Obsah
98 vzťahy: Adaptívna optika, Alhazen, Almagest, Aristarchos zo Samu, Aristoteles, Astrochémia, Astrodynamika, Astronóm, Astronómia, Astronomický objekt, Atmosféra Zeme, Bakalár, Brzdné žiarenie, Chandra, Chemický prvok, Compton GRO, Dokonalosť, Doktor (PhD.), Elektromagnetické žiarenie, Elektromagnetické spektrum, Elektromagnetizmus, Extrasolárna planéta, Filozofia, Fyzika, Galaxia, Galileo Galilei, Geocentrizmus, Gravitačná vlna, Gravitačný zákon, Guľa, Heliocentrizmus, Heréza, Hertzsprungov-Russellov diagram, Hustota (objemová hmotnosť), Hviezda, Infračervená astronómia, Isaac Newton, Jadrová fyzika, Keplerove zákony, Klaudios Ptolemaios, Kozmické žiarenie, Kozmické observatórium, Kozmológia, Kružnica, Kvantová mechanika, Magister (akademická hodnosť), Magnetar, Magnetohydrodynamika, Matematika, Mechanika, ... Rozbaliť index (48 viac) »
Adaptívna optika
Adaptívna optika je prídavný optický systém väčšinou veľkých teleskopov, ktorý odstraňuje zhoršenie kvality obrazu spôsobené prechodom svetla zemskou atmosférou.
Pozrieť Astrofyzika a Adaptívna optika
Alhazen
Alhazen (* 965 Basra - † 1040?, Káhira) bol arabský vedec, ktorý sa zaoberal astronómiou, optikou a matematikou.
Pozrieť Astrofyzika a Alhazen
Almagest
Ukážka z latinského prekladu Almagestu z roku 1451 Almagest je latinizovaná podoba stredovekého arabského názvu používaného pre najznámejší spis slávneho gréckeho astronóma a geografa Klaudia Ptolemaia Μαθηματικἠ Σύνταξις (Mathématiké syntaxis – Matematická sústava).
Pozrieť Astrofyzika a Almagest
Aristarchos zo Samu
Aristarchos zo Samosu (* okolo 320 pred Kr., Samos – † okolo 230 pred Kr.) bol starogrécky astronóm, matematik a filozof.
Pozrieť Astrofyzika a Aristarchos zo Samu
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.).
Pozrieť Astrofyzika a Aristoteles
Astrochémia
Astrochémia je štúdium chemických látok nájdených vo vzdialenom vesmíre, obyčajne v mrakoch molekulárneho plynu, ich vznik, interakcie a zánik.
Pozrieť Astrofyzika a Astrochémia
Astrodynamika
Astrodynamika je vedný odbor zaoberajúci sa štúdiom pohybu rakiet, striel a kozmických lodí pomocou Newtonových pohybových zákonov a gravitačného zákona.
Pozrieť Astrofyzika a Astrodynamika
Astronóm
Astronóm alebo staršie hvezdár je vedec, ktorého odbor výskumu je astronómia.
Pozrieť Astrofyzika a Astronóm
Astronómia
Astronómia (iné názvy: hvezdárstvo, staršie: hviezdoveda) je veda o vesmíre, zaoberajúca sa vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav.
Pozrieť Astrofyzika a Astronómia
Astronomický objekt
Astronomický objekt (iné názvy: kozmický objekt, vesmírny objekt, nebeský objekt) je prirodzene sa vyskytujúce teleso, zoskupenie telies (alebo podobných objektov) alebo štruktúra, ktorá podľa súčasného poznania existuje vo vesmíre.
Pozrieť Astrofyzika a Astronomický objekt
Atmosféra Zeme
Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.
Pozrieť Astrofyzika a Atmosféra Zeme
Bakalár
Bakalár (Bc.) je v súčasnosti akademický titul, ktorý sa udeľuje absolventom prvého (bakalárskeho) stupňa vysokoškolského štúdia.
Pozrieť Astrofyzika a Bakalár
Brzdné žiarenie
Brzdné žiarenie je žiarenie elektrónov zapríčinené zabrzdením ich pohybu, keď sa priblížia k iónom (napr. k atómovému jadru).
Pozrieť Astrofyzika a Brzdné žiarenie
Chandra
Röntgenové observatórium Chandra je röntgenový ďalekohľad, ktorý pracuje na obežnej dráhe Zeme.
Pozrieť Astrofyzika a Chandra
Chemický prvok
Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.
Pozrieť Astrofyzika a Chemický prvok
Compton GRO
Compton GRO (Compton Gama Ray Observatory) niekedy nazývané aj CGRO alebo GRO bolo družicové observatórium patriace medzi Veľké kozmické observatóriá.
Pozrieť Astrofyzika a Compton GRO
Dokonalosť
Donatom Bramantem, uprostred ostatných učeníkov na Raffaelovej freske Aténska škola.)'' Dokonalosť alebo perfekcia je stav dosiahnutia úplnosti, dokonanie; dokonalosť preto zahrnuje zavŕšenosť.
Pozrieť Astrofyzika a Dokonalosť
Doktor (PhD.)
Skupina úspešných absolventov doktorandského štúdia so svojimi profesormi, Worcester Polytechnic Institute, Spojené kráľovstvo. Doktor (skr. PhD.) je medzinárodne uznávaný akademický titul, ktorý sa uvádza za menom.
Pozrieť Astrofyzika a Doktor (PhD.)
Elektromagnetické žiarenie
Elektromagnetické žiarenie je prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia.
Pozrieť Astrofyzika a Elektromagnetické žiarenie
Elektromagnetické spektrum
upright.
Pozrieť Astrofyzika a Elektromagnetické spektrum
Elektromagnetizmus
Elektromagnetizmus je súbor javov, v ktorých sa prejavuje vzájomná súvislosť medzi elektrinou a magnetizmom.
Pozrieť Astrofyzika a Elektromagnetizmus
Extrasolárna planéta
Umelcova predstava trojitého západu „slnka“ na planéte HD 188753 Ab Extrasolárna planéta alebo exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy.
Pozrieť Astrofyzika a Extrasolárna planéta
Filozofia
Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.
Pozrieť Astrofyzika a Filozofia
Fyzika
Plazmová lampa Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos).
Pozrieť Astrofyzika a Fyzika
Galaxia
Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Prstencová galaxia, Hoagov objekt Nepravidelná galaxia NGC 6745 Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.
Pozrieť Astrofyzika a Galaxia
Galileo Galilei
220px Galileo Galilei (* 15. február 1564, Pisa, Taliansko – † 8. január 1642, Arcetri, Taliansko) bol taliansky filozof, fyzik, astronóm, matematik obdobia renesancie, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy.
Pozrieť Astrofyzika a Galileo Galilei
Geocentrizmus
thumb Geocentrizmus je názor alebo tvrdenie, že Zem je stredom vesmíru.
Pozrieť Astrofyzika a Geocentrizmus
Gravitačná vlna
Gravitačná vlna je porucha v zakrivení (tkaniny) časopriestoru, generovaná zrýchlenými hmotami, ktoré sa šíria ako vlny smerom od ich zdroja pri rýchlosti svetla.
Pozrieť Astrofyzika a Gravitačná vlna
Gravitačný zákon
Newtonov gravitačný zákon Gravitačný zákon alebo Newtonov gravitačný zákon znie: Dve ľubovoľné častice (hmotné body) sa vo vesmíre navzájom priťahujú dvoma rovnako veľkými silami opačného smeru pôsobiacimi pozdĺž ich spojnice, pričom tieto sily sú priamo úmerné súčinu hmotností týchto častíc a nepriamo úmerné druhej mocnine vzdialenosti týchto častíc.
Pozrieť Astrofyzika a Gravitačný zákon
Guľa
Guľa môže byť.
Pozrieť Astrofyzika a Guľa
Heliocentrizmus
Andrea Cellaria z jeho knihy ''Harmonia Macrocosmica'' Heliocentrizmus je teória tvrdiaca, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy.
Pozrieť Astrofyzika a Heliocentrizmus
Heréza
Galileo Galilei usvedčený z herézy Heréza, kacírstvo alebo blud, či bludárstvo (z gr. αιρεσιςhairesis v preklade svojvoľný výber) označuje v kresťanstve, najmä v katolíckej a ortodoxnej cirkvi, taký teologický názor, ktorý sa natoľko odchyľuje od učenia danej cirkvi, že je nezlučiteľný so všeobecnou vierou danej cirkvi, t. j.
Pozrieť Astrofyzika a Heréza
Hertzsprungov-Russellov diagram
V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou, svietivosťou, hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou hviezdy.
Pozrieť Astrofyzika a Hertzsprungov-Russellov diagram
Hustota (objemová hmotnosť)
Hustota alebo objemová hmotnosť alebo staršie merná hmotnosť (symbol: ρ – gréc.: ró) je fyzikálna veličina, ktorá je určená podielom hmotnosti a objemu látky.
Pozrieť Astrofyzika a Hustota (objemová hmotnosť)
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Pozrieť Astrofyzika a Hviezda
Infračervená astronómia
Galaxie v infračervenej oblasti spektra Spitzerov vesmírny ďalekohľad, umelecká predstava Lietadlové observatórium Stratospheric Observatory for Infrared Astronomy (SOFIA) Infračervená astronómia je odvetvie astronómie a astrofyziky, ktoré sa zaoberá pozorovaním objektov viditeľných v infračervenom spektre.
Pozrieť Astrofyzika a Infračervená astronómia
Isaac Newton
Sir Isaac Newton, prezident Kráľovskej spoločnosti (* 4. január 1643, Woolsthorpe-by-Colsterworth, Anglicko – † 31. marec 1727, Kensington) bol anglický fyzik, matematik a filozof.
Pozrieť Astrofyzika a Isaac Newton
Jadrová fyzika
Jadrová fyzika alebo nukleárna fyzika (z lat. nucleus.
Pozrieť Astrofyzika a Jadrová fyzika
Keplerove zákony
Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler.
Pozrieť Astrofyzika a Keplerove zákony
Klaudios Ptolemaios
Stredoveký portrét Idealizovaný portrét zo 16. storočia Ptolemaiova mapa sveta, 1482 Klaudios Ptolemaios (v gréčtine: Κλαύδιος Πτολεμαῖος; * asi 85 – † asi 165) bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.
Pozrieť Astrofyzika a Klaudios Ptolemaios
Kozmické žiarenie
Kozmické žiarenie je prúd vysokoenergetických častíc, ktoré vnikajú do zemskej atmosféry z kozmického priestoru (tzv. primárne kozmické žiarenie) a častíc, ktoré vznikli v zemskej atmosfére interakciou častíc primárneho kozmického žiarenia s časticami atmosféry (tzv.
Pozrieť Astrofyzika a Kozmické žiarenie
Kozmické observatórium
viditeľnom svetle Kozmické observatórium alebo (pokiaľ obieha okolo Zeme) orbitálne observatórium je observatórium umiestnené vo vrchných vrstvách zemskej atmosféry alebo nad ňou.
Pozrieť Astrofyzika a Kozmické observatórium
Kozmológia
Kozmológia skúma pôvod, začiatok a možný osud vesmíru.
Pozrieť Astrofyzika a Kozmológia
Kružnica
Znázornenie kružnice Kružnica je rovinná krivka z triedy kužeľosečiek, je to rez kužeľovej plochy rovinou prechádzajúcou kužeľovou plochou kolmou na os kužeľovej plochy.
Pozrieť Astrofyzika a Kružnica
Kvantová mechanika
Obr. 1: Hustoty pravdepodobnosti korešpondujúce k vlnovým funkciám elektrónu v atóme vodíka. Vlnové funkcie majú definitívne hodnoty energie zväčšujúce sa v smere zhora nadol v závislosti od kvantového čísla n (na obrázku zobrazené len tri).
Pozrieť Astrofyzika a Kvantová mechanika
Magister (akademická hodnosť)
Magister je dnes akademický titul (Mgr., v niektorých krajinách Mag., pre umelecké študijné programy MgA. – magister umenia) udeľovaný absolventom univerzitných, bohosloveckých a umeleckých vysokých škôl.
Pozrieť Astrofyzika a Magister (akademická hodnosť)
Magnetar
Magnetar je neutrónová hviezda, ktorej hlavným prejavom je extrémne silné magnetické pole.
Pozrieť Astrofyzika a Magnetar
Magnetohydrodynamika
Magnetohydrodynamika je oblasť fyziky skúmajúca pohyb elektrického vodivého prostredia v magnetickom poli.
Pozrieť Astrofyzika a Magnetohydrodynamika
Matematika
Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós).
Pozrieť Astrofyzika a Matematika
Mechanika
Mechanika je odbor fyziky, ktorý sa zaoberá zákonmi, príčinami, následkami mechanického pohybu (a absencie mechanického pohybu, t.j. pokoja) a silami, ktoré tento mechanický pohyb (a absenciu mechanického pohybu) sprevádzajú.
Pozrieť Astrofyzika a Mechanika
Medzihviezdna hmota
Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.
Pozrieť Astrofyzika a Medzihviezdna hmota
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Pozrieť Astrofyzika a Mesiac
Mesiace Jupitera
Galileove mesiace Nepravidelné satelity Jupitera Mesiace Jupitera sú prirodzené satelity planéty Jupiter.
Pozrieť Astrofyzika a Mesiace Jupitera
Mikrovlnové pozadie
Mikrovlnové pozadie (iné názvy: mikrovlnné pozadie, (kozmické/vesmírne) mikrovlnové/mikrovlnné žiarenie pozadia, mikrovlnové/mikrovlnné žiarenie kozmického/vesmírneho pozadia, rádiové žiarenie kozmického pozadia, reliktové/reliktné (kozmické) žiarenie, zvyškové žiarenie, pozostatkové žiarenie) je elektromagnetické žiarenie, ktoré prichádza z vesmíru zo všetkých smerov a je pozostatkom z obdobia krátko po veľkom tresku.
Pozrieť Astrofyzika a Mikrovlnové pozadie
Mikuláš Kopernik
Mikuláš Kopernik (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník, v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24.
Pozrieť Astrofyzika a Mikuláš Kopernik
Navigácia
Navigácia alebo navigovanie môže byť.
Pozrieť Astrofyzika a Navigácia
Newtonove pohybové zákony
Newtonove zákony pohybu, Newtonove pohybové zákony (iné názvy: Newtonove zákony, Newtonove zákony dynamiky, Newtonove zákony mechaniky,Newtonove princípy, Newtonove axiómy (pohybu), základné pohybové zákony, pohybové zákony, zákony pohybu, zriedkavo: Newtonove rovnice) sú základné zákony mechaniky, ktoré publikoval Isaac Newton v diele Philosophiae naturalis principia mathematica v r.
Pozrieť Astrofyzika a Newtonove pohybové zákony
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu.
Pozrieť Astrofyzika a Obežná dráha
Optická astronómia
Optická astronómia je termín, ktorý má dva významy.
Pozrieť Astrofyzika a Optická astronómia
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Astrofyzika a Planéta
Plyn
Plyn alebo plynné skupenstvo alebo plynná látka je jedno zo základných skupenstiev, pri ktorom sú jednotlivé častice látky relatívne ďaleko od seba, voľne sa pohybujú v priestore a pôsobia na ne zanedbateľne malé príťažlivé sily.
Pozrieť Astrofyzika a Plyn
Počítačová simulácia
48-hodinová počítačová simulácia tajfúnu Mawar z roku 2005, vizualizácia výstupov numerického modelu WRF. Počítačová simulácia je napodobňovanie (imitovanie) reálneho procesu pomocou výpočtovej techniky.
Pozrieť Astrofyzika a Počítačová simulácia
Príroda
Pohľad na Zem. Úder blesku počas erupcie sopky Galunggung v roku 1982 Príroda v prírodných vedách je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.
Pozrieť Astrofyzika a Príroda
Pulzar
Zložený, opticko/röntgenový obrázok pulzaru Krabia hmlovina, ktorý ukazuje okolité plyny v hmlovine, ktoré sú rozvírené pôsobením magnetického poľa a žiarenia pulzaru. Plachty Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia.
Pozrieť Astrofyzika a Pulzar
Rádioteleskop
Parkes observatory Rádioteleskop alebo rádiový ďalekohľad je prístroj na pozorovanie kozmických objektov na rádiových vlnách.
Pozrieť Astrofyzika a Rádioteleskop
Rádiové žiarenie
Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).
Pozrieť Astrofyzika a Rádiové žiarenie
Röntgenové žiarenie
Röntgenová snímka ruky Röntgenové žiarenie (iné názvy: röntgenové lúče, röntgenová radiácia, RTG žiarenie/lúče/radiácia, rtg žiarenie/lúče/radiácia, lúče/žiarenie X, X-lúče/žiarenie; ako vlnenie: röntgenové vlnenie/vlny, RTG vlnenie/vlny, rtg vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: röntgenové/RTG/rtg spektrum, röntgenové/RTG/rtg pásmo) je elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok od 1 pikometra do 10 nanometrov (10-12 až 10-8 m).
Pozrieť Astrofyzika a Röntgenové žiarenie
Relativita
Relativita alebo relatívnosť môže byť.
Pozrieť Astrofyzika a Relativita
Rossi X-ray Timing Explorer
Rossi X-ray Timing Explorer skrátene RXTE je röntgenový teleskop určený na mapovanie časovej štruktúry kozmických zdrojov röntgenového žiarenia, ako sú čierne diery, neutrónové hviezdy, röntgenové pulzary a röntgenové dvojhviezdy.
Pozrieť Astrofyzika a Rossi X-ray Timing Explorer
Skrytá hmota
Skrytá hmota (iné názvy: nežiarivá hmota, temná hmota, tmavá hmota) môže byť.
Pozrieť Astrofyzika a Skrytá hmota
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Astrofyzika a Slnko
Spektrálna čiara
Spojité spektrum Emisné spektrálne čiary Absorpčné spektrálne čiary Spektrálna čiara je tmavá alebo svetlá čiara v spektre, ktorá je výsledkom nadbytku alebo nedostatku fotónov v úzkom frekvenčnom pásme v porovnaní s okolitými frekvenciami.
Pozrieť Astrofyzika a Spektrálna čiara
Spektroskop
Stavba spektroskopu Spektroskop je prístroj na rozkladanie viditeľného spektra na jednotlivé zložky a ich vizuálne sledovanie.
Pozrieť Astrofyzika a Spektroskop
Spektrum
Spektrum môže znamenať.
Pozrieť Astrofyzika a Spektrum
Svetelný rok
Svetelný rok (skratka ly) je jednotka vzdialenosti, ktorú Medzinárodná astronomická únia definovala ako dráhu, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 juliánsky rok.
Pozrieť Astrofyzika a Svetelný rok
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Pozrieť Astrofyzika a Svetlo
Svietivosť (astronómia)
Svietivosť alebo menej vhodne luminozita či žiarivý výkon hviezdy (značka L) je množstvo energie vyžiarenej hviezdou za 1 sekundu v celej oblasti elektromagnetického spektra.
Pozrieť Astrofyzika a Svietivosť (astronómia)
Teleskop
Teleskop môže byť.
Pozrieť Astrofyzika a Teleskop
Temná energia
Temná energia (menej vhodné názvy: skrytá energia, tmavá energia) je zatiaľ (nie je exaktne zistená jej podstata) definovaná ako energia, ktorá je zodpovedná za dnešné zrýchľovanie rozpínania sa vesmíru.
Pozrieť Astrofyzika a Temná energia
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Pozrieť Astrofyzika a Teplota
Termodynamika
Termodynamika je disciplína fyziky, popisujúca zákonitosti tepla a tepelných dejov, vzťahy medzi veličinami charakterizujúcimi makroskopický stav tepelnej sústavy a zmeny týchto veličín pri fyzikálnych dejoch spojených s výmenou tepla medzi sústavou a jej okolím.
Pozrieť Astrofyzika a Termodynamika
Tycho Brahe
Mauerquadrant (Tycho Brahe 1598) Tycho Brahe (-latinizované meno; pôvodné meno: Tyge Ottesen Brahe; nesprávne: Tycho de Brahe; * 14. december 1546, Knutstorp burg, Dánsko (dnešné Švédsko) – † 24. október 1601, Praha) bol významný dánsky astronóm.
Pozrieť Astrofyzika a Tycho Brahe
Ultrafialové žiarenie
Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.
Pozrieť Astrofyzika a Ultrafialové žiarenie
Urýchľovač častíc
Časticový urýchľovač je zariadenie, ktoré pomocou elektrického poľa udeľuje elektricky nabitým časticiam vysokú rýchlosť.
Pozrieť Astrofyzika a Urýchľovač častíc
Všeobecná teória relativity
Všeobecná teória relativity je teória o priestore, čase a gravitácii, ktorú sformuloval Albert Einstein v rokoch 1911 až 1916 (zverejnená bola v roku 1916).
Pozrieť Astrofyzika a Všeobecná teória relativity
Vývoj hviezdy
M33. Vývoj hviezd je proces zmien, ktorými hviezda prejde počas svojej existencie, od svojho vzniku až po zánik.
Pozrieť Astrofyzika a Vývoj hviezdy
Veľký tresk
singularity. Vesmír sa s časom rozpína, čím sa objekty od seba vzďaľujú. Veľký tresk (-s malým v; iné názvy: big bangbig bang. In: Encyclopaedia Beliana 2 S. 106, big-bangbig-bang. In: Slovník cudzích slov (akademický), veľký rachot, hrozný rachotbig bang.
Pozrieť Astrofyzika a Veľký tresk
Veda
Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte.
Pozrieť Astrofyzika a Veda
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr.
Pozrieť Astrofyzika a Vesmír
Vlasy Bereniky
Vlasy Bereniky sú jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie.
Pozrieť Astrofyzika a Vlasy Bereniky
Vlnová dĺžka
Vlnová dĺžka Vlnová dĺžka je vzdialenosť medzi opakujúcimi sa periódami vlnenia.
Pozrieť Astrofyzika a Vlnová dĺžka
Vznik a vývoj galaxií
Výskum vzniku a vývoja galaxií sa zaoberá procesmi, ktoré formovali vznik heterogénneho vesmíru z homogénneho začiatku.
Pozrieť Astrofyzika a Vznik a vývoj galaxií
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Astrofyzika a Zem
Zemepisná šírka
Zemepisná šírka alebo geografická šírka je jedna z geografických súradníc, pomocou ktorej určujeme matematickú polohu miesta na Zemi.
Pozrieť Astrofyzika a Zemepisná šírka
11. storočie
11.
Pozrieť Astrofyzika a 11. storočie
16. storočie
16.
Pozrieť Astrofyzika a 16. storočie
17. storočie
17.
Pozrieť Astrofyzika a 17. storočie
19. storočie
19.
Pozrieť Astrofyzika a 19. storočie
Známy ako Astrofyzik, Teoretická astrofyzika.