Obsah
284 vzťahy: Absolútna hviezdna veľkosť, Absorpcia (žiarenie), Aetios z Antiochie, Afélium, Aktívna oblasť, Analema, Anaxagoras z Klazomen, Anaximandros, Aristarchos zo Samu, Aristoteles, Arizona, Asteroid, Astrológia, Astronóm, Astronomický symbol, Atóm, Atómové jadro, Atmosféra (kozmického telesa), Atmosféra Zeme, Azimut, Železo, Biely trpaslík, Big Bear Solar Observatory, Božstvo, Carringtonov poludník, Carringtonova rotácia, Chemický prvok, Chlór, Colorado (štát USA), Deň, Deklinácia, Diferenciálna rotácia, Dusík, Dvojhviezda, Eduard Pittich, Ekliptika, Ekliptikálna sústava súradníc, Elektrón, Elektromagnetické žiarenie, Elektromagnetické spektrum, Elipsa, Emisia, Energetika, Energia, Epicyklus, Erupcia, Európska vesmírna agentúra, Fakula, Fibrila, Flokula, ... Rozbaliť index (234 viac) »
- Astronomické objekty známe od staroveku
- Zdroje svetla
Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútna hviezdna veľkosť alebo absolútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii pozorovaná hviezdna veľkosť (m), ktorú by mal objekt, keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti.
Pozrieť Slnko a Absolútna hviezdna veľkosť
Absorpcia (žiarenie)
Absorpcia žiarenia alebo pohlcovanie žiarenia môže byť.
Pozrieť Slnko a Absorpcia (žiarenie)
Aetios z Antiochie
Aetios z Antiochie (* okolo 100 po Kr.) bol grécky doxograf, autor zbierky filozofických názorov, čiastočne zachovanej v spise O názoroch prírodných filozofov, tradovanom pod Plutarchovým menom.
Pozrieť Slnko a Aetios z Antiochie
Afélium
Afélium (iné názvy: apohélium, odslnie, afel; z + ) je bod na obežnej dráhe astronomického telesa (planéty, kométy) okolo Slnka, v ktorom je dané teleso v najväčšej vzdialenosti od Slnka.
Pozrieť Slnko a Afélium
Aktívna oblasť
Aktívna oblasť môže byť.
Pozrieť Slnko a Aktívna oblasť
Analema
obežnej dráhy Analema je označenie pre dráhu Slnka po oblohe pre danú zemepisnú šírku a dĺžku.
Pozrieť Slnko a Analema
Anaxagoras z Klazomen
Anaxagoras z Klazomen alebo Anaxagorás z Klazomen (* 500/497 pred Kr. – † 428/427 pred Kr.) bol grécky predsokratovský filozof, ktorý preniesol filozofiu z maloázijských miest do Atén, kde prežil tridsať rokov (480/460 – 450/430) a ktoré musel opustiť, pretože ho obvinili z bezbožnosti.
Pozrieť Slnko a Anaxagoras z Klazomen
Anaximandros
Anaximandros (* asi 610 pred Kr. – † asi 546 pred Kr.) bol starogrécky filozof, žiak Tálesa z Milétu.
Pozrieť Slnko a Anaximandros
Aristarchos zo Samu
Aristarchos zo Samosu (* okolo 320 pred Kr., Samos – † okolo 230 pred Kr.) bol starogrécky astronóm, matematik a filozof.
Pozrieť Slnko a Aristarchos zo Samu
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.).
Pozrieť Slnko a Aristoteles
Arizona
Arizona je štát Spojených štátov amerických, ktorý sa k únii pripojil 14. februára 1912 ako 48.
Pozrieť Slnko a Arizona
Asteroid
Asteroid môže byť.
Pozrieť Slnko a Asteroid
Astrológia
Zvieratník zo synagógy zo 6. storočia Astrológia je veľmi starý odbor (rozumej paveda), ktorý hľadá vzťahy a súvislosti medzi postavením nebeských telies a aktuálnymi, minulými či budúcimi dejmi na určitom mieste povrchu Zeme.
Pozrieť Slnko a Astrológia
Astronóm
Astronóm alebo staršie hvezdár je vedec, ktorého odbor výskumu je astronómia.
Pozrieť Slnko a Astronóm
Astronomický symbol
Astronomické symboly sú symboly, ktoré sú požívane pre zjednodušené vyobrazenie rôznych nebeských objektov, teoretických konštrukcií a skúmaných udalostí v a sú bežne používané profesionálnymi a amatérskymi astronómami.
Pozrieť Slnko a Astronomický symbol
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Pozrieť Slnko a Atóm
Atómové jadro
Atóm hélia: 4He s modelom jadra atómu. Atómové jadro je kladne nabitá vnútorná časť atómu.
Pozrieť Slnko a Atómové jadro
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Pozrieť Slnko a Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme
Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.
Pozrieť Slnko a Atmosféra Zeme
Azimut
Azimut je orientovaný uhol v stupňoch, ktorý zviera určitý smer od istého referenčného smeru, pričom referenčný smer má azimut 0˚.
Pozrieť Slnko a Azimut
Železo
Železo (lat. Ferrum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Fe a protónové číslo 26.
Pozrieť Slnko a Železo
Biely trpaslík
Sírius A a Sírius B planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo, preto je v mn. čísle biele trpaslíky, nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou.
Pozrieť Slnko a Biely trpaslík
Big Bear Solar Observatory
Big Bear Solar Observatory je optické observatórium pri Big Bear Lake, od Los Angeles (−116° 54,9'; +34°15,2'). Zameriava sa na pozorovanie výskum aktívnych oblastí Slnka.
Pozrieť Slnko a Big Bear Solar Observatory
Božstvo
Božstvo môže byť.
Pozrieť Slnko a Božstvo
Carringtonov poludník
Carringtonov poludník je poludník na povrchu Slnka, od ktorého sa počítajú heliografické súradnice.
Pozrieť Slnko a Carringtonov poludník
Carringtonova rotácia
Carringtonova rotácia je čas medzi dvoma prechodmi Carringtonovho poludníka stredom slnečného disku.
Pozrieť Slnko a Carringtonova rotácia
Chemický prvok
Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.
Pozrieť Slnko a Chemický prvok
Chlór
Chlór je chemický prvok, ktorý má značku Cl a protónové číslo 17.
Pozrieť Slnko a Chlór
Colorado (štát USA)
Colorado je 38.
Pozrieť Slnko a Colorado (štát USA)
Deň
Deň (d) je jednotka času, ktorej presný význam závisí od kontextu.
Pozrieť Slnko a Deň
Deklinácia
Deklinácia môže byť.
Pozrieť Slnko a Deklinácia
Diferenciálna rotácia
Diferenciálna rotácia je rotácia, pri ktorej oblasti rozlične vzdialené od rotačnej osi alebo od rovníka majú rôznu uhlovú rýchlosť.
Pozrieť Slnko a Diferenciálna rotácia
Dusík
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.
Pozrieť Slnko a Dusík
Dvojhviezda
Najjasnejšia dvojhviezda na oblohe - Sírius A a B Dvojhviezda je.
Pozrieť Slnko a Dvojhviezda
Eduard Pittich
RNDr. Eduard Pittich, DrSc. (* 15. jún 1940, Bratislava – † 29. jún 2018, tamtiež) bol slovenský astronóm.
Pozrieť Slnko a Eduard Pittich
Ekliptika
Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
Pozrieť Slnko a Ekliptika
Ekliptikálna sústava súradníc
Ekliptikálna sústava súradníc je jedna zo sústav súradníc používaných v astronómii.
Pozrieť Slnko a Ekliptikálna sústava súradníc
Elektrón
Odhad hustoty elektrónov v obale atómu vodíka Elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom.
Pozrieť Slnko a Elektrón
Elektromagnetické žiarenie
Elektromagnetické žiarenie je prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia.
Pozrieť Slnko a Elektromagnetické žiarenie
Elektromagnetické spektrum
upright.
Pozrieť Slnko a Elektromagnetické spektrum
Elipsa
Elipsa je rovinná krivka, ktorá patrí do triedy kužeľosečiek.
Pozrieť Slnko a Elipsa
Emisia
Emisia (lat.) môže byť.
Pozrieť Slnko a Emisia
Energetika
Energetika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá hospodárnym využitím všetkých zdrojov a zásob energie a tiež priemyselné odvetvie dodávajúce energiu.
Pozrieť Slnko a Energetika
Energia
Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave.
Pozrieť Slnko a Energia
Epicyklus
Zobrazenie základných prvkov Ptolemaiovskej astronómie Epicyklus je kruh, pomocou ktorého sa v starších sústavách (napríklad v Ptolemaiovej) vysvetľoval pozorovaný pohyb planét.
Pozrieť Slnko a Epicyklus
Erupcia
Erupcia môže byť.
Pozrieť Slnko a Erupcia
Európska vesmírna agentúra
Európska vesmírna agentúra alebo Európska kozmická agentúra (ESA, European Space Agency) je medzivládna organizácia na výskum vesmíru založená v roku 1974, ktorá má v súčasnosti 22 členských štátov.
Pozrieť Slnko a Európska vesmírna agentúra
Fakula
Fakula je oblasť zvýšeného žiarenia vo fotosfére Slnka, pozorovaná v bielom svetle.
Pozrieť Slnko a Fakula
Fibrila
Fibrila môže byť.
Pozrieť Slnko a Fibrila
Flokula
Flokula alebo chromosférická flokula, pláž je malý (okolo 30 tisíc km) a jasný útvar v slnečnej chromosfére.
Pozrieť Slnko a Flokula
Fotosféra
slnečných škvŕn Fotosféra je oblasť hviezdy, v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej.
Pozrieť Slnko a Fotosféra
Fotosyntéza
List – miesto kde prebieha 99,9 % fotosyntézy u rastlín. Fotosyntéza (z gréc. fós.
Pozrieť Slnko a Fotosyntéza
Fyzik
Fyzik je vedec, ktorý sa zaoberá fyzikou.
Pozrieť Slnko a Fyzik
Galaktický rok
slnečnej sústavy Galaktický rok je doba, ktorú potrebuje Slnko na jeden obeh okolo stredu našej galaxie.
Pozrieť Slnko a Galaktický rok
Galaxia
Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Prstencová galaxia, Hoagov objekt Nepravidelná galaxia NGC 6745 Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.
Pozrieť Slnko a Galaxia
Galaxia (Mliečna cesta)
Galaxia (- s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava.
Pozrieť Slnko a Galaxia (Mliečna cesta)
Galileo Galilei
220px Galileo Galilei (* 15. február 1564, Pisa, Taliansko – † 8. január 1642, Arcetri, Taliansko) bol taliansky filozof, fyzik, astronóm, matematik obdobia renesancie, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy.
Pozrieť Slnko a Galileo Galilei
Gálium
Gálium (lat. Gallium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ga a protónové číslo 31.
Pozrieť Slnko a Gálium
Genesis (sonda)
Genesis bola americká kozmická sonda programu Discovery z roku 2001, určená na výskum Slnka, resp.
Pozrieť Slnko a Genesis (sonda)
Giovanni Domenico Cassini
Giovanni Domenico Cassini alebo Jean-Dominique Cassini (* 8. jún 1625, Perinaldo, Janovská republika – † 14. september 1712, Paríž, Francúzsko) bol taliansko-francúzsky astronóm a inžinier.
Pozrieť Slnko a Giovanni Domenico Cassini
Granulácia
Granulácia môže byť.
Pozrieť Slnko a Granulácia
Gravitačná kontrakcia
Gravitačná kontrakcia je proces, pri ktorom pôsobením vlastnej gravitácie medzi časticami vesmírneho telesa dochádza k jeho zmršťovaniu, pričom sa teleso zahrieva a obyčajne sa zrýchľuje jeho rotácia.
Pozrieť Slnko a Gravitačná kontrakcia
Gravitačné zrýchlenie
Gravitačné zrýchlenie (ag) je zrýchlenie, ktoré hmotnému bodu udeľuje gravitačná sila.
Pozrieť Slnko a Gravitačné zrýchlenie
Gravitačný kolaps
Gravitačný kolaps môže byť.
Pozrieť Slnko a Gravitačný kolaps
Gravitačný zákon
Newtonov gravitačný zákon Gravitačný zákon alebo Newtonov gravitačný zákon znie: Dve ľubovoľné častice (hmotné body) sa vo vesmíre navzájom priťahujú dvoma rovnako veľkými silami opačného smeru pôsobiacimi pozdĺž ich spojnice, pričom tieto sily sú priamo úmerné súčinu hmotností týchto častíc a nepriamo úmerné druhej mocnine vzdialenosti týchto častíc.
Pozrieť Slnko a Gravitačný zákon
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Pozrieť Slnko a Gravitácia
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Pozrieť Slnko a Grécko
Guľa
Guľa môže byť.
Pozrieť Slnko a Guľa
Hans Bethe
Hans Albrecht Bethe (* 2. júl 1906, Štrasburg, Francúzsko – † 6. marec 2005, Ithaca, New York, USA) bol nemecký fyzik, jeden z najvýznamnejších 20. storočia.
Pozrieť Slnko a Hans Bethe
Hélios
Hélios Hélios alebo Helios (- Hélios, latiniz. Helius) v starogréckej mytológii syn Titana Hyperiona a jeho manželky Theie, boh a zosobnenie Slnka.
Pozrieť Slnko a Hélios
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Pozrieť Slnko a Hélium
Heliocentrizmus
Andrea Cellaria z jeho knihy ''Harmonia Macrocosmica'' Heliocentrizmus je teória tvrdiaca, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy.
Pozrieť Slnko a Heliocentrizmus
Heliopauza
Heliopauza je okraj heliosféry, teda zóna, v ktorej už tlak častíc slnečného vetra prestáva odolávať tlaku galaktického vetra.
Pozrieť Slnko a Heliopauza
Hlavná postupnosť
Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.
Pozrieť Slnko a Hlavná postupnosť
Hmlovina
Hmlovina môže byť.
Pozrieť Slnko a Hmlovina
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Pozrieť Slnko a Hmotnosť
Hmotnosť Slnka
Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov, napríklad galaxií.
Pozrieť Slnko a Hmotnosť Slnka
Hodina
Hodina (skratka h) je časová jednotka rovnajúca sa 60 minútam alebo 3600 sekundám.
Pozrieť Slnko a Hodina
Horčík
Horčík alebo magnézium (lat. Magnesium; gr. Μαγνησία.
Pozrieť Slnko a Horčík
Hustota
Hustota môže byť.
Pozrieť Slnko a Hustota
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Pozrieť Slnko a Hviezda
Hviezdna populácia
Hviezdna populácia je podsústava hviezd a objektov rôznych typov v rámci hviezdnej sústavy (galaxie), ktoré majú približne rovnaký vek, rovnakú polohu a zhodné kinematické charakteristiky.
Pozrieť Slnko a Hviezdna populácia
Hviezdokopa
Herkules. Hviezdokopy sú skupiny hviezd, ktoré gravitácia drží pokope.
Pozrieť Slnko a Hviezdokopa
Hydrostatická rovnováha
Hydrostatická rovnováha je stav, ktorý nastáva, keď kompresia spôsobená gravitáciou je vyvážená gradientom tlaku, ktorý vyvoláva gradient sily v opačnom smere.
Pozrieť Slnko a Hydrostatická rovnováha
Hypotéza
Hypotéza (z gréc. hypo - pod, nižšie, znížený + thesis - tvrdenie) je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť.
Pozrieť Slnko a Hypotéza
Ión (častica)
Graficky znázornený katión a anión Ión je elektricky nabitá častica, ktorá vzniká z elektricky neutrálneho atómu alebo molekuly pridaním resp.
Pozrieť Slnko a Ión (častica)
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Pozrieť Slnko a Infračervené žiarenie
Ionizácia
Ionizácia je odtrhnutie jedného alebo viacerých elektrónov od atómu alebo molekuly.
Pozrieť Slnko a Ionizácia
Isaac Newton
Sir Isaac Newton, prezident Kráľovskej spoločnosti (* 4. január 1643, Woolsthorpe-by-Colsterworth, Anglicko – † 31. marec 1727, Kensington) bol anglický fyzik, matematik a filozof.
Pozrieť Slnko a Isaac Newton
Jadro Galaxie
medzihviezdnej hmoty. horizonte čiernej diery, ku ktorým došlo v priebehu posledných 10 000 rokov. Na snímke bolo nájdených vyše 2 000 ďalších röntgenových zdrojov. Jadro Galaxie alebo jadro Mliečnej cesty alebo galaktické jadro je oblasť okolo ťažiska Mliečnej cesty.
Pozrieť Slnko a Jadro Galaxie
Jadro Slnka
vnútorná stavba Slnka a jeho jadro Jadro Slnka je centrálna časť Slnka, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie.
Pozrieť Slnko a Jadro Slnka
Jadrová reakcia
Jadrová reakcia je vzájomné pôsobenie jadier atómov a elementárnych častíc za vzniku nových jadier a častíc.
Pozrieť Slnko a Jadrová reakcia
Japonsko
Pagoda Tokio, Shinjuku Sensoji Veža vo Fukuoke Japonská ikebana Japonsko (formálne) je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey.
Pozrieť Slnko a Japonsko
Jas
Jas je silné biele svetlo, silná žiara; lesk, svit, žiarenie, jagot.
Pozrieť Slnko a Jas
John Flamsteed
John Flamsteed (* 19. august 1646, Denby – † 31. december 1719, Greenwich) bol anglický astronóm.
Pozrieť Slnko a John Flamsteed
Joseph von Fraunhofer
Joseph von Fraunhofer (* 6. marec 1787, Straubing – † 7. jún 1826, Mníchov) bol nemecký optik, fyzik a astronóm.
Pozrieť Slnko a Joseph von Fraunhofer
Josip Kleczek
Doc.
Pozrieť Slnko a Josip Kleczek
Joule
Joule (skratka J, slovenská výslovnosť podľa slovníkov je, ale meno J. P. Joule sa v skutočnosti vyslovovalo) je jednotka práce a energie.
Pozrieť Slnko a Joule
Joviálna planéta
Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.
Pozrieť Slnko a Joviálna planéta
Kalendár
Kalendár je rozdelenie času do väčších celkov podľa zvolených, spravidla astronomických kritérií súvisiacich s obehom Mesiaca okolo Zeme (mesiac) a Zeme okolo Slnka (rok).
Pozrieť Slnko a Kalendár
Kalifornia
Kalifornia (po anglicky a po španielsky California) je štát na západe Spojených štátov.
Pozrieť Slnko a Kalifornia
Kanárske ostrovy
Satelitná snímka Pico de Teide, Tenerife Kanárske ostrovy (po španielsky (Islas) Canarias) je súostrovie sopečného pôvodu, ktoré leží v strednom Atlantickom oceáne asi severozápadne od pobrežia Afriky.
Pozrieť Slnko a Kanárske ostrovy
Katolícka cirkev
Katolícka cirkev môže byť.
Pozrieť Slnko a Katolícka cirkev
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Pozrieť Slnko a Kelvin
Keplerove zákony
Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler.
Pozrieť Slnko a Keplerove zákony
Kilogram
Kilogram je základná jednotka hmotnosti v medzinárodnej sústave jednotiek SI.
Pozrieť Slnko a Kilogram
Kinetická energia
Kinetická energia alebo pohybová energia (Wk alebo Ek) je jeden z druhov mechanickej energie.
Pozrieť Slnko a Kinetická energia
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Pozrieť Slnko a Kométa
Konvekcia
Konvekcia (z neskorolatinského výrazu convectio.
Pozrieť Slnko a Konvekcia
Konvektívna zóna
Konvektívna zóna je vrstva Slnka (prípadne akejkoľvek inej hviezdy hlavnej postupnosti) nachádzajúca sa medzi oblasťou žiarivej rovnováhy a fotosférou.
Pozrieť Slnko a Konvektívna zóna
Koróna (astronómia)
Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu.
Pozrieť Slnko a Koróna (astronómia)
Koronálna diera
Koronálna diera je oblasť slnečnej koróny s výnimočne nízkou hustotou a teplotou.
Pozrieť Slnko a Koronálna diera
Koronograf
Koronograf je ďalekohľad umožňujúci pozorovať slnečnú korónu a protuberancie.
Pozrieť Slnko a Koronograf
Kozmická rýchlosť
11 Kozmická rýchlosť je rýchlosť, potrebná na prekonanie gravitačného pôsobenia kozmického telesa.
Pozrieť Slnko a Kozmická rýchlosť
Kozmické teleso
Kozmické teleso (iné názvy: nebeské teleso, vesmírne teleso) môže byť.
Pozrieť Slnko a Kozmické teleso
Kozmonaut
''Challenger'', 7. február 1984 Strela, 11. december 2018 Kozmonaut (iné názvy: kozmický letec, vesmírny letec, astronaut, taikonaut; bližšie pozri kapitolu Názov a etymológia) je člen posádky kozmickej lode.
Pozrieť Slnko a Kozmonaut
Kremík
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.
Pozrieť Slnko a Kremík
Kružnica
Znázornenie kružnice Kružnica je rovinná krivka z triedy kužeľosečiek, je to rez kužeľovej plochy rovinou prechádzajúcou kužeľovou plochou kolmou na os kužeľovej plochy.
Pozrieť Slnko a Kružnica
Kubický kilometer
Kubický kilometer (symbol km³) je odvodená jednotka, určujúca objem.
Pozrieť Slnko a Kubický kilometer
Kvapalina
Kvapalina (iné názvy: kvapalné skupenstvo, kvapalná látka, '''tekutina''', '''tekutá látka''') je tekutá forma látky a jedno zo skupenstiev, pri ktorom sú častice relatívne blízko pri sebe, ale nie sú viazané v pevných polohách a môžu sa pohybovať v celom objeme.
Pozrieť Slnko a Kvapalina
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Pozrieť Slnko a Kyslík
Leto
Na mnohých miestach sa leto spája s pobytom na pláži Astronomicky začína letným slnovratom (okolo 21. júna na Severnej pologuli a 21. decembra na Južnej pologuli), a končí jesennou rovnodennosťou (okolo 23. septembra na Severnej pologuli a 23. marca na Južnej pologuli).
Pozrieť Slnko a Leto
Libračný bod
gradienty potenciálu, červené smerom dnu k bodu, modré smerom von. Libračný bod (libračné centrum, Lagrangeov bod) v nebeskej mechanike, v sústave dvoch telies m1 a m2 rotujúcich okolo spoločného ťažiska, je bod, v ktorom sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily.
Pozrieť Slnko a Libračný bod
Magnetická búrka
Magnetická búrka, resp.
Pozrieť Slnko a Magnetická búrka
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F.
Pozrieť Slnko a Magnetické pole
Medzihviezdna hmota
Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.
Pozrieť Slnko a Medzihviezdna hmota
Mega
Mega (symbol M) je SI predpona v SI systéme jednotiek označujúca násobok 106, t. j. jeden milión; 1 000 000.
Pozrieť Slnko a Mega
Merkúr
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Slnko a Merkúr
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Pozrieť Slnko a Mesiac
Meteorit
Železný meteorit Železo-niklový meteorit, ktorý objavil rover Opportunity na Marse Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom.
Pozrieť Slnko a Meteorit
Meteoroid
Meteorický dážď Meteoroid je relatívne malý (od veľkosti zrnka piesku po balvan) fragment úlomkov v slnečnej sústave.
Pozrieť Slnko a Meteoroid
Mikrometer
Mikrometer (značka: μm; staršie mikrón a značka μ) je jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca jednej milióntine (1×10−6) metra.
Pozrieť Slnko a Mikrometer
Mikuláš Kopernik
Mikuláš Kopernik (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník, v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24.
Pozrieť Slnko a Mikuláš Kopernik
Miliarda
Miliarda (skratka mld.) je tisíc miliónov, čiže 109; v USA, a v minulosti v bývalom ZSSR sa toto číslo nazýva bilión.
Pozrieť Slnko a Miliarda
Minúta
Minúta (značka min) je jednotka času rovnajúca sa.
Pozrieť Slnko a Minúta
Molekula
vody (H2O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu Molekula (franc. molécule z lat. moles.
Pozrieť Slnko a Molekula
Mutácia
Mutácia alebo (ako proces) mutovanie môže byť.
Pozrieť Slnko a Mutácia
Mystika
Mystika (z gr. mystikos.
Pozrieť Slnko a Mystika
Nadobor
Poloha nadobrov v H-R diagrame Nadobor je veľmi veľká hviezda s hmotnosťou minimálne 10 – 50 hmotností Slnka.
Pozrieť Slnko a Nadobor
National Aeronautics and Space Administration
National Aeronautics and Space Administration (skratka: NASA), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako Národný úrad pre letectvo a vesmír, je americká vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva a kozmonautiky.
Pozrieť Slnko a National Aeronautics and Space Administration
Neón
Neón Neon (gr. νέος (neon).
Pozrieť Slnko a Neón
Nebeský rovník
Nebeský rovník je voči rovine ekliptiky sklonený o 23.5° Nebeský rovník alebo svetový rovník je kružnica na nebeskej sfére, ktorá je priemetom zemského rovníka.
Pozrieť Slnko a Nebeský rovník
Neutríno
Prvá detekcia neutrína, 1970 Neutríno je elementárna častica, patrí medzi leptóny s poločíselným spinom (je teda fermión).
Pozrieť Slnko a Neutríno
Nov (fáza Mesiaca)
Nov je prvá fáza Mesiaca, pri ktorej sa Mesiac nachádza medzi Slnkom a Zemou.
Pozrieť Slnko a Nov (fáza Mesiaca)
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu.
Pozrieť Slnko a Obežná dráha
Objektív
Objektív je optická sústava, základná časť ďalekohľadu alebo fotografickej komory, utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu.
Pozrieť Slnko a Objektív
Oblak
počasia Oblaky stratokumulus zhora Oblak (neodborne: mrak, neodborne najmä pre veľký oblak: mračnooblak. In: -->) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných kozmických telies.
Pozrieť Slnko a Oblak
Obor (hviezda)
VLT Obor je hviezda, v ktorej sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium v jej jadre.
Pozrieť Slnko a Obor (hviezda)
Oceán
Oceán môže byť.
Pozrieť Slnko a Oceán
Odstredivá sila
Účinok odstredivej sily na rotujúcu kvapalinu v dutom valci Odstredivá sila alebo centrifugálna sila je zdanlivá sila, ktorej prítomnosť je daná tým, že skúmaný systém sledujeme v neinerciálnej vzťažnej sústave.
Pozrieť Slnko a Odstredivá sila
Oko
Ľudské oko Oko je orgán reagujúci na svetlo.
Pozrieť Slnko a Oko
Okulár
Rôzne typy okulárov Okulár je šošovka alebo sústava šošoviek, ktorou pozorujeme a zväčšujeme obraz utvorený objektívom.
Pozrieť Slnko a Okulár
Papier
Papier je tenký, hladký materiál vyrábaný zhutnením vlákna.
Pozrieť Slnko a Papier
Parabola
Parabola je druh kužeľosečky.
Pozrieť Slnko a Parabola
Parker Solar Probe
Parker Solar Probe, predtým Solar Probe (pred 2002), Solar Probe Plus (2010–17), Parker Solar Probe (od 2017), je slnečná sonda, ktorá letí skúmať slnečnú korónu.
Pozrieť Slnko a Parker Solar Probe
Pás totality
Pás totality je pás povrchu Zeme, z ktorého možno pozorovať úplné zatmenie Slnka.
Pozrieť Slnko a Pás totality
Pól
Pól môže znamenať.
Pozrieť Slnko a Pól
Perihélium
Perihélium (iné názvy: príslnie, perihel) je bod na dráhe kozmického telesa okolo Slnka, v ktorom je teleso najbližšie k Slnku.
Pozrieť Slnko a Perihélium
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Slnko a Planéta
Planetárna hmlovina
NGC 6543, hmlovina Mačacie oko Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života.
Pozrieť Slnko a Planetárna hmlovina
Planetárna sústava
slnečnej sústavy, najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. Veľkosti sú v správnej mierke. exoplanétou. Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy, kométy, mesiace a planéty).
Pozrieť Slnko a Planetárna sústava
Plazma (fyzika)
Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).
Pozrieť Slnko a Plazma (fyzika)
Počasie
Počasie je dané stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu.
Pozrieť Slnko a Počasie
Podnebie (klíma)
Podnebie alebo klíma (gr. κλίμα) alebo zriedkavo povetrie je dlhodobý režim atmosférických dejov (počasia) určitého miesta alebo územia podmienený slnečným žiarením, povrchom, atmosférickou cirkuláciou, energetickou bilanciou systému Zem-atmosféra a ľudskými zásahmi.
Pozrieť Slnko a Podnebie (klíma)
Pohyb Slnka
Vlastný pohyb hviezd spektrálnych tried B a A na oblohe za +/− 200 000 rokov. Na obrázku vidíme vlastný pohyb mladých modrých hviezd na oblohe (zobrazené do 8 mag). Na pohybe týchto hviezd sa vlastne odzrkadľuje pohyb nášho Slnka v galaxii.
Pozrieť Slnko a Pohyb Slnka
Pohybová hviezdokopa
Pohybová hviezdokopa je osobitný typ otvorenej hviezdokopy, ktorý je k Zemi tak blízko, že na oblohe zaberá väčšiu plochu a jej hviezdy sa pohybujú smerom k spoločnému bodu na oblohe (k vertexu).
Pozrieť Slnko a Pohybová hviezdokopa
Pohybová hviezdokopa Veľká medvedica
Pohybová hviezdokopa Veľká medvedica, Collinder 285 alebo neformálne Medvedí prúd je pohybová hviezdokopa.
Pozrieť Slnko a Pohybová hviezdokopa Veľká medvedica
Pohyby Zeme
Zem vykonáva v priestore voči všetkým ostatným telesám pohyb.
Pozrieť Slnko a Pohyby Zeme
Polarizácia
Polarizácia je smer, v ktorom vlna kmitá.
Pozrieť Slnko a Polarizácia
Polárna žiara
modrá polárna žiara zelená polárna žiara viacfarebná polárna žiara atómovej bomby Aurora australis (11 sep 2005) zachytená satelitom NASA Polárna žiara (po latinsky aurora borealis.
Pozrieť Slnko a Polárna žiara
Príliv
Príliv je slapový jav, ktorý vzniká gravitačným pôsobením Mesiaca a Slnka a prejavuje sa vzdúvaním morskej hladiny.
Pozrieť Slnko a Príliv
Prócium
Prócium (lat.) je izotop vodíka s relatívnou molárnou hmotnosťou 1.
Pozrieť Slnko a Prócium
Prúdenie tepla
Prúdenie tepla alebo (tepelná) konvekcia je jeden zo spôsobov šírenia tepla v kvapalinách a plynoch, pri ktorom sa premiestňujú priamo častice s väčšou energiou.
Pozrieť Slnko a Prúdenie tepla
Prechod Merkúra
Prechod Merkúra je astronomický úkaz, pri ktorom sa planéta Merkúr dostane medzi Slnko a Zem.
Pozrieť Slnko a Prechod Merkúra
Prechod Venuše
Prechod Venuše v roku 2012 Záznam prechodu zo Solar Dynamics Observatory Prechod Venuše popred Slnko nastáva vtedy, keď planéta Venuša prechádza priamo medzi Slnkom a Zemou a prekrýva malú časť slnečného kotúča.
Pozrieť Slnko a Prechod Venuše
Premenná hviezda
Medzi premenné hviezdy patrí aj jedna z najznámejších hviezd na nočnej oblohe, Polárka Premenná hviezda je hviezda, ktorej jasnosť a prípadne aj spektrum sa mení v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch.
Pozrieť Slnko a Premenná hviezda
Projekcia
Projekcia môže byť.
Pozrieť Slnko a Projekcia
Protón
Schéma protónu Protón (p+, H+; z gréčtiny protos – prvý) je subatomárna častica v jadre atómu.
Pozrieť Slnko a Protón
Protón-protónový cyklus
gama žiarenia. Zrážkou dvoch takýchto izotopov vzniká výsledný produkt, 4He, pričom sa uvoľňujú dva protóny, ktoré môžu vstúpiť do ďalšej reakcie. Protón-protónový cyklus (protónovo-protónová reakcia, p-p cyklus) je cyklus jadrových reakcií, pri ktorých sa v konečnom dôsledku premenia jadrá vodíka 1H na jadrá hélia 4He.
Pozrieť Slnko a Protón-protónový cyklus
Protohviezda
tmavú hmlovinu, ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom, ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým, ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť.
Pozrieť Slnko a Protohviezda
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Pozrieť Slnko a Protoplanetárny disk
Protuberancia
Obrovská protubernacia na okraji slnečného disku. Protuberancia je plazmový objekt nachádzajúci sa v atmosfére Slnka.
Pozrieť Slnko a Protuberancia
Proxima Centauri
Proxima Centauri na zábere HST Proxima Centauri (alebo Alfa Centauri C), niekedy aj V 645 Centauri je najbližšia hviezda k slnečnej sústave.
Pozrieť Slnko a Proxima Centauri
Rastliny
Rastliny (lat. Plantae, staršie Vegetabilia) sú veľký taxón živých organizmov (v moderných systémoch presnejšie: veľký taxón eukarytov).
Pozrieť Slnko a Rastliny
Rádioteleskop
Parkes observatory Rádioteleskop alebo rádiový ďalekohľad je prístroj na pozorovanie kozmických objektov na rádiových vlnách.
Pozrieť Slnko a Rádioteleskop
Rádiové žiarenie
Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).
Pozrieť Slnko a Rádiové žiarenie
Re (božstvo)
Re (ďalšie tvary: Ré, Ra alebo Rá) bol jedným z najvýznamnejších staroegyptských bohov, stotožňovaný s poludňajším slnkom.
Pozrieť Slnko a Re (božstvo)
Refraktor
Keplerov refraktor Apochromatický refraktor Refraktor je ďalekohľad, ktorého objektívom je jedna alebo viac šošoviek.
Pozrieť Slnko a Refraktor
Rektascenzia
Rektascenzia (RA; značka α – grécke písmeno alfa) (z lat. rectus.
Pozrieť Slnko a Rektascenzia
Riasa
Riasa môže byť aj.
Pozrieť Slnko a Riasa
Ročné obdobie
Príčinou striedania ročných období je odklon zemskej osi od kolmice na ekliptiku a obeh Zeme okolo Slnka Ročné obdobie alebo zriedkavo obdobie roka je jedna z hlavných častí roka.
Pozrieť Slnko a Ročné obdobie
Rok
Rok je časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy.
Pozrieť Slnko a Rok
Rotácia
Rotácia môže byť.
Pozrieť Slnko a Rotácia
Rovník
Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa.
Pozrieť Slnko a Rovník
Rovnodennosť
Dopad slnečných lúčov na Zem počas rovnodennosti. Obrázok je zavádzajúci, pretože pri pohľade z vesmíru (presnejšie pri pohľade zboku na rovinu dráhy Zeme okolo Slnka) Zem nikdy nestojí "zvislo" tak ako na tomto obrázku, ale jej os je odklonená od zvislého smeru.
Pozrieť Slnko a Rovnodennosť
Síra
Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.
Pozrieť Slnko a Síra
Súmrak
Súmrak Súmrak Súmrak alebo zriedkavo mrakmrak.
Pozrieť Slnko a Súmrak
Sústava súradníc
Sústava súradníc (systém súradníc) alebo súradnicová sústava (súradnicový systém) je vzájomne jednoznačné zobrazenie medzi množinou bodov n-rozmerného priestoru a usporiadanou n-ticou skalárov (veličín či čísiel; spravidla reálnych čísiel).
Pozrieť Slnko a Sústava súradníc
Sekunda
Sekunda je základná fyzikálna jednotka sústavy SI, jednotka času.
Pozrieť Slnko a Sekunda
Siderický deň
Schéma siderického dňa Siderický deň je dĺžka jednej rotácie kozmického telesa napr.
Pozrieť Slnko a Siderický deň
Sklon
Sklon môže byť.
Pozrieť Slnko a Sklon
Skupenstvo
Skupenstvo alebo fáza je charakteristika fyzikálneho stavu látky (predovšetkým usporiadanosti častíc v nej) podľa teploty a tlaku.
Pozrieť Slnko a Skupenstvo
Slapy (astrofyzika)
Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažlivých síl iných astronomických telies, napr.
Pozrieť Slnko a Slapy (astrofyzika)
Slnečná aktivita
Výron koronálnej hmoty. Slnečná aktivita alebo slnečná činnosť je komplex dynamických javov, ktoré sa v obmedzenom čase a priestore vyskytujú na slnečnom povrchu alebo tesne pod ním.
Pozrieť Slnko a Slnečná aktivita
Slnečná atmosféra
Slnečná atmosféra je vonkajšia časť Slnka, ktorú možno pozorovať zo Zeme a ktorú tvoria žeravé plyny.
Pozrieť Slnko a Slnečná atmosféra
Slnečná škvrna
Skupina slnečných škvŕn Slnečná škvrna v ultrafialovom žiarení Slnečná škvrna je tmavé miesto vo atmosfere Slnka.
Pozrieť Slnko a Slnečná škvrna
Slnečná energia
Mapa slnečného žiarenia – Európa: Globálne horizontálne žiarenie Slnečné panely Mapa slnečného žiarenia – Slovensko Slnečná energia alebo solárna energia je energia získaná zo Slnka.
Pozrieť Slnko a Slnečná energia
Slnečná erupcia
ultrafialovom spektre zo sondy Hinode ukazuje vzplanutie slnečného filamentu Slnečná erupcia je masívna explózia v slnečnej atmosfére s energiou ekvivalentnou milarde megaton, šíriaca sa rýchlosťou milión km za hodinu (0,05% rýchlosti svetla), niekedy aj omnoho rýchlejšie.
Pozrieť Slnko a Slnečná erupcia
Slnečná hmlovina
Slnečná hmlovina je plynová hmlovina alebo akréčny disk, o ktorom sa predpokladá, že sa z neho asi pred 6 miliardami rokov vytvorila Slnečná sústava.
Pozrieť Slnko a Slnečná hmlovina
Slnečná konštanta
Slnečná konštanta je tok slnečnej energie prechádzajúci plochou, kolmou na smer lúčov, za 1 s v strednej vzdialenosti Zeme od Slnka.
Pozrieť Slnko a Slnečná konštanta
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Pozrieť Slnko a Slnečná sústava
Slnečná sonda
Súčasné a budúce misie vanujúce sa slnečnej fyzike v oblastiach, v ktorých budú približne pracovať. Slnečná sonda alebo solárna sonda je kozmická sonda vypustená mimo sféru gravitačného vplyvu Zeme s cieľom študovať Slnko a jeho vplyv na medziplanetárne prostredie.
Pozrieť Slnko a Slnečná sonda
Slnečný čas
Slnečný čas je čas určovaný zdanlivým pohybom Slnka vzhľadom na pozorovateľa na Zemi a daný hodinovým uhlom Slnka.
Pozrieť Slnko a Slnečný čas
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Pozrieť Slnko a Slnečný vietor
Slnovrat (astronómia)
Východ a západ Slnka, denné svetlo, časová rovnica (pravé poludnie), pre 48°S, 17°V. Slnovrat alebo solstícium má viacero ekvivalentných definícií.
Pozrieť Slnko a Slnovrat (astronómia)
Sol
3. storočia Sol je rímsky boh Slnka, totožný s gréckym Heliom.
Pozrieť Slnko a Sol
Solar and Heliospheric Observatory
Solar and Heliospheric Observatory (slnečné a heliosférické observatórium alebo SOHO) je kozmická sonda vypustená 2. decembra 1995 určená na štúdium Slnka, ktorá začala svoju činnosť v máji 1996.
Pozrieť Slnko a Solar and Heliospheric Observatory
Solárny panel
Solárny panel Solárny panel (iné názvy: fotovoltický modul, fotovoltický panel) je zabalená a prepojená sada solárnych článkov, tiež známych ako fotovoltické články.
Pozrieť Slnko a Solárny panel
Sopečná činnosť
USA, spojená s emisiou veľkého množstva pyroklastík, prachu, popola a sopečných plynov. Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť, skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov.
Pozrieť Slnko a Sopečná činnosť
Spektrálna klasifikácia
Slnko má v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii označenie triedy G2V. Spektrálna klasifikácia je klasifikácia hviezd založená na teplote hviezdneho povrchu – fotosfére.
Pozrieť Slnko a Spektrálna klasifikácia
Spektrálny typ
Spektrálna trieda v astronómii charakterizuje objekty na základe ich spektrálnych čiar, ktoré určujú chemické zloženie objektu.
Pozrieť Slnko a Spektrálny typ
Spektroskop
Stavba spektroskopu Spektroskop je prístroj na rozkladanie viditeľného spektra na jednotlivé zložky a ich vizuálne sledovanie.
Pozrieť Slnko a Spektroskop
Spektroskopia
disperzie svetla, ktoré prechádza cez optický hranol. Spektroskopia je fyzikálna metóda zaoberajúca sa vznikom a vlastnosťami spektra svetla, ktoré vzniká interakciou elektromagnetického žiarenia so vzorkou.
Pozrieť Slnko a Spektroskopia
Spektrum
Spektrum môže znamenať.
Pozrieť Slnko a Spektrum
Spikula (Slnko)
Spikula je v astronómii jasný lúčovitý útvar na povrchu Slnka, ktorý začína vo fotosfére a siaha cez chromosféru až do koróny.
Pozrieť Slnko a Spikula (Slnko)
Sploštenie
Guľa s polomerom rotáciou stlačená na sploštený elipsoid Sploštenie alebo elipticita splošteného sféroidu je posun pólov sféroidu smerom k rovníku.
Pozrieť Slnko a Sploštenie
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Pozrieť Slnko a Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, štandardizovaným názvom Veľká Británia a Severné Írsko, skrátene aj Spojené kráľovstvo alebo Veľká Británia alebo len Británia, je ostrovný štát pri severozápadnom pobreží kontinentálnej Európy.
Pozrieť Slnko a Spojené kráľovstvo
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Pozrieť Slnko a Starovek
Staroveké Grécko
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.
Pozrieť Slnko a Staroveké Grécko
Staroveký Egypt
Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqua) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’AnvillaÚzemie starovekého Egypta s hlavnými sídlami Staroveký Egypt bola civilizácia staroveku v severovýchodnej časti Afriky.
Pozrieť Slnko a Staroveký Egypt
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Pozrieť Slnko a Staroveký Rím
STEREO (satelity)
STEREO (z) je dvojica kozmických observatórií slúžiacich na výskum Slnka.
Pozrieť Slnko a STEREO (satelity)
Stupeň
Stupeň môže byť.
Pozrieť Slnko a Stupeň
Svetelný rok
Svetelný rok (skratka ly) je jednotka vzdialenosti, ktorú Medzinárodná astronomická únia definovala ako dráhu, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 juliánsky rok.
Pozrieť Slnko a Svetelný rok
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Pozrieť Slnko a Svetlo
Synodický deň
Synodický deň je časová jednotka, ktorá je definovaná ako čas, za ktorý sa planéta otočí okolo svojej osi vzhľadom na teleso, ktoré obieha, čo je najčastejšie hviezda, napríklad Slnko.
Pozrieť Slnko a Synodický deň
Tektonika
Tektonika môže byť.
Pozrieť Slnko a Tektonika
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Pozrieť Slnko a Teplota
Termonukleárna reakcia
Termonukleárna reakcia je jadrová syntéza, pri ktorej sú reakční partneri uzavretí v istom reakčnom objeme tak, že sa dosiahne to, že energia tepelného pohybu stačí na prekonanie elektrostatických odpudivých síl medzi nimi.
Pozrieť Slnko a Termonukleárna reakcia
Termonukleárna zbraň
Termonukleárne zbrane alebo termojadrové zbrane sú atómové nálože ktoré hlavnú časť uvoľnenej energie produkujú prostredníctvom jadrovej fúzie.
Pozrieť Slnko a Termonukleárna zbraň
Tesla (jednotka)
Tesla (T) je jednotkou magnetickej indukcie.
Pozrieť Slnko a Tesla (jednotka)
Tlak
Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.
Pozrieť Slnko a Tlak
Transition Region and Coronal Explorer
TRACE (Transition Region and Coronal Explorer) je vesmírny teleskop americkej agentúry NASA, zameraný na štúdium slnečnej fotosféry, koróny a koronálnych slučiek.
Pozrieť Slnko a Transition Region and Coronal Explorer
Triéder
Porrove prizmy'''4''' okulár Triéder alebo hranolový ďalekohľad (staršie: trieder) je ďalekohľad (spravidla binokulárny), ktorý pomocou sústavy optických hranolov dáva neprevrátený obraz.
Pozrieť Slnko a Triéder
Trinitrotoluén
Trinitrotoluén je výkonná trhavina, na vojenské a špeciálne použitie.
Pozrieť Slnko a Trinitrotoluén
Trpaslík (hviezda)
Trpaslík je súhrnné označenie pre odlišné triedy hviezd.
Pozrieť Slnko a Trpaslík (hviezda)
Turbulencia
Turbulentné prúdenie Turbulencia alebo turbulentné prúdenie je nepravidelný pohyb kvapalín alebo plynu po nepravidelných dráhach a nepravidelnou rýchlosťou.
Pozrieť Slnko a Turbulencia
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Pozrieť Slnko a Uhlík
Ultrafialové žiarenie
Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.
Pozrieť Slnko a Ultrafialové žiarenie
Ulysses (sonda)
Ulysses bola kozmická sonda určená na výskum Slnka.
Pozrieť Slnko a Ulysses (sonda)
Umelá družica
Clementine. Družica ERS 2 Umelá družica alebo umelý satelit je kozmické teleso, ktoré sa pohybuje v prvom priblížení po krivke (obežnej dráhe, približne elipse) okolo prirodzeného kozmického telesa, napr.
Pozrieť Slnko a Umelá družica
Východ
Východ môže byť.
Pozrieť Slnko a Východ
Východ slnka
Animácia východu slnka Východ slnka je okamih, keď sa prvá časť slnečného kotúča objaví nad vodorovnou rovinou dotýkajúcou sa ideálneho zemského povrchu (t. j. hladiny mora) na východe.
Pozrieť Slnko a Východ slnka
Výron koronálnej hmoty
Výron koronálnej hmoty (skrátene CME) je uvoľnenie veľkého množstva materiálu zo slnečnej koróny do okolitého priestoru.
Pozrieť Slnko a Výron koronálnej hmoty
Vývoj hviezdy
M33. Vývoj hviezd je proces zmien, ktorými hviezda prejde počas svojej existencie, od svojho vzniku až po zánik.
Pozrieť Slnko a Vývoj hviezdy
VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (v rokoch 1943 – 1953 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení, v rokoch 1953 – 1973 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied) je účelové vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ktoré „publikuje najvýznamnejšie výsledky vedeckovýskumnej činnosti vo vedách o neživej a živej prírode i v oblasti spoločenských vied.“.
Pozrieť Slnko a VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
Venuša
Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
Pozrieť Slnko a Venuša
Vitamín D
Vitamín D alebo kalciferol(y) je názov skupiny vitamínov, ktoré sa rozpúšťajú v tuku.
Pozrieť Slnko a Vitamín D
Vlastný pohyb
Vlastný pohyb, μ je zdanlivý uhlový pohyb hviezdy na nebeskej sfére vyjadrený v oblúkových sekundách za jeden rok, v niektorých prípadoch v oblúkových sekundách za 100 r. spektrálných tried OBAFGKM na oblohe za -/+ 200 000 rokov.
Pozrieť Slnko a Vlastný pohyb
Vlnová dĺžka
Vlnová dĺžka Vlnová dĺžka je vzdialenosť medzi opakujúcimi sa periódami vlnenia.
Pozrieť Slnko a Vlnová dĺžka
Vnútorné planéty
Vnútorné planéty môžu byť.
Pozrieť Slnko a Vnútorné planéty
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pozrieť Slnko a Vodík
Vzduch
atmosfére. Vzduch je názov zmesi plynov v atmosfére Zeme.
Pozrieť Slnko a Vzduch
Vznik a vývoj slnečnej sústavy
protoplanetárnom disku Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby.
Pozrieť Slnko a Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Vznik hviezdy
Hmlovina M42 – hviezdotvorná hmlovina Globuly v hmlovine IC 2944 mladé hviezdy vzniknuté v hmlovine v Orióne Tento článok sa zaoberá procesom vzniku hviezd.
Pozrieť Slnko a Vznik hviezdy
Watt (jednotka)
Watt (značka: W) je v sústave SI odvodená jednotka výkonu.
Pozrieť Slnko a Watt (jednotka)
Yohkoh
Yohkoh alebo Yoko (jap. slnečné svetlo), predštartovný názov Solar A, bolo slnečné observatórium na obežnej dráhe Zeme.
Pozrieť Slnko a Yohkoh
Zatmenie Slnka
Úplné zatmenie Slnka v Tennessee, USA, 21. augusta 2017. Prstencové zatmenie slnka vo Francúzsku v roku 1999. Zatmenie Slnka je prírodný úkaz, ktorý nastane, ak sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú do jednej priamky.
Pozrieť Slnko a Zatmenie Slnka
Západ
Západ môže byť.
Pozrieť Slnko a Západ
Západ slnka
Západ Slnka Západ slnka je "miznutie" Slnka za obzor v dôsledku rotácie Zeme okolo svojej osi.
Pozrieť Slnko a Západ slnka
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa.
Pozrieť Slnko a Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Slnko a Zem
Zemepisná šírka
Zemepisná šírka alebo geografická šírka je jedna z geografických súradníc, pomocou ktorej určujeme matematickú polohu miesta na Zemi.
Pozrieť Slnko a Zemepisná šírka
Zima
V mnohých častiach sveta je toto ročné obdobie spojené so snehom Vihorlatských vrchoch Typický zimný šport - lyžovanie Animácia zmien snehovej pokrývky v priebehu roka Zima je jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po jeseni a predchádzajúce jari.
Pozrieť Slnko a Zima
Znamenie (astrológia)
Symboly jednotlivých znamení s latinským popisom Znamenie alebo znamenie zvieratníka alebo astrologické znamenie je časť zvieratníka, ktorá podľa astrológie zaberá presne jednu jeho dvanástinu.
Pozrieť Slnko a Znamenie (astrológia)
Zrak
Zrak je telesný zmysel umožňujúci vnímanie svetla, farby, tvaru telies a orientáciu v priestore.
Pozrieť Slnko a Zrak
Zvieratník
Benátkach Zvieratník, takisto nazývaný zverokruh alebo zodiak, je hypotetický pás pozdĺž ekliptiky pozostávajúci zo súboru dvanástich obdĺžnikov na oblohe.
Pozrieť Slnko a Zvieratník
17. storočie
17.
Pozrieť Slnko a 17. storočie
19. storočie
19.
Pozrieť Slnko a 19. storočie
2002
Rok 2002 (MMII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.
Pozrieť Slnko a 2002
2004
Rok 2004 (MMIV) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v štvrtok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.
Pozrieť Slnko a 2004
2007
Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Pozrieť Slnko a 2007
3. kozmická rýchlosť
2. Číselné údaje pri trajektóriach udávajú rok, kedy sonda daný bod dosiahla. Tretia kozmická rýchlosť je rýchlosť potrebná pre únik telesa z gravitačného poľa Slnka vo vzdialenosti Zeme od Slnka.
Pozrieť Slnko a 3. kozmická rýchlosť
Pozri tiež
Astronomické objekty známe od staroveku
- Škorpióní chvost
- Alfa Centauri
- Algol
- Alpheratz
- Altair
- Andromeda (galaxia)
- Epsilon Eridani
- Galaxia (Mliečna cesta)
- Halleyho kométa
- Jasličky (hviezdokopa)
- Jupiter
- Malý Magellanov mrak
- Mars
- Merkúr
- Mesiac
- Messier 41
- NGC 869
- NGC 884
- Omega Centauri
- Orión (hmlovina)
- Plejády (hviezdokopa)
- Prokyón
- Sírius
- SN 185
- Sadalsuud
- Saturn
- Slnko
- Venuša
- Veľký Magellanov mrak
- Zem
Zdroje svetla
- Bioluminiscencia
- Elektroluminiscencia
- Eliášov oheň
- Fotosféra
- Hviezda
- Luminiscencia
- Ohňostroj
- Plameňomet
- Polárna žiara
- Prechodová oblasť
- Protisvit
- Slnko
- Sonoluminiscencia
- Supernova
- Svetelné znečistenie
- Zoznam najjasnejších hviezd
- Zoznamy hviezd
- Čerenkovovo žiarenie