Rýchlejšie ako prehliadači!
194 vzťahy: Aegaeon (mesiac), Aerosól, Alfa rozpad, Anténa, Apríl 2006, Apsida (astronómia), Atmosféra (kozmického telesa), Atmosféra Jupitera, Búrka, Binárny prefix, Blesk, Cape Canaveral, Cape Canaveral Space Force Station, Cassini-Huygens, Cassiniho delenie, Centaur (raketový stupeň), Diona (mesiac), Duna, Dusík, Enceladus (mesiac), Epimeteus (mesiac), ESA, Európska vesmírna agentúra, Féba (mesiac), Florida, Giovanni Domenico Cassini, Gravitačný manéver, Gravitácia, Hmotnosť, Hurikán, Huygens (sonda), Hydrazín, Hyperión (mesiac), Impaktný kráter, Ionosféra, Japetus (mesiac), Jet Propulsion Laboratory, Jupiter, Kalypso (mesiac), Kelvin, Klimatizácia, Konjunkcia (astronómia), Koróna (astronómia), Kozmické žiarenie, Kozmický priestor, Kozmodróm, Kryovulkán, Kyslík, Láva, Magnetometer, ..., Magnetosféra, Mapa, Mesiac (družica), Mesiace Jupitera, Mesiace Saturna, Metán, Meteorológia, Methone (mesiac), Mikrometeoroid, Mimas (mesiac), National Aeronautics and Space Administration, Nábojovo viazaná štruktúra, Nosná raketa, Obežná dráha, Obzor (Zem), Oxid uhličitý, Pallene (mesiac), Pamäť s priamym prístupom, Pan (mesiac), Parabola, Paralaxa (astronómia), Pásmo planétok, Pioneer 11, Pixel, Planetárna sonda, Plazma (fyzika), Plejády (hviezdokopa), Plutónium, Počasie, Pohorie, Polčas premeny, Polárna žiara, Program Fobos, PROM, Prometeus (mesiac), Prstence Saturna, Radar, Rádio, Rádioaktívny rozpad, Rádioizotopový termoelektrický generátor, Rea (mesiac), Reaktívny motor, Rotácia, Rozlišovacia schopnosť, Saturn, Sklon dráhy, Slnečná atmosféra, Slnečná sústava, Slnko, Softvér, Solárny panel, Spektrograf, Spektrometer, Spektrum, Spojené štáty, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Telesto (mesiac), Tetyda (mesiac), Tieň, Titan (mesiac), Titan (raketa), Tlak, Uhľovodík, Uhlík, Valec (geometria), Venuša, Voda, Voyager 1, Voyager 2, Watt (jednotka), Záblesk gama žiarenia, Zem, Zemepisná šírka, Zotrvačník, 1. júl, 1. máj, 1. október, 10. apríl, 10. marec, 10. september, 11. jún, 12. júl, 12. máj, 13. december, 13. jún, 13. október, 14. január, 15. august, 15. február, 15. október, 15. september, 16. apríl, 17. apríl, 17. júl, 18. august, 18. november, 19. júl, 1979, 1980, 1981, 1983, 1997, 1998, 1999, 2. február, 2. júl, 20. december, 2000, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2017, 21. júl, 22. február, 23. august, 23. november, 24. apríl, 24. jún, 25. december, 26. apríl, 26. október, 2685 Masursky, 27. jún, 27. marec, 27. máj, 27. september, 28. august, 28. december, 3. december, 3. január, 30. apríl, 30. august, 30. december, 30. jún, 30. máj, 31. august, 31. október, 4. máj, 5. júl, 6. máj, 6. október, 9. marec. Rozbaliť index (144 viac) »
Aegaeon (mesiac)
Aegaeon (iné názvy: Saturn LIII, dočasné označenie: S/2008 S 1) je prirodzený satelit Saturnu.
Nový!!: Cassini (sonda) a Aegaeon (mesiac) · Pozrieť viac »
Aerosól
Aerosólové znečistenie severovýchodnej Indie a Bangladéša Aerosól alebo aerodisperzia je zmes častíc pevnej alebo kvapalnej látky v plynnej látke.
Nový!!: Cassini (sonda) a Aerosól · Pozrieť viac »
Alfa rozpad
Alfa rozpad alebo α rozpad je rádioaktívny rozpad ťažkých jadier prvkov s nukleónovým číslom A > 200, pri ktorom sa uvoľňujú α častice.
Nový!!: Cassini (sonda) a Alfa rozpad · Pozrieť viac »
Anténa
Anténa na príjem TV signálu Anténa je zariadenie na príjem a/alebo vysielanie (najmä rádiových) elektromagnetických vĺn cez prirodzené médiá (vzduch, zem, voda atď.). Je to sústava vodičov, pomocou ktorej sa mení energia elektromagnetického žiarenia na vysokofrekvenčný prúd (prijímacia anténa) alebo naopak (vysielacia anténa).
Nový!!: Cassini (sonda) a Anténa · Pozrieť viac »
Apríl 2006
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a Apríl 2006 · Pozrieť viac »
Apsida (astronómia)
orbity Apsida je bod najväčšej alebo najmenšej vzdialenosti na orbitálnej kužeľosečke (zväčša elipsa) nebeského telesa od stredu jeho príťažlivosti (ťažisko systému).
Nový!!: Cassini (sonda) a Apsida (astronómia) · Pozrieť viac »
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Nový!!: Cassini (sonda) a Atmosféra (kozmického telesa) · Pozrieť viac »
Atmosféra Jupitera
Pohyb atmosférických útvarov Jupitera Atmosféra Jupitera je plynný obal planéty Jupiter ohraničený zo spodnej strany jeho plášťom.
Nový!!: Cassini (sonda) a Atmosféra Jupitera · Pozrieť viac »
Búrka
Okraj búrkového mraku kumulonimbus Búrka je z odborného hľadiska.
Nový!!: Cassini (sonda) a Búrka · Pozrieť viac »
Binárny prefix
Binárny prefix alebo binárna predpona je niektorý z prefixov, ktoré sa v informatike používajú na prehľadnejšie vyjadrenie veľkých násobkov jednotiek veličín.
Nový!!: Cassini (sonda) a Binárny prefix · Pozrieť viac »
Blesk
Eiffelovej veže Blesk je silný prírodný elektrostatický výboj produkovaný počas búrky.
Nový!!: Cassini (sonda) a Blesk · Pozrieť viac »
Cape Canaveral
Cape Canaveral pri pohľade z vesmíru, február 2021 Cape Canaveral (doslova: Mys Canaveral;; v rokoch 1963 až 1973 známy pod oficiálnym názvom Cape Kennedy) je pobrežný pás a mys v strede východného pobrežia Floridy v USA.
Nový!!: Cassini (sonda) a Cape Canaveral · Pozrieť viac »
Cape Canaveral Space Force Station
Satelitná snímka Cape Canaveral Space Force Station (vpravo pozdĺž pobrežia) z roku 2019 60pxCape Canaveral Space Force Station (skratka: CCSFS; doslova: Základňa vesmírnych síl Cape Canaveral; v rokoch 1963 až 1973 známa pod názvom Cape Kennedy Air Force Station; v rokoch 1973 až 1992 a potom od 2000 do 2020 s názvom Cape Canaveral Air Force Station; v rokoch 1992 až 2000 pod názvom Cape Canaveral Air Station) je základňa Vesmírnych síl Spojených štátov (United States Space Force) pre štarty kozmických nosičov na východnom pobreží USA.
Nový!!: Cassini (sonda) a Cape Canaveral Space Force Station · Pozrieť viac »
Cassini-Huygens
Sonda Cassini v montážnej hale Cassini-Huygens bol spoločný projekt planetárnej sondy, vyvinutý a prevádzkovaný v spolupráci americkej organizácie NASA, západoeurópskej organizácie ESA a talianskej kozmickej agentúry ASI a určený na výskum Saturnu, jeho okolia, prstencov a mesiacov.
Nový!!: Cassini (sonda) a Cassini-Huygens · Pozrieť viac »
Cassiniho delenie
Na tomto obrázku Saturna vidieť vnútorný prstenec B, vonkajší prstenec A a medzera medzi nimi je Cassiniho delenie Cassiniho delenie alebo Cassiniho medzera je tmavá medzera medzi vnútornou a vonkajšou časťou Saturnovho prstenca, viditeľná ďalekohľadom.
Nový!!: Cassini (sonda) a Cassiniho delenie · Pozrieť viac »
Centaur (raketový stupeň)
Raketový stupeň Centaur sa zapísal do dejín raketovej techniky ako najúspešnejší raketový ťahač na kryogénne pohonné látky všetkých čias.
Nový!!: Cassini (sonda) a Centaur (raketový stupeň) · Pozrieť viac »
Diona (mesiac)
Diona alebo Dione je prirodzený satelit Saturna.
Nový!!: Cassini (sonda) a Diona (mesiac) · Pozrieť viac »
Duna
Duna alebo presyp (zastarano: priesyp) môže byť.
Nový!!: Cassini (sonda) a Duna · Pozrieť viac »
Dusík
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.
Nový!!: Cassini (sonda) a Dusík · Pozrieť viac »
Enceladus (mesiac)
Enceladus (definitívne astronomické označenie Saturn II) je mesiac planéty Saturn, jeden z najväčších mesiacov objavených do 19.
Nový!!: Cassini (sonda) a Enceladus (mesiac) · Pozrieť viac »
Epimeteus (mesiac)
Epimeteus alebo Epimetheus je prirodzený satelit Saturnu.
Nový!!: Cassini (sonda) a Epimeteus (mesiac) · Pozrieť viac »
ESA
ESA môže byť.
Nový!!: Cassini (sonda) a ESA · Pozrieť viac »
Európska vesmírna agentúra
Európska vesmírna agentúra alebo Európska kozmická agentúra (ESA, European Space Agency) je medzivládna organizácia na výskum vesmíru založená v roku 1974, ktorá má v súčasnosti 22 členských štátov.
Nový!!: Cassini (sonda) a Európska vesmírna agentúra · Pozrieť viac »
Féba (mesiac)
Féba alebo Phoebe je mesiac planéty Saturn.
Nový!!: Cassini (sonda) a Féba (mesiac) · Pozrieť viac »
Florida
Florida je štát USA ležiaci na rovnomennom polostrove na juhu Spojených štátov.
Nový!!: Cassini (sonda) a Florida · Pozrieť viac »
Giovanni Domenico Cassini
Giovanni Domenico Cassini alebo Jean-Dominique Cassini (* 8. jún 1625, Perinaldo, Janovská republika – † 14. september 1712, Paríž, Francúzsko) bol taliansko-francúzsky astronóm a inžinier.
Nový!!: Cassini (sonda) a Giovanni Domenico Cassini · Pozrieť viac »
Gravitačný manéver
Gravitačný manéver alebo gravitačný prak v kozmonautike a nebeskej mechanike znamená využitie preletu planetárnej sondy gravitačným poľom planéty na zmenu smeru a rýchlosti umelého kozmického telesa.
Nový!!: Cassini (sonda) a Gravitačný manéver · Pozrieť viac »
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Nový!!: Cassini (sonda) a Gravitácia · Pozrieť viac »
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Nový!!: Cassini (sonda) a Hmotnosť · Pozrieť viac »
Hurikán
Hurikán Katarína Hurikán alebo zriedkavo uragán je lokálny názov tropickej cyklóny v Karibskom mori a na juhovýchodnom pobreží USA.
Nový!!: Cassini (sonda) a Hurikán · Pozrieť viac »
Huygens (sonda)
Huygens bola západoeurópska planetárna sonda, súčasť kombinovanej misie Cassini-Huygens, určená na prieskum atmosféry a povrchu najväčšieho Saturnovho mesiaca Titanu.
Nový!!: Cassini (sonda) a Huygens (sonda) · Pozrieť viac »
Hydrazín
Hydrazín, systémový názov diazán, je bezfarebná olejovitá kvapalina s amoniakovým zápachom, rozpustná v liehu a vode.
Nový!!: Cassini (sonda) a Hydrazín · Pozrieť viac »
Hyperión (mesiac)
Hyperión alebo Hyperion je prirodzený satelit Saturnu.
Nový!!: Cassini (sonda) a Hyperión (mesiac) · Pozrieť viac »
Impaktný kráter
Mesiaci s výrazným stredovým pahorkom. Impaktný kráter (iné názvy: dopadový kráter; veľký aj panva, veľký s dnom zaliatym žeravou magmou aj more; po dopade meteoritu aj meteoritový/meteoritický kráter) je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok), ktorá vznikla impaktom (dopadom).
Nový!!: Cassini (sonda) a Impaktný kráter · Pozrieť viac »
Ionosféra
Ionosféra je vrstva zemskej atmosféry, prípadne atmosféry iného kozmického telesa s vlastným alebo indukovaným magnetickým poľom, ktorá je ionizovaná.
Nový!!: Cassini (sonda) a Ionosféra · Pozrieť viac »
Japetus (mesiac)
Japetus (iné názvy: Iapetus, Japetos, Saturn VIII) je prirodzený satelit planéty Saturn, ktorú obieha medzi dráhami Titanu a Phoebe vo vzdialenosti 3,56 miliónov km.
Nový!!: Cassini (sonda) a Japetus (mesiac) · Pozrieť viac »
Jet Propulsion Laboratory
Letecký pohľad na areál JPL Jet Propulsion Laboratory (skr. JPL, dosl. laboratórium prúdového pohonu) je inštitúcia, ktorá sa zaoberá vývojom pohonných jednotiek pre sondy a lietadlá Národného úradu pre letectvo a kozmonautiku (NASA), manažovaná California Institute of Technology.
Nový!!: Cassini (sonda) a Jet Propulsion Laboratory · Pozrieť viac »
Jupiter
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a Jupiter · Pozrieť viac »
Kalypso (mesiac)
Kalypso alebo Calypso je prirodzený satelit Saturna.
Nový!!: Cassini (sonda) a Kalypso (mesiac) · Pozrieť viac »
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Nový!!: Cassini (sonda) a Kelvin · Pozrieť viac »
Klimatizácia
Klimatizačné zariadenia Klimatizácia (označovaná skratkou AC z anglického air conditioning) je úprava kvalitatívnych parametrov vzduchu v uzatvorených priestoroch alebo zariadenie (systém zariadení) na takúto úpravu a rozvod takto upraveného vzduchu.
Nový!!: Cassini (sonda) a Klimatizácia · Pozrieť viac »
Konjunkcia (astronómia)
Konjunkcia Mesiaca a Venuše Konjunkcia je termín používaný v pozičnej astronómii a astrológii.
Nový!!: Cassini (sonda) a Konjunkcia (astronómia) · Pozrieť viac »
Koróna (astronómia)
Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu.
Nový!!: Cassini (sonda) a Koróna (astronómia) · Pozrieť viac »
Kozmické žiarenie
Kozmické žiarenie je prúd vysokoenergetických častíc, ktoré vnikajú do zemskej atmosféry z kozmického priestoru (tzv. primárne kozmické žiarenie) a častíc, ktoré vznikli v zemskej atmosfére interakciou častíc primárneho kozmického žiarenia s časticami atmosféry (tzv. sekundárne kozmické žiarenie).
Nový!!: Cassini (sonda) a Kozmické žiarenie · Pozrieť viac »
Kozmický priestor
Kozmický priestor môže byť.
Nový!!: Cassini (sonda) a Kozmický priestor · Pozrieť viac »
Kozmodróm
Francúzskej Guyane USA Sojuz na ruskom kozmodróme Bajkonur v Kazachstane autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko Indii Kozmodróm je miesto so súborom pozemných zariadení potrebných na štart kozmických rakiet.
Nový!!: Cassini (sonda) a Kozmodróm · Pozrieť viac »
Kryovulkán
Enceladus. Kryovulkán alebo ľadová sopka alebo kryosopka je sopka na mimozemských telesách nevyvrhujúca roztopené horniny, ale tzv.
Nový!!: Cassini (sonda) a Kryovulkán · Pozrieť viac »
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Nový!!: Cassini (sonda) a Kyslík · Pozrieť viac »
Láva
Lávový prúd. Lávová fontána. Láva je roztavená hornina vyvrhovaná z krátera sopky počas erupcie.
Nový!!: Cassini (sonda) a Láva · Pozrieť viac »
Magnetometer
Magnetometer je prístroj na meranie veľkosti a smeru magnetickej indukcie alebo magnetického momentu (teda magnetizácie).
Nový!!: Cassini (sonda) a Magnetometer · Pozrieť viac »
Magnetosféra
Umelecké stvárnenie zemskej magnetosféry. Magnetosféra je oblasť okolo astronomického telesa, v ktorej dominuje magnetické pole tvorené daným telesom.
Nový!!: Cassini (sonda) a Magnetosféra · Pozrieť viac »
Mapa
Johanna Keplera Mapa je zjednodušené zobrazenie priestoru, navigačná pomôcka, ktorá zdôrazňuje vzťahy medzi objektmi v priestore.
Nový!!: Cassini (sonda) a Mapa · Pozrieť viac »
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Nový!!: Cassini (sonda) a Mesiac (družica) · Pozrieť viac »
Mesiace Jupitera
Galileove mesiace Nepravidelné satelity Jupitera Mesiace Jupitera sú prirodzené satelity planéty Jupiter.
Nový!!: Cassini (sonda) a Mesiace Jupitera · Pozrieť viac »
Mesiace Saturna
Fotomontáž niekoľkých mesiacov Saturnu Saturnove prstence, Titan, Enceladus Skupina nepravidelných satelitov Saturnove mesiace sú prirodzené satelity planéty Saturn.
Nový!!: Cassini (sonda) a Mesiace Saturna · Pozrieť viac »
Metán
hybridizovanými orbitálmi sp3 Metán (iné názvy: bahenný plyn, banský plyn, zemný plyn, ľahký uhľovodík, traskavý plyn, karbán, metylhydrid) je najjednoduchší uhľovodík.
Nový!!: Cassini (sonda) a Metán · Pozrieť viac »
Meteorológia
Oblasť nízkeho tlaku vzduchu nad Islandom. Meteorológia (z gréc.: μετέωρον, metéōron, „vysoko v oblakoch“; a λόγος, lógos, „veda“) je veda, ktorá sa zaoberá atmosférou.
Nový!!: Cassini (sonda) a Meteorológia · Pozrieť viac »
Methone (mesiac)
Methone alebo Metone je prirodzený satelit Saturna.
Nový!!: Cassini (sonda) a Methone (mesiac) · Pozrieť viac »
Mikrometeoroid
Mikrometeoroid je meteoroid s mikroskopickými rozmermi, s priemerom d.
Nový!!: Cassini (sonda) a Mikrometeoroid · Pozrieť viac »
Mimas (mesiac)
Mimas je prirodzený satelit Saturna s priemerom približne.
Nový!!: Cassini (sonda) a Mimas (mesiac) · Pozrieť viac »
National Aeronautics and Space Administration
National Aeronautics and Space Administration (skratka: NASA), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako Národný úrad pre letectvo a vesmír, je americká vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva a kozmonautiky.
Nový!!: Cassini (sonda) a National Aeronautics and Space Administration · Pozrieť viac »
Nábojovo viazaná štruktúra
Farebné CCD v TV kamere s malým rozlíšením Detail rovnakého snímača (ľavý dolný roh) na ktorom sú viditeľné mikrošošovky a Bayerov filter Nábojovo viazaná súčiastka alebo skrátene CCD je z anglického charge-coupled device, prekladané aj ako nábojovo viazaná štruktúra alebo súčiastka/obvod s nábojovou väzbou.
Nový!!: Cassini (sonda) a Nábojovo viazaná štruktúra · Pozrieť viac »
Nosná raketa
Porovnanie rôznych kozmických nosičov Nosná raketa alebo kozmický nosič je dopravný prostriedok poháňaný raketovými motormi a určený na vynášanie užitočných nákladov (umelých družíc, kozmických sond, kozmických lodí) do kozmického priestoru.
Nový!!: Cassini (sonda) a Nosná raketa · Pozrieť viac »
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.
Nový!!: Cassini (sonda) a Obežná dráha · Pozrieť viac »
Obzor (Zem)
východe slnka Obzor alebo horizont je všeobecne časť zemského povrchu, ktorú možno vidieť z jedného miesta.
Nový!!: Cassini (sonda) a Obzor (Zem) · Pozrieť viac »
Oxid uhličitý
Oxid uhličitý (iné názvy: mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhličitýkysličník uhličitý. In: Malá encyklopédia chémie. 1981. S. 419; suchý ľad) je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka.
Nový!!: Cassini (sonda) a Oxid uhličitý · Pozrieť viac »
Pallene (mesiac)
Pallene je prirodzený satelit Saturna.
Nový!!: Cassini (sonda) a Pallene (mesiac) · Pozrieť viac »
Pamäť s priamym prístupom
Rôzne typy pamäte RAM Pamäť s priamym prístupom alebo RAM je pamäť s voľným (náhodným, ľubovoľným) prístupom.
Nový!!: Cassini (sonda) a Pamäť s priamym prístupom · Pozrieť viac »
Pan (mesiac)
Pan (IPA:/ˈpæn/ PAN, grécky Πάν) je najvnútornejší prirodzený satelit Saturna.
Nový!!: Cassini (sonda) a Pan (mesiac) · Pozrieť viac »
Parabola
Parabola je druh kužeľosečky.
Nový!!: Cassini (sonda) a Parabola · Pozrieť viac »
Paralaxa (astronómia)
Paralaxa (v gréčtine παραλλαγή (parallagé).
Nový!!: Cassini (sonda) a Paralaxa (astronómia) · Pozrieť viac »
Pásmo planétok
Pásmo planétok (biela) sa nachádza medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera Pásmo planétok (správ. hlavný pás planétok alebo hlavný pás asteroidov) je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter.
Nový!!: Cassini (sonda) a Pásmo planétok · Pozrieť viac »
Pioneer 11
Pioneer 11 (alternatívne názvy Pioneer G a Pioneer-Saturn) bola americká planetárna sonda, určená na prieskum Jupitera, Saturnu a vonkajších oblastí slnečnej sústavy.
Nový!!: Cassini (sonda) a Pioneer 11 · Pozrieť viac »
Pixel
Pixel môže byť.
Nový!!: Cassini (sonda) a Pixel · Pozrieť viac »
Planetárna sonda
Planetárna sonda je kozmická sonda, ktorej hlavnou úlohou je prieskum pevných telies slnečnej sústavy, najmä planét, ich satelitov (mesiacov) a planétok a ich bezprostredného okolia.
Nový!!: Cassini (sonda) a Planetárna sonda · Pozrieť viac »
Plazma (fyzika)
Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).
Nový!!: Cassini (sonda) a Plazma (fyzika) · Pozrieť viac »
Plejády (hviezdokopa)
Plejády (iné názvy: NGC 1435, Kuriatka, Sedem sestier, M45, Subaru) sú otvorená hviezdokopa v súhvezdí Býk.
Nový!!: Cassini (sonda) a Plejády (hviezdokopa) · Pozrieť viac »
Plutónium
Plutónium (lat. Plutonium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pu a protónové číslo 94.
Nový!!: Cassini (sonda) a Plutónium · Pozrieť viac »
Počasie
Počasie je dané stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu.
Nový!!: Cassini (sonda) a Počasie · Pozrieť viac »
Pohorie
Pohorie Himaláje z vesmíru. Pohorie (iné názvy: horské pásmo, horstvo, vrchy, pásmo vrchov, zastarano hory) je podľa najjednoduchšej definície skupina vrchov, obklopená nížinou.
Nový!!: Cassini (sonda) a Pohorie · Pozrieť viac »
Polčas premeny
Polčas premeny alebo polčas rozpadu alebo doba polpremeny (iné názvy pozri nižšie) je jeden z dôležitých parametrov charakterizujúcich rádioaktívny prvok.
Nový!!: Cassini (sonda) a Polčas premeny · Pozrieť viac »
Polárna žiara
modrá polárna žiara zelená polárna žiara viacfarebná polárna žiara atómovej bomby Aurora australis (11 sep 2005) zachytená satelitom NASA Polárna žiara (po latinsky aurora borealis.
Nový!!: Cassini (sonda) a Polárna žiara · Pozrieť viac »
Program Fobos
Kresba sondy Fobos Program Fobos (po rusky Программа Фобос, v západných prameňoch prepisované ako Phobos) je označenie série dvoch automatických planetárnych sond určených na prieskum planéty Mars a jej mesiaca Fobos, po ktorom bol celý program pomenovaný.
Nový!!: Cassini (sonda) a Program Fobos · Pozrieť viac »
PROM
PROM (user-Programmable Read-Only Memory) je používateľom preprogramovateľná ROM.
Nový!!: Cassini (sonda) a PROM · Pozrieť viac »
Prometeus (mesiac)
Prometeus alebo Prometheus alebo Saturn XVI je vnútorný prirodzený satelit Saturna.
Nový!!: Cassini (sonda) a Prometeus (mesiac) · Pozrieť viac »
Prstence Saturna
15. septembra 2006, pričom vyniklo množstvo jemných prstencov Ďalšie „zatmenie slnka“ 19. júla 2013 Hlavné prstence Saturna sonda Cassini v roku 2007 Prstence Saturna sú veľmi tenká a veľmi široká vrstva častíc, ktorá obieha planétu Saturn.
Nový!!: Cassini (sonda) a Prstence Saturna · Pozrieť viac »
Radar
250px Radar (z angl. radio detection and ranging) alebo rádiolokátor je zariadenie, ktoré vysiela elektromagnetické vlny a následne sníma ich odraz od objektu, schopného tieto vlny odrážať.
Nový!!: Cassini (sonda) a Radar · Pozrieť viac »
Rádio
Rádio môže byť.
Nový!!: Cassini (sonda) a Rádio · Pozrieť viac »
Rádioaktívny rozpad
Symbol trojlístka sa používa tradične na označenie rádioaktívneho materiálu. Kód v štandarde Unicode tohto symbolu je U+2622 (☢). ionizujúceho žiarenia. Rádioaktívny rozpad alebo rádioaktívna premena je proces, pri ktorom nestabilné atómy strácajú svoju energiu vyžarovaním tzv. rádioaktívneho žiarenia (ktoré môže byť korpuskulárne alebo elektromagnetické).
Nový!!: Cassini (sonda) a Rádioaktívny rozpad · Pozrieť viac »
Rádioizotopový termoelektrický generátor
RTG použitý na výrobu elektrickej energie pre ALSEP Rádioizotopový termoelektrický generátor (RTG) je zariadenie na premenu tepla vzniknutého pri rádioaktívnom rozpade na elektrickú energiu pomocou Seebeckovho javu.
Nový!!: Cassini (sonda) a Rádioizotopový termoelektrický generátor · Pozrieť viac »
Rea (mesiac)
26. novembra 2005 Umelecká predstava prstenca okolo Rhey Rea alebo Rhea je druhý najväčší prirodzený satelit Saturna.
Nový!!: Cassini (sonda) a Rea (mesiac) · Pozrieť viac »
Reaktívny motor
Reaktívny prúdový motor ''Pratt and Whitney'' počas skúšok Reaktívny motor je motor, ktorý využíva reaktívny účinok látky vystupujúcej z motora na jeho pohyb v opačnom smere (Zákon akcie a reakcie).
Nový!!: Cassini (sonda) a Reaktívny motor · Pozrieť viac »
Rotácia
Rotácia môže byť.
Nový!!: Cassini (sonda) a Rotácia · Pozrieť viac »
Rozlišovacia schopnosť
Rozlišovacia schopnosť alebo nepresne rozlíšenie môže byť.
Nový!!: Cassini (sonda) a Rozlišovacia schopnosť · Pozrieť viac »
Saturn
Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.
Nový!!: Cassini (sonda) a Saturn · Pozrieť viac »
Sklon dráhy
Sklon dráhy i pri eliptickej dráhe, C je referenčná rovina a D je obežná rovina, B centrálne a A je obiehajúce teleso. Sklon dráhy alebo inklinácia je jedným zo šiestich elementov obežnej dráhy.
Nový!!: Cassini (sonda) a Sklon dráhy · Pozrieť viac »
Slnečná atmosféra
Slnečná atmosféra je vonkajšia časť Slnka, ktorú možno pozorovať zo Zeme a ktorú tvoria žeravé plyny.
Nový!!: Cassini (sonda) a Slnečná atmosféra · Pozrieť viac »
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Nový!!: Cassini (sonda) a Slnečná sústava · Pozrieť viac »
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Nový!!: Cassini (sonda) a Slnko · Pozrieť viac »
Softvér
Softvér (-kodifikovaný tvarsoftvér. In: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/888/#axzz4iSVUFLPL; nekodifikované a staršie tvary: softwaresoftvér. In:, softvér; staršie názvy: programové vybavenie počítača, programové vybavenie, programové prostriedky (počítača), funkčné vybavenie počítača, operačné vybavenie počítača, funkčné vystrojenie počítača, operačné vystrojenie počítača, kultúra počítača;; skratka SW, sw) je súhrn všetkých programov, ktoré sa dajú použiť na výpočtovom zariadení.
Nový!!: Cassini (sonda) a Softvér · Pozrieť viac »
Solárny panel
Solárny panel Solárny panel (iné názvy: fotovoltický modul, fotovoltický panel) je zabalená a prepojená sada solárnych článkov, tiež známych ako fotovoltické články.
Nový!!: Cassini (sonda) a Solárny panel · Pozrieť viac »
Spektrograf
Spektrograf je spektrálny prístroj na registráciu spektra elektromagnetického žiarenia.
Nový!!: Cassini (sonda) a Spektrograf · Pozrieť viac »
Spektrometer
Spektrometer je druh vedeckého prístroja, ktorý umožňuje skúmať prvkové chemické zloženie látky či objektu na báze merania odrazeného svetla respektíve odrazenej vlnovej dĺžky svetla a jeho absorpcie alebo na základe merania vzniknutého svetla, pričom ku vzniku dochádza umelou excitáciou (plazma, iskra, rtg,...). Spektrometer sa používa prevažne pre vykonávanie spektroskopickej analýzy.
Nový!!: Cassini (sonda) a Spektrometer · Pozrieť viac »
Spektrum
Spektrum môže znamenať.
Nový!!: Cassini (sonda) a Spektrum · Pozrieť viac »
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Nový!!: Cassini (sonda) a Spojené štáty · Pozrieť viac »
Stredisko riadenia vesmírnych letov
Stredisko riadenia vesmírnych letov Christophera C. Krafta Jr. v Houstone v Texase Moskovskej oblasti Nemecku Stredisko riadenia vesmírnych letov alebo stredisko riadenia kozmických letov, alebo hovorovo riadiace stredisko, je zložka organizácie či centrála, ktorá riadi kozmické lety.
Nový!!: Cassini (sonda) a Stredisko riadenia vesmírnych letov · Pozrieť viac »
Telesto (mesiac)
sondou Cassini zo vzdialenosti 14 630 km Telesto je prirodzený satelit Saturna.
Nový!!: Cassini (sonda) a Telesto (mesiac) · Pozrieť viac »
Tetyda (mesiac)
Tetyda alebo Tethys je prirodzený satelit Saturna.
Nový!!: Cassini (sonda) a Tetyda (mesiac) · Pozrieť viac »
Tieň
Renderované tiene v Blenderi Tieň je oblasť priestoru, kam priamo nedopadá svetlo zo zdroja svetla; v užšom zmysle len umbra.
Nový!!: Cassini (sonda) a Tieň · Pozrieť viac »
Titan (mesiac)
Titan (Saturn VI) je najväčší a najhustejší z dosiaľ známych mesiacov planéty Saturn a po Jupiterovom mesiaci Ganymedes je druhým najväčším a prvým najhmotnejším mesiacom v celej slnečnej sústave.
Nový!!: Cassini (sonda) a Titan (mesiac) · Pozrieť viac »
Titan (raketa)
Titan 23 štartuje z Vandenberg Air Force Base Titan boli nosné rakety vesmírnej agentúry NASA a USAF, ktoré sa používali od roku 1959 až do roku 2005.
Nový!!: Cassini (sonda) a Titan (raketa) · Pozrieť viac »
Tlak
Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.
Nový!!: Cassini (sonda) a Tlak · Pozrieť viac »
Uhľovodík
Uhľovodík je organická zlúčenina zložená len z uhlíka a vodíka.
Nový!!: Cassini (sonda) a Uhľovodík · Pozrieť viac »
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Nový!!: Cassini (sonda) a Uhlík · Pozrieť viac »
Valec (geometria)
Rotačný valec, ''r'' je polomer a ''h'' je výška. Valec je rotačné teleso, ktoré vznikne rotáciou obdĺžnika s rozmermi r, h okolo jednej z jeho strán.
Nový!!: Cassini (sonda) a Valec (geometria) · Pozrieť viac »
Venuša
Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
Nový!!: Cassini (sonda) a Venuša · Pozrieť viac »
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Nový!!: Cassini (sonda) a Voda · Pozrieť viac »
Voyager 1
Voyager 1 (po slovensky Cestovateľ) je medziplanetárna kozmická sonda pre výskum vonkajšej časti slnečnej sústavy.
Nový!!: Cassini (sonda) a Voyager 1 · Pozrieť viac »
Voyager 2
Voyager 2 (označovaný niekedy ako VGR 77–3, či Mariner Jupiter/Saturn B alebo 10271) je medziplanetárna kozmická sonda vypustená v roku 1977 určená na prieskum vonkajších planét slnečnej sústavy, ktorá ako prvá a zatiaľ jediná sonda preletela okolo planét Urán a Neptún.
Nový!!: Cassini (sonda) a Voyager 2 · Pozrieť viac »
Watt (jednotka)
Watt (značka: W) je v sústave SI odvodená jednotka výkonu.
Nový!!: Cassini (sonda) a Watt (jednotka) · Pozrieť viac »
Záblesk gama žiarenia
čiernej diery. Premenu na čiernu dieru sprevádza záblesk gama žiarenia. Záblesk gama žiarenia, vzplanutie gama žiarenia alebo GRB (z anglického Gamma ray burst) je prudký záblesk gama žiarenia na oblohe.
Nový!!: Cassini (sonda) a Záblesk gama žiarenia · Pozrieť viac »
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Cassini (sonda) a Zem · Pozrieť viac »
Zemepisná šírka
Zemepisná šírka alebo geografická šírka je jedna z geografických súradníc, pomocou ktorej určujeme matematickú polohu miesta na Zemi.
Nový!!: Cassini (sonda) a Zemepisná šírka · Pozrieť viac »
Zotrvačník
Zotrvačník Zotrvačník je mechanické zariadenie akumulujúce energiu do formy kinetickej energie rotujúceho telesa.
Nový!!: Cassini (sonda) a Zotrvačník · Pozrieť viac »
1. júl
úvodný ročník Tour de France.
Nový!!: Cassini (sonda) a 1. júl · Pozrieť viac »
1. máj
* Sviatok práce.
Nový!!: Cassini (sonda) a 1. máj · Pozrieť viac »
1. október
* Medzinárodný deň starších ľudí.
Nový!!: Cassini (sonda) a 1. október · Pozrieť viac »
10. apríl
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 10. apríl · Pozrieť viac »
10. marec
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 10. marec · Pozrieť viac »
10. september
* Svetový deň prevencie samovrážd.
Nový!!: Cassini (sonda) a 10. september · Pozrieť viac »
11. jún
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 11. jún · Pozrieť viac »
12. júl
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 12. júl · Pozrieť viac »
12. máj
* Medzinárodný deň ošetrovateliek (zdravotných sestier).
Nový!!: Cassini (sonda) a 12. máj · Pozrieť viac »
13. december
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 13. december · Pozrieť viac »
13. jún
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 13. jún · Pozrieť viac »
13. október
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 13. október · Pozrieť viac »
14. január
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 14. január · Pozrieť viac »
15. august
Zosnutie presvätej Bohorodičky, zač. 14. stor.
Nový!!: Cassini (sonda) a 15. august · Pozrieť viac »
15. február
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 15. február · Pozrieť viac »
15. október
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 15. október · Pozrieť viac »
15. september
* sviatok Panny Márie Sedembolestnej, patrónky Slovenska – deň pracovného pokoja.
Nový!!: Cassini (sonda) a 15. september · Pozrieť viac »
16. apríl
* Svetový deň hlasu.
Nový!!: Cassini (sonda) a 16. apríl · Pozrieť viac »
17. apríl
* Svetový deň hemofílie (Svetová hemofilická federácia – World Federation of Hemophilia, WFH).
Nový!!: Cassini (sonda) a 17. apríl · Pozrieť viac »
17. júl
*Výročie deklarácie o zvrchovanosti SR – pamätný deň SR.
Nový!!: Cassini (sonda) a 17. júl · Pozrieť viac »
18. august
* Medzinárodný deň majákov.
Nový!!: Cassini (sonda) a 18. august · Pozrieť viac »
18. november
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 18. november · Pozrieť viac »
19. júl
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 19. júl · Pozrieť viac »
1979
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 1979 · Pozrieť viac »
1980
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 1980 · Pozrieť viac »
1981
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 1981 · Pozrieť viac »
1983
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 1983 · Pozrieť viac »
1997
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 1997 · Pozrieť viac »
1998
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 1998 · Pozrieť viac »
1999
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 1999 · Pozrieť viac »
2. február
* Svetový deň mokradí.
Nový!!: Cassini (sonda) a 2. február · Pozrieť viac »
2. júl
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 2. júl · Pozrieť viac »
20. december
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 20. december · Pozrieť viac »
2000
Rok 2000 (MM) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Nový!!: Cassini (sonda) a 2000 · Pozrieť viac »
2004
Rok 2004 (MMIV) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v štvrtok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.
Nový!!: Cassini (sonda) a 2004 · Pozrieť viac »
2005
Rok 2005 (MMV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Nový!!: Cassini (sonda) a 2005 · Pozrieť viac »
2006
Rok 2006 (MMVI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Nový!!: Cassini (sonda) a 2006 · Pozrieť viac »
2007
Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Nový!!: Cassini (sonda) a 2007 · Pozrieť viac »
2008
Rok 2008 (MMVIII) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.
Nový!!: Cassini (sonda) a 2008 · Pozrieť viac »
2017
Rok 2017 (MMXVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Nový!!: Cassini (sonda) a 2017 · Pozrieť viac »
21. júl
bitka o Guam.
Nový!!: Cassini (sonda) a 21. júl · Pozrieť viac »
22. február
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 22. február · Pozrieť viac »
23. august
* celoeurópsky deň spomienky na obete totalitných a autoritatívnych režimov.
Nový!!: Cassini (sonda) a 23. august · Pozrieť viac »
23. november
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 23. november · Pozrieť viac »
24. apríl
* Deň výročia Arménskej genocídy.
Nový!!: Cassini (sonda) a 24. apríl · Pozrieť viac »
24. jún
* Deň pamiatky obetí komunistického režimu – pamätný deň SR.
Nový!!: Cassini (sonda) a 24. jún · Pozrieť viac »
25. december
* Prvý sviatok vianočný (Narodenie Pána) – deň pracovného pokoja.
Nový!!: Cassini (sonda) a 25. december · Pozrieť viac »
26. apríl
* Svetový deň duševného vlastníctva (WIPO – Medzinárodná organizácia duševného vlastníctva).
Nový!!: Cassini (sonda) a 26. apríl · Pozrieť viac »
26. október
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 26. október · Pozrieť viac »
2685 Masursky
2685 Masursky je planétka s priemerom 48 km, ktorú objavil Edward L. G. Bowell 3. mája 1981.
Nový!!: Cassini (sonda) a 2685 Masursky · Pozrieť viac »
27. jún
* Svetový deň diabetikov.
Nový!!: Cassini (sonda) a 27. jún · Pozrieť viac »
27. marec
* Svetový deň divadla.
Nový!!: Cassini (sonda) a 27. marec · Pozrieť viac »
27. máj
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 27. máj · Pozrieť viac »
27. september
* Svetový deň cestovného ruchu.
Nový!!: Cassini (sonda) a 27. september · Pozrieť viac »
28. august
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 28. august · Pozrieť viac »
28. december
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 28. december · Pozrieť viac »
3. december
* Medzinárodný deň osôb s postihnutím (OSN).
Nový!!: Cassini (sonda) a 3. december · Pozrieť viac »
3. január
* Zem v perihéliu.
Nový!!: Cassini (sonda) a 3. január · Pozrieť viac »
30. apríl
* Svetový deň združených miest.
Nový!!: Cassini (sonda) a 30. apríl · Pozrieť viac »
30. august
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 30. august · Pozrieť viac »
30. december
* Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu – pamätný deň SR.
Nový!!: Cassini (sonda) a 30. december · Pozrieť viac »
30. jún
Tento deň je známy tým, že sa končí školský rok.
Nový!!: Cassini (sonda) a 30. jún · Pozrieť viac »
30. máj
* Sviatok susedov.
Nový!!: Cassini (sonda) a 30. máj · Pozrieť viac »
31. august
* Posledný deň liturgického roku v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi.
Nový!!: Cassini (sonda) a 31. august · Pozrieť viac »
31. október
* Deň reformácie – pamätný deň SR.
Nový!!: Cassini (sonda) a 31. október · Pozrieť viac »
4. máj
* medzinárodný deň ságy Star Wars.
Nový!!: Cassini (sonda) a 4. máj · Pozrieť viac »
5. júl
Mikuláša Klimčáka.
Nový!!: Cassini (sonda) a 5. júl · Pozrieť viac »
6. máj
* Svetový deň smiechu.
Nový!!: Cassini (sonda) a 6. máj · Pozrieť viac »
6. október
* Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie – pamätný deň SR.
Nový!!: Cassini (sonda) a 6. október · Pozrieť viac »
9. marec
Žiadny popis.
Nový!!: Cassini (sonda) a 9. marec · Pozrieť viac »
