Rýchlejšie ako prehliadači!
145 vzťahy: Adrien-Marie Legendre, Algebra, Algebrická geometria, Algebrická rovnica, Algebrické číslo, Algoritmus, Andrew Wiles, Arabi, Aristoteles, Arthur Cayley, Axióma, Čína (civilizácia), Číslo (matematika), Babylonia, Bernard Bolzano, Boh, Bolzanova veta, Bytie, Byzantská ríša, Celé číslo, Charles Hermite, David Hilbert, Dôkaz (logika), Dôkaz sporom, Definícia, Derivácia (funkcia), Desiatková číselná sústava, Energia, Ernst Kummer, Eukleides, Európa, Fenomén (filozofia), Filozofia, Formálny jazyk, Formula (logika), Galoisova teória, Gödelova veta o neúplnosti, Geometria, Georg Ferdinand Cantor, Giordano Bruno, Gottlob Frege, Hardvér, Henri Poincaré, Hmotnosť, Hypotéza, Idea, India, Intuícia, Jazyk (jazykoveda), Kardinálne číslo, ..., Kenneth Appel, Klasická mechanika, Konečná množina, Konfucianizmus, Kresťanstvo, Leonhard Euler, Lineárna algebra, Logický kalkul, Logika, Matematická analýza, Matematická indukcia, Matematická logika, Matematik, Matematika, Metajazyk, Množina, Mo-c’, Muhammad al-Chorezmí, Myšlienka, Negácia (logika), Nekonečno, Nerovnosť, Nespočítateľná množina, Newtonove pohybové zákony, Numerická matematika, Odhad, Peter Gustav Lejeune Dirichlet, Pierre de Fermat, Platón, Počítač, Pokus, Pozorovanie, Pragmatizmus, Pravouhlý trojuholník, Právna veda, Prírodná veda, Predstavivosť, Priestor (geometria), Prirodzené číslo, Program (počítačový), Protipríklad, Prvočíslo, Pytagorova veta, Rýchlosť svetla, Reálne číslo, Renesancia, Rovnosť (matematika), Rovnostranný trojuholník, Rozhodnuteľnosť, Rozum, Russellov paradox, Sila, Spočítateľná množina, Spojitá funkcia, Staroveké Grécko, Staroveký Egypt, Staroveký Rím, Stredovek, Taliansko, Teória, Teória čísel, Teória hier, Teória poznania, Teória pravdepodobnosti, Teória relativity, Teológia, Transcendentné číslo, Trojuholník, Včasný stredovek, Výrok (logika), Veľká Fermatova veta, Veta (matematika), Vojenstvo, William Blake, Wolfgang Haken, Zákon sily, Zobrazenie (matematika), Zrýchlenie, 16. storočie, 1825, 1839, 1847, 1852, 1878, 19. storočie, 1955, 1976, 1983, 1993, 1995, 20. storočie, 2012, 3. storočie pred Kr., 5. storočie pred Kr., 8. storočie. Rozbaliť index (95 viac) »
Adrien-Marie Legendre
Adrien-Marie Legendre (* 18. september 1752, Paríž, Francúzsko – † 10. január 1833, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky matematik.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Adrien-Marie Legendre · Pozrieť viac »
Algebra
Algebra môže byť.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Algebra · Pozrieť viac »
Algebrická geometria
Algebrická geometria (staršie algebraická geometria) je matematická disciplína, ktorá využíva metódy abstraktnej algebry na riešenie geometrických problémov.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Algebrická geometria · Pozrieť viac »
Algebrická rovnica
Algebrická rovnica (staršie algebraická rovnica) je rovnica, kde F a f sú polynomické funkcie nad nejakým poľom, spravidla poľom reálnych alebo komplexných čísiel.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Algebrická rovnica · Pozrieť viac »
Algebrické číslo
Komplexné číslo α sa nazýva algebrické číslo (staršie algebraické číslo), ak existujú racionálne čísla a_0,...,a_n; a_n \neq 0 také, že α je koreň polynómu a_0+a_1x+...+a_nx^n.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Algebrické číslo · Pozrieť viac »
Algoritmus
Príklad algoritmu – vývojový diagram. Algoritmus je postupnosť presne definovaných inštrukcií na splnenie určitej úlohy.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Algoritmus · Pozrieť viac »
Andrew Wiles
Andrew John Wiles (* 11. apríl 1953, Cambridge, Spojené kráľovstvo) je britský matematik žijúci v USA, ktorý sa preslávil svojim dôkazom Veľkej Fermatovej vety, získaným roku 1994. Okrem dôkazu Veľkej Fermatovej vety, vytvoreného s pomocou Richarda Taylora, získal ďalšie dôležité výsledky v oblasti teórie čísel. V súčasnosti je Wiles profesorom a vedúcim katedry matematiky na Princetonskej univerzite. Za svoj najväčší objav bol ocenený celým radom cien a vyznamenaní a je pravdepodobne najslávnejším žijúcim matematikom.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Andrew Wiles · Pozrieť viac »
Arabi
Nomádski Beduíni sú tradičným ideálom arabskej kultúry. Arabi alebo arabské národy môže byť.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Arabi · Pozrieť viac »
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.). Aristoteles strávil v Platónovej akadémii 20 rokov svojho života pod Platónovým vedením.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Aristoteles · Pozrieť viac »
Arthur Cayley
Arthur Cayley (* 16. august 1821, Richmond, Spojené kráľovstvo - † 26. január 1895, Cambridge) bol anglický matematik.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Arthur Cayley · Pozrieť viac »
Axióma
Axióma (slovo je žen. rodu; nesprávne: axióm, zastarano: axiom) alebo postulát je základná veta systému teórií, z ktorej sa pomocou pravidla odlúčenia dokazujú ostatné vety či teorémy daného systému.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Axióma · Pozrieť viac »
Čína (civilizácia)
3. storočí pred Kr. na ochranu pred nájazdníkmi zo severu Čína označuje niekoľko štátov a kultúr, ktoré existovali vo Východnej Ázii a pozeráme sa na ne ako vzájomne nadväzujúce za posledných 4000 rokov.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Čína (civilizácia) · Pozrieť viac »
Číslo (matematika)
komplexných čísel Číslo je matematický objekt, ktorý sa používa na počítanie, meranie a označovanie.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Číslo (matematika) · Pozrieť viac »
Babylonia
Babylonia (nesprávne resp. zastarano pod vplyvom češtiny Babylónia alebo zastarano Babylonsko) môže byť.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Babylonia · Pozrieť viac »
Bernard Bolzano
Bernard Bolzano (* 5. október 1781, Praha – † 18. december 1848, Praha) bol významný nemecky hovoriaci český matematik a filozof.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Bernard Bolzano · Pozrieť viac »
Boh
''Boh Stvoriteľ'' podľa Michelangela Michelangela Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť; podľa veriacich ľudí je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Boh · Pozrieť viac »
Bolzanova veta
Bolzanova veta je tvrdenie z matematickej analýzy, pomenovaná podľa Bernarda Bolzana.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Bolzanova veta · Pozrieť viac »
Bytie
Bytie je všetko existujúce materiálne, ako aj ideálne, nezávisle od akéhokoľvek ďalšieho určenia; to, prostredníctvom čoho je niečo súcnom (ens); to, čo je identické v súcne, základ jestvujúcna.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Bytie · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Celé číslo
Celé čísla sa skladajú z prirodzených čísel (0, 1, 2, 3, …) a záporných čísel (−1, −2, −3, …).
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Celé číslo · Pozrieť viac »
Charles Hermite
Charles Hermite (* 24. december 1822, Dieuze, Francúzsko - † 14. január 1901, Paríž) bol francúzsky matematik, ktorý pracoval predovšetkým v teórii čísel a rôznych oblastiach algebry - zaoberal sa kvadratickými formami, teóriou invariantov, ortogonálnymi polynómami a eliptickými funkciami.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Charles Hermite · Pozrieť viac »
David Hilbert
David Hilbert (* 23. január 1862, Welau pri Königsbergu (dnes Znamensk pri Kaliningrade) – † 14. február 1943, Göttingen) bol nemecký matematik.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a David Hilbert · Pozrieť viac »
Dôkaz (logika)
Dôkaz je postupnosť viet, z ktorých každá je buď vetou nevyžadujúcou dôkaz (axióma alebo predpoklad), alebo predtým dokázanou vetou, alebo vetou vyplývajúcou (odvodenou) z predchádzajúcich viet (teorémou).
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Dôkaz (logika) · Pozrieť viac »
Dôkaz sporom
Dôkaz sporom alebo dôkaz per absurdum je dôkaz pomocou zákona reductio ad absurdum, teda dôkaz podľa vzorca: ak platí "z A vyplýva B", potom ak vieme, že "z A vyplýva opak B", tak platí opak A. Inými slovami je dôkaz sporom toto: ak "z A vyplýva B" a zároveň "z A vyplýva opak B", tak platí opak A. Alebo slovne: Ak z nejakého predpokladu A vyplýva výrok B a súčasne jeho negácia, potom musí platiť negácia A. Je to obmena/špeciálna forma nepriameho dôkazu.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Dôkaz sporom · Pozrieť viac »
Definícia
Definícia je vymedzenie významu nejakého výrazu; logická operácia/ postup formulovania kritérií rozlíšenia skúmanej entity od iných entít (špecifikácia entity) konštruovania entity, používania entity a vyjadrovania špecifík významového útvaru, napríklad pojmu.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Definícia · Pozrieť viac »
Derivácia (funkcia)
Derivácia funkcie v nejakom bode sa rovná smernici jej dotyčnice v tomto bode Derivácia nejakej funkcie je zmena (rast) tejto funkcie v pomere k veľmi malej zmene jej premennej či premenných.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Derivácia (funkcia) · Pozrieť viac »
Desiatková číselná sústava
Desiatková (číselná) sústava alebo dekadická (číselná) sústava (zo) je číselná sústava, ktorej základom je číslo 10.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Desiatková číselná sústava · Pozrieť viac »
Energia
Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Energia · Pozrieť viac »
Ernst Kummer
Ernst Eduard Kummer (* 29. január 1810, Żary, Poľsko, vtedy Sorau, Brandenbursko, Prusko - † 14. máj 1893, Berlín, Nemecko) bol nemecký matematik.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Ernst Kummer · Pozrieť viac »
Eukleides
Eukleides alebo Eukleidés (Eukleides, iný prepis: Eukleidés) môže byť.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Eukleides · Pozrieť viac »
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Európa · Pozrieť viac »
Fenomén (filozofia)
Fenomén (z gr. Phainomenon.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Fenomén (filozofia) · Pozrieť viac »
Filozofia
Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Filozofia · Pozrieť viac »
Formálny jazyk
(Formálny) jazyk je zovšeobecnenie pojmu jazyk z lingvistiky.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Formálny jazyk · Pozrieť viac »
Formula (logika)
Formula alebo logická formula je ľubovoľný konečný rad (postupnosť) základných (primitívnych) symbolov formalizovaného jazyka (výrokovej, predikátovej) logiky.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Formula (logika) · Pozrieť viac »
Galoisova teória
Galoisova teória sa zaoberá riešiteľnosťou algebraických rovníc.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Galoisova teória · Pozrieť viac »
Gödelova veta o neúplnosti
Gödelova veta o neúplnosti je matematická veta.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Gödelova veta o neúplnosti · Pozrieť viac »
Geometria
Geometria (z gréckych slov Geo.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Geometria · Pozrieť viac »
Georg Ferdinand Cantor
Georg Ferdinand Ludwig Philipp Cantor (* 3. marec 1845, Petrohrad, Rusko – † 6. január 1918, Halle, Nemecko) bol nemecký matematik, známy ako tvorca modernej teórie množín.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Georg Ferdinand Cantor · Pozrieť viac »
Giordano Bruno
Giordano Bruno vlastným menom Fillipo Bruno, tiež Nolan alebo Nolanus (* 1548, Nola, Taliansko – † 17. február 1600, Rím) bol taliansky renesančný filozof a dominikán.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Giordano Bruno · Pozrieť viac »
Gottlob Frege
Friedrich Ludwig Gottlob Frege (* 8. november 1848, Wismar – † 26. júl 1925, Bad Kleinen) bol nemecký logik, matematik a filozof.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Gottlob Frege · Pozrieť viac »
Hardvér
Hardvér (-kodifikovaný tvar; nekodifikované a staršie tvary: hardwarehardvér. In:, hardverhardver. In:; staršie názvy: technické vybavenie počítača, technické vybaveniehardvér. In:, technické prostriedky (počítača), technika počítača, konštrukčné prvky počítača;; skratka HW, hw) je fyzická stránka (t. j. všetky hmotné - čiže tzv. technické - komponenty) počítača a jeho doplnkov (periférií a komunikačných prostriedkov)hardvér.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Hardvér · Pozrieť viac »
Henri Poincaré
Jules Henri Poincaré (* 29. apríl 1854, Nancy, Francúzsko – † 17. júl 1912, Paríž) bol francúzsky matematik, fyzik, astronóm a filozof, zakladateľ konvencionalizmu, člen Parížskej akadémie vied.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Henri Poincaré · Pozrieť viac »
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Hmotnosť · Pozrieť viac »
Hypotéza
Hypotéza (z gréc. hypo - pod, nižšie, znížený + thesis - tvrdenie) je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Hypotéza · Pozrieť viac »
Idea
Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Idea · Pozrieť viac »
India
India, oficiálny názov Indická republika, je najľudnatejšia krajina na svete (podľa odhadov OSN z roku 2023).
Nový!!: Dôkaz (matematika) a India · Pozrieť viac »
Intuícia
Intuícia (z lat. in-tueor, in-tuitum) znamená vhľad, alebo náhľad a v súčasnom užití obvykle označuje schopnosť rychlého chápania, odhadu a rozhodovania, ktoré nie je sprostredkované žiadnym uvažovaním aj keď býva prevádzané pocitom jasnosti a istoty, nie je podložené žiadnymi dôvodmi.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Intuícia · Pozrieť viac »
Jazyk (jazykoveda)
Jazyk je historicky konštruovaný systém zvukových, lexikálnych a gramatických prostriedkov, objektivizujúci prácu myslenia, komunikácie a vzájomného chápania sa jej účastníkov.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Jazyk (jazykoveda) · Pozrieť viac »
Kardinálne číslo
Kardinálne čísla sa používajú na porovnávanie množín podľa veľkosti.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Kardinálne číslo · Pozrieť viac »
Kenneth Appel
Kenneth Ira Appel (* 8. október 1932, Brooklyn, New York, USA – † 19. apríl 2013) bol americký matematik, ktorý v roku 1976 spoločne s Wolfgangom Hakenom dokázal vetu o štyroch farbách, v tom čase jeden z najznámejších otvorených problémov teórie grafov.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Kenneth Appel · Pozrieť viac »
Klasická mechanika
Klasická mechanika je najstaršia fyzikálna teória, ktorá si dodnes zachovala pôvodný tvar; mechanika, v ktorej sa neuvažujú kvantové javy.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Klasická mechanika · Pozrieť viac »
Konečná množina
Množina konečná je množina, ktorá má konečný počet prvkov.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Konečná množina · Pozrieť viac »
Konfucianizmus
Konfucianizmus (iné názvy: konfuciánstvo, konfucionizmus) je filozofický smer - jedna z dvoch vetví osobitného čínskeho polonáboženského kultu univerza a občianskych cností; prúd čínskej filozofie spájaný s osobou Konfucia, ktorý už nezastáva vieru vo viacerých bohov, vyhýba sa metafyzickým otázkam, pestuje skôr občiansky kult a moralistné normovanie vlastností užitočných pre štát.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Konfucianizmus · Pozrieť viac »
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Kresťanstvo · Pozrieť viac »
Leonhard Euler
Leonhard Paul Euler (čítaj Ojler) (* 15. apríl 1707, Bazilej, Švajčiarsko – † 18. september 1783, Petrohrad, Rusko) bol švajčiarsky matematik a fyzik, ktorý prežil väčšinu svojho života v Rusku a Nemecku.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Leonhard Euler · Pozrieť viac »
Lineárna algebra
Lineárna algebra je oblasť matematiky zaoberajúca sa predovšetkým štúdiom vektorov, tried vektorov nazývaných vektorové priestory (alebo lineárne priestory), ako aj tzv.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Lineárna algebra · Pozrieť viac »
Logický kalkul
Logický kalkul je kalkul, ktorého zložky sa prostredníctvom nejakej interpretácie logicky vykladajú.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Logický kalkul · Pozrieť viac »
Logika
Logika (z gr. slova λόγος logos) je veda zaoberajúca sa vyplývaním.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Logika · Pozrieť viac »
Matematická analýza
Matematická analýza je časť matematiky, v ktorej základnými pojmami sú: pojem limity, pojem funkcie, pojem derivácie a pojem integrálu.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Matematická analýza · Pozrieť viac »
Matematická indukcia
Matematická indukcia je metóda dokazovania matematických viet a tvrdení, ktorá sa používa, ak chceme ukázať, že dané tvrdenie platí pre všetky prirodzené čísla, prípadne inú, dopredu danú nekonečnú postupnosť.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Matematická indukcia · Pozrieť viac »
Matematická logika
Matematická logika (alebo z pohľadu filozofie moderná logika alebo symbolická logika) je matematická disciplína zaoberajúca sa štúdiom formálnych systémov vo vzťahu ku konceptom dôkazu a výpočtu ako časť základov matematiky.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Matematická logika · Pozrieť viac »
Matematik
Matematik je osoba, ktorého primárnou oblasťou štúdia je matematika.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Matematik · Pozrieť viac »
Matematika
Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós).
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Matematika · Pozrieť viac »
Metajazyk
Metajazyk je jazyk, v ktorom je formulovaná metateória.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Metajazyk · Pozrieť viac »
Množina
Množina je súhrn dobre rozlíšiteľných entít, ktorý chápeme ako celok.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Množina · Pozrieť viac »
Mo-c’
Mo-c’ alebo Mo Ti (lat. Micius; * asi 479 pred Kr.† okolo 390/380 pred Kr.) bol čínsky filozof, odporca Konfucia a zakladateľ mohizmu, hlásajúceho teórie o univerzálnej láske.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Mo-c’ · Pozrieť viac »
Muhammad al-Chorezmí
’Abú ’Abdalláh Muhammad Ibn Músá al-Chórezmí ’Abú Dža’far (Chvarizmí, Chovarizmí, Choresmí, arab. * okolo 780 - † asi 850, Chórezm) bol perzský matematik, astronóm a geograf.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Muhammad al-Chorezmí · Pozrieť viac »
Myšlienka
Myšlienka (alebo náhla aj nápad) je psychický obsah, akt alebo výsledok myslenia.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Myšlienka · Pozrieť viac »
Negácia (logika)
Negácia (z lat.) je logické prevrátenie hodnoty alebo výroku.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Negácia (logika) · Pozrieť viac »
Nekonečno
Symbol ∞ nekonečna v niekoľkých typoch písma. Nekonečno ako filozofický pojem je to, čo nemá medze, buď pretože je väčšie než akákoľvek daná kvantita tej istej povahy (aktuálne nekonečno) alebo pretože je spôsobilé sa takým stať (potenciálne nekonečno).
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Nekonečno · Pozrieť viac »
Nerovnosť
Nerovnosť sa v prípade dvoch čísiel alebo počtových výrazov zapisuje a ≠ b, čo čítame "a nerovná sa b" alebo "a je rôzne od b".
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Nerovnosť · Pozrieť viac »
Nespočítateľná množina
Nespočítateľná množina je množina, ktorá má v istom zmysle viac prvkov než množina prirodzených čísel.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Nespočítateľná množina · Pozrieť viac »
Newtonove pohybové zákony
Newtonove zákony pohybu, Newtonove pohybové zákony (iné názvy: Newtonove zákony, Newtonove zákony dynamiky, Newtonove zákony mechaniky,Newtonove princípy, Newtonove axiómy (pohybu), základné pohybové zákony, pohybové zákony, zákony pohybu, zriedkavo: Newtonove rovnice) sú základné zákony mechaniky, ktoré publikoval Isaac Newton v diele Philosophiae naturalis principia mathematica v r. 1687.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Newtonove pohybové zákony · Pozrieť viac »
Numerická matematika
Numerická matematika je odvetvie matematiky, ktoré vytvára efektívne metódy výpočtu a približného riešenia rôznych úloh, realizovateľné aj na počítači.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Numerická matematika · Pozrieť viac »
Odhad
Odhad je posúdenie, ocenenie (obyčajne približné) hodnoty, schopnosti, množstva, veľkosti a pod.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Odhad · Pozrieť viac »
Peter Gustav Lejeune Dirichlet
Johann Peter Gustav Lejeune Dirichlet (* 13. február 1805 Düren – † 5. máj 1859 Göttingen) bol nemecký matematik, ktorému sa pripisujú moderné formálne definície funkcie.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Peter Gustav Lejeune Dirichlet · Pozrieť viac »
Pierre de Fermat
Pierre de Fermat (* Medzi 31. október a 6. december 1607, Beaumont-de-Lomagne, Francúzsko – † 12. január 1665, Castres) bol francúzsky matematik.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Pierre de Fermat · Pozrieť viac »
Platón
Platón (-slovenský tvar kodifikovaný od roku 1940; staršie: Platon, PlatoPlato. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1931;; * 428 pred Kr./427 pred Kr. – † 347 pred Kr.) bol Sokratov žiak, spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Platón · Pozrieť viac »
Počítač
Intel Pentium 100 MHz). Počítač (iné názvy: komputer, kompúter, computer; v slangu: komp(ík)) je zariadenie alebo stroj na realizáciu výpočtov alebo riadenie operácií vyjadriteľných číselnými alebo logickými výrazmi.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Počítač · Pozrieť viac »
Pokus
Pokus alebo experiment je zámerne vyvolaný proces v relatívne presne kontrolovaných podmienkach, ktorý slúži na získavanie alebo overovanie skúseností, poznatkov, vedeckých teórií a hypotéz.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Pokus · Pozrieť viac »
Pozorovanie
Pozorovanie by sa dalo všeobecne definovať ako zmyslová percepcia okolitého sveta.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Pozorovanie · Pozrieť viac »
Pragmatizmus
Pragmatizmus je smer súčasnej filozofie, ktorý vznikol v USA koncom 19. storočia najmä zásluhou Ch. S. Peirca a W. Jamesa.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Pragmatizmus · Pozrieť viac »
Pravouhlý trojuholník
ostré uhly,'''h''' - výška na stranu c Pravouhlý trojuholník je taký trojuholník, ktorého jeden vnútorný uhol je pravý.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Pravouhlý trojuholník · Pozrieť viac »
Právna veda
Právna veda (iné názvy: veda o práve, jurisprudencia) je vedecké skúmanie práva, a to jednak ako špecifického normatívneho systému, t. j. ako súboru právnych noriem, jednak ako takého, t. j. jeho pôvodu, formy a podstaty.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Právna veda · Pozrieť viac »
Prírodná veda
Prírodné vedy alebo prírodoveda sú vedy, ktoré študujú fyzikálne, nehumánne aspekty Zeme, prírody a vesmíru okolo nás.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Prírodná veda · Pozrieť viac »
Predstavivosť
Predstavivosť je schopnosť mať predstavy a zámerne nimi disponovať.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Predstavivosť · Pozrieť viac »
Priestor (geometria)
Priestor je geometrický útvar, ktorého rozmer sa rovná priestoru, v ktorom sa nachádza.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Priestor (geometria) · Pozrieť viac »
Prirodzené číslo
Pojem prirodzené číslo može znamenať buď kladné celé číslo (1, 2, 3,...) alebo nezáporné celé číslo (0, 1, 2, 3,...). Prirodzené čísla majú dve hlavné použitia: počítanie ("na stole sú 3 jablká") alebo poradie ("toto je 3. najväčšie mesto na Slovensku").
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Prirodzené číslo · Pozrieť viac »
Program (počítačový)
Počítačový program (alebo len program, syn. '''aplikácia''') je súbor príkazov a inštrukcií, respektíve ich postupnosť v zápise zrozumiteľnom počítaču, ktorá slúži na vykonanie úlohy v tomto počítači.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Program (počítačový) · Pozrieť viac »
Protipríklad
Protipríklad alebo kontrapríklad je výnimka z navrhnutého všeobecného pravidla.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Protipríklad · Pozrieť viac »
Prvočíslo
Prvočíslo je prirodzené číslo, ktoré je väčšie ako 1 a ktorého jedinými deliteľmi sú 1 a ono samo.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Prvočíslo · Pozrieť viac »
Pytagorova veta
Ilustrácia Pytagorovej vety Pytagorova veta je základná teoréma euklidovskej geometrie.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Pytagorova veta · Pozrieť viac »
Rýchlosť svetla
Rýchlosť svetla (značka cph alebo v) je rýchlosť šírenia svetla a všetkých ostatných druhov elektromagnetického vlnenia.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Rýchlosť svetla · Pozrieť viac »
Reálne číslo
Reálne číslo je každé číslo patriace do množiny reálnych čísel.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Reálne číslo · Pozrieť viac »
Renesancia
Dóm vo Florencii. Jedna zo svetovo najznámejších renesančných stavieb. Renesancia (tal. rinascimento/rinascita, fr. (aj nem. a angl.) renaissance) je historická epocha rozvíjajúca sa v európskom prostredí od 14. storočia do polovice 17. storočia.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Renesancia · Pozrieť viac »
Rovnosť (matematika)
Rovnosť v matematike znamená, že dve veličiny sú rovnaké, v prípade dvoch čísiel alebo počtových výrazov sa zapisuje: a.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Rovnosť (matematika) · Pozrieť viac »
Rovnostranný trojuholník
Rovnostranný trojuholník je trojuholník, ktorého všetky tri strany sú rovnaké (a.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Rovnostranný trojuholník · Pozrieť viac »
Rozhodnuteľnosť
Rozhodnuteľnosť je možnosť konečným počtom operácií zistiť, či je akákoľvek formula skúmanej teórie v danom systéme dokázateľná (pravdivá).
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Rozhodnuteľnosť · Pozrieť viac »
Rozum
Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Rozum · Pozrieť viac »
Russellov paradox
Russellov paradox alebo Russellova antinómia je paradox, objavený v roku 1901 Bertrandom Russellom, ktorý ukazuje, že Cantorova intuitívna teória množín (naivná teória množín) je vnútorne sporná.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Russellov paradox · Pozrieť viac »
Sila
Sila je vektorová fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje mieru vzájomného pôsobenia telies alebo polí.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Sila · Pozrieť viac »
Spočítateľná množina
Spočítateľná množina je množina, ktorá má v istom zmysle nanajvýš „rovnako veľa“ prvkov ako množina prirodzených čísel.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Spočítateľná množina · Pozrieť viac »
Spojitá funkcia
Spojitá funkcia je pojem z matematickej analýzy, ktorý označuje takú funkciu, že pri veľmi malej zmene hodnoty x sa funkčná hodnota f(x) zmení veľmi málo.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Spojitá funkcia · Pozrieť viac »
Staroveké Grécko
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »
Staroveký Egypt
Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqua) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’AnvillaÚzemie starovekého Egypta s hlavnými sídlami Staroveký Egypt bola civilizácia staroveku v severovýchodnej časti Afriky.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Stredovek
Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo (pozri milánsky edikt) alebo zánikom Západorímskej ríše (476) na jednej strane a dobytím Konštantínopola (1453), objavením Ameriky (1492) alebo začiatkom reformácie (1515) na strane druhej.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Stredovek · Pozrieť viac »
Taliansko
Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Taliansko · Pozrieť viac »
Teória
Teória je súbor tvrdení o predmete výskumu, ktoré v danej etape poznania považujeme za pravdivé.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Teória · Pozrieť viac »
Teória čísel
Teória čísel je jednou z disciplín diskrétnej matematiky zaoberajúca sa vlastnosťami čísel vo všeobecnosti a zvlášť celými číslami, ako aj širším rozsahom problémov súvisiacich so štúdiom čísel.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Teória čísel · Pozrieť viac »
Teória hier
Teória hier (iné názvy: teória strategických hier, matematická teória hier) je odvetvie aplikovanej matematiky.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Teória hier · Pozrieť viac »
Teória poznania
Teória poznania alebo gnozeológia (z gr. γνώσεισ – gnóseis, "poznanie" + λόγος – lógos, "slovo") alebo epistemológia (z gr. επιστήμη – epistéme, "veda" + λόγος – lógos, "slovo") alebo noetika je filozofická disciplína (súčasť teoretickej filozofie), ktorá sa zaoberá nasledovnými problémami.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Teória poznania · Pozrieť viac »
Teória pravdepodobnosti
Teória pravdepodobnosti alebo počet pravdepodobnosti je odvetvie matematiky, ktoré umožňuje nachádzať podľa pravdepodobností jedných náhodných udalostí iné náhodné udalosti, ktoré nejakým spôsobom súvisia s prvými.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Teória pravdepodobnosti · Pozrieť viac »
Teória relativity
Pojem Teória relativity Alberta Einsteina zahŕňa dvojicu fyzikálnych teórií: špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Teória relativity · Pozrieť viac »
Teológia
Teológia (z gr. theologia (θεολογία) Podľa Léon-Dufoura je teológia je ľudský spôsob hovorenia o Bohu. Podľa Hansa Künga je teológia učenie o Bohu, ktoré by v prípade absolutizácie pritakávacej teológie (afirmatívnej teológie), t. j. bez zápornej teológie (negatívnej teológie), robilo Boha výtvorom nášho rozumu, projekciou našej fantázie, ba viedlo napokon k modloslužbe.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Teológia · Pozrieť viac »
Transcendentné číslo
Transcendentné číslo je každé reálne číslo (alebo aj komplexné číslo), ktoré nie je algebrické číslo.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Transcendentné číslo · Pozrieť viac »
Trojuholník
Trojuholník (zriedkavo: triangel, zastarano: trojuhol) je jeden zo základných rovinných geometrických útvarov; mnohouholník s troma vrcholmi a stranami.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Trojuholník · Pozrieť viac »
Včasný stredovek
Včasný stredovek alebo raný stredovek je obdobie stredoveku od 5. do 11. storočia.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Včasný stredovek · Pozrieť viac »
Výrok (logika)
Výrok je výraz, ktorý má práve jednu pravdivostnú hodnotu.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Výrok (logika) · Pozrieť viac »
Veľká Fermatova veta
Strana 85 z Diofantovej knihy ''Arithmetica'' (vyd. 1621). Práve na strane 85 napísal Fermat svoje tvrdenie. Veľká Fermatova veta je jedna z najslávnejších viet v dejinách matematiky.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Veľká Fermatova veta · Pozrieť viac »
Veta (matematika)
Matematická veta je výrok dokázateľný v danej teórii, ktorého pravdivosť bola dokázaná, teda má určitú pravdivostnú hodnotu.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Veta (matematika) · Pozrieť viac »
Vojenstvo
Vojenstvo je v širšom zmysle termín zahŕňajúci všetky otázky vojenskej teórie a praxe súvisiacich s tvorbou, prípravou a činnosťou ozbrojených síl v čase mieru alebo vojny.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Vojenstvo · Pozrieť viac »
William Blake
William Blake (* 28. november 1757, Londýn – † 12. august 1827, Londýn) bol anglický básnik, rytec, grafik a ilustrátor, jeden z najvýraznejších predstaviteľov raného romantizmu v Anglicku, mystik a vzdialený predchodca secesie.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a William Blake · Pozrieť viac »
Wolfgang Haken
Wolfgang Haken (* 21. jún 1928, Berlín, Nemecko) je nemecký matematik žijúci a pôsobiaci v USA.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Wolfgang Haken · Pozrieť viac »
Zákon sily
Zákon sily alebo druhý pohybový zákon alebo druhý Newtonov zákon je jeden z Newtonových pohybových zákonov.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Zákon sily · Pozrieť viac »
Zobrazenie (matematika)
Zobrazenie (iné názvy: jednoznačné zobrazenie, funkcia (v širšom zmysle), totálna funkcia (v širšom zmysle), priradenie) je predpis (presnejšie binárna relácia), ktorý priraďuje každému prvku jednej množiny (A) práve jeden prvok druhej množiny (B).
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Zobrazenie (matematika) · Pozrieť viac »
Zrýchlenie
Zrýchlenie je vektorová fyzikálna veličina definovaná ako prvá derivácia rýchlosti podľa času, resp.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a Zrýchlenie · Pozrieť viac »
16. storočie
16.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 16. storočie · Pozrieť viac »
1825
Žiadny popis.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 1825 · Pozrieť viac »
1839
Žiadny popis.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 1839 · Pozrieť viac »
1847
Žiadny popis.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 1847 · Pozrieť viac »
1852
Žiadny popis.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 1852 · Pozrieť viac »
1878
Žiadny popis.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 1878 · Pozrieť viac »
19. storočie
19.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 19. storočie · Pozrieť viac »
1955
Žiadny popis.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 1955 · Pozrieť viac »
1976
Žiadny popis.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 1976 · Pozrieť viac »
1983
Žiadny popis.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 1983 · Pozrieť viac »
1993
Inaugurácia Billa Clintona.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 1993 · Pozrieť viac »
1995
Žiadny popis.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 1995 · Pozrieť viac »
20. storočie
20.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 20. storočie · Pozrieť viac »
2012
Rok 2012 (MMXII) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 2012 · Pozrieť viac »
3. storočie pred Kr.
3.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 3. storočie pred Kr. · Pozrieť viac »
5. storočie pred Kr.
5.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 5. storočie pred Kr. · Pozrieť viac »
8. storočie
8.
Nový!!: Dôkaz (matematika) a 8. storočie · Pozrieť viac »
