Obsah
163 vzťahy: Alba (župa v Rumunsku), Alba Iulia, Alexandria (Rumunsko), Alpínske vrásnenie, Apusenské vrchy, Arad (župa v Rumunsku), Arad (Rumunsko), Argeș (župa), Argeș (rieka), Atlantický oceán, Župa (Rumunsko), Česko, Čierne more, Bacău, Bacău (župa), Baia Mare, Balkánsky polostrov, Bălți, Bielorusko, Biely Kriš, Bihar (župa), Bistrița-Năsăud, Botoșani (župa), Botoșani (mesto), Brašov (mesto), Brașov (župa), Braila, Brăila (župa), Bukurešť, Bukureštské metro, Bulharsko, Buzău (župa), Caraș-Severin, Carpații Occidentali (v širšom zmysle), Călărași (župa), Cluj (župa), Constanța (župa), Covasna (župa), Craiova, Dácia, Dâmbovița (župa), Delta Dunaja, Deva, Diaľnica A1 (Rumunsko), Diaľnica A2 (Rumunsko), Diaľnica A3 (Rumunsko), Dolj, Dolnodunavska nizina, Dunaj, Električková doprava, ... Rozbaliť index (113 viac) »
Alba (župa v Rumunsku)
Alba je župa v Rumunskom Sedmohradsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Alba (župa v Rumunsku)
Alba Iulia
Alba Iulia (iné názvy pozri nižšie) je mesto v Rumunskom Sedmohradsku na rieke Mureš.
Pozrieť Geografia Rumunska a Alba Iulia
Alexandria (Rumunsko)
Alexandria Alexandria je mesto v rumunskom Valašsku, neďaleko hranice s Bulharskom.
Pozrieť Geografia Rumunska a Alexandria (Rumunsko)
Alpínske vrásnenie
Tektonická mapa znázorňujúca alpínske pohoria Európy a západnej Ázie. Alpínske vrásnenie správnejšie Alpínska orogenéza je súbor orogenetických pohybov, ktoré sa odohrali v druhohorách a najmä v treťohorách a podmienili vznik alpínskej sústavy.
Pozrieť Geografia Rumunska a Alpínske vrásnenie
Apusenské vrchy
Apusenské vrchy (-slovenský normovaný názov; iné názvy: Apuseni, Apuseny, Západné vrchy, Západorumunské vrchy, jazykovo nevhodne: Apusenské hory, Západné hory, ďalšie názvy pozri pod Carpații Occidentali; rum.
Pozrieť Geografia Rumunska a Apusenské vrchy
Arad (župa v Rumunsku)
Poloha župy v Rumunsku Aradská župa (rumunsky Județul Arad) je župa v západnom Rumunsku pri hraniciach s Maďarskom.
Pozrieť Geografia Rumunska a Arad (župa v Rumunsku)
Arad (Rumunsko)
Arad je mesto a municípium v Rumunskom Sedmohradsku v rovnomennej župe.
Pozrieť Geografia Rumunska a Arad (Rumunsko)
Argeș (župa)
Poloha župy v Rumunsku Argeș je župa v južnej časti Rumunska, vo Valašsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Argeș (župa)
Argeș (rieka)
Argeş Argeş (čítaj ardžeš) je rieka v južnom Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Argeș (rieka)
Atlantický oceán
Atlantický oceán Atlantický oceán alebo Atlantik je druhý najväčší oceán, medzi západnou Európou a Afrikou, východným pobrežím Severnej Ameriky a Južnej Ameriky a Antarktídou.
Pozrieť Geografia Rumunska a Atlantický oceán
Župa (Rumunsko)
Valašsko modrou a rumunské Moldavsko červenou. Župa je administratívna jednotka najvyššej úrovne v Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Župa (Rumunsko)
Česko
Česko, dlhý tvar Česká republika, je štát v strednej Európe.
Pozrieť Geografia Rumunska a Česko
Čierne more
NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Pozrieť Geografia Rumunska a Čierne more
Bacău
Bacău je mesto v Rumunsku, centrum rovnomennej župy v rumunskom Moldavsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Bacău
Bacău (župa)
Poloha župy v Rumunsku Bacău je župa v Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Bacău (župa)
Baia Mare
Baia Mare v noci Baia Mare je municípium v Rumunsku a hlavné mesto župy Maramureș.
Pozrieť Geografia Rumunska a Baia Mare
Balkánsky polostrov
Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.
Pozrieť Geografia Rumunska a Balkánsky polostrov
Bălți
Radnica Bălți je tretie najväčšie mesto Moldavska a významné mesto severu krajiny.
Pozrieť Geografia Rumunska a Bălți
Bielorusko
Bielorusko, dlhý tvar názvu Bieloruská republika, je jedna z krajín východnej Európy, ktorá nemá prístup k moru.
Pozrieť Geografia Rumunska a Bielorusko
Biely Kriš
Biely Kriš je rieka v Rumunsku a Maďarsku, prameniaca v Apusenských vrchoch a tečúca smerom do Maďarska.
Pozrieť Geografia Rumunska a Biely Kriš
Bihar (župa)
Bihar (iné názvy: Biharská župa, Bihárska župa, Bihorská župa), je župa v severozápadnom Rumunsku v regiónoch Krišana a Transilvánii.
Pozrieť Geografia Rumunska a Bihar (župa)
Bistrița-Năsăud
Poloha župy v Rumunsku Bistrița-Năsăud (v slovenčine (s použitím historických exoným) aj Bi(y)stricko-nasodská župa) je župa v Rumunsku na severe krajiny.
Pozrieť Geografia Rumunska a Bistrița-Năsăud
Botoșani (župa)
Poloha župy v Rumunsku Botoșani je župa v Rumunsku, v regióne Moldavsko, na severovýchode krajiny pri hraniciach s Ukrajinou a Moldavskom.
Pozrieť Geografia Rumunska a Botoșani (župa)
Botoșani (mesto)
Botoşani 120px Botoșani je hlavným mestom rovnomennej župy v Rumunsku, na severe Rumunského Moldavska.
Pozrieť Geografia Rumunska a Botoșani (mesto)
Brašov (mesto)
Brašov je mesto v Rumunsku a hlavné mesto rovnomennej župy v Sedmohradsku (resp. v časti zvanej Burzenland) obklopené Karpatami.
Pozrieť Geografia Rumunska a Brašov (mesto)
Brașov (župa)
Poloha župy v Rumunsku Brașov alebo Brašovská župa) je župa v geografickom strede Rumunska. Má rozlohu 5 363 km² a žije tu 589 028 obyvateľov. Sídlo župy je mesto Brašov.
Pozrieť Geografia Rumunska a Brașov (župa)
Braila
Braila je mesto v rumunskom Valašsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Braila
Brăila (župa)
Poloha župy v Rumunsku Brăila je župa v rumunskom Valašsku a rumunskom Moldavsku na východe krajiny.
Pozrieť Geografia Rumunska a Brăila (župa)
Bukurešť
Bukurešť je hlavné a najväčšie mesto Rumunska.
Pozrieť Geografia Rumunska a Bukurešť
Bukureštské metro
left Vlak metra staršieho typu v stanici Universităţii Konkovu) Bukureštské metro (rum. Metroul bucureştean) je sieť štyroch liniek podzemnej dráhy v Bukurešti.
Pozrieť Geografia Rumunska a Bukureštské metro
Bulharsko
Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.
Pozrieť Geografia Rumunska a Bulharsko
Buzău (župa)
Poloha župy v Rumunsku Buzău je župa v na východe Rumunska, v rumunskom Valašsku pri hranici s rumunským Moldavskom.
Pozrieť Geografia Rumunska a Buzău (župa)
Caraș-Severin
Poloha župy v Rumunsku Caraș-Severin aj Krašovsko-severinská župa je župa v rumunskej časti Banátu.
Pozrieť Geografia Rumunska a Caraș-Severin
Carpații Occidentali (v širšom zmysle)
Carpații Occidentali (iné názvy: Carpații Apuseni, Carpații de Apus, po slovensky aj: Západorumunské Karpaty, (Rumunské) Západné Karpaty) sú západná časť Karpát v Rumunsku medzi Panónskou panvou na západe, Transilvánskou kotlinou a Južnými Karpatmi na východe a Dunajom na juhu.
Pozrieť Geografia Rumunska a Carpații Occidentali (v širšom zmysle)
Călărași (župa)
Poloha župy v Rumunsku Călărași je župa na juhovýchode Rumunska.
Pozrieť Geografia Rumunska a Călărași (župa)
Cluj (župa)
Poloha župy v Rumunsku Cluj, alebo Klužská župa je župa v Rumunsku na severozápade krajiny.
Pozrieť Geografia Rumunska a Cluj (župa)
Constanța (župa)
Poloha župy v Rumunsku Constanța je župa na juhovýchode Rumunska.
Pozrieť Geografia Rumunska a Constanța (župa)
Covasna (župa)
Poloha župy v Rumunsku Covasna je župa v Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Covasna (župa)
Craiova
Craiova je municípium v župe Dolj v Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Craiova
Dácia
Birebistu v roku 82 pr. Kr. Dácia alebo zriedkavo Dákia (po rumunsky: Dacia, po grécky: Getae) bolo historické územie starovekého Ríma (Rímska ríša), ktoré sa rozprestieralo na väčšine územia súčasného Rumunska medzi riekami Tisa, Dunaj, Dnester a pohorím Karpaty.
Pozrieť Geografia Rumunska a Dácia
Dâmbovița (župa)
Poloha župy v Rumunsku Dâmbovița je župa v Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Dâmbovița (župa)
Delta Dunaja
Delta Dunaja je druhá najväčšia riečna delta v Európe a najzachovalejšia na kontinente.
Pozrieť Geografia Rumunska a Delta Dunaja
Deva
Deva môže byť.
Pozrieť Geografia Rumunska a Deva
Diaľnica A1 (Rumunsko)
Diaľnica A1 je najstaršia diaľnica v Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Diaľnica A1 (Rumunsko)
Diaľnica A2 (Rumunsko)
Diaľnica A2 je 202 km dlhá diaľnica v Rumunsku, ktorá po svojom dokončení bude spájať Bukurešť s čiernomorským prístavom Konstanca.
Pozrieť Geografia Rumunska a Diaľnica A2 (Rumunsko)
Diaľnica A3 (Rumunsko)
Diaľnica A3 je rumunská diaľnica, ktorá po svojom dobudovaní bude spájať hlavné mesto Bukurešť s mestami Ploješť (Ploiești), Brašov, Târgu Mureș, Kluž (Cluj), Oradea a maďarskou štátnou hranicou.
Pozrieť Geografia Rumunska a Diaľnica A3 (Rumunsko)
Dolj
Poloha župy v Rumunsku Dolj je župa v Rumunsku vo Valašsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Dolj
Dolnodunavska nizina
Rumunská nížina so Starou planinou v pozadí Dolnodunavska nizina alebo Dolnodunajská nížina je súhrnné označenie nížin a plošín po oboch stranách Dunaja okolo rumunsko-bulharskej hranice od Železných vrát na východ; dĺžka je 500 km, šírka 200 - 300 km.
Pozrieť Geografia Rumunska a Dolnodunavska nizina
Dunaj
Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.
Pozrieť Geografia Rumunska a Dunaj
Električková doprava
8 Žliabková koľajnica pre električkové trate – najčastejší typ koľajníc, používaný v električkovej doprave. Používajú sa aj profily podobné koľajniciam v železničnej doprave USS Košice, kde je použitý profil koľajníc veľmi podobný železničným koľajniciam Slovensku Električková doprava je druh koľajovej dopravy používaný v mestskej hromadnej doprave (MHD).
Pozrieť Geografia Rumunska a Električková doprava
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Pozrieť Geografia Rumunska a Európa
Európska cesta
Označenie európskej cesty Sieť európskych ciest Európska cesta je medzinárodná cesta, rýchlostná cesta alebo diaľnica, zaradená do európskej siete medzinárodných ciest.
Pozrieť Geografia Rumunska a Európska cesta
Európska cesta 58
Európska cesta 58 (E58) je európska cesta, ktorá začína vo Viedni a končí v Rostove nad Donom.
Pozrieť Geografia Rumunska a Európska cesta 58
Európska cesta 60
Európska cesta 60 je európska cesta, ktorá spája 12 európskych a ázijských krajín.
Pozrieť Geografia Rumunska a Európska cesta 60
Európska cesta 68
Európska cesta 68 (E68) je medzinárodná cesta 1.
Pozrieť Geografia Rumunska a Európska cesta 68
Európska cesta 70
Európska cesta 70 je európska cesta, ktorá spája 10 európskych a ázijských krajín.
Pozrieť Geografia Rumunska a Európska cesta 70
Európska cesta 79
Grécku (Dokončené) E79 v Bulharsku (diaľničný úsek) Európska cesta 79 alebo E79 je súčasť medzinárodnej siete európskych ciest.
Pozrieť Geografia Rumunska a Európska cesta 79
Európska cesta 85
Litve. Most cez rieku Neris. Európska cesta 85 (E85) je európska cesta, vedúca z mesta Klaipėda v Litve do mesta Alexandrupoli v Grécku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Európska cesta 85
Fluviálny sediment
Typický fluviálny sediment - štrk Fluviálny sediment (iné názvy: riečny sediment, náplav, náplava; čiastočné synonymum: alúvium - pozri nižšie) je usadenina (hornina), ktorá vznikla usadením z tečúceho vodného toku (potok, rieka, veľrieka).
Pozrieť Geografia Rumunska a Fluviálny sediment
Focșani
Focșani Focşani je mesto v v rumunskom Moldavsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Focșani
Galac
Galac je municípium vo východnom Rumunsku a hlavné mesto rovnomennej župy pri brehu Dunaja.
Pozrieť Geografia Rumunska a Galac
Galați (župa)
Poloha župy v Rumunsku Galați je župa na východe Rumunska, leží v rumunskom Moldavsku, má rozlohu 4 466 km² a žije tu 619 556 obyvateľov.
Pozrieť Geografia Rumunska a Galați (župa)
Geografia
Model Zeme s rozčlenením na jednotlivé vrstvy krajinnej sféry Geografia (z , z predpony γεω- geo- od γε ge – zem a prípony -γραφία -grafía – -pis) alebo zemepis je náuka (alebo súbor vedeckých disciplín) zaoberajúca sa krajinnou sférou, vzťahmi (najmä príčinnými) medzi systémom prírodného prostredia a systémom ľudskej spoločnosti (spoločensko-ekonomickou sférou) v priestore a čase.
Pozrieť Geografia Rumunska a Geografia
Ghana
Ghana, dlhý tvar Ghanská republika, je štát v Afrike.
Pozrieť Geografia Rumunska a Ghana
Giurgiu
Giurgiu je mesto v Rumunsku, ktoré je administratívnym centrom rovnomennej župy.
Pozrieť Geografia Rumunska a Giurgiu
Gorj
Poloha župy v Rumunsku Gorj je župa v rumunskom Valašsku, leží na juhu krajiny a jej hlavné mesto je Târgu Jiu.
Pozrieť Geografia Rumunska a Gorj
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Pozrieť Geografia Rumunska a Grécko
Harghita (župa)
Poloha župy v Rumunsku Harghita je rumunská župa v strednej časti Sedmohradska.
Pozrieť Geografia Rumunska a Harghita (župa)
Hunedoara (župa)
Poloha župy v Rumunsku Hunedoara alebo Huňadská župa je župa v Rumunskom Sedmohradsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Hunedoara (župa)
Iași (župa)
Poloha župy v Rumunsku Iași alebo po slovensky Jasy je župa v rumunskom Moldavsku na východe krajiny.
Pozrieť Geografia Rumunska a Iași (župa)
Ialomița (župa)
Poloha župy v Rumunsku Ialomița je župa na juhovýchode Rumunska vo Valašsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Ialomița (župa)
Ilfov (župa)
Poloha župy v Rumunsku Ilfov je župa v Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Ilfov (župa)
Január
Január (''Prebohaté hodinky vojvodu z Berry'') Január je prvý mesiac roka v Gregoriánskom kalendári a jeden zo siedmich mesiacov s dĺžkou 31 dní.
Pozrieť Geografia Rumunska a Január
Jasy
Jasy je municípium v severovýchodnom Rumunsku. Podľa sčítania z roku 2011 malo 290 422 obyvateľov (štvrté najľudnatejšie mesto v Rumunsku). Metropolitná oblasť mesta Jasy mala v roku 2018 približne 500 000 obyvateľov a po Bukurešti je druhou najľudnatejšou v Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Jasy
Južné Karpaty
Južné Karpaty alebo Rumunské Južné Karpaty alebo staršie Transilvánske Alpy/Transylvánske Alpy sú provincia Karpát.
Pozrieť Geografia Rumunska a Južné Karpaty
Juhovýchodná Európa
Juhovýchodná Európa Juhovýchodná Európa Štáty juhovýchodnej Európy v širšom a užšom poňa Juhovýchodná Európa je časť Európy na juhovýchode kontinentu, do ktorej sa radia rôzne štáty a územia podľa daného kontextu.
Pozrieť Geografia Rumunska a Juhovýchodná Európa
Karpaty
Gerlachovský štít Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk) sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi Carpathian Mountains.
Pozrieť Geografia Rumunska a Karpaty
Kenozoikum
Kenozoikum (iné názvy: kaenozoikum, staršie zriedkavo: neozoikum, zriedkavo: novovek Zeme, zastarano terciér) je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum, v poradí najmladšia.
Pozrieť Geografia Rumunska a Kenozoikum
Kišiňov
Kišiňov (po slovensky nesprávne Kišinev, rum. Chişinău, IPA /ki.ʃi.'nəu/, rus. Кишинёв/Kišiniov) je hlavné a s počtom obyvateľov cez 600 000 aj najväčšie mesto Moldavska.
Pozrieť Geografia Rumunska a Kišiňov
Kluž
Kluž (do roku 1974 Cluj) je mesto v severozápadnom Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Kluž
Konstanca
Konstanca je mesto v juhovýchodnom Rumunsku na pobreží Čierneho mora.
Pozrieť Geografia Rumunska a Konstanca
Kontinentálne podnebie
severnej pologuli. Kontinentálne podnebie sa vyznačuje veľkými rozdielmi teplôt vzduchu v priebehu dňa aj roka a nízkymi úhrnmi zrážok.
Pozrieť Geografia Rumunska a Kontinentálne podnebie
Limes Romanus
provincii Panónia Hranice Rímskej ríše okolo roku 80 Limes alebo limes Romanus alebo rímsky limes bola od cisárskej doby hranica Rímskej ríše, a to prirodzená, tvorená riekou alebo umelá s priekopou a valom, prípadne aj s palisádou alebo stenou.
Pozrieť Geografia Rumunska a Limes Romanus
Maďarsko
Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.
Pozrieť Geografia Rumunska a Maďarsko
Mamaia
Mamaia Mamaia je najväčšie prímorské letovisko na rumunskom čiernomorskom pobreží.
Pozrieť Geografia Rumunska a Mamaia
Maramureș (župa)
Poloha župy v Rumunsku Maramureș alebo Marmarošská župa (maď. Máramaros megye) je župa na severe Rumunska.
Pozrieť Geografia Rumunska a Maramureș (župa)
Mehedinți
Poloha župy v Rumunsku Mehedinți je župa v rumunskom Valašsku v jeho najzápadnejšom cípe.
Pozrieť Geografia Rumunska a Mehedinți
Miercurea Ciuc
Miercurea Ciuc je mesto v Rumunsku, ktoré je hlavným mestom župy Harghita.
Pozrieť Geografia Rumunska a Miercurea Ciuc
Mierne pásmo
Klimatické pásma na Zemi: Mierne pásmo (zelená), subpolárne pásmo (fialová) Mierne podnebné pásmo čiže mierna šírka sú oblasti s miernym podnebím.
Pozrieť Geografia Rumunska a Mierne pásmo
Minerálna voda
Minerálna voda Minerálna voda je voda, ktorá sa od ostatných podzemných vôd podstatne odlišuje svojimi vlastnosťami, predovšetkým vyšším obsahom rozpustených minerálnych látok a teplotou.
Pozrieť Geografia Rumunska a Minerálna voda
Mohyliv-Podiľskyj
Mohyliv-Podiľskyj (/Movilău) je mesto na Ukrajine vo Vinnyckej oblasti.
Pozrieť Geografia Rumunska a Mohyliv-Podiľskyj
Moldavsko
Národnostné zloženie obyvateľstva Moldavska v roku 1989 Moldavsko (rum. Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (rum. Republica Moldova), je vnútrozemský štát vo východnej Európe.
Pozrieť Geografia Rumunska a Moldavsko
Moldoveanu
Moldoveanu alebo je najvyšší vrch Rumunska.
Pozrieť Geografia Rumunska a Moldoveanu
More
Dánsku More je „časť oceána, rôznym spôsobom obklopená súšou alebo vyvýšeninami oceánskeho dna, líšiaca sa od otvoreného oceána špecifickými vlastnosťami“.
Pozrieť Geografia Rumunska a More
Munții Făgăraș
Letecký pohľad na Făgăraș v zime Jazero Bâlea Munții Făgăraș alebo Munții Făgărașului je najvyššie a najrozľahlejšie pohorie Rumunska, rozkladajúce sa na historickej hranici Sedmohradska a Valašska.
Pozrieť Geografia Rumunska a Munții Făgăraș
Munții Retezat
Munții Retezat je tretí najvyšší horský masív v Rumunsku, je súčasťou Južných Karpát.
Pozrieť Geografia Rumunska a Munții Retezat
Municípium (Rumunsko)
Municípium (rumunsky municipiu, pôvodom z latinčiny - municipium) je jednotka administratívneho členenia Rumunska, predstavujúca sídlo s vysokým stupňom urbanizácie majúce zvyčajne nad 40000 obyvateľov.
Pozrieť Geografia Rumunska a Municípium (Rumunsko)
Mureš (rieka)
Mureš (dávnejšie po slov. Maruša, po maď. Maros, po rumunsky Mureș(ul), po česky Maroša/Maruše) je rieka v Rumunsku a Maďarsku, ľavostranný prítok Tisy (ústie pri Segedíne).
Pozrieť Geografia Rumunska a Mureš (rieka)
Mureș (župa)
Poloha župy v Rumunsku Mureș alebo Marušská župa je župa v rumunskom Sedmohradsku na severe krajiny.
Pozrieť Geografia Rumunska a Mureș (župa)
Nadlak
Nadlak je mesto v západnom Rumunsku, v župe Arad, na hraniciach s Maďarskom.
Pozrieť Geografia Rumunska a Nadlak
Neamț
Poloha župy v Rumunsku Neamț je župa v Rumunsku na severovýchode krajiny (rumunské Moldavsko. Má rozlohu 5 896 km², žije tu 557 000 obyvateľov a jej sídlom je mesto Piatra Neamț.
Pozrieť Geografia Rumunska a Neamț
Neptun (Rumunsko)
Pláž Rezort Neptun je letovisko v Rumunsku, ležiace na pobreží Čierneho mora, 6 km severne od mesta Mangalia.
Pozrieť Geografia Rumunska a Neptun (Rumunsko)
Niš
Niš je mesto v Srbsku na rieke Nišava.
Pozrieť Geografia Rumunska a Niš
Obec (Rumunsko)
Administratívne členenie Rumunska Obec je najnižšia jednotka územnosprávneho delenia Rumunska.
Pozrieť Geografia Rumunska a Obec (Rumunsko)
Olt (župa)
Poloha župy v Rumunsku Olt je župa v rumunskom Valašsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Olt (župa)
Olt (rieka v Rumunsku)
Olt je rieka v Rumunsku, ľavostranný prítok Dunaja.
Pozrieť Geografia Rumunska a Olt (rieka v Rumunsku)
Oradea
Oradea (hist. slovenský názov Veľký Varadín) je mesto v Rumunsku, v župe Bihar (BH) v Sedmohradsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Oradea
Paleozoikum
Paleozoikum (iné názvy: prvohory, starovek Zeme, zriedkavo: primér, nevžitý tvar: prvovršie) je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum s trvaním približne 291 mil. rokov.
Pozrieť Geografia Rumunska a Paleozoikum
Parângul Mare
Vârful Parângu Mare je najvyšší vrch v pohorí Munții Parâng s nadmorskou výškou.
Pozrieť Geografia Rumunska a Parângul Mare
Pitești
Pitești(slovensky Pitešť) je mesto v Rumunsku, hlavné mesto župy Argeş.
Pozrieť Geografia Rumunska a Pitești
Ploješť
Ploješť je mesto v Rumunsku, hlavné mesto župy Prahova.
Pozrieť Geografia Rumunska a Ploješť
Prahova (župa)
Poloha župy v Rumunsku Prahova je župa v rumunskom Valašsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Prahova (župa)
Prut
Rieka Prut Prut (ukr. Прут) je dlhá rieka, prameniaca v Karpatoch, na Ukrajine, blízko rumunského mesta Galac sa vlieva do Dunaja.
Pozrieť Geografia Rumunska a Prut
Reșița
Panoráma mesta. Erb. Reșița je mesto v Rumunsku v oblasti Banátu, hlavné mesto župy Caraș-Severin.
Pozrieť Geografia Rumunska a Reșița
Ročné obdobie
Príčinou striedania ročných období je odklon zemskej osi od kolmice na ekliptiku a obeh Zeme okolo Slnka Ročné obdobie alebo zriedkavo obdobie roka je jedna z hlavných častí roka.
Pozrieť Geografia Rumunska a Ročné obdobie
Rozloha
Rozloha (iné názvy: plošný rozmer, plošný rozsah, plošná veľkosť) alebo v geometrii plošný obsah (iné názvy: obsah, obsah plochy) je miera určujúca veľkosť ohraničenej plochy.
Pozrieť Geografia Rumunska a Rozloha
Rumunská nížina
Rumunská nížina (-slovenský normovaný názov; staršie: Valašská nížina; po rumunsky Câmpia Română alebo Câmpia Dunării (de Jos) alebo Câmpia Dunării Inferioare, starším pravopisom sa vždy píše Cîmpia namiesto Câmpia) je nížinaté územie v Rumunsku a v Srbsku (v Srbsku sa volá Vlašska nizija) medzi Karpatmi a Dunajom; je to severná časť Dolnodunajskej nížiny.
Pozrieť Geografia Rumunska a Rumunská nížina
Rumunsko
Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.
Pozrieť Geografia Rumunska a Rumunsko
Salaš (župa)
Poloha župy v Rumunsku Salaš (iné názvy: Šalajská župa, Siladská župa) je župa v Rumunsku, v Transilvánii.
Pozrieť Geografia Rumunska a Salaš (župa)
Satu Mare (mesto)
Satu Mare (historický slovenský názov: Satmár;,, v preklade Veľká Dedina) je mesto v severozápadnom Rumunsku v blízkosti hraníc s Maďarskom.
Pozrieť Geografia Rumunska a Satu Mare (mesto)
Satumarská župa (Rumunsko)
Poloha župy v Rumunsku Satumarská župa (iné názvy: Satmárska župa, Satmarská župa; rumunsky Județul Satu Mare) je župa na severozápade Rumunska.
Pozrieť Geografia Rumunska a Satumarská župa (Rumunsko)
Sebeș (mesto)
Sebeș je rumunské mesto v župe Alba.
Pozrieť Geografia Rumunska a Sebeș (mesto)
Sfântu Gheorghe
Sfântu Gheorghe je mesto v Rumunsku a centrum župy Covasna.
Pozrieť Geografia Rumunska a Sfântu Gheorghe
Sibiu (župa)
Poloha župy v Rumunsku Sibiu alebo Sibiňská župa je župa v Rumunsku približne v strede krajiny.
Pozrieť Geografia Rumunska a Sibiu (župa)
Sibiu (mesto)
Sibiu je mesto v rumunskom Sedmohradsku a zároveň centrum rovnomennej župy.
Pozrieť Geografia Rumunska a Sibiu (mesto)
Slatina (Rumunsko)
Poloha mesta Slatina je mesto v Rumunsku, ktoré je administratívnym strediskom župy Olt.
Pozrieť Geografia Rumunska a Slatina (Rumunsko)
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Geografia Rumunska a Slnko
Slobozia
Znak Slobozia Slobozia je mesto v Rumunsku vo východnej časti regiónu Valašsko asi 150 km východne od Bukurešti.
Pozrieť Geografia Rumunska a Slobozia
Slovensko
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.
Pozrieť Geografia Rumunska a Slovensko
Spojené kráľovstvo
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, štandardizovaným názvom Veľká Británia a Severné Írsko, skrátene aj Spojené kráľovstvo alebo Veľká Británia alebo len Británia, je ostrovný štát pri severozápadnom pobreží kontinentálnej Európy.
Pozrieť Geografia Rumunska a Spojené kráľovstvo
Spraš
Spraš je nespevnená, masívna usadená hornina žltej farby, tvorená nadpolovičným obsahom častíc prachovej (aleuritovej) veľkosti.
Pozrieť Geografia Rumunska a Spraš
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Pozrieť Geografia Rumunska a Srbsko
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Pozrieť Geografia Rumunska a Staroveký Rím
Stredná Európa
Stredná Európa Stredná Európa je časť Európy ležiaca medzi východnou a západnou Európou.
Pozrieť Geografia Rumunska a Stredná Európa
Stredozemné more
Družicová snímka Stredozemného mora Stredozemné more Stredozemné more (po lat. Mare Nostrum – naše more, Mare Internum – vnútorné more) je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a západnými brehmi Ázie.
Pozrieť Geografia Rumunska a Stredozemné more
Suceava
Suceava Erb mesta Suceava je župné mesto v severovýchodnom Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Suceava
Suceava (župa)
Poloha župy v Rumunsku Suceava je župa v na severe Rumunska.
Pozrieť Geografia Rumunska a Suceava (župa)
Tatry
Kojšovskej hole Tatry sú geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti a tvoria najvyššiu časť Karpát.
Pozrieť Geografia Rumunska a Tatry
Târgoviște
Radnica Poloha mesta Târgovişte v Rumunsku Târgovişte je mesto na juhu Rumunska vo Valašskej oblasti, od Bukurešti.
Pozrieť Geografia Rumunska a Târgoviște
Târgu Mureș
Târgu Mureș je municípium v Rumunsku, ktoré je centrom župy Mureș.
Pozrieť Geografia Rumunska a Târgu Mureș
Teleorman (župa)
Poloha župy v Rumunsku Teleorman je župa (judeţ) v južnom Rumunsku vo Valašsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Teleorman (župa)
Temešvár
Radnica Temešvár je mesto v západnom Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Temešvár
Timiș (župa)
Poloha župy v Rumunsku Timiș alebo Temešvárska župa je župa v najzápadnejšej časti rumunského Banátu vo Veľkej dunajskej kotline.
Pozrieť Geografia Rumunska a Timiș (župa)
Tisa
Tisa je druhá najvodnatejšia rieka Slovenska, najdlhší a ľavostranný prítok Dunaja.
Pozrieť Geografia Rumunska a Tisa
Transilvánska kotlina
Transilvánska kotlina (-slovenský normovaný názov; iné názvy: Transilvánska panva, Transilvánska plošina, Transilvánska vysočina, Transilvánska zníženina; starším pravopisom: Transylvánska panva, Transylvánska plošina, Transylvánska vysočina, Transylvánska zníženina; zriedkavo: Sedmohradská kotlina, Sedmohradská panva; rumunské názvy pozri nižšie) je územná (napr.
Pozrieť Geografia Rumunska a Transilvánska kotlina
Tulcea
Tulcea je mesto v Rumunsku v historickej oblasti Dobrudža a administratívne centrum rovnomennej župy.
Pozrieť Geografia Rumunska a Tulcea
Tulcea (župa)
Poloha župy v Rumunsku Tulcea je župa v Rumunsku na východe krajiny v delte Dunaja.
Pozrieť Geografia Rumunska a Tulcea (župa)
Ukrajina
Ukrajina je štát vo východnej Európe.
Pozrieť Geografia Rumunska a Ukrajina
Vaslui (župa)
Poloha župy v Rumunsku Vaslui je župa v Rumunsku na východe krajiny v rumunskom Moldavsku a pri hranici s Moldavskom.
Pozrieť Geografia Rumunska a Vaslui (župa)
Vaslui (mesto)
Vaslui je hlavné mesto rovnomennej župy v rumunskom Moldavsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Vaslui (mesto)
Vâlcea (župa)
Poloha župy v Rumunsku Vâlcea je župa v rumunskom Valašsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Vâlcea (župa)
Východné Karpaty (bez Južných Karpát)
Východné Karpaty sú provincia Karpát.
Pozrieť Geografia Rumunska a Východné Karpaty (bez Južných Karpát)
Veľká dunajská kotlina
Veľká dunajská kotlina alebo menej často Veľká dunajská nížina (zastarano Veľká uhorská nížina, Veľká Dolná zem, Dolná zem; po maďarsky Alföld, Nagy Alföld, Nagy-Magyar-Alföld, po rumunsky Câmpia Tisei) je geomorfologická suprovincia Východopanónskej panvy v Maďarsku (Alföld v užšom zmysle), na východnom Slovensku (Východoslovenská nížina), na Ukrajine (Закарпатська низовина – Zakarpatska nyzovyna - Zakarpatská nížina), v Srbsku (rôzne mená) a Chorvátsku (rôzne mená).
Pozrieť Geografia Rumunska a Veľká dunajská kotlina
Vnútorné Východné Karpaty
Vnútorné Východné Karpaty sú geomorfologická subprovincia v provincii Východné Karpaty na Slovensku, Ukrajine a v Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Vnútorné Východné Karpaty
Vonkajšie Východné Karpaty
Vonkajšie Východné Karpaty sú geomorfologická subprovincia v provincii Východné Karpaty na Slovensku, v Poľsku, na Ukrajine a v Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Vonkajšie Východné Karpaty
Vrancea (župa)
Poloha župy v Rumunsku Vrancea je župa v rumunskom Moldavsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Vrancea (župa)
Zalău
Zalău je mesto (municípium) v župe Salaš v Rumunsku.
Pozrieť Geografia Rumunska a Zalău
Zoznam štátov podľa rozlohy
Štáty podľa rozlohy. Toto je zoznam štátov a závislých území zoradených zostupne podľa rozlohy.
Pozrieť Geografia Rumunska a Zoznam štátov podľa rozlohy
10. august
* Deň obetí banských nešťastí – pamätný deň SR.
Pozrieť Geografia Rumunska a 10. august
1993
Inaugurácia Billa Clintona.
Pozrieť Geografia Rumunska a 1993
2005
Rok 2005 (MMV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Pozrieť Geografia Rumunska a 2005
2018
Rok 2018 (MMXVIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Pozrieť Geografia Rumunska a 2018
25. január
* Sviatok obrátenia Pavla (deň superpranostík).
Pozrieť Geografia Rumunska a 25. január