Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Stiahnuť ▼
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Staroslovienčina

Index Staroslovienčina

Slovienčina (iné názvy: staroslovienčina, staroslovančina, stará cirkevná slovančina, staroslovenčina, stará slovenčina) је najstarší slovanský spisovný jazyk.

44 vzťahy: Čechy, Česko, Božská liturgia, Bulharčina, Bulharsko, Byzantský obrad, Chorvátsko, Cirkevná slovančina, Cyrilika, Gréckokatolícka cirkev, Hlaholika, Indoeurópske jazyky, Južnoslovanské jazyky, Kliment Ochridský, Konštantín Filozof, Kyjevská Rus, Latinský obrad, Liturgia svätého Bazila Veľkého, Liturgia svätého Jána Zlatoústeho, Ottův slovník naučný, Pavol Jozef Šafárik, Poľština, Praslovančina, Pravoslávna cirkev, Pravoslávna cirkev (východná Európa), Preslav, Proglas (prológ), Ruština, Rumunsko, Rusko, Sázavský kláštor, Slovanské jazyky, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Slovinčina, Solún, Srbsko, Typikon, Veľká Morava, Zakon sudnyj ľudem, 10. storočie, 11. storočie, 18. storočie, 1837, 9. storočie.

Čechy

Čechy sú historická krajina približne v západných dvoch tretinách Česka.

Nový!!: Staroslovienčina a Čechy · Pozrieť viac »

Česko

Česko, dlhý tvar Česká republika, je štát v strednej Európe.

Nový!!: Staroslovienčina a Česko · Pozrieť viac »

Božská liturgia

Vladyka Ján Babjak pri slávení svätej božskej liturgie Proskomídia (príprava svätých darov) - prvá časť božskej liturgie Božská liturgia alebo svätá božská liturgia či jednoducho liturgia (gr. θεία λειτουργία, csl. свѧщеннаѧ и божественнаѧ лїтургїѧ) je u gréckokatolíkov a pravoslávnych spoločné označenie pre eucharistickú bohoslužbu (nemýliť si s liturgiou verných, v latinskom obrade liturgiou obety).

Nový!!: Staroslovienčina a Božská liturgia · Pozrieť viac »

Bulharčina

Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov.

Nový!!: Staroslovienčina a Bulharčina · Pozrieť viac »

Bulharsko

Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.

Nový!!: Staroslovienčina a Bulharsko · Pozrieť viac »

Byzantský obrad

lode. Byzantský obrad alebo grécky obrad je jeden zo siedmich východných obradov.

Nový!!: Staroslovienčina a Byzantský obrad · Pozrieť viac »

Chorvátsko

Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora.

Nový!!: Staroslovienčina a Chorvátsko · Pozrieť viac »

Cirkevná slovančina

Evanjelia podľa svätého Lukáša (Lk 20,20 – 26) v cirkevnoslovanskom jazyku Cirkevná slovančina je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo staroslovienčiny v 11. storočí.

Nový!!: Staroslovienčina a Cirkevná slovančina · Pozrieť viac »

Cyrilika

Cyrilika alebo cyrilské písmo môže byť.

Nový!!: Staroslovienčina a Cyrilika · Pozrieť viac »

Gréckokatolícka cirkev

Poľsku Gréckokatolícka cirkev alebo katolícka cirkev byzantského obradu je súhrnné označenie východných cirkví byzantského obradu, ktoré sú v spoločenstve s pápežom a teda súčasťou katolíckej cirkvi.

Nový!!: Staroslovienčina a Gréckokatolícka cirkev · Pozrieť viac »

Hlaholika

Hlaholika alebo hlaholské písmo je dnes už nepoužívané písmo Slovanov.

Nový!!: Staroslovienčina a Hlaholika · Pozrieť viac »

Indoeurópske jazyky

menšinové bez oficiálneho statusu Strom indoeurópskej jazykovej rodiny. Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí.

Nový!!: Staroslovienčina a Indoeurópske jazyky · Pozrieť viac »

Južnoslovanské jazyky

Južnoslovanské jazyky (staršie: južné slovanské jazykyDVONČ, L. K otázke termínov Juhoslovan (-ia), juhoslovanský. In: Slovenská reč 4 1957, juhoslovanské jazyky - ale porovnaj juhoslovanské jazyky) sú vetva slovanských jazykov.

Nový!!: Staroslovienčina a Južnoslovanské jazyky · Pozrieť viac »

Kliment Ochridský

Kliment Ochridský (iné mená: (svätý) Kliment Sloviensky, (svätý) Kliment Bulharský, (svätý) Kliment Velický, svätý Kliment; * pred 836 – † 27. júl 916) bol kresťanský biskup, spisovateľ, pedagóg, vzdelanec a žiak sv.

Nový!!: Staroslovienčina a Kliment Ochridský · Pozrieť viac »

Konštantín Filozof

Ostatky Cyrila Konštantína Filozofa v Bazilike sv. Klimenta v Ríme, foto z r. 1989 Konštantín Filozof (* 827, Solún, Grécko – † 14. február 869, Rím), tesne pred smrťou prijal mníšske meno Cyril resp.

Nový!!: Staroslovienčina a Konštantín Filozof · Pozrieť viac »

Kyjevská Rus

Mapa Kyjevskej Rusi v 11. storočí Kyjevská Rus (iné názvy: Staroruský štát, Kyjevský štát, zastarano: Kijevská Rus, Kijevský štát; starorus. Рѹсь, Рѹсьскаѧ землѧ; ukr. Київська Русь; rus. Киевская Русь; biel. Кіеўская Русь) bola najstarším štátom, ktorý sa v 9.11. storočí konštituoval v slovanskom prostredí východnej Európy.

Nový!!: Staroslovienčina a Kyjevská Rus · Pozrieť viac »

Latinský obrad

Latinský obrad (iné názvy: latinský rítus, neformálne: západný obrad) je súhrnné označenie pre bohoslužobné obrady latinskej cirkvi (teda rímskokatolíckej cirkvi v užšom zmysle).

Nový!!: Staroslovienčina a Latinský obrad · Pozrieť viac »

Liturgia svätého Bazila Veľkého

Svätá božská liturgia nášho otca svätého Bazila Veľkého (gr. Η Θεία Λειτουργία τουΜεγάλουΒασιλείου) je liturgiou gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi.

Nový!!: Staroslovienčina a Liturgia svätého Bazila Veľkého · Pozrieť viac »

Liturgia svätého Jána Zlatoústeho

Svätá božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho je najčastejšie slávenou liturgiou v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi.

Nový!!: Staroslovienčina a Liturgia svätého Jána Zlatoústeho · Pozrieť viac »

Ottův slovník naučný

Ottův slovník naučný. Ottův slovník naučný alebo Ottova encyklopedie je 28-zväzková encyklopédia, ktorú v rokoch 1888 – 1909 vydal pražský nakladateľ Jan Otto.

Nový!!: Staroslovienčina a Ottův slovník naučný · Pozrieť viac »

Pavol Jozef Šafárik

Pavol Jozef Šafárik (Safáry/Schaffáry/Schafary/Saf(f)arik/Šafarík/Szafarzik, po česky Pavel Josef Šafařík, po nemecky Paul Joseph Schaffarik, po latinsky Paulus Josephus Schaffarik, po maďarsky Pál József Saf(f)arik) (* 13. máj 1795, Kobeliarovo – † 26. jún 1861, Praha) bol slovenský, v Čechách naturalizovaný básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor.

Nový!!: Staroslovienčina a Pavol Jozef Šafárik · Pozrieť viac »

Poľština

Poľština patrí medzi západoslovanské jazyky rovnako ako čeština, slovenčina, kašubčina a lužická srbčina.

Nový!!: Staroslovienčina a Poľština · Pozrieť viac »

Praslovančina

Praslovančina je jazyk, ktorým hovorili Slovania, prajazyk slovanských jazykov.

Nový!!: Staroslovienčina a Praslovančina · Pozrieť viac »

Pravoslávna cirkev

Pravoslávna cirkev alebo ortodoxná cirkev môže byť.

Nový!!: Staroslovienčina a Pravoslávna cirkev · Pozrieť viac »

Pravoslávna cirkev (východná Európa)

Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.

Nový!!: Staroslovienčina a Pravoslávna cirkev (východná Európa) · Pozrieť viac »

Preslav

Preslav môže byť.

Nový!!: Staroslovienčina a Preslav · Pozrieť viac »

Proglas (prológ)

Proglas (v hlaholike: ⰒⰓⰑⰃⰎⰀⰔ, v cyrilike: Проглас) je starosloviensky prológ k Štvorevanjeliu, datovaný do 9. storočia.

Nový!!: Staroslovienčina a Proglas (prológ) · Pozrieť viac »

Ruština

Ruština (staršie: veľkoruština; po rusky: русский язык) je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk.

Nový!!: Staroslovienčina a Ruština · Pozrieť viac »

Rumunsko

Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.

Nový!!: Staroslovienčina a Rumunsko · Pozrieť viac »

Rusko

Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.

Nový!!: Staroslovienčina a Rusko · Pozrieť viac »

Sázavský kláštor

Sázavský kláštor Sázavský kláštor, neskôr prestavaný na zámok, leží v mestečku Sázava nad rovnomennou riekou.

Nový!!: Staroslovienčina a Sázavský kláštor · Pozrieť viac »

Slovanské jazyky

Veľmi približná mapa rozšírenia slovanských jazykov v Európe Slovanské jazyky sú skupina príbuzných jazykov, ktorými hovoria Slovania, obývajúci najmä východnú, juhovýchodnú a strednú Európu.

Nový!!: Staroslovienčina a Slovanské jazyky · Pozrieť viac »

Slovenské pedagogické nakladateľstvo

Slovenské pedagogické nakladateľstvo bolo slovenské vydavateľstvo, ktoré vzniklo v roku 1920 „ako slovenská pobočka Štátneho pedagogického nakladateľstva v Prahe“.

Nový!!: Staroslovienčina a Slovenské pedagogické nakladateľstvo · Pozrieť viac »

Slovinčina

Rozšírenie slovinčiny Slovinčina (slovinský slovenščina, slovenski jezik) patrí do skupiny južnoslovanských jazykov a je úradným jazykom v Slovinsku.

Nový!!: Staroslovienčina a Slovinčina · Pozrieť viac »

Solún

Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.

Nový!!: Staroslovienčina a Solún · Pozrieť viac »

Srbsko

Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.

Nový!!: Staroslovienčina a Srbsko · Pozrieť viac »

Typikon

Typikon je kniha, ktorá obsahuje bohoslužobné predpisy v cirkvách byzantského obradu.

Nový!!: Staroslovienčina a Typikon · Pozrieť viac »

Veľká Morava

Veľká Morava (pre obdobie po roku 874 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša, VeľkomoravskoMOJMÍR II. In) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907).

Nový!!: Staroslovienčina a Veľká Morava · Pozrieť viac »

Zakon sudnyj ľudem

Zakon sudnyj ľudem (prepisované aj Zakon sudnyj ľjudem, Zákon sudnyj ľjudem alebo nepresne Zakon sudnyj ljudem, Zákon sudnyj ljudem; po slovensky Súdny zákon(ník) pre svetských ľudí, Súdny zákon pre laikov, Zákon súdny pre svetských ľudí) je najstarší (zachovaný) slovanský právny spis.

Nový!!: Staroslovienčina a Zakon sudnyj ľudem · Pozrieť viac »

10. storočie

10.

Nový!!: Staroslovienčina a 10. storočie · Pozrieť viac »

11. storočie

11.

Nový!!: Staroslovienčina a 11. storočie · Pozrieť viac »

18. storočie

18.

Nový!!: Staroslovienčina a 18. storočie · Pozrieť viac »

1837

Žiadny popis.

Nový!!: Staroslovienčina a 1837 · Pozrieť viac »

9. storočie

9.

Nový!!: Staroslovienčina a 9. storočie · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Slovienčina, Starosloviensky jazyk.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »