Pracujeme na obnove aplikácie Unionpedia v Google Play Store
VychádzajúcePrichádzajúce
🌟Zjednodušili sme náš dizajn pre lepšiu navigáciu!
Instagram Facebook X LinkedIn

Nemecký idealizmus

Index Nemecký idealizmus

Nemecký idealizmus alebo nemecký klasický idealizmus je klasická etapa vývinu nemeckej filozofie; filozofia Hölderlina, Fichteho, Schellinga a Hegela, ktorí sa vracali späť pred Kantov kritický idealizmus a opäť začali argumentovať metafyzicky.

Obsah

  1. 76 vzťahy: Absolútna idea, Absolútno, Absolútny duch, Abstrakcia (filozofia), Antitéza, Antitetika, Apriórna nazeracia forma, Apriori, Účel, Štát, Človek (filozofia), Biológia, Chémia, Determinizmus (filozofia), Dialektická metóda, Dialektika, Dualizmus (filozofia), Fatalizmus, Filozofia, Filozofia ducha, Filozofia prírody, Friedrich Hölderlin, Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling, Fyzika, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Idea, Identita (filozofia), Immanuel Kant, Intelekt, Inteligencia, Ja (filozofia), Johann Gottlieb Fichte, Kategória (filozofia), Logika, Mechanika, Myslenie, Náboženstvo, Nemčina, Nemecká filozofia, Nemecký idealizmus, Objekt (filozofia), Objektívna realita, Ontológia, Pól, Podstata, Polarita, Príroda, Prírodná veda, Proces (priebeh), Produkt, ... Rozbaliť index (26 viac) »

  2. Filozofické školy

Absolútna idea

Absolútna idea podľa Hegela je rozvinutie pojmu do plnosti konkrétnej totality, absolútna a úplná pravda, idea mysliaca samu seba.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Absolútna idea

Absolútno

Absolútno alebo absolútum je vo filozofii večný, nadpriestorový a nadčasový prazáklad vecí, povznesený nad mnohosť vecí, nad protiklad subjektu a objektu, ja a nie-ja, ducha a telo, často identifikovaný s bohom.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Absolútno

Absolútny duch

Absolútny duch (podľa G. W. F. Hegela) je duch, ktorý dospel k pravdivému sebapoznaniu a tým sa uskutočnil; v absolútnom duchu sa plne, adekvátne realizuje pojem ducha.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Absolútny duch

Abstrakcia (filozofia)

Abstrakcia je stránka, forma poznania, spočívajúca v myšlienkovom odhliadnutí od mnohých vlastností predmetov a ich vzťahov a v oddelení, vyčlenení nejakej vlastnosti.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Abstrakcia (filozofia)

Antitéza

Antitéza je tróp, prirovnanie rozvinuté protikladom, prirovnanie na základe popretia.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Antitéza

Antitetika

Antitetika je výskum antinómií.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Antitetika

Apriórna nazeracia forma

Apriórna nazeracia forma (nem. apriorische Anschauungsform) je predskúsenostná, od skúsenosti nezávislá forma nášho zmyslového nazerania, ktorá umožňuje nášu skúsenosť.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Apriórna nazeracia forma

Apriori

Apriori alebo apriórne alebo a priori je to, čo je a priori (v zmysle: predskúsenostne a nezávisle od skúsenosti).

Pozrieť Nemecký idealizmus a Apriori

Účel

Účel je ideálne anticipovaný (predvídaný) výsledok činnosti, procesu.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Účel

Štát

Štát má dve hlavné (podobné) definície.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Štát

Človek (filozofia)

Človek je vo filozofii spoločenská bytosť nadaná rozumovou schopnosťou, vedomím a článkovanou rečou, schopná vyrábať pracovné nástroje a ovplyvňovať nimi prostredie, v ktorom žije, reflektovať svoj život, dávať mu zmysel a vytvárať kultúru.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Človek (filozofia)

Biológia

Animalia –  Bos primigenius taurus Planta – Triticum Fungi – Morchella esculenta Stramenopila/Chromista – Fucus serratus Bacteria – Gemmatimonas aurantiaca (-.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Biológia

Chémia

Chémia (zastarano: lučba) je prírodná veda zaoberajúca sa štúdiom zloženia látok, ich vlastností a interakcií.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Chémia

Determinizmus (filozofia)

Determinizmus je filozofický názor, podľa ktorého je akékoľvek dianie nevyhnutne príčinne dané (determinované).

Pozrieť Nemecký idealizmus a Determinizmus (filozofia)

Dialektická metóda

Dialektická metóda je metóda filozofie, ktorá spočíva v postupe rozhovoru alebo skúmania, ktorý sa väčšinou riadi ideou rozpornosti.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Dialektická metóda

Dialektika

Dialektika môže byť.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Dialektika

Dualizmus (filozofia)

Dualizmus je vo filozofii učenie, ktoré vychádza z názoru, že existujú dve protikladné podstaty sveta alebo dva protikladné princípy či dve substancie sveta.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Dualizmus (filozofia)

Fatalizmus

Fatalizmus (lat.) je koncepcia, podľa ktorej všetky procesy vo svete sú podriadené nevyhnutnosti, ktorá nenecháva miesto pre slobodu, tvorbu; všetko je od prapočiatku predurčené.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Fatalizmus

Filozofia

Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Filozofia

Filozofia ducha

Filozofia ducha je súčasť Hegelovej filozofie, ktorá nasleduje po filozofia prírody a uzatvára systém filozofie.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Filozofia ducha

Filozofia prírody

Filozofia prírody alebo naturfilozofia je jedna z genitívnych filozofií.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Filozofia prírody

Friedrich Hölderlin

Johann Christian Friedrich Hölderlin (* 20. marec 1770, Lauffen am Neckar, Nemecko – † 6. jún 1843, Tübingen) bol nemecký lyrický básnik, predstaviteľ romantizmu, spolutvorca najstaršieho programu nemeckého idealizmu (spolu s F. W. J. Schellingom).

Pozrieť Nemecký idealizmus a Friedrich Hölderlin

Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling

Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling (* 27. január 1775, Leonberg – † 20. august 1854, Bad Ragaz) bol filozof, predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu a jeho spojenia s romantikou.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling

Fyzika

Plazmová lampa Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos).

Pozrieť Nemecký idealizmus a Fyzika

Georg Wilhelm Friedrich Hegel

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (* 27. august 1770, Stuttgart – † 14. november 1831, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika).

Pozrieť Nemecký idealizmus a Georg Wilhelm Friedrich Hegel

Idea

Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Idea

Identita (filozofia)

Identita (lat.) je zhodnosť, totožnosť.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Identita (filozofia)

Immanuel Kant

Immanuel Kant (* 22. apríl 1724, Kráľovec – † 12. február 1804, tamže) bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Immanuel Kant

Intelekt

Intelekt je súhrn schopností tvoriť poznatky z vnemov porovnávaním, abstrakciou, pojmotvorbou, súdením, usudzovaním atď.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Intelekt

Inteligencia

Inteligencia je pojem z psychológie (ale aj personálneho manažmentu, pedagogiky, biológie a kybernetiky), ktorý má spornú definíciu.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Inteligencia

Ja (filozofia)

Ja je duchovné centrum ľudskej osobnosti.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Ja (filozofia)

Johann Gottlieb Fichte

Johann Gottlieb Fichte (* 19. máj 1762, Rammenau, Nemecko – † 27. január 1814, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckého idealizmu; svoju filozofiu označoval ako vedoslovie.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Johann Gottlieb Fichte

Kategória (filozofia)

Kategória alebo kategoriálny významový útvar je relatívne základný a najvšeobecnejší významový útvar, ktorý je výsledkom poznania všetkých entít reality z istého (napríklad filozofického, špeciálnovedného atď.) hľadiska.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Kategória (filozofia)

Logika

Logika (z gr. slova λόγος logos) je veda zaoberajúca sa vyplývaním.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Logika

Mechanika

Mechanika je odbor fyziky, ktorý sa zaoberá zákonmi, príčinami, následkami mechanického pohybu (a absencie mechanického pohybu, t.j. pokoja) a silami, ktoré tento mechanický pohyb (a absenciu mechanického pohybu) sprevádzajú.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Mechanika

Myslenie

Myslenie je významový proces (dianie, činnosť), ktorý spočíva v metamorfózach kognitívnych významových útvarov, najmä pojmov.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Myslenie

Náboženstvo

Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Náboženstvo

Nemčina

Nemčina (nemecky: Deutsch, čítaj) je západogermánsky jazyk využívaný najmä v strednej Európe.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Nemčina

Nemecká filozofia

Nemecká filozofia je filozofia Nemecka a/alebo Nemcov.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Nemecká filozofia

Nemecký idealizmus

Nemecký idealizmus alebo nemecký klasický idealizmus je klasická etapa vývinu nemeckej filozofie; filozofia Hölderlina, Fichteho, Schellinga a Hegela, ktorí sa vracali späť pred Kantov kritický idealizmus a opäť začali argumentovať metafyzicky.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Nemecký idealizmus

Objekt (filozofia)

Objekt alebo predmet (z lat. obicere.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Objekt (filozofia)

Objektívna realita

Objektívna realita alebo realita je to, čo existuje nezávisle od ľudského vedomia; hmotný svet ako taký vo všetkých svojich formách a prejavoch, zdroj ľudských pôžitkov, pojmov a poznatkov.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Objektívna realita

Ontológia

Ontológia je filozofické učenie o bytí, filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá bytím alebo súcnom ako súcnom.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Ontológia

Pól

Pól môže znamenať.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Pól

Podstata

Podstata (iné názvy: esencia, bytnosť, čosť, čoosť, čo-bytie, kvidita; lat. essentia, quidditas, ens, nem. Wesen, Wesenheit, Wesensmäßiges, Essenz, Was-Sein, Quiddität, gr. úsiá, angl. essence, what-being, quiddity) je stránka vnútorného; súhrn vnútorných trvalých vlastností; jedna zo základných filozofických tém.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Podstata

Polarita

Polarita vo všeobecnosti je vzájomne sa podmieňujúci protiklad, opozícia, dve strany jednej veci, alebo javu.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Polarita

Príroda

Pohľad na Zem. Úder blesku počas erupcie sopky Galunggung v roku 1982 Príroda v prírodných vedách je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Príroda

Prírodná veda

Prírodné vedy alebo prírodoveda sú vedy, ktoré študujú fyzikálne, nehumánne aspekty Zeme, prírody a vesmíru okolo nás.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Prírodná veda

Proces (priebeh)

Proces (lat. processus - pohyb) je sled prirodzenej alebo zostrojenej postupnosti operácií alebo udalostí, prípadne trvajúcich určitú dobu, zaberajúcich priestor, vyžadujúcich skúmanie alebo obsadzujúcich iné zdroje, ktorý produkuje nejaký výsledok.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Proces (priebeh)

Produkt

Produkt môže byť.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Produkt

Protirečenie (filozofia)

Protirečenie je črta prejavujúca sa tým, že predmet alebo jav obsahuje stránky, tendencie, ktoré navzájom súvisia a súčasne sú v protiklade, proti sebe bojujú, napr.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Protirečenie (filozofia)

Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)

Prusko (iné názvy: najmä do konca 18. stor.: Brandenbursko-Prusko/brandenbursko-pruský štát/brandenbursko-pruská monarchia, od 18. stor.: Pruské kráľovstvo (v širšom zmysle) resp. oficiálne Kráľovsko-pruské štáty, od roku 1918: Slobodný štát Prusko) bol štát, ktorý sa nachádzal primárne v dnešnom severnom Nemecku a v dnešnom Poľsku, vznikol zjednotením Brandenburského kurfirstva s Pruským vojvodstvom a existoval od 17.storočia do roku 1945/47 (z toho od roku 1871 ako súčasť Nemeckej ríše).

Pozrieť Nemecký idealizmus a Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)

Reflexia

Reflexia môže byť.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Reflexia

Rozum

Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Rozum

Skutočnosť

Skutočnosť môže byť.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Skutočnosť

Sloboda

Sloboda vedie ľud na barikády Sloboda je neprítomnosť donucovania: nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce; preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Sloboda

Spoločnosť (sociológia)

Spoločnosť je skupina jedincov definovaná v spoločenských vedách rôzne, napr..

Pozrieť Nemecký idealizmus a Spoločnosť (sociológia)

Spor

Jon Gooch (* 1984, Hertfordshire, Anglicko), viac známy pod svojimi umeleckými menami Spor a Feed Me, je anglický drum and bassový, electro house a dubstepový DJ a producent z Hertfordshire v Anglicku.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Spor

Spravodlivosť

Spravodlivosť je morálny princíp požadujúci rešpektovanie právnej normy, cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Spravodlivosť

Subjekt (filozofia)

Subjekt je to, čo leží pod, v základe.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Subjekt (filozofia)

Subjektívny idealizmus

Subjektívny idealizmus je filozofický smer, ktorého predstavitelia odmietajú oprávnenosť tézy o existencii objektívnej reality.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Subjektívny idealizmus

Svetový duch

Svetový duch je podľa Hegela absolútno, absolútna idea, svetový rozum, základ všetkých prírodných a spoločenských javov, všetok svetový proces prechádzajúci.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Svetový duch

Syntéza

Syntéza je spájanie, spojenie jednotlivých častí, zložiek do celku; zlučovanie, zlúčenie; jedna zo základných metód a myšlienkových operácií, spočívajúca v spájaní častí do celku.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Syntéza

Systém

Systém (z gr. sýstéma.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Systém

Téza

Téza môže byť.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Téza

Teória poznania

Teória poznania alebo gnozeológia (z gr. γνώσεισ – gnóseis, "poznanie" + λόγος – lógos, "slovo") alebo epistemológia (z gr. επιστήμη – epistéme, "veda" + λόγος – lógos, "slovo") alebo noetika je filozofická disciplína (súčasť teoretickej filozofie), ktorá sa zaoberá nasledovnými problémami.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Teória poznania

Transcendentálna filozofia

Transcendentálna filozofia je pôvodne Kantova kritická filozofia, ktorej ústrednou myšlienkou je, že empirické nevyhnutne predpokladá neempirické.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Transcendentálna filozofia

Transcendentálny idealizmus

Immanuel Kant (1724 – 1804), tvorca hlavnej a prvotnej koncepcie transcendentálneho idealizmu. Transcendentálny idealizmus je Kantov kritický idealizmus a idealizmus jeho pokračovateľov.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Transcendentálny idealizmus

Triáda

Triáda (lat.) môže byť.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Triáda

Umenie

Michelangelo Buonarroti, Stvorenie Adama, 1510 (detail). Umenie je individuálnym prejavom kreatívnej schopnosti duše – jedna z foriem osvojovania si sveta človekom.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Umenie

Univerzum

Univerzum (lat.) môže byť.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Univerzum

Východisko

Východísko je súbor daností na začiatku, napr.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Východisko

Vývin (filozofia)

Vývin alebo vývoj alebo evolúcia je vzchádzanie alebo utváranie sa jedných stavov alebo foriem bytia z druhých.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Vývin (filozofia)

Veda

Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Veda

Vedomie

Vedomie je komplexný pojem z medicíny, psychológie a filozofie, kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Vedomie

Zmyslovosť

Zmyslovosť je jedna zo schopností v oblasti poznania prijímať pocity ako funkcie zmyslov, prostredníctvom ktorých dochádza ku kontaktu s telesným a telesne vnímateľným svetom.

Pozrieť Nemecký idealizmus a Zmyslovosť

Pozri tiež

Filozofické školy

Známy ako Nemecký klasický idealizmus.

, Protirečenie (filozofia), Prusko (brandenbursko-pruská monarchia), Reflexia, Rozum, Skutočnosť, Sloboda, Spoločnosť (sociológia), Spor, Spravodlivosť, Subjekt (filozofia), Subjektívny idealizmus, Svetový duch, Syntéza, Systém, Téza, Teória poznania, Transcendentálna filozofia, Transcendentálny idealizmus, Triáda, Umenie, Univerzum, Východisko, Vývin (filozofia), Veda, Vedomie, Zmyslovosť.