Obsah
114 vzťahy: Achát, Alpínske vrásnenie, Alpy, Amfibolit, Andezit, Arkóza, Ľadová doba, Železná hůrka, Žitavská panva, Čelná karpatská priehlbina, Česká vysočina, Česko, Bazalt, Bazanit, Bílá hora, Biotit, Boskovická brázda, Cheb, Denudácia, Devón, Diskordancia, Eduard Suess, Eolické piesky, Erózia, Erratikum, Flyšové pásmo, Fonolit, Fosília, Fylit, Granitoid, Granulit, Hercýnske vrásnenie, Hlina, Holocén, Hrasť, Jura (geochronologická jednotka), Kambrium, Karbón (geochronologická jednotka), Karbonatit, Karpaty, Karviná, Klastický sediment, Kosoštvorec, Kremenec (hornina), Krieda (geochronologická jednotka), Kvartér, Linz, Lokálne magnitúdo, Metamorfóza (geológia), Metamorfné fácie, ... Rozbaliť index (64 viac) »
Achát
Achát. Achát je odroda chalcedónu (kremeňa).
Pozrieť Geológia Českého masívu a Achát
Alpínske vrásnenie
Tektonická mapa znázorňujúca alpínske pohoria Európy a západnej Ázie. Alpínske vrásnenie správnejšie Alpínska orogenéza je súbor orogenetických pohybov, ktoré sa odohrali v druhohorách a najmä v treťohorách a podmienili vznik alpínskej sústavy.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Alpínske vrásnenie
Alpy
Alpy (z. latinského montes albes.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Alpy
Amfibolit
Amfibolit je premenená hornina, patriaca medzi kryštalické bridlice.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Amfibolit
Andezit
Andezit je výlevná vyvretá hornina sivej až tmavosivej farby s častými porfyrickými výrastlicami minerálov.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Andezit
Arkóza
Arkóza je typ pieskovca s podielom nestabilných zŕn (živce, muskovit, úlomky nestabilných hornín) nad 25 %Folk, R.L., 1980: Hemphill, Austin, 182 s..
Pozrieť Geológia Českého masívu a Arkóza
Ľadová doba
Ľadová doba (lingvisticky nevhodne: doba ľadová; iné názvy: glaciál, glaciálne obdobie) môže byť.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Ľadová doba
Železná hůrka
Železná hůrka je národná prírodná pamiatka, bola vyhlásená v roku 1961 a nachádza sa pri obci Lipová.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Železná hůrka
Žitavská panva
Žitavská panva (niekedy aj Liberecká panva) v Sasku zodpovedá naturraumu Östliche Oberlausitz (Východná Horná Lužica), v poľskom systéme geomorfologického členenia zodpovedá mezoregiónu Obniżenie Żytawsko-Zgorzeleckie (Zittausko-görlitzská zníženina), je geomorfologický celok v Krkonošskej oblasti Sudet.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Žitavská panva
Čelná karpatská priehlbina
Čelná karpatská priehlbina (iné názvy: karpatská čelná priehlbina, (čelná) karpatská predhlbeň/karpatská (čelná) predhlbeň, karpatská predhlbina, čelná karpatská hlbina/karpatská čelná hlbina, zriedkavo (karpatská) čelná predhlbenina; podľa M.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Čelná karpatská priehlbina
Česká vysočina
Česká vysočina (v geomorfológii) alebo Český masív (v geológii) je geomorfologická provincia, zaberajúca väčšiu časť Česka a siahajúca tiež do Nemecka, Rakúska a Poľska.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Česká vysočina
Česko
Česko, dlhý tvar Česká republika, je štát v strednej Európe.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Česko
Bazalt
Bazalt alebo čadič (staršie, paleozoické bazalty sa nesprávne nazývajú diabáz alebo melafýrHovorka, D., 1990: Sopky. Veda, Bratislava, 147 s.) je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Bazalt
Bazanit
Bazanit je vyvretá extruzívna hornina zložená hlave z klinopyroxénu, plagioklasu, foidov a olivínu.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Bazanit
Bílá hora
Bílá hora môže byť.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Bílá hora
Biotit
Tmavé tabuľkovité kryštály biotitu na ortoklase. Vzorka pôvodom z pohoria Erongo v Namíbii. Biotit je spoločný názov pre tmavé sľudy (annit, eastonit, flogopit a siderofylit) všeobecného vzorca K(Mg,Fe+2,Al)2-3AlSi3-2O10(OH,F)2.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Biotit
Boskovická brázda
Boskovická brázda je pretiahnutá, asi 95 km dlhá zníženina a geomorfologický celok v oblasti Brnenskej vrchoviny.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Boskovická brázda
Cheb
Cheb je okresné mesto na západe Česko v Karlovarskom kraji a centrum niekdajšieho Chebska.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Cheb
Denudácia
Denudácia môže byť.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Denudácia
Devón
Devón je názov geologickej periódy paleozoika, ktorá trvala približne v období pred 416 až 359 miliónmi rokov.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Devón
Diskordancia
Diskordancia (lat.) môže byť.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Diskordancia
Eduard Suess
Eduard Suess (* 20. august 1831, Londýn, Spojené kráľovstvo - † 26. apríl 1914, Viedeň, Rakúsko) bol rakúsky paleontológ.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Eduard Suess
Eolické piesky
Záhorí Eolické pieskyeolické piesky.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Eolické piesky
Erózia
pôdy blízko Washingtonskej štátnej univerzity Erózia (lat. erodere.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Erózia
Erratikum
USA). Erratikum (z lat. erare - blúdiť; iné názvy: blúdivý balvan, bludný balvan, eratický balvan) je spoločný názov pre veľké kamenné bloky, ktoré sa zložením značne odlišujú od miestnych hornín.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Erratikum
Flyšové pásmo
Flyšové pásmo je rozsiahla zóna Karpát, tvoriaca akrečný klin Karpát.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Flyšové pásmo
Fonolit
Fonolit alebo znelec (- zvuk a – kameň) je vulkanická hornina.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Fonolit
Fosília
ichtyosaura. Fosília (iné názvy: petrefakt, skamenenina, skamenelina; proces vzniku fosílie sa nazýva fosilizácia alebo skamenenie) môže byť.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Fosília
Fylit
Fylit je premenená hornina, vznikajúca premenou nízkeho stupňa (fácia zelených bridlíc) z ílovito-prachovitých sedimentov.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Fylit
Granitoid
Granitoid, granitoidná alebo granitická horninaBroska, I., Kohút, M., Petrík, I. Uher, P., Záhradník, L., 2006: Granitoidné horniny Malých Karpát a Považského Inovca: Všeobecné aspekty terénneho výskumu a laboratórneho štúdia.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Granitoid
Granulit
Granulit je premenená hornina ktorá vzniká pri vyšších teplotách a rôznych tlakoch počas regionálnej metamorfózy.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Granulit
Hercýnske vrásnenie
Mapa hercýnskeho orogénu Hercýnske alebo variské vrásnenie (niekedy tiež armorické, prípadne v Severnej Amerike alleghenské vrásnenie) je orogenéza, ktorá prebiehala v mladších prvohorách od devónu do permu.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Hercýnske vrásnenie
Hlina
Hlinové pole Hlina je zemina s obsahom 30 - 50 % častíc väčších ako 0,01 mm.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Hlina
Holocén
Holocén (iné názvy mladšie štvrtohory, postglaciál, poľadová doba; zastarano alúvium, mladšie náplavy; v nordickom a britskom systéme zaľadnenia interglaciál flandr) je najmladšia časť kvartéru, ktorá trvá dodnes.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Holocén
Hrasť
Hrasť a priekopová prepadlina, ohraničené dvoma poklesovými zlomami. Hrasť alebo hrast je relatívne vyššie položená tektonická štruktúra, ktorá vznikla sústavou rovnobežných zlomov - poklesovMarko, F., Jacko, S., 1999, Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická).
Pozrieť Geológia Českého masívu a Hrasť
Jura (geochronologická jednotka)
Jura je geologická perióda, prostredná v ére mezozoika (druhohôr), pred ňou bol trias a po nej sa začína krieda.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Jura (geochronologická jednotka)
Kambrium
Kambrium je prvá perióda paleozoika, po ňom nasleduje ordovik, so začiatkom pred 542 mil. rokmi a koncom pred 488,3 mil. rokmi.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Kambrium
Karbón (geochronologická jednotka)
Karbón alebo čiernouhoľný útvar je geologický útvar paleozoika (prvohôr).
Pozrieť Geológia Českého masívu a Karbón (geochronologická jednotka)
Karbonatit
Karbonatit je zriedkavá intruzívna vyvretá hornina, ktorá obsahuje viac ako 50 % podiel karbonátov (uhličitanov).
Pozrieť Geológia Českého masívu a Karbonatit
Karpaty
Gerlachovský štít Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk) sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi Carpathian Mountains.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Karpaty
Karviná
Karviná je sliezske štatutárne mesto v Moravskosliezskom kraji.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Karviná
Klastický sediment
Estónska Klastický (alebo terigénny) sediment je názov pre sediment zložený z úlomkov hornín a minerálov, pochádzajúcich zo zvetrávacích procesov.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Klastický sediment
Kosoštvorec
Kosoštvorec je rovinný geometrický útvar.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Kosoštvorec
Kremenec (hornina)
Kremenný arenit alebo kremenec alebo ortokvarcit je spevnená usadená hornina, typ pieskovca s viac ako 95% kremenných zŕn.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Kremenec (hornina)
Krieda (geochronologická jednotka)
Krieda je geologická perióda, posledná v ére mezozoika, po nej sa začína najstaršia perióda kenozoika – paleogén.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Krieda (geochronologická jednotka)
Kvartér
Kvartér (iné názvy: štvrtohory, antropozoikum, antropogén; zriedkavo: kvaternér; nevžitý tvar: štvrtovršie; zastarano: náplavy, alúvium) je súčasná perióda kenozoika, ktorá sa začala pred 2,588 miliónmi rokov.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Kvartér
Linz
Linz (slovenský historický názov Linec) je štatutárne mesto v severnom Rakúsku pri rieke Dunaj.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Linz
Lokálne magnitúdo
Lokálne magnitúdo (iné názvy: lokálne magnitudo, lokálna magnitúda (zemetrasenia), miestne magnitúdo/magnitudo, Richterovo magnitúdo/magnitudo) je druh magnitúda; je to dekadický logaritmus pomeru amplitúdy a periódy seizmickej vlny (zo seizmografu).
Pozrieť Geológia Českého masívu a Lokálne magnitúdo
Metamorfóza (geológia)
Rula - stredne až vysoko metamorfovaná hornina. Metamorfóza alebo metamorfizmus alebo premena hornín je endogénny proces, pri ktorom sa menia fyzikálne a/alebo chemické vlastnosti horniny, najmä účinkami tlaku a teploty, chemickej aktivity cirkulujúcich roztokov a iných činiteľov v hlbších častiach zemskej kôry, pod zónou, v ktorej nastáva zvetrávanie a spevňovanie hornín.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Metamorfóza (geológia)
Metamorfné fácie
Metamorfné fácie sú spoločenstvá metamorfovaných hornín, ktoré vznikli pri rovnakých tlakovo-teplotných podmienkach počas metamorfnej rekryštalizácie.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Metamorfné fácie
Miocén
Miocén (z gr. meion – menej, kainos – nový) je spodné oddelenie neogénu.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Miocén
Molasa
Molasa, Appenzellské Alpy Molasa je označenie hrubých komplexov viacerých druhov usadených hornín, prevažne však pieskovcov, ílovitých bridlíc a zlepencov, ktoré môžu vznikať v kontinentálnom, morskom, brakickom a jazernom prostredí, rozrušovaním vyvrásneneného horstva v predhlbni alebo aj v medzihorských panvách.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Molasa
Moldanubikum
Moldanubikum na mape hercýnskeho systému Moldanubikum alebo moldanubická zóna je geologická jednotka Českého masívu a európskych hercyníd.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Moldanubikum
Moravský kras
Ostrova u Macochy Mapa CHKO Moravský kras Moravský kras je najväčšia a najlepšie vyvinutá krasová oblasť s najširším spektrom krasových javov v Česku.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Moravský kras
Mramor
Mramor alebo kryštalický vápenec je premenená hornina skladajúca sa z 95 % kryštálov karbonátov, najčastejšie kalcitu (CaCO3).
Pozrieť Geológia Českého masívu a Mramor
Muskovit
Muskovit (iné názvy: obecná sľuda, draselná sľuda, biela/svetlá sľuda) je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave, chemicky zásaditý hlinitokremičitan draselný - KAl2(Si3Al)O10(OH,F)2.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Muskovit
Nemecko
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Nemecko
Odra
Odra je rieka v Strednej Európe.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Odra
Oligocén
Oligocén (z gr. oligos – málo, kainos – nový) je vrchné oddelenie paleogénu.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Oligocén
Olomučany
Olomučany sú obec v Česku v okrese Blansko v Juhomoravskom kraji.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Olomučany
Opuka
Opuka je lokálny názov pre prachovité slieňovce používaný v Českej kriedovej panve.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Opuka
Paleozoikum
Paleozoikum (iné názvy: prvohory, starovek Zeme, zriedkavo: primér, nevžitý tvar: prvovršie) je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum s trvaním približne 291 mil. rokov.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Paleozoikum
Pararula
Pararula je premenená hornina, typ ruly, ktorá vznikla vysokostupňovou premenou sedimentov.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Pararula
Passau
Passau (po slovensky aj Pasov) je mesto bez okresu v Bavorsku na juhu Nemecka a centrom okresu Passau.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Passau
Pôda
Členenie pôdnych horizontov Pôda je najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za vzájomného pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry v podmienkach určitého reliéfu.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Pôda
Příbram
Příbram je okresné mesto v Stredočeskom kraji, 60 kilometrov juhozápadne od Prahy v oblasti pod Brdmi na riečke Litavke.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Příbram
Přerov
Přerov je štatutárne mesto na strednej Morave v Olomouckom kraji, v rovnomennom okrese Přerov.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Přerov
Peripieninský lineament
Peripieninský lineament je to tektonické rozhranie 1.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Peripieninský lineament
Perm (geochronologická jednotka)
Perm je posledný geologický útvar prvohôr.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Perm (geochronologická jednotka)
Permafrost
maximálne sezónne rozšírenie snehu Permafrost (z angl. permafrost, stále zamrznutá pôda, trvalo zamrznutá pôda, trvalo zmrznutá pôda, večne zamrznutá pôda, večne zmrznutá pôda, večne zamrznutá zem, pergelisol, tjaele, tjäle; staršie: večná mrzlota, mrzlota) je geologický termín označujúci dlhodobo zamrznuté povrchové oblasti (s priemernými ročnými teplotami pod, alebo okolo 0° C), kde doba zamrznutia je dva a viac rokov.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Permafrost
Pieninské bradlové pásmo
Pieninské bradlové pásmo skrátene bradlové pásmo (angl. Pieniny klippen belt) je tektonicky a orograficky výrazné pásmo Západných Karpát.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Pieninské bradlové pásmo
Pieskovec
Pieskovec je názov horniny sedimentárneho pôvodu, ktorá vzniká spevnením piesku (úlomkov hornín veľkosti 0,0625 - 2 mm, tzv. psamitová frakcia).
Pozrieť Geológia Českého masívu a Pieskovec
Poľsko
Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Poľsko
Praha
Praha je hlavné a najväčšie mesto Česka.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Praha
Premenená hornina
granátu (drobné hnedo-oranžové minerály), typického metamorfného minerálu, ktorý vzniká iba pri veľkých teplotách a tlakoch. Premenená hornina alebo metamorfovaná hornina je hornina, ktorá prekonala štruktúrne, textúrne a minerálne premeny (metamorfózu), ide najmä o pôsobenie litostatického tlaku, tektonický stres (orientované napätie), zvýšenie teploty alebo aj v dôsledku vplyvu chemicky aktívnych roztokov (hlavne H2O) a plynov (najmä CO2), ktoré pôsobia pozdĺž styčných plôch medzi zrnami a v intergranulárnych priestoroch.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Premenená hornina
Proterozoikum
mezoproterozoiku. Proterozoikum (iné názvy: starohory; staršie: mladšie pre(d)kambrium, algonkium, predprvohory, pre(d)kambrium, eozoikum; nevžitý tvar: prvotnoživotovršie) je eón vo vývoji Zeme, v poradí tretí po archaiku, po ňom nasledovalo fanerozoikum.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Proterozoikum
Rakúsko
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Rakúsko
Regensburg
Regensburg (historický slovenský názov Rezno; po česky Řezno; po latinsky: Ratisbona, pôvodne Castra Regina - pevnosť na rieke Regen) je bavorské mesto, ktoré leží na najsevernejšom ohybe rieky Dunaj.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Regensburg
Rula
Rula je hornina zo skupiny premenených hornín.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Rula
Sedimentačný bazén
hlbokomorskej priekope a druhého v zaoblúkovom systéme. Sedimentačný bazén alebo sedimentačná panva alebo panva je miesto na zemskom povrchu (najčastejšie na morskom dne, ale v niektorých prípadoch aj na súši), kde dochádza k poklesávaniu a hromadeniu veľkého množstva sedimentov a ich následnej premene na usadené horniny.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Sedimentačný bazén
Seizmika
Zobrazenie odrazených (reflexných) seizmických vĺn. Seizmika správne seizmické metódy je náuka o umelých aj prírodných zemetraseniach, v užšom zmysle len o umelých zemetraseniach.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Seizmika
Silúr
Silúr (podľa keltského kmeňa Silúrov) je perióda paleozoika, v poradí tretia po ordoviku.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Silúr
Silicit
Silicit je všeobecné označenie rôznorodej skupiny usadených hornín, ktoré sú v prevažnej miere zložené z modifikácií oxidu kremičitého – jemnozrnného kremeňa, opálu a chalcedónu.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Silicit
Sillimanit
Sillimanit je tvrdý rombický hlinitokremičitanový minerál zo skupiny nesosilikátov s podobnou štruktúrou a podmienkami vzniku ako kyanit a andaluzit.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Sillimanit
Skarn
Skarn je premenená hornina obsahujúca Ca-silikáty (najmä granát a pyroxén), ktoré vznikali metasomatózou za zvýšených teplôt počas kontaktnej alebo regionálnej metamorfózy najčastejšie na kontaktoch magmatickej intrúzie s karbonátmi, zriedkavo i silikátmiVladár, J.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Skarn
Skupina živca
Drúza kryštálov draselných živov Skupina živca je minerálna skupina triklinických, monoklinických, alebo rombických tektosilikátov všeobecného vzorca AxBy, kde x.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Skupina živca
Spraš
Spraš je nespevnená, masívna usadená hornina žltej farby, tvorená nadpolovičným obsahom častíc prachovej (aleuritovej) veľkosti.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Spraš
Stefan
Stefan môže byť.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Stefan
Stratigrafia
Stratigrafia je odvetvie geológie, ktoré sa zaoberá vrstvami sedimentov, prípadne aj zvrstvených vyvretých hornín.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Stratigrafia
Stránská skála
Stránská skála je skalný útvar ležiaci v najsevernejšej časti katastra brnianskej mestskej časti Brno-Slatina.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Stránská skála
Strižná zóna
Strižná zóna vznikajúca pri jednoduchom strihu, deformovaná zóna od seba oddeľuje relatívne menej deformované horninové bloky. Strižná zóna je geologická štruktúra, ktorá v závislosti od mierky pozorovania, vytvára rovinné alebo zakrivené pásmo s vysokým stupňom deformácie hornín, s pomerom dĺžky k šírke prevyšujúcim hodnotu 5:1.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Strižná zóna
Svor (hornina)
Svor je premenená hornina, ktorá sa tvorí pri strednom stupni regionálnej premeny hornín.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Svor (hornina)
Synklinála
Antiklinála (vpravo) a synklinála (v strede). Synklinála Synklinála (z gr.) alebo koryto (vrásy) je označenie geológii prehĺbená časť vrásy, opak antiklinály.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Synklinála
Tektonika
Tektonika môže byť.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Tektonika
Teran
Teran (z) je v geológii označenie pre fragment kontinentálnej kôry, ktorý vznikal, alebo bol oddelený z inej tektonickej platne a akreovaný na odlišnú platňu.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Teran
Terciér
Terciér (iné názvy: treťohory, novovek Zeme; zastarano: kenozoikum; nevžitý tvar: treťovršie) je neformálne geologické obdobie, časť éry kenozoikum.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Terciér
Tethys (more)
More Tethys medzi Lauráziou a Gondwanou v triase Tethys (iné názvy: Tetys, Tétys, Thétys, Tethyda, Tetyda, tetýda, tethýda, tetyda) alebo Neotethys (synonymá zrejme analogicky k synonymám v prvej zátvorke) bol historický oceán.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Tethys (more)
Trachyt
Trachyt je výlevná vyvretá hornina sivej farby.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Trachyt
Transgresia (geológia)
fanerozoiku (posledných 542 miliónov rokov) Transgresia je dlhodobé zvýšenie morskej hladiny, obvykle spojené so zaplavením pevniny.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Transgresia (geológia)
Trias
Trias (gr. – trojdielny) je najstarší útvar mezozoika.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Trias
Tuf
Tuf (z talianskeho tufo) je usadená hornina vulkanického pôvodu, zložená z jemnozrnných sopečných vyvrhlín, hlavne sopečného popola, prachu prípadne pemzy, ktoré sa ukladali vo vrstvách v rozličnej vzdialenosti od sopiek na súši aj vodnom prostredí.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Tuf
Uherské Hradiště
Uherské Hradiště je mesto na juhovýchode Česka, na Morave, v Zlínskom kraji.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Uherské Hradiště
Usadená hornina
Namíbie Usadená (alebo sedimentárna) hornina je horninou, ktorá vznikla premiestnením, uložením a následným spevnením zvetraných úlomkov (fyzikálny proces), alebo vyzrážaním z roztokov (chemický proces), alebo usadením zvyškov biologickej aktivity (biologický proces).
Pozrieť Geológia Českého masívu a Usadená hornina
Vápenec
Vápenec je sedimentárna hornina, ktorá spolu s dolomitom tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Vápenec
Viedeň
Moderná časť Viedne Komplex budov Organizácie Spojených národov Jazdecká socha cisára Jozefa II. Viedeň je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Viedeň
Viedenská kotlina
Viedenská kotlina (alebo Viedenská panva, po nemecky Wiener Becken, po česky Vídeňská pánev) je subprovincia (severozápadná časť) Západopanónskej panvy v Rakúsku, Česku (tam zasahuje najmä ako Juhomoravská panva – Dolnomoravský úval) a Slovensku, kam zasahuje najmä ako Záhorská nížina.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Viedenská kotlina
Vrásnenie
Jednoduchý ohyb vyvolaný bočným tlakom. Vrásnenie je proces duktílnej (plastickej) deformácie hornín, pri ktorom dochádza k vzniku vrás.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Vrásnenie
Vroclav
Vroclav (po česky a historicky po slovensky Vratislav, ) je mesto v juhozápadnom Poľsku na rieke Odra, hlavné mesto Dolnosliezskeho vojvodstva.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Vroclav
Vyvretá hornina
Gabro, tmavá (bázická) magmatická hornina Vyvretá hornina alebo magmatická hornina alebo zriedkavo eruptívna hornina je hornina, ktorá vznikla kryštalizáciou z chladnúcej magmy.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Vyvretá hornina
Západné Karpaty
Západné Karpaty (zastarano: Slovenské Karpaty; v doslovnom preklade sa označujú aj ako Severné Karpaty alebo Severozápadné Karpaty) sú rozsiahla horská provincia v západnej časti Karpát.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Západné Karpaty
Zemetrasenie
Výskyt zemetrasení na svete s farebným odlíšením hĺbky ohniska Zemetrasenie je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej mechanickej energie v litosfére (v kôre a vo vrchnom plášti).
Pozrieť Geológia Českého masívu a Zemetrasenie
Zlepenec
Zlepenec alebo konglomerát, zriedkavo aj psefit je označenie pre spevnený ekvivalent štrkov.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Zlepenec
Zlom (geológia)
Letecký pohľad na zlom San Andreas v Kalifornii Zlom alebo dislokácia je geologická krehká diskontinuitná porucha (fraktúra) zemskej kôry, pozdĺž ktorej došlo alebo aj v súčasnosti dochádza k pohybu fraktúrou oddelených horninových blokov.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Zlom (geológia)
Znojmo
Znojmo je štatutárne mesto ležiace na juhu Moravy, rozkladajúce sa vysoko na ľavom brehu nad riekou Dyje.
Pozrieť Geológia Českého masívu a Znojmo