Komunikácia

476 vzťahy: Adolf Hitler, Albánsko, Alexandăr Stambolijski, Alexander I. (Bulharsko), Alexander Veľký, Aprílové povstanie, Arabi, Asparuch, Azovské more, Španielsko, Štátny prevrat v Bulharsku (1934), Štátny prevrat v Bulharsku (1944), Židia, Červená armáda, Česko-Slovensko, Čierna Hora, Čierne more, Balkánske vojny, Balkánsky polostrov, Banát, Bansko, Bayezid I., Bazil II., Belehrad, Benátky, Benito Mussolini, Berlín, Berlínska zmluva, Berlínsky kongres, Besarábia, Biele more, Bitka na Kosovom poli, Bitka o Stalingrad, Blízky východ, Boľševik, Bogomilstvo, Bojanský chrám, Boris I., Boris III., Bosna a Hercegovina, Bospor, Bronzová doba, Bulharčina, Bulhari, Bulharská volžsko-kamská ríša, Bulharsko, Byzantská ríša, Caligula, Carihradská konferencia, Chazari, ..., Cyrilika, Dardanely, Dácia, Dákovia, Dobrudža, Dohoda, Dohoda (prvá svetová vojna), Druhá balkánska vojna, Druhá svetová vojna, Dunaj, Edirne, Egejské more, Európa, Európska únia, Ferdinand I. (Bulharsko), Filip II. (Macedónia), Fotios, Francúzsko, Franská ríša, Gabrovo (mesto), Góti, Georgi Dimitrov, Georgi Părvanov, Geti, Gréčtina, Gréci, Grécko, Heréza, Hlaholika, Homér, Ibar, Iliada, Ilindensko-preobraženské povstanie, Indus, Inocent III., Islam, Istanbul, Ivajlo, Ivan Alexander, Ivan Asen I., Ivan Asen II., Ivan Šišman, Ivan Sracimir, Jadranské more, Janov, Japonsko, Ján Huňady, Ján I. (Byzantská ríša), Josif Vissarionovič Stalin, Josip Broz Tito, Juhoslávia, Justín II., Justinián II., Kalojan, Kama, Karpaty, Kaukaz, Kliment Ochridský, Konštantín Filozof, Konštantín IV. (Byzantská ríša), Konštantín Preslavský, Konštantínopolský ekumenický patriarchát, Kosovo, Kresťanstvo, Krum, Krym, Kubrat (Bulharsko), Kumáni, Ladislav IV. (Uhorsko), Latinčina, Latinské cisárstvo, Liga národov, Maďari, Maďarsko, Macedónci, Macedónia, Macedónia (historické územie), Malá Ázia, Marica, Metod, Michail Sergejevič Gorbačov, Michal III. (Bulharsko), Michal III. (Byzantská ríša), Mníchovská dohoda, Monastier, Moskva, Murad I., Mykény, Naum Ochridský, Nemecká demokratická republika, Nemecko, Neolit, Nesebar, Nikefor I., Nikita Sergejevič Chruščov, Normani, Ochrid, Omurtag, Organizácia Severoatlantickej zmluvy, Organizácia Varšavskej zmluvy, Osmanská ríša, Panagiurište (mesto), Panónia, Pád komunizmu v Bulharsku, Pečenehovia, Perzia, Peter Deljan, Peter I. (Bulharsko), Peter IV. (Bulharsko), Pirin, Pliska, Plovdiv (mesto), Poľsko, Pomáci, Pravoslávie, Prepodobný, Presjan, Preslav (Bulharská ríša), Protobulhari, Prvá balkánska vojna, Prvá svetová vojna, Rakúsko, Rakúsko-Uhorsko, Rím, Rímska ríša, Rómovia, Rimania, Rumunsko, Rusi, Rusko, Rusko-turecká vojna, Samuil, Sanstefanská mierová zmluva, Sťahovanie národov, Sedmohradsko, Septembrové povstanie, Severné Macedónsko, Simeon I. (Bulharsko), Simeon II., Slivnica, Slovania, Sofia, Solún, Sovietsky zväz, Sozopol, Spartakus, Spojené štáty, Srbi, Srbsko, Sriem, Stará planina, Staré Veľké Bulharsko, Staroslovienčina, Stefan Stambolov, Stredozemie, Sviatoslav I., Taliansko, Tatár, Tărnovská literárna škola, Teodor Svjatoslav, Tervel, Todor Živkov, Tokio, Traján, Tráci, Trácia, Trója, Trianonská mierová zmluva, Trojspolok, Turci, Turečtina, Turecko, Valach, Vardarské Macedónsko, Varna (Bulharsko), Vasil Kolarov, Vatikán, Východná Rumélia, Východný front (druhá svetová vojna), Vălko Červenkov, Veľká Británia, Veľká Morava, Veľké národné zhromaždenie, Veliko Tărnovo (mesto), Vidin (mesto), Volga, Wehrmacht, Západná Trácia, Zjednotenie Bulharska, 1. február, 1. január, 1. jún, 1. marec, 10. august, 10. november, 10. storočie, 1014, 1018, 1021, 1040, 1041, 1072, 11. storočie, 1185, 1186, 1187, 1189, 1195, 1197, 12. storočie, 1204, 1205, 1207, 1218, 1230, 1235, 1241, 1246, 1256, 1257, 1277, 1279, 1280, 1292, 13. december, 13. storočie, 1300, 1321, 1322, 1323, 1330, 1331, 1356, 1371, 1380, 1388, 1389, 1393, 1394, 1396, 14. storočie, 1443, 1444, 15. október, 15. september, 15. storočie, 16. jún, 16. storočie, 1683, 1686, 1688, 1699, 1761, 1762, 18. september, 18. storočie, 1806, 1812, 1828, 1829, 1835, 1845, 1856, 1869, 1870, 1876, 1877, 1878, 1879, 1881, 1882, 1883, 1885, 1886, 1887, 1889, 1891, 1893, 1894, 1896, 1897, 19. máj, 19. storočie, 1903, 1908, 1911, 1912, 1913, 1915, 1918, 1919, 1920, 1922, 1923, 1924, 1925, 1926, 1928, 1929, 1930, 1931, 1933, 1934, 1935, 1936, 1937, 1938, 1939, 1940, 1941, 1942, 1943, 1944, 1945, 1946, 1947, 1948, 1949, 1950, 1951, 1952, 1953, 1954, 1956, 1962, 1964, 1968, 1971, 1973, 1974, 1981, 1984, 1985, 1988, 1989, 1990, 1992, 1995, 1996, 2. apríl, 2. október, 2. september, 2. storočie, 20. storočie, 2001, 2002, 2005, 2006, 2007, 21. storočie, 22. február, 22. september, 23. september, 25. apríl, 26. august, 27. október, 28. august, 28. október, 29. apríl, 29. jún, 29. september, 3. marec, 3. október, 30. apríl, 30. jún, 359 pred Kr., 383 pred Kr., 4. december, 4. storočie, 4. storočie pred Kr., 424 pred Kr., 445 pred Kr., 5. september, 5. storočie, 551, 6. apríl, 6. september, 6. storočie, 679, 680, 681, 685, 695, 7. máj, 7. september, 7. storočie, 700, 705, 711, 716, 718, 721, 8. september, 8. storočie, 802, 803, 809, 811, 813, 814, 831, 836, 852, 864, 865, 869, 870, 889, 893, 894, 895, 896, 9. jún, 9. september, 9. storočie, 904, 913, 920, 924, 927, 968, 969, 970, 971, 972, 997. Rozbaliť index (426 viac) » « Zmenšiť index

Adolf Hitler

Adolf Hitler (* 20. apríl 1889, Braunau am Inn – † 30. apríl 1945, Berlín) bol nemecký politik narodený v Rakúsku, diktátor, člen a neskôr líder Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP), autor národnosocialistickej koncepcie štátu (v diele Mein Kampf, 1927), ktorý stál na čele Nemeckej ríše najskôr ako ríšsky kancelár (30. január 19331934) a následne ako vodca a ríšsky kancelár (2. august 19341945).

Nový!!: Dejiny Bulharska a Adolf Hitler · Pozrieť viac »

Albánsko

Albánsko, dlhý tvar Albánska republika (albán. Republika e Shqipërisë) je národný štát nachádzajúci sa na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe, ležiaci na pobreží Jadranského a Iónskeho mora.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Albánsko · Pozrieť viac »

Alexandăr Stambolijski

Alexandăr Stoimenov Stambolijski (* 1. marec 1879, Slavonica – † 14. jún 1923, tamže) bol bulharský predseda vlády od októbra 1919 do svojej smrti v roku 1923.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Alexandăr Stambolijski · Pozrieť viac »

Alexander I. (Bulharsko)

Alexander I. z Hesensko-battenberskej dynastie (* 5. apríl 1857, Verona, Taliansko – † 17. november 1893, Graz, Rakúsko) bol bulharský knieža.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Alexander I. (Bulharsko) · Pozrieť viac »

Alexander Veľký

Britskom múzeu. Alexander Veľký alebo Alexander/Alexandros Macedónsky alebo Alexander III. (resp.) (* medzi 20. júlom a 30. júlom 356 pred Kr., Pella – † 10. jún/11. jún 323 pred Kr., Babylon) bol macedónsky kráľ.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Alexander Veľký · Pozrieť viac »

Aprílové povstanie

Vlajka aprílového povstania, ktorú ušila Rajna Popgeorgieva Futeková. Text: 'Sloboda alebo smrť'. Aprílové povstanie (po bulharsky: Априлско въстание) bolo povstanie Bulharov proti osmanskej nadvláde v apríli a máji 1876.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Aprílové povstanie · Pozrieť viac »

Arabi

Nomádski Beduíni sú tradičným ideálom arabskej kultúry. Arabi alebo arabské národy môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Arabi · Pozrieť viac »

Asparuch

Chán Asparuch bol prvým vládcom prvej bulharskej ríše (681–1018); vládol v rokoch 681–700.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Asparuch · Pozrieť viac »

Azovské more

NASA) Azovské more (po rusky Азовское море, po ukrajinsky Азовське море, po krymskotatársky Azaq deñizi) je vnútrozemské more, v podstate záliv Čierneho mora.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Azovské more · Pozrieť viac »

Španielsko

Španielsko, dlhý tvar Španielske kráľovstvo, je krajina v juhozápadnej Európe na Pyrenejskom polostrove.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Španielsko · Pozrieť viac »

Štátny prevrat v Bulharsku (1934)

Štátny prevrat v Bulharsku vyprovokovala skupina intelektuálov z politického krúžku Zvon (po bulharsky: Звено) 19. mája 1934 v Sofii.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Štátny prevrat v Bulharsku (1934) · Pozrieť viac »

Štátny prevrat v Bulharsku (1944)

Štátny prevrat v Bulharsku vypukol 5. septembra 1944 po vyhlásení vojny ZSSR Bulharsku.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Štátny prevrat v Bulharsku (1944) · Pozrieť viac »

Židia

Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Židia · Pozrieť viac »

Červená armáda

Červená armáda alebo presnejšie Robotnícko-roľnícka Červená armáda (skratka) bol oficiálny názov armády Sovietskeho zväzu (resp. do roku 1922 Ruskej SFSR) od septembra 1918 do októbra 1946.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Červená armáda · Pozrieť viac »

Česko-Slovensko

Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »

Čierna Hora

Čierna Hora (a odtiaľ aj po,, a pod.) je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Čierna Hora · Pozrieť viac »

Čierne more

NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Čierne more · Pozrieť viac »

Balkánske vojny

Balkánske vojny boli vojny, ktorých cieľom bolo rozdelenie a oslobodenie vojenskou cestou kresťanského obyvateľstva európskej časti Osmanskej ríše.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Balkánske vojny · Pozrieť viac »

Balkánsky polostrov

Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Balkánsky polostrov · Pozrieť viac »

Banát

Banát, prípadne po slovansky bánovina, môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Banát · Pozrieť viac »

Bansko

Bansko je malé mesto v centrálnom juhozápadnom Bulharsku, ktoré sa nachádza v Blagoevgradskej oblasti.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bansko · Pozrieť viac »

Bayezid I.

Bayezid I. (osm. tur. بايزيد اول, mod. tur. I. Bayezid, Yıldırım Bayezid (prezývaný Yildirim (osm. tur. یلدیرم), "Blesk"); * 10. máj 1354, Osmanský bejlik – † 8. marec 1403, Tímúrovská ríša) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1389 - 1402.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bayezid I. · Pozrieť viac »

Bazil II.

Bazil II. (iné mená: Basileios II., Basil II., Bazilius II., Vasilios II., Basilios II.), nazývaný Bulharobijca resp.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bazil II. · Pozrieť viac »

Belehrad

Kostol sv. Marka (pravoslávny) Belehrad (srbsky Beograd, Београд) je hlavné a najväčšie mesto Srbska.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Belehrad · Pozrieť viac »

Benátky

Benátky (v benátskom nárečí Venezsia) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Benátky · Pozrieť viac »

Benito Mussolini

Benito Mussolini (* 29. júl 1883 Predappio, Romagna – † 28. apríl 1945, pri Miláne) bol vodca talianskeho fašizmu a v rokoch 19221943 fašistický diktátor v Taliansku.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Benito Mussolini · Pozrieť viac »

Berlín

Berlín je mesto vo forme mestského štátu a hlavné mesto Nemecka.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Berlín · Pozrieť viac »

Berlínska zmluva

Berlínskom kongrese v roku 1878. Berlínska zmluva je medzinárodný dohovor, ktorý 1. júla 1878 podpísali predstavitelia Spojeného Kráľovstva, Rakúska-Uhorska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Ruska a Osmanskej ríše na záver Berlínskeho kongresu.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Berlínska zmluva · Pozrieť viac »

Berlínsky kongres

Účastníci Berlínskeho kongresu. Berlínsky kongres (13. jún 1878 – 13. júl 1878) bol stretnutím predstaviteľov vtedajších európskych mocností – Spojené kráľovstvo (Benjamin Disraeli), Nemecko (Otto von Bismarck), Rakúsko-Uhorsko (Július Andráši), Taliansko, Rusko (Alexandr Michajlovič Gorčakov) – a Osmanskej ríše.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Berlínsky kongres · Pozrieť viac »

Besarábia

Mapa oblasti Besarábia. Besarábia (po ukrajinsky: Бесарабiя alebo Басарабiя, po rumunsky: Basarabia) je historická oblasť v dnešnom Moldavsku a na Ukrajine medzi Čiernym morom a riekami Prut, Dunaj a Dnester.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Besarábia · Pozrieť viac »

Biele more

Biele more Biele more je more na severozápadnom pobreží Ruska, vnútorné more Severného ľadového oceánu.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Biele more · Pozrieť viac »

Bitka na Kosovom poli

Pamätník na mieste bitky Bitka na Kosovom poli bola bitka medzi Srbskom s jeho spojencami a Osmanskou ríšou.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bitka na Kosovom poli · Pozrieť viac »

Bitka o Stalingrad

Bitka o Stalingrad (iné názvy: stalingradská bitka, bitka pri Stalingrade) bolo ozbrojené stretnutie na juhozápade európskej časti Sovietskeho zväzu, v ktorom bojovali vojská Osi, predovšetkým nacistického Nemecka, Rumunska, Maďarska a Talianska, proti sovietskym silám.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bitka o Stalingrad · Pozrieť viac »

Blízky východ

Najbežnejšia definícia Blízkeho východu Blízky východ (mimo politiky, najmä v kultúrnom či archeologickom kontexte, aj: Predný východ či menej často Predný Orient; po anglicky Near East, po nemecky Naher Osten/Nahost/Vorderer Orient) je nejasne vymedzený geografický termín.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Blízky východ · Pozrieť viac »

Boľševik

Boľševik je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Boľševik · Pozrieť viac »

Bogomilstvo

Bogomilstvo bolo kacírske hnutie v ortodoxnej cirkvi.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bogomilstvo · Pozrieť viac »

Bojanský chrám

Bojanský chrám je stredoveký chrám bulharskej pravoslávnej cirkvi, ktorý leží na samom okraji Sofie, hlavného mesta Bulharska.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bojanský chrám · Pozrieť viac »

Boris I.

Boris I. alebo Boris-Michal (bulharsky Борис I (Михаил) - Boris I Michail), známy tiež ako Bogoris († 2. máj 907) bol vládcom Bulharska v rokoch 852–889 a prvý bulharský kresťanský cár.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Boris I. · Pozrieť viac »

Boris III.

Boris III., narodený ako Boris Clement Robert Maria Pio Stanislav Sasko-cobursko-gothajský (* 30. január 1894, Sofia, Bulharsko – † 28. august 1943, Sofia) bol prvý bulharský panovník v Bulharskom cárstve.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Boris III. · Pozrieť viac »

Bosna a Hercegovina

Bosna a Hercegovina je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bosna a Hercegovina · Pozrieť viac »

Bospor

Bospor je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bospor · Pozrieť viac »

Bronzová doba

Bronzová doba – Muséum de Toulouse Bronzová doba (lingvisticky nevhodne: doba bronzová) je v dejinách praveku a archeológii obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bronzová doba · Pozrieť viac »

Bulharčina

Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bulharčina · Pozrieť viac »

Bulhari

Známi Bulhari Rozdelenie bulharského (žltá) a tureckého obyvateľstva (biela) na území Bulharska Srbsku Bulhari sú južnoslovanský národ, ktorý žije na území Bulharskej republiky, ale aj v Severnom Macedónsku, Moldavsku a na Ukrajine (tzv. besarabskí Bulhari), menej v Rumunsku (tzv. banátski Bulhari), Grécku, Srbsku, Albánsku, Maďarsku, Turecku, Nemecku, Španielsku, Anglicku, Taliansku, Kanade a USA.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bulhari · Pozrieť viac »

Bulharská volžsko-kamská ríša

Bulharská volžsko-kamská ríša (iné názvy: Volžsko-kamské Bulharsko, Povolžské Bulharsko, Volžské Bulharsko, Veľké Bulharsko) bol štát vo východnej časti európskej časti Ruska v povodí stredného toku Volgy a dolného toku Kamy od prvej polovice 10.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bulharská volžsko-kamská ríša · Pozrieť viac »

Bulharsko

Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Bulharsko · Pozrieť viac »

Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Byzantská ríša · Pozrieť viac »

Caligula

Caligula, celým menom Gaius Caesar Caligula alebo Gauis Caesar Augustus Germanicus (* 31. august 12 – † 24. január 41) bol od marca 37 do 24. januára 41 cisárom Rímskej ríše z júliovsko-klaudiovskej dynastie.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Caligula · Pozrieť viac »

Carihradská konferencia

Carihradská konferencia trvala od 23. decembra 1876 do 20. januára 1877 v Carihrade.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Carihradská konferencia · Pozrieť viac »

Chazari

Chazarská ríša (okolo r. 650, 750, 850) Chazari (iné názvy: Kazari, Kozári, Kozari, Kavari, Kabari, Kovari, staršie Chazarovia, po hebrejsky Kuzarim) boli staroveké kmene altajského pôvodu, pôvodne zrejme z Priuralia, ktoré v rokoch 650965 mali Chazarskú ríšu medzi Dneprom, Krymom, Kaukazom, Kaspickým morom a južným Uralom.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Chazari · Pozrieť viac »

Cyrilika

Cyrilika alebo cyrilské písmo môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Cyrilika · Pozrieť viac »

Dardanely

Dardanely Dardanely alebo Dardanelská úžina (po grécky Δαρδανελλια, po turecky Çanakkale Boğazı; starý názov: Hellespont - Hellenspontos, Hellino more) je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Dardanely · Pozrieť viac »

Dácia

Birebistu v roku 82 pr. Kr. Dácia alebo zriedkavo Dákia (po rumunsky: Dacia, po grécky: Getae) bolo historické územie starovekého Ríma (Rímska ríša), ktoré sa rozprestieralo na väčšine územia súčasného Rumunska medzi riekami Tisa, Dunaj, Dnester a pohorím Karpaty.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Dácia · Pozrieť viac »

Dákovia

Dákovia alebo Dáci boli vetva indoeurópskych Trákov obývajúca zhruba územie dnešného Rumunska (Dácia) pravdepodobne od bronzovej doby.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Dákovia · Pozrieť viac »

Dobrudža

Mapa Rumunska s oranžovo zvýraznenou Severnou Dobrudžou, a Bulharska so žlto zvýraznenou Južnou Dobrudžou Dobrudža (rumunsky Dobrogea, bulharsky Добруджа), je historické územie o rozlohe 23 100 km² rozdelené dnes medzi Rumunsko a Bulharsko.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Dobrudža · Pozrieť viac »

Dohoda

Dohoda môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Dohoda · Pozrieť viac »

Dohoda (prvá svetová vojna)

Vojenské spojenectvá v Európe pred 1. svetovou vojnou Ruský plagát znázorňujúci Trojdohodu Dohoda (zastarano Antanta z) bol vojensko-politický blok, systém spojeneckých zmlúv uzavretých proti Trojspolku.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Dohoda (prvá svetová vojna) · Pozrieť viac »

Druhá balkánska vojna

Druhá balkánska vojna (1913) bola jedna z balkánskych vojen, ktorá vypukla 16. júla 1913.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Druhá balkánska vojna · Pozrieť viac »

Druhá svetová vojna

Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Druhá svetová vojna · Pozrieť viac »

Dunaj

Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Dunaj · Pozrieť viac »

Edirne

Edirne (novogr. ΑδριανούποληAdrianupoli, starogr. Aδριανούπολις – Adrianoupolis, lat. Hadrianopolis, bulh. Одрин-Odrin; do zač. 20. stor. po slovensky Adrianopol, historický slovenský názov Drinopol) je mesto nachádzajúce sa v Trácii, v európskej časti súčasného Turecka.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Edirne · Pozrieť viac »

Egejské more

Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Egejské more · Pozrieť viac »

Európa

Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Európa · Pozrieť viac »

Európska únia

Európska únia (skrátene EÚ alebo Únia) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).

Nový!!: Dejiny Bulharska a Európska únia · Pozrieť viac »

Ferdinand I. (Bulharsko)

Ferdinand I. (* 26. február 1861, Viedeň, Rakúsko – † 10. september 1948, Coburg, Nemecko), narodený ako Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Sasko-cobursko-gothajský, bol v rokoch 18871908 knieža a 19081918 cár Bulharska.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Ferdinand I. (Bulharsko) · Pozrieť viac »

Filip II. (Macedónia)

Filip II. - kráľ Macedónie Filip II. (gr. Φίλιππος (Filippos), milovník koní; * okolo 382 pred Kr. – † 336 pred Kr., Aigy) bol kráľ Macedónie a otec Alexandra Veľkého.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Filip II. (Macedónia) · Pozrieť viac »

Fotios

Fotios (iné názvy: Fótios, Fócios, Fótios Veľký, Focius, Fotius; po grécky Φώτιος – Fótios, lat. Photius; * okolo 820, Konštantinopol – † 6. február 891 v arménskom Bordi) bol byzantský filozof, teológ, polyhistor, najväčší učenec 9.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Fotios · Pozrieť viac »

Francúzsko

Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Francúzsko · Pozrieť viac »

Franská ríša

Franská ríša (regnum Francorum), bola najväčším post-rímskym barbarským kráľovstvom v západnej Európe.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Franská ríša · Pozrieť viac »

Gabrovo (mesto)

Gabrovo je mesto v centrálnom Bulharsku rozložené pri severnom východe zo Šipčenského priesmyku, na severných svahoch Starej planiny, po oboch brehoch rieky Jantra.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Gabrovo (mesto) · Pozrieť viac »

Góti

Góti Góti boli východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku (dnes Gotland).

Nový!!: Dejiny Bulharska a Góti · Pozrieť viac »

Georgi Dimitrov

Georgi Dimitrov Michajlov, v slovenčine aj Juraj Dimitrov (* 18. jún 1882, Kovačevci, Bulharské kniežatstvo; dnešné Bulharsko – † 2. júl 1949, Moskva, ZSSR; dnešné Rusko) bol bulharský komunistický vodca.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Georgi Dimitrov · Pozrieť viac »

Georgi Părvanov

Georgi Sedefčov Părvanov (* 28. jún 1957, Sirištnik) je bulharský socialistický politik a historik, v rokoch 2002 až 2012 prezident Bulharska.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Georgi Părvanov · Pozrieť viac »

Geti

Geti (iné názvy: Géti, zastarano Gétovia, Getovia; lat. Getae, gr. Getai) boli príslušníci geto-dáckej vetvy Trákov, doložení v období okolo prelomu letopočtu.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Geti · Pozrieť viac »

Gréčtina

Gréčtina môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Gréčtina · Pozrieť viac »

Gréci

Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Gréci · Pozrieť viac »

Grécko

Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Nový!!: Dejiny Bulharska a Grécko · Pozrieť viac »

Heréza

Galileo Galilei usvedčený z herézy Heréza, kacírstvo alebo blud, či bludárstvo (z gr. αιρεσιςhairesis v preklade svojvoľný výber) označuje v kresťanstve, najmä v katolíckej a ortodoxnej cirkvi, taký teologický názor, ktorý sa natoľko odchyľuje od učenia danej cirkvi, že je nezlučiteľný so všeobecnou vierou danej cirkvi, t. j.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Heréza · Pozrieť viac »

Hlaholika

Hlaholika alebo hlaholské písmo je dnes už nepoužívané písmo Slovanov.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Hlaholika · Pozrieť viac »

Homér

Homér – Musée du Louvre Homér alebo Homéros (Homéros, po novogrécky Όμηρος – Omiros) bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Homér · Pozrieť viac »

Ibar

Ibar je rieka v juhozápadnom Srbsku a vo východnej časti Čiernej Hory.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Ibar · Pozrieť viac »

Iliada

Iliada alebo Ilias alebo Ílias (koreň pri skloňovaní je v slovenčine vždy Iliad- resp. Íliad-; starogr. Ἰλιάς - Ilias/iný prepis Ílias, Ilion - Trója) je prvá z dvoch veľkých epických básni (eposov), ktorých autorstvo sa pripisuje Homérovi.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Iliada · Pozrieť viac »

Ilindensko-preobraženské povstanie

Ilindensko-preobraženské povstanie z augusta - októbra 1903 (Ilindensko-Preobražensko vǎstanie; Macedónčina, Ilindensko vostanie; Grécky, Eksegersi tou Ilinden), bola organizovaná revolta proti Osmanskej ríši, ktorú pripravila a uskutočnila Vnútorná macedónsko-adresárska revolučná organizácia s podporou Najvyššieho macedónsko-adresárskeho výboru.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Ilindensko-preobraženské povstanie · Pozrieť viac »

Indus

Indus (iné názvy pozri nižšie) je najdlhšia rieka južnej Ázie a hlavný tok Pakistanu.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Indus · Pozrieť viac »

Inocent III.

Inocent III. (lat. Innocentius Tertius), vl.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Inocent III. · Pozrieť viac »

Islam

Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Islam · Pozrieť viac »

Istanbul

Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Istanbul · Pozrieť viac »

Ivajlo

Ivajlo (po bulharsky: Ивайло), pôvodne pastier svíň, bol v rokoch 1278 až 1279 cár Bulharska.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Ivajlo · Pozrieť viac »

Ivan Alexander

Ivan Alexander Ivan Alexander alebo Ján Alexander (po bulharsky Иван Александър – † 17. február 1371) bol v rokoch 1331/1332 až 1371 bulharský cár.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Ivan Alexander · Pozrieť viac »

Ivan Asen I.

Ivan Asen I. alebo Ján Asen I. alebo Asen I. bol v rokoch 1189 až 1196, čiastočne spolu s bratom Petrom IV. cárom Bulharov.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Ivan Asen I. · Pozrieť viac »

Ivan Asen II.

Portrét Ivana Asena II. z kláštora Zograf v Athose, 1817Ivan Asen II. alebo Ján Asen II. bol v rokoch 1218 - 1241 cár Bulharska.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Ivan Asen II. · Pozrieť viac »

Ivan Šišman

Ivan Šišman Ivan Šišman alebo Ján Šišman (* 1350/1 – † 3. jún 1395) bol v rokoch 1371 až 1395 bulharský cár.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Ivan Šišman · Pozrieť viac »

Ivan Sracimir

Ivan Sracimir alebo Ján Sracimir (* ~1324, Loveč, Bulharská ríša – † po 1396) bol v rokoch 1356 až 1396 bulharský cár.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Ivan Sracimir · Pozrieť viac »

Jadranské more

Jadranské more Satelitný pohľad Jadranské more (zriedkavo Adriatické more, skrátene Jadran, zastarano Adria) je polouzatvorené more Stredozemného mora, ležiace medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Jadranské more · Pozrieť viac »

Janov

Janov môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Janov · Pozrieť viac »

Japonsko

Pagoda Tokio, Shinjuku Sensoji Veža vo Fukuoke Japonská ikebana Japonsko (formálne) je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Japonsko · Pozrieť viac »

Ján Huňady

Ján Huňady (starším slovenským pravopisom: Ján Hynyadi/Hunyadi, po maďarsky Hunyady János, po nemeckyJohann Hunyadi, po rumunsky Iancu/Ioan (Corvinus) de Hunedoara, po srbsky Sibinjanin Janko; * 1387/1400/1407, hrad Hunyad, Hunedoara – † 11. august 1456, Zemun) bol sedmohradský šľachtic, vynikajúci vojvodca, jedna z najvýznamnejších osobností 15.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Ján Huňady · Pozrieť viac »

Ján I. (Byzantská ríša)

Ján I. Tzimiskes (iné mená pozri nižšie; * okolo 925, Chozana, Arménsko† 10. január 976, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 969 až 976.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Ján I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Josif Vissarionovič Stalin

Josif Vissarionovič Stalin (rodným menom; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Moskva) bol sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924 až 1953.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Josif Vissarionovič Stalin · Pozrieť viac »

Josip Broz Tito

Josip Broz Tito, vlastným menom Josip Broz (* 7. máj 1892, Kumrovec – † 4. máj 1980, Ľubľana), bol juhoslovanský komunistický revolucionár a politik.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Josip Broz Tito · Pozrieť viac »

Juhoslávia

Juhoslávia (v juhoslovanských jazykoch Jugoslavija - doslova "Juhoslávia") je termín používaný pre tri rôzne politické útvary, ktoré existovali počas väčšiny 20. storočia.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Juhoslávia · Pozrieť viac »

Justín II.

Solidus Justinia II. Justín II. (iné mená: Justin II., Justinus II., Iustinus II., Justinos II., I(o)ustinos II., zriedkavejšie: Justinius II., Iustinius II.; * 520 – † 5. október 578) bol byzantský cisár od 14. novembra 565 až do smrti.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Justín II. · Pozrieť viac »

Justinián II.

Justinián II.Iné mená: Justinian II., Justinianos II./Justiniános II./Jústiniános II., I(o)ustinianos II./I(o)ustiniános II./Iústiniános II., Justianianus II., Iustinianus II. zvaný Rhinotmétos alebo po latinsky Rhinotmetus (* okolo 668, Konštantínopol/Cyprus† 7. november / december 711, Damatrys, Bitýnia)JUSTINIAN II In: Justinián II. Rinotmétos In: bol byzantský cisár v rokoch 685695 a 705711. Ako spolucisár bol ustanovený už jeho otcom Konštantínom IV. v roku 681/2. Jeho vláda sa spája s bojmi s Arabmi a Slovanmi, ako horlivý zástanca ortodoxie zvolal v roku 691 Trulánsku synodu, ktorá prijala rad významných uznesení. Hoci bol v roku 695 zvrhnutý, vrátil sa k moci a tvrdo potrestal svojich protivníkov. V roku 711 bol počas druhej vzbury popravený. Prezývka Rhinotmétos znamená v preklade beznosý, pretože po vzbure o nos prišiel a údajne nosil zlatú protézu.Justinián II. Rhinotmetos In.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Justinián II. · Pozrieť viac »

Kalojan

Kalojan alebo Ivan I. alebo Ján I. (prezývaný Joanica) bol v rokoch 1196/1197 až 1207 cár Bulharov.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Kalojan · Pozrieť viac »

Kama

Kama (Kama, udm. Кам, Kam) je rieka v európskej časti Ruska.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Kama · Pozrieť viac »

Karpaty

Gerlachovský štít Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk) sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi Carpathian Mountains.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Karpaty · Pozrieť viac »

Kaukaz

Kaukaz môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Kaukaz · Pozrieť viac »

Kliment Ochridský

Kliment Ochridský (iné mená: (svätý) Kliment Sloviensky, (svätý) Kliment Bulharský, (svätý) Kliment Velický, svätý Kliment; * pred 836 – † 27. júl 916) bol kresťanský biskup, spisovateľ, pedagóg, vzdelanec a žiak sv.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Kliment Ochridský · Pozrieť viac »

Konštantín Filozof

Ostatky Cyrila Konštantína Filozofa v Bazilike sv. Klimenta v Ríme, foto z r. 1989 Konštantín Filozof (* 827, Solún, Grécko – † 14. február 869, Rím), tesne pred smrťou prijal mníšske meno Cyril resp.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Konštantín Filozof · Pozrieť viac »

Konštantín IV. (Byzantská ríša)

Minca Konštantína IV. Konštantín IV. (varianty mena pozri v článku Konštantín IV.; gr. Κωνσταντίνος Δ' ο Πωγώνατος; *asi 652 – † 10. júl?CONSTANTINE IV. In: 685) bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 668 až 685.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Konštantín IV. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Konštantín Preslavský

Konštantín Preslavský (iné mená: Konštantín Presbyter, Konštantín Bulharský,; * 9. storočie, asi byzantská Macedónia† rané 10. storočie/915) bol stredoveký bulharský cirkevný spisovateľ a prekladateľ, vedúci predstaviteľ preslavskej lit. školy, preslavský biskup a žiak svätých Cyrila a Metoda, resp.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Konštantín Preslavský · Pozrieť viac »

Konštantínopolský ekumenický patriarchát

Konštantínopolský ekumenický patriarchát je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Konštantínopolský ekumenický patriarchát · Pozrieť viac »

Kosovo

Mapa Kosova Etnické zloženie Kosova (anglicky) Kosovo je sporné územie na Balkánskom polostrove.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Kosovo · Pozrieť viac »

Kresťanstvo

Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Kresťanstvo · Pozrieť viac »

Krum

Krum Krum († 13. apríl 814) bol v rokoch 803–814 chán Bulharov.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Krum · Pozrieť viac »

Krym

Krym môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Krym · Pozrieť viac »

Kubrat (Bulharsko)

Kubrat (*? – † medzi 641 a 668) bol vládca (chán) Prabulharov a neskôr ostatných kočovníkov medzi Kubanom a Azovským morom.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Kubrat (Bulharsko) · Pozrieť viac »

Kumáni

Kumáni alebo Plavci alebo Polovci (zriedkavo, najmä pre tých, čo sa usadili v Uhorsku aj Kúnovia či Kúni) môžu byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Kumáni · Pozrieť viac »

Ladislav IV. (Uhorsko)

Ladislav IV. Kumánsky (5. august 1262 – 10. júl 1290, Cheresig) bol v rokoch 1272 – 1290 kráľ Uhorska.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Ladislav IV. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Latinčina

Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Latinčina · Pozrieť viac »

Latinské cisárstvo

Epirský despotát Latinské cisárstvo (1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).

Nový!!: Dejiny Bulharska a Latinské cisárstvo · Pozrieť viac »

Liga národov

Liga národov môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Liga národov · Pozrieť viac »

Maďari

Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Maďari · Pozrieť viac »

Maďarsko

Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Maďarsko · Pozrieť viac »

Macedónci

Macedónci (alebo zastarano Makedónci) môžu byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Macedónci · Pozrieť viac »

Macedónia

Macedónia (staršie – pred vznikom dnešného štátu Macedónsko – alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano – ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky – Macedonia; veľmi zastarano Makedonia) je historické (pôvodne staroveké) územie na Balkánskom polostrove do zač.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Macedónia · Pozrieť viac »

Macedónia (historické územie)

Verginske slnko, symbol Macedónie Macedónia (staršie - pred vznikom dnešného štátu Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko - alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano - ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky - Macedonia; gr. Μακεδονία - Makedonía) je historické územie starovekého Grécka.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »

Malá Ázia

Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Malá Ázia · Pozrieť viac »

Marica

Marica je rieka v Bulharsku, Grécku a Turecku.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Marica · Pozrieť viac »

Metod

Metod (zastarano: Metód, Metodej, po česky Metoděj, zastarano Strachota, rusky a ukrajinsky Мефодій, anglicky Methodius) je mužské krstné meno gréckeho pôvodu (Methodios – Μεθόδιος).

Nový!!: Dejiny Bulharska a Metod · Pozrieť viac »

Michail Sergejevič Gorbačov

Michail Sergejevič Gorbačov (* 2. marec 1931, Privoľnoje – † 30. august 2022, Moskva) bol sovietsky komunistický politik.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Michail Sergejevič Gorbačov · Pozrieť viac »

Michal III. (Bulharsko)

Micha(e)l Asen III. (po bulharsky: Михаил Асен III - Michail Asen III), známy pod menom Micha(e)l Šišman (III.) (Михаил Шишман - Maichail Šišman), bol v rokoch 1323 až 1330 bulharský cár.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Michal III. (Bulharsko) · Pozrieť viac »

Michal III. (Byzantská ríša)

Michal ako dieťa Michal III.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Michal III. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Mníchovská dohoda

Nemecka Česko-Slovensko po Mníchovskej dohode Mníchovská dohoda (iné názvy: Mníchovská zmluva;Mníchovská zrada oficiálne: Abkommen zwischen Deutschland, dem Vereinigten Königreich, Frankreich und Italien, getroffen in München am 29. September 1938, v preklade z  „Dohoda medzi Nemeckom, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Talianskom, učinená v Mníchove 29. septembra 1938“) bola medzinárodná zmluva podpísaná 30. septembra 1938 o 02:30 SEČ zástupcami Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska, dohodnutá na konferencii v Mníchove prebiehajúcej od 29. septembra, na základe ktorej bolo Československo donútené odstúpiť Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety).

Nový!!: Dejiny Bulharska a Mníchovská dohoda · Pozrieť viac »

Monastier

Sergeja Michajloviča Prokudina-Gorského z roku 1910 Monastier je označenie pre miesto, kde žijú mnísi, v pravoslávnej aj gréckokatolíckej cirkvi a aj v iných východných cirkvách.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Monastier · Pozrieť viac »

Moskva

Moskva je hlavné a najväčšie mesto Ruska.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Moskva · Pozrieť viac »

Murad I.

Murad I. alebo Murat I. (arab. Murád I. osm. tur. مراد اول, mod. tur. I. Murad), prezývaný po turecky Hügavendigâr - Vladár (* 29. jún 1326, Bursa†15. jún 1389 v bitke pri Kosovom Poli) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 13591389.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Murad I. · Pozrieť viac »

Mykény

Mykény (IPA,, novogr.: Μυκήνες) je bývalé starogrécke mesto, dnes archeologické nálezisko v Grécku, asi juhozápadne od Atén, na severovýchodnom Peloponéze.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Mykény · Pozrieť viac »

Naum Ochridský

Naum Ochridský (iné názvy: svätý Naum, svätý Namu, (svätý) Naum z Preslavu, (svätý) Naum Preslavský; * okolo 830 – † 23. december 910, Monastier sv. archanjelov neďaleko Ochridu, Severné Macedónsko) bol spisovateľ a žiak sv. Cyrila a Metoda, jeden zo svätých sedmopočetníkov.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Naum Ochridský · Pozrieť viac »

Nemecká demokratická republika

Nemecká demokratická republika (NDR, hovorovo „Východné Nemecko“, po nemecky Deutsche Demokratische Republik, skr. DDR) bol socialistický (resp. do roku 1968 ľudovodemokratický) štát na území časti dnešného Nemecka, ktorý existoval v rokoch 1949 až 1990.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Nemecká demokratická republika · Pozrieť viac »

Nemecko

Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Nemecko · Pozrieť viac »

Neolit

Neolit (iné názvy: mladšia kamenná doba, mladá kamenná doba, lingvisticky nesprávne: mladšia/mladá doba kamenná) je obdobie kamennej doby, ktoré sa začalo nahradením prisvojovacieho hospodárstva predchádzajúcich období (paleolitu, mezolitu), teda hospodárstva založeného na love, rybolove a zbere divorastúcich plodín, výrobným hospodárstvom – cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domácich (resp. zdomácnených) zvierat.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Neolit · Pozrieť viac »

Nesebar

Byzantský kostol z 13. storočia Nesebar (- Nesebǎr,, novogrécka výslovnosť Mesimvria) je starobylé mesto v Bulharsku na brehoch Čierneho mora.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Nesebar · Pozrieť viac »

Nikefor I.

Nikefor I. (iné mená: Nikéforos I., Níkéforos I., Nikeforos I., Nikiforos I.) môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Nikefor I. · Pozrieť viac »

Nikita Sergejevič Chruščov

Nixonom Nikita Sergejevič Chruščov (* 15. apríl 1894, Kalinovka – † 11. september 1971, Moskva) bol sovietsky politik.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Nikita Sergejevič Chruščov · Pozrieť viac »

Normani

Normani môžu byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Normani · Pozrieť viac »

Ochrid

Ochrid (po macedónsky Охрид) je mesto v juhozápadnej časti Severného Macedónska so 42 033 obyvateľmi.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Ochrid · Pozrieť viac »

Omurtag

Omurtag môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Omurtag · Pozrieť viac »

Organizácia Severoatlantickej zmluvy

Organizácia Severoatlantickej zmluvy (skratka: NATO;; skratka: OTAN; najmä v 90. rokoch 20. storočia názov prekladaný ako Severoatlantická aliancia a do roku 1989 ako Severoatlantický pakt) je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená 4. apríla 1949 podpisom tzv.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Organizácia Severoatlantickej zmluvy · Pozrieť viac »

Organizácia Varšavskej zmluvy

Organizácia Varšavskej zmluvy alebo Varšavská zmluva, novšie neoficiálne aj: Varšavský pakt bola vojenská aliancia štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu, založená ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie (NATO) pod vedením USA.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Organizácia Varšavskej zmluvy · Pozrieť viac »

Osmanská ríša

Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Osmanská ríša · Pozrieť viac »

Panagiurište (mesto)

Panagiurište Panagjurište (po bulharsky: Панагюрище) je mesto v strednom Bulharsku, ktoré sa nachádza v Pazardžickej oblasti.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Panagiurište (mesto) · Pozrieť viac »

Panónia

Panónia môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Panónia · Pozrieť viac »

Pád komunizmu v Bulharsku

Po páde komunizmu v Bulharsku a vlády Todora Živkova sa situácia začala postupne normalizovať.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Pád komunizmu v Bulharsku · Pozrieť viac »

Pečenehovia

Pečenehovia (príd. meno znie pečenežský, nie pečenehský) alebo (skôr nesprávne, ale často) Pečenegovia bol kmeňový zväz turkických, sarmatských a ugrofínskych kočovníkov.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Pečenehovia · Pozrieť viac »

Perzia

Perzia (zastarano Persia, zriedkavo zastarano Persko) bol do roku 1934 názov dnešného Iránu; historicky pojem označuje „územie Peržanov“ rôzneho rozsahu, konkrétne.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Perzia · Pozrieť viac »

Peter Deljan

Peter Deljan (iné mená: Peter II., krátko: Deljan;,; * ?† po 1041, Konštantínopol) bol vodca bulharskej vzbury proti Byzantskej ríši za vlády Michala IV. v rokoch 10401041.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Peter Deljan · Pozrieť viac »

Peter I. (Bulharsko)

Peter I. († 30. január 970) bol bulharský cár od 27. mája 927 do 969.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Peter I. (Bulharsko) · Pozrieť viac »

Peter IV. (Bulharsko)

Peter IV. (nesprávne, ale často Peter II.; do roku 1185 Teodor/Todor; slávnostne Slavopetăr či Kalopetăr) bol, čiastočne paralelne so svojim bratom Asenom I. cár Bulharov v rokoch 1185 - 1197.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Peter IV. (Bulharsko) · Pozrieť viac »

Pirin

Pirin je pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Pirin · Pozrieť viac »

Pliska

Poloha Plisky v rámci Bulharska Čiastočne zrekonštruované pozostatky Veľkej baziliky Pliska je historické mesto v Šumenskej oblasti v Bulharsku.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Pliska · Pozrieť viac »

Plovdiv (mesto)

Plovdiv je druhé najväčšie mesto v Bulharsku, hlavné a najväčšie mesto Plovdivskej oblasti.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Plovdiv (mesto) · Pozrieť viac »

Poľsko

Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Poľsko · Pozrieť viac »

Pomáci

Pomaci na začiatku 20. storočia Pomáci (iné názvy pozri nižšie) sú skupina (slovanských) Bulharov žijúca v južnej časti Bulharska v dolinách pohoria Rodopy a severnom Grécku.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Pomáci · Pozrieť viac »

Pravoslávie

Pravoslávie môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Pravoslávie · Pozrieť viac »

Prepodobný

Prepodobný je u gréckokatolíkov a pravoslávnych označenie svätého, ktorý sa vyznačoval svätým a asketickým životom.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Prepodobný · Pozrieť viac »

Presjan

Presjan alebo Presijan bol v rokoch 836 – 852 chán Bulharov.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Presjan · Pozrieť viac »

Preslav (Bulharská ríša)

Poloha mesta na mape Bulharska Ruiny kostola Preslav je archeologická lokalita a rezervácia, tvorená ruinami historického hlavného mesta Bulharskej ríše.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Preslav (Bulharská ríša) · Pozrieť viac »

Protobulhari

Mount Imeon Protobulhari (iné názvy: PrabulhariPrabulhari. In:, Starobulhari, Bulhari) boli polonomádske turkické alebo turkotatárske (alebo podľa niektorých bulharských autorov iránske) kmene, ktoré sa v stredoveku po asimilácii miestnymi Slovanmi stali základom dnešných Bulharov.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Protobulhari · Pozrieť viac »

Prvá balkánska vojna

Prvá balkánska vojna (1912 - 1913) bola jedna z balkánskych vojen, ktorá vypukla 8. októbra 1912.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Prvá balkánska vojna · Pozrieť viac »

Prvá svetová vojna

Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Prvá svetová vojna · Pozrieť viac »

Rakúsko

Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Rakúsko · Pozrieť viac »

Rakúsko-Uhorsko

Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8. júna 1867 do 31. októbra 1918.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Rakúsko-Uhorsko · Pozrieť viac »

Rím

Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Rím · Pozrieť viac »

Rímska ríša

Rímska ríša (začiatočné R je veľké písmeno) môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Rímska ríša · Pozrieť viac »

Rómovia

Rómska vlajka Rómovia (jednotné číslo Róm, ženský rod Rómka; nekodifikovaný ale správnejší tvar: Romovia; slovakizovaný tvar používaný Rómami: Romáci; nesprávny tvar Romo) alebo Cigáni (j. č. Cigán, staršie Cigáň, ž. r. Cigánka, staršie Cigaňa/Cigáňka) môžu byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Rómovia · Pozrieť viac »

Rimania

Rimania môžu byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Rimania · Pozrieť viac »

Rumunsko

Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Rumunsko · Pozrieť viac »

Rusi

Rusi (staršie: Rusovia, Veľkorusi; po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Rusi · Pozrieť viac »

Rusko

Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Rusko · Pozrieť viac »

Rusko-turecká vojna

Ako Rusko-turecká vojna sa označuje niektorý zo série konfliktov medzi Ruským cárstvom a Osmanskou ríšou v 17. – 20. storočí.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Rusko-turecká vojna · Pozrieť viac »

Samuil

Samuil Samuil alebo zriedkavo Samuel či Samoil (po bulharsky: Самуил) (cca *958 – 6. október 1014) bol v rokoch 997 až 1014 (v rokoch 976 – 997 spolu s Romanom) cár prvej bulharskej ríše, ktorej centrum tvorilo dnešné Severné Macedónsko.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Samuil · Pozrieť viac »

Sanstefanská mierová zmluva

Hranice Bulharska podľa zmluvy Dom, v ktorom bola zmluva podpísaná Sanstefanská predbežná mierová zmluva bola podpísaná medzi Ruskom a Osmanskou ríšou dňa 3. marca 1878 v meste San Stefano (dnes Yeşilköy na území veľkého Istanbulu).

Nový!!: Dejiny Bulharska a Sanstefanská mierová zmluva · Pozrieť viac »

Sťahovanie národov

náhľad Sťahovanie národov alebo veľké sťahovanie národov bolo obdobie rozsiahlych etnických presunov germánskych a slovanských kmeňov a kryštalizácie novej etnicko-politickej mapy Európy od konca 4. storočia do konca 6./7. storočia (spravidla sa uvádza 375/–568).

Nový!!: Dejiny Bulharska a Sťahovanie národov · Pozrieť viac »

Sedmohradsko

Sedmohradsko v užšom zmysle Sedmohradsko v širšom zmysle (znázornené žltou) Kaplnka Sedmohradská krajina Mesto Sibiu Jána Sambucusa zo 16. st. Sedmohradsko alebo Transylvánia alebo Transilvánia, staršie Ardieľ je historická krajina v Rumunsku.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Sedmohradsko · Pozrieť viac »

Septembrové povstanie

Vyhlásenie k potlačeniu Septembrového povstania. Septembrové povstanie (po bulharsky: Септемврийско въстание) zorganizovala Bulharská komunistická strana pod tlakom Komunistickej Internacionály 13. septembra 1923.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Septembrové povstanie · Pozrieť viac »

Severné Macedónsko

Severné Macedónsko (do 11. februára 2019: Macedónsko), dlhý tvar Severomacedónska republikaÚrad pre publikácie - Príručka úpravy dokumentov - Príloha A5 Zoznam krajín, území a mien (Situácia z 15. 2. 2019) (od 1991 do 11. februára 2019: Macedónska republika, resp. v medzinárodnej praxi aj Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko či bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko), je štát na Balkánskom polostrove.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Severné Macedónsko · Pozrieť viac »

Simeon I. (Bulharsko)

Simeon I., zvaný Veľký (iné mená: Symeon, po bulharsky: Симеон I. Велики; * 864/865/866† 27. máj 927) bol bulharský knieža, neskôr v rokoch 893927 prvý bulharský cár, jeden z najvýznamnejších panovníkov Prvej bulharskej ríše, za ktorého vlády dosiahol bulharský štát najväčší rozmach a politický význam; dokončil poslovančovanie Bulharov.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Simeon I. (Bulharsko) · Pozrieť viac »

Simeon II.

Simeon II. alebo Simeon/Simon Sasko-cobursko-gothajský alebo po bulharsky Simeon (Borisov) Sakskoburggotski (bulh. Симеон Борисов Сакскобургготски; * 16. jún 1937, Sofia, Bulharsko) je posledný bulharský cár.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Simeon II. · Pozrieť viac »

Slivnica

Slivnica je potok v Podunajskej nížine, preteká územím okresu Topoľčany.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Slivnica · Pozrieť viac »

Slovania

Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Slovania · Pozrieť viac »

Sofia

Sofia je hlavné mesto Bulharska.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Sofia · Pozrieť viac »

Solún

Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Solún · Pozrieť viac »

Sovietsky zväz

Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Sovietsky zväz · Pozrieť viac »

Sozopol

Sozopol je mesto v juhovýchodnom Bulharsku, ktoré sa nachádza v Burgaskej oblasti.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Sozopol · Pozrieť viac »

Spartakus

Spartakus (* cca 109 pred Kr. – † 71 pred Kr.) bol rímsky otrok a vodca Spartakovho povstania otrokov v rokoch 73 pred Kr. – 71 pred Kr. v Starovekom Ríme.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Spartakus · Pozrieť viac »

Spojené štáty

Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Spojené štáty · Pozrieť viac »

Srbi

Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Srbi · Pozrieť viac »

Srbsko

Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Srbsko · Pozrieť viac »

Sriem

Sriem (iné názvy: Srem, Srjem, srb. Srem, chorv. Srijem, lat. Sirmium, Syrmium) môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Sriem · Pozrieť viac »

Stará planina

Stará planina (staršie Balkán; po srbsky a po bulharsky Stara planina) je pásmové pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Stará planina · Pozrieť viac »

Staré Veľké Bulharsko

Staré Veľké Bulharsko okolo roku 650. Staré Veľké Bulharsko (iné názvy: Veľké Bulharsko, Veľkobulharská ríša, Staré Bulharsko,, po grécky: Η παλαιά μεγάλη Βουλγαρία) alebo Onoguria bol štát existujúci v rokoch 632 - 665 na území medzi Kaukazom, Volgou a Karpatmi.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Staré Veľké Bulharsko · Pozrieť viac »

Staroslovienčina

Slovienčina (iné názvy: staroslovienčina, staroslovančina, stará cirkevná slovančina, staroslovenčina, stará slovenčina) је najstarší slovanský spisovný jazyk.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Staroslovienčina · Pozrieť viac »

Stefan Stambolov

Stefan Nikolov Stambolov (po bulharsky: Стефан Николов Стамболов) (* 12. február 1854, Veliko Tărnovo - † 18. júl 1895, Sofia) bol bulharský revolucionár, politik, básnik a novinár, v období od 26. augusta 1886 - 20. augusta 1887 a 20. augusta 1887 - 19. mája 1894 predseda vlády.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Stefan Stambolov · Pozrieť viac »

Stredozemie

Stredozemie môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Stredozemie · Pozrieť viac »

Sviatoslav I.

Sviatoslav I. Igorevič (* 942, Kyjev, Ukrajina – † 972, pri Dnepri, Ukrajina) bol kniežaťom Kyjevskej Rusi v rokoch (945/962 – 972).

Nový!!: Dejiny Bulharska a Sviatoslav I. · Pozrieť viac »

Taliansko

Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Taliansko · Pozrieť viac »

Tatár

Tatár môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Tatár · Pozrieť viac »

Tărnovská literárna škola

Vznik a miesto Tărnovskej literárnej školy v kultúre a literatúre počas druhej Bulharskej ríše.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Tărnovská literárna škola · Pozrieť viac »

Teodor Svjatoslav

Teodor Svjatoslav alebo Todor/Teodor Svetoslav/Svetislav/Svetoslavov (po bulharsky: Тодор Светослав alebo Теодор Светослав) bol v rokoch 1300 až 1322 bulharský cár.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Teodor Svjatoslav · Pozrieť viac »

Tervel

Tervel bol bulharský chán pravdepodobne v rokoch 701–718, nemanželský syn chána Asparucha.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Tervel · Pozrieť viac »

Todor Živkov

Todor Christov Živkov (* 7. september 1911, Pravec, Bulharsko – † 5. august 1998, Sofia, Bulharsko) bol komunistický vodca Bulharska od 4. marca 1954 do 10. novembra 1989.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Todor Živkov · Pozrieť viac »

Tokio

Tokio (pôvodný názov), oficiálne Metropolitné mesto Tokio je hlavné mesto Japonska a najľudnatejšie mesto na svete s viac ako 14 miliónmi obyvateľov v roku 2023.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Tokio · Pozrieť viac »

Traján

Trajánov stĺp Marcus Ulpius Nerva Traianus alebo po slovensky Traján (* 18. september 53 – † asi 11. august 117) rímsky cisár vládnuci v rokoch 98117, druhý zo skupiny tzv.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Traján · Pozrieť viac »

Tráci

Trácky bojovník z 5. až 4. storočia pred Kr. Tráci alebo staršie Trákovia boli indoeurópske kmene v Trácii; obývali dnešné Rumunsko a Bulharsko, východné Srbsko, grécku a tureckú Tráciu a severozápadnú Malú Áziu.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Tráci · Pozrieť viac »

Trácia

Trácia alebo zriedkavo Trákia či Thrakia (bulh. Тракия – Тrakija; gr. Θράκη – novogr. Thraki/starogr. Thraké) môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Trácia · Pozrieť viac »

Trója

Trója (u Homéra Ílios alebo Ílion, v rímskej dobe Ilium, dnes pahorok Hissarlik pri Canakkale) v Turecku v západnej Malej Ázii je významné archeologické nálezisko a historické osídlenie od roku 3000 pred Kr.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Trója · Pozrieť viac »

Trianonská mierová zmluva

Podpisovanie zmluvy 4. júna 1920 Palác Veľký Trianon vo Versailles Náčrt rozdelenia Rakúsko-Uhorska v Trianonskej mierovej zmluve Následky trianonskej zmluvy. Počty obyvateľov a národnostné zloženie sú zo sčítania 1910, ktoré bolo ovplyvnené silnou maďarizačnou politikou v Uhorsku. Trianonská mierová zmluva alebo Trianonská zmluva alebo trianonský mier bola zmluva, ktorá riešila hranice maďarského štátu, ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska porazeného v prvej svetovej vojne.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Trianonská mierová zmluva · Pozrieť viac »

Trojspolok

Trojspolok (zastarano triplealliance/triple alliance, nesprávne trojaliancia) môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Trojspolok · Pozrieť viac »

Turci

Turci (alebo nesprávne Turkovia) môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Turci · Pozrieť viac »

Turečtina

Rozšírenie turečtiny Turečtina alebo turecký jazyk patrí do juhozápadnej čiže oghuzskej (turkménskej) skupiny turkickej vetvy altajskej jazykovej rodiny.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Turečtina · Pozrieť viac »

Turecko

Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Turecko · Pozrieť viac »

Valach

Valach (mn. č. Valasi) môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Valach · Pozrieť viac »

Vardarské Macedónsko

Vardarské Macedónsko (po macedónsky a po srbsky: Вардарска Македонија, po bulharsky: Вардарска Македония) je názov časti oblasti dnešného Severného Macedónska, ktorá bola okupovaná Srbskom počas prvej balkánskej vojny v roku 1912.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Vardarské Macedónsko · Pozrieť viac »

Varna (Bulharsko)

Zosnutia presvätej Bohorodičky Varna (starší názov Stalin) je tretie najväčšie mesto v Bulharsku.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Varna (Bulharsko) · Pozrieť viac »

Vasil Kolarov

Vasil Petrov Kolarov (* 16. júl 1877, Šumen, Bulharsko – † 23. január 1950, Sofia, Bulharsko) bol bulharský komunistický vodca.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Vasil Kolarov · Pozrieť viac »

Vatikán

Baziliky sv. Petra na námestie Mapa '''Vatikánu''' Námestie sv. Petra Vatikán, dlhý tvar Vatikánsky mestský štát (lat. Status Civitatis Vaticanae), je najmenší štát sveta.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Vatikán · Pozrieť viac »

Východná Rumélia

Východná Rumélia bola autonómna oblasť Osmanskej ríše na Balkáne v rokoch 1878 – 1885.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Východná Rumélia · Pozrieť viac »

Východný front (druhá svetová vojna)

Východný front (iné názvy: nemecko-sovietska vojna/konflikt, hlavne v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu Veľká vlastenecká vojna) bola dôležitá časť druhej svetovej vojny, ktorá prebiehala najmä vo východnej a strednej Európe.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Východný front (druhá svetová vojna) · Pozrieť viac »

Vălko Červenkov

Vălko Veľov Červenkov (* 6. september 1900, Zlatica, Bulharsko – † 24. október 1980, Sofia, Bulharsko) bol bulharský politik, predseda vlády v rokoch 1950 – 1956.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Vălko Červenkov · Pozrieť viac »

Veľká Británia

Veľká Británia alebo skrátene (nepresne) Británia môže byť.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Veľká Británia · Pozrieť viac »

Veľká Morava

Veľká Morava (pre obdobie po roku 874 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša, VeľkomoravskoMOJMÍR II. In) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907).

Nový!!: Dejiny Bulharska a Veľká Morava · Pozrieť viac »

Veľké národné zhromaždenie

Veľké národné zhromaždenie Turecka (skratka TBMM) je turecký jednokomorový zákonodarný orgán.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Veľké národné zhromaždenie · Pozrieť viac »

Veliko Tărnovo (mesto)

Veliko Tarnovo (po bulharsky: Велико Търново) je mesto v severnom Bulharsku.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Veliko Tărnovo (mesto) · Pozrieť viac »

Vidin (mesto)

Katedrála sv. Dimitara Vidin (po bulharsky: Видин) je mesto v severozápadnom Bulharsku, ktoré sa nachádza vo Vidinskej oblasti.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Vidin (mesto) · Pozrieť viac »

Volga

Volga (po tatársky İdel, İdil alebo İtil, po mordvicky Рав) je s dĺžkou (podľa niektorých odborníkov; pred výstavbou priehrad) najdlhšia rieka Európy.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Volga · Pozrieť viac »

Wehrmacht

Nemecká pechota vyráža do útoku na východnom fronte. Wehrmacht bol názov ozbrojených síl nacistického Nemecka používaný od roku 1935 do roku 1945.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Wehrmacht · Pozrieť viac »

Západná Trácia

Západná Trácia (iné názvy: Egejská Trácia, grécka Trácia, Trácia; po grécky: Θράκη-Thraki, Δυτική ΘράκηDytiki Thraki, Ελληνική ΘράκηElliniki Thraki, po bulharsky: Западна Тракия – Zapadna Trakija, Беломорска ТракияBelomorska Trakija, Гръцка ТракияGracka Trakija, po turecky: Batı Trakya, Yunanistan Trakya) je historická oblasť v súčasnom Grécku.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Západná Trácia · Pozrieť viac »

Zjednotenie Bulharska

Bulharska v roku 1882. Zjednotenie Bulharska (po bulharsky: Съединение на България) je faktické zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie koordinované Bulharským tajným revolučným výborom na jeseň v roku 1885.

Nový!!: Dejiny Bulharska a Zjednotenie Bulharska · Pozrieť viac »

1. február

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1. február · Pozrieť viac »

1. január

* Deň vzniku Slovenskej republiky – štátny sviatok SR.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1. január · Pozrieť viac »

1. jún

* Medzinárodný deň detí (MDD).

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1. jún · Pozrieť viac »

1. marec

* Medzinárodný deň boja proti atómovým zbraniam.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1. marec · Pozrieť viac »

10. august

* Deň obetí banských nešťastí – pamätný deň SR.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 10. august · Pozrieť viac »

10. november

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 10. november · Pozrieť viac »

10. storočie

10.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 10. storočie · Pozrieť viac »

1014

1014.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1014 · Pozrieť viac »

1018

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1018 · Pozrieť viac »

1021

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1021 · Pozrieť viac »

1040

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1040 · Pozrieť viac »

1041

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1041 · Pozrieť viac »

1072

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1072 · Pozrieť viac »

11. storočie

11.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 11. storočie · Pozrieť viac »

1185

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1185 · Pozrieť viac »

1186

1186.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1186 · Pozrieť viac »

1187

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1187 · Pozrieť viac »

1189

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1189 · Pozrieť viac »

1195

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1195 · Pozrieť viac »

1197

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1197 · Pozrieť viac »

12. storočie

12.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 12. storočie · Pozrieť viac »

1204

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1204 · Pozrieť viac »

1205

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1205 · Pozrieť viac »

1207

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1207 · Pozrieť viac »

1218

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1218 · Pozrieť viac »

1230

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1230 · Pozrieť viac »

1235

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1235 · Pozrieť viac »

1241

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1241 · Pozrieť viac »

1246

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1246 · Pozrieť viac »

1256

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1256 · Pozrieť viac »

1257

1257.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1257 · Pozrieť viac »

1277

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1277 · Pozrieť viac »

1279

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1279 · Pozrieť viac »

1280

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1280 · Pozrieť viac »

1292

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1292 · Pozrieť viac »

13. december

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 13. december · Pozrieť viac »

13. storočie

13.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 13. storočie · Pozrieť viac »

1300

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1300 · Pozrieť viac »

1321

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1321 · Pozrieť viac »

1322

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1322 · Pozrieť viac »

1323

Pukancu udelil Karol Róbert mestské výsady 1323.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1323 · Pozrieť viac »

1330

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1330 · Pozrieť viac »

1331

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1331 · Pozrieť viac »

1356

1356.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1356 · Pozrieť viac »

1371

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1371 · Pozrieť viac »

1380

1380.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1380 · Pozrieť viac »

1388

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1388 · Pozrieť viac »

1389

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1389 · Pozrieť viac »

1393

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1393 · Pozrieť viac »

1394

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1394 · Pozrieť viac »

1396

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1396 · Pozrieť viac »

14. storočie

14.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 14. storočie · Pozrieť viac »

1443

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1443 · Pozrieť viac »

1444

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1444 · Pozrieť viac »

15. október

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 15. október · Pozrieť viac »

15. september

* sviatok Panny Márie Sedembolestnej, patrónky Slovenska – deň pracovného pokoja.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 15. september · Pozrieť viac »

15. storočie

15.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 15. storočie · Pozrieť viac »

16. jún

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 16. jún · Pozrieť viac »

16. storočie

16.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 16. storočie · Pozrieť viac »

1683

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1683 · Pozrieť viac »

1686

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1686 · Pozrieť viac »

1688

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1688 · Pozrieť viac »

1699

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1699 · Pozrieť viac »

1761

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1761 · Pozrieť viac »

1762

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1762 · Pozrieť viac »

18. september

* Židia v tento deň slávia sviatok Roš ha-šana, príchod nového roka 5781.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 18. september · Pozrieť viac »

18. storočie

18.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 18. storočie · Pozrieť viac »

1806

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1806 · Pozrieť viac »

1812

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1812 · Pozrieť viac »

1828

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1828 · Pozrieť viac »

1829

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1829 · Pozrieť viac »

1835

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1835 · Pozrieť viac »

1845

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1845 · Pozrieť viac »

1856

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1856 · Pozrieť viac »

1869

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1869 · Pozrieť viac »

1870

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1870 · Pozrieť viac »

1876

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1876 · Pozrieť viac »

1877

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1877 · Pozrieť viac »

1878

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1878 · Pozrieť viac »

1879

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1879 · Pozrieť viac »

1881

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1881 · Pozrieť viac »

1882

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1882 · Pozrieť viac »

1883

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1883 · Pozrieť viac »

1885

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1885 · Pozrieť viac »

1886

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1886 · Pozrieť viac »

1887

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1887 · Pozrieť viac »

1889

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1889 · Pozrieť viac »

1891

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1891 · Pozrieť viac »

1893

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1893 · Pozrieť viac »

1894

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1894 · Pozrieť viac »

1896

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1896 · Pozrieť viac »

1897

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1897 · Pozrieť viac »

19. máj

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 19. máj · Pozrieť viac »

19. storočie

19.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 19. storočie · Pozrieť viac »

1903

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1903 · Pozrieť viac »

1908

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1908 · Pozrieť viac »

1911

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1911 · Pozrieť viac »

1912

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1912 · Pozrieť viac »

1913

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1913 · Pozrieť viac »

1915

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1915 · Pozrieť viac »

1918

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1918 · Pozrieť viac »

1919

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1919 · Pozrieť viac »

1920

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1920 · Pozrieť viac »

1922

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1922 · Pozrieť viac »

1923

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1923 · Pozrieť viac »

1924

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1924 · Pozrieť viac »

1925

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1925 · Pozrieť viac »

1926

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1926 · Pozrieť viac »

1928

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1928 · Pozrieť viac »

1929

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1929 · Pozrieť viac »

1930

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1930 · Pozrieť viac »

1931

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1931 · Pozrieť viac »

1933

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1933 · Pozrieť viac »

1934

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1934 · Pozrieť viac »

1935

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1935 · Pozrieť viac »

1936

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1936 · Pozrieť viac »

1937

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1937 · Pozrieť viac »

1938

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1938 · Pozrieť viac »

1939

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1939 · Pozrieť viac »

1940

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1940 · Pozrieť viac »

1941

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1941 · Pozrieť viac »

1942

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1942 · Pozrieť viac »

1943

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1943 · Pozrieť viac »

1944

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1944 · Pozrieť viac »

1945

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1945 · Pozrieť viac »

1946

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1946 · Pozrieť viac »

1947

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1947 · Pozrieť viac »

1948

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1948 · Pozrieť viac »

1949

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1949 · Pozrieť viac »

1950

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1950 · Pozrieť viac »

1951

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1951 · Pozrieť viac »

1952

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1952 · Pozrieť viac »

1953

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1953 · Pozrieť viac »

1954

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1954 · Pozrieť viac »

1956

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1956 · Pozrieť viac »

1962

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1962 · Pozrieť viac »

1964

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1964 · Pozrieť viac »

1968

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1968 · Pozrieť viac »

1971

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1971 · Pozrieť viac »

1973

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1973 · Pozrieť viac »

1974

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1974 · Pozrieť viac »

1981

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1981 · Pozrieť viac »

1984

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1984 · Pozrieť viac »

1985

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1985 · Pozrieť viac »

1988

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1988 · Pozrieť viac »

1989

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1989 · Pozrieť viac »

1990

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1990 · Pozrieť viac »

1992

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1992 · Pozrieť viac »

1995

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1995 · Pozrieť viac »

1996

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 1996 · Pozrieť viac »

2. apríl

* Medzinárodný deň detskej knihy (IBBY – Medzinárodný výbor pre detskú knihu).

Nový!!: Dejiny Bulharska a 2. apríl · Pozrieť viac »

2. október

* Židia v tento deň oslavujú sviatok Sukot.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 2. október · Pozrieť viac »

2. september

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 2. september · Pozrieť viac »

2. storočie

2.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 2. storočie · Pozrieť viac »

20. storočie

20.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 20. storočie · Pozrieť viac »

2001

Rok 2001 (MMI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 2001 · Pozrieť viac »

2002

Rok 2002 (MMII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 2002 · Pozrieť viac »

2005

Rok 2005 (MMV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 2005 · Pozrieť viac »

2006

Rok 2006 (MMVI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 2006 · Pozrieť viac »

2007

Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 2007 · Pozrieť viac »

21. storočie

21.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 21. storočie · Pozrieť viac »

22. február

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 22. február · Pozrieť viac »

22. september

* Svetový deň bez áut.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 22. september · Pozrieť viac »

23. september

* Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 23. september · Pozrieť viac »

25. apríl

* Deň oslobodenia (Taliansko).

Nový!!: Dejiny Bulharska a 25. apríl · Pozrieť viac »

26. august

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 26. august · Pozrieť viac »

27. október

* Svetový deň audiovizuálneho dedičstva.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 27. október · Pozrieť viac »

28. august

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 28. august · Pozrieť viac »

28. október

* Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu – štátny sviatok SR.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 28. október · Pozrieť viac »

29. apríl

* Deň stromov – Zasaď strom.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 29. apríl · Pozrieť viac »

29. jún

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 29. jún · Pozrieť viac »

29. september

* Sviatok archanjelov Svätý Michal, Svätý Gabriel a Svätý Rafael v rímskokatolíckej Cirkvi.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 29. september · Pozrieť viac »

3. marec

* Deň boja spisovateľov za mier (Pen Klub).

Nový!!: Dejiny Bulharska a 3. marec · Pozrieť viac »

3. október

* Medzinárodný týždeň pešej chôdze do školy (do 7. októbra).

Nový!!: Dejiny Bulharska a 3. október · Pozrieť viac »

30. apríl

* Svetový deň združených miest.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 30. apríl · Pozrieť viac »

30. jún

Tento deň je známy tým, že sa končí školský rok.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 30. jún · Pozrieť viac »

359 pred Kr.

-9641.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 359 pred Kr. · Pozrieť viac »

383 pred Kr.

-9617.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 383 pred Kr. · Pozrieť viac »

4. december

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 4. december · Pozrieť viac »

4. storočie

4.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 4. storočie · Pozrieť viac »

4. storočie pred Kr.

4.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 4. storočie pred Kr. · Pozrieť viac »

424 pred Kr.

Tretie víťazstvo Dóriea z Rodu na olympijských hrách v pankratiu.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 424 pred Kr. · Pozrieť viac »

445 pred Kr.

-9555.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 445 pred Kr. · Pozrieť viac »

5. september

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 5. september · Pozrieť viac »

5. storočie

5.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 5. storočie · Pozrieť viac »

551

0551.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 551 · Pozrieť viac »

6. apríl

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 6. apríl · Pozrieť viac »

6. september

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 6. september · Pozrieť viac »

6. storočie

6.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 6. storočie · Pozrieť viac »

679

0679.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 679 · Pozrieť viac »

680

0680.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 680 · Pozrieť viac »

681

0681.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 681 · Pozrieť viac »

685

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 685 · Pozrieť viac »

695

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 695 · Pozrieť viac »

7. máj

*.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 7. máj · Pozrieť viac »

7. september

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 7. september · Pozrieť viac »

7. storočie

7.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 7. storočie · Pozrieť viac »

700

0700.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 700 · Pozrieť viac »

705

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 705 · Pozrieť viac »

711

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 711 · Pozrieť viac »

716

Musa bin Nusair 0716.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 716 · Pozrieť viac »

718

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 718 · Pozrieť viac »

721

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 721 · Pozrieť viac »

8. september

* Medzinárodný deň gramotnosti.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 8. september · Pozrieť viac »

8. storočie

8.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 8. storočie · Pozrieť viac »

802

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 802 · Pozrieť viac »

803

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 803 · Pozrieť viac »

809

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 809 · Pozrieť viac »

811

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 811 · Pozrieť viac »

813

0813.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 813 · Pozrieť viac »

814

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 814 · Pozrieť viac »

831

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 831 · Pozrieť viac »

836

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 836 · Pozrieť viac »

852

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 852 · Pozrieť viac »

864

0864.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 864 · Pozrieť viac »

865

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 865 · Pozrieť viac »

869

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 869 · Pozrieť viac »

870

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 870 · Pozrieť viac »

889

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 889 · Pozrieť viac »

893

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 893 · Pozrieť viac »

894

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 894 · Pozrieť viac »

895

• Athelstan - anglosaský kráľ († 939) 0895.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 895 · Pozrieť viac »

896

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 896 · Pozrieť viac »

9. jún

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 9. jún · Pozrieť viac »

9. september

* Deň obetí holokaustu a rasového násilia – pamätný deň SR.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 9. september · Pozrieť viac »

9. storočie

9.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 9. storočie · Pozrieť viac »

904

0904.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 904 · Pozrieť viac »

913

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 913 · Pozrieť viac »

920

0920.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 920 · Pozrieť viac »

924

0924.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 924 · Pozrieť viac »

927

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 927 · Pozrieť viac »

968

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 968 · Pozrieť viac »

969

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 969 · Pozrieť viac »

970

0970.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 970 · Pozrieť viac »

971

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 971 · Pozrieť viac »

972

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 972 · Pozrieť viac »

997

Žiadny popis.

Nový!!: Dejiny Bulharska a 997 · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

História Bulharska.

Úniapédia je koncepčné mapy alebo sémantickej siete, organizované ako encyklopédia - Slovník. Dáva stručnú definíciu každého konceptu a jej vzťahov.

To je veľká internetová mentálna mapa, ktorá slúži ako základ pre koncepčných diagramov. Je to zadarmo na použitie a každý článok alebo dokument možno stiahnuť. Je to nástroj, zdroj alebo odkaz na štúdium, výskum, vzdelávanie, učenie alebo učenie, ktoré môžu byť použité podľa učiteľa, pedagógov, žiakov alebo študentov; pre akademický svet: pre školské, základným, stredným, vysoké školy, stredné, technický stupeň, vysoké školy, univerzity, vysokoškolák, magisterských a doktorandských titulov; for Papers, správy, projekty, nápady, dokumentácia, prieskumy, súhrny, alebo práce. Tu je definícia, vysvetlenie, popis, alebo význam každá významná, na ktorom by ste potrebovali nejakú informáciu, a zoznam ich pridružené pojmy ako slovníčku. K dispozícii v Slovenský, Angličtina, Španielsky, Portugalčina, Japonský, Čínsky, Francúzsky, Nemec, Talian, Polsky, Dutch, Rusky, Arabčina, Hindčina, Švédska, Ukrajinská, Maďarský, Katalánsky, Český, Hebrejčina, Dánsky, Fínsky, Indonézsky, Norwegian, Rumunský, Turkish, Vietnamci, Korean, Thai, Greek, Bulharská, Chorvátsky, Lithuanian, Filipínsky, Latvian, Estónsky a Slovinsky Ďalšie jazyky čoskoro.

Všetky informácie sa extrahuje z Wikipédia, a je k dispozícii pod licenciou Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.

Úniapédia nie je podporovaná ani pridružená k nadácii Wikimedia Foundation.

Google Play, Android a logo Google Play sú ochrannými známkami spoločnosti Google Inc.

Zásady ochrany osobných údajov

VychádzajúcePrichádzajúce