218 vzťahy: Absolútna idea, Absolútno, Absolútny duch, Abstraktné, Adam a Eva, Aktívnosť, Aktivita (filozofia), Analógia (logika), Antická tragédia, Aristoteles, Arnold Gehlen, Arthur Schopenhauer, Astrológia, Astronómia, Augustín z Hippa, Autonómia (filozofia), Štruktúra (filozofia), Živočíchy, Ľudovít Štúr, Ľudské telo, Biblia, Blaženosť, Blaise Pascal, Božia vôľa, Boh, Budúcnosť, Burrhus Frederic Skinner, Bytie, Bytosť, Carl Rogers, Celok, Cieľ, Cieľavedomá činnosť, Cit, Cnosť, Dasein, Dôstojnosť, Dejiny, Dobro, Dokonalosť, Duša, Duša človeka, Duša sveta, Duch (filozofia), Egoizmus, Exemplár, Existencia (filozofia), Extáza (filozofia), Faktickosť, Fatalizmus, ..., Feudalizmus, Filozofia, Francis Bacon, Gaia, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Harmónia (filozofia), Hérakleitos, Hebrejčina, Hierarchia, Hmota (filozofia), Hodnota (filozofia), Homo, Hrôza, Hudba, Hviezda, Idea, Ideál (filozofia), Imanentný, Immanuel Kant, Individuálne, Informatika, Inscendencia, Jan Amos Komenský, Jazyk (jazykoveda), Jednota, Jednotlivec, Joga, Judaizmus, Karl Jaspers, Karl Marx, Katolicizmus, Konanie (činnosť), Kreativita, Kresťanstvo, Kultúra (spoločenské vedy), Kynizmus, Láska, Literárne dielo, Logos, Makrokozmos, Martin Heidegger, Marxizmus, Matematika, Materiálnosť, Múdrosť (filozofia), Metóda, Michel Foucault, Miera, Miera (filozofia), Mikrokozmos, Mikuláš Kuzánsky, Milovanie, Minulosť, Motivácia, Mozog, Mrav, Mravnosť, Mudrc, Myšlienka, Myseľ, Myslenie, Mysticizmus, Mystika, Náboženská filozofia, Náboženská výchova, Nástroj, Nús, Nedostatok, Nekonečno, Nič, Ničota, Norma, Novovek, Očakávanie, Občan, Obec, Objektivita (filozofia), Obraz (filozofia), Oheň, Organizmus (filozofia), Osud, Otec, Pacient, Pamäť (psychológia), Pansofia, Pasívnosť, Pico della Mirandola, Platón, Plótinos, Politika, Popud, Poriadok, Povinnosť, Poznanie, Pozorovanie, Pravda (filozofia), Právna norma, Príčina, Príroda, Prítomnosť (terajšok), Prótagoras (filozof), Princíp (filozofia), Prostredie, Psychika (informatika), Racionálny, Raj, Reč, René Descartes, Renesancia, Riziko (psychológia), Rozhodnutie (voľba), Rozmer, Roztoče, Rozum, Súcno, Sebarealizácia, Sigmund Freud, Skutok, Sloboda, Slovenský folklór, Služba, Smrť, Sociálna skupina, Sofista, Sofokles, Spoločenský vzťah, Spoločnosť (sociológia), Spravodlivosť, Správanie (psychológia), Srdce, Starovek, Stoicizmus, Stredný platonizmus, Stvorenie, Svet (všetko), Svetový rozum, Syn, Synkriticizmus, Túžba, Telo, Tragédia, Transcendencia, Transcendovanie, Tvorca, Utrpenie, Vášeň, Vôľa (vlastnosť), Výchova, Výtvor, Vývin (filozofia), Význam, Vec (filozofia), Veda, Vedeckosť, Vedenie (filozofia), Vedomie, Verejná mienka, Vesmír, Viera (náboženstvo), Viktor Frankl, Vrstva (filozofia), Vynález, Vzťah (filozofia), Vzor, Základ (filozofia), Zápornosť, Zlo, Zmysel (filozofia). Rozbaliť index (168 viac) »
Absolútna idea
Absolútna idea podľa Hegela je rozvinutie pojmu do plnosti konkrétnej totality, absolútna a úplná pravda, idea mysliaca samu seba.
Nový!!: Človek (filozofia) a Absolútna idea · Pozrieť viac »
Absolútno
Absolútno alebo absolútum je vo filozofii večný, nadpriestorový a nadčasový prazáklad vecí, povznesený nad mnohosť vecí, nad protiklad subjektu a objektu, ja a nie-ja, ducha a telo, často identifikovaný s bohom.
Nový!!: Človek (filozofia) a Absolútno · Pozrieť viac »
Absolútny duch
Absolútny duch (podľa G. W. F. Hegela) je duch, ktorý dospel k pravdivému sebapoznaniu a tým sa uskutočnil; v absolútnom duchu sa plne, adekvátne realizuje pojem ducha.
Nový!!: Človek (filozofia) a Absolútny duch · Pozrieť viac »
Abstraktné
Abstraktné vo filozofii je stránka, časť celku, jednostranné, nerozvinuté.
Nový!!: Človek (filozofia) a Abstraktné · Pozrieť viac »
Adam a Eva
Sixtínskej kaplnke Adam a Eva boli podľa Knihy Genezis (Prvej knihy Mojžišovej) prví ľudia.
Nový!!: Človek (filozofia) a Adam a Eva · Pozrieť viac »
Aktívnosť
Aktívnosť môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Aktívnosť · Pozrieť viac »
Aktivita (filozofia)
Aktivita je vlastnosť objektov pôsobiť na okolie a meniť ho, vyvolávať ako príčina účinky.
Nový!!: Človek (filozofia) a Aktivita (filozofia) · Pozrieť viac »
Analógia (logika)
Analógia je skutočnosť, že medzi dvoma alebo viacerými objektmi jestvuje rovnakosť určitých znakov (vlastností, štruktúr, funkcií), ale zároveň rôznosť iných znakov.
Nový!!: Človek (filozofia) a Analógia (logika) · Pozrieť viac »
Antická tragédia
Antická tragédia (z gr. τραγωδία - tragóidiá; "spev kozla") je jeden zo základných a najstarších dramatických žánrov, dráma vážneho obsahu, zobrazujúca tragično.
Nový!!: Človek (filozofia) a Antická tragédia · Pozrieť viac »
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.). Aristoteles strávil v Platónovej akadémii 20 rokov svojho života pod Platónovým vedením.
Nový!!: Človek (filozofia) a Aristoteles · Pozrieť viac »
Arnold Gehlen
Arnold Gehlen (* 29. január 1904, Lipsko, Nemecko – † 30. január 1976, Hamburg) bol nemecký filozof, predstaviteľ filozofickej antropológie.
Nový!!: Človek (filozofia) a Arnold Gehlen · Pozrieť viac »
Arthur Schopenhauer
Arthur Schopenhauer (* 22. február 1788, Gdansk, Poľsko – † 21. september 1860, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) bol nemecký filozof, ktorý za podstatu sveta pokladal vôľu.
Nový!!: Človek (filozofia) a Arthur Schopenhauer · Pozrieť viac »
Astrológia
Zvieratník zo synagógy zo 6. storočia Astrológia je veľmi starý odbor (rozumej paveda), ktorý hľadá vzťahy a súvislosti medzi postavením nebeských telies a aktuálnymi, minulými či budúcimi dejmi na určitom mieste povrchu Zeme.
Nový!!: Človek (filozofia) a Astrológia · Pozrieť viac »
Astronómia
Astronómia (iné názvy: hvezdárstvo, staršie: hviezdoveda) je veda o vesmíre, zaoberajúca sa vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav.
Nový!!: Človek (filozofia) a Astronómia · Pozrieť viac »
Augustín z Hippa
Svätý Augustín, vl.
Nový!!: Človek (filozofia) a Augustín z Hippa · Pozrieť viac »
Autonómia (filozofia)
Autonómia alebo čiastočné synonymum sloboda vôle je samourčovanie slobodnej vôle, ku ktorému je spôsobilý človek ako rozumná bytosť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Autonómia (filozofia) · Pozrieť viac »
Štruktúra (filozofia)
Štruktúra je súhrn stálych vzťahov objektu zabezpečujúcich jeho celostnosť a totožnosť samého so sebou, čiže zachovanie základných vlastností pri externých či interných premenách.
Nový!!: Človek (filozofia) a Štruktúra (filozofia) · Pozrieť viac »
Živočíchy
Živočíchy (lat. Animalia) alebo mnohobunkovce (iné názvy: mnohobunkové živočíchy, metazoá; staršie: živočíchy mnohobunkové, mnohobunkové;MASÁR, I: Niektoré dynamické črty zoologickej a botanickej nomenklatúry. In: Kultúra slova 1985, č. 9, str. 289-294 S. 293 lat. Polycytozoa, Metazoa; hovorovo a najmä ak sú väčšie: zvieratá) sú mnohobunkové eukaryotické organizmy živiace sa prevažne heterotrofne a spravidla schopné aktívneho pohybu aspoň v niektorej fáze svojho života (hoci niektoré druhy zostávajú na jednom mieste po celý život – sú prisadnuté).
Nový!!: Človek (filozofia) a Živočíchy · Pozrieť viac »
Ľudovít Štúr
Ľudovít Velislav Štúr (Ludevít Velislav Štúr; pseudonymy: B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildburn, pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil) (* 28. október 1815, Uhrovec, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) – † 12. január 1856, Modra, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)) bol slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg.
Nový!!: Človek (filozofia) a Ľudovít Štúr · Pozrieť viac »
Ľudské telo
ženy a muža v anatomickej polohe (symbolický obrázok). Ľudské telo alebo telo človeka je jednotný súbor orgánov a orgánových sústav tvoriacich ľudský organizmus.
Nový!!: Človek (filozofia) a Ľudské telo · Pozrieť viac »
Biblia
Gutenbergova Biblia Zvitky od Mŕtveho mora Biblia (iné názvy: Písmo, Sväté písmo, Písmo sväté, Svätá Biblia, staršie: biblia; z gr. biblia.
Nový!!: Človek (filozofia) a Biblia · Pozrieť viac »
Blaženosť
Blaženosť je pocit šťastia, blaha, spokojnosti.
Nový!!: Človek (filozofia) a Blaženosť · Pozrieť viac »
Blaise Pascal
Blaise Pascal Blaise Pascal (* 19. jún 1623, Clermont-Ferrand, Francúzsko – † 19. august 1662, Paríž) bol francúzsky náboženský filozof, matematik, fyzik, prozaik.
Nový!!: Človek (filozofia) a Blaise Pascal · Pozrieť viac »
Božia vôľa
Božia vôľa je vôľa boha.
Nový!!: Človek (filozofia) a Božia vôľa · Pozrieť viac »
Boh
''Boh Stvoriteľ'' podľa Michelangela Michelangela Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť; podľa veriacich ľudí je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný.
Nový!!: Človek (filozofia) a Boh · Pozrieť viac »
Budúcnosť
Budúcnosť je.
Nový!!: Človek (filozofia) a Budúcnosť · Pozrieť viac »
Burrhus Frederic Skinner
Burrhus Frederic Skinner (* 20. marec 1904, Susquehanna, Pensylvánia, USA – † 18. august 1990, Cambridge, Massachusetts, USA) bol americký psychológ a sociálny filozof.
Nový!!: Človek (filozofia) a Burrhus Frederic Skinner · Pozrieť viac »
Bytie
Bytie je všetko existujúce materiálne, ako aj ideálne, nezávisle od akéhokoľvek ďalšieho určenia; to, prostredníctvom čoho je niečo súcnom (ens); to, čo je identické v súcne, základ jestvujúcna.
Nový!!: Človek (filozofia) a Bytie · Pozrieť viac »
Bytosť
Bytosť môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Bytosť · Pozrieť viac »
Carl Rogers
Carl Ransom Rogers (* 8. január 1902, Oak Park, Illinois, USA – † 4. február 1987, San Diego, Kalifornia) bol americký psychológ, predstaviteľ humanistickej psychológie (60. roky 20. stor.), zakladateľ takzvanej nedirektívnej psychoterapie a na človeka zameraného prístupu (person centered approach).
Nový!!: Človek (filozofia) a Carl Rogers · Pozrieť viac »
Celok
Celok je forma celostnosti a korelát časti; to, čo pozostáva z častí alebo je rozložiteľné na časti.
Nový!!: Človek (filozofia) a Celok · Pozrieť viac »
Cieľ
Cieľ môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Cieľ · Pozrieť viac »
Cieľavedomá činnosť
Cieľavedomá činnosť je činnosť vykonávaná človekom pri pretváraní východísk (vstupných daností) na výstupné danosti (ciele).
Nový!!: Človek (filozofia) a Cieľavedomá činnosť · Pozrieť viac »
Cit
Cit (často považovaný za identický s pojmom emócia) je afektívny stav na rozdiel od vedenia; psychický jav, ktorý spočíva v prežívaní príjemnosti alebo nepríjemnosti.
Nový!!: Človek (filozofia) a Cit · Pozrieť viac »
Cnosť
Cnosť alebo čnosť (grécky αρετη, areté, lat.virtus) je vypestovaný a navyklý (habituálny) sklon k dobrému konaniu.
Nový!!: Človek (filozofia) a Cnosť · Pozrieť viac »
Dasein
Dasein (doslova: „tu-bytie“) je nemecký filozofický pojem.
Nový!!: Človek (filozofia) a Dasein · Pozrieť viac »
Dôstojnosť
Dôstojnosť je morálny vzťah človeka k sebe samému a spoločnosti k jednotlivcovi, ktorého vedomie je formou sebakontroly osobnosti; na dôstojnosti sa zakladajú požiadavky jednotlivca voči sebe samému: konať tak, aby človek neponížil svoju dôstojnosť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Dôstojnosť · Pozrieť viac »
Dejiny
Dejiny alebo história sú/je.
Nový!!: Človek (filozofia) a Dejiny · Pozrieť viac »
Dobro
Dobro je z filozofického hľadiska to, čo teší a uspokojuje, čo zodpovedá túžbam a čo ich napĺňa, čo je dokonané a teda dokonalé (v tomto zmysle tiež riadne, žiadúce, determinované); všetko, čo prispieva k blahu; základná morálna hodnota; protiklad zla; to, čo sa pokladá za mravné a hodné nasledovania; to, čo sa považuje za zodpovedajúce mravnému ideálu.
Nový!!: Človek (filozofia) a Dobro · Pozrieť viac »
Dokonalosť
Donatom Bramantem, uprostred ostatných učeníkov na Raffaelovej freske Aténska škola.)'' Dokonalosť alebo perfekcia je stav dosiahnutia úplnosti, dokonanie; dokonalosť preto zahrnuje zavŕšenosť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Dokonalosť · Pozrieť viac »
Duša
gréckej mytológii Rastlinná, zvieracia a ľudská duša podľa kresťanov Duša (alebo v niektorých kontextoch nadvedomie) je v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod.
Nový!!: Človek (filozofia) a Duša · Pozrieť viac »
Duša človeka
Duša človeka je pojem z filozofie.
Nový!!: Človek (filozofia) a Duša človeka · Pozrieť viac »
Duša sveta
Duša sveta je pojem u Mikuláša Kuzánskeho.
Nový!!: Človek (filozofia) a Duša sveta · Pozrieť viac »
Duch (filozofia)
Duch je tradičná téma nielen filozofických úvah, ale aj náboženstva, špeciálnych vied i v každodennom živote, príčom významové útvary, v ktorých vykryštalizovávajú tieto úvahy, sa značne odlišujú: napríklad primitívne náboženstvá alebo špiritizmus chápu ducha ako jemnú látku zvláštnej povahy, zatiaľ čo povedzme v metafyzike sa neraz chápe ako nemateriálna substancia.
Nový!!: Človek (filozofia) a Duch (filozofia) · Pozrieť viac »
Egoizmus
Egoizmus alebo sebectvo je cielené uplatňovanie osobných názorov a záujmov, nezohľadňujúce alebo málo zohľadňujúce záujmy iných.
Nový!!: Človek (filozofia) a Egoizmus · Pozrieť viac »
Exemplár
Exemplár je jeden kus (odpisu, tlačiva, zo skupiny pamiatok, prírodnín), výtlačok knihy, literárneho diela a pod.
Nový!!: Človek (filozofia) a Exemplár · Pozrieť viac »
Existencia (filozofia)
Existencia (z neskorolatinského ex(s)istentia.
Nový!!: Človek (filozofia) a Existencia (filozofia) · Pozrieť viac »
Extáza (filozofia)
Extáza je (zdanlivé) prekročenie poznávacích schopností, ktoré umozňuje priame, vyššie poznanie zmazaním hranice medzi subjektom a objektom poznania.
Nový!!: Človek (filozofia) a Extáza (filozofia) · Pozrieť viac »
Faktickosť
Faktickosť alebo fakticita môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Faktickosť · Pozrieť viac »
Fatalizmus
Fatalizmus (lat.) je koncepcia, podľa ktorej všetky procesy vo svete sú podriadené nevyhnutnosti, ktorá nenecháva miesto pre slobodu, tvorbu; všetko je od prapočiatku predurčené.
Nový!!: Človek (filozofia) a Fatalizmus · Pozrieť viac »
Feudalizmus
Feudalizmus (v niektorých kontextoch aj feudálna spoločnosť) je označenie pre spoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so stredovekom, ktoré nemá jednotnú definíciu.
Nový!!: Človek (filozofia) a Feudalizmus · Pozrieť viac »
Filozofia
Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.
Nový!!: Človek (filozofia) a Filozofia · Pozrieť viac »
Francis Bacon
Francis Bacon, 1.
Nový!!: Človek (filozofia) a Francis Bacon · Pozrieť viac »
Gaia
Gaia môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Gaia · Pozrieť viac »
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Georg Wilhelm Friedrich Hegel (* 27. august 1770, Stuttgart – † 14. november 1831, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika).
Nový!!: Človek (filozofia) a Georg Wilhelm Friedrich Hegel · Pozrieť viac »
Harmónia (filozofia)
Harmónia je.
Nový!!: Človek (filozofia) a Harmónia (filozofia) · Pozrieť viac »
Hérakleitos
Hérakleitos (iné názvy: Hérákleitos, Herakleitos, Heraklit, Héraklit) môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Hérakleitos · Pozrieť viac »
Hebrejčina
Rozšírenie hebrejčiny Hebrejčina (עברית) (ak sa chápe ako 1 jazyk) alebo hebrejské jazyky (ak sa chápe ako skupina jazykov) je označenie nasledujúcich semitských jazykov/nárečí.
Nový!!: Človek (filozofia) a Hebrejčina · Pozrieť viac »
Hierarchia
Diderotovej Encyklopédii z roku 1751. Hierarchia (z gr. ἱερός (hieros).
Nový!!: Človek (filozofia) a Hierarchia · Pozrieť viac »
Hmota (filozofia)
Hmota vo filozofii (a pôvodne aj vo fyzike) je abstrakcia protikladu ducha.
Nový!!: Človek (filozofia) a Hmota (filozofia) · Pozrieť viac »
Hodnota (filozofia)
Hodnota je významový útvar/proces, ktorého špecifikum spočíva v uvedomení/uvedomovaní si spôsobilosti dajakej entity uspokojiť/uspokojovať potrebu, a to či už bezprostredne, alebo svojimi dôsledkami.
Nový!!: Človek (filozofia) a Hodnota (filozofia) · Pozrieť viac »
Homo
Homo môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Homo · Pozrieť viac »
Hrôza
Hrôza je veľký strach, zdesenie.
Nový!!: Človek (filozofia) a Hrôza · Pozrieť viac »
Hudba
Notový zápis hudby Koncert v Salzburgu Hudba sa vo všeobecnosti definuje ako špecifická ľudská aktivita, ktorá sa pomocou v priestore a čase charakteristicky zoskupených tónov a zvukov a na základe spoločenských skúseností usiluje o (hlavne estetickú) komunikáciu.
Nový!!: Človek (filozofia) a Hudba · Pozrieť viac »
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Nový!!: Človek (filozofia) a Hviezda · Pozrieť viac »
Idea
Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom.
Nový!!: Človek (filozofia) a Idea · Pozrieť viac »
Ideál (filozofia)
Ideál je významový útvar obsahujúci predstavu niečoho dokonalého (napr. človeka, organizácie spoločnosti atď.) a požiadavku alebo prianie, aby sa toto dokonalé stalo skutočnosťou.
Nový!!: Človek (filozofia) a Ideál (filozofia) · Pozrieť viac »
Imanentný
Imanentný môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Imanentný · Pozrieť viac »
Immanuel Kant
Immanuel Kant (* 22. apríl 1724, Kráľovec – † 12. február 1804, tamže) bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.
Nový!!: Človek (filozofia) a Immanuel Kant · Pozrieť viac »
Individuálne
Individuálne alebo jednotlivé je prináležiace jednému oddelenému od ostatných, od celku.
Nový!!: Človek (filozofia) a Individuálne · Pozrieť viac »
Informatika
Informatika je veda o informácii a jej automatickom spracovaní (je to veda o algoritmickom riešení problémov).
Nový!!: Človek (filozofia) a Informatika · Pozrieť viac »
Inscendencia
Inscendencia je vstupovanie človeka do seba samého, vystupovanie po rebríčku bytia, transcendencia smerom do svojho vlastného vnútra, zahĺbanie sa, ponáranie sa do seba samého, sebaprehlbovanie, spiritualizácia, preduchovňovanie sa, poľudšťujúce sprítomňovanie sa sveta v ľudskom vedomí a ľudskom bytí.
Nový!!: Človek (filozofia) a Inscendencia · Pozrieť viac »
Jan Amos Komenský
Jan Amos Komenský (* 28. marec 1592, Slovácko† 15. november 1670, Amsterdam, Nizozemsko) bol českýKomenský, Jan Amos.
Nový!!: Človek (filozofia) a Jan Amos Komenský · Pozrieť viac »
Jazyk (jazykoveda)
Jazyk je historicky konštruovaný systém zvukových, lexikálnych a gramatických prostriedkov, objektivizujúci prácu myslenia, komunikácie a vzájomného chápania sa jej účastníkov.
Nový!!: Človek (filozofia) a Jazyk (jazykoveda) · Pozrieť viac »
Jednota
Jednota je spojenie v jeden celok, zjednotenosť, celistvosť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Jednota · Pozrieť viac »
Jednotlivec
Jednotlivec je jednotlivý človek, jedinec, indivíduum.
Nový!!: Človek (filozofia) a Jednotlivec · Pozrieť viac »
Joga
Óm Joga (sanskritský kmeň: योग – jóga – IPA:; sanskritský nominatív: jógah; význam v sanskrite: „zapriahnutie/pripojenie (duše k bohu)“) je filozoficko-náboženský smer a meditačná prax a teória, pochádzajúca zo starovekej a stredovekej Indie.
Nový!!: Človek (filozofia) a Joga · Pozrieť viac »
Judaizmus
Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam).
Nový!!: Človek (filozofia) a Judaizmus · Pozrieť viac »
Karl Jaspers
Karl Theodor Jaspers (* 23. február 1883, Oldenburg – † 26. február 1969, Bazilej) bol nemecký filozof, predstaviteľ existencializmu, filozof dejín.
Nový!!: Človek (filozofia) a Karl Jaspers · Pozrieť viac »
Karl Marx
Karl Heinrich Marx (* 5. máj 1818, Trier, Nemecký spolok, (dnes Nemecko) – † 14. marec 1883, Londýn) bol nemecký filozof, ekonóm, historik, novinár, ideológ robotníckeho hnutia.
Nový!!: Človek (filozofia) a Karl Marx · Pozrieť viac »
Katolicizmus
Katolicizmus alebo katolíctvo je vetva kresťanstva, učenie, viera a náboženstvo katolíckej cirkvi (v ktoromkoľvek význame pojmu katolícka cirkev).
Nový!!: Človek (filozofia) a Katolicizmus · Pozrieť viac »
Konanie (činnosť)
Konanie je zmysluplná činnosť človeka, ktorá sa vyznačuje relatívne uzavretou jednotou, istou vnútornou štruktúrou a časovým trvaním.
Nový!!: Človek (filozofia) a Konanie (činnosť) · Pozrieť viac »
Kreativita
Pojem kreativita je odvodený od latinského slova „creatio“, čo v preklade znamená tvorbu.
Nový!!: Človek (filozofia) a Kreativita · Pozrieť viac »
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Nový!!: Človek (filozofia) a Kresťanstvo · Pozrieť viac »
Kultúra (spoločenské vedy)
Azerbajdžane. Kultúra (z lat. cultura odvodené od colere, čo znamená "pestovať") je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu.
Nový!!: Človek (filozofia) a Kultúra (spoločenské vedy) · Pozrieť viac »
Kynizmus
Kynizmus alebo kynická škola alebo cynizmus je filozofický smer a jedna zo sokratovských škôl v antickom Grécku.
Nový!!: Človek (filozofia) a Kynizmus · Pozrieť viac »
Láska
Srdce sa používa ako symbol lásky Láska je.
Nový!!: Človek (filozofia) a Láska · Pozrieť viac »
Literárne dielo
Literárne dielo (iné názvy: skladba, literárna skladba, slovesná skladba) je umelecký výtvor, ktorého materiálom je jazyk; stojí na priesečníku dvoch radov - radu prejavov iných umení (napr. hudobná skladba, film, socha), s ktorými je späté dominanciou estetickej funkcie, a radu prejavov jazykových, ku ktorým patrí ako útvar slovesný.
Nový!!: Človek (filozofia) a Literárne dielo · Pozrieť viac »
Logos
gréckom písme Logos je slovo, reč, myšlienka, pojem, rozum, zmysel, myšlienkový obsah/náplň.
Nový!!: Človek (filozofia) a Logos · Pozrieť viac »
Makrokozmos
Makrokozmos je veľký svet - svet ako nesmierny usporiadaný celok; vesmír, opak mikrokozmu; voľným okom viditeľný svet.
Nový!!: Človek (filozofia) a Makrokozmos · Pozrieť viac »
Martin Heidegger
Martin Heidegger (* 26. september 1889, Meßkirch, Nemecko – † 26. máj 1976, Freiburg im Breisgau) bol nemecký filozof, básnik, žiak a nasledovník Edmunda Husserla, zakladateľ fundamentálnej ontológie.
Nový!!: Človek (filozofia) a Martin Heidegger · Pozrieť viac »
Marxizmus
Marxizmus je v užšom zmysle filozofická, ekonomická a politická teória Karla Marxa (a prípadne aj Friedricha Engelsa), v širšom zmysle filozofický a ekonomický smer vychádzajúci z tejto teórie, či súhrnný názov rozličných interpretácií a ďalších aplikácií tejto teórie.
Nový!!: Človek (filozofia) a Marxizmus · Pozrieť viac »
Matematika
Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós).
Nový!!: Človek (filozofia) a Matematika · Pozrieť viac »
Materiálnosť
Materiálnosť alebo hmotnosť je vlastnosť byť hmotný/materiálny, t.j. presnejšie to môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Materiálnosť · Pozrieť viac »
Múdrosť (filozofia)
Múdrosť je maximálna dokonalosť vo vedení svojho života ako výsledok pochopenia zmyslu života a poznania prostriedkov k tomu, ako dosiahnuť zmysel života.
Nový!!: Človek (filozofia) a Múdrosť (filozofia) · Pozrieť viac »
Metóda
Metóda je uvedomelý a cieľavedomý postup, určitým spôsobom usporiadaná činnosť alebo usporiadanie operácií, pretvárajúcich východiskové danosti istej cieľavedomej činnosti na jej zamýšľaný (čiastočne alebo úplne realizovaný) cieľ.
Nový!!: Človek (filozofia) a Metóda · Pozrieť viac »
Michel Foucault
Michel Paul Foucault (* 15. október 1926, Poitiers, Francúzsko – † 25. jún 1984, Paríž) bol francúzsky filozof, predstaviteľ postmodernej filozofie, historik a teoretik kultúry, sociálny teoretik a psychológ.
Nový!!: Človek (filozofia) a Michel Foucault · Pozrieť viac »
Miera
Miera môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Miera · Pozrieť viac »
Miera (filozofia)
Miera sa vo filozofii chápe napr.
Nový!!: Človek (filozofia) a Miera (filozofia) · Pozrieť viac »
Mikrokozmos
Mikrokozmos je svet v malom, opak makrokozmu.
Nový!!: Človek (filozofia) a Mikrokozmos · Pozrieť viac »
Mikuláš Kuzánsky
Mikuláš Kuzánsky (* 1401, Kues, Nemecko – † 11. august 1464, Todi, Taliansko), pôvodným menom Nikolaus Chrypffs alebo Khryppfs, Nikolaus de Cusa alebo Cusanus, bol nemecký filozof, ktorý stál na hraniciach medzi scholastikou a humanizmom ("posledný scholastik a prvý renesančný filozof"), teológ, cirkevný politik, tvorca tzv.
Nový!!: Človek (filozofia) a Mikuláš Kuzánsky · Pozrieť viac »
Milovanie
Milovanie je procesuálna alebo činnostná stránka lásky.
Nový!!: Človek (filozofia) a Milovanie · Pozrieť viac »
Minulosť
Minulosť je všetko dianie, ktoré sa už uskutočnilo, ktoré nemožno už ani zmeniť ani ovplyvniť a ktoré je pevne a nezmeniteľne usporiadané v časovo uplynulom období, nachádzajúcom sa na časovej osi pred súčasnosťou, teda úhrn toho, čo bolo a čo už nie je.
Nový!!: Človek (filozofia) a Minulosť · Pozrieť viac »
Motivácia
Motivácia je súbor pohnútok, ktoré vyvolávajú aktivitu organizmu a určujú jej zameranie Motivácia je psychologický proces, ktorý aktivuje ľudské správanie a dáva mu účel a smer.
Nový!!: Človek (filozofia) a Motivácia · Pozrieť viac »
Mozog
ľudský mozog magnetickej rezonancie (sekvencia „true“ IR) Mozog (← z, en- v, kefalos hlava) je orgán, ktorý slúži ako centrum nervovej sústavy všetkých stavovcov a väčšiny bezstavovcov – iba niektoré bezstavovce, ako napríklad špongie, medúzy a hviezdice nemajú mozog, aj keď roztrúsené nervové tkanivo je u nich prítomné.
Nový!!: Človek (filozofia) a Mozog · Pozrieť viac »
Mrav
Mrav (preslovan. niečo, čo sa páči, čo je vhodné) je ustálený, obvyklý spôsob konania, správania sa v určitom spoločenstve ľudí, obyčaj.
Nový!!: Človek (filozofia) a Mrav · Pozrieť viac »
Mravnosť
Mravnosť je súhrn zmýšľaní resp.
Nový!!: Človek (filozofia) a Mravnosť · Pozrieť viac »
Mudrc
Mudrc bol v staroveku múdry muž, muž s mimoriadnou životnou múdrosťou - filozof, no ešte častejšie osvietený štátnik (cf. sedem mudrcov).
Nový!!: Človek (filozofia) a Mudrc · Pozrieť viac »
Myšlienka
Myšlienka (alebo náhla aj nápad) je psychický obsah, akt alebo výsledok myslenia.
Nový!!: Človek (filozofia) a Myšlienka · Pozrieť viac »
Myseľ
Myseľ je subjekt, ktorý vníma, myslí, má svoje predstavy, cíti a pod.
Nový!!: Človek (filozofia) a Myseľ · Pozrieť viac »
Myslenie
Myslenie je významový proces (dianie, činnosť), ktorý spočíva v metamorfózach kognitívnych významových útvarov, najmä pojmov.
Nový!!: Človek (filozofia) a Myslenie · Pozrieť viac »
Mysticizmus
Mysticizmus je záľuba v mystickom, sklon k blúznivému, neostrému mysleniu.
Nový!!: Človek (filozofia) a Mysticizmus · Pozrieť viac »
Mystika
Mystika (z gr. mystikos.
Nový!!: Človek (filozofia) a Mystika · Pozrieť viac »
Náboženská filozofia
Náboženská filozofia je filozofická zložka náboženstva a (alebo) teológie.
Nový!!: Človek (filozofia) a Náboženská filozofia · Pozrieť viac »
Náboženská výchova
Náboženská výchova je výchova smerujúca k získaniu znalostí v oblasti náboženstva.
Nový!!: Človek (filozofia) a Náboženská výchova · Pozrieť viac »
Nástroj
Nástroj je pracovný prostriedok, ktorý patrí do výrobných prostriedkov a ktorý človek v pracovnom procese používa na opracovanie pracovného predmetu, aby ho zmenil v súlade so svojimi cieľmi.
Nový!!: Človek (filozofia) a Nástroj · Pozrieť viac »
Nús
Nús alebo nus (starogr. Νους - nous - rozum, myseľ) je vo filozofii pojem označujúci približne súhrn všetkých jestvujúcich aktov vedomia a myslenia.
Nový!!: Človek (filozofia) a Nús · Pozrieť viac »
Nedostatok
Nedostatok je nedostávanie sa, chýbanie niečoho.
Nový!!: Človek (filozofia) a Nedostatok · Pozrieť viac »
Nekonečno
Symbol ∞ nekonečna v niekoľkých typoch písma. Nekonečno ako filozofický pojem je to, čo nemá medze, buď pretože je väčšie než akákoľvek daná kvantita tej istej povahy (aktuálne nekonečno) alebo pretože je spôsobilé sa takým stať (potenciálne nekonečno).
Nový!!: Človek (filozofia) a Nekonečno · Pozrieť viac »
Nič
Nič (gr. me on, lat. nihil, non ens) je chýbanie niečoho alebo neexistencia niečoho, a to.
Nový!!: Človek (filozofia) a Nič · Pozrieť viac »
Ničota
Ničota je neprítomnosť alebo opak bytia, nebytie.
Nový!!: Človek (filozofia) a Ničota · Pozrieť viac »
Norma
Norma môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Norma · Pozrieť viac »
Novovek
Novovek je historická perióda v dejinách ľudstva, ktorá nasleduje po stredoveku.
Nový!!: Človek (filozofia) a Novovek · Pozrieť viac »
Očakávanie
Očakávanie je predpokladanie, rátanie s niečím, dúfanie v niečo, predpoklad, domnienka.
Nový!!: Človek (filozofia) a Očakávanie · Pozrieť viac »
Občan
Občan (od obec, čo je zo staroslov. obъštъ – spoločný) je príslušník štátu alebo obce.
Nový!!: Človek (filozofia) a Občan · Pozrieť viac »
Obec
Obec môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Obec · Pozrieť viac »
Objektivita (filozofia)
Objektivita alebo objektívnosť je.
Nový!!: Človek (filozofia) a Objektivita (filozofia) · Pozrieť viac »
Obraz (filozofia)
Obraz je vo filozofii je materiálny alebo ideálny výtvor zobrazovacej alebo obrazotvornej činnosti v najširšom zmysle slova.
Nový!!: Človek (filozofia) a Obraz (filozofia) · Pozrieť viac »
Oheň
thumb Oheň môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Oheň · Pozrieť viac »
Organizmus (filozofia)
Organizmus je.
Nový!!: Človek (filozofia) a Organizmus (filozofia) · Pozrieť viac »
Osud
Osud (iné názvy: údel; knižne zastarano: lós; knižne: sudba, fátum, moira) je moc, ktorej je všetko, i konanie človeka, podriadené.
Nový!!: Človek (filozofia) a Osud · Pozrieť viac »
Otec
Otec a syn Otec (iné názvy pozri nižšie) je samčí rodič potomka, a to biologický alebo sociálny (tzv. sociálny rodič).
Nový!!: Človek (filozofia) a Otec · Pozrieť viac »
Pacient
Detský pacient pri vyšetrení polysomnogramom v detskej nemocnici v americkom St. Louis, rok 2006 Pacient (z lat. patiens.
Nový!!: Človek (filozofia) a Pacient · Pozrieť viac »
Pamäť (psychológia)
Pamäť je psychický proces, rozumová schopnosť, či výsledok uchovávania a opätovného vybavovania informácií.
Nový!!: Človek (filozofia) a Pamäť (psychológia) · Pozrieť viac »
Pansofia
Pansofia alebo vševeda je pojem od J. A. Komenského znamenajúci univerzálnu vedu, sústavu všetkého poznania - učenie o všejednote sveta.
Nový!!: Človek (filozofia) a Pansofia · Pozrieť viac »
Pasívnosť
Pasívnosť alebo pasivita môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Pasívnosť · Pozrieť viac »
Pico della Mirandola
Giovanni Pico della Mirandola (*24. február 1463, Mirandola, Taliansko – † 17. november 1494, Florencia) bol taliansky filozof a učenec.
Nový!!: Človek (filozofia) a Pico della Mirandola · Pozrieť viac »
Platón
Platón (-slovenský tvar kodifikovaný od roku 1940; staršie: Platon, PlatoPlato. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1931;; * 428 pred Kr./427 pred Kr. – † 347 pred Kr.) bol Sokratov žiak, spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof.
Nový!!: Človek (filozofia) a Platón · Pozrieť viac »
Plótinos
Plótinos (iné názvy: Plótínos, Plotinos, Plotín; gr. Πλωτῖνος; * cca 203 – 205, Lykopolis, Egypt – † cca 269 – 270, Minturnae, Kampánia) bol antický poklasický filozof, hlavný predstaviteľ novoplatonizmu, panenteista.
Nový!!: Človek (filozofia) a Plótinos · Pozrieť viac »
Politika
Politika (z neskorolat. politice.
Nový!!: Človek (filozofia) a Politika · Pozrieť viac »
Popud
Popud je vonkajšia, často náhodná udalosť, okolnosť, ktorá dáva podnetný impulz pre nástup iných udalostí.
Nový!!: Človek (filozofia) a Popud · Pozrieť viac »
Poriadok
Poriadok môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Poriadok · Pozrieť viac »
Povinnosť
Povinnosť je nevyhnutnosť konať podľa určitej morálnej normy.
Nový!!: Človek (filozofia) a Povinnosť · Pozrieť viac »
Poznanie
Poznanie je nadobudnutie poznatkov; vzťah medzi poznávaným a poznávajúcim.
Nový!!: Človek (filozofia) a Poznanie · Pozrieť viac »
Pozorovanie
Pozorovanie by sa dalo všeobecne definovať ako zmyslová percepcia okolitého sveta.
Nový!!: Človek (filozofia) a Pozorovanie · Pozrieť viac »
Pravda (filozofia)
Pravda je filozofická kategória.
Nový!!: Človek (filozofia) a Pravda (filozofia) · Pozrieť viac »
Právna norma
Právna norma je označenie pre jeden všeobecne záväzný príkaz, zákaz alebo dovolenie vyplývajúce z právneho poriadku vrátane nástrojov a zmocnení k jeho dosiahnutiu alebo vymáhaniu.
Nový!!: Človek (filozofia) a Právna norma · Pozrieť viac »
Príčina
Príčina je to, čo spôsobuje účinok; stav reality, ktorý v rámci kauzálnej súvislosti vyvoláva nevyhnutne iný stav, zvaný následok.
Nový!!: Človek (filozofia) a Príčina · Pozrieť viac »
Príroda
Pohľad na Zem. Úder blesku počas erupcie sopky Galunggung v roku 1982 Príroda v prírodných vedách je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.
Nový!!: Človek (filozofia) a Príroda · Pozrieť viac »
Prítomnosť (terajšok)
budúcnosti (svetlomodré kužele) v 2D (dvojdimenziálnom univerze) Prítomnosť (iné názvy: súčasnosť, terajšok, prítomno; najmä ako dlhší časový interval: terajší/súčasný/prítomný/dnešný čas, terajšie/súčasné/prítomné/dnešné obdobie, terajšie/súčasné/prítomné/dnešné časy, dnešok; jazykovo menej vhodne: terajšia/súčasná/prítomná/dnešná doba; hovorovo: dneskajšok) je moment okamžitej skutočnosti alebo istý interval, ktorý sa práve utvára a prežíva, predstavujúci na ireverzibilnej časovej osi následnosti javov priesečník uskutočneného diania (minulosť) s ešte neuskutočneným dianím (budúcnosť).
Nový!!: Človek (filozofia) a Prítomnosť (terajšok) · Pozrieť viac »
Prótagoras (filozof)
Prótagoras (iné mená: Prótagorás, Protagoras;; * okolo 480, Abdéra – † 410 pred Kr.) bol starogrécky filozof, najvýznamnejší sofista; v oblasti teórie poznania stúpencom Herakleita; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z ateizmu.
Nový!!: Človek (filozofia) a Prótagoras (filozof) · Pozrieť viac »
Princíp (filozofia)
Princíp je to, z čoho niečo pochádza, alebo z čoho sa niečo poznáva.
Nový!!: Človek (filozofia) a Princíp (filozofia) · Pozrieť viac »
Prostredie
Prostredie je súhrn podmienok fungovania, života.
Nový!!: Človek (filozofia) a Prostredie · Pozrieť viac »
Psychika (informatika)
Psychika je riadiaca časť človeka; konečný automat s definovaným cieľom konania.
Nový!!: Človek (filozofia) a Psychika (informatika) · Pozrieť viac »
Racionálny
Racionálny (z latinčiny) je prináležiaci k podstate rozumu, súci v zhode s ním; postupujúci operáciami vychádzajúcimi iba z rozumu, nezávisle od skúsenosti, napr.
Nový!!: Človek (filozofia) a Racionálny · Pozrieť viac »
Raj
Raj (po hebrejsky eden či edem) je v niektorých náboženstvách miesto, kde po smrti existujú duše spravodlivých a bohabojných veriacich (v kresťanstve vo večnej blaženosti, v islame v rozkoši).
Nový!!: Človek (filozofia) a Raj · Pozrieť viac »
Reč
Reč Reč v univerzálnom zmysle je fyzicko-psychická činnosť človeka ako prírodno-spoločenskej bytosti vytvárať artikulované zvuky, spájať ich ako materiálnu formu s vnútornými psychickými ideálnymi obsahmi (vnemami, predstavami, pojmami, myšlienkami, citmi a vôľou) a pomocou týchto artikulovaných zvukov realizovať vzájomnú komunikáciu s inými členmi spoločenského celku.
Nový!!: Človek (filozofia) a Reč · Pozrieť viac »
René Descartes
René Descartes, známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye, Francúzsko – † 11. február 1650, Štokholm, Švédsko) bol francúzsky filozof, matematik, predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch.
Nový!!: Človek (filozofia) a René Descartes · Pozrieť viac »
Renesancia
Dóm vo Florencii. Jedna zo svetovo najznámejších renesančných stavieb. Renesancia (tal. rinascimento/rinascita, fr. (aj nem. a angl.) renaissance) je historická epocha rozvíjajúca sa v európskom prostredí od 14. storočia do polovice 17. storočia.
Nový!!: Človek (filozofia) a Renesancia · Pozrieť viac »
Riziko (psychológia)
Riziko (psychológia) je.
Nový!!: Človek (filozofia) a Riziko (psychológia) · Pozrieť viac »
Rozhodnutie (voľba)
Rozhodnutie je vyústenie rozhodovania; spočíva k priklonení sa k jednej alternatíve a odmietnutí druhej.
Nový!!: Človek (filozofia) a Rozhodnutie (voľba) · Pozrieť viac »
Rozmer
Rozmer alebo dimenzia je jedna z hodnôt, ktorou sa udáva miera niečoho v ploche alebo v priestore.
Nový!!: Človek (filozofia) a Rozmer · Pozrieť viac »
Roztoče
Roztoč druhu ''Hermannia phyllophora'' Roztoče (Acari alebo Acarina) sú rad drobných článkonožcov z triedy pavúkovce (Arachnida).
Nový!!: Človek (filozofia) a Roztoče · Pozrieť viac »
Rozum
Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.
Nový!!: Človek (filozofia) a Rozum · Pozrieť viac »
Súcno
Súcno (iné názvy: jestvujúcno, jestvujúce, existujúcno; zriedkavo: súce; zastarano bytosť, byt; nevhodne: bytie; nem. Seiendes, nepresne Sein; lat. ens; gr. on; angl. existent, existing, entity, nepresne being; čes. jsoucno, jsoucí) je vo filozofii všeobecné označenie toho (všetkého, prípadne jedného), čo je, resp.
Nový!!: Človek (filozofia) a Súcno · Pozrieť viac »
Sebarealizácia
Sebarealizácia je naplnenie a rozvoj schopností človeka.
Nový!!: Človek (filozofia) a Sebarealizácia · Pozrieť viac »
Sigmund Freud
Sigmund Freud (* 6. máj 1856, Freiberg in Mähren – † 23. september 1939, Londýn) bol rakúsky lekár, psychológ a psychiater, univerzitný profesor neuropatológie vo Viedni (1902 – 1926), zakladateľ psychoanalýzy.
Nový!!: Človek (filozofia) a Sigmund Freud · Pozrieť viac »
Skutok
Skutok je niečo vykonaného, uskutočneného nejakou osobou, čin.
Nový!!: Človek (filozofia) a Skutok · Pozrieť viac »
Sloboda
Sloboda vedie ľud na barikády Sloboda je neprítomnosť donucovania: nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce; preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle.
Nový!!: Človek (filozofia) a Sloboda · Pozrieť viac »
Slovenský folklór
Hrušov počas folklórneho festivalu Hontianska paráda. Slovenský folklór je časť tradičnej slovenskej ľudovej kultúry zahŕňajúca slovesnú, hudobnú a dramatickú ľudovú tvorbu Slovákov.
Nový!!: Človek (filozofia) a Slovenský folklór · Pozrieť viac »
Služba
Služba je nehmotný ekonomický statok.
Nový!!: Človek (filozofia) a Služba · Pozrieť viac »
Smrť
Ľudská lebka je univerzálny symbol smrti. Smrť (lat. exitus letalis - prirodzený odchod) je koncom života, zánikom všetkých životných funkcií.
Nový!!: Človek (filozofia) a Smrť · Pozrieť viac »
Sociálna skupina
Sociálna skupina je sociálny útvar, tvorený určitým počtom osôb, ktoré sú voči sebe vo viac alebo menej vymedzených pozíciách a rolách.
Nový!!: Človek (filozofia) a Sociálna skupina · Pozrieť viac »
Sofista
Sofista môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Sofista · Pozrieť viac »
Sofokles
Sofokles Sofokles alebo Sofoklés (* 497/496 pred Kr., Kolónos – † 406/405 pred Kr., Atény) bol najväčší grécky dramatik, autor tragédií, 18-násobný víťaz dionýzií, kňaz a politik v Aténach.
Nový!!: Človek (filozofia) a Sofokles · Pozrieť viac »
Spoločenský vzťah
Spoločenský vzťah je systém normovaného vzájomného pôsobenia medzi dvoma partnermi na základe určitej platformy.
Nový!!: Človek (filozofia) a Spoločenský vzťah · Pozrieť viac »
Spoločnosť (sociológia)
Spoločnosť je skupina jedincov definovaná v spoločenských vedách rôzne, napr..
Nový!!: Človek (filozofia) a Spoločnosť (sociológia) · Pozrieť viac »
Spravodlivosť
Spravodlivosť je morálny princíp požadujúci rešpektovanie právnej normy, cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých.
Nový!!: Človek (filozofia) a Spravodlivosť · Pozrieť viac »
Správanie (psychológia)
Správanie je súbor všetkých objektívne pozorovateľných aktivít entity, ktorými sa uskutočňuje vzájomné pôsobenie medzi entitou a jej okolím.
Nový!!: Človek (filozofia) a Správanie (psychológia) · Pozrieť viac »
Srdce
Srdce môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Srdce · Pozrieť viac »
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Nový!!: Človek (filozofia) a Starovek · Pozrieť viac »
Stoicizmus
Stoicizmus (iné názvy: stoická škola, stoa) je filozofické učenie/smer antickej filozofie, ktorý vznikol koncom 4. storočia pred Kr. Pomenovanie tejto filozofickej školy vzniklo od Maľovanej Stoy – Stoa Poikile (ή ποικίλη στοά) - čo bola jedna zo stoí (starogréckych stĺpových siení) na starovekej aténskej Agore - kde túto filozofiu vykladal Zénón z Kitia.
Nový!!: Človek (filozofia) a Stoicizmus · Pozrieť viac »
Stredný platonizmus
Stredný platonizmus alebo platonizmus obdobia rímskeho cisárstva alebo platónsky teologický dogmatizmus je smer rímskej filozofie, ktorý vznikol v 1. stor. n. l. a ktorý sa oproti predchádzajúcej etape platonizmu vyznačuje od raného obdobia cisárstva postupným strácaním jednoliateho charakteru, pričom sa sám mení na konglomerát rozličných filozofických prúdov: synkretizmus bol hlavným znakom toho platonizmu.
Nový!!: Človek (filozofia) a Stredný platonizmus · Pozrieť viac »
Stvorenie
Stvorenie je bezprostredné urobenie niečoho hotového z ničoho alebo zo surovej hmoty - asi tak, ako tvorí umelec alebo remeselník.
Nový!!: Človek (filozofia) a Stvorenie · Pozrieť viac »
Svet (všetko)
Mapa Zeme. Svet alebo univerzum (lat. mundus, universum) je súhrn všetkých skutočných a možných vecí a procesov; jedna z ústredných tém ľudského myslenia vôbec; obraz sveta závisí predovšetkým od kategórií, ktoré intervenujú v priebehu jeho tvorby: keď prevažujú špeciálnovedné kategórie v tvorbe obrazu sveta, možno hovoriť o špeciálnovednom obraze sveta (napríklad o astronomickom obraze sveta), ak filozofické kategórie, tak o filozofickom obraze sveta (napríklad o Heideggerovom obraze sveta), ak v tvorbe obrazu sveta intervenujú najmä náboženské významové útvary, hovoríme o náboženskom obraze sveta.
Nový!!: Človek (filozofia) a Svet (všetko) · Pozrieť viac »
Svetový rozum
Svetový rozum je podľa Plotina súhrn všetkých ideí vyžarovaný z vnútornej podstaty jedna.
Nový!!: Človek (filozofia) a Svetový rozum · Pozrieť viac »
Syn
Syn je označenie pre dieťa, potomka mužského pohlavia.
Nový!!: Človek (filozofia) a Syn · Pozrieť viac »
Synkriticizmus
Synkriticizmus (z.
Nový!!: Človek (filozofia) a Synkriticizmus · Pozrieť viac »
Túžba
Túžba je citové napätie vzniknuté zo snahy niečo dosiahnuť, získať, dychtivé prianie, želanie si niekoho, niečoho; žiadosť, túženie.
Nový!!: Človek (filozofia) a Túžba · Pozrieť viac »
Telo
Telo môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Telo · Pozrieť viac »
Tragédia
Tragédia (z gréckeho slova tragóidiá.
Nový!!: Človek (filozofia) a Tragédia · Pozrieť viac »
Transcendencia
Transcendencia je prekračovanie hraníc medzi dvoma oblasťami, z tohto sveta do tamtoho či onoho (do transcendentna).
Nový!!: Človek (filozofia) a Transcendencia · Pozrieť viac »
Transcendovanie
Transcendovanie (lat.) je idenie za hranice, prekračovanie, trvanie mimo, prechádzanie cez hranice, presahovanie, prechádzanie za.
Nový!!: Človek (filozofia) a Transcendovanie · Pozrieť viac »
Tvorca
Tvorca je subjekt tvorby.
Nový!!: Človek (filozofia) a Tvorca · Pozrieť viac »
Utrpenie
Utrpenie je veľké trápenie, súženie, ťažkosti, bolesti, muky.
Nový!!: Človek (filozofia) a Utrpenie · Pozrieť viac »
Vášeň
Vášeň je iracionálne pohnutie človeka, spôsobené vierou v blízkosť kvality, ktorá si zaslúži dôveru.
Nový!!: Človek (filozofia) a Vášeň · Pozrieť viac »
Vôľa (vlastnosť)
Vôľa je schopnosť človeka vykonávať chcenú, zamýšľanú a naplánovanú činnosť, tzv.
Nový!!: Človek (filozofia) a Vôľa (vlastnosť) · Pozrieť viac »
Výchova
Výchova alebo edukácia je súčasť výchovnej skutočnosti, činnosť smerujúca k získaniu a zdokonaleniu schopností a vlastností človeka.
Nový!!: Človek (filozofia) a Výchova · Pozrieť viac »
Výtvor
Výtvor je čo bolo urobené, utvorené, vytvorené tvorivou činnosťou, tvorbou, jej výsledok, napr.
Nový!!: Človek (filozofia) a Výtvor · Pozrieť viac »
Vývin (filozofia)
Vývin alebo vývoj alebo evolúcia je vzchádzanie alebo utváranie sa jedných stavov alebo foriem bytia z druhých.
Nový!!: Človek (filozofia) a Vývin (filozofia) · Pozrieť viac »
Význam
Význam je poľudšťujúca prítomnosť sveta/nejakej entity v našom vedomí.
Nový!!: Človek (filozofia) a Význam · Pozrieť viac »
Vec (filozofia)
Vec vo filozofii je súcno, predmet, objekt.
Nový!!: Človek (filozofia) a Vec (filozofia) · Pozrieť viac »
Veda
Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte.
Nový!!: Človek (filozofia) a Veda · Pozrieť viac »
Vedeckosť
Vedeckosť je súbor konštituentov osvojovania si sveta človekom, ktoré ho odlišujú od umenia, náboženstva, káždodenného osvojovania si sveta, filozofie, mýtu aťď.
Nový!!: Človek (filozofia) a Vedeckosť · Pozrieť viac »
Vedenie (filozofia)
Vedenie vo filozofii je isté poznanie; súbor kognitívnych a dignitívnych významových útvarov a významových procesov.
Nový!!: Človek (filozofia) a Vedenie (filozofia) · Pozrieť viac »
Vedomie
Vedomie je komplexný pojem z medicíny, psychológie a filozofie, kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého.
Nový!!: Človek (filozofia) a Vedomie · Pozrieť viac »
Verejná mienka
Verejná mienka je súbor verejne vyjadrovaných mienok členov rozličných spoločenských skupín o verejných záležitostiach.
Nový!!: Človek (filozofia) a Verejná mienka · Pozrieť viac »
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr. kosmos, lat. universum) môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Vesmír · Pozrieť viac »
Viera (náboženstvo)
Náboženská viera alebo viera je špecifický druh viery tvoriaci podstatnú súčasť náboženstva.
Nový!!: Človek (filozofia) a Viera (náboženstvo) · Pozrieť viac »
Viktor Frankl
Viktor Emil Frankl, M.D., Ph.D. (* 26. marec 1905, Leopoldstadt, Viedeň, Rakúsko-Uhorsko, † 2. september 1997, Viedeň, Rakúsko) bol rakúsky neurológ a psychiater židovského pôvodu.
Nový!!: Človek (filozofia) a Viktor Frankl · Pozrieť viac »
Vrstva (filozofia)
Predstava vrstvy alebo pojem vrstvy plní vo filozofii dôležitú funkciu, napr.
Nový!!: Človek (filozofia) a Vrstva (filozofia) · Pozrieť viac »
Vynález
Vynález je vyriešenie technického problému, ktoré je nové a znamená v porovnaní so svetovým stavom techniky pokrok, prejavujúci sa novým alebo vyšším účinkom.
Nový!!: Človek (filozofia) a Vynález · Pozrieť viac »
Vzťah (filozofia)
Vzťah je filozofická kategória vyjadrujúca charakter rozmiestnenia prvkov určitej sústavy a ich vzájomné závislosti; je to tiež moment všeobecnej súvislosti všetkých javov.
Nový!!: Človek (filozofia) a Vzťah (filozofia) · Pozrieť viac »
Vzor
Vzor môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Vzor · Pozrieť viac »
Základ (filozofia)
Základ alebo fundus je určenie podstaty predmetu vo vzťahu k jeho zjavnému bytiu, pričom zjavné bytie predmetu vystupuje ako to, čo sa týmto základom kladie; jav, ktorý vystupuje ako nevyhnutná podmienka, predpoklad existencie nejakého iného javu a vysvetľuje ho.
Nový!!: Človek (filozofia) a Základ (filozofia) · Pozrieť viac »
Zápornosť
Zápornosť alebo negatívnosť môže byť.
Nový!!: Človek (filozofia) a Zápornosť · Pozrieť viac »
Zlo
Zlo (z praslov. koreňa *zъlъ od ie. koreňa *ǵʰulo- s významom „krivý, pokrivený, odchyľujúci sa od správnej cesty“) je všetko škodlivé, ošklivé a záporné v živote, všetko, čo protirečí blahu, čo ho narúša alebo ničí, protiklad dobra, podľa chápania ktorého sa riadi aj chápanie zla.
Nový!!: Človek (filozofia) a Zlo · Pozrieť viac »
Zmysel (filozofia)
Zmysel je logický, etický, kauzálny, teleologický, estetický významový útvar viažuci sa s dianím,vetou, slovom, dielom.
Nový!!: Človek (filozofia) a Zmysel (filozofia) · Pozrieť viac »