17 vzťahy: Akútne poškodenie obličiek, Asteridy, Astrotvaré, Biotop, Carl Linné, Cievnaté rastliny, Flavonoid, Koreň (botanika), Krytosemenné rastliny, Magnólie, Podzemok, Rašelinisko, Rastliny, Sacharid, Saponín, Semenné rastliny, Stredovek.
Akútne poškodenie obličiek
Akútne poškodenie obličiek (staršie označenie akútne zlyhanie obličiek, lat. insufficiencia renalis acuta, angl. acute kidney injury – AKI, staršie acute kidney failure) je náhle, v priebehu hodín až dní vzniknuté zhoršenie ich funkcií.
Nový!!: Vachta trojlistá a Akútne poškodenie obličiek · Pozrieť viac »
Asteridy
Asteridy (lat. Asteridae) alebo (ako podtrieda) astrové (lat. Asteridae) sú veľký taxón (tradične podtrieda) dvojklíčnolistových rastlín, v systéme APG IV konkrétne hlavný taxón superasteridov.
Nový!!: Vachta trojlistá a Asteridy · Pozrieť viac »
Astrotvaré
Astrotvaré (staršie: astrokveté, resp. v rokoch 1950-1954 astrokvetné; lat. Asterales) sú rad rastlín patriaci do taxónu campanulidy (ktorý patrí pod asteridy, ktoré patria pod superasteridy, ktoré patria pod pravé dvojklíčnolistové rastliny, ktoré patria pod krytosemenné rastliny).
Nový!!: Vachta trojlistá a Astrotvaré · Pozrieť viac »
Biotop
Biotop (z gr. bios – život, topos – miesto) je súbor všetkých činiteľov (živých aj neživých), ktoré vzájomným spolupôsobením vytvárajú životné prostredie daného jedinca, druhu, populácie alebo spoločenstva.
Nový!!: Vachta trojlistá a Biotop · Pozrieť viac »
Carl Linné
Carl Linné (Carl von Linné,; * 23. máj 1707, Råshult – † 10. január 1778, Uppsala) bol švédsky prírodovedec, lekár, entomológ, botanik a zakladateľ taxonómie.
Nový!!: Vachta trojlistá a Carl Linné · Pozrieť viac »
Cievnaté rastliny
Cievnaté rastliny (lat. Tracheophyta; iné názvy: cievne rastliny, vyššie rastliny, vyššie organizované rastliny, listnatostonkové rastliny – lat. Cormobionta/Cormophyta(e)/Cormophytinea, telómové rastliny – lat. Telomophyta(e)/Telomobionta) je taxón tvorený papraďorastmi (vrátane napr. rýniorastov a plavúňorastov) a semennými rastlinami.
Nový!!: Vachta trojlistá a Cievnaté rastliny · Pozrieť viac »
Flavonoid
Flavonoidy sú skupina rastlinných druhotných metabolitov.
Nový!!: Vachta trojlistá a Flavonoid · Pozrieť viac »
Koreň (botanika)
Primárna a sekundárne korene Koreň (po lat.: radix) je podzemný nečlánkovitý orgán rastlín bez chlorofylu.
Nový!!: Vachta trojlistá a Koreň (botanika) · Pozrieť viac »
Krytosemenné rastliny
Krytosemenné rastliny (iné názvy: krytosemenné, kvitnúce rastliny, kvetnaté rastliny; lat. Angiospermae, Angiospermatophyta) alebo magnóliorasty (Magnoliophyta) sú veľký taxón rastlín.
Nový!!: Vachta trojlistá a Krytosemenné rastliny · Pozrieť viac »
Magnólie
Magnólie alebo magnóliokveté (lat. Magnoliopsida) môže byť.
Nový!!: Vachta trojlistá a Magnólie · Pozrieť viac »
Podzemok
zázvoru Podzemky alebo rizóma sú korene spájajúce rastliny rovnakého druhu, postranné stonky po celej dĺžke zhrubnuté.
Nový!!: Vachta trojlistá a Podzemok · Pozrieť viac »
Rašelinisko
Vegetácia rašeliniska Rašelinisko je.
Nový!!: Vachta trojlistá a Rašelinisko · Pozrieť viac »
Rastliny
Rastliny (lat. Plantae, staršie Vegetabilia) sú veľký taxón živých organizmov (v moderných systémoch presnejšie: veľký taxón eukarytov).
Nový!!: Vachta trojlistá a Rastliny · Pozrieť viac »
Sacharid
Kryštalická sacharóza Sacharid alebo glycid (v staršom názvosloví uhľohydrát, uhľovodan, karbohydrát, ľudovo cukor) je spoločný názov pre skupinu opticky aktívnych polyhydroxyderivátov karbonylových zlúčenín, ktoré sa nachádzajú vo všetkých živých organizmoch a vírusoch (niektoré však boli pripravené aj synteticky).
Nový!!: Vachta trojlistá a Sacharid · Pozrieť viac »
Saponín
Saponíny sú heteroglykozidické zlúčeniny izoprénového pôvodu, ktoré sa nachádzajú prevažne v rastlinách.
Nový!!: Vachta trojlistá a Saponín · Pozrieť viac »
Semenné rastliny
Semenné rastliny (lat. Spermatophyta alebo staršie Embryophyta sipho(no)gama) sú skupina cievnatých rastlín (Tracheophyta).
Nový!!: Vachta trojlistá a Semenné rastliny · Pozrieť viac »
Stredovek
Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo (pozri milánsky edikt) alebo zánikom Západorímskej ríše (476) na jednej strane a dobytím Konštantínopola (1453), objavením Ameriky (1492) alebo začiatkom reformácie (1515) na strane druhej.
Nový!!: Vachta trojlistá a Stredovek · Pozrieť viac »