Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Stiahnuť ▼
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Prstence Saturna

Index Prstence Saturna

15. septembra 2006, pričom vyniklo množstvo jemných prstencov Ďalšie „zatmenie slnka“ 19. júla 2013 Hlavné prstence Saturna sonda Cassini v roku 2007 Prstence Saturna sú veľmi tenká a veľmi široká vrstva častíc, ktorá obieha planétu Saturn.

107 vzťahy: Amoniak, Anténa, Arecibo Observatory, Atlas (mesiac), Cassini (sonda), Cassiniho delenie, Charles Augustin de Coulomb, Christiaan Huygens, Columbova medzera a Titanov prstenec, Dafnis, Diona (mesiac), Dráhová rezonancia, Dusík, Elektrický náboj, Enceladus (mesiac), Enckeho medzera, Féba (mesiac), Galileo Galilei, George Phillips Bond, Giovanni Domenico Cassini, Hubblov vesmírny ďalekohľad, Hurbanovo, Hyperión (mesiac), Infračervené žiarenie, Ionosféra, James Clerk Maxwell, Japetus (mesiac), Jánus (mesiac), Johann Franz Encke, Keckove teleskopy, Keelerova medzera, Keplerove zákony, Kilometer, Kozmická sonda, Kozmos, KOZMOS (časopis), Kryovulkán, Magnetické pole, Mesiac, Mesiac (družica), Mesiace Saturna, Metán, Meter, Mikrometer, Mimas (mesiac), Nebeská mechanika, Obežná dráha, Objektív, Opozícia (astronómia), Oxid uhličitý, ..., Oxid uhoľnatý, Ozvena, Pan (mesiac), Pandora (mesiac), Pierre Simone de Laplace, Pioneer 11, Planéta, Prach, Program Pioneer, Prometeus (mesiac), Protoplanetárny disk, Prstenec A, Prstenec B, Prstenec C, Prstenec D, Prstenec E, Prstenec F, Prstenec G, Prstenec planéty, Quark, Rádioteleskop, Retrográdna dráha, Rocheova medza, Rovina, Rovník, Saturn, Science, Slapy (astrofyzika), Spektrometer, Spitzerov vesmírny ďalekohľad, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Tetyda (mesiac), Tieň, Titan (mesiac), Voda, Vznik a vývoj slnečnej sústavy, William Cranch Bond, Zatmenie Slnka, Zdanlivá hviezdna veľkosť, Zem, 1. júl, 15. september, 1610, 1659, 1676, 1848, 1850, 1857, 1979, 2004, 2005, 2006, 2007, 2009, 2013, 70. roky 20. storočia, 80. roky 20. storočia. Rozbaliť index (57 viac) »

Amoniak

Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.

Nový!!: Prstence Saturna a Amoniak · Pozrieť viac »

Anténa

Anténa na príjem TV signálu Anténa je zariadenie na príjem a/alebo vysielanie (najmä rádiových) elektromagnetických vĺn cez prirodzené médiá (vzduch, zem, voda atď.). Je to sústava vodičov, pomocou ktorej sa mení energia elektromagnetického žiarenia na vysokofrekvenčný prúd (prijímacia anténa) alebo naopak (vysielacia anténa).

Nový!!: Prstence Saturna a Anténa · Pozrieť viac »

Arecibo Observatory

Pohľad na rádioteleskop v Arecibo Pohľad na rádioteleskop z výšky 1 300 m Arecibo Observatory alebo Observatórium Arecibo bolo rádioastronomické observatórium na ostrove Portoriko (-66°45,2'; +18°20,6'; 496 m).

Nový!!: Prstence Saturna a Arecibo Observatory · Pozrieť viac »

Atlas (mesiac)

Atlas alebo Saturn XV je prirodzený vnútorný satelit Saturna.

Nový!!: Prstence Saturna a Atlas (mesiac) · Pozrieť viac »

Cassini (sonda)

Cassini bola americká planetárna sonda určená pre prieskum planéty Saturn, jeho prstencov a jeho mesiacov.

Nový!!: Prstence Saturna a Cassini (sonda) · Pozrieť viac »

Cassiniho delenie

Na tomto obrázku Saturna vidieť vnútorný prstenec B, vonkajší prstenec A a medzera medzi nimi je Cassiniho delenie Cassiniho delenie alebo Cassiniho medzera je tmavá medzera medzi vnútornou a vonkajšou časťou Saturnovho prstenca, viditeľná ďalekohľadom.

Nový!!: Prstence Saturna a Cassiniho delenie · Pozrieť viac »

Charles Augustin de Coulomb

Charles Augustin de Coulomb (* 14. jún 1736, Angoulême – † 23. august 1806, Paríž) bol francúzsky fyzik a inžinier.

Nový!!: Prstence Saturna a Charles Augustin de Coulomb · Pozrieť viac »

Christiaan Huygens

Christiaan Huygens (* 14. apríl 1629, Haag – † 8. júl 1695, Haag) bol holandský fyzik, matematik a astronóm.

Nový!!: Prstence Saturna a Christiaan Huygens · Pozrieť viac »

Columbova medzera a Titanov prstenec

Columbova medzera leží vo vnútornej časti prstenca C planéty Saturn.

Nový!!: Prstence Saturna a Columbova medzera a Titanov prstenec · Pozrieť viac »

Dafnis

Dafnis alebo Daphnis môže byť.

Nový!!: Prstence Saturna a Dafnis · Pozrieť viac »

Diona (mesiac)

Diona alebo Dione je prirodzený satelit Saturna.

Nový!!: Prstence Saturna a Diona (mesiac) · Pozrieť viac »

Dráhová rezonancia

Galileiho mesiace sú tiež v dráhovej rezonancii Dráhová rezonancia (iné názvy: orbitálna rezonancia, Laplaceova rezonancia, komenzurabilita) je vlastnosť pohybu dvoch telies v slnečnej sústave, pri ktorej sú ich obežné doby v pomere malých celých čísel.

Nový!!: Prstence Saturna a Dráhová rezonancia · Pozrieť viac »

Dusík

Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.

Nový!!: Prstence Saturna a Dusík · Pozrieť viac »

Elektrický náboj

Elektrický náboj (Q) je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje veľkosť schopnosti pôsobiť elektrickou silou.

Nový!!: Prstence Saturna a Elektrický náboj · Pozrieť viac »

Enceladus (mesiac)

Enceladus (definitívne astronomické označenie Saturn II) je mesiac planéty Saturn, jeden z najväčších mesiacov objavených do 19.

Nový!!: Prstence Saturna a Enceladus (mesiac) · Pozrieť viac »

Enckeho medzera

Detail na Enckeho medzeru. Enckeho medzera je 325 km široká medzera vo vnútri prstenca A umiestnená od stredu Saturna.

Nový!!: Prstence Saturna a Enckeho medzera · Pozrieť viac »

Féba (mesiac)

Féba alebo Phoebe je mesiac planéty Saturn.

Nový!!: Prstence Saturna a Féba (mesiac) · Pozrieť viac »

Galileo Galilei

220px Galileo Galilei (* 15. február 1564, Pisa, Taliansko – † 8. január 1642, Arcetri, Taliansko) bol taliansky filozof, fyzik, astronóm, matematik obdobia renesancie, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy.

Nový!!: Prstence Saturna a Galileo Galilei · Pozrieť viac »

George Phillips Bond

George Phillips Bond (* 20. máj 1825, Dorchester, Massachusetts, USA – † 17. február 1865, Cambridge) bol americký astronóm, riaditeľ Harvardského univerzitného observatória.

Nový!!: Prstence Saturna a George Phillips Bond · Pozrieť viac »

Giovanni Domenico Cassini

Giovanni Domenico Cassini alebo Jean-Dominique Cassini (* 8. jún 1625, Perinaldo, Janovská republika – † 14. september 1712, Paríž, Francúzsko) bol taliansko-francúzsky astronóm a inžinier.

Nový!!: Prstence Saturna a Giovanni Domenico Cassini · Pozrieť viac »

Hubblov vesmírny ďalekohľad

Schéma s popisom častí Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Hubblov vesmírny ďalekohľad (skratka HST, z angl. Hubble Space Telescope; iné názvy: Hubblov teleskop/ďalekohľad, Hubble) je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme.

Nový!!: Prstence Saturna a Hubblov vesmírny ďalekohľad · Pozrieť viac »

Hurbanovo

Hurbanovo (v minulosti Stará Ďala) je mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji.

Nový!!: Prstence Saturna a Hurbanovo · Pozrieť viac »

Hyperión (mesiac)

Hyperión alebo Hyperion je prirodzený satelit Saturnu.

Nový!!: Prstence Saturna a Hyperión (mesiac) · Pozrieť viac »

Infračervené žiarenie

Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.

Nový!!: Prstence Saturna a Infračervené žiarenie · Pozrieť viac »

Ionosféra

Ionosféra je vrstva zemskej atmosféry, prípadne atmosféry iného kozmického telesa s vlastným alebo indukovaným magnetickým poľom, ktorá je ionizovaná.

Nový!!: Prstence Saturna a Ionosféra · Pozrieť viac »

James Clerk Maxwell

James Clerk Maxwell (* 13. jún 1831, Edinburgh, Spojené kráľovstvo – † 5. november 1879, Cambridge) bol škótsky fyzik.

Nový!!: Prstence Saturna a James Clerk Maxwell · Pozrieť viac »

Japetus (mesiac)

Japetus (iné názvy: Iapetus, Japetos, Saturn VIII) je prirodzený satelit planéty Saturn, ktorú obieha medzi dráhami Titanu a Phoebe vo vzdialenosti 3,56 miliónov km.

Nový!!: Prstence Saturna a Japetus (mesiac) · Pozrieť viac »

Jánus (mesiac)

Jánus alebo Janus alebo Saturn X je prirodzený satelit Saturna.

Nový!!: Prstence Saturna a Jánus (mesiac) · Pozrieť viac »

Johann Franz Encke

Johann Franz Encke (* 23. september 1791, Hamburg, Nemecko – † 26. august 1865, Spandau) bol nemecký astronóm, od roku 1825 riaditeľ observatória v Berlíne.

Nový!!: Prstence Saturna a Johann Franz Encke · Pozrieť viac »

Keckove teleskopy

Keckove teleskopy Súmrak a jeden z Keckovych teleskopov Keckove teleskopy sú dvojica optických a infračervených zrkadlových ďalekohľadov vybudovaných na vyhasnutej sopke Mauna Kea.

Nový!!: Prstence Saturna a Keckove teleskopy · Pozrieť viac »

Keelerova medzera

Daphnis. Keelerova medzera je 42 km široká medzera v prstenci A planéty Saturn, približne od vonkajšieho okraja prstenca.

Nový!!: Prstence Saturna a Keelerova medzera · Pozrieť viac »

Keplerove zákony

Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler.

Nový!!: Prstence Saturna a Keplerove zákony · Pozrieť viac »

Kilometer

Kilometer (symbol: km) je jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca 1 000 metrom (predpona kilo pochádza z gréčtiny, khilia.

Nový!!: Prstence Saturna a Kilometer · Pozrieť viac »

Kozmická sonda

Genesis Kozmická sonda je umelé kozmické teleso bez ľudskej posádky vypustené k Mesiacu alebo na únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa, alebo zo slnečného gravitačného poľa.

Nový!!: Prstence Saturna a Kozmická sonda · Pozrieť viac »

Kozmos

Kozmos (zo starogr. kosmos.

Nový!!: Prstence Saturna a Kozmos · Pozrieť viac »

KOZMOS (časopis)

KOZMOS je populárno-vedecký astronomický časopis, ktorý vydáva Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove.

Nový!!: Prstence Saturna a KOZMOS (časopis) · Pozrieť viac »

Kryovulkán

Enceladus. Kryovulkán alebo ľadová sopka alebo kryosopka je sopka na mimozemských telesách nevyvrhujúca roztopené horniny, ale tzv.

Nový!!: Prstence Saturna a Kryovulkán · Pozrieť viac »

Magnetické pole

Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F. Prejavuje sa silovým pôsobením na železné predmety alebo iné magnety.

Nový!!: Prstence Saturna a Magnetické pole · Pozrieť viac »

Mesiac

Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.

Nový!!: Prstence Saturna a Mesiac · Pozrieť viac »

Mesiac (družica)

prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.

Nový!!: Prstence Saturna a Mesiac (družica) · Pozrieť viac »

Mesiace Saturna

Fotomontáž niekoľkých mesiacov Saturnu Saturnove prstence, Titan, Enceladus Skupina nepravidelných satelitov Saturnove mesiace sú prirodzené satelity planéty Saturn.

Nový!!: Prstence Saturna a Mesiace Saturna · Pozrieť viac »

Metán

hybridizovanými orbitálmi sp3 Metán (iné názvy: bahenný plyn, banský plyn, zemný plyn, ľahký uhľovodík, traskavý plyn, karbán, metylhydrid) je najjednoduchší uhľovodík.

Nový!!: Prstence Saturna a Metán · Pozrieť viac »

Meter

Prototyp metra, uložený v Paríži Meter je základná jednotka dĺžky v medzinárodnej sústave jednotiek SI.

Nový!!: Prstence Saturna a Meter · Pozrieť viac »

Mikrometer

Mikrometer (značka: μm; staršie mikrón a značka μ) je jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca jednej milióntine (1×10−6) metra.

Nový!!: Prstence Saturna a Mikrometer · Pozrieť viac »

Mimas (mesiac)

Mimas je prirodzený satelit Saturna s priemerom približne.

Nový!!: Prstence Saturna a Mimas (mesiac) · Pozrieť viac »

Nebeská mechanika

Nebeská mechanika je vedný odbor ležiaci na rozhraní medzi astronómiou a teoretickou mechanikou, ktorý sa zaoberá popisom pohybu kozmických telies vesmírom a určovaním ich dráh.

Nový!!: Prstence Saturna a Nebeská mechanika · Pozrieť viac »

Obežná dráha

Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.

Nový!!: Prstence Saturna a Obežná dráha · Pozrieť viac »

Objektív

Objektív je optická sústava, základná časť ďalekohľadu alebo fotografickej komory, utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu.

Nový!!: Prstence Saturna a Objektív · Pozrieť viac »

Opozícia (astronómia)

Opozícia je vzájomná poloha dvoch telies (obyčajne planéty a Slnka) vzhľadom na Zem, pri ktorej sa ekliptikálna dĺžka telies odlišuje o 180° (aspekt).

Nový!!: Prstence Saturna a Opozícia (astronómia) · Pozrieť viac »

Oxid uhličitý

Oxid uhličitý (iné názvy: mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhličitýkysličník uhličitý. In: Malá encyklopédia chémie. 1981. S. 419; suchý ľad) je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka.

Nový!!: Prstence Saturna a Oxid uhličitý · Pozrieť viac »

Oxid uhoľnatý

Rozšírenie oxidu uhoľnatého Oxid uhoľnatý (mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhoľnatý) je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, je ľahší ako vzduch, nedráždivý.

Nový!!: Prstence Saturna a Oxid uhoľnatý · Pozrieť viac »

Ozvena

Ozvena alebo ohlas alebo ozvuk alebo ozyv môže byť.

Nový!!: Prstence Saturna a Ozvena · Pozrieť viac »

Pan (mesiac)

Pan (IPA:/ˈpæn/ PAN, grécky Πάν) je najvnútornejší prirodzený satelit Saturna.

Nový!!: Prstence Saturna a Pan (mesiac) · Pozrieť viac »

Pandora (mesiac)

Pandora alebo Saturn XVII je prirodzený vnútorný satelit Saturna.

Nový!!: Prstence Saturna a Pandora (mesiac) · Pozrieť viac »

Pierre Simone de Laplace

Pierre Simon de Laplace (* 23. marec 1749, Beaumont-en-Auge, Francúzsko – † 5. marec 1827, Paríž) bol francúzsky matematik, fyzik, astronóm a politik.

Nový!!: Prstence Saturna a Pierre Simone de Laplace · Pozrieť viac »

Pioneer 11

Pioneer 11 (alternatívne názvy Pioneer G a Pioneer-Saturn) bola americká planetárna sonda, určená na prieskum Jupitera, Saturnu a vonkajších oblastí slnečnej sústavy.

Nový!!: Prstence Saturna a Pioneer 11 · Pozrieť viac »

Planéta

zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).

Nový!!: Prstence Saturna a Planéta · Pozrieť viac »

Prach

Prach môže znamenať.

Nový!!: Prstence Saturna a Prach · Pozrieť viac »

Program Pioneer

Konštrukcia sondy Pioneer 10 v roku 1971 Program Pioneer bol program misií bez ľudskej posádky navrhnutý pre skúmanie planét slnečnej sústavy.

Nový!!: Prstence Saturna a Program Pioneer · Pozrieť viac »

Prometeus (mesiac)

Prometeus alebo Prometheus alebo Saturn XVI je vnútorný prirodzený satelit Saturna.

Nový!!: Prstence Saturna a Prometeus (mesiac) · Pozrieť viac »

Protoplanetárny disk

Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.

Nový!!: Prstence Saturna a Protoplanetárny disk · Pozrieť viac »

Prstenec A

Pan Prstenec A je najvzdialenejší z veľkých svetlých prstencov Saturna.

Nový!!: Prstence Saturna a Prstenec A · Pozrieť viac »

Prstenec B

prstencom C (zľava) Prstenec B je jeden z prstencov planéty Saturn.

Nový!!: Prstence Saturna a Prstenec B · Pozrieť viac »

Prstenec C

Sonda Cassini – obrázok prstenca C, ktorý sa nachádza v hornej časti obrázku (svetlejší prstenec). Prstenec C je široký a tenký prstenec nachádzajúci sa z vnútornej strany prstenca B. Objavil ho William Cranch Bond a George Phillips Bond v roku 1850.

Nový!!: Prstence Saturna a Prstenec C · Pozrieť viac »

Prstenec D

Sonda Cassini - obrázok Saturnovho prstenca D. Oveľa svetlejší prstenec C sa nachádza v hornej časti obrázku. Prstenec D je najvnútornejší, veľmi tenký prstenec Saturnu.

Nový!!: Prstence Saturna a Prstenec D · Pozrieť viac »

Prstenec E

Enceladus. Na južnom póle mesiaca je viditeľná svetlá erupcia. Prstenec E je veľmi tenký najvzdialenejší prstenec Saturnu.

Nový!!: Prstence Saturna a Prstenec E · Pozrieť viac »

Prstenec F

Mesiace Pandora (vľavo) a Prometheus (vpravo) obiehajúce z oboch strán prstenca F. Pri obežnej dráhe Prometheusa je viditeľný tmavý kanál. Prstenec F je najvzdialenejším prerušovaným prstencom Saturnu a pravdepodobne najaktívnejším prstencom v Slnečnej sústave, so zmenami v niekoľkohodinových odstupoch.

Nový!!: Prstence Saturna a Prstenec F · Pozrieť viac »

Prstenec G

Prstenec G je jeden z najzáhadnejších prstencov Saturna.

Nový!!: Prstence Saturna a Prstenec G · Pozrieť viac »

Prstenec planéty

Prstence Jupitera Prstence Saturna Prstenec planéty (iné názvy: prstenec, staršie prsteň) je štruktúra tvorená prachom a inými malými časticami, ktoré obiehajú okolo planéty v tenkom disku.

Nový!!: Prstence Saturna a Prstenec planéty · Pozrieť viac »

Quark

Sídlo na Starých gruntoch 52 v Bratislave Quark je pôvodný slovenský mesačník, ktorý sa zameriava na popularizáciu vedy a techniky.

Nový!!: Prstence Saturna a Quark · Pozrieť viac »

Rádioteleskop

Parkes observatory Rádioteleskop alebo rádiový ďalekohľad je prístroj na pozorovanie kozmických objektov na rádiových vlnách.

Nový!!: Prstence Saturna a Rádioteleskop · Pozrieť viac »

Retrográdna dráha

Retrográdna dráha je taká obežná dráha prirodzeného alebo umelého kozmického telesa okolo iného prirodzeného kozmického telesa (planéty, hviezdy,...), po ktorej sa toto teleso pohybuje takým spôsobom, že priemet pohybujúceho sa telesa do základnej roviny súradnicovej sústavy (napr. roviny rovníka planéty) vykonáva pohyb proti smeru otáčania planéty.

Nový!!: Prstence Saturna a Retrográdna dráha · Pozrieť viac »

Rocheova medza

Rocheova medza alebo Rochova medza je najmenšia vzdialenosť, v ktorej sa môže pohybovať satelit planéty či planétky bez toho, aby bol roztrhaný slapovými silami.

Nový!!: Prstence Saturna a Rocheova medza · Pozrieť viac »

Rovina

Rovina môže byť.

Nový!!: Prstence Saturna a Rovina · Pozrieť viac »

Rovník

Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa.

Nový!!: Prstence Saturna a Rovník · Pozrieť viac »

Saturn

Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.

Nový!!: Prstence Saturna a Saturn · Pozrieť viac »

Science

Science je vedecký časopis, ktorý vydáva Americká asociácia pre rozvoj vedy.

Nový!!: Prstence Saturna a Science · Pozrieť viac »

Slapy (astrofyzika)

Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažli­vých síl iných astronomických telies, napr.

Nový!!: Prstence Saturna a Slapy (astrofyzika) · Pozrieť viac »

Spektrometer

Spektrometer je druh vedeckého prístroja, ktorý umožňuje skúmať prvkové chemické zloženie látky či objektu na báze merania odrazeného svetla respektíve odrazenej vlnovej dĺžky svetla a jeho absorpcie alebo na základe merania vzniknutého svetla, pričom ku vzniku dochádza umelou excitáciou (plazma, iskra, rtg,...). Spektrometer sa používa prevažne pre vykonávanie spektroskopickej analýzy.

Nový!!: Prstence Saturna a Spektrometer · Pozrieť viac »

Spitzerov vesmírny ďalekohľad

Spitzerov vesmírny ďalekohľad (pôvodne Space Infrared Telescope Facility - SIRTF, niekedy sa používa aj skratka Spitzer) bolo kozmické observatórium, štvrté a posledné z veľkých observatórií NASA.

Nový!!: Prstence Saturna a Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Pozrieť viac »

Stredisko riadenia vesmírnych letov

Stredisko riadenia vesmírnych letov Christophera C. Krafta Jr. v Houstone v Texase Moskovskej oblasti Nemecku Stredisko riadenia vesmírnych letov alebo stredisko riadenia kozmických letov, alebo hovorovo riadiace stredisko, je zložka organizácie či centrála, ktorá riadi kozmické lety.

Nový!!: Prstence Saturna a Stredisko riadenia vesmírnych letov · Pozrieť viac »

Tetyda (mesiac)

Tetyda alebo Tethys je prirodzený satelit Saturna.

Nový!!: Prstence Saturna a Tetyda (mesiac) · Pozrieť viac »

Tieň

Renderované tiene v Blenderi Tieň je oblasť priestoru, kam priamo nedopadá svetlo zo zdroja svetla; v užšom zmysle len umbra.

Nový!!: Prstence Saturna a Tieň · Pozrieť viac »

Titan (mesiac)

Titan (Saturn VI) je najväčší a najhustejší z dosiaľ známych mesiacov planéty Saturn a po Jupiterovom mesiaci Ganymedes je druhým najväčším a prvým najhmotnejším mesiacom v celej slnečnej sústave.

Nový!!: Prstence Saturna a Titan (mesiac) · Pozrieť viac »

Voda

Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.

Nový!!: Prstence Saturna a Voda · Pozrieť viac »

Vznik a vývoj slnečnej sústavy

protoplanetárnom disku Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby.

Nový!!: Prstence Saturna a Vznik a vývoj slnečnej sústavy · Pozrieť viac »

William Cranch Bond

William Cranch Bond (* 9. september 1789, Falmouth, Maine, USA – † 29. január 1859, Cambridge, Massachusetts, USA) bol americký astronóm, zakladateľ a riaditeľ Harvardského univerzitného observatória.

Nový!!: Prstence Saturna a William Cranch Bond · Pozrieť viac »

Zatmenie Slnka

Úplné zatmenie Slnka v Tennessee, USA, 21. augusta 2017. Prstencové zatmenie slnka vo Francúzsku v roku 1999. Zatmenie Slnka je prírodný úkaz, ktorý nastane, ak sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú do jednej priamky.

Nový!!: Prstence Saturna a Zatmenie Slnka · Pozrieť viac »

Zdanlivá hviezdna veľkosť

Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa.

Nový!!: Prstence Saturna a Zdanlivá hviezdna veľkosť · Pozrieť viac »

Zem

Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Prstence Saturna a Zem · Pozrieť viac »

1. júl

úvodný ročník Tour de France.

Nový!!: Prstence Saturna a 1. júl · Pozrieť viac »

15. september

* sviatok Panny Márie Sedembolestnej, patrónky Slovenska – deň pracovného pokoja.

Nový!!: Prstence Saturna a 15. september · Pozrieť viac »

1610

Žiadny popis.

Nový!!: Prstence Saturna a 1610 · Pozrieť viac »

1659

Žiadny popis.

Nový!!: Prstence Saturna a 1659 · Pozrieť viac »

1676

Žiadny popis.

Nový!!: Prstence Saturna a 1676 · Pozrieť viac »

1848

Žiadny popis.

Nový!!: Prstence Saturna a 1848 · Pozrieť viac »

1850

Žiadny popis.

Nový!!: Prstence Saturna a 1850 · Pozrieť viac »

1857

Žiadny popis.

Nový!!: Prstence Saturna a 1857 · Pozrieť viac »

1979

Žiadny popis.

Nový!!: Prstence Saturna a 1979 · Pozrieť viac »

2004

Rok 2004 (MMIV) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v štvrtok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.

Nový!!: Prstence Saturna a 2004 · Pozrieť viac »

2005

Rok 2005 (MMV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.

Nový!!: Prstence Saturna a 2005 · Pozrieť viac »

2006

Rok 2006 (MMVI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.

Nový!!: Prstence Saturna a 2006 · Pozrieť viac »

2007

Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Nový!!: Prstence Saturna a 2007 · Pozrieť viac »

2009

Rok 2009 (MMIX) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal vo štvrtok 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.

Nový!!: Prstence Saturna a 2009 · Pozrieť viac »

2013

Rok 2013 (MMXIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.

Nový!!: Prstence Saturna a 2013 · Pozrieť viac »

70. roky 20. storočia

Fotomontáž rôznych udalostí 70. rokov. DISCO vyniklo a zažilo svoju najväčšiu slávu v 70s.

Nový!!: Prstence Saturna a 70. roky 20. storočia · Pozrieť viac »

80. roky 20. storočia

80.roky 20.storočia sú spätne glorifikované.

Nový!!: Prstence Saturna a 80. roky 20. storočia · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Saturnove prstence.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »