Nový!!: Jupiter a Rok · Pozrieť viac »
Rotácia
Rotácia môže byť.
Nový!!: Jupiter a Rotácia · Pozrieť viac »
Rovník
Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa.
Nový!!: Jupiter a Rovník · Pozrieť viac »
Saturn
Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.
Nový!!: Jupiter a Saturn · Pozrieť viac »
Saturn (boh)
Saturnus (Polidoro da Caravaggio, 16. storočie) Saturn alebo Saturnus bol starorímsky boh roľníctva, úrody a času.
Nový!!: Jupiter a Saturn (boh) · Pozrieť viac »
Síra
Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.
Nový!!: Jupiter a Síra · Pozrieť viac »
Sírius
| Sírius (α CMa/α Canis Majoris/Canis Majoris) je najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy.
Nový!!: Jupiter a Sírius · Pozrieť viac »
Siločiara
Siločiary alebo vektorové čiary či silokrivky silového poľa sú myslené čiary (krivky), ktoré určujú smer silového pôsobenia v jednotlivých bodoch priestoru.
Nový!!: Jupiter a Siločiara · Pozrieť viac »
Simon Marius
Simon Marius (* 10. január 1573 – † 26. december 1624) bol nemecký astronóm.
Nový!!: Jupiter a Simon Marius · Pozrieť viac »
Sklon dráhy
Sklon dráhy i pri eliptickej dráhe, C je referenčná rovina a D je obežná rovina, B centrálne a A je obiehajúce teleso. Sklon dráhy alebo inklinácia je jedným zo šiestich elementov obežnej dráhy.
Nový!!: Jupiter a Sklon dráhy · Pozrieť viac »
Skvapalňovanie
Skvapalňovanie alebo kondenzácia je termodynamický proces, pri ktorom látka prechádza z plynnej do kvapalnej fázy.
Nový!!: Jupiter a Skvapalňovanie · Pozrieť viac »
Slnečná hmlovina
Slnečná hmlovina je plynová hmlovina alebo akréčny disk, o ktorom sa predpokladá, že sa z neho asi pred 6 miliardami rokov vytvorila Slnečná sústava.
Nový!!: Jupiter a Slnečná hmlovina · Pozrieť viac »
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Nový!!: Jupiter a Slnečná sústava · Pozrieť viac »
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Nový!!: Jupiter a Slnečný vietor · Pozrieť viac »
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Nový!!: Jupiter a Slnko · Pozrieť viac »
Sopečná činnosť
USA, spojená s emisiou veľkého množstva pyroklastík, prachu, popola a sopečných plynov. Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť, skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov.
Nový!!: Jupiter a Sopečná činnosť · Pozrieť viac »
Spektroskop
Stavba spektroskopu Spektroskop je prístroj na rozkladanie viditeľného spektra na jednotlivé zložky a ich vizuálne sledovanie.
Nový!!: Jupiter a Spektroskop · Pozrieť viac »
Spektroskopia
disperzie svetla, ktoré prechádza cez optický hranol. Spektroskopia je fyzikálna metóda zaoberajúca sa vznikom a vlastnosťami spektra svetla, ktoré vzniká interakciou elektromagnetického žiarenia so vzorkou.
Nový!!: Jupiter a Spektroskopia · Pozrieť viac »
Spln
Mesiac v splne Spln alebo druhá štvrť je fáza Mesiaca, kedy je Slnkom osvetlená celá privrátená strana k Zemi.
Nový!!: Jupiter a Spln · Pozrieť viac »
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Nový!!: Jupiter a Starovek · Pozrieť viac »
Staroveké Grécko
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.
Nový!!: Jupiter a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Jupiter a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Sulfán
Sulfán (H2S) alebo zastarale sírovodík je plynná látka bez farby s charakteristickým zápachom po skazených vajciach a odpornou chuťou.
Nový!!: Jupiter a Sulfán · Pozrieť viac »
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Nový!!: Jupiter a Svetlo · Pozrieť viac »
Teplo
Teplo alebo (mimo fyziky aj) tepelná energia je vnútorná energia, ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu.
Nový!!: Jupiter a Teplo · Pozrieť viac »
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Nový!!: Jupiter a Teplota · Pozrieť viac »
Teplota varu
Teplota varu alebo teplota sýtosti je teplota, pri ktorej tlak nasýtených pár sa vyrovná tlaku plynu nad povrchom kvapaliny.
Nový!!: Jupiter a Teplota varu · Pozrieť viac »
Tera
Tera je predpona vyjadrujúca násobok 1 000 000 000 000, 1012, bilión.
Nový!!: Jupiter a Tera · Pozrieť viac »
Termonukleárna reakcia
Termonukleárna reakcia je jadrová syntéza, pri ktorej sú reakční partneri uzavretí v istom reakčnom objeme tak, že sa dosiahne to, že energia tepelného pohybu stačí na prekonanie elektrostatických odpudivých síl medzi nimi.
Nový!!: Jupiter a Termonukleárna reakcia · Pozrieť viac »
Tlak
Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.
Nový!!: Jupiter a Tlak · Pozrieť viac »
Trpasličia planéta
Dawn Kuiperovho pásu Trpasličia planéta je vesmírne teleso, ktoré obieha okolo Slnka, má dostatočnú hmotnosť na to, aby jeho gravitácia ustálila tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne guľového tvaru), ale nie dostatočnú na to, aby vyčistilo okolie svojej dráhy.
Nový!!: Jupiter a Trpasličia planéta · Pozrieť viac »
Turbulencia
Turbulentné prúdenie Turbulencia alebo turbulentné prúdenie je nepravidelný pohyb kvapalín alebo plynu po nepravidelných dráhach a nepravidelnou rýchlosťou.
Nový!!: Jupiter a Turbulencia · Pozrieť viac »
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Nový!!: Jupiter a Uhlík · Pozrieť viac »
Ultrafialové žiarenie
Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.
Nový!!: Jupiter a Ultrafialové žiarenie · Pozrieť viac »
Umelá družica
Clementine. Družica ERS 2 Umelá družica alebo umelý satelit je kozmické teleso, ktoré sa pohybuje v prvom priblížení po krivke (obežnej dráhe, približne elipse) okolo prirodzeného kozmického telesa, napr.
Nový!!: Jupiter a Umelá družica · Pozrieť viac »
Urán (planéta)
Urán je siedma planéta od Slnka, tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave.
Nový!!: Jupiter a Urán (planéta) · Pozrieť viac »
Veľká červená škvrna
Veľká červená škvrna Záber zo sondy Voyager 1 v skutočných farbách. Veľká červená škvrna je atmosférický jav v horných vrstvách atmosféry Jupitera.
Nový!!: Jupiter a Veľká červená škvrna · Pozrieť viac »
Venuša
Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
Nový!!: Jupiter a Venuša · Pozrieť viac »
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr. kosmos, lat. universum) môže byť.
Nový!!: Jupiter a Vesmír · Pozrieť viac »
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Nový!!: Jupiter a Voda · Pozrieť viac »
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Nový!!: Jupiter a Vodík · Pozrieť viac »
Vodná para
Vodná para je plynné skupenstvo vody.
Nový!!: Jupiter a Vodná para · Pozrieť viac »
Voyager 1
Voyager 1 (po slovensky Cestovateľ) je medziplanetárna kozmická sonda pre výskum vonkajšej časti slnečnej sústavy.
Nový!!: Jupiter a Voyager 1 · Pozrieť viac »
Voyager 2
Voyager 2 (označovaný niekedy ako VGR 77–3, či Mariner Jupiter/Saturn B alebo 10271) je medziplanetárna kozmická sonda vypustená v roku 1977 určená na prieskum vonkajších planét slnečnej sústavy, ktorá ako prvá a zatiaľ jediná sonda preletela okolo planét Urán a Neptún.
Nový!!: Jupiter a Voyager 2 · Pozrieť viac »
Vulkán
Vulkán môže byť.
Nový!!: Jupiter a Vulkán · Pozrieť viac »
Vzácny plyn
Vzácny plyn (iné názvy: aerogén) je súhrnný názov pre chemické prvky 18.
Nový!!: Jupiter a Vzácny plyn · Pozrieť viac »
Vznik a vývoj slnečnej sústavy
protoplanetárnom disku Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby.
Nový!!: Jupiter a Vznik a vývoj slnečnej sústavy · Pozrieť viac »
Xenón
Xenón, Xenon (gr. ξένος, cudzí) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Xe a protónové číslo 54.
Nový!!: Jupiter a Xenón · Pozrieť viac »
Zákryt
Zákryt je úkaz, pri ktorom teleso s väčšími uhlovými rozmermi zakryje pozorovateľovi teleso s menšími uhlovými rozmermi.
Nový!!: Jupiter a Zákryt · Pozrieť viac »
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Jupiter a Zem · Pozrieť viac »
Zemepisná šírka
Zemepisná šírka alebo geografická šírka je jedna z geografických súradníc, pomocou ktorej určujeme matematickú polohu miesta na Zemi.
Nový!!: Jupiter a Zemepisná šírka · Pozrieť viac »
Zemepisná dĺžka
Zemepisná dĺžka je uhlová vzdialenosť medzi Greenwichským poludníkom a poludníkom prechádzajúcim cez daný bod.
Nový!!: Jupiter a Zemepisná dĺžka · Pozrieť viac »
Zeus
Zeus z Artemísia (okolo 470 pred Kr.) Zeus (genitív Dia, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov.
Nový!!: Jupiter a Zeus · Pozrieť viac »
Zvieratník
Benátkach Zvieratník, takisto nazývaný zverokruh alebo zodiak, je hypotetický pás pozdĺž ekliptiky pozostávajúci zo súboru dvanástich obdĺžnikov na oblohe.
Nový!!: Jupiter a Zvieratník · Pozrieť viac »
13. júl
Žiadny popis.
Nový!!: Jupiter a 13. júl · Pozrieť viac »
134340 Pluto
134340 Pluto (symboly: a) je trpasličia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Jupiter a 134340 Pluto · Pozrieť viac »
16. júl
Žiadny popis.
Nový!!: Jupiter a 16. júl · Pozrieť viac »
1610
Žiadny popis.
Nový!!: Jupiter a 1610 · Pozrieť viac »
1690
Žiadny popis.
Nový!!: Jupiter a 1690 · Pozrieť viac »
19. storočie
19.
Nový!!: Jupiter a 19. storočie · Pozrieť viac »
1973
Žiadny popis.
Nový!!: Jupiter a 1973 · Pozrieť viac »
1979
Žiadny popis.
Nový!!: Jupiter a 1979 · Pozrieť viac »
1984
Žiadny popis.
Nový!!: Jupiter a 1984 · Pozrieť viac »
1994
Žiadny popis.
Nový!!: Jupiter a 1994 · Pozrieť viac »
1995
Žiadny popis.
Nový!!: Jupiter a 1995 · Pozrieť viac »
2000
Rok 2000 (MM) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Nový!!: Jupiter a 2000 · Pozrieť viac »
2003
Rok 2003 (MMIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.
Nový!!: Jupiter a 2003 · Pozrieť viac »
2007
Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Nový!!: Jupiter a 2007 · Pozrieť viac »
2011
Rok 2011 (MMXI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Nový!!: Jupiter a 2011 · Pozrieť viac »
2016
Rok 2016 (MMXVI) bol pristupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Nový!!: Jupiter a 2016 · Pozrieť viac »
2023
Rok 2023 (MMXXIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Nový!!: Jupiter a 2023 · Pozrieť viac »
2031
2031.
Nový!!: Jupiter a 2031 · Pozrieť viac »
21. september
* Medzinárodný deň mieru.
Nový!!: Jupiter a 21. september · Pozrieť viac »
22. júl
Žiadny popis.
Nový!!: Jupiter a 22. júl · Pozrieť viac »
27. február
* Deň nezávislosti Dominikánskej republiky.
Nový!!: Jupiter a 27. február · Pozrieť viac »
5. august
* Deň národnej vďačnosti (oslobodenie Kninu v roku 1995) (Chorvátsko).
Nový!!: Jupiter a 5. august · Pozrieť viac »
5. január
Žiadny popis.
Nový!!: Jupiter a 5. január · Pozrieť viac »
5. marec
Žiadny popis.
Nový!!: Jupiter a 5. marec · Pozrieť viac »
588 Achilles
588 Achilles je prvá objavená planétka zo skupiny tzv.
Nový!!: Jupiter a 588 Achilles · Pozrieť viac »
9. júl
Karlov most.
Nový!!: Jupiter a 9. júl · Pozrieť viac »
