Pracujeme na obnove aplikácie Unionpedia v Google Play Store
VychádzajúcePrichádzajúce
🌟Zjednodušili sme náš dizajn pre lepšiu navigáciu!
Instagram Facebook X LinkedIn

Rodopske planine

Index Rodopske planine

Rodopske planine (Родопске планине) sú najstaršie horské pásmo na Balkánskom polostrove.

Obsah

  1. 32 vzťahy: Šumadija, Balkánsky polostrov, Bulharsko, Chróm, Dináre, Fylit, Granit, Ibar, Južna Morava, Karpatsko-balkanske planine, Kryštalická bridlica, Marica, Mezozoikum, Mramor, Musala, Olovo, Paleozoikum, Pirin, Rila, Rodopy, Rula, Severné Macedónsko, Srbsko, Svor (hornina), Terciér, Trácko-macedónsky masív, Vardar, Vápenec, Velika Morava, Vitoša, Zinok, Zlato.

Šumadija

Gledićke planine Pomník padlým Šumadijcom v Kragujevaci Šumadijský ľudový odev Šumadija je geografická a etnografická oblasť v Srbsku.

Pozrieť Rodopske planine a Šumadija

Balkánsky polostrov

Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.

Pozrieť Rodopske planine a Balkánsky polostrov

Bulharsko

Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.

Pozrieť Rodopske planine a Bulharsko

Chróm

Chróm (lat. Chromium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cr a protónové číslo 24.

Pozrieť Rodopske planine a Chróm

Dináre

Pohľad na Dináre z mesta Knin Dináre (staršie názvy: Dinárske hory, Dinárske pohorieDinárské pohoří. In: Přiruční slovník naučný 1. 1962. S. 556 (Poznámka: Názov Dinárské pohoří je uvedený ako dvojznačný - znamená buď Dinárske pohoria alebo len pohorie, ktoré je predmetom tohto článku); chorv.

Pozrieť Rodopske planine a Dináre

Fylit

Fylit je premenená hornina, vznikajúca premenou nízkeho stupňa (fácia zelených bridlíc) z ílovito-prachovitých sedimentov.

Pozrieť Rodopske planine a Fylit

Granit

Granit alebo žula je felzická hlbinná vyvretá hornina, ktorej podstatnými minerálnymi súčasťami sú draselný živec, plagioklas, kremeň a biotit.

Pozrieť Rodopske planine a Granit

Ibar

Ibar je rieka v juhozápadnom Srbsku a vo východnej časti Čiernej Hory.

Pozrieť Rodopske planine a Ibar

Južna Morava

Južna Morava (- doslova: "Južná Morava") je rieka v juhozápadnom Srbsku, ktorej povodie zasahuje i do Bulharska a Severného Macedónska.

Pozrieť Rodopske planine a Južna Morava

Karpatsko-balkanske planine

Rieka Dunaj ohraničuje územie zo severu. Karpatsko-balkanske planine je sústava pohorí v strednej časti severného Balkánu.

Pozrieť Rodopske planine a Karpatsko-balkanske planine

Kryštalická bridlica

Kryštalická bridlica alebo bridlica je súhrnný názov pre skupinu metamorfovaných hornín, so zreteľnou bridličnatou textúrou, ktoré vznikli pri regionálnej metamorfóze.

Pozrieť Rodopske planine a Kryštalická bridlica

Marica

Marica je rieka v Bulharsku, Grécku a Turecku.

Pozrieť Rodopske planine a Marica

Mezozoikum

Mezozoikum (iné názvy: druhohory, stredovek Zeme, zriedkavo: sekundér; nevžitý tvar: druhovršie) je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum, v poradí druhá po paleozoiku.

Pozrieť Rodopske planine a Mezozoikum

Mramor

Mramor alebo kryštalický vápenec je premenená hornina skladajúca sa z 95 % kryštálov karbonátov, najčastejšie kalcitu (CaCO3).

Pozrieť Rodopske planine a Mramor

Musala

Musala je s výškou najvyšší vrch Bulharska a celého Balkánskeho polostrova.

Pozrieť Rodopske planine a Musala

Olovo

Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb a protónové číslo 82.

Pozrieť Rodopske planine a Olovo

Paleozoikum

Paleozoikum (iné názvy: prvohory, starovek Zeme, zriedkavo: primér, nevžitý tvar: prvovršie) je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum s trvaním približne 291 mil. rokov.

Pozrieť Rodopske planine a Paleozoikum

Pirin

Pirin je pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.

Pozrieť Rodopske planine a Pirin

Rila

Rila (po bulharsky Рила) je pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.

Pozrieť Rodopske planine a Rila

Rodopy

Rodopy je pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.

Pozrieť Rodopske planine a Rodopy

Rula

Rula je hornina zo skupiny premenených hornín.

Pozrieť Rodopske planine a Rula

Severné Macedónsko

Severné Macedónsko (do 11. februára 2019: Macedónsko), dlhý tvar Severomacedónska republikaÚrad pre publikácie - Príručka úpravy dokumentov - Príloha A5 Zoznam krajín, území a mien (Situácia z 15.

Pozrieť Rodopske planine a Severné Macedónsko

Srbsko

Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.

Pozrieť Rodopske planine a Srbsko

Svor (hornina)

Svor je premenená hornina, ktorá sa tvorí pri strednom stupni regionálnej premeny hornín.

Pozrieť Rodopske planine a Svor (hornina)

Terciér

Terciér (iné názvy: treťohory, novovek Zeme; zastarano: kenozoikum; nevžitý tvar: treťovršie) je neformálne geologické obdobie, časť éry kenozoikum.

Pozrieť Rodopske planine a Terciér

Trácko-macedónsky masív

Trácko-macedónsky masív je horská sústava na Balkánskom polostrove v juhovýchodnom Srbsku, východnom Severnom Macedónsku, juhozápadnom Bulharsku a severovýchodnom Grécku.

Pozrieť Rodopske planine a Trácko-macedónsky masív

Vardar

Vardar alebo Axios (a Вардар, gr Αξιός - Axios) je najväčšia rieka v Severnom Macedónsku a jedna z väčších v Grécku (resp. všeobecne na Balkáne).

Pozrieť Rodopske planine a Vardar

Vápenec

Vápenec je sedimentárna hornina, ktorá spolu s dolomitom tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme.

Pozrieť Rodopske planine a Vápenec

Velika Morava

Velika Morava (- doslova: "Velika Morava") alebo Morava, je rieka v Srbsku, ktorá vzniká v meste Stalać sútokom Južnej a Západnej Moravy.

Pozrieť Rodopske planine a Velika Morava

Vitoša

Vitoša je pohorie nachádzajúce sa neďaleko bulharského hlavného mesta Sofia, ktorému tvorí impozantnú kulisu.

Pozrieť Rodopske planine a Vitoša

Zinok

Zinok Zincum (z) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Zn a protónové číslo 30.

Pozrieť Rodopske planine a Zinok

Zlato

Zlato (lat. aurum) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Au a protónové číslo 79.

Pozrieť Rodopske planine a Zlato

Známy ako Rilsko-rodopský masív.