Obsah
155 vzťahy: Absolútna hviezdna veľkosť, Absolútne čierne teleso, Aldebaran, Alfa Centauri A, Alfa Centauri B, Alioth, Alkalický kov, Alnitak, Altair, Amoniak, Annie Jump Cannonová, Antares, Arabská číslica, Arktúr, Arrakis, Astrograf, Astronóm, Atóm, Atmosféra, Atmosféra (kozmického telesa), Špirálová galaxia, Železo, Červený obor, Červený trpaslík, Balmerova séria, Barnardova hviezda, Bárium, Bellatrix, Betelgeuze, Biely trpaslík, Canopus, Capella, Chemický prvok, Chróm, Chromosféra, Cih, Delta Scuti, Deneb, Dusík, Elektrón, Epsilon Eridani, Epsilon Indi, Epsilon Reticuli, Eta Carinae, Európium, Excitácia (zvýšenie energie), Farba (fyzika), Farebná teplota, Fotosféra, Galaxia, ... Rozbaliť index (105 viac) »
- Hertzsprung-Russellova klasifikácia
- Hviezdy podľa typu spektra
- Stelárna astronómia
Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútna hviezdna veľkosť alebo absolútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii pozorovaná hviezdna veľkosť (m), ktorú by mal objekt, keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútne čierne teleso
Absolútne čierne teleso (iné názvy: Planckov žiarič, dokonale čierne teleso, čierne teleso, čierny žiarič) je hypotetické teleso, ktoré úplne pohlcuje elektromagnetické žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúce na jeho povrch.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Absolútne čierne teleso
Aldebaran
Aldebaran alebo Býčie oko (α Tau / alpha Tauri) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Býk a jedna z najjasnejších hviezd na nočnej hviezdnej oblohe.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Aldebaran
Alfa Centauri A
Alfa Centauri A je hviezda hviezdneho systému Alfa Centauri.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Alfa Centauri A
Alfa Centauri B
Alfa Centauri A (vľavo) a Alfa Centauri B z HST Alfa Centauri B (tiež Rigel Kentaurus B — päta Kentaura v Arabčine) je hviezda hviezdneho systému Alfa Centauri.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Alfa Centauri B
Alioth
Alioth (pravdepodobne z arab. 'alja, 'ilja – tučný ovčí chvost al. al-hawar – kontrast medzi bielou farbou očnej rohovky a tmavou farbou dúhovky) alebo Epsilon Ursae Majoris (ε Uma/ε Ursae Majoris) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Veľká medvedica.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Alioth
Alkalický kov
Alkalické kovy sú prvky 1. skupiny v periodickej tabuľke chemických prvkov zahŕňajúce lítium (Li), sodík (Na), draslík (K), rubídium (Rb), cézium (Cs) a francium (Fr).
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Alkalický kov
Alnitak
Alnitak (arab. al-nitáq – opasok, pás) alebo Zeta Orionis (ζ Ori) je astrometrická trojhviezda zdanlivej jasnosti 1,70m.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Alnitak
Altair
Altair (α Aql / α Aquilae / Alpha Aquilae / Atair) (z arab. at-tair - „letiaci“) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orol (lat. Aquila) a dvanásta najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou 0,77.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Altair
Amoniak
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Amoniak
Annie Jump Cannonová
Annie Jump Cannonová (* 11. december 1863 – † 13. apríl 1941) bola americká astronómka, ktorá sa zaslúžila o vytvorenie Harvardského klasifikačného systému hviezdnych spektier.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Annie Jump Cannonová
Antares
Antares (gr. anti Ares.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Antares
Arabská číslica
Európsky zápis arabských číslic Evolúcia indických číslic na arabské číslice a ich prijatie v Európe Arabská číslica je jeden zo znakov 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Arabská číslica
Arktúr
Arktúr (Arcturus) alebo Alpha Bootis (α Boo/α Bootis) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Pastier a štvrtá najjasnejšia hviezda na oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou −0,05 hneď po hviezdach Sírius a Canopus.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Arktúr
Arrakis
Arrakis (arab. الراقِس ar-rāqiṣ – tanečník) alebo mí Draconis (μ Dra / μ Draconis) je dvojhviezda v súhvezdí Drak.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Arrakis
Astrograf
Astrograf je fotografický refraktor s niekoľkošošovkovým achromatickým objektívom s vykorigovanými optickými chybami.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Astrograf
Astronóm
Astronóm alebo staršie hvezdár je vedec, ktorého odbor výskumu je astronómia.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Astronóm
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Atóm
Atmosféra
Atmosféra alebo ovzdušie môže byť.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Atmosféra
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Atmosféra (kozmického telesa)
Špirálová galaxia
súhvezdí Veľká medvedica Špirálová galaxia alebo špirálová hmlovina je typ galaxie v Hubblovej schéme, charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Špirálová galaxia
Železo
Železo (lat. Ferrum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Fe a protónové číslo 26.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Železo
Červený obor
Porovnanie veľkosti červeného obra Aldebarana so Slnkom Červený obor je veľká hviezda mimo hlavnej postupnosti typu K alebo M, červenej farby.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Červený obor
Červený trpaslík
Umelcova predstava červeného trpaslíka. Červené trpaslíky tvoria väčšinu všetkých hviezd. extrasolárnej planéty obiehajúcej okolo červeného trpaslíka Červený trpaslík je malá a relatívne chladná hviezda hlavnej postupnosti neskorého spektrálneho typu K alebo M.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Červený trpaslík
Balmerova séria
Balmerova séria je séria spektrálnych čiar (Balmerove čiary) v spektre atómov vodíka, ktorá vznikajú pri prechode elektrónov medzi druhou energetickou hladinou a vyššími hladinami.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Balmerova séria
Barnardova hviezda
Barnardova hviezda je hviezda v súhvezdí Hadonos, ktorá má zo všetkých hviezd najrýchlejší vlastný pohyb po oblohe (10,34 " za rok).
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Barnardova hviezda
Bárium
Bárium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ba a protónové číslo 56.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Bárium
Bellatrix
Bellatrix (lat., bojovníčka) alebo Gama Orionis (γ Ori) je tretia najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a 27.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Bellatrix
Betelgeuze
Betelgeuze (arab. 'ibl al-džawzā' – obrova pazucha, Betelgeuse, Betelgeux alebo Beteigeux alebo Alfa Orionis (α Ori / α Orionis)) je druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a ôsma najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Betelgeuze
Biely trpaslík
Sírius A a Sírius B planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo, preto je v mn. čísle biele trpaslíky, nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Biely trpaslík
Canopus
Súhvezdie Kýl Canopus (latinizácia mena veliteľa loďstva spartského kráľa Meneláa z gr. mytológie Kanôbosa) (α Car / α Carinae / Alpha Carinae) je najjasnejšia hviezda v južnom súhvezdí Kýl (Carina) a druhá najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou jasnosťou −0,72; hneď po hviezde Sírius.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Canopus
Capella
Capella môže byť.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Capella
Chemický prvok
Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Chemický prvok
Chróm
Chróm (lat. Chromium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cr a protónové číslo 24.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Chróm
Chromosféra
úplnom zatmení. Chromosféra je tenká vrstva atmosféry Slnka, prípadne aj iných hviezd.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Chromosféra
Cih
Cih (čín. Tsih – bič) alebo Gamma Cassiopeiae (γ Cas, γ Cassiopeiae) je novám podobná hviezda, v súčasnosti najjasnejšia hviezda v súhvezdí Kasiopeja.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Cih
Delta Scuti
Delta Scuti (δ Sct/δ Scuti) je trojhviezda sústava v súhvezdí Štít.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Delta Scuti
Deneb
Deneb (α Cyg/α Cygni/Alpha Cygni, Arided, Aridif, Arrioph) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Labuť (lat. Cygnus) a jedna z najjasnejších hviezd na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou 1,25.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Deneb
Dusík
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Dusík
Elektrón
Odhad hustoty elektrónov v obale atómu vodíka Elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Elektrón
Epsilon Eridani
Epsilon Eridani alebo Ran (ε Eri/ε Eridani) je hviezda hlavnej postupnosti, spektrálneho typu K2 v súhvezdí Eridanus.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Epsilon Eridani
Epsilon Indi
Umelecké koncepcia systému Epsilon Indi. Epsilon Indi (ε Ind/ε Indi) je viacnásobná hviezda v súhvezdí Indián vzdialená od Slnka 11,82 ly, čím je jedným z našich najbližších hviezdnych susedov vôbec.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Epsilon Indi
Epsilon Reticuli
Epsilon Reticuli (ε Ret/ε Reticuli) je hviezda 4.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Epsilon Reticuli
Eta Carinae
right Eta Carinae (η Car/η Carinae) je veľmi veľká a jasná hviezda v súhvezdí Kýl, pričom jej hmotnosť je asi 100-150-krát väčšia ako hmotnosť Slnka a jej jasnosť predstavuje asi 4-miliónnásobok jasnosti Slnka.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Eta Carinae
Európium
Európium Europium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Eu a protónové číslo 63.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Európium
Excitácia (zvýšenie energie)
Po absorbovaní energie môže elektrón vyskočiť z nulového stavu na energeticky vyššie hladiny Excitácia alebo (vz)budenie je zvýšenie energie atómu, jadra atómu, molekuly či kryštálu nad jeho základnú energiu.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Excitácia (zvýšenie energie)
Farba (fyzika)
Farba je psychofyziologický vnem vyvolaný vstupom viditeľného svetla určitej vlnovej dĺžky do oka, resp.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Farba (fyzika)
Farebná teplota
Farebná teplota charakterizuje spektrum bieleho svetla.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Farebná teplota
Fotosféra
slnečných škvŕn Fotosféra je oblasť hviezdy, v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Fotosféra
Galaxia
Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Prstencová galaxia, Hoagov objekt Nepravidelná galaxia NGC 6745 Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Galaxia
Gliese 581
Gliese 581 je červený trpaslík v súhvezdí Váhy vzdialený asi 21 ly od Slnka.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Gliese 581
Gorgonea Tertia
Gorgonea Tertia alebo ró Persei (ρ Per) je hviezda v súhvezdí Perzeus.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Gorgonea Tertia
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Gravitácia
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Hélium
Heka
Heka („žiariaca“) alebo Meissa (Lambda Orionis/λ Ori/λ Orionis) je hviezda v súhvezdí Orión.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Heka
Hertzsprungov-Russellov diagram
V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou, svietivosťou, hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou hviezdy.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Hertzsprungov-Russellov diagram
Hlavná postupnosť
Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Hlavná postupnosť
Hmotnosť Slnka
Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov, napríklad galaxií.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Hmotnosť Slnka
Hnedý trpaslík
Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo od materskej hviezdy Gliese 229A Hnedý trpaslík je substelárny objekt, ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti, ale má plne vodivý povrch a vnútro.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Hnedý trpaslík
Horčík
Horčík alebo magnézium (lat. Magnesium; gr. Μαγνησία.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Horčík
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Hviezda
Hviezdna asociácia
Hviezdna asociácia alebo hviezdne zoskupenie je veľmi voľná hviezdokopa, voľnejšia ako guľová aj otvorená hviezdokopa.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Hviezdna asociácia
Hyperobor
Porovnanie Slnka a VY Canis Majoris, čo je siedma najväčšia známa hviezda Hyperobor je masívna hviezda, väčšia ako nadobor, s hmotnosťou do 300 hmotností Slnka, dosahujúcou teoretickú hranicu hmotnosti hviezdy, čo je 300 hmotností Slnka, pretože pri väčšej hmotnosti už nie je možné dosiahnuť rovnováhu hviezdy a hviezda by produkovala toľko energie, že by došlo k jej rozpadu.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Hyperobor
Ión (častica)
Graficky znázornený katión a anión Ión je elektricky nabitá častica, ktorá vzniká z elektricky neutrálneho atómu alebo molekuly pridaním resp.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Ión (častica)
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Infračervené žiarenie
Ionizácia
Ionizácia je odtrhnutie jedného alebo viacerých elektrónov od atómu alebo molekuly.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Ionizácia
Jadrová syntéza
Jadrová syntéza alebo jadrová fúzia je reakcia, v ktorej sú dve alebo viac atómových jadier kombinované za vzniku jedného alebo viacerých rôznych atómových jadier a subatomárnych častíc (neutrónov alebo protónov). Rozdiel v hmotnosti medzi reaktantmi a produktmi sa prejavuje buď uvoľňovaním alebo absorpciou energie.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Jadrová syntéza
Jasný obor
Jasné obry sú hviezdy triedy svietivosti II Yerkesovej klasifikácie.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Jasný obor
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Kelvin
Kov
Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Kov
Kremík
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Kremík
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Kyslík
La Superba
La Superba je označenie hviezdy ypsilon Canum Venaticorum.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a La Superba
Lítium
Lítium (lat. lithium, gr. lithos.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Lítium
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Magnetické pole
Mangán
Mangán manganum je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Mn a protónové číslo 25.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Mangán
Metalicita
Metalicita je pomer hmotnosti astronomického objektu prvkov iných ako vodík a hélium.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Metalicita
Metán
hybridizovanými orbitálmi sp3 Metán (iné názvy: bahenný plyn, banský plyn, zemný plyn, ľahký uhľovodík, traskavý plyn, karbán, metylhydrid) je najjednoduchší uhľovodík.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Metán
Mikrometer
Mikrometer (značka: μm; staršie mikrón a značka μ) je jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca jednej milióntine (1×10−6) metra.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Mikrometer
Mintaka
Mintaka (δ Ori / δ Orionis) je jedna z troch hviezd (spolu s Alnitakom a Alnilamom) tvoriacich Oriónov pás v súhvezdí Orión.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Mintaka
Mira
Mira môže byť.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Mira
Mnemotechnika
Mnemotechnika alebo mnemonika je technika utvárania spoľahlivej, vernej pamäti umelými spôsobmi.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Mnemotechnika
Molekula
vody (H2O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu Molekula (franc. molécule z lat. moles.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Molekula
Molekulárny mrak
Hmlovina Eta Carinae Molekulárny mrak (bohemizmus molekulárny oblak) alebo molekulárne mračno je typ medzihviezdneho oblaku, ktorého hustota a veľkosť umožňuje vznik molekúl, hlavne molekulárneho vodíka H2.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Molekulárny mrak
Nadobor
Poloha nadobrov v H-R diagrame Nadobor je veľmi veľká hviezda s hmotnosťou minimálne 10 – 50 hmotností Slnka.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Nadobor
Naos
Naos môže byť.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Naos
Nova (astronómia)
Znázornenie odčerpávania vodíka bielym trpaslíkom od väčšieho spoločníka V838 Monocerotis Nova je obrovská jadrová explózia zapríčinená prírastkom vodíka na povrchu hviezdy kategórie biely trpaslík.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Nova (astronómia)
OB hviezda
OB hviezda môže byť.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a OB hviezda
Objektív
Objektív je optická sústava, základná časť ďalekohľadu alebo fotografickej komory, utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Objektív
Obor (hviezda)
VLT Obor je hviezda, v ktorej sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium v jej jadre.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Obor (hviezda)
Observatórium
Observatórium v obci Hohenpeißenberg. Observatórium je miesto na pozorovanie pozemských alebo nebeských úkazov.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Observatórium
Ohnisko (optika)
Ohnisko bod na optickej osi optickej sústavy, v ktorom sa pretínajú lúče rovnobežné s touto osou pred vstupom do sústavy (obrazové ohnisko) alebo po výstupe z nej (predmetové ohnisko) Kategória:Optika.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Ohnisko (optika)
Optická mriežka
Optická mriežka alebo mriežka je sklená alebo kovová doštička, ktorá rozkladá svetlo na spektrum (spektrograf).
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Optická mriežka
Optické spektrum
Optické spektrum alebo svetelné spektrum môže byť.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Optické spektrum
Orión (súhvezdie)
Orión je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, jedno z najznámejších súhvezdí vôbec.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Orión (súhvezdie)
Ortuť
Ortuť (lat. Hydrargyrum; tvar na -ný/-natý znie ortutný/ortutnatý, nie ortuťný/ortuťnatý) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Ortuť
Oxid uhoľnatý
Rozšírenie oxidu uhoľnatého Oxid uhoľnatý (mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhoľnatý) je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, je ľahší ako vzduch, nedráždivý.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Oxid uhoľnatý
P Cygni
P Cygni je premenná hviezda v súhvezdí Labuť.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a P Cygni
Planetárna hmlovina
NGC 6543, hmlovina Mačacie oko Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Planetárna hmlovina
Plejády
Plejády môžu byť.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Plejády
Podobor
Podobor je trieda hviezd, ktoré sú jasnejšie ako hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpaslíky, ale nie také jasné ako obry.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Podobor
Podtrpaslík
Podtrpaslík, niekedy označovaný ako "sd" je hviezda triedy svietivosti VI.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Podtrpaslík
Pollux
Pollux môže byť.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Pollux
Polomer Slnka
Polomer Slnka je jednotkou dĺžky používaná v astronómii na vyjadrenie veľkosti hviezd a väčších objektov, napríklad galaxií.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Polomer Slnka
Prokyón
| Prokyón (α CMi/α Canis Minoris/Alpha Canis Minoris) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Malý pes, ôsma najjasnejšia hviezda na nočnej hviezdnej oblohe a štvrtá najjasnejšia hviezda severnej oblohy.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Prokyón
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Protoplanetárny disk
Proxima Centauri
Proxima Centauri na zábere HST Proxima Centauri (alebo Alfa Centauri C), niekedy aj V 645 Centauri je najbližšia hviezda k slnečnej sústave.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Proxima Centauri
R Leporis
Svetelná krivka R Leporis R Leporis, známa aj ako Hindova hviezda, je premenná hviezda typu Mira v súhvezdí Zajac, v blízkosti hranice so súhvezdím Eridanus.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a R Leporis
Rímska číslica
Rímske číslice sú spôsob zápisu čísiel pomocou písmen abecedy, ktorý bol ešte v predminulom storočí veľmi rozšírený.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Rímska číslica
Regor
Regor, Al Suhail (arab. suhail – jasný, žiarivý) alebo Gama Velorum (γ Vel/γ Velorum) je zložitá, mladá a veľmi žiarivá viacnásobná hviezda v súhvezdí Plachty.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Regor
Rigel
Umelecká predstava hviezdy Rigel Rigel (β Ori/β Orionis/Beta Orionis) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a siedma najjasnejšia hviezda na oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou 0,18.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Rigel
Sírius
| Sírius (α CMa/α Canis Majoris/Canis Majoris) je najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Sírius
Súhvezdie
Orión, jedno z najznámejších súhvezdí oblohy Súhvezdie v širšom zmysle je skupina hviezd alebo asterizmus, ktoré spolu navzájom zdanlivo súvisia a vytvárajú určitý obrazec na oblohe.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Súhvezdie
Sheliak
Animácia vzájomného obehu zložiek Beta Lyrae, pod ňou zodpovedajúca svetelná krivka Sheliak alebo Beta Lyrae (β Lyr / β Lyrae) je hviezdny systém v súhvezdí Lýra.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Sheliak
Sirius B
Sirius B je album vydaný skupinou Therion.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Sirius B
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Slnečný vietor
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Slnko
Sodík
Sodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Sodík
Spektrálna čiara
Spojité spektrum Emisné spektrálne čiary Absorpčné spektrálne čiary Spektrálna čiara je tmavá alebo svetlá čiara v spektre, ktorá je výsledkom nadbytku alebo nedostatku fotónov v úzkom frekvenčnom pásme v porovnaní s okolitými frekvenciami.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Spektrálna čiara
Spektrálny typ
Spektrálna trieda v astronómii charakterizuje objekty na základe ich spektrálnych čiar, ktoré určujú chemické zloženie objektu.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Spektrálny typ
Spektroskopia
disperzie svetla, ktoré prechádza cez optický hranol. Spektroskopia je fyzikálna metóda zaoberajúca sa vznikom a vlastnosťami spektra svetla, ktoré vzniká interakciou elektromagnetického žiarenia so vzorkou.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Spektroskopia
Spektrum
Spektrum môže znamenať.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Spektrum
Spika
Hľadanie hviezdy Spika Spika (Spica, α Vir/α Virginis/Alfa Virginis) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Panna a jedna z najjasnejších hviezd na nočnej oblohe.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Spika
Spitzerov vesmírny ďalekohľad
Spitzerov vesmírny ďalekohľad (pôvodne Space Infrared Telescope Facility - SIRTF, niekedy sa používa aj skratka Spitzer) bolo kozmické observatórium, štvrté a posledné z veľkých observatórií NASA.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Spitzerov vesmírny ďalekohľad
Stroncium
Stroncium (lat. strontium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sr a protónové číslo 38.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Stroncium
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Svetlo
Svietivosť (astronómia)
Svietivosť alebo menej vhodne luminozita či žiarivý výkon hviezdy (značka L) je množstvo energie vyžiarenej hviezdou za 1 sekundu v celej oblasti elektromagnetického spektra.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Svietivosť (astronómia)
Svietivosť Slnka
Svietivosť Slnka je jednotka svietivosti, energie vyžiarenej vo fotónoch používaná v astronómii na popísanie svietivosti hviezd.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Svietivosť Slnka
Tau Ceti
Slnka (vľavo) a hviezdy Tau Ceti (vpravo) Tau Ceti (τ Cet/τ Ceti) je hviezda v súhvezdí Veľryba viditeľná voľným okom.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Tau Ceti
Technécium
Technécium (lat. technetium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Tc a protónové číslo 43.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Technécium
Teide 1
Teide 1 je hviezda s hmotnosťou 43 hmotností Jupitera a 0,041 hmotnosti Slnka, čím sa zaraďuje medzi najľahšie hviezdy.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Teide 1
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Teplota
Titan
Titan alebo zriedkavejšie Titán môže byť starogrécka mytologická bytosť, pozri Titan (mytológia) Titan môže byť aj.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Titan
Trpaslík (hviezda)
Trpaslík je súhrnné označenie pre odlišné triedy hviezd.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Trpaslík (hviezda)
UBV systém
UBV systém alebo Johnsonov systém alebo aj Johnsonov-Morganov systém je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a UBV systém
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Uhlík
Ultrafialové žiarenie
Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Ultrafialové žiarenie
V838 Monocerotis
HST v januári 2002 V838 Monocerotis je hviezda v súhvezdí Jednorožec, jedna z najväčších známych hviezd.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a V838 Monocerotis
Van Maanenova hviezda
Van Maanenova hviezda je biely trpaslík, druhá objavená a štvrtá najbližšia hviezda tohto typu od Slnka po Síriovi A, Síriovi B a Prokyóne B. Nachádza sa 14,4 svetelných rokov od Slnka v súhvezdí Ryby.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Van Maanenova hviezda
Vanád
Vanád (po latinsky vanadium - zo severogermánskeho Vanadis, mena germánskej bohyne krásy Freyje, podľa nádherného vzhľadu niektorých vanádových zlúčenín) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku V a protónové číslo 23.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Vanád
Vápnik
Vápnik (calcium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ca a protónové číslo 20.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Vápnik
Vývoj hviezdy
M33. Vývoj hviezd je proces zmien, ktorými hviezda prejde počas svojej existencie, od svojho vzniku až po zánik.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Vývoj hviezdy
Veľký Magellanov mrak
Veľký Magellanov mrak, označovaný aj ako Veľké Magellanovo mračno, prípadne LMC (Large Magellanic Cloud), je trpasličia nepravidelná galaxia.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Veľký Magellanov mrak
Vega
Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu Letný trojuholník s uvedením názvov a magnitúd hviezd Vega (α Lyr / α Lyrae / Alfa Lyrae) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lýra a piata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Vega
Vlnová dĺžka
Vlnová dĺžka Vlnová dĺžka je vzdialenosť medzi opakujúcimi sa periódami vlnenia.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Vlnová dĺžka
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Voda
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Vodík
Wolfova-Rayetova hviezda
Hviezda HD 184738 Wolfova-Rayetova hviezda je hmotná hviezda s veľmi silným hviezdnym vetrom.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Wolfova-Rayetova hviezda
Zakázaná čiara
Zakázaná čiara je spektrálna čiara s malou pravdepodobnosťou prechodu (zakázaný prechod), vznikajúca pri spontánnom prechode elektrónov z metastabilných hladín v atóme.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Zakázaná čiara
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zirkónium
Zirkónium (zirconium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Zr a protónové číslo 40.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a Zirkónium
19. storočie
19.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a 19. storočie
20. storočie
20.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a 20. storočie
2009
Rok 2009 (MMIX) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal vo štvrtok 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a 2009
225 Carinae
| 225 Carinae (HD 93129A) je jedna z najjasnejších známych hviezd v Mliečnej dráhe.
Pozrieť Spektrálna klasifikácia a 225 Carinae
Pozri tiež
Hertzsprung-Russellova klasifikácia
- Hayashiho čiara
- Henyeyho stopa
- Hertzsprungov-Russellov diagram
- Nestabilný pruh
- Spektrálna klasifikácia
Hviezdy podľa typu spektra
- Spektrálna klasifikácia
Stelárna astronómia
- Eddingtonova rovnica
- Fotosféra
- Heliaktický východ hviezdy
- Hviezda
- Hviezdna populácia
- Katalóg hviezd
- Metalicita
- Označenie premenných hviezd
- Polomer Slnka
- Protoplanetárny prach
- Spektrálna klasifikácia
- Svetelná krivka
- Svietivosť Slnka
- UBV systém
- Vývoj hviezdy
- Vlastný pohyb
- Vznik a vývoj slnečnej sústavy
- Vznik hviezdy
Známy ako Hviezdna klasifikácia.