Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Astrofyzika

Index Astrofyzika

svetelných rokov v priemere a je vzdialená približne 60 miliónov svetelných rokov. Astrofyzika (z gréčtiny: astro – hviezda a physis – príroda) je časť astronómie (alebo veda na rozhraní fyziky a astronómie), ktorá sa zaoberá fyzikou vo vesmíre, pokrýva fyzikálne vlastnosti nebeských objektov a aj ich správanie a vzájomné pôsobenie.

101 vzťahy: Adaptívna optika, Alhazen, Almagest, Aristarchos zo Samu, Aristoteles, Astrochémia, Astrodynamika, Astronóm, Astronómia, Astronomický objekt, Atmosféra Zeme, Bakalár, Brzdné žiarenie, Chandra, Chemický prvok, Compton GRO, Dokonalosť, Doktor (PhD.), Elektromagnetické žiarenie, Elektromagnetické spektrum, Elektromagnetizmus, Extrasolárna planéta, Filozofia, Fyzika, Galaxia, Galileo Galilei, Geocentrizmus, Gravitačná vlna, Gravitačný zákon, Guľa, Heliocentrizmus, Heréza, Hertzsprungov-Russellov diagram, Hustota (objemová hmotnosť), Hviezda, Infračervená astronómia, Isaac Newton, Jadrová fyzika, Keplerove zákony, Klaudios Ptolemaios, Kozmické žiarenie, Kozmické observatórium, Kozmológia, Kružnica, Kvantová mechanika, Magister (akademická hodnosť), Magnetar, Magnetohydrodynamika, Matematika, Mechanika, ..., Medzihviezdna hmota, Mesiac, Mesiace Jupitera, Mikrovlnové pozadie, Mikuláš Kopernik, Navigácia, Newtonove pohybové zákony, Obežná dráha, Optická astronómia, Planéta, Plyn, Počítačová simulácia, Príroda, Pulzar, Rádioteleskop, Rádiové žiarenie, Röntgenové žiarenie, Relativita, Rossi X-ray Timing Explorer, Skrytá hmota, Slnko, Spektrálna čiara, Spektroskop, Spektrum, Svetelný rok, Svetlo, Svietivosť (astronómia), Teleskop, Temná energia, Teplota, Termodynamika, Tycho Brahe, Ultrafialové žiarenie, Urýchľovač častíc, Všeobecná teória relativity, Vývoj hviezdy, Veľký tresk, Veda, Vesmír, Vlasy Bereniky, Vlnová dĺžka, Vznik a vývoj galaxií, Zem, Zemepisná šírka, 1021, 11. storočie, 16. storočie, 1610, 1670, 17. storočie, 19. storočie. Rozbaliť index (51 viac) »

Adaptívna optika

Adaptívna optika je prídavný optický systém väčšinou veľkých teleskopov, ktorý odstraňuje zhoršenie kvality obrazu spôsobené prechodom svetla zemskou atmosférou.

Nový!!: Astrofyzika a Adaptívna optika · Pozrieť viac »

Alhazen

Alhazen (* 965 Basra - † 1040?, Káhira) bol arabský vedec, ktorý sa zaoberal astronómiou, optikou a matematikou.

Nový!!: Astrofyzika a Alhazen · Pozrieť viac »

Almagest

Ukážka z latinského prekladu Almagestu z roku 1451 Almagest je latinizovaná podoba stredovekého arabského názvu používaného pre najznámejší spis slávneho gréckeho astronóma a geografa Klaudia Ptolemaia Μαθηματικἠ Σύνταξις (Mathématiké syntaxis – Matematická sústava).

Nový!!: Astrofyzika a Almagest · Pozrieť viac »

Aristarchos zo Samu

Aristarchos zo Samosu (* okolo 320 pred Kr., Samos – † okolo 230 pred Kr.) bol starogrécky astronóm, matematik a filozof.

Nový!!: Astrofyzika a Aristarchos zo Samu · Pozrieť viac »

Aristoteles

Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.). Aristoteles strávil v Platónovej akadémii 20 rokov svojho života pod Platónovým vedením.

Nový!!: Astrofyzika a Aristoteles · Pozrieť viac »

Astrochémia

Astrochémia je štúdium chemických látok nájdených vo vzdialenom vesmíre, obyčajne v mrakoch molekulárneho plynu, ich vznik, interakcie a zánik.

Nový!!: Astrofyzika a Astrochémia · Pozrieť viac »

Astrodynamika

Astrodynamika je vedný odbor zaoberajúci sa štúdiom pohybu rakiet, striel a kozmických lodí pomocou Newtonových pohybových zákonov a gravitačného zákona.

Nový!!: Astrofyzika a Astrodynamika · Pozrieť viac »

Astronóm

Astronóm alebo staršie hvezdár je vedec, ktorého odbor výskumu je astronómia.

Nový!!: Astrofyzika a Astronóm · Pozrieť viac »

Astronómia

Astronómia (iné názvy: hvezdárstvo, staršie: hviezdoveda) je veda o vesmíre, zaoberajúca sa vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav.

Nový!!: Astrofyzika a Astronómia · Pozrieť viac »

Astronomický objekt

Astronomický objekt (iné názvy: kozmický objekt, vesmírny objekt, nebeský objekt) je prirodzene sa vyskytujúce teleso, zoskupenie telies (alebo podobných objektov) alebo štruktúra, ktorá podľa súčasného poznania existuje vo vesmíre.

Nový!!: Astrofyzika a Astronomický objekt · Pozrieť viac »

Atmosféra Zeme

Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.

Nový!!: Astrofyzika a Atmosféra Zeme · Pozrieť viac »

Bakalár

Bakalár (Bc.) je v súčasnosti akademický titul, ktorý sa udeľuje absolventom prvého (bakalárskeho) stupňa vysokoškolského štúdia.

Nový!!: Astrofyzika a Bakalár · Pozrieť viac »

Brzdné žiarenie

Brzdné žiarenie je žiarenie elektrónov zapríčinené zabrzdením ich pohybu, keď sa priblížia k iónom (napr. k atómovému jadru).

Nový!!: Astrofyzika a Brzdné žiarenie · Pozrieť viac »

Chandra

Röntgenové observatórium Chandra je röntgenový ďalekohľad, ktorý pracuje na obežnej dráhe Zeme.

Nový!!: Astrofyzika a Chandra · Pozrieť viac »

Chemický prvok

Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.

Nový!!: Astrofyzika a Chemický prvok · Pozrieť viac »

Compton GRO

Compton GRO (Compton Gama Ray Observatory) niekedy nazývané aj CGRO alebo GRO bolo družicové observatórium patriace medzi Veľké kozmické observatóriá.

Nový!!: Astrofyzika a Compton GRO · Pozrieť viac »

Dokonalosť

Donatom Bramantem, uprostred ostatných učeníkov na Raffaelovej freske Aténska škola.)'' Dokonalosť alebo perfekcia je stav dosiahnutia úplnosti, dokonanie; dokonalosť preto zahrnuje zavŕšenosť.

Nový!!: Astrofyzika a Dokonalosť · Pozrieť viac »

Doktor (PhD.)

Skupina úspešných absolventov doktorandského štúdia so svojimi profesormi, Worcester Polytechnic Institute, Spojené kráľovstvo. Doktor (skr. PhD.) je medzinárodne uznávaný akademický titul, ktorý sa uvádza za menom.

Nový!!: Astrofyzika a Doktor (PhD.) · Pozrieť viac »

Elektromagnetické žiarenie

Elektromagnetické žiarenie je prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia.

Nový!!: Astrofyzika a Elektromagnetické žiarenie · Pozrieť viac »

Elektromagnetické spektrum

upright.

Nový!!: Astrofyzika a Elektromagnetické spektrum · Pozrieť viac »

Elektromagnetizmus

Elektromagnetizmus je súbor javov, v ktorých sa prejavuje vzájomná súvislosť medzi elektrinou a magnetizmom.

Nový!!: Astrofyzika a Elektromagnetizmus · Pozrieť viac »

Extrasolárna planéta

Umelcova predstava trojitého západu „slnka“ na planéte HD 188753 Ab Extrasolárna planéta alebo exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy.

Nový!!: Astrofyzika a Extrasolárna planéta · Pozrieť viac »

Filozofia

Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.

Nový!!: Astrofyzika a Filozofia · Pozrieť viac »

Fyzika

Plazmová lampa Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos).

Nový!!: Astrofyzika a Fyzika · Pozrieť viac »

Galaxia

Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Prstencová galaxia, Hoagov objekt Nepravidelná galaxia NGC 6745 Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.

Nový!!: Astrofyzika a Galaxia · Pozrieť viac »

Galileo Galilei

220px Galileo Galilei (* 15. február 1564, Pisa, Taliansko – † 8. január 1642, Arcetri, Taliansko) bol taliansky filozof, fyzik, astronóm, matematik obdobia renesancie, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy.

Nový!!: Astrofyzika a Galileo Galilei · Pozrieť viac »

Geocentrizmus

thumb Geocentrizmus je názor alebo tvrdenie, že Zem je stredom vesmíru.

Nový!!: Astrofyzika a Geocentrizmus · Pozrieť viac »

Gravitačná vlna

Gravitačná vlna je porucha v zakrivení (tkaniny) časopriestoru, generovaná zrýchlenými hmotami, ktoré sa šíria ako vlny smerom od ich zdroja pri rýchlosti svetla.

Nový!!: Astrofyzika a Gravitačná vlna · Pozrieť viac »

Gravitačný zákon

Newtonov gravitačný zákon Gravitačný zákon alebo Newtonov gravitačný zákon znie: Dve ľubovoľné častice (hmotné body) sa vo vesmíre navzájom priťahujú dvoma rovnako veľkými silami opačného smeru pôsobiacimi pozdĺž ich spojnice, pričom tieto sily sú priamo úmerné súčinu hmotností týchto častíc a nepriamo úmerné druhej mocnine vzdialenosti týchto častíc.

Nový!!: Astrofyzika a Gravitačný zákon · Pozrieť viac »

Guľa

Guľa môže byť.

Nový!!: Astrofyzika a Guľa · Pozrieť viac »

Heliocentrizmus

Andrea Cellaria z jeho knihy ''Harmonia Macrocosmica'' Heliocentrizmus je teória tvrdiaca, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy.

Nový!!: Astrofyzika a Heliocentrizmus · Pozrieť viac »

Heréza

Galileo Galilei usvedčený z herézy Heréza, kacírstvo alebo blud, či bludárstvo (z gr. αιρεσιςhairesis v preklade svojvoľný výber) označuje v kresťanstve, najmä v katolíckej a ortodoxnej cirkvi, taký teologický názor, ktorý sa natoľko odchyľuje od učenia danej cirkvi, že je nezlučiteľný so všeobecnou vierou danej cirkvi, t. j.

Nový!!: Astrofyzika a Heréza · Pozrieť viac »

Hertzsprungov-Russellov diagram

V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou, svietivosťou, hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou hviezdy.

Nový!!: Astrofyzika a Hertzsprungov-Russellov diagram · Pozrieť viac »

Hustota (objemová hmotnosť)

Hustota alebo objemová hmotnosť alebo staršie merná hmotnosť (symbol: ρ – gréc.: ró) je fyzikálna veličina, ktorá je určená podielom hmotnosti a objemu látky.

Nový!!: Astrofyzika a Hustota (objemová hmotnosť) · Pozrieť viac »

Hviezda

hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.

Nový!!: Astrofyzika a Hviezda · Pozrieť viac »

Infračervená astronómia

Galaxie v infračervenej oblasti spektra Spitzerov vesmírny ďalekohľad, umelecká predstava Lietadlové observatórium Stratospheric Observatory for Infrared Astronomy (SOFIA) Infračervená astronómia je odvetvie astronómie a astrofyziky, ktoré sa zaoberá pozorovaním objektov viditeľných v infračervenom spektre.

Nový!!: Astrofyzika a Infračervená astronómia · Pozrieť viac »

Isaac Newton

Sir Isaac Newton, prezident Kráľovskej spoločnosti (* 4. január 1643, Woolsthorpe-by-Colsterworth, Anglicko – † 31. marec 1727, Kensington) bol anglický fyzik, matematik a filozof.

Nový!!: Astrofyzika a Isaac Newton · Pozrieť viac »

Jadrová fyzika

Jadrová fyzika alebo nukleárna fyzika (z lat. nucleus.

Nový!!: Astrofyzika a Jadrová fyzika · Pozrieť viac »

Keplerove zákony

Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler.

Nový!!: Astrofyzika a Keplerove zákony · Pozrieť viac »

Klaudios Ptolemaios

Stredoveký portrét Idealizovaný portrét zo 16. storočia Ptolemaiova mapa sveta, 1482 Klaudios Ptolemaios (v gréčtine: Κλαύδιος Πτολεμαῖος; * asi 85 – † asi 165) bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.

Nový!!: Astrofyzika a Klaudios Ptolemaios · Pozrieť viac »

Kozmické žiarenie

Kozmické žiarenie je prúd vysokoenergetických častíc, ktoré vnikajú do zemskej atmosféry z kozmického priestoru (tzv. primárne kozmické žiarenie) a častíc, ktoré vznikli v zemskej atmosfére interakciou častíc primárneho kozmického žiarenia s časticami atmosféry (tzv. sekundárne kozmické žiarenie).

Nový!!: Astrofyzika a Kozmické žiarenie · Pozrieť viac »

Kozmické observatórium

viditeľnom svetle Kozmické observatórium alebo (pokiaľ obieha okolo Zeme) orbitálne observatórium je observatórium umiestnené vo vrchných vrstvách zemskej atmosféry alebo nad ňou.

Nový!!: Astrofyzika a Kozmické observatórium · Pozrieť viac »

Kozmológia

Kozmológia skúma pôvod, začiatok a možný osud vesmíru.

Nový!!: Astrofyzika a Kozmológia · Pozrieť viac »

Kružnica

Znázornenie kružnice Kružnica je rovinná krivka z triedy kužeľosečiek, je to rez kužeľovej plochy rovinou prechádzajúcou kužeľovou plochou kolmou na os kužeľovej plochy.

Nový!!: Astrofyzika a Kružnica · Pozrieť viac »

Kvantová mechanika

Obr. 1: Hustoty pravdepodobnosti korešpondujúce k vlnovým funkciám elektrónu v atóme vodíka. Vlnové funkcie majú definitívne hodnoty energie zväčšujúce sa v smere zhora nadol v závislosti od kvantového čísla n (na obrázku zobrazené len tri). Momenty hybnosti sa zväčšujú v smere zľava doprava (''s'' najnižší, ''d'' najvyšší). Jasnejšie oblasti korešpondujú s vyššou hustotou pravdepodobnosti pozície elektrónu. Kvantová mechanika je oblasť fyziky, ktorá skúma a popisuje javy na nanoskopických škálach.

Nový!!: Astrofyzika a Kvantová mechanika · Pozrieť viac »

Magister (akademická hodnosť)

Magister je dnes akademický titul (Mgr., v niektorých krajinách Mag., pre umelecké študijné programy MgA. – magister umenia) udeľovaný absolventom univerzitných, bohosloveckých a umeleckých vysokých škôl.

Nový!!: Astrofyzika a Magister (akademická hodnosť) · Pozrieť viac »

Magnetar

Magnetar je neutrónová hviezda, ktorej hlavným prejavom je extrémne silné magnetické pole.

Nový!!: Astrofyzika a Magnetar · Pozrieť viac »

Magnetohydrodynamika

Magnetohydrodynamika je oblasť fyziky skúmajúca pohyb elektrického vodivého prostredia v magnetickom poli.

Nový!!: Astrofyzika a Magnetohydrodynamika · Pozrieť viac »

Matematika

Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós).

Nový!!: Astrofyzika a Matematika · Pozrieť viac »

Mechanika

Mechanika je odbor fyziky, ktorý sa zaoberá zákonmi, príčinami, následkami mechanického pohybu (a absencie mechanického pohybu, t.j. pokoja) a silami, ktoré tento mechanický pohyb (a absenciu mechanického pohybu) sprevádzajú.

Nový!!: Astrofyzika a Mechanika · Pozrieť viac »

Medzihviezdna hmota

Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.

Nový!!: Astrofyzika a Medzihviezdna hmota · Pozrieť viac »

Mesiac

Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.

Nový!!: Astrofyzika a Mesiac · Pozrieť viac »

Mesiace Jupitera

Galileove mesiace Nepravidelné satelity Jupitera Mesiace Jupitera sú prirodzené satelity planéty Jupiter.

Nový!!: Astrofyzika a Mesiace Jupitera · Pozrieť viac »

Mikrovlnové pozadie

Mikrovlnové pozadie (iné názvy: mikrovlnné pozadie, (kozmické/vesmírne) mikrovlnové/mikrovlnné žiarenie pozadia, mikrovlnové/mikrovlnné žiarenie kozmického/vesmírneho pozadia, rádiové žiarenie kozmického pozadia, reliktové/reliktné (kozmické) žiarenie, zvyškové žiarenie, pozostatkové žiarenie) je elektromagnetické žiarenie, ktoré prichádza z vesmíru zo všetkých smerov a je pozostatkom z obdobia krátko po veľkom tresku.

Nový!!: Astrofyzika a Mikrovlnové pozadie · Pozrieť viac »

Mikuláš Kopernik

Mikuláš Kopernik (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník, v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24. máj 1543, Frombork, Kráľovské Prusko) bol astronóm, matematik, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm, ktorý pôsobil na území Poľska.

Nový!!: Astrofyzika a Mikuláš Kopernik · Pozrieť viac »

Navigácia

Navigácia alebo navigovanie môže byť.

Nový!!: Astrofyzika a Navigácia · Pozrieť viac »

Newtonove pohybové zákony

Newtonove zákony pohybu, Newtonove pohybové zákony (iné názvy: Newtonove zákony, Newtonove zákony dynamiky, Newtonove zákony mechaniky,Newtonove princípy, Newtonove axiómy (pohybu), základné pohybové zákony, pohybové zákony, zákony pohybu, zriedkavo: Newtonove rovnice) sú základné zákony mechaniky, ktoré publikoval Isaac Newton v diele Philosophiae naturalis principia mathematica v r. 1687.

Nový!!: Astrofyzika a Newtonove pohybové zákony · Pozrieť viac »

Obežná dráha

Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.

Nový!!: Astrofyzika a Obežná dráha · Pozrieť viac »

Optická astronómia

Optická astronómia je termín, ktorý má dva významy.

Nový!!: Astrofyzika a Optická astronómia · Pozrieť viac »

Planéta

zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).

Nový!!: Astrofyzika a Planéta · Pozrieť viac »

Plyn

Plyn alebo plynné skupenstvo alebo plynná látka je jedno zo základných skupenstiev, pri ktorom sú jednotlivé častice látky relatívne ďaleko od seba, voľne sa pohybujú v priestore a pôsobia na ne zanedbateľne malé príťažlivé sily.

Nový!!: Astrofyzika a Plyn · Pozrieť viac »

Počítačová simulácia

48-hodinová počítačová simulácia tajfúnu Mawar z roku 2005, vizualizácia výstupov numerického modelu WRF. Počítačová simulácia je napodobňovanie (imitovanie) reálneho procesu pomocou výpočtovej techniky.

Nový!!: Astrofyzika a Počítačová simulácia · Pozrieť viac »

Príroda

Pohľad na Zem. Úder blesku počas erupcie sopky Galunggung v roku 1982 Príroda v prírodných vedách je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.

Nový!!: Astrofyzika a Príroda · Pozrieť viac »

Pulzar

Zložený, opticko/röntgenový obrázok pulzaru Krabia hmlovina, ktorý ukazuje okolité plyny v hmlovine, ktoré sú rozvírené pôsobením magnetického poľa a žiarenia pulzaru. Plachty Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia.

Nový!!: Astrofyzika a Pulzar · Pozrieť viac »

Rádioteleskop

Parkes observatory Rádioteleskop alebo rádiový ďalekohľad je prístroj na pozorovanie kozmických objektov na rádiových vlnách.

Nový!!: Astrofyzika a Rádioteleskop · Pozrieť viac »

Rádiové žiarenie

Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).

Nový!!: Astrofyzika a Rádiové žiarenie · Pozrieť viac »

Röntgenové žiarenie

Röntgenová snímka ruky Röntgenové žiarenie (iné názvy: röntgenové lúče, röntgenová radiácia, RTG žiarenie/lúče/radiácia, rtg žiarenie/lúče/radiácia, lúče/žiarenie X, X-lúče/žiarenie; ako vlnenie: röntgenové vlnenie/vlny, RTG vlnenie/vlny, rtg vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: röntgenové/RTG/rtg spektrum, röntgenové/RTG/rtg pásmo) je elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok od 1 pikometra do 10 nanometrov (10-12 až 10-8 m).

Nový!!: Astrofyzika a Röntgenové žiarenie · Pozrieť viac »

Relativita

Relativita alebo relatívnosť môže byť.

Nový!!: Astrofyzika a Relativita · Pozrieť viac »

Rossi X-ray Timing Explorer

Rossi X-ray Timing Explorer skrátene RXTE je röntgenový teleskop určený na mapovanie časovej štruktúry kozmických zdrojov röntgenového žiarenia, ako sú čierne diery, neutrónové hviezdy, röntgenové pulzary a röntgenové dvojhviezdy.

Nový!!: Astrofyzika a Rossi X-ray Timing Explorer · Pozrieť viac »

Skrytá hmota

Skrytá hmota (iné názvy: nežiarivá hmota, temná hmota, tmavá hmota) môže byť.

Nový!!: Astrofyzika a Skrytá hmota · Pozrieť viac »

Slnko

Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.

Nový!!: Astrofyzika a Slnko · Pozrieť viac »

Spektrálna čiara

Spojité spektrum Emisné spektrálne čiary Absorpčné spektrálne čiary Spektrálna čiara je tmavá alebo svetlá čiara v spektre, ktorá je výsledkom nadbytku alebo nedostatku fotónov v úzkom frekvenčnom pásme v porovnaní s okolitými frekvenciami.

Nový!!: Astrofyzika a Spektrálna čiara · Pozrieť viac »

Spektroskop

Stavba spektroskopu Spektroskop je prístroj na rozkladanie viditeľného spektra na jednotlivé zložky a ich vizuálne sledovanie.

Nový!!: Astrofyzika a Spektroskop · Pozrieť viac »

Spektrum

Spektrum môže znamenať.

Nový!!: Astrofyzika a Spektrum · Pozrieť viac »

Svetelný rok

Svetelný rok (skratka ly) je jednotka vzdialenosti, ktorú Medzinárodná astronomická únia definovala ako dráhu, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 juliánsky rok.

Nový!!: Astrofyzika a Svetelný rok · Pozrieť viac »

Svetlo

Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.

Nový!!: Astrofyzika a Svetlo · Pozrieť viac »

Svietivosť (astronómia)

Svietivosť alebo menej vhodne luminozita či žiarivý výkon hviezdy (značka L) je množstvo energie vyžiarenej hviezdou za 1 sekundu v celej oblasti elektromagnetického spektra.

Nový!!: Astrofyzika a Svietivosť (astronómia) · Pozrieť viac »

Teleskop

Teleskop môže byť.

Nový!!: Astrofyzika a Teleskop · Pozrieť viac »

Temná energia

Temná energia (menej vhodné názvy: skrytá energia, tmavá energia) je zatiaľ (nie je exaktne zistená jej podstata) definovaná ako energia, ktorá je zodpovedná za dnešné zrýchľovanie rozpínania sa vesmíru.

Nový!!: Astrofyzika a Temná energia · Pozrieť viac »

Teplota

Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.

Nový!!: Astrofyzika a Teplota · Pozrieť viac »

Termodynamika

Termodynamika je disciplína fyziky, popisujúca zákonitosti tepla a tepelných dejov, vzťahy medzi veličinami charakterizujúcimi makroskopický stav tepelnej sústavy a zmeny týchto veličín pri fyzikálnych dejoch spojených s výmenou tepla medzi sústavou a jej okolím.

Nový!!: Astrofyzika a Termodynamika · Pozrieť viac »

Tycho Brahe

Mauerquadrant (Tycho Brahe 1598) Tycho Brahe (-latinizované meno; pôvodné meno: Tyge Ottesen Brahe; nesprávne: Tycho de Brahe; * 14. december 1546, Knutstorp burg, Dánsko (dnešné Švédsko) – † 24. október 1601, Praha) bol významný dánsky astronóm.

Nový!!: Astrofyzika a Tycho Brahe · Pozrieť viac »

Ultrafialové žiarenie

Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.

Nový!!: Astrofyzika a Ultrafialové žiarenie · Pozrieť viac »

Urýchľovač častíc

Časticový urýchľovač je zariadenie, ktoré pomocou elektrického poľa udeľuje elektricky nabitým časticiam vysokú rýchlosť.

Nový!!: Astrofyzika a Urýchľovač častíc · Pozrieť viac »

Všeobecná teória relativity

Všeobecná teória relativity je teória o priestore, čase a gravitácii, ktorú sformuloval Albert Einstein v rokoch 1911 až 1916 (zverejnená bola v roku 1916).

Nový!!: Astrofyzika a Všeobecná teória relativity · Pozrieť viac »

Vývoj hviezdy

M33. Vývoj hviezd je proces zmien, ktorými hviezda prejde počas svojej existencie, od svojho vzniku až po zánik.

Nový!!: Astrofyzika a Vývoj hviezdy · Pozrieť viac »

Veľký tresk

singularity. Vesmír sa s časom rozpína, čím sa objekty od seba vzďaľujú. Veľký tresk (-s malým v; iné názvy: big bangbig bang. In: Encyclopaedia Beliana 2 S. 106, big-bangbig-bang. In: Slovník cudzích slov (akademický), veľký rachot, hrozný rachotbig bang. In: ŠALING et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000, S. 166; angl. Big Bang alebo big bang) je hypotetický, ale široko prijímaný výbuch (výbušná udalosť), ktorým (zo superhustého a superhorúceho stavu) vznikol vesmír tak, ako ho dnes poznáme.

Nový!!: Astrofyzika a Veľký tresk · Pozrieť viac »

Veda

Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte.

Nový!!: Astrofyzika a Veda · Pozrieť viac »

Vesmír

Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr. kosmos, lat. universum) môže byť.

Nový!!: Astrofyzika a Vesmír · Pozrieť viac »

Vlasy Bereniky

Vlasy Bereniky sú jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie.

Nový!!: Astrofyzika a Vlasy Bereniky · Pozrieť viac »

Vlnová dĺžka

Vlnová dĺžka Vlnová dĺžka je vzdialenosť medzi opakujúcimi sa periódami vlnenia.

Nový!!: Astrofyzika a Vlnová dĺžka · Pozrieť viac »

Vznik a vývoj galaxií

Výskum vzniku a vývoja galaxií sa zaoberá procesmi, ktoré formovali vznik heterogénneho vesmíru z homogénneho začiatku.

Nový!!: Astrofyzika a Vznik a vývoj galaxií · Pozrieť viac »

Zem

Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Astrofyzika a Zem · Pozrieť viac »

Zemepisná šírka

Zemepisná šírka alebo geografická šírka je jedna z geografických súradníc, pomocou ktorej určujeme matematickú polohu miesta na Zemi.

Nový!!: Astrofyzika a Zemepisná šírka · Pozrieť viac »

1021

Žiadny popis.

Nový!!: Astrofyzika a 1021 · Pozrieť viac »

11. storočie

11.

Nový!!: Astrofyzika a 11. storočie · Pozrieť viac »

16. storočie

16.

Nový!!: Astrofyzika a 16. storočie · Pozrieť viac »

1610

Žiadny popis.

Nový!!: Astrofyzika a 1610 · Pozrieť viac »

1670

Žiadny popis.

Nový!!: Astrofyzika a 1670 · Pozrieť viac »

17. storočie

17.

Nový!!: Astrofyzika a 17. storočie · Pozrieť viac »

19. storočie

19.

Nový!!: Astrofyzika a 19. storočie · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Astrofyzik, Teoretická astrofyzika.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »