Otvoriť v Google MapsObsah
153 vzťahy: Albánci, Apríl, August, Avari (Stredná Ázia), Šibenicko-kninská župa, Šibenik, Česi, Čierna Hora, Benátska republika, Biograd na Moru, Bjelovarsko-bilogorská župa, Bosna a Hercegovina, Bosniaci, Brodsko-posávska župa, Byzantská ríša, Chorvátčina, Chorváti, Chorvátske kniežatstvo, Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102), Dalmácia, Dejiny Juhoslávie, Diaľnica, Diaľnica A1 (Chorvátsko), Diaľnica A11 (Chorvátsko), Diaľnica A12 (Chorvátsko), Diaľnica A2 (Chorvátsko), Diaľnica A3 (Chorvátsko), Diaľnica A4 (Chorvátsko), Diaľnica A5 (Chorvátsko), Diaľnica A6 (Chorvátsko), Diaľnica A7 (Chorvátsko), Diaľnica A8 (Chorvátsko), Diaľnica A9 (Chorvátsko), Dubrovnícka republika, Dubrovnícko-neretvianska župa, Dubrovník, Dugi otok, Európa, Európska únia, Euro, Eurozóna, Francúzsko, Franjo Tuđman, Franská ríša, Habsburgovci, Habsburská monarchia, Hvar (mesto), Ilyrizmus, Istria, Istrijská župa, ... Rozbaliť index (103 viac) »
- Krajiny EÚ
- Členovia NATO
Albánci
Albánci sú národ žijúci v juhovýchodnej Európe.
Pozrieť Chorvátsko a Albánci
Apríl
Apríl (''Prebohaté hodinky vojvodu z Berry'') Apríl je štvrtý mesiac v roku Gregoriánskeho kalendára, má 30 dní.
Pozrieť Chorvátsko a Apríl
August
August (''Prebohaté hodinky vojvodu z Berry'') August je ôsmy mesiac roka gregoriánskeho kalendára.
Pozrieť Chorvátsko a August
Avari (Stredná Ázia)
Birituálne pohrebiská stredného a neskorého obdobia kaganátu na južnom Slovensku a hranice neskoroavarského kaganátu Avari (iné názvy: starí Avari, tureckí/turkickí Avari) boli nomádske etnikum ázijského pôvodu, ktoré tvorili kmene War a Chun usadené v 5.
Pozrieť Chorvátsko a Avari (Stredná Ázia)
Šibenicko-kninská župa
Šibenicko-kninská župa je jedna z chorvátskych žúp o rozlohe 2 984 km².
Pozrieť Chorvátsko a Šibenicko-kninská župa
Šibenik
Šibenik (alb. Shibeniku) je mesto v Chorvátsku, ktoré leží pri ústí rieky Krka do Jadranského mora.
Pozrieť Chorvátsko a Šibenik
Česi
Česi (po česky Češi) sú západoslovanský národ tvoriaci väčšinu obyvateľov Česka.
Pozrieť Chorvátsko a Česi
Čierna Hora
Čierna Hora (a odtiaľ aj po,, a pod.) je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova.
Pozrieť Chorvátsko a Čierna Hora
Benátska republika
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.
Pozrieť Chorvátsko a Benátska republika
Biograd na Moru
Biograd na Moru je prístavné a turisticky obľúbené mesto v severnej Dalmácii v Chorvátsku.
Pozrieť Chorvátsko a Biograd na Moru
Bjelovarsko-bilogorská župa
Bjelovarsko-bilogorská župa je jedna z chorvátskych žúp.
Pozrieť Chorvátsko a Bjelovarsko-bilogorská župa
Bosna a Hercegovina
Bosna a Hercegovina je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie.
Pozrieť Chorvátsko a Bosna a Hercegovina
Bosniaci
Bosniaci môžu byť.
Pozrieť Chorvátsko a Bosniaci
Brodsko-posávska župa
Brodsko-posávska župa je jedna z chorvátskych žúp.
Pozrieť Chorvátsko a Brodsko-posávska župa
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.
Pozrieť Chorvátsko a Byzantská ríša
Chorvátčina
Chorvátčina je slovanský jazyk, ktorý sa predovšetkým používa v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, v srbskej provincii Vojvodina a v ostatných susedných krajinách.
Pozrieť Chorvátsko a Chorvátčina
Chorváti
Znak Chorvátov Oton Iveković: Dolazak Hrvata na Jadran Chorváti (chorv. Hrvati) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine.
Pozrieť Chorvátsko a Chorváti
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kniežatstvo (iné názvy: Dalmátske Chorvátsko, Prímorské Chorvátsko) bol stredoveký štátny útvar Chorvátov na Balkáne.
Pozrieť Chorvátsko a Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chorvátske kráľovstvo bol stredoveký štátny útvar na Balkáne existujúci v rokoch 924/9251102/1918.
Pozrieť Chorvátsko a Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Dalmácia
Dalmácia Dalmácia Okolie Hvaru Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke.
Pozrieť Chorvátsko a Dalmácia
Dejiny Juhoslávie
Vlajka bývalej Juhoslávie Rozsah Juhoslávie Tento článok je o dejinách Juhoslávie.
Pozrieť Chorvátsko a Dejiny Juhoslávie
Diaľnica
Značka diaľnice, ktorá sa používa na Slovensku od 1. apríla 2020 Spišským Podhradím Tunel Savinac na srbskej diaľnici A2 A2 s rezervou pre tretí pruh Diaľnica alebo zastarane autostráda (do roku 1938 aj autodráha, diaľková cesta) je v jednotlivých štátoch rôzne definovaný druh väčšinou viacpruhovej cestnej komunikácie s obmedzeným prístupom, ktorá slúži na rýchle dopravné spojenie medzi dôležitými centrami, a ktorá má len mimoúrovňové križovatky.
Pozrieť Chorvátsko a Diaľnica
Diaľnica A1 (Chorvátsko)
Diaľnica A1 je najdlhšia, najvýznamnejšia a počas letnej sezóny i najvyťaženejšia chorvátska diaľnica.
Pozrieť Chorvátsko a Diaľnica A1 (Chorvátsko)
Diaľnica A11 (Chorvátsko)
Diaľnica A11 je diaľnica v Chorvátsku, ktorá bude spájať hlavné mesto Záhreb s mestom Sisak.
Pozrieť Chorvátsko a Diaľnica A11 (Chorvátsko)
Diaľnica A12 (Chorvátsko)
Diaľnica A12 je čiastočne rozostavaná diaľnica v strednom Chorvátsku severovýchodne od Záhrebu, ktorá po svojom dokončení napojí spojí oblasti Koprivnicko-križevatskej na diaľničnú sieť krajiny.
Pozrieť Chorvátsko a Diaľnica A12 (Chorvátsko)
Diaľnica A2 (Chorvátsko)
Diaľnica A2 je 59,2 km dlhá diaľnica v Chorvátsku, ktorá spája hlavné mesto Záhreb so štátnou hranicou so Slovinskom pri obci Donji Macelj.
Pozrieť Chorvátsko a Diaľnica A2 (Chorvátsko)
Diaľnica A3 (Chorvátsko)
Diaľnica A3 je 306,4 km dlhá diaľnica v Chorvátsku, ktorá spája hraničný priechod Bregana s hlavným mestom Záhreb a pokračuje Posávskou oblasťou až k srbskej štátnej hranici pri obci Lipovac.
Pozrieť Chorvátsko a Diaľnica A3 (Chorvátsko)
Diaľnica A4 (Chorvátsko)
Diaľnica A4 je diaľnica v Chorvátsku, ktorá spája maďarskú štátnu hranicu pri obci Goričan s hlavným mestom Záhreb.
Pozrieť Chorvátsko a Diaľnica A4 (Chorvátsko)
Diaľnica A5 (Chorvátsko)
Diaľnica A5 je diaľnica vo východnom Chorvátsku, ktorá po svojom dokončení spojí štátnu hranicu Bosny a Hercegoviny s mestami Đakovo a Osijek a maďarskou štátnou hranicou pri obci Beli Manastir.
Pozrieť Chorvátsko a Diaľnica A5 (Chorvátsko)
Diaľnica A6 (Chorvátsko)
Diaľnica A6 je 80,8 km dlhá diaľnica v severnom Chorvátsku, ktorá spája mesto Rijeka s diaľnicou A1 pri obci Bosiljevo.
Pozrieť Chorvátsko a Diaľnica A6 (Chorvátsko)
Diaľnica A7 (Chorvátsko)
Diaľnica A7 je diaľnica v Chorvátsku, ktorá po svojom dokončení bude spájať slovinskú štátnu hranicu pri obci Rupa s mestami Rijeka a Senj a ukončená bude v križovatke s diaľnicou A1 pri osade Žuta Lokva.
Pozrieť Chorvátsko a Diaľnica A7 (Chorvátsko)
Diaľnica A8 (Chorvátsko)
Diaľnica A8 je 64,2 km dlhá diaľnica v Chorvátsku, ktorá je súčasťou takzvaného Istrijského ypsilonu.
Pozrieť Chorvátsko a Diaľnica A8 (Chorvátsko)
Diaľnica A9 (Chorvátsko)
Diaľnica A9 je 76,8 km dlhá diaľnica v Chorvátsku, ktorá je súčasťou takzvaného Istrijského ypsilonu.
Pozrieť Chorvátsko a Diaľnica A9 (Chorvátsko)
Dubrovnícka republika
Dubrovnícka republika (iné názvy: Ragúska republikaChorvátsky názov Dubrovnik je odvodený od slova dúbrava, dubového hája podľa ľudovej etymológie. Názov Jadranského mesta Dubrovník je prvýkrát spomínaný v zmluve bosnianskeho bána Kulina.
Pozrieť Chorvátsko a Dubrovnícka republika
Dubrovnícko-neretvianska župa
Dubrovnícko-neretvianska župa je jedna z chorvátskych žúp.
Pozrieť Chorvátsko a Dubrovnícko-neretvianska župa
Dubrovník
Dubrovník (alebo aj Ragusa di Dalmazia, prezývaný aj Perla Jadranu) je mesto v Chorvátsku.
Pozrieť Chorvátsko a Dubrovník
Dugi otok
Poloha ostrova Pobrežie ostrova Sali Dugi otok (v preklade Dlhý ostrov) je siedmy najväčší chorvátsky ostrov.
Pozrieť Chorvátsko a Dugi otok
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Pozrieť Chorvátsko a Európa
Európska únia
Európska únia (skrátene EÚ alebo Únia) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).
Pozrieť Chorvátsko a Európska únia
Euro
Značka používaná pre euro Euro (ISO 4217 kód EUR; numerický kód 978; obvyklá značka €) je mena a menová jednotka.
Pozrieť Chorvátsko a Euro
Eurozóna
Krajiny Eurozóny (2023) Eurozónu tvoria členské štáty Európskej únie, ktorých menou je euro.
Pozrieť Chorvátsko a Eurozóna
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Pozrieť Chorvátsko a Francúzsko
Franjo Tuđman
Selca na Brači Franjo Tuđman (* 14. máj 1922, Veliko Trgovišće – † 10. december 1999, Záhreb), bol chorvátsky politik, prvý prezident novodobého nezávislého Chorvátska.
Pozrieť Chorvátsko a Franjo Tuđman
Franská ríša
Franská ríša (regnum Francorum), bola najväčším post-rímskym barbarským kráľovstvom v západnej Európe.
Pozrieť Chorvátsko a Franská ríša
Habsburgovci
Habsburgovci sú rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska.
Pozrieť Chorvátsko a Habsburgovci
Habsburská monarchia
Habsburská monarchia alebo habsburská ríša (iné názvy pozri dole) bol štátny útvar v strednej Európe, komplex krajín spojených najmä vládou spoločného panovníka z rodu rakúskych (t.j nie aj španielskych) Habsburgovcov v rokoch 1526 až 1918.
Pozrieť Chorvátsko a Habsburská monarchia
Hvar (mesto)
Hvar Hvar je hlavné mesto rovnomenného chorvátskeho ostrova Hvar v Dalmácii.
Pozrieť Chorvátsko a Hvar (mesto)
Ilyrizmus
Ilyrizmus bolo národnoobrodenecké hnutie južných Slovanov v 30.- 40.
Pozrieť Chorvátsko a Ilyrizmus
Istria
Istria Istria (-slov. normovaný názov; a) alebo Istrijský polostrov je polostrov v Chorvátsku (Istrijská a Prímorsko-gorskokotarská župa), Slovinsku (Obalno-kraška regija) a Taliansku (provincia Trieste).
Pozrieť Chorvátsko a Istria
Istrijská župa
Istrijská župa je najzápadnejšia chorvátska župa.
Pozrieť Chorvátsko a Istrijská župa
Jadranské more
Jadranské more Satelitný pohľad Jadranské more (zriedkavo Adriatické more, skrátene Jadran, zastarano Adria) je polouzatvorené more Stredozemného mora, ležiace medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom.
Pozrieť Chorvátsko a Jadranské more
Juhoslávia
Juhoslávia (v juhoslovanských jazykoch Jugoslavija - doslova "Juhoslávia") je termín používaný pre tri rôzne politické útvary, ktoré existovali počas väčšiny 20. storočia.
Pozrieť Chorvátsko a Juhoslávia
Juhoslávia (1943 – 1992)
Juhoslávia bola mnohonárodnostná federatívna ľudová a od roku 1963 socialistická republika v západnej časti Balkánskeho polostrova v rokoch 1943/1945 až 1992.
Pozrieť Chorvátsko a Juhoslávia (1943 – 1992)
Karlovecká župa
Karlovecká župa je jedna z chorvátskych žup.
Pozrieť Chorvátsko a Karlovecká župa
Kelti
1500 – 1000 pred Kr., ružovou 400 pred Kr. Kelti alebo (najmä pre oblasť Galie) Galovia alebo Gali boli príbuzné etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré začali pôsobiť od polovice 2.
Pozrieť Chorvátsko a Kelti
Knin
Knin je mesto v Chorvátsku v Šibenicko-kninskej župe v Dalmácii, na železnici Záhreb - Split, 56 km od pobrežia Jadranského mora.
Pozrieť Chorvátsko a Knin
Koprivnicko-križevatská župa
Koprivnicko-križevatská župa je jedna z chorvátskych žúp.
Pozrieť Chorvátsko a Koprivnicko-križevatská župa
Krapinsko-zagorská župa
Krapinsko-zagorská župa je jedna z chorvátskych žúp.
Pozrieť Chorvátsko a Krapinsko-zagorská župa
Kráľovské Uhorsko
Kráľovské Uhorsko bol oficiálny názov pre územie, ktoré zostalo z bývalého územia Uhorska po dobytí dnešného Maďarska Osmanskými Turkami (dobytie sa uskutočnilo v rokoch 1536 – 1541).
Pozrieť Chorvátsko a Kráľovské Uhorsko
Latinská cirkev
Chrám svätého Petra v Ríme Latinská cirkev (iné názvy: rímskokatolícka cirkev, (rímsko)katolícka cirkev latinského obradu/rítu, západná cirkev) je kresťanská cirkev pod jurisdikciou rímskeho pápeža používajúca rímsky (latinský) obrad.
Pozrieť Chorvátsko a Latinská cirkev
Licko-senjská župa
Licko-senjská župa je župa na severe Dalmácie v Chorvátsku.
Pozrieť Chorvátsko a Licko-senjská župa
Lijepa naša domovino
Pieseň Lijepa naša domovino je štátnou hymnou Chorvátska.
Pozrieť Chorvátsko a Lijepa naša domovino
Maďari
Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku.
Pozrieť Chorvátsko a Maďari
Maďarsko
Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.
Pozrieť Chorvátsko a Maďarsko
Makarská
Makarská (-slovenský normovaný názov; po chorvátsky Makarska) je mesto v Chorvátsku, na pobreží Jadranského mora, v strednej Dalmácii.
Pozrieť Chorvátsko a Makarská
Mária (matka Ježiša)
Mária (po hebrejsky Miriam, po aramejsky מרים – Marjám; po starogrécky Μαριαμ – Mariam, Μαρια – Maria; po arabsky مريم– Marjam), v latinskom katolicizme Panna Mária alebo Madona, vo východných cirkvách presvätá Bohorodička (Mária), manželka tesára Jozefa z Nazaretu, je matkou Ježiša Krista, druhej božskej osoby a syna Boha Otca.
Pozrieť Chorvátsko a Mária (matka Ježiša)
Medzimurská župa
Medzimurská župa je najsevernejšia župa v Chorvátsku.
Pozrieť Chorvátsko a Medzimurská župa
Moslim (vyznávač islamu)
Moslim (iné názvy: nespisovne ale často muslim, zriedkavo moslemín, zastarano musulman či muzulman, sporné označenie: mohamedán) je vyznávač islamu.
Pozrieť Chorvátsko a Moslim (vyznávač islamu)
Muž
Muž vo fraku Muž je.
Pozrieť Chorvátsko a Muž
Nacistické Nemecko
Nacistické Nemecko (iné názvy: Tretia ríša, Ríša, reich, Reich, rajch, od anšlusu Rakúska - a od 26. júna 1943 aj polooficiálne - Veľkonemecká ríša; oficiálny názov štátu znel po celý čas Nemecká ríša) je obdobie dejín Nemecka, v ktorom v Nemecku vládol národný socializmus (nacizmus), teda obdobie od začiatku roka 1933 do konca 2.
Pozrieť Chorvátsko a Nacistické Nemecko
Napoleon Bonaparte
Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (* 15. august 1769, Ajaccio, Korzika – † 5. máj 1821, Longwood, Svätá Helena, južný Atlantik) z rodu Bonaparte bol francúzsky generál a politický vodca.
Pozrieť Chorvátsko a Napoleon Bonaparte
Národný park Krka
Národný park Krka je národný park v Chorvátsku vyhlásený roku 1985 a pomenovaný po rieke Krka.
Pozrieť Chorvátsko a Národný park Krka
Nezávislý štát Chorvátsko
Nezávislý štát Chorvátsko alebo Nezávislý chorvátsky štát (skr. NDH) bolo označenie pre chorvátsky štát, existujúci v období druhej svetovej vojny ako bábkový štát nacistického Nemecka a Talianska pod vládou vtedajších ustašovcov.
Pozrieť Chorvátsko a Nezávislý štát Chorvátsko
Nový rok
Novoročný pozdrav Nový Rok je sviatok začiatku nového roka a podľa gregoriánskeho kalendára pripadá na 1. januára.
Pozrieť Chorvátsko a Nový rok
Novi Vinodolski
Novi Vinodolski je mesto a obľúbené letovisko v Kvarnerskom zálive, v Chorvátsku.
Pozrieť Chorvátsko a Novi Vinodolski
Opatija
Opatija je mesto a obľúbené letovisko v Kvarnerskom zálive, v Chorvátsku.
Pozrieť Chorvátsko a Opatija
Opština
Opština (srbský a macedónsky výraz znamenajúci občina, obec) môže byť.
Pozrieť Chorvátsko a Opština
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Organizácia Severoatlantickej zmluvy (skratka: NATO;; skratka: OTAN; najmä v 90. rokoch 20. storočia názov prekladaný ako Severoatlantická aliancia a do roku 1989 ako Severoatlantický pakt) je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená 4.
Pozrieť Chorvátsko a Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Osijecko-baranjská župa
Osijecko-baranjská župa je jedna z oblastí Chorvátska vo Východnej Slavónsku.
Pozrieť Chorvátsko a Osijecko-baranjská župa
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Pozrieť Chorvátsko a Osmanská ríša
Parlamentná republika
vojenská diktatúra Parlamentná republika je štát, v ktorom sa v sústave štátnych orgánov uplatňuje parlamentný systém.
Pozrieť Chorvátsko a Parlamentná republika
Požecko-slavónska župa
Požecko-slavónska župa je jedna z chorvátskych žúp.
Pozrieť Chorvátsko a Požecko-slavónska župa
Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Pozrieť Chorvátsko a Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Prímorsko-gorskokotarská župa
Prímorsko-gorskokotarská župa je jedna z chorvátskych žúp.
Pozrieť Chorvátsko a Prímorsko-gorskokotarská župa
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.
Pozrieť Chorvátsko a Prvá svetová vojna
Pula
Pula je mesto a prístav v Chorvátsku na západe krajiny, na juhu polostrova Istria.
Pozrieť Chorvátsko a Pula
Rakúsko
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.
Pozrieť Chorvátsko a Rakúsko
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8.
Pozrieť Chorvátsko a Rakúsko-Uhorsko
Schengenský priestor
Schengen potrebné víza Schengenský priestor (hovorovo Schengen) je územie časti Európy a niekoľkých zámorských území.
Pozrieť Chorvátsko a Schengenský priestor
Senj
Senj je mesto a obľúbené letovisko v južnej časti Kvarnerského zálivu, v Chorvátsku.
Pozrieť Chorvátsko a Senj
Sisacko-moslavinská župa
Sisacko-moslavinská župa je župa v strednom Chorvátsku, pri hraniciach s Bosnou a Hercegovinou.
Pozrieť Chorvátsko a Sisacko-moslavinská župa
Slavónsko
Slavónsko v roku 1751 Slavónsko alebo Slavónia (po chorvátsky Slavonija) je geografický a historický región ležiaci v súčasnosti na východe Chorvátska a západe Srbska.
Pozrieť Chorvátsko a Slavónsko
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Pozrieť Chorvátsko a Slovania
Slovinci
Jurij Vega, slovinský matematik, fyzik a delostrelecký dôstojník Slovinci (po slovinsky Slovenci) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Slovinsku.
Pozrieť Chorvátsko a Slovinci
Slovinsko
Slovinsko (slov. Slovenija), dlhý tvar Slovinská republika (slov. Republika Slovenija), je štát nachádzajúci sa v Európe na križovatke hlavných európskych kultúrnych a obchodných ciest.
Pozrieť Chorvátsko a Slovinsko
Split
Split je mesto v Chorvátsku, v oblasti Dalmácia.
Pozrieť Chorvátsko a Split
Splitsko-dalmatínska župa
Splitsko-dalmatínska župa alebo Splitsko-dalmátska župa je župa v chorvátskej Dalmácii, v južnom cípe krajiny.
Pozrieť Chorvátsko a Splitsko-dalmatínska župa
Srbi
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.
Pozrieť Chorvátsko a Srbi
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Pozrieť Chorvátsko a Srbsko
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Pozrieť Chorvátsko a Starovek
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Pozrieť Chorvátsko a Staroveký Rím
Stredoeurópsky čas
UTC, kaki východoeurópsky čas, zelená Moskovský čas Stredoeurópsky čas (SEČ), angl. Central European Time (CET), je jedným z časových pásiem patriacich do pásma UTC+1, 1 hodinu napred voči koordinovanému svetovému času.
Pozrieť Chorvátsko a Stredoeurópsky čas
Stredoeurópsky letný čas
Tmavočervenou farbou sú vyznačené krajiny používajúce SELČ Stredoeurópsky letný čas (SELČ; anglicky Central European Summer Time, CEST) je označenie pre časové pásmo stredoeurópsky čas (SEČ) v období platnosti letného času.
Pozrieť Chorvátsko a Stredoeurópsky letný čas
Sviatok práce
Sviatok práce alebo 1.
Pozrieť Chorvátsko a Sviatok práce
Taliani
Taliani alebo staršie Vlasi (taliansky – Italiani, sicílsky, neapolsky, sardínsky a benátsky – Taliani, furlansky – Talians, v emilčina-romaňolčine – Itagliàni, grécky – Ιταλοί (Italí)) sú národ, žijúci najmä v Taliansku.
Pozrieť Chorvátsko a Taliani
Traja králi
Ravenne), 526. Traja králi je označenie mudrcov označených v Evanjeliu podľa Matúša (presnejšie). Boli to prví pohania, ktorí uverili v Ježiša.
Pozrieť Chorvátsko a Traja králi
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Pozrieť Chorvátsko a Uhorsko
Varaždínska župa (Chorvátsko)
Varaždínska župa je župa na severe územia Chorvátska.
Pozrieť Chorvátsko a Varaždínska župa (Chorvátsko)
Všetkých svätých
National Galery, Londýn Všetkých svätých§ 2 z. č.
Pozrieť Chorvátsko a Všetkých svätých
Veľkonočný pondelok
Štáty, kde sa oslavuje veľkonočný pondelok ako sviatok alebo deň pracovného pokoja Veľkonočný pondelok alebo Svetlý pondelok alebo Pondelok Paschy je deň, ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania, resp.
Pozrieť Chorvátsko a Veľkonočný pondelok
Viedeň
Moderná časť Viedne Komplex budov Organizácie Spojených národov Jazdecká socha cisára Jozefa II. Viedeň je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.
Pozrieť Chorvátsko a Viedeň
Viroviticko-podrávska župa
Viroviticko-podrávska župa je jedna z chorvátskych žúp.
Pozrieť Chorvátsko a Viroviticko-podrávska župa
Vodice (Chorvátsko)
Vodice sú mesto v Chorvátsku v Šibenicko-kninskej župe.
Pozrieť Chorvátsko a Vodice (Chorvátsko)
Vojna v Chorvátsku
Vojna v Chorvátsku (v Chorvátsku známa ako Domovinski rat – Vlastenecká vojna, alebo Vojna za nezávislosť) je názov vojnového konfliktu v dnešnom Chorvátsku v období od 17. augusta 1990 do 12. novembra 1995.
Pozrieť Chorvátsko a Vojna v Chorvátsku
Vukovarsko-sriemska župa
Vukovarsko-sriemska župa je jedna z chorvátskych žúp.
Pozrieť Chorvátsko a Vukovarsko-sriemska župa
Zadar
Zadar je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori.
Pozrieť Chorvátsko a Zadar
Zadarská župa
Zadarská župa je jedna z chorvátskych žúp.
Pozrieť Chorvátsko a Zadarská župa
Záhreb
Záhreb je hlavné mesto Chorvátska.
Pozrieť Chorvátsko a Záhreb
Záhrebská župa (Chorvátsko)
Záhrebská župa je jedna z chorvátskych žúp.
Pozrieť Chorvátsko a Záhrebská župa (Chorvátsko)
Zoznam miest v Chorvátsku
Tento článok obsahuje zoznam niektorých miest v Chorvátsku.
Pozrieť Chorvátsko a Zoznam miest v Chorvátsku
.hr
.hr je internetová národná doména najvyššej úrovne pre štát Chorvátsko.
Pozrieť Chorvátsko a .hr
1. apríl
* Medzinárodný deň vtákov.
Pozrieť Chorvátsko a 1. apríl
1. december
* Svetový deň boja proti Aids (OSN).
Pozrieť Chorvátsko a 1. december
1. január
* Deň vzniku Slovenskej republiky – štátny sviatok SR.
Pozrieť Chorvátsko a 1. január
1. júl
úvodný ročník Tour de France.
Pozrieť Chorvátsko a 1. júl
1. máj
* Sviatok práce.
Pozrieť Chorvátsko a 1. máj
1. november
* Sviatok všetkých svätých v latinskej cirkvi.
Pozrieť Chorvátsko a 1. november
1. storočie
1.
Pozrieť Chorvátsko a 1. storočie
1091
1091.
Pozrieť Chorvátsko a 1091
11. storočie
11.
Pozrieť Chorvátsko a 11. storočie
14. storočie
14.
Pozrieť Chorvátsko a 14. storočie
15. august
Zosnutie presvätej Bohorodičky, zač. 14. stor.
Pozrieť Chorvátsko a 15. august
15. storočie
15.
Pozrieť Chorvátsko a 15. storočie
19. storočie
19.
Pozrieť Chorvátsko a 19. storočie
2000
Rok 2000 (MM) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Pozrieť Chorvátsko a 2000
2001
Rok 2001 (MMI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Pozrieť Chorvátsko a 2001
2004
Rok 2004 (MMIV) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v štvrtok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.
Pozrieť Chorvátsko a 2004
2009
Rok 2009 (MMIX) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal vo štvrtok 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.
Pozrieť Chorvátsko a 2009
2013
Rok 2013 (MMXIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.
Pozrieť Chorvátsko a 2013
2023
Rok 2023 (MMXXIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Pozrieť Chorvátsko a 2023
22. jún
* V Chorvátsku oslavujú Deň boja proti fašizmu.
Pozrieť Chorvátsko a 22. jún
25. december
* Prvý sviatok vianočný (Narodenie Pána) – deň pracovného pokoja.
Pozrieť Chorvátsko a 25. december
30. máj
* Sviatok susedov.
Pozrieť Chorvátsko a 30. máj
5. august
* Deň národnej vďačnosti (oslobodenie Kninu v roku 1995) (Chorvátsko).
Pozrieť Chorvátsko a 5. august
5. storočie
5.
Pozrieť Chorvátsko a 5. storočie
6. január
Je dňom pracovného pokoja.
Pozrieť Chorvátsko a 6. január
6. storočie
6.
Pozrieť Chorvátsko a 6. storočie
7. storočie
7.
Pozrieť Chorvátsko a 7. storočie
8. október
* Deň nezávislosti (Chorvátsko).
Pozrieť Chorvátsko a 8. október
8. storočie
8.
Pozrieť Chorvátsko a 8. storočie
9. storočie
9.
Pozrieť Chorvátsko a 9. storočie
924
0924.
Pozrieť Chorvátsko a 924
925
0925.
Pozrieť Chorvátsko a 925
Pozri tiež
Krajiny EÚ
- Írsko
- Španielsko
- Švédsko
- Belgicko
- Bulharsko
- Chorvátsko
- Cyprus
- Dánsko
- Estónsko
- Fínsko
- Francúzsko
- Grécko
- Holandsko
- Holandsko (kráľovstvo)
- Litva
- Lotyšsko
- Luxembursko
- Malta
- Maďarsko
- Nemecko
- Portugalsko
- Poľsko
- Rakúsko
- Rumunsko
- Slovensko
- Slovinsko
- Taliansko
- Česko
- Členovia Európskej únie
Členovia NATO
- Španielsko
- Švédsko
- Albánsko
- Belgicko
- Bulharsko
- Chorvátsko
- Dánsko
- Estónsko
- Fínsko
- Francúzsko
- Grécko
- Holandsko
- Holandsko (kráľovstvo)
- Island
- Kanada
- Litva
- Lotyšsko
- Luxembursko
- Maďarsko
- Nórsko
- Nemecko
- Portugalsko
- Poľsko
- Rumunsko
- Severné Macedónsko
- Slovensko
- Slovinsko
- Spojené štáty
- Spojené kráľovstvo
- Taliansko
- Turecko
- Česko
- Čierna Hora
Známy ako Chorvátska republika.