Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Zlato

Index Zlato

Zlato (lat. aurum) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Au a protónové číslo 79.

67 vzťahy: Alchymista, Amalgám, Amazon, Antimón, Austrália (svetadiel), Česko, Beta rozpad, Brazília, Cín, Chemický prvok, Chlór, Diamagnetizmus, Drahý kov, Dunaj, E číslo, Elektrická vodivosť, Hliník, Indium, Irídium, Jačmeň, Jód, Jeseníky, Južná Afrika, Kanada, Karát, Korózia, Kov, Kremnica, Kubická sústava, Kyanid, Kyselina chlorovodíková, Kyslík, Latinčina, Lúčavka kráľovská, Lýdia (Malá Ázia), Malé Karpaty, Meď, Núbia, Nikel, Nová ríša, Ortuť, Oxidačné číslo, Paládium, Periodická tabuľka, Pevná látka, Platina, Potravinársky priemysel, Prechodný prvok, Protónové číslo, Ródium, ..., Rumunsko, Sibír, Sklo, Slovensko, Staroveký Egypt, Striebro, Tepelná vodivosť, Troyská unca, Ural, Východná púšť, Vodík, Zemská kôra, Zinok, 11. skupina, 1971, 1997, 90. roky 20. storočia. Rozbaliť index (17 viac) »

Alchymista

Alchymista môže byť.

Nový!!: Zlato a Alchymista · Pozrieť viac »

Amalgám

Amalgámová výplň Amalgám je zliatina ortuti s iným kovom.

Nový!!: Zlato a Amalgám · Pozrieť viac »

Amazon

Amazon môže byť.

Nový!!: Zlato a Amazon · Pozrieť viac »

Antimón

Antimón (lat. stibium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sb a protónové číslo 51.

Nový!!: Zlato a Antimón · Pozrieť viac »

Austrália (svetadiel)

Austrália (z, neznáma južná zem) je najmenší svetadiel, ktorý sa nachádza medzi Tichým oceánom a Indickým oceánom.

Nový!!: Zlato a Austrália (svetadiel) · Pozrieť viac »

Česko

Česko, dlhý tvar Česká republika, je štát v strednej Európe.

Nový!!: Zlato a Česko · Pozrieť viac »

Beta rozpad

Beta rozpad Beta rozpad alebo vhodnejšie premena beta (iné názvy pozri nižšie) je typ rádioaktívneho rozpadu.

Nový!!: Zlato a Beta rozpad · Pozrieť viac »

Brazília

Brazília, dlhý tvar Brazílska federatívna republika je najväčší a najľudnatejší štát v Južnej Amerike.

Nový!!: Zlato a Brazília · Pozrieť viac »

Cín

Cín (lat. stannum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sn a protónové číslo 50.

Nový!!: Zlato a Cín · Pozrieť viac »

Chemický prvok

Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.

Nový!!: Zlato a Chemický prvok · Pozrieť viac »

Chlór

Chlór je chemický prvok, ktorý má značku Cl a protónové číslo 17.

Nový!!: Zlato a Chlór · Pozrieť viac »

Diamagnetizmus

Diamagnetizmus je forma magnetizmu, ktorá je len prejavom hmoty za prítomnosti nejakého vonkajšieho magnetického poľa.

Nový!!: Zlato a Diamagnetizmus · Pozrieť viac »

Drahý kov

Drahý kov alebo ušľachtilý kov je kov, ktorý sa na vzduchu nemení a vyskytuje sa v rýdzej forme alebo vo forme zlúčenín (napr. zlato, platina).

Nový!!: Zlato a Drahý kov · Pozrieť viac »

Dunaj

Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.

Nový!!: Zlato a Dunaj · Pozrieť viac »

E číslo

E číslo/číslo E (v slov. prekladoch eur. predpisov) alebo kód E (v slov. predpisoch) alebo hovorovo éčko (angl. E number; staršie: číslo ES/ES číslo - angl. EC number, ešte staršie: číslo EHS/EHS číslo - nem. EWG-Nummer, angl. EEC number) je alfanumerický kód, ktorý je pridelený prídavným látkam v potravinách, ktorých použitie je oficiálne povolené Európskou úniou.

Nový!!: Zlato a E číslo · Pozrieť viac »

Elektrická vodivosť

Elektrická vodivosť je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje schopnosť vodiča viesť elektrický prúd.

Nový!!: Zlato a Elektrická vodivosť · Pozrieť viac »

Hliník

Hliník je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Al a protónové číslo 13.

Nový!!: Zlato a Hliník · Pozrieť viac »

Indium

Indium Indium (lat.indium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku In a protónové číslo 49.

Nový!!: Zlato a Indium · Pozrieť viac »

Irídium

Irídium (lat. iridium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ir a protónové číslo 77.

Nový!!: Zlato a Irídium · Pozrieť viac »

Jačmeň

Jačmeň (lat. Hordeum) je spolu s pšenicou najstaršia kultúrne pestovaná plodina.

Nový!!: Zlato a Jačmeň · Pozrieť viac »

Jód

Jód, Iodum (gr. iodes), je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku I a protónové číslo 53.

Nový!!: Zlato a Jód · Pozrieť viac »

Jeseníky

* Jesenická oblasť (často skrátene Jeseníky; alebo aj Východné Sudety, Východosudetská oblasť) – Krkonošsko-jesenická subprovincia.

Nový!!: Zlato a Jeseníky · Pozrieť viac »

Južná Afrika

Južná Afrika môže byť.

Nový!!: Zlato a Južná Afrika · Pozrieť viac »

Kanada

Kanada je severoamerický štát, ktorý pozostáva z desiatich provincií a troch teritórií.

Nový!!: Zlato a Kanada · Pozrieť viac »

Karát

Karát môže byť.

Nový!!: Zlato a Karát · Pozrieť viac »

Korózia

Hrdza Korózia je samovoľné, postupné rozrušenie (poškodzovanie, znehodnocovanie) kovov alebo nekovových organických alebo anorganických materiálov (napr. horniny či plastu) vplyvom chemickej, elektrochemickej či biochemickej reakcie s okolitým prostredím.

Nový!!: Zlato a Korózia · Pozrieť viac »

Kov

Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.

Nový!!: Zlato a Kov · Pozrieť viac »

Kremnica

Kremnica je mesto ležiace v okrese Žiar nad Hronom.

Nový!!: Zlato a Kremnica · Pozrieť viac »

Kubická sústava

Kubická (alebo izometrická, v staršom názvosloví aj kocková) sústava je jedna zo siedmich kryštálových sústav.

Nový!!: Zlato a Kubická sústava · Pozrieť viac »

Kyanid

Kyanid je anorganický anión, ktorého vzorec je CN−.

Nový!!: Zlato a Kyanid · Pozrieť viac »

Kyselina chlorovodíková

Kyselina chlorovodíková, technický názov kyselina soľná, je čistý, bezfarebný vodný roztok plynného chlorovodíka.

Nový!!: Zlato a Kyselina chlorovodíková · Pozrieť viac »

Kyslík

Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.

Nový!!: Zlato a Kyslík · Pozrieť viac »

Latinčina

Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.

Nový!!: Zlato a Latinčina · Pozrieť viac »

Lúčavka kráľovská

Lúčavka kráľovská Džábir ibn Haján, objaviteľ lúčavky kráľovskej. Lúčavka kráľovská (lat. aqua regia) je zmes koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej (HCl) a koncentrovanej kyseliny dusičnej (HNO3) (lat. aqua fortis), zvyčajne v objemovom pomere 3:1.

Nový!!: Zlato a Lúčavka kráľovská · Pozrieť viac »

Lýdia (Malá Ázia)

Mapa Lýdie, 6. storočie pred Kr. Lýdia (gr. Λυδία) bol staroveký štát na západe Malej Ázie.

Nový!!: Zlato a Lýdia (Malá Ázia) · Pozrieť viac »

Malé Karpaty

Malé Karpaty je horský krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti na západnom Slovensku.

Nový!!: Zlato a Malé Karpaty · Pozrieť viac »

Meď

Meď (cuprum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cu a protónové číslo 29.

Nový!!: Zlato a Meď · Pozrieť viac »

Núbia

Mapa Núbie Núbia je geografická oblasť rozprestierajúca sa pozdĺž rieky Níl, v južnej časti Egyptu a severnom Sudáne.

Nový!!: Zlato a Núbia · Pozrieť viac »

Nikel

Nikel Niccolum je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ni a atómové číslo 28.

Nový!!: Zlato a Nikel · Pozrieť viac »

Nová ríša

Pohrebná maska kráľa Tutanchamóna z 18. dynastie Nová ríša je obdobie dejín starovekého Egypta zodpovedajúce 18.–20.

Nový!!: Zlato a Nová ríša · Pozrieť viac »

Ortuť

Ortuť (lat. Hydrargyrum; tvar na -ný/-natý znie ortutný/ortutnatý, nie ortuťný/ortuťnatý) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80.

Nový!!: Zlato a Ortuť · Pozrieť viac »

Oxidačné číslo

Oxidačné číslo, mocenstvo alebo oxidačný stupeň, alebo oxidačný stav je veličina vyjadrujúca skutočný náboj častice v jednotkách elementárneho náboja (napr. katión Rb+ má oxidačné číslo I), príp.

Nový!!: Zlato a Oxidačné číslo · Pozrieť viac »

Paládium

Paládium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pd a protónové číslo 46.

Nový!!: Zlato a Paládium · Pozrieť viac »

Periodická tabuľka

Periodická tabuľka chemických prvkov (PTP) alebo periodická sústava chemických prvkov (PSP) je tabulárna metóda zobrazenia chemických prvkov.

Nový!!: Zlato a Periodická tabuľka · Pozrieť viac »

Pevná látka

Pevná látka, tuhá látka, tuhé skupenstvo alebo pevné skupenstvo (o voľbe medzi slovami „pevný“ a „tuhý“ pozri napr.) je jedno z troch hlavných skupenstiev, napr.

Nový!!: Zlato a Pevná látka · Pozrieť viac »

Platina

Platina (platinum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pt a protónové číslo 78.

Nový!!: Zlato a Platina · Pozrieť viac »

Potravinársky priemysel

Potravinársky priemysel alebo potravinárstvo je spracovateľské ekonomické odvetvie, ktoré sa zaoberá spracovaním poľnohospodárskych výrobkov z takzvanej prvovýroby hromadným spôsobom a masovou výrobou potravín.

Nový!!: Zlato a Potravinársky priemysel · Pozrieť viac »

Prechodný prvok

Prechodný prvok alebo prechodný kov je pomenovanie chemického prvku (skupiny prvkov), nachádzajúceho sa v periodickej tabuľke v 3. až 12. skupine, medzi kovmi alkalických zemín a prvkami 13. skupiny.

Nový!!: Zlato a Prechodný prvok · Pozrieť viac »

Protónové číslo

Z – protónové číslo Protónové číslo alebo staršie atómové číslo je poradové číslo chemického prvku v periodickej tabuľke, ktoré vyjadruje počet protónov (t. j. množstvo kladných nábojov) v jadre atómu.

Nový!!: Zlato a Protónové číslo · Pozrieť viac »

Ródium

Ródium (lat.Rhodium) je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Rh a protónové číslo 45.

Nový!!: Zlato a Ródium · Pozrieť viac »

Rumunsko

Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.

Nový!!: Zlato a Rumunsko · Pozrieť viac »

Sibír

       Sibírsky federálny okruh         Geografické vyznačenie Sibíri        Sibír podľa najširšej alebo staršej definície Sibír (-Sibir; slovo Sibír je v slovenčine, ruštine aj češtine ženského rodu; staršie: Sibíria; zastarano: Sibírsko, Sibir, Sibéria) je rozsiahle územie v ázijskej časti Ruskej federácie ležiace medzi Uralom a Verchojanským pohorím.

Nový!!: Zlato a Sibír · Pozrieť viac »

Sklo

Sklo môže byť priesvitné, ploché alebo v rôznych tvaroch a farbách. Sklo je homogénna amorfná, izotropná, priehľadná, pevná a krehká látka v metastabilnom stave, vznikajúca ochladzovaním taveniny.

Nový!!: Zlato a Sklo · Pozrieť viac »

Slovensko

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.

Nový!!: Zlato a Slovensko · Pozrieť viac »

Staroveký Egypt

Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqua) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’AnvillaÚzemie starovekého Egypta s hlavnými sídlami Staroveký Egypt bola civilizácia staroveku v severovýchodnej časti Afriky.

Nový!!: Zlato a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Striebro

Striebro, chemická značka Ag (lat. Argentum) je ušľachtilý kov bielej farby, používaný človekom už od staroveku.

Nový!!: Zlato a Striebro · Pozrieť viac »

Tepelná vodivosť

Tepelná vodivosť (alebo zriedkavo: vodivosť tepla) môže byť.

Nový!!: Zlato a Tepelná vodivosť · Pozrieť viac »

Troyská unca

1000 Troyská unca (iné názvy: trojská unca, trójska unca), skr.

Nový!!: Zlato a Troyská unca · Pozrieť viac »

Ural

Ural môže byť.

Nový!!: Zlato a Ural · Pozrieť viac »

Východná púšť

Východná púšť medzi Nílom a Červeným morom Východná púšť je púšť v severovýchodnej časti Afriky.

Nový!!: Zlato a Východná púšť · Pozrieť viac »

Vodík

Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.

Nový!!: Zlato a Vodík · Pozrieť viac »

Zemská kôra

Zemská kôra Zemská kôra je najvrchnejšia geologická vrstva Zeme.

Nový!!: Zlato a Zemská kôra · Pozrieť viac »

Zinok

Zinok Zincum (z) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Zn a protónové číslo 30.

Nový!!: Zlato a Zinok · Pozrieť viac »

11. skupina

11.

Nový!!: Zlato a 11. skupina · Pozrieť viac »

1971

Žiadny popis.

Nový!!: Zlato a 1971 · Pozrieť viac »

1997

Žiadny popis.

Nový!!: Zlato a 1997 · Pozrieť viac »

90. roky 20. storočia

Fotomontáž rôznych udalostí 90. rokov. Pre 90.

Nový!!: Zlato a 90. roky 20. storočia · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

E 175.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »