Obsah
24 vzťahy: Čierna diera, Bod, Derivácia, Elektrický náboj, Fotón, Geometria, Gravitačná konštanta, Gravitačná singularita, Guľa, Hmotnosť, Horizont udalostí, Hviezda, Kerrova metrika, Metrický priestor, Neutrónová hviezda, Planéta, Riešenie, Rotácia, Súradnica, Schwarzschildov polomer, Statika, Teória relativity, Teleso, Vákuum.
- Veda a technika v 1916
- Čierne diery
Čierna diera
Messier 87. Mliečnej cesty. Diera váži 10 hmotností slnka. Rocheovu medzu. Dovnútra padajúca hmota formuje akrečný disk, pričom časť hmoty je vytryskovaná vysokoenergetickými polárnymi prúdmi Ďalší príklad čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Čierna diera
Bod
Bod môže byť.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Bod
Derivácia
Derivácia môže byť.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Derivácia
Elektrický náboj
Elektrický náboj (Q) je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje veľkosť schopnosti pôsobiť elektrickou silou.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Elektrický náboj
Fotón
Fotón (z gréckeho: φως (fos), svetlo) je vo fyzike elementárna častica, kvantum elektromagnetického poľa a základná "jednotka" svetla a všetkých ostatných foriem elektromagnetického žiarenia.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Fotón
Geometria
Geometria (z gréckych slov Geo.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Geometria
Gravitačná konštanta
Gravitačná konštanta, 1911-2014, časová os merania a odporúčané hodnoty. Gravitačná konštanta je konštanta úmernosti medzi gravitačnou silou a hmotnosťou telesa.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Gravitačná konštanta
Gravitačná singularita
Gravitačná singularita sa vyskytuje, keď astrofyzický model, spravidla založený na všeobecnej teórii relativity, predpokladá bod nekonečnej zakrivenosti časopriestoru.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Gravitačná singularita
Guľa
Guľa môže byť.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Guľa
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Hmotnosť
Horizont udalostí
Horizont udalostí je vo všeobecnej teórii relativity hranicou v časopriestore, za ktorou udalosti nemôžu ovplyvniť vonkajšieho pozorovateľa.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Horizont udalostí
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Hviezda
Kerrova metrika
Kerrova metrika je stacionárne, sféricky symetrické, vákuové riešenie Einsteinových rovníc gravitácie a opisuje časopriestor generovaný rotujúcim hmotným telesom.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Kerrova metrika
Metrický priestor
Metrický priestor je matematická štruktúra, ktorá na danej neprázdnej množine umožňuje zadefinovať pojem vzdialenosti.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Metrický priestor
Neutrónová hviezda
Magellanovom mračne. Neutrónová hviezda je vesmírny objekt s extrémnou hustotou, ktorý je výsledkom výbuchu supernovy typu II, v niektorých prípadoch aj typu Ic či Ib. Ide o degenerovaný pozostatok hviezdneho jadra, ktorý je zložený z neutrónov (subatomárnych častíc s neutrálnym nábojom) a predstavuje záverečné štádium vývoja hmotných hviezd.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Neutrónová hviezda
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Planéta
Riešenie
Riešenie je.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Riešenie
Rotácia
Rotácia môže byť.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Rotácia
Súradnica
Súradnica alebo koordináta môže byť.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Súradnica
Schwarzschildov polomer
Schwarzschildov polomer (nepresne gravitačný polomer – pozri nižšie) je kritický polomer, pri ktorom prechádza teleso danej hmotnosti v čiernu dieru.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Schwarzschildov polomer
Statika
Statika je odbor mechaniky, ktorý sa zaoberá závislosťami medzi silami v tom prípade, keď sily pôsobiace na teleso sú v rovnováhe a teleso je v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Statika
Teória relativity
Pojem Teória relativity Alberta Einsteina zahŕňa dvojicu fyzikálnych teórií: špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Teória relativity
Teleso
Teleso môže byť.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Teleso
Vákuum
Školská pomôcka na demonštračné účely Vákuum alebo vzduchoprázdno je ideálne prázdne prostredie (bez látkovej formy hmoty) alebo reálne prostredie, v ktorom je tlak plynu nižší ako atmosférický tlak.
Pozrieť Schwarzschildova metrika a Vákuum
Pozri tiež
Veda a technika v 1916
- Schwarzschildov polomer
- Schwarzschildova metrika
Čierne diery
- Špagetizácia
- Akrečný disk
- Bekensteinova hranica
- Ergosféra
- Gravahviezda
- Gravitačná vlna
- Gravitačný kolaps (astronómia)
- Hawkingovo žiarenie
- Holografický princíp
- Horizont udalostí
- Informačný paradox čiernych dier
- Kerrova metrika
- Kerrova čierna diera
- Kvázi-hviezda
- Mikroskopická čierna diera
- NGC 3818
- Nahá singularita
- Planckova hviezda
- Schwarzschildov polomer
- Schwarzschildova metrika
- Supermasívna čierna diera
- Termodynamika čiernych dier
- Červia diera
- Čierna diera
- Čierna hviezda