Pracujeme na obnove aplikácie Unionpedia v Google Play Store
VychádzajúcePrichádzajúce
🌟Zjednodušili sme náš dizajn pre lepšiu navigáciu!
Instagram Facebook X LinkedIn

Rumunsko

Index Rumunsko

Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.

Otvoriť v Google Maps

Obsah

  1. 151 vzťahy: Adrian Năstase, Alba (župa v Rumunsku), Alba Iulia, Apusenské vrchy, Arad (župa v Rumunsku), Argeș (župa), Ateizmus, Železné vráta (roklina), Župa (Rumunsko), Čierne more, Bacău (župa), Baia Mare, Balkánsky polostrov, Besarábia, Bihar (župa), Bistrița-Năsăud, Botoșani (župa), Brašov (mesto), Brașov (župa), Braila, Brăila (župa), Bukovina (krajina), Bukurešť, Bulharsko, Buzău (župa), Byzantská ríša, Caraș-Severin, Carpații Occidentali (v širšom zmysle), Călărași (župa), Cluj (župa), Constanța (župa), Covasna (župa), Craiova, Dâmbovița (župa), Deșteaptă-te, române!, Dejiny Rumunska, Delta Dunaja, Dnester, Dobrudža, Dolj, Dunaj, Európa, Európska únia, Galac, Galați (župa), Giurgiu (župa), Gorj, Gréci, Grécko, Harghita (župa), ... Rozbaliť index (101 viac) »

  2. Krajiny EÚ
  3. Členovia NATO

Adrian Năstase

Adrian Năstase (* 22. jún 1950) je rumunský sociálnodemokratický politik.

Pozrieť Rumunsko a Adrian Năstase

Alba (župa v Rumunsku)

Alba je župa v Rumunskom Sedmohradsku.

Pozrieť Rumunsko a Alba (župa v Rumunsku)

Alba Iulia

Alba Iulia (iné názvy pozri nižšie) je mesto v Rumunskom Sedmohradsku na rieke Mureš.

Pozrieť Rumunsko a Alba Iulia

Apusenské vrchy

Apusenské vrchy (-slovenský normovaný názov; iné názvy: Apuseni, Apuseny, Západné vrchy, Západorumunské vrchy, jazykovo nevhodne: Apusenské hory, Západné hory, ďalšie názvy pozri pod Carpații Occidentali; rum.

Pozrieť Rumunsko a Apusenské vrchy

Arad (župa v Rumunsku)

Poloha župy v Rumunsku Aradská župa (rumunsky Județul Arad) je župa v západnom Rumunsku pri hraniciach s Maďarskom.

Pozrieť Rumunsko a Arad (župa v Rumunsku)

Argeș (župa)

Poloha župy v Rumunsku Argeș je župa v južnej časti Rumunska, vo Valašsku.

Pozrieť Rumunsko a Argeș (župa)

Ateizmus

Baron Paul d'Holbach – francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov. Richard Dawkins – evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám.

Pozrieť Rumunsko a Ateizmus

Železné vráta (roklina)

Železné vráta je úžina na Balkáne, ktorou preteká rieka Dunaj.

Pozrieť Rumunsko a Železné vráta (roklina)

Župa (Rumunsko)

Valašsko modrou a rumunské Moldavsko červenou. Župa je administratívna jednotka najvyššej úrovne v Rumunsku.

Pozrieť Rumunsko a Župa (Rumunsko)

Čierne more

NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.

Pozrieť Rumunsko a Čierne more

Bacău (župa)

Poloha župy v Rumunsku Bacău je župa v Rumunsku.

Pozrieť Rumunsko a Bacău (župa)

Baia Mare

Baia Mare v noci Baia Mare je municípium v Rumunsku a hlavné mesto župy Maramureș.

Pozrieť Rumunsko a Baia Mare

Balkánsky polostrov

Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.

Pozrieť Rumunsko a Balkánsky polostrov

Besarábia

Mapa oblasti Besarábia. Besarábia (po ukrajinsky: Бесарабiя alebo Басарабiя, po rumunsky: Basarabia) je historická oblasť v dnešnom Moldavsku a na Ukrajine medzi Čiernym morom a riekami Prut, Dunaj a Dnester.

Pozrieť Rumunsko a Besarábia

Bihar (župa)

Bihar (iné názvy: Biharská župa, Bihárska župa, Bihorská župa), je župa v severozápadnom Rumunsku v regiónoch Krišana a Transilvánii.

Pozrieť Rumunsko a Bihar (župa)

Bistrița-Năsăud

Poloha župy v Rumunsku Bistrița-Năsăud (v slovenčine (s použitím historických exoným) aj Bi(y)stricko-nasodská župa) je župa v Rumunsku na severe krajiny.

Pozrieť Rumunsko a Bistrița-Năsăud

Botoșani (župa)

Poloha župy v Rumunsku Botoșani je župa v Rumunsku, v regióne Moldavsko, na severovýchode krajiny pri hraniciach s Ukrajinou a Moldavskom.

Pozrieť Rumunsko a Botoșani (župa)

Brašov (mesto)

Brašov je mesto v Rumunsku a hlavné mesto rovnomennej župy v Sedmohradsku (resp. v časti zvanej Burzenland) obklopené Karpatami.

Pozrieť Rumunsko a Brašov (mesto)

Brașov (župa)

Poloha župy v Rumunsku Brașov alebo Brašovská župa) je župa v geografickom strede Rumunska. Má rozlohu 5 363 km² a žije tu 589 028 obyvateľov. Sídlo župy je mesto Brašov.

Pozrieť Rumunsko a Brașov (župa)

Braila

Braila je mesto v rumunskom Valašsku.

Pozrieť Rumunsko a Braila

Brăila (župa)

Poloha župy v Rumunsku Brăila je župa v rumunskom Valašsku a rumunskom Moldavsku na východe krajiny.

Pozrieť Rumunsko a Brăila (župa)

Bukovina (krajina)

Poloha Bukoviny Bukovina (po rumunsky: Bucovina, po ukrajinsky: Буковина, po nemecky: Buchenland alebo Bukowina, po poľsky: Bukowina, po maďarsky: Bukovina) bola historická krajina, v rokoch 1775-1918 súčasť Rakúskej monarchie, v súčasnosti rozdelená medzi Rumunsko a Ukrajinu.

Pozrieť Rumunsko a Bukovina (krajina)

Bukurešť

Bukurešť je hlavné a najväčšie mesto Rumunska.

Pozrieť Rumunsko a Bukurešť

Bulharsko

Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.

Pozrieť Rumunsko a Bulharsko

Buzău (župa)

Poloha župy v Rumunsku Buzău je župa v na východe Rumunska, v rumunskom Valašsku pri hranici s rumunským Moldavskom.

Pozrieť Rumunsko a Buzău (župa)

Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.

Pozrieť Rumunsko a Byzantská ríša

Caraș-Severin

Poloha župy v Rumunsku Caraș-Severin aj Krašovsko-severinská župa je župa v rumunskej časti Banátu.

Pozrieť Rumunsko a Caraș-Severin

Carpații Occidentali (v širšom zmysle)

Carpații Occidentali (iné názvy: Carpații Apuseni, Carpații de Apus, po slovensky aj: Západorumunské Karpaty, (Rumunské) Západné Karpaty) sú západná časť Karpát v Rumunsku medzi Panónskou panvou na západe, Transilvánskou kotlinou a Južnými Karpatmi na východe a Dunajom na juhu.

Pozrieť Rumunsko a Carpații Occidentali (v širšom zmysle)

Călărași (župa)

Poloha župy v Rumunsku Călărași je župa na juhovýchode Rumunska.

Pozrieť Rumunsko a Călărași (župa)

Cluj (župa)

Poloha župy v Rumunsku Cluj, alebo Klužská župa je župa v Rumunsku na severozápade krajiny.

Pozrieť Rumunsko a Cluj (župa)

Constanța (župa)

Poloha župy v Rumunsku Constanța je župa na juhovýchode Rumunska.

Pozrieť Rumunsko a Constanța (župa)

Covasna (župa)

Poloha župy v Rumunsku Covasna je župa v Rumunsku.

Pozrieť Rumunsko a Covasna (župa)

Craiova

Craiova je municípium v župe Dolj v Rumunsku.

Pozrieť Rumunsko a Craiova

Dâmbovița (župa)

Poloha župy v Rumunsku Dâmbovița je župa v Rumunsku.

Pozrieť Rumunsko a Dâmbovița (župa)

Deșteaptă-te, române!

Deșteaptă-te, române! je hymna Rumunska.

Pozrieť Rumunsko a Deșteaptă-te, române!

Dejiny Rumunska

Rumunský štátny znak Tento článok poskytuje základné informácie o dejinách Rumunska od praveku až dodnes.

Pozrieť Rumunsko a Dejiny Rumunska

Delta Dunaja

Delta Dunaja je druhá najväčšia riečna delta v Európe a najzachovalejšia na kontinente.

Pozrieť Rumunsko a Delta Dunaja

Dnester

Dnester je rieka dlhá.

Pozrieť Rumunsko a Dnester

Dobrudža

Mapa Rumunska s oranžovo zvýraznenou Severnou Dobrudžou, a Bulharska so žlto zvýraznenou Južnou Dobrudžou Dobrudža (rumunsky Dobrogea, bulharsky Добруджа), je historické územie o rozlohe 23 100 km² rozdelené dnes medzi Rumunsko a Bulharsko.

Pozrieť Rumunsko a Dobrudža

Dolj

Poloha župy v Rumunsku Dolj je župa v Rumunsku vo Valašsku.

Pozrieť Rumunsko a Dolj

Dunaj

Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.

Pozrieť Rumunsko a Dunaj

Európa

Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.

Pozrieť Rumunsko a Európa

Európska únia

Európska únia (skrátene EÚ alebo Únia) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).

Pozrieť Rumunsko a Európska únia

Galac

Galac je municípium vo východnom Rumunsku a hlavné mesto rovnomennej župy pri brehu Dunaja.

Pozrieť Rumunsko a Galac

Galați (župa)

Poloha župy v Rumunsku Galați je župa na východe Rumunska, leží v rumunskom Moldavsku, má rozlohu 4 466 km² a žije tu 619 556 obyvateľov.

Pozrieť Rumunsko a Galați (župa)

Giurgiu (župa)

Poloha župy v Rumunsku Giurgiu je župa v Rumunskom Valašsku na juhu krajiny.

Pozrieť Rumunsko a Giurgiu (župa)

Gorj

Poloha župy v Rumunsku Gorj je župa v rumunskom Valašsku, leží na juhu krajiny a jej hlavné mesto je Târgu Jiu.

Pozrieť Rumunsko a Gorj

Gréci

Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.

Pozrieť Rumunsko a Gréci

Grécko

Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Pozrieť Rumunsko a Grécko

Harghita (župa)

Poloha župy v Rumunsku Harghita je rumunská župa v strednej časti Sedmohradska.

Pozrieť Rumunsko a Harghita (župa)

Hunedoara (župa)

Poloha župy v Rumunsku Hunedoara alebo Huňadská župa je župa v Rumunskom Sedmohradsku.

Pozrieť Rumunsko a Hunedoara (župa)

Hunedoara (mesto)

Erb mesta Hunedoara Hunedoara je mesto v západnom Rumunsku, stredisko župy Hunedoara.

Pozrieť Rumunsko a Hunedoara (mesto)

Iași (župa)

Poloha župy v Rumunsku Iași alebo po slovensky Jasy je župa v rumunskom Moldavsku na východe krajiny.

Pozrieť Rumunsko a Iași (župa)

Ialomița (župa)

Poloha župy v Rumunsku Ialomița je župa na juhovýchode Rumunska vo Valašsku.

Pozrieť Rumunsko a Ialomița (župa)

Ilfov (župa)

Poloha župy v Rumunsku Ilfov je župa v Rumunsku.

Pozrieť Rumunsko a Ilfov (župa)

Islam

Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.

Pozrieť Rumunsko a Islam

Jasy

Jasy je municípium v severovýchodnom Rumunsku. Podľa sčítania z roku 2011 malo 290 422 obyvateľov (štvrté najľudnatejšie mesto v Rumunsku). Metropolitná oblasť mesta Jasy mala v roku 2018 približne 500 000 obyvateľov a po Bukurešti je druhou najľudnatejšou v Rumunsku.

Pozrieť Rumunsko a Jasy

Južné Karpaty

Južné Karpaty alebo Rumunské Južné Karpaty alebo staršie Transilvánske Alpy/Transylvánske Alpy sú provincia Karpát.

Pozrieť Rumunsko a Južné Karpaty

Karpaty

Gerlachovský štít Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk) sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi Carpathian Mountains.

Pozrieť Rumunsko a Karpaty

Katolicizmus

Katolicizmus alebo katolíctvo je vetva kresťanstva, učenie, viera a náboženstvo katolíckej cirkvi (v ktoromkoľvek význame pojmu katolícka cirkev).

Pozrieť Rumunsko a Katolicizmus

Kluž

Kluž (do roku 1974 Cluj) je mesto v severozápadnom Rumunsku.

Pozrieť Rumunsko a Kluž

Konstanca

Konstanca je mesto v juhovýchodnom Rumunsku na pobreží Čierneho mora.

Pozrieť Rumunsko a Konstanca

Latinská cirkev

Chrám svätého Petra v Ríme Latinská cirkev (iné názvy: rímskokatolícka cirkev, (rímsko)katolícka cirkev latinského obradu/rítu, západná cirkev) je kresťanská cirkev pod jurisdikciou rímskeho pápeža používajúca rímsky (latinský) obrad.

Pozrieť Rumunsko a Latinská cirkev

Leu

Leu môže byť.

Pozrieť Rumunsko a Leu

Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike

Toto je zoznam lokalít Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike.

Pozrieť Rumunsko a Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike

Maďarčina

Dvojjazyčné tabule na začiatku obce (Milhosť, Slovensko) Maďarčina (maď.) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.

Pozrieť Rumunsko a Maďarčina

Maďari

Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku.

Pozrieť Rumunsko a Maďari

Maďarsko

Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.

Pozrieť Rumunsko a Maďarsko

Maramureș (župa)

Poloha župy v Rumunsku Maramureș alebo Marmarošská župa (maď. Máramaros megye) je župa na severe Rumunska.

Pozrieť Rumunsko a Maramureș (župa)

Mehedinți

Poloha župy v Rumunsku Mehedinți je župa v rumunskom Valašsku v jeho najzápadnejšom cípe.

Pozrieť Rumunsko a Mehedinți

Miercurea Ciuc

Miercurea Ciuc je mesto v Rumunsku, ktoré je hlavným mestom župy Harghita.

Pozrieť Rumunsko a Miercurea Ciuc

Moldavské kniežatstvo

reprodukcie štátneho znaku podľa cestovného pasu. 1855 Moldavské kniežatstvo (na mape vyznačené žlto). Súčasná hranica medzi Rumunskom a Moldavskom je vyznačená hrubou čiernou čiarou. Moldavské kniežatstvo alebo Moldavsko bol štát (a historický región) v 14. – 19.

Pozrieť Rumunsko a Moldavské kniežatstvo

Moldavsko

Národnostné zloženie obyvateľstva Moldavska v roku 1989 Moldavsko (rum. Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (rum. Republica Moldova), je vnútrozemský štát vo východnej Európe.

Pozrieť Rumunsko a Moldavsko

Moldoveanu

Moldoveanu alebo je najvyšší vrch Rumunska.

Pozrieť Rumunsko a Moldoveanu

Moslim

Moslim alebo muslim môže byť.

Pozrieť Rumunsko a Moslim

Mureš (rieka)

Mureš (dávnejšie po slov. Maruša, po maď. Maros, po rumunsky Mureș(ul), po česky Maroša/Maruše) je rieka v Rumunsku a Maďarsku, ľavostranný prítok Tisy (ústie pri Segedíne).

Pozrieť Rumunsko a Mureš (rieka)

Mureș (župa)

Poloha župy v Rumunsku Mureș alebo Marušská župa je župa v rumunskom Sedmohradsku na severe krajiny.

Pozrieť Rumunsko a Mureș (župa)

Neamț

Poloha župy v Rumunsku Neamț je župa v Rumunsku na severovýchode krajiny (rumunské Moldavsko. Má rozlohu 5 896 km², žije tu 557 000 obyvateľov a jej sídlom je mesto Piatra Neamț.

Pozrieť Rumunsko a Neamț

Nemčina

Nemčina (nemecky: Deutsch, čítaj) je západogermánsky jazyk využívaný najmä v strednej Európe.

Pozrieť Rumunsko a Nemčina

Nemci

Nemci sú národ žijúci primárne v Nemecku.

Pozrieť Rumunsko a Nemci

Olt (župa)

Poloha župy v Rumunsku Olt je župa v rumunskom Valašsku.

Pozrieť Rumunsko a Olt (župa)

Olt (rieka v Rumunsku)

Olt je rieka v Rumunsku, ľavostranný prítok Dunaja.

Pozrieť Rumunsko a Olt (rieka v Rumunsku)

Oradea

Oradea (hist. slovenský názov Veľký Varadín) je mesto v Rumunsku, v župe Bihar (BH) v Sedmohradsku.

Pozrieť Rumunsko a Oradea

Organizácia Severoatlantickej zmluvy

Organizácia Severoatlantickej zmluvy (skratka: NATO;; skratka: OTAN; najmä v 90. rokoch 20. storočia názov prekladaný ako Severoatlantická aliancia a do roku 1989 ako Severoatlantický pakt) je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená 4.

Pozrieť Rumunsko a Organizácia Severoatlantickej zmluvy

Osmanská ríša

Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.

Pozrieť Rumunsko a Osmanská ríša

Panónska panva

Panónska panva (zriedkavejšie Panónska nížina) je subsystém Alpsko-himalájskeho systému.

Pozrieť Rumunsko a Panónska panva

Poloprezidentská republika

vojenská diktatúra Poloprezidentská republika (iné názvy: semiprezidentská republika, semiprezidiálna republika, neoprezidentská republika; ako systém: poloprezidenci(on)alizmus, semiprezidencializmus, prezidiálny parlamentarizmus, neoprezidentský systém) je forma vlády alebo aj forma republiky, kde je vláda zodpovedná parlamentu, ale prezident je volený priamo občanmi a má postavenie presahujúce právomoci prezidenta parlamentnej republiky.

Pozrieť Rumunsko a Poloprezidentská republika

Prahova (župa)

Poloha župy v Rumunsku Prahova je župa v rumunskom Valašsku.

Pozrieť Rumunsko a Prahova (župa)

Predseda vlády

Predseda vlády (iné názvy: premiér, ministerský predseda; v niektorých krajinách kancelár; v slovenčine v minulosti aj prvý minister) sú označenia (skutočného či len formálneho) vedúceho člena vrcholného výkonného orgánu štátu, čiže spravidla vlády krajiny.

Pozrieť Rumunsko a Predseda vlády

Prezident

V republike je na čele štátu väčšinou prezident, ale jeho právomoci sa môžu v rôznych štátoch značne líšiť.

Pozrieť Rumunsko a Prezident

Protestantizmus

Krajiny s protestantskou väčšinou (2010) Protestantizmus alebo protestantstvo (príslušník sa nazýva protestant) je jedna z troch najväčších vetiev kresťanstva (popri katolíctve a pravosláví), ktorá vznikla v 16.

Pozrieť Rumunsko a Protestantizmus

Prut

Rieka Prut Prut (ukr. Прут) je dlhá rieka, prameniaca v Karpatoch, na Ukrajine, blízko rumunského mesta Galac sa vlieva do Dunaja.

Pozrieť Rumunsko a Prut

Rímska ríša

Rímska ríša (začiatočné R je veľké písmeno) môže byť.

Pozrieť Rumunsko a Rímska ríša

Rómaioi

Rómaioi (gr. Ρωμαίοι - doslova Rimania) alebo Rómioi (gr. Ρωμιοί) alebo po slovensky zriedkavo Romaiovia je grécky názov obyvateľov Východorímskej/Byzantskej ríše používaný (v tomto zmysle) od 4.

Pozrieť Rumunsko a Rómaioi

Rómčina

Rómčina (-kodifikovaný tvar; iné názvy: romčina, cigánčina; po rómsky romaňi čhib, rromani ćhib) alebo (ak sa považuje za viacero jazykov) rómske jazyky (romské jazyky, cigánske jazyky), je stredný indoárijský jazyk.

Pozrieť Rumunsko a Rómčina

Rómovia

Rómska vlajka Rómovia (jednotné číslo Róm, ženský rod Rómka; nekodifikovaný ale správnejší tvar: Romovia; slovakizovaný tvar používaný Rómami: Romáci; nesprávny tvar Romo) alebo Cigáni (j.

Pozrieť Rumunsko a Rómovia

Románske jazyky

Románske jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov, tvorená jazykmi, ktoré sa vyvinuli z latinčiny (presnejšie ľudovej latinčiny).

Pozrieť Rumunsko a Románske jazyky

Rumunčina

Rumunčina je románsky jazyk, hovorí ním asi 24 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Rumunsku (ale aj v Maďarsku, Bulharsku, na Vojvodine a Ukrajine).

Pozrieť Rumunsko a Rumunčina

Rumuni

Rozšírenie Rumunov v Európe Rumunská folklórna skupina Rumuni sú románsky národ, žijúci najmä v Rumunsku, ako menšina v Srbsku, Maďarsku a zámorí.

Pozrieť Rumunsko a Rumuni

Rumunská ľudová republika

Rumunská ľudová republika (skrátene: RĽR;; skrátene: R.P.R.) bol oficiálny názov Rumunska od 30. decembra 1947 až do 21. augusta 1965.

Pozrieť Rumunsko a Rumunská ľudová republika

Rumunská nížina

Rumunská nížina (-slovenský normovaný názov; staršie: Valašská nížina; po rumunsky Câmpia Română alebo Câmpia Dunării (de Jos) alebo Câmpia Dunării Inferioare, starším pravopisom sa vždy píše Cîmpia namiesto Câmpia) je nížinaté územie v Rumunsku a v Srbsku (v Srbsku sa volá Vlašska nizija) medzi Karpatmi a Dunajom; je to severná časť Dolnodunajskej nížiny.

Pozrieť Rumunsko a Rumunská nížina

Rumunská pravoslávna cirkev

Rumunská pravoslávna cirkev je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví.

Pozrieť Rumunsko a Rumunská pravoslávna cirkev

Rumunská socialistická republika

Rumunská socialistická republika (skrátene: RSR;; skrátene: R.S.R.) bol socialistický štát v juhovýchodnej Európe existujúci v rokoch 1965 – 1989.

Pozrieť Rumunsko a Rumunská socialistická republika

Rumunské kniežatstvo

Rumunské kniežatstvo je obvyklé označenie rumunského štátu od roku 1859 (alebo od 1861/1862) do roku 1881.

Pozrieť Rumunsko a Rumunské kniežatstvo

Rumunské kráľovstvo

Rumunské kráľovstvo (po rumunsky: Regatul României; 1919 – 1940 neformálne aj Veľké Rumunsko) bol rumunský štát, parlamentná monarchia, v období od 13. marca 1881 do 30. decembra 1947.

Pozrieť Rumunsko a Rumunské kráľovstvo

Rusi

Rusi (staršie: Rusovia, Veľkorusi; po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou.

Pozrieť Rumunsko a Rusi

Salaš (župa)

Poloha župy v Rumunsku Salaš (iné názvy: Šalajská župa, Siladská župa) je župa v Rumunsku, v Transilvánii.

Pozrieť Rumunsko a Salaš (župa)

Satu Mare (mesto)

Satu Mare (historický slovenský názov: Satmár;,, v preklade Veľká Dedina) je mesto v severozápadnom Rumunsku v blízkosti hraníc s Maďarskom.

Pozrieť Rumunsko a Satu Mare (mesto)

Satumarská župa (Rumunsko)

Poloha župy v Rumunsku Satumarská župa (iné názvy: Satmárska župa, Satmarská župa; rumunsky Județul Satu Mare) je župa na severozápade Rumunska.

Pozrieť Rumunsko a Satumarská župa (Rumunsko)

Sedmohradsko

Sedmohradsko v užšom zmysle Sedmohradsko v širšom zmysle (znázornené žltou) Kaplnka Sedmohradská krajina Mesto Sibiu Jána Sambucusa zo 16. st. Sedmohradsko alebo Transylvánia alebo Transilvánia, staršie Ardieľ je historická krajina v Rumunsku.

Pozrieť Rumunsko a Sedmohradsko

Segedín

Segedín je s rozlohou a 160 tisíc obyvateľmi tretím najväčším mestom Maďarska.

Pozrieť Rumunsko a Segedín

Sibiu (župa)

Poloha župy v Rumunsku Sibiu alebo Sibiňská župa je župa v Rumunsku približne v strede krajiny.

Pozrieť Rumunsko a Sibiu (župa)

Sibiu (mesto)

Sibiu je mesto v rumunskom Sedmohradsku a zároveň centrum rovnomennej župy.

Pozrieť Rumunsko a Sibiu (mesto)

Sighișoara

Sighișoara je mesto v rumunskej župe Mureș.

Pozrieť Rumunsko a Sighișoara

Slováci

Galéria známych slovenských osobností z roku 18631. rad: Ján Mallý-Dusarov, Juraj Tvrdý, Jozef Kozáček, Štefan Moyzes, Martin Čulen, Karol Kuzmány, Štefan Závodník2. rad: Michal Chrástek, Viliam Pauliny-Tóth, Michal Miloslav Hodža, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci-Rimavský, Ján Gotčár, Andrej Ľudovít Radlinský, Jozef Miloslav Hurban3.

Pozrieť Rumunsko a Slováci

Slovenčina

Antona Bernoláka v Trnave Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).

Pozrieť Rumunsko a Slovenčina

Sovietsky zväz

Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.

Pozrieť Rumunsko a Sovietsky zväz

Srbčina

Srbčina (do roku 1940: srbština; srb. alebo) je slovanský jazyk, ktorý sa prevažne používa v Srbsku.

Pozrieť Rumunsko a Srbčina

Srbsko

Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.

Pozrieť Rumunsko a Srbsko

Starovek

Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.

Pozrieť Rumunsko a Starovek

Suceava

Suceava Erb mesta Suceava je župné mesto v severovýchodnom Rumunsku.

Pozrieť Rumunsko a Suceava

Suceava (župa)

Poloha župy v Rumunsku Suceava je župa v na severe Rumunska.

Pozrieť Rumunsko a Suceava (župa)

Taliansko

Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.

Pozrieť Rumunsko a Taliansko

Târgu Mureș

Târgu Mureș je municípium v Rumunsku, ktoré je centrom župy Mureș.

Pozrieť Rumunsko a Târgu Mureș

Teleorman (župa)

Poloha župy v Rumunsku Teleorman je župa (judeţ) v južnom Rumunsku vo Valašsku.

Pozrieť Rumunsko a Teleorman (župa)

Temešvár

Radnica Temešvár je mesto v západnom Rumunsku.

Pozrieť Rumunsko a Temešvár

Timiș (župa)

Poloha župy v Rumunsku Timiș alebo Temešvárska župa je župa v najzápadnejšej časti rumunského Banátu vo Veľkej dunajskej kotline.

Pozrieť Rumunsko a Timiș (župa)

Tisa

Tisa je druhá najvodnatejšia rieka Slovenska, najdlhší a ľavostranný prítok Dunaja.

Pozrieť Rumunsko a Tisa

Tulcea

Tulcea je mesto v Rumunsku v historickej oblasti Dobrudža a administratívne centrum rovnomennej župy.

Pozrieť Rumunsko a Tulcea

Tulcea (župa)

Poloha župy v Rumunsku Tulcea je župa v Rumunsku na východe krajiny v delte Dunaja.

Pozrieť Rumunsko a Tulcea (župa)

Ukrajina

Ukrajina je štát vo východnej Európe.

Pozrieť Rumunsko a Ukrajina

Ukrajinčina

juhozápadná skupina Rozšírenie ukrajinčiny Ukrajinčina (po ukrajinsky: українська мова - ukrajins'ka mova; staršie názvy: maloruština, maloruské nárečie, rusínčina, rut(h)énčina) je východoslovanský jazyk.

Pozrieť Rumunsko a Ukrajinčina

Ukrajinci

Taras Hryhorovyč Ševčenko, jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry Ukrajinci (do začiatku/polovice 20. stor.: Malorusi, Rusíni/Rut(h)éni) sú východoslovanský národ, žijúci najmä na Ukrajine.

Pozrieť Rumunsko a Ukrajinci

Uniatská cirkev

Uniatská cirkev alebo uniati môže byť.

Pozrieť Rumunsko a Uniatská cirkev

Valašsko (Rumunsko)

Valašsko na juhu Rumunska (žlté) Valašsko (po rumunsky: Ţara Românească – „Rumunská krajina“ alebo Vlahia alebo Valahia) je názov historickej krajiny a kniežatstva (od stredoveku do 19. storočia) na území súčasného Rumunska.

Pozrieť Rumunsko a Valašsko (Rumunsko)

Valach

Valach (mn. č. Valasi) môže byť.

Pozrieť Rumunsko a Valach

Vaslui (župa)

Poloha župy v Rumunsku Vaslui je župa v Rumunsku na východe krajiny v rumunskom Moldavsku a pri hranici s Moldavskom.

Pozrieť Rumunsko a Vaslui (župa)

Vâlcea (župa)

Poloha župy v Rumunsku Vâlcea je župa v rumunskom Valašsku.

Pozrieť Rumunsko a Vâlcea (župa)

Východné Karpaty

Východné Karpaty môže byť.

Pozrieť Rumunsko a Východné Karpaty

Veľká dunajská kotlina

Veľká dunajská kotlina alebo menej často Veľká dunajská nížina (zastarano Veľká uhorská nížina, Veľká Dolná zem, Dolná zem; po maďarsky Alföld, Nagy Alföld, Nagy-Magyar-Alföld, po rumunsky Câmpia Tisei) je geomorfologická suprovincia Východopanónskej panvy v Maďarsku (Alföld v užšom zmysle), na východnom Slovensku (Východoslovenská nížina), na Ukrajine (Закарпатська низовина – Zakarpatska nyzovyna - Zakarpatská nížina), v Srbsku (rôzne mená) a Chorvátsku (rôzne mená).

Pozrieť Rumunsko a Veľká dunajská kotlina

Vrancea (župa)

Poloha župy v Rumunsku Vrancea je župa v rumunskom Moldavsku.

Pozrieť Rumunsko a Vrancea (župa)

1. júl

úvodný ročník Tour de France.

Pozrieť Rumunsko a 1. júl

106

0106.

Pozrieť Rumunsko a 106

1521

Rok 1521 (MDXXI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu, bol to 1521.

Pozrieť Rumunsko a 1521

16. storočie

16.

Pozrieť Rumunsko a 16. storočie

18. storočie

18.

Pozrieť Rumunsko a 18. storočie

19. storočie

19.

Pozrieť Rumunsko a 19. storočie

2002

Rok 2002 (MMII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.

Pozrieť Rumunsko a 2002

2003

Rok 2003 (MMIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.

Pozrieť Rumunsko a 2003

21. august

* Deň obetí okupácie Česko-Slovenska – pamätný deň SR.

Pozrieť Rumunsko a 21. august

30. december

* Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu – pamätný deň SR.

Pozrieť Rumunsko a 30. december

Pozri tiež

Krajiny EÚ

Členovia NATO

Známy ako Rumunská republika.

, Hunedoara (župa), Hunedoara (mesto), Iași (župa), Ialomița (župa), Ilfov (župa), Islam, Jasy, Južné Karpaty, Karpaty, Katolicizmus, Kluž, Konstanca, Latinská cirkev, Leu, Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike, Maďarčina, Maďari, Maďarsko, Maramureș (župa), Mehedinți, Miercurea Ciuc, Moldavské kniežatstvo, Moldavsko, Moldoveanu, Moslim, Mureš (rieka), Mureș (župa), Neamț, Nemčina, Nemci, Olt (župa), Olt (rieka v Rumunsku), Oradea, Organizácia Severoatlantickej zmluvy, Osmanská ríša, Panónska panva, Poloprezidentská republika, Prahova (župa), Predseda vlády, Prezident, Protestantizmus, Prut, Rímska ríša, Rómaioi, Rómčina, Rómovia, Románske jazyky, Rumunčina, Rumuni, Rumunská ľudová republika, Rumunská nížina, Rumunská pravoslávna cirkev, Rumunská socialistická republika, Rumunské kniežatstvo, Rumunské kráľovstvo, Rusi, Salaš (župa), Satu Mare (mesto), Satumarská župa (Rumunsko), Sedmohradsko, Segedín, Sibiu (župa), Sibiu (mesto), Sighișoara, Slováci, Slovenčina, Sovietsky zväz, Srbčina, Srbsko, Starovek, Suceava, Suceava (župa), Taliansko, Târgu Mureș, Teleorman (župa), Temešvár, Timiș (župa), Tisa, Tulcea, Tulcea (župa), Ukrajina, Ukrajinčina, Ukrajinci, Uniatská cirkev, Valašsko (Rumunsko), Valach, Vaslui (župa), Vâlcea (župa), Východné Karpaty, Veľká dunajská kotlina, Vrancea (župa), 1. júl, 106, 1521, 16. storočie, 18. storočie, 19. storočie, 2002, 2003, 21. august, 30. december.