Rýchlejšie ako prehliadači!
260 vzťahy: Afélium, Amoniak, Anaximandros, Anomalistická obežná doba, Antarktída, Apollo 8, Argón, Údolie smrti, Astenosféra, Astronomická jednotka, Astronomický symbol, Atmosféra, Atmosféra (kozmického telesa), Atmosféra Zeme, Atmosférický tlak, Bazalt, Biosféra, Blesk, Buzz Aldrin, Ceres (mytológia), Chaos (staroveké Grécko), Chondrit, Chrám, Dýchanie, Deň, Draslík, Druh (taxonómia), Dusík, Dynamo, Ekliptika, Elektrón, Elipsoid, Erózia, Exosféra, Fáza Mesiaca, Gaia (mytológia), Geografia, Geoid, Geológia, Geosféra, Gravitačná diferenciácia, Grécke jazyky, Grónsko, Guľa (matematika), Gustav Theodor Fechner, Hafnium, Hélium, Hésiodos, Hlbokomorská priekopa, Hliník, ..., Hmotnosť, Homér, Horčík, Hornina, Hubblov vesmírny ďalekohľad, Huby, Hurikán, Hustota, Hydrosféra, Hydrostatický tlak, Iliada, Impaktný kráter, Infračervené žiarenie, Jadro Galaxie, Jar, Jazero, Jeseň, Južná Afrika (štát), Južná pologuľa, Kalendárny rok, Keplerove zákony, Kolobeh vody, Kométa, Kontinent, Kontinentálna zemská kôra, Konvekcia, Koralový útes, Kov, Kozmogónia, Kozmos, Kráter, Kremík, Kremičitan, Kryosféra, Kužeľ, Kvapalina, Kyslík, Les, Leto, Litosféra, Lutécium, Magma, Magnet, Magnetické pole, Magnetické pole Zeme, Magnetický dipól, Magnetický pól Zeme, Magnetosféra, Mars, Matka (biológia), Medziplanetárne magnetické pole, Medziplanetárne prostredie, Meridián (astronómia), Merkúr, Mesiac, Mesiac (družica), Metán, Meteor, Meteorit, Mezosféra, Modrá, Mohorovičićova diskontinuita, Molekula, More, Morský prúd, Nadmorská výška, Neil Armstrong, Nikel, Noc, Noosféra, Obývateľnosť planéty, Obežná rýchlosť, Objem, Oblak, Obzor (Zem), Oceán, Oceánska zemská kôra, Odstredivá sila, Odvrátená strana Mesiaca, Odysea (Homér), Oltár, Organizmus, Orogenéza, Ouranos, Oxid uhličitý, Ozón, Ozónová diera, Paleontológia, Pascal, Pôda, Púšť, Perihélium, Planétka, Planetezimál, Platónsky rok, Platňová tektonika, Počasie, Podnebie (klíma), Podnebné pásmo, Podzemná voda, Pohorie, Polárka, Polárna čiapka, Polárna žiara, Potok, Praslnko, Precesia, Prokaryoty, Protoplanéta, Protoplanetárny disk, Prvok, Rastliny, Rádioaktivita, Rádiové žiarenie, Röntgenové žiarenie, Rýchlosť, Riasa, Rieka, Rift, Ročné obdobie, Rok, Rovník, Sahara, Síra, Severná pologuľa, Siderický deň, Siderický rok, Siločiara, Sinice, Sklon dráhy, Skupenstvo, Sladká voda, Slapy (astrofyzika), Slnečná sústava, Slnečný vietor, Slnovrat (astronómia), Smrť, Sodík, Sopečná činnosť, Sopka, Spojené štáty, Starovek, Staroveké Grécko, Staroveký Rím, Stáčanie priamky apsíd, Stratosféra, Stredooceánsky chrbát, Stromboli (ostrov), Subdukcia, Svetlo, Svetový oceán, Synodický deň, Tajfún, Tórium, Teória relativity, Tektonická platňa, Teogónia, Tepelná kapacita, Teplo, Teplota, Terestriálna planéta, Termosféra, Tiažové zrýchlenie, Tichý oceán, Tieň, Titan, Tlak, Trenie, Tropická cyklóna, Tropický rok, Troposféra, Uhol, Umelá družica, Urán (chemický prvok), Van Allenov radiačný pás, Vápnik, Večer, Vega, Venuša, Vesmír, Viazaná rotácia, Vietor, Voda, Vodík, Vodná para, Vodný tok, Vodorovnosť, Vredefort (kráter), Vzduch, Vznik a vývoj slnečnej sústavy, Vznik života, Zatmenie Mesiaca, Zemepisná šírka, Zemepisná dĺžka, Zemepisný pól, Zemetrasenie, Zemská kôra, Zemská os, Zemské jadro, Zemský plášť, Zemský tieň, Zima, Zrakové pole, Zrážky, Zvetrávanie, Zvislosť, 134340 Pluto, 1969, 2002 AA29, 4. január. Rozbaliť index (210 viac) »
Afélium
Afélium (iné názvy: apohélium, odslnie, afel; z + ) je bod na obežnej dráhe astronomického telesa (planéty, kométy) okolo Slnka, v ktorom je dané teleso v najväčšej vzdialenosti od Slnka.
Nový!!: Zem a Afélium · Pozrieť viac »
Amoniak
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.
Nový!!: Zem a Amoniak · Pozrieť viac »
Anaximandros
Anaximandros (* asi 610 pred Kr. – † asi 546 pred Kr.) bol starogrécky filozof, žiak Tálesa z Milétu.
Nový!!: Zem a Anaximandros · Pozrieť viac »
Anomalistická obežná doba
Anomalistická obežná doba je obežná doba medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi telesa (Zeme, Mesiaca) pericentrom (perihéliom, perigeom) dráhy.
Nový!!: Zem a Anomalistická obežná doba · Pozrieť viac »
Antarktída
Satelitná snímka Antarktídy Rozdelenie Všeobecnozemepisná mapa Antarktídy. Antarktída alebo zastarano Antarktis (z gréckeho ἀνταρκτικός, to je „opak Arktídy“, resp. „protiľahlá voči Arktíde“) je najjužnejší svetadiel nachádzajúci sa okolo južného pólu Zeme.
Nový!!: Zem a Antarktída · Pozrieť viac »
Apollo 8
Apollo 8 bolo druhým americkým pilotovaným kozmickým letom v rámci programu Apollo.
Nový!!: Zem a Apollo 8 · Pozrieť viac »
Argón
Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.
Nový!!: Zem a Argón · Pozrieť viac »
Údolie smrti
Údolie smrti môže byť.
Nový!!: Zem a Údolie smrti · Pozrieť viac »
Astenosféra
Astenosféra (oranžová farba) pod litosférou (sivá) Astenosféra (z gréc. a + sthenos: bez sily, slabý, oslabená vrstva) je vrstva Zeme, nachádzajúca sa vo vrchnom plášti pod litosférou.
Nový!!: Zem a Astenosféra · Pozrieť viac »
Astronomická jednotka
Astronomická jednotka (au, AU z, UA z) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.
Nový!!: Zem a Astronomická jednotka · Pozrieť viac »
Astronomický symbol
Astronomické symboly sú symboly, ktoré sú požívane pre zjednodušené vyobrazenie rôznych nebeských objektov, teoretických konštrukcií a skúmaných udalostí v a sú bežne používané profesionálnymi a amatérskymi astronómami.
Nový!!: Zem a Astronomický symbol · Pozrieť viac »
Atmosféra
Atmosféra alebo ovzdušie môže byť.
Nový!!: Zem a Atmosféra · Pozrieť viac »
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Nový!!: Zem a Atmosféra (kozmického telesa) · Pozrieť viac »
Atmosféra Zeme
Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.
Nový!!: Zem a Atmosféra Zeme · Pozrieť viac »
Atmosférický tlak
Barometer Barograf Atmosférický tlak (iné názvy: tlak vzduchu, barometrický tlak) je tlak, spôsobený atmosférou planéty Zem.
Nový!!: Zem a Atmosférický tlak · Pozrieť viac »
Bazalt
Bazalt alebo čadič (staršie, paleozoické bazalty sa nesprávne nazývajú diabáz alebo melafýrHovorka, D., 1990: Sopky. Veda, Bratislava, 147 s.) je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu.
Nový!!: Zem a Bazalt · Pozrieť viac »
Biosféra
Biosféra alebo živý obal Zeme, presnejšie geobiosféra, je oblasť Zeme obývaná živými organizmami.
Nový!!: Zem a Biosféra · Pozrieť viac »
Blesk
Eiffelovej veže Blesk je silný prírodný elektrostatický výboj produkovaný počas búrky.
Nový!!: Zem a Blesk · Pozrieť viac »
Buzz Aldrin
Buzz Aldrin (pôvodným menom Edwin Eugene Aldrin, Jr.; * 20. január 1930, Glen Ridge) je bývalý americký astronaut, inžinier a stíhací pilot.
Nový!!: Zem a Buzz Aldrin · Pozrieť viac »
Ceres (mytológia)
Socha bohyne Ceres, Thomas Quellinus. Ceres alebo Cerera bola staroitalická (rímska) bohyňa poľnohospodárstva, úrody.
Nový!!: Zem a Ceres (mytológia) · Pozrieť viac »
Chaos (staroveké Grécko)
Chaos v starovekom Grécku bola pôvodne bezodná priepasť podsvetia, neskôr prapôvodný zmätok (zosobnený v božstvo), beztvará prahmota, z ktorej vzniklo všetko na svete.
Nový!!: Zem a Chaos (staroveké Grécko) · Pozrieť viac »
Chondrit
Phnom Penh Chondrit L6 - 1868 « Saint Sauveur » Chondrit EH5 - 1914 Chondrity sú najhojnejšie sa vyskytujúci typ meteoritov, tvoria asi 86 % meteoritov, ktoré dopadli na Zem, nie je však isté, či toto percento odráža ich hojnosť vo vesmíre.
Nový!!: Zem a Chondrit · Pozrieť viac »
Chrám
Starogrécky chrám Kresťanský chrám Chrám je budova určená na bohoslužby.
Nový!!: Zem a Chrám · Pozrieť viac »
Dýchanie
Dýchanie, niekedy respirácia (lat. respiro; spiro.
Nový!!: Zem a Dýchanie · Pozrieť viac »
Deň
Deň (d) je jednotka času, ktorej presný význam závisí od kontextu.
Nový!!: Zem a Deň · Pozrieť viac »
Draslík
Draslík (lat. kalium) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku K a protónové číslo 19.
Nový!!: Zem a Draslík · Pozrieť viac »
Druh (taxonómia)
Druh alebo species alebo spécia (lat. species) je taxonomická kategória s úrovňou nižšou ako rod (resp. podrod či naddruh) a vyššou ako poddruh (subspecies).
Nový!!: Zem a Druh (taxonómia) · Pozrieť viac »
Dusík
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.
Nový!!: Zem a Dusík · Pozrieť viac »
Dynamo
rotor dynama s komutátorom Dynamo je točivý elektrický stroj, ktorý premieňa mechanickú energiu z rotora hnacieho stroja na elektrickú energiu vo forme jednosmerného prúdu.
Nový!!: Zem a Dynamo · Pozrieť viac »
Ekliptika
Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
Nový!!: Zem a Ekliptika · Pozrieť viac »
Elektrón
Odhad hustoty elektrónov v obale atómu vodíka Elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom.
Nový!!: Zem a Elektrón · Pozrieť viac »
Elipsoid
Elipsoid Elipsoid je priestorové teleso tvorené množinou všetkých bodov, ktorých poloha voči zadanému bodu spĺňa podmienky dané nasledujúcou nerovnicou.
Nový!!: Zem a Elipsoid · Pozrieť viac »
Erózia
pôdy blízko Washingtonskej štátnej univerzity Erózia (lat. erodere.
Nový!!: Zem a Erózia · Pozrieť viac »
Exosféra
Pohľad na Mesiac cez časť atmosféry vo vyšších oblastiach Exosféra je piata a posledná stála vrstva atmosféry Zeme.
Nový!!: Zem a Exosféra · Pozrieť viac »
Fáza Mesiaca
Mesiaca Mesiaca Fáza Mesiaca je tvar osvetlenej časti Mesiaca viditeľnej zo Zeme.
Nový!!: Zem a Fáza Mesiaca · Pozrieť viac »
Gaia (mytológia)
Gaia (iné názvy: Gé, Ge, ojedinele Gáia či Gaja, zastarano Gaea/Gæa, Gea; po grécky Γαῖα - Gaia - Zem alebo Γῆ - Gé - Zem; lat. Gaea/Gæa, Tellus, Terra) je v gréckej mytológii personifikácia Matky Zeme, je to bohyňa Matka, ktorá vstala z Chaosu a porodila najskôr Ourana a v spojení s ním sa potom stala matkou Titanov.
Nový!!: Zem a Gaia (mytológia) · Pozrieť viac »
Geografia
Model Zeme s rozčlenením na jednotlivé vrstvy krajinnej sféry Geografia (z , z predpony γεω- geo- od γε ge – zem a prípony -γραφία -grafía – -pis) alebo zemepis je náuka (alebo súbor vedeckých disciplín) zaoberajúca sa krajinnou sférou, vzťahmi (najmä príčinnými) medzi systémom prírodného prostredia a systémom ľudskej spoločnosti (spoločensko-ekonomickou sférou) v priestore a čase.
Nový!!: Zem a Geografia · Pozrieť viac »
Geoid
1. Oceán 2. Elipsoid 3. Lokálny zvislý smer 4. Kontinent 5. Geoid Geoid je fyzikálny model povrchu Zeme pri strednej hladine svetových oceánov.
Nový!!: Zem a Geoid · Pozrieť viac »
Geológia
Kontinentálny šelf Geológia (z gr. gé.
Nový!!: Zem a Geológia · Pozrieť viac »
Geosféra
Geosféra môže byť.
Nový!!: Zem a Geosféra · Pozrieť viac »
Gravitačná diferenciácia
Gravitačná diferenciácia alebo diferenciácia je proces, ktorý prebieha v terestrických telesách za predpokladu, že majú dostatočne dlhý čas roztavené vnútro aj povrch.
Nový!!: Zem a Gravitačná diferenciácia · Pozrieť viac »
Grécke jazyky
Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.
Nový!!: Zem a Grécke jazyky · Pozrieť viac »
Grónsko
Grónsko (grón. Kalaallit Nunaat – „Krajina ľudí“, po dánsky Grønland – „Zelená krajina“) sa nachádza na severovýchod od Kanady, vďaka čomu je zemepisná súčasť Severnej Ameriky – ale historicky, politicky a ekonomicky ide o krajinu veľmi spojenú s Európou.
Nový!!: Zem a Grónsko · Pozrieť viac »
Guľa (matematika)
frame Guľa alebo presnejšie uzavretá guľa je množina všetkých bodov euklidovského priestoru, ktorých vzdialenosť od pevného bodu (t.j. od tzv. stredu gule) nie je väčšia ako pevné reálne kladné číslo (t.j. ako tzv. polomer gule).
Nový!!: Zem a Guľa (matematika) · Pozrieť viac »
Gustav Theodor Fechner
Gustav Theodor Fechner (* 19. apríl 1801, Gross Särchen pri Muskau – † 18. november 1887, Lipsko) bol nemecký experimentálny psychológ, štatistik a filozof, od roku 1834 profesor v Lipsku.
Nový!!: Zem a Gustav Theodor Fechner · Pozrieť viac »
Hafnium
Hafnium Hafnium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Hf a protónové číslo 72.
Nový!!: Zem a Hafnium · Pozrieť viac »
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Nový!!: Zem a Hélium · Pozrieť viac »
Hésiodos
Hésiodos alebo Hesiodos (gr. Ησίοδος – starogr. Hésiodos, novogr. Isiodos; * 8. storočie pred Kr., Kymé, Malá Ázia, alebo Askra, Boiótia – † 7. storočie pred Kr. Askra, Boiótia) bol starogrécky epický básnik a roľník.
Nový!!: Zem a Hésiodos · Pozrieť viac »
Hlbokomorská priekopa
Južnej Ameriky Hlbokomorská priekopa je dlhá a zároveň úzka topografická depresia na morskom dne.
Nový!!: Zem a Hlbokomorská priekopa · Pozrieť viac »
Hliník
Hliník je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Al a protónové číslo 13.
Nový!!: Zem a Hliník · Pozrieť viac »
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Nový!!: Zem a Hmotnosť · Pozrieť viac »
Homér
Homér – Musée du Louvre Homér alebo Homéros (Homéros, po novogrécky Όμηρος – Omiros) bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie.
Nový!!: Zem a Homér · Pozrieť viac »
Horčík
Horčík alebo magnézium (lat. Magnesium; gr. Μαγνησία.
Nový!!: Zem a Horčík · Pozrieť viac »
Hornina
Granitové bloky v Cornwalle Hornina je rôznorodá anorganická prírodnina, zložená z jedného, alebo viacerých minerálov.
Nový!!: Zem a Hornina · Pozrieť viac »
Hubblov vesmírny ďalekohľad
Schéma s popisom častí Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Hubblov vesmírny ďalekohľad (skratka HST, z angl. Hubble Space Telescope; iné názvy: Hubblov teleskop/ďalekohľad, Hubble) je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme.
Nový!!: Zem a Hubblov vesmírny ďalekohľad · Pozrieť viac »
Huby
Huby (lat. Fungi, staršie Mycetalia, vlastné huby/pravé huby - Eumycota, nesprávne Mycophyta) sú veľký taxón (spravidla ríša) heterotrofných väčšinou nepohyblivých organizmov bez fotosyntetických pigmentov.
Nový!!: Zem a Huby · Pozrieť viac »
Hurikán
Hurikán Katarína Hurikán alebo zriedkavo uragán je lokálny názov tropickej cyklóny v Karibskom mori a na juhovýchodnom pobreží USA.
Nový!!: Zem a Hurikán · Pozrieť viac »
Hustota
Hustota môže byť.
Nový!!: Zem a Hustota · Pozrieť viac »
Hydrosféra
Južnej Ameriky. Hydrosféra (z gr. hydro – voda) je názov zahŕňajúci všetko vodstvo (či už na povrchu, pod povrchom alebo nad povrchom) a v akejkoľvek forme (vodná para, tekutina, ľad) Zeme, vo všeobecnosti aj akejkoľvek inej planéty.
Nový!!: Zem a Hydrosféra · Pozrieť viac »
Hydrostatický tlak
Hydrostatický tlak v kvapalinách a plynoch (aerostatický tlak) je tlak spôsobený ich hmotnosťou.
Nový!!: Zem a Hydrostatický tlak · Pozrieť viac »
Iliada
Iliada alebo Ilias alebo Ílias (koreň pri skloňovaní je v slovenčine vždy Iliad- resp. Íliad-; starogr. Ἰλιάς - Ilias/iný prepis Ílias, Ilion - Trója) je prvá z dvoch veľkých epických básni (eposov), ktorých autorstvo sa pripisuje Homérovi.
Nový!!: Zem a Iliada · Pozrieť viac »
Impaktný kráter
Mesiaci s výrazným stredovým pahorkom. Impaktný kráter (iné názvy: dopadový kráter; veľký aj panva, veľký s dnom zaliatym žeravou magmou aj more; po dopade meteoritu aj meteoritový/meteoritický kráter) je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok), ktorá vznikla impaktom (dopadom).
Nový!!: Zem a Impaktný kráter · Pozrieť viac »
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Nový!!: Zem a Infračervené žiarenie · Pozrieť viac »
Jadro Galaxie
medzihviezdnej hmoty. horizonte čiernej diery, ku ktorým došlo v priebehu posledných 10 000 rokov. Na snímke bolo nájdených vyše 2 000 ďalších röntgenových zdrojov. Jadro Galaxie alebo jadro Mliečnej cesty alebo galaktické jadro je oblasť okolo ťažiska Mliečnej cesty.
Nový!!: Zem a Jadro Galaxie · Pozrieť viac »
Jar
Jar sa spája s prebudením života v prírode. Jar je jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po zime a predchádzajúce letu.
Nový!!: Zem a Jar · Pozrieť viac »
Jazero
Bariloche (Argentína) Umelé jazero v Holandsku Jazero je prirodzená (v širšom zmysle aj umelá) uzavretá zníženina zemského povrchu, ktorá je vyplnená vodou a nie je priamo spojená so svetovým oceánom; ako jazero sa väčšinou zároveň označuje samotné vodné teleso v tejto zníženine.
Nový!!: Zem a Jazero · Pozrieť viac »
Jeseň
Príroda na jeseň. Jeseň je jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po lete a predchádzajúce zime.
Nový!!: Zem a Jeseň · Pozrieť viac »
Južná Afrika (štát)
Južná Afrika, dlhý tvar Juhoafrická republika (JAR, angl. RSA), je prímorský štát na južnom cípe Afriky medzi Atlantickým a Indickým oceánom.
Nový!!: Zem a Južná Afrika (štát) · Pozrieť viac »
Južná pologuľa
''Južná hemisféra'' je zvýraznená žltou farbou. ''Južná hemisféra'' Plagát s legendou „Ushuaia, koniec sveta“. Ushuaia v Argentíne je najjužnejšie mesto na svete. Južná pologuľa alebo južná hemisféra je polovica planéty Zem na juh od rovníka.
Nový!!: Zem a Južná pologuľa · Pozrieť viac »
Kalendárny rok
Kalendárny rok je priemerná dĺžka občianskeho roka.
Nový!!: Zem a Kalendárny rok · Pozrieť viac »
Keplerove zákony
Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler.
Nový!!: Zem a Keplerove zákony · Pozrieť viac »
Kolobeh vody
Schéma obehu vody Kolobeh vody (iné názvy: vodný cyklus, hydrologický cyklus) je termín označujúci stály obeh vody na Zemi, poháňaný slnečným žiarením a gravitačnými silami Zeme.
Nový!!: Zem a Kolobeh vody · Pozrieť viac »
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Nový!!: Zem a Kométa · Pozrieť viac »
Kontinent
Kontinent alebo pevnina (z latinského contineō, -ēre, čo znamená držím pohromade) je rozľahlá a súvislá časť súše obklopená svetovým oceánom.
Nový!!: Zem a Kontinent · Pozrieť viac »
Kontinentálna zemská kôra
Hrúbka zemskej kôry v km Kontinentálna zemská kôra alebo pevninská kôra je časť zemskej kôry tvoriacej kontinenty.
Nový!!: Zem a Kontinentálna zemská kôra · Pozrieť viac »
Konvekcia
Konvekcia (z neskorolatinského výrazu convectio.
Nový!!: Zem a Konvekcia · Pozrieť viac »
Koralový útes
Útesy na pláži La Chata na ostrove Vieques polypy Koral studených vôd Kamenny koral Koralový útes alebo koralový rif je hrádzovitý alebo široký múrovitý rif v plytkom mori tvorený nahromadením na mieste rastúcich útesotvorných organizmov (koralov, rias a machoviek).
Nový!!: Zem a Koralový útes · Pozrieť viac »
Kov
Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.
Nový!!: Zem a Kov · Pozrieť viac »
Kozmogónia
Kozmogónia (z gréčtiny kosmos - vesmír; goné - vznik, pôvod) je odvetvie astronómie, ktoré skúma vznik a vývoj jednotlivých nebeských telies a iných kozmických objektov.
Nový!!: Zem a Kozmogónia · Pozrieť viac »
Kozmos
Kozmos (zo starogr. kosmos.
Nový!!: Zem a Kozmos · Pozrieť viac »
Kráter
Kráter je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu alebo vnútri telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok).
Nový!!: Zem a Kráter · Pozrieť viac »
Kremík
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.
Nový!!: Zem a Kremík · Pozrieť viac »
Kremičitan
Kremičitan alebo silikát je súhrnný názov skupiny chemických zlúčenín, ktorých molekula obsahuje kremičitanový anión.
Nový!!: Zem a Kremičitan · Pozrieť viac »
Kryosféra
Kanade. Kryosféra (z gr. kryos – ľad, mráz) označuje tú časť zemského telesa, ktorá je trvalo pokrytá ľadom, alebo snehom.
Nový!!: Zem a Kryosféra · Pozrieť viac »
Kužeľ
Kužeľ alebo kónus je špicaté teleso s kruhovou základňou, ktorej všetky body sa zbiehajú do jedného bodu, ktorý sa nazýva vrchol.
Nový!!: Zem a Kužeľ · Pozrieť viac »
Kvapalina
Kvapalina (iné názvy: kvapalné skupenstvo, kvapalná látka, '''tekutina''', '''tekutá látka''') je tekutá forma látky a jedno zo skupenstiev, pri ktorom sú častice relatívne blízko pri sebe, ale nie sú viazané v pevných polohách a môžu sa pohybovať v celom objeme.
Nový!!: Zem a Kvapalina · Pozrieť viac »
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Nový!!: Zem a Kyslík · Pozrieť viac »
Les
Listnatý les (opadavý les, širokolistý les) Ihličnatý les Les je spoločenstvo organizmov žijúcich v lesnej pôde - stromov, bylín, húb, živočíchov a mikroorganizmov, ktoré žijú vo vzájomných vzťahoch.
Nový!!: Zem a Les · Pozrieť viac »
Leto
Na mnohých miestach sa leto spája s pobytom na pláži Astronomicky začína letným slnovratom (okolo 21. júna na Severnej pologuli a 21. decembra na Južnej pologuli), a končí jesennou rovnodennosťou (okolo 23. septembra na Severnej pologuli a 23. marca na Južnej pologuli).
Nový!!: Zem a Leto · Pozrieť viac »
Litosféra
Litosféra, pozostávajúca z tektonických platní Litosféra, (gréc. lithos: kameň, kamenná sféra) je najvrchnejšia, pevná vrstva kamenných planét.
Nový!!: Zem a Litosféra · Pozrieť viac »
Lutécium
Lutécium Lutetium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Lu a protónové číslo 71.
Nový!!: Zem a Lutécium · Pozrieť viac »
Magma
Láva je magma, ktorá sa dostala na zemský povrch. Bazaltová pahoehoe láva na Havaji. Magma je roztavená (teplotou 600- 1200 °C), najčastejšie kremičitá hornina, s obsahom rozpustených tekutých (fluidných) zložiek, ktorá sa vytvára v plášti Zeme (prípadne iných planét).
Nový!!: Zem a Magma · Pozrieť viac »
Magnet
Železné piliny v magnetickom poli Magnet je objekt, ktorý v priestore vo svojom okolí vytvára magnetické pole.
Nový!!: Zem a Magnet · Pozrieť viac »
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F. Prejavuje sa silovým pôsobením na železné predmety alebo iné magnety.
Nový!!: Zem a Magnetické pole · Pozrieť viac »
Magnetické pole Zeme
Schematický nákres zemskej magnetosféry Magnetické pole Zeme alebo geomagnetizmus alebo zemská magnetosféra je magnetické pole okolo Zeme, v ktorom pôsobí magnetická sila.
Nový!!: Zem a Magnetické pole Zeme · Pozrieť viac »
Magnetický dipól
severu Magnetický dipól je predmet, ktorý okolo seba vytvára magnetické pole podobné poľu elektrického dipólu.
Nový!!: Zem a Magnetický dipól · Pozrieť viac »
Magnetický pól Zeme
Magnetický pól Zeme (severný alebo južný) je bod, v ktorom magnetické siločiary magnetického poľa Zeme stoja vertikálne k povrchu Zeme.
Nový!!: Zem a Magnetický pól Zeme · Pozrieť viac »
Magnetosféra
Umelecké stvárnenie zemskej magnetosféry. Magnetosféra je oblasť okolo astronomického telesa, v ktorej dominuje magnetické pole tvorené daným telesom.
Nový!!: Zem a Magnetosféra · Pozrieť viac »
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Nový!!: Zem a Mars · Pozrieť viac »
Matka (biológia)
Matka (mimo biológie aj: mať, mater, mama, hovor. mati, expresívne rodička, básnicky roditeľka) je biologický alebo sociálny samičí rodič dieťaťa alebo potomka, kým samčí rodič je otec.
Nový!!: Zem a Matka (biológia) · Pozrieť viac »
Medziplanetárne magnetické pole
Medziplanetárne magnetické pole je magnetické pole v medziplanetárnom priestore.
Nový!!: Zem a Medziplanetárne magnetické pole · Pozrieť viac »
Medziplanetárne prostredie
Medziplanetárne prostredie alebo medziplanetárny priestor je medziplanetárny plyn a medziplanetárny prach so systémom magnetických a gravitačných polí telies slnečnej sústavy.
Nový!!: Zem a Medziplanetárne prostredie · Pozrieť viac »
Meridián (astronómia)
Meridián je imaginárna kružnica na nebeskej sfére, ktorá prechádza cez zenit a severný bod horizontu.
Nový!!: Zem a Meridián (astronómia) · Pozrieť viac »
Merkúr
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Zem a Merkúr · Pozrieť viac »
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Nový!!: Zem a Mesiac · Pozrieť viac »
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Nový!!: Zem a Mesiac (družica) · Pozrieť viac »
Metán
hybridizovanými orbitálmi sp3 Metán (iné názvy: bahenný plyn, banský plyn, zemný plyn, ľahký uhľovodík, traskavý plyn, karbán, metylhydrid) je najjednoduchší uhľovodík.
Nový!!: Zem a Metán · Pozrieť viac »
Meteor
Fotografia meteorov s dlhou expozíciou Meteor alebo zriedkavo lietavica je pomenovanie pre viditeľný jav v atmosfére, ktorý vzniká preletom meteoroidu zemskou atmosférou (alebo atmosférou iného telesa).
Nový!!: Zem a Meteor · Pozrieť viac »
Meteorit
Železný meteorit Železo-niklový meteorit, ktorý objavil rover Opportunity na Marse Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom.
Nový!!: Zem a Meteorit · Pozrieť viac »
Mezosféra
Nočné svietiace mraky, atmosférický jav v mezosfére Mezosféra (z gr. μέση, méssi (stred) a σφαίρα, sfera (guľa)) je tretia hlavná vrstva zemskej atmosféry po stratosfére.
Nový!!: Zem a Mezosféra · Pozrieť viac »
Modrá
Modrá je jedna zo základných farieb spektra, je to farba monochromatického svetla o vlnovej dĺžke zhruba 470 nm.
Nový!!: Zem a Modrá · Pozrieť viac »
Mohorovičićova diskontinuita
Schematizovaný rez zemským telesom. Moho diskontinuita vyznačená medzi kôrou a vrchným plášťom. Mohorovičićova diskontinuita (skrátene aj Moho) je rozhranie medzi zemskou kôrou a zemským plášťom.
Nový!!: Zem a Mohorovičićova diskontinuita · Pozrieť viac »
Molekula
vody (H2O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu Molekula (franc. molécule z lat. moles.
Nový!!: Zem a Molekula · Pozrieť viac »
More
Dánsku More je „časť oceána, rôznym spôsobom obklopená súšou alebo vyvýšeninami oceánskeho dna, líšiaca sa od otvoreného oceána špecifickými vlastnosťami“.
Nový!!: Zem a More · Pozrieť viac »
Morský prúd
Mapa morských prúdov z roku 1943 Morský prúd označuje masu vody, ktorá sa v moriach a oceánoch premiestňuje z jedného miesta na druhé.
Nový!!: Zem a Morský prúd · Pozrieť viac »
Nadmorská výška
HA, HB, HC, HD... nadmorskej výšky bodov A, B, C, D Údolí smrti je s 85,5 m pod morom najhlbší bod USA Vrcholová tabuľka s nadmorskou výškou vrcholu Nadmorská výška je zvislá vzdialenosť (výškový rozdiel) určitého miesta na zemi k hladine niektorého mora (obvykle najbližšieho).
Nový!!: Zem a Nadmorská výška · Pozrieť viac »
Neil Armstrong
Neil Alden Armstrong (* 5. august 1930, Wapakoneta – † 25. august 2012, Cincinnati) bol americký astronaut a prvý človek, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca.
Nový!!: Zem a Neil Armstrong · Pozrieť viac »
Nikel
Nikel Niccolum je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ni a atómové číslo 28.
Nový!!: Zem a Nikel · Pozrieť viac »
Noc
svetelným znečistením viditeľným na obzore Noc je časový úsek medzi západom Slnka a východom Slnka, keď je Slnko pod obzorom.
Nový!!: Zem a Noc · Pozrieť viac »
Noosféra
Noosféra (gr. nús.
Nový!!: Zem a Noosféra · Pozrieť viac »
Obývateľnosť planéty
Náš pojem obývateľnosti planéty je čiastočne extrapoláciou podmienok vládnucich na Zemi, keďže je to jediná planéta, o ktorej vieme, že dokáže zabezpečiť život Obývateľnosť planéty je miera, v akej planéta alebo prirodzený satelit dokáže slúžiť pre vývin a udržanie života.
Nový!!: Zem a Obývateľnosť planéty · Pozrieť viac »
Obežná rýchlosť
Obežná rýchlosť je rýchlosť, ktorou teleso obieha okolo barycentra systému, ktoré sa zvyčajne nachádza v blízkosti masívnejšieho telesa.
Nový!!: Zem a Obežná rýchlosť · Pozrieť viac »
Objem
Objem alebo volúmen môže byť.
Nový!!: Zem a Objem · Pozrieť viac »
Oblak
počasia Oblaky stratokumulus zhora Oblak (neodborne: mrak, neodborne najmä pre veľký oblak: mračnooblak. In: -->) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných kozmických telies.
Nový!!: Zem a Oblak · Pozrieť viac »
Obzor (Zem)
východe slnka Obzor alebo horizont je všeobecne časť zemského povrchu, ktorú možno vidieť z jedného miesta.
Nový!!: Zem a Obzor (Zem) · Pozrieť viac »
Oceán
Oceán môže byť.
Nový!!: Zem a Oceán · Pozrieť viac »
Oceánska zemská kôra
- najstaršie časti Oceánska zemská kôra (alebo len skrátene oceánska kôra) je spodná časť zemskej kôry.
Nový!!: Zem a Oceánska zemská kôra · Pozrieť viac »
Odstredivá sila
Účinok odstredivej sily na rotujúcu kvapalinu v dutom valci Odstredivá sila alebo centrifugálna sila je zdanlivá sila, ktorej prítomnosť je daná tým, že skúmaný systém sledujeme v neinerciálnej vzťažnej sústave.
Nový!!: Zem a Odstredivá sila · Pozrieť viac »
Odvrátená strana Mesiaca
Topografická mapa privrátenej strany (vľavo) a odvrátenej strany (vpravo) Mesiaca Odvrátená strana Mesiaca je hemisféra Mesiaca, ktorá je neustále otočená smerom od Zeme; druhá strana Mesiaca sa nazýva privrátená strana Mesiaca.
Nový!!: Zem a Odvrátená strana Mesiaca · Pozrieť viac »
Odysea (Homér)
Fragment papyrusu s veršami z Homérovej Odysei z cca 285–250 pred Kr. Odysea alebo Odysseia alebo Odyssea (po starogrécky Ὀδυσσεία – Odysseia, po latinsky Odyssea) je starogrécky epos, ktorý patrí spolu s eposom Iliada, na ktorý nadväzuje, medzi najstaršie pamiatky gréckej literatúry.
Nový!!: Zem a Odysea (Homér) · Pozrieť viac »
Oltár
Oltár (v kresťanstve) je miesto, na ktorom sa v náboženstve prináša dar ako obeť, zvyčajne bohu či božstvu.
Nový!!: Zem a Oltár · Pozrieť viac »
Organizmus
Organizmus môže byť.
Nový!!: Zem a Organizmus · Pozrieť viac »
Orogenéza
Kolízie dvoch kontinentálnych platní a vznik pásmového pohoria Orogenéza (z) správnejšie tektogenéza je pomerne rýchly geologický proces, pri ktorom vznikajú pásmové pohoria (nazývané aj orogénne pásma).
Nový!!: Zem a Orogenéza · Pozrieť viac »
Ouranos
Ouranos Ouranos (iné názvy: Úranos, Uranos, Urán; /iný prepis:Úranos, latiniz. Uranus, lat. Caelus) je prvý starogrécky boh nebies, otec Titanov, manžel Gaie.
Nový!!: Zem a Ouranos · Pozrieť viac »
Oxid uhličitý
Oxid uhličitý (iné názvy: mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhličitýkysličník uhličitý. In: Malá encyklopédia chémie. 1981. S. 419; suchý ľad) je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka.
Nový!!: Zem a Oxid uhličitý · Pozrieť viac »
Ozón
Ozón je plyn, ktorého molekula sa skladá z troch atómov kyslíka.
Nový!!: Zem a Ozón · Pozrieť viac »
Ozónová diera
Najväčšia zaznamenaná ozónová diera nad Antarktídou v septembri 2006 Ozónová diera je oblasť – najmä nad Arktídou a Antarktídou – s prudko zníženou koncentráciou ozónu v dôsledku antropogénneho znečistenia.
Nový!!: Zem a Ozónová diera · Pozrieť viac »
Paleontológia
Lebka dravého dinosaura druhu ''Tyrannosaurus rex'' Paleontológia (z gréčtiny) je veda o vývoji života na planéte, o starých rastlinách a živočíchoch, ktoré skúma na základe ich fosílií zachovaných v skalách.
Nový!!: Zem a Paleontológia · Pozrieť viac »
Pascal
Pascal (čítaj paskal) značka Pa je základná jednotka tlaku podľa medzinárodnej sústavy SI.
Nový!!: Zem a Pascal · Pozrieť viac »
Pôda
Členenie pôdnych horizontov Pôda je najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za vzájomného pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry v podmienkach určitého reliéfu.
Nový!!: Zem a Pôda · Pozrieť viac »
Púšť
Saharská púšť. Atacamaská púšť. Negevská púšť Púšť je krajinná forma alebo región, na ktorom sa vyskytuje veľmi málo vodných zrážok – menej než 250 mm ročne.
Nový!!: Zem a Púšť · Pozrieť viac »
Perihélium
Perihélium (iné názvy: príslnie, perihel) je bod na dráhe kozmického telesa okolo Slnka, v ktorom je teleso najbližšie k Slnku.
Nový!!: Zem a Perihélium · Pozrieť viac »
Planétka
Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo Planétky (a planéty) vo vnútornej časti slnečnej sústavy (po Jupiter). Planétka (iné názvy: malá planéta, planetoid, planetoida, asteroid) je stredne veľké pevné prirodzené teleso obiehajúce okolo Slnka, v užšom zmysle bez transneptúnskych planétok a prípadne aj bez Kentaurov.
Nový!!: Zem a Planétka · Pozrieť viac »
Planetezimál
Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.
Nový!!: Zem a Planetezimál · Pozrieť viac »
Platónsky rok
Platónsky rok je čas, za ktorý vykoná svetový pól v dôsledku precesie uzatvorený obeh okolo pólu ekliptiky (okolo 25 700 rokov).
Nový!!: Zem a Platónsky rok · Pozrieť viac »
Platňová tektonika
Kontinentálne platne boli zmapované v druhej polovici 20. storočia. Na tomto obrázku je znázornený aj pohyb jednotlivých platní voči sebe. Teória platňovej tektoniky (alebo nesprávne dosková tektonika alebo globálna tektonika) je syntézou rôznych geotektonických predstáv, ktorými cieľom je objasniť tektonické javy v celosvetovom meradle.
Nový!!: Zem a Platňová tektonika · Pozrieť viac »
Počasie
Počasie je dané stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu.
Nový!!: Zem a Počasie · Pozrieť viac »
Podnebie (klíma)
Podnebie alebo klíma (gr. κλίμα) alebo zriedkavo povetrie je dlhodobý režim atmosférických dejov (počasia) určitého miesta alebo územia podmienený slnečným žiarením, povrchom, atmosférickou cirkuláciou, energetickou bilanciou systému Zem-atmosféra a ľudskými zásahmi.
Nový!!: Zem a Podnebie (klíma) · Pozrieť viac »
Podnebné pásmo
Podnebné pásma Zeme Podnebné pásmo (iné názvy: klimatické pásmo; zriedkavo: klimatický pás, klimatická zóna) je jedna zo zonálne usporiadaných častí zemského povrchu planetárnych rozmerov s rovnakými základnými vlastnosťami podnebia.
Nový!!: Zem a Podnebné pásmo · Pozrieť viac »
Podzemná voda
Podzemná voda je voda, ktorá sa nachádza mimo zemského povrchu v horninovom prostredí, nespevnených sedimentoch, zvetralinovom pokryve a v pôde.
Nový!!: Zem a Podzemná voda · Pozrieť viac »
Pohorie
Pohorie Himaláje z vesmíru. Pohorie (iné názvy: horské pásmo, horstvo, vrchy, pásmo vrchov, zastarano hory) je podľa najjednoduchšej definície skupina vrchov, obklopená nížinou.
Nový!!: Zem a Pohorie · Pozrieť viac »
Polárka
| Poloha Polárky Polárka (iné názvy pozri nižšie) je najjasnejšia hviezda (presnejšie trojhviezda) súhvezdia Malá medvedica (lat. Ursa Minor) a 48. najjasnejšia hviezda nočnej oblohy.
Nový!!: Zem a Polárka · Pozrieť viac »
Polárna čiapka
Polárna čiapka na Marse Polárna čiapka je svetlý povrchový útvar v okolí pólu telesa, napríklad na planéte Mars.
Nový!!: Zem a Polárna čiapka · Pozrieť viac »
Polárna žiara
modrá polárna žiara zelená polárna žiara viacfarebná polárna žiara atómovej bomby Aurora australis (11 sep 2005) zachytená satelitom NASA Polárna žiara (po latinsky aurora borealis.
Nový!!: Zem a Polárna žiara · Pozrieť viac »
Potok
Stupavský potok Potok môže byťDZUROVČIN, L.: Geomorfológia.
Nový!!: Zem a Potok · Pozrieť viac »
Praslnko
Praslnko je prvotné štádium vo vývoji Slnka zodpovedajúce obdobiu od utvorenia jeho zárodku zo slnečnej prahmloviny po jeho prvé termonukleárne reakcie.
Nový!!: Zem a Praslnko · Pozrieť viac »
Precesia
Precesia môže byť.
Nový!!: Zem a Precesia · Pozrieť viac »
Prokaryoty
Baktéria druhu ''Escherichia coli'', najlepšie preskúmaný prokaryotický organizmus, zástupca veľkého taxónu ''Bacteria''. archaeí, druhého veľkého taxónu, ktorý spolu s baktériami patrí medzi prokaryoty. Prokaryo(n)ty (lat. Prokaryo(n)ta; iné názvy pozri nižšie) sú organizmy (spravidla mikroorganizmy), ktorých bunky (tzv. prokaryotické bunky alebo prokaryontné bunky) sa nedelia na bunkové jadro a cytoplazmu (čiže protoplazma jadra nie je od ostatnej plazmy oddelená jadrovou membránou).
Nový!!: Zem a Prokaryoty · Pozrieť viac »
Protoplanéta
Protoplanéta je planetoid, ktorý je mierne väčší ako planetezimála a obieha v protoplanetárnom disku slnečnej hmloviny.
Nový!!: Zem a Protoplanéta · Pozrieť viac »
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Nový!!: Zem a Protoplanetárny disk · Pozrieť viac »
Prvok
Prvok môže byť.
Nový!!: Zem a Prvok · Pozrieť viac »
Rastliny
Rastliny (lat. Plantae, staršie Vegetabilia) sú veľký taxón živých organizmov (v moderných systémoch presnejšie: veľký taxón eukarytov).
Nový!!: Zem a Rastliny · Pozrieť viac »
Rádioaktivita
Rádioaktivita alebo rádioaktívnosť môže byť.
Nový!!: Zem a Rádioaktivita · Pozrieť viac »
Rádiové žiarenie
Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).
Nový!!: Zem a Rádiové žiarenie · Pozrieť viac »
Röntgenové žiarenie
Röntgenová snímka ruky Röntgenové žiarenie (iné názvy: röntgenové lúče, röntgenová radiácia, RTG žiarenie/lúče/radiácia, rtg žiarenie/lúče/radiácia, lúče/žiarenie X, X-lúče/žiarenie; ako vlnenie: röntgenové vlnenie/vlny, RTG vlnenie/vlny, rtg vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: röntgenové/RTG/rtg spektrum, röntgenové/RTG/rtg pásmo) je elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok od 1 pikometra do 10 nanometrov (10-12 až 10-8 m).
Nový!!: Zem a Röntgenové žiarenie · Pozrieť viac »
Rýchlosť
Rýchlosť môže byť.
Nový!!: Zem a Rýchlosť · Pozrieť viac »
Riasa
Riasa môže byť aj.
Nový!!: Zem a Riasa · Pozrieť viac »
Rieka
Rieka Bass v Kanade Rieka môže byť.
Nový!!: Zem a Rieka · Pozrieť viac »
Rift
Rift/graben vznikajúci pri činnosti poklesových zlomov Rift (predtým v slovenčine nazývaný brázda, prielom, priekopová priepadlina, hlbinný pokles) je seizmicky a vulkanicky aktívna priekopová štruktúra (zóna) v zemskej kôre, charakterizovaná poruchami poklesového charakteru.
Nový!!: Zem a Rift · Pozrieť viac »
Ročné obdobie
Príčinou striedania ročných období je odklon zemskej osi od kolmice na ekliptiku a obeh Zeme okolo Slnka Ročné obdobie alebo zriedkavo obdobie roka je jedna z hlavných častí roka.
Nový!!: Zem a Ročné obdobie · Pozrieť viac »
Rok
Rok je časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy.
Nový!!: Zem a Rok · Pozrieť viac »
Rovník
Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa.
Nový!!: Zem a Rovník · Pozrieť viac »
Sahara
Sahara na satelitnej snímke Sahara je najväčšia piesočno/kamenistá púšť sveta.
Nový!!: Zem a Sahara · Pozrieť viac »
Síra
Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.
Nový!!: Zem a Síra · Pozrieť viac »
Severná pologuľa
''Severná hemisféra'' je zvýraznená žltou farbou. ''Severná hemisféra'' Severná pologuľa alebo severná hemisféra je polovica planéty Zem na sever od rovníka.
Nový!!: Zem a Severná pologuľa · Pozrieť viac »
Siderický deň
Schéma siderického dňa Siderický deň je dĺžka jednej rotácie kozmického telesa napr.
Nový!!: Zem a Siderický deň · Pozrieť viac »
Siderický rok
Siderický rok alebo hviezdny rok je čas medzi dvoma po sebe nasledujúcimi návratmi Slnka po ekliptike k tej istej hviezde (skutočná doba obehu Zeme okolo Slnka trvajúca 365 dní 6 h 9 min 9,5 s).
Nový!!: Zem a Siderický rok · Pozrieť viac »
Siločiara
Siločiary alebo vektorové čiary či silokrivky silového poľa sú myslené čiary (krivky), ktoré určujú smer silového pôsobenia v jednotlivých bodoch priestoru.
Nový!!: Zem a Siločiara · Pozrieť viac »
Sinice
Sinice (iné slovenské názvy pozri nižšie; lat. Cyanophyta, Cyanophycota, Cyanophyceae, Cyanobacteria, Cyanobacteriota, Cyanoprokaryo(n)ta, Cyanochloronta, Schizophyceae, Phycochromaceae, Phycochromophyceae, Myxophyceae, Cyanoprokaryophyta, Oxyphotobacteria) sú jedna zo základných veľkých skupín baktérií.
Nový!!: Zem a Sinice · Pozrieť viac »
Sklon dráhy
Sklon dráhy i pri eliptickej dráhe, C je referenčná rovina a D je obežná rovina, B centrálne a A je obiehajúce teleso. Sklon dráhy alebo inklinácia je jedným zo šiestich elementov obežnej dráhy.
Nový!!: Zem a Sklon dráhy · Pozrieť viac »
Skupenstvo
Skupenstvo alebo fáza je charakteristika fyzikálneho stavu látky (predovšetkým usporiadanosti častíc v nej) podľa teploty a tlaku.
Nový!!: Zem a Skupenstvo · Pozrieť viac »
Sladká voda
Číne. Sladká voda je voda prirodzene sa vyskytujúca na povrchu zeme, zvyčajne v potokoch, riekach, rybníkoch, jazerách, rašeliniskách a v podzemí v kolektoroch podzemnej vody a podzemných riekach.
Nový!!: Zem a Sladká voda · Pozrieť viac »
Slapy (astrofyzika)
Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažlivých síl iných astronomických telies, napr.
Nový!!: Zem a Slapy (astrofyzika) · Pozrieť viac »
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Nový!!: Zem a Slnečná sústava · Pozrieť viac »
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Nový!!: Zem a Slnečný vietor · Pozrieť viac »
Slnovrat (astronómia)
Východ a západ Slnka, denné svetlo, časová rovnica (pravé poludnie), pre 48°S, 17°V. Slnovrat alebo solstícium má viacero ekvivalentných definícií.
Nový!!: Zem a Slnovrat (astronómia) · Pozrieť viac »
Smrť
Ľudská lebka je univerzálny symbol smrti. Smrť (lat. exitus letalis - prirodzený odchod) je koncom života, zánikom všetkých životných funkcií.
Nový!!: Zem a Smrť · Pozrieť viac »
Sodík
Sodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11.
Nový!!: Zem a Sodík · Pozrieť viac »
Sopečná činnosť
USA, spojená s emisiou veľkého množstva pyroklastík, prachu, popola a sopečných plynov. Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť, skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov.
Nový!!: Zem a Sopečná činnosť · Pozrieť viac »
Sopka
USA), 1980 Sopka alebo vulkán je geomorfologický útvar vytvorený magmou vystupujúcou na zemský povrch (kde sa nazýva láva), prípadne pod vodou alebo ľadom.
Nový!!: Zem a Sopka · Pozrieť viac »
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Nový!!: Zem a Spojené štáty · Pozrieť viac »
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Nový!!: Zem a Starovek · Pozrieť viac »
Staroveké Grécko
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.
Nový!!: Zem a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Zem a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Stáčanie priamky apsíd
Stáčanie perihélia u Merkúra Stáčanie priamky apsíd alebo stáčanie periapsidy (v prípade, že ide o apsidovú priamku telesa obiehajúceho okolo Slnka, hovorí sa o stáčaní perihélia) je pohyb eliptickej obežnej dráhy kozmického telesa v priestore.
Nový!!: Zem a Stáčanie priamky apsíd · Pozrieť viac »
Stratosféra
Stratosféra (z lat. stratum, prikrývka a gr. σφαίρα, sfera, guľa) je druhá hlavná vrstva zemskej atmosféry po troposfére.
Nový!!: Zem a Stratosféra · Pozrieť viac »
Stredooceánsky chrbát
magmy. Topograficky výrazný stredooceánsky chrbát v Atlantickom oceáne. Stredooceánsky chrbát je podmorské pohorie, vytvorené výstupom magmy zo zemského plášťa.
Nový!!: Zem a Stredooceánsky chrbát · Pozrieť viac »
Stromboli (ostrov)
Stromboli je ostrov sopečného pôvodu, patriaci do súostrovia Liparské ostrovy.
Nový!!: Zem a Stromboli (ostrov) · Pozrieť viac »
Subdukcia
Schematické znázornenie poklesávania oceánskej platne pod kontinentálnu platňu (Čilský typ subdukcie). Subdukcia je geologický proces, pri ktorom jedna tektonická platňa poklesáva pod druhú.
Nový!!: Zem a Subdukcia · Pozrieť viac »
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Nový!!: Zem a Svetlo · Pozrieť viac »
Svetový oceán
Oceány Zeme Svetový oceán (zo starogr. Ὠκεανός Ókeanos; iné názvy: svetové more, skrátene oceán) je súhrn vodnej hmoty na povrchu Zeme s výnimkou vôd na súši (t. j. vo vodných tokoch a vodných plochách) a vody viazanej v mineráloch a horninách (t. j. najmä podzemná voda), biosfére a v atmosfére (t. j. vo forme vodnej pary).
Nový!!: Zem a Svetový oceán · Pozrieť viac »
Synodický deň
Synodický deň je časová jednotka, ktorá je definovaná ako čas, za ktorý sa planéta otočí okolo svojej osi vzhľadom na teleso, ktoré obieha, čo je najčastejšie hviezda, napríklad Slnko.
Nový!!: Zem a Synodický deň · Pozrieť viac »
Tajfún
Tajfún je tropická cyklóna v juhovýchodnej Ázii.
Nový!!: Zem a Tajfún · Pozrieť viac »
Tórium
Tórium (thorium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Th a protónové číslo 90.
Nový!!: Zem a Tórium · Pozrieť viac »
Teória relativity
Pojem Teória relativity Alberta Einsteina zahŕňa dvojicu fyzikálnych teórií: špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity.
Nový!!: Zem a Teória relativity · Pozrieť viac »
Tektonická platňa
Tektonické platne Tektonická platňa alebo litosférická platňa je mohutná kryha pevnej zemskej kôry a časti vrchného plášťa (litosféry).
Nový!!: Zem a Tektonická platňa · Pozrieť viac »
Teogónia
Teogónia (gr. theos - boh, goneia - narodenie) je sústava náboženských mýtov o pôvode a rodokmeni.
Nový!!: Zem a Teogónia · Pozrieť viac »
Tepelná kapacita
Tepelná kapacita (značka C) je miera tepla ktoré musí teleso prijať (resp. odovzdať) aby došlo k zmene jeho teploty.
Nový!!: Zem a Tepelná kapacita · Pozrieť viac »
Teplo
Teplo alebo (mimo fyziky aj) tepelná energia je vnútorná energia, ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu.
Nový!!: Zem a Teplo · Pozrieť viac »
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Nový!!: Zem a Teplota · Pozrieť viac »
Terestriálna planéta
Štyri terestrické planéty slnečnej sústavy – porovnanie veľkostí. Zľava doprava Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Terestriálna planéta alebo terestrická planéta je doslova Zemi podobná planéta.
Nový!!: Zem a Terestriálna planéta · Pozrieť viac »
Termosféra
Pohľad na vrchné vrstvy zemskej atmosféry z vesmíru a Mesiac Termosféra (z gr. θερμός, thermós (teplý) a σφαίρα, sfera (guľa)) je štvrtá hlavná vrstva zemskej atmosféry po mezosfére.
Nový!!: Zem a Termosféra · Pozrieť viac »
Tiažové zrýchlenie
Tiažové zrýchlenie alebo zrýchlenie voľného pádu je zrýchlenie telies na Zemi (resp. analogicky na inom vesmírnom telese), ktoré je výslednicou gravitačného zrýchlenia a odstredivého zrýchlenia (odstredivé zrýchlenie vzniká ako dôsledok otáčania Zeme/daného vesmírneho telesa).
Nový!!: Zem a Tiažové zrýchlenie · Pozrieť viac »
Tichý oceán
Tichý oceán Tichý oceán (hovorovo Pacifik) je najväčší oceán Zeme.
Nový!!: Zem a Tichý oceán · Pozrieť viac »
Tieň
Renderované tiene v Blenderi Tieň je oblasť priestoru, kam priamo nedopadá svetlo zo zdroja svetla; v užšom zmysle len umbra.
Nový!!: Zem a Tieň · Pozrieť viac »
Titan
Titan alebo zriedkavejšie Titán môže byť starogrécka mytologická bytosť, pozri Titan (mytológia) Titan môže byť aj.
Nový!!: Zem a Titan · Pozrieť viac »
Tlak
Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.
Nový!!: Zem a Tlak · Pozrieť viac »
Trenie
Model vzniku trenia - prehnaná drsnosť trecích plôch Trenie je jav, ktorý vzniká pri pohybe telesa po telese.
Nový!!: Zem a Trenie · Pozrieť viac »
Tropická cyklóna
Medzinárodnej vesmírnej stanice 26. marca 2004 Tropická cyklóna (zastarano: tropický cyklón, cyklón, tropický orkán, zriedkavo: uragán) je cyklóna (tlaková níž) nad tropickými oblasťami oceánov, najčastejšie v pásmach medzi 5 až 20 ° severnej a južnej zemepisnej šírky.
Nový!!: Zem a Tropická cyklóna · Pozrieť viac »
Tropický rok
Tropický rok je časová jednotka, ktorá zodpovedá obdobiu medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným bodom.
Nový!!: Zem a Tropický rok · Pozrieť viac »
Troposféra
Oblaky cirokumulus nachádzajúce sa v horných častiach troposféry Troposféra (z gr. τροπή, tropé (obrat) a σφαίρα, sfera (guľa)) je najspodnejšia vrstva atmosféry.
Nový!!: Zem a Troposféra · Pozrieť viac »
Uhol
Uhol alebo rovinný uhol je časť roviny určený dvoma polpriamkami so spoločným začiatkom.
Nový!!: Zem a Uhol · Pozrieť viac »
Umelá družica
Clementine. Družica ERS 2 Umelá družica alebo umelý satelit je kozmické teleso, ktoré sa pohybuje v prvom priblížení po krivke (obežnej dráhe, približne elipse) okolo prirodzeného kozmického telesa, napr.
Nový!!: Zem a Umelá družica · Pozrieť viac »
Urán (chemický prvok)
Urán (lat. uranium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku U a protónové číslo 92.
Nový!!: Zem a Urán (chemický prvok) · Pozrieť viac »
Van Allenov radiačný pás
Van Allenove pásy v okolí Zeme Van Allenov radiačný pásvan Allenov radiačný pás.
Nový!!: Zem a Van Allenov radiačný pás · Pozrieť viac »
Vápnik
Vápnik (calcium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ca a protónové číslo 20.
Nový!!: Zem a Vápnik · Pozrieť viac »
Večer
Večer je denná doba po západe slnka, od začiatku súmraku do noci.
Nový!!: Zem a Večer · Pozrieť viac »
Vega
Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu Letný trojuholník s uvedením názvov a magnitúd hviezd Vega (α Lyr / α Lyrae / Alfa Lyrae) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lýra a piata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.
Nový!!: Zem a Vega · Pozrieť viac »
Venuša
Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
Nový!!: Zem a Venuša · Pozrieť viac »
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr. kosmos, lat. universum) môže byť.
Nový!!: Zem a Vesmír · Pozrieť viac »
Viazaná rotácia
Privrátená strana Mesiaca Odvrátená strana Mesiaca Viazaná rotácia alebo synchronizovaná rotácia je taká rotácia kozmického telesa, kedy sa dĺžka trvania jedného obehu rovná dĺžke jednej rotácie okolo osi.
Nový!!: Zem a Viazaná rotácia · Pozrieť viac »
Vietor
Vietor je pohybujúci sa vzdušný prúd, ktorý vzniká v dôsledku vyrovnávania tlaku medzi oblasťami s rôznym atmosférickým tlakom.
Nový!!: Zem a Vietor · Pozrieť viac »
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Nový!!: Zem a Voda · Pozrieť viac »
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Nový!!: Zem a Vodík · Pozrieť viac »
Vodná para
Vodná para je plynné skupenstvo vody.
Nový!!: Zem a Vodná para · Pozrieť viac »
Vodný tok
Vodný tok alebo tok je vodný útvar (vrátane jeho prirodzeného alebo umelého koryta a vrátane splavenín a plavenín), pre ktorý je charakteristické trvalé alebo občasné tečenie vody (presnejšie: pohyb vody v smere celkového sklonu koryta, t.j. vlastným spádom), a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaruvodný tok.
Nový!!: Zem a Vodný tok · Pozrieť viac »
Vodorovnosť
Vodorovnosť alebo horizontálnosť je rovnobežnosť s vodnou hladinou.
Nový!!: Zem a Vodorovnosť · Pozrieť viac »
Vredefort (kráter)
Vredefort alebo Vredefort Dome je impaktný kráter nachádzajúci sa vo Free State Province v Juhoafrickej republike.
Nový!!: Zem a Vredefort (kráter) · Pozrieť viac »
Vzduch
atmosfére. Vzduch je názov zmesi plynov v atmosfére Zeme.
Nový!!: Zem a Vzduch · Pozrieť viac »
Vznik a vývoj slnečnej sústavy
protoplanetárnom disku Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby.
Nový!!: Zem a Vznik a vývoj slnečnej sústavy · Pozrieť viac »
Vznik života
Vznik života môže byť.
Nový!!: Zem a Vznik života · Pozrieť viac »
Zatmenie Mesiaca
Fázy zatmenia mesiaca Zatmenie Mesiaca je prírodný úkaz, ktorý nastáva vtedy, ak sa Slnko, Zem a Mesiac dostanú do jednej priamky a zemský tieň dopadne na Mesiac.
Nový!!: Zem a Zatmenie Mesiaca · Pozrieť viac »
Zemepisná šírka
Zemepisná šírka alebo geografická šírka je jedna z geografických súradníc, pomocou ktorej určujeme matematickú polohu miesta na Zemi.
Nový!!: Zem a Zemepisná šírka · Pozrieť viac »
Zemepisná dĺžka
Zemepisná dĺžka je uhlová vzdialenosť medzi Greenwichským poludníkom a poludníkom prechádzajúcim cez daný bod.
Nový!!: Zem a Zemepisná dĺžka · Pozrieť viac »
Zemepisný pól
Animácia rotácie zemegule Sklon rotácie zemegule vzhľadom k orbitálnym súradniciam Zemepisný pól alebo geografický pól je jeden z dvoch pevných bodov na povrchu otáčajúceho sa približne guľatého astronomického objektu, v uhlovej vzdialenosti 90 stupňov od rovníka prechádzajúci osou rotácie telesa.
Nový!!: Zem a Zemepisný pól · Pozrieť viac »
Zemetrasenie
Výskyt zemetrasení na svete s farebným odlíšením hĺbky ohniska Zemetrasenie je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej mechanickej energie v litosfére (v kôre a vo vrchnom plášti).
Nový!!: Zem a Zemetrasenie · Pozrieť viac »
Zemská kôra
Zemská kôra Zemská kôra je najvrchnejšia geologická vrstva Zeme.
Nový!!: Zem a Zemská kôra · Pozrieť viac »
Zemská os
Animácia znázorňujúca rotáciu Zeme okolo jej osi Zemská os je pomyselná priamka, ktorá prechádza stredom Zeme a pretína jej povrch v dvoch bodoch, ktoré nazývame póly.
Nový!!: Zem a Zemská os · Pozrieť viac »
Zemské jadro
Vnútorné jadro Zemské jadro je najvnútornejšia časť Zeme.
Nový!!: Zem a Zemské jadro · Pozrieť viac »
Zemský plášť
Spodný plášť Zemský plášť je hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme a leží hneď pod kôrou.
Nový!!: Zem a Zemský plášť · Pozrieť viac »
Zemský tieň
Tieň Zeme je tieň, ktorý vrhá do priestoru planéta Zem pri svojom osvetlení Slnkom.
Nový!!: Zem a Zemský tieň · Pozrieť viac »
Zima
V mnohých častiach sveta je toto ročné obdobie spojené so snehom Vihorlatských vrchoch Typický zimný šport - lyžovanie Animácia zmien snehovej pokrývky v priebehu roka Zima je jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po jeseni a predchádzajúce jari.
Nový!!: Zem a Zima · Pozrieť viac »
Zrakové pole
Zrakové pole alebo zorné pole je časť priestoru, ktorú možno vidieť okom pozerajúcim sa nehybne vpred.
Nový!!: Zem a Zrakové pole · Pozrieť viac »
Zrážky
Zrážkové pruhy vychádzajúce z oblakov Priemerné zrážky jednotlivých mesiacov na základe dlhodobých meraní Mapa krajín podľa priemerných ročných zrážok Zrážky sú častice vody, ktoré vznikajú kondenzáciou vodnej pary, a ktoré padajú z oblohy (oblakov) či kondenzujú priamo na zemskom povrchu.
Nový!!: Zem a Zrážky · Pozrieť viac »
Zvetrávanie
Skalný hríb ako výsledok fyzikálneho zvetrávania v púštnych podmienkach. Zvetrávanie je súbor fyzikálno-chemických, alebo aj biologických procesov, pri ktorých dochádza k rozrušovaniu pevných horninových celkov na malé úlomky (klasty).
Nový!!: Zem a Zvetrávanie · Pozrieť viac »
Zvislosť
Zvislosť alebo vertikálnosť je kolmosť na vodnú hladinu.
Nový!!: Zem a Zvislosť · Pozrieť viac »
134340 Pluto
134340 Pluto (symboly: a) je trpasličia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Zem a 134340 Pluto · Pozrieť viac »
1969
Žiadny popis.
Nový!!: Zem a 1969 · Pozrieť viac »
2002 AA29
2002 AA29 je blízkozemnou planétkou Zeme, ktorá bola 29.
Nový!!: Zem a 2002 AA29 · Pozrieť viac »
4. január
Žiadny popis.
Nový!!: Zem a 4. január · Pozrieť viac »
