Otvoriť v Google MapsObsah
53 vzťahy: Željko Komšić, Čierna Hora, Balkánsky polostrov, Banja Luka, Bosna, Bosna (rieka), Bosniačtina, Bosniaci (Moslimovia), Bosnianske kráľovstvo, Chorvátčina, Chorváti, Chorvátsko, Daytonská mierová zmluva, Dištrikt Brčko, Dináre, Drina, Dubrovník, Federácia, František Ferdinand d’Este, Hercegovina, Intermeco, Juhoslávia, Konvertibilná marka, Kotlina, Kras, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, Mostar, Neretva, Neum, Občianska vojna, Parlamentná republika, Pohorie, Prvá svetová vojna, Rakúsko-Uhorsko, Republika, Republika srbská, Sarajevo, Sáva (rieka), Severné Macedónsko, Slovinsko, Srbčina, Srbi, Srbsko, Stredoeurópsky čas, Stredoeurópsky letný čas, Turci, Vrbas, Zoznam miest v Bosne a Hercegovine, .ba, 1. marec, ... Rozbaliť index (3 viac) »
Željko Komšić
Željko Komšić (* 20. január 1964) je politikom v Bosne a Hercegovine.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Željko Komšić
Čierna Hora
Čierna Hora (a odtiaľ aj po,, a pod.) je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Čierna Hora
Balkánsky polostrov
Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Balkánsky polostrov
Banja Luka
Banja Luka Banja Luka (Бања Лука) je druhé najväčšie mesto Bosny a Hercegoviny.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Banja Luka
Bosna
Bosna môže byť.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Bosna
Bosna (rieka)
Bosna je najväčšia rieka v Bosne a Hercegovine.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Bosna (rieka)
Bosniačtina
Bosniačtina alebo bosniančina je južnoslovanský jazyk (prípadne varieta srbochorvátčiny - pozri nižšie).
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Bosniačtina
Bosniaci (Moslimovia)
Rozšírenie Bosniakov Bosniaci alebo Moslimovia alebo bosnianski Moslimovia (bosniacky latinkou Bošnjaci, Bošnjaci-muslimani, Muslimani alebo cyrilikou Бошњаци, Бошњаци-муслимани, Муслимани) sú južnoslovanský národ žijúci najmä na území dnešnej Bosny a Hercegoviny.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Bosniaci (Moslimovia)
Bosnianske kráľovstvo
Bosnianske kráľovstvo (zriedkavejšie: Bosenské kráľovstvo, po bosniansky, resp. srbochorvátsky: Босанско краљевство, Bosansko kraljevstvo) bol stredoveký štátny útvar existujúci v rokoch 13771463.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Bosnianske kráľovstvo
Chorvátčina
Chorvátčina je slovanský jazyk, ktorý sa predovšetkým používa v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, v srbskej provincii Vojvodina a v ostatných susedných krajinách.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Chorvátčina
Chorváti
Znak Chorvátov Oton Iveković: Dolazak Hrvata na Jadran Chorváti (chorv. Hrvati) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Chorváti
Chorvátsko
Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Chorvátsko
Daytonská mierová zmluva
Daytonská mierová dohoda bola všeobecná rámcová zmluva o mieri počas občianskej vojny Bosne a Hercegovine.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Daytonská mierová zmluva
Dištrikt Brčko
vlajka štít right Hranice Daytonu pred vytvorením okresu Brcko Mapa Brčko Dištrikt Brčko je samosprávna územná jednotka štátu Bosna a Hercegovina.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Dištrikt Brčko
Dináre
Pohľad na Dináre z mesta Knin Dináre (staršie názvy: Dinárske hory, Dinárske pohorieDinárské pohoří. In: Přiruční slovník naučný 1. 1962. S. 556 (Poznámka: Názov Dinárské pohoří je uvedený ako dvojznačný - znamená buď Dinárske pohoria alebo len pohorie, ktoré je predmetom tohto článku); chorv.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Dináre
Drina
Drina je rieka v Bosne a Hercegovine a Srbsku, tvoriaca na časti úseku ich štátnu hranicu.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Drina
Dubrovník
Dubrovník (alebo aj Ragusa di Dalmazia, prezývaný aj Perla Jadranu) je mesto v Chorvátsku.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Dubrovník
Federácia
Mapa štátov sveta. Federácie sú vyznačené zelenou farbou. unitárne štáty modrou farbou. Federácia je štátny útvar zložený z viacerých autonómnych štátov spojených na základe ústavy, ktorá zriaďuje spoločné, najvyššie orgány pre vnútorné aj vonkajšie veci, ako aj vzťahy medzi nimi a orgánmi jednotlivých štátnych celkov.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Federácia
František Ferdinand d’Este
František Ferdinand Karol Ľudovít Jozef d'Este (* 18. december 1863† 28. jún 1914) bol arcivojvoda a korunný princ Rakúska, Uhorska a Česka, od roku 1896 dezignovaný následník trónu Rakúsko-Uhorska.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a František Ferdinand d’Este
Hercegovina
Poloha Hercegovina je historická krajina v bývalej Juhoslávii; do 12. stor. pod byzantskou nadvládou, v 12.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Hercegovina
Intermeco
Intermeco alebo Državna himna Bosne i Hercegovine, je štátnou hymnou Bosny a Hercegoviny.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Intermeco
Juhoslávia
Juhoslávia (v juhoslovanských jazykoch Jugoslavija - doslova "Juhoslávia") je termín používaný pre tri rôzne politické útvary, ktoré existovali počas väčšiny 20. storočia.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Juhoslávia
Konvertibilná marka
Konvertibilná marka alebo bosnianskohercegovinská marka (srb./chorv./bos. konvertibilna marka, cyrilikou конвертибилна марка) je oficiálna mena Bosny a Hercegoviny.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Konvertibilná marka
Kotlina
Turčianska kotlina Kotlina je rovinaté územie obklopené zo všetkých strán pohoriami.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Kotlina
Kras
thumb Kras je geologické označenie pre málo poľnohospodársky úrodné vápencové oblasti, v ktorých došlo vplyvom erózie k odstráneniu väčšiny zvetralinového plášťa.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Kras
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov skrátene Kráľovstvo SHS (srbochorvátsky: Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca, (cyrilikou) Краљевина Срба, Хрвата и Словенаца, slovinsky: Kraljevina Srbi, Hrvatov in Slovencev), bol štát na Balkáne, v juhovýchodnej Európe, ktorý existoval medzi rokmi 1918 – 1929.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Mostar
Mostar je mesto v Bosne a Hercegovine v moslimsko-chorvátskej časti štátu.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Mostar
Neretva
Neretva je rieka v Bosne a Hercegovine a Chorvátsku.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Neretva
Neum
Neum je mesto v Bosne a Hercegovine, ležiace na pobreží Jadranského mora.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Neum
Občianska vojna
Občianska vojna je ozbrojený konflikt, ktorý medzi sebou vedú bojujúce strany, napr.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Občianska vojna
Parlamentná republika
vojenská diktatúra Parlamentná republika je štát, v ktorom sa v sústave štátnych orgánov uplatňuje parlamentný systém.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Parlamentná republika
Pohorie
Pohorie Himaláje z vesmíru. Pohorie (iné názvy: horské pásmo, horstvo, vrchy, pásmo vrchov, zastarano hory) je podľa najjednoduchšej definície skupina vrchov, obklopená nížinou.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Pohorie
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Prvá svetová vojna
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Rakúsko-Uhorsko
Republika
Republika (z latinského res publica – „vec verejná“; v prenesenom význame spoločný majetok, obec, štát) je štátne zriadenie, v ktorom sa zvrchovaná moc volí na určité obdobie.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Republika
Republika srbská
Republika srbská (srb., bos. а chorv. v latinke Republika Srpska, v srbskej cyrilike Република Српска) je jedna z dvoch entít federatívnej Bosny a Hercegoviny.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Republika srbská
Sarajevo
Sarajevo (po bosniacky/chorvátsky/srbsky: Sarajevo, po srbsky v cyrilike: Сарајево - prepis: Sarajevo) je hlavné mesto Bosny a Hercegoviny.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Sarajevo
Sáva (rieka)
Sáva je dlhá balkánska rieka, prameniaca v Slovinsku, v Júlskych Alpách.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Sáva (rieka)
Severné Macedónsko
Severné Macedónsko (do 11. februára 2019: Macedónsko), dlhý tvar Severomacedónska republikaÚrad pre publikácie - Príručka úpravy dokumentov - Príloha A5 Zoznam krajín, území a mien (Situácia z 15.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Severné Macedónsko
Slovinsko
Slovinsko (slov. Slovenija), dlhý tvar Slovinská republika (slov. Republika Slovenija), je štát nachádzajúci sa v Európe na križovatke hlavných európskych kultúrnych a obchodných ciest.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Slovinsko
Srbčina
Srbčina (do roku 1940: srbština; srb. alebo) je slovanský jazyk, ktorý sa prevažne používa v Srbsku.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Srbčina
Srbi
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Srbi
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Srbsko
Stredoeurópsky čas
UTC, kaki východoeurópsky čas, zelená Moskovský čas Stredoeurópsky čas (SEČ), angl. Central European Time (CET), je jedným z časových pásiem patriacich do pásma UTC+1, 1 hodinu napred voči koordinovanému svetovému času.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Stredoeurópsky čas
Stredoeurópsky letný čas
Tmavočervenou farbou sú vyznačené krajiny používajúce SELČ Stredoeurópsky letný čas (SELČ; anglicky Central European Summer Time, CEST) je označenie pre časové pásmo stredoeurópsky čas (SEČ) v období platnosti letného času.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Stredoeurópsky letný čas
Turci
Turci (alebo nesprávne Turkovia) môže byť.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Turci
Vrbas
Vrbas je rieka v Bosne a Hercegovine, dôležitý pravostranný prítok Sávy, do ktorej sa vlieva na hranici s Chorvátskom.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Vrbas
Zoznam miest v Bosne a Hercegovine
Mestá Bosny a Hercegoviny Toto je zoznam miest v Bosne a Hercegovine s viac ako 10 000 obyvateľmi, zoradený podľa veľkosti.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a Zoznam miest v Bosne a Hercegovine
.ba
.ba je internetová národná doména najvyššej úrovne pre Bosnu a Hercegovinu.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a .ba
1. marec
* Medzinárodný deň boja proti atómovým zbraniam.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a 1. marec
15. storočie
15.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a 15. storočie
2004
Rok 2004 (MMIV) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v štvrtok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a 2004
28. jún
Arcivojvoda Ferdinand s manželkou Žofiou opúšťajú sarajevskú radnicu.
Pozrieť Bosna a Hercegovina a 28. jún