Obsah
308 vzťahy: Adolf Hitler, Albánsko, Alexandăr Stambolijski, Alexander I. (Bulharsko), Alexander Veľký, Aprílové povstanie, Arabi, Asparuch, Azovské more, Španielsko, Štátny prevrat v Bulharsku (1934), Štátny prevrat v Bulharsku (1944), Židia, Červená armáda, Česko-Slovensko, Čierna Hora, Čierne more, Balkánske vojny, Balkánsky polostrov, Banát, Bansko, Bayezid I., Bazil II., Belehrad, Benátky, Benito Mussolini, Berlín, Berlínska zmluva, Berlínsky kongres, Besarábia, Biele more, Bitka na Kosovom poli, Bitka o Stalingrad, Blízky východ, Boľševik, Bogomilstvo, Bojanský chrám, Boris I., Boris III., Bosna a Hercegovina, Bospor, Bronzová doba, Bulharčina, Bulhari, Bulharská volžsko-kamská ríša, Bulharsko, Byzantská ríša, Caligula, Carihradská konferencia, Chazari, ... Rozbaliť index (258 viac) »
- Dejiny Európy
Adolf Hitler
Adolf Hitler (* 20. apríl 1889, Braunau am Inn – † 30. apríl 1945, Berlín) bol nemecký politik narodený v Rakúsku, diktátor, člen a neskôr líder Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP), autor národnosocialistickej koncepcie štátu (v diele Mein Kampf, 1927), ktorý stál na čele Nemeckej ríše najskôr ako ríšsky kancelár (30.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Adolf Hitler
Albánsko
Albánsko, dlhý tvar Albánska republika (albán. Republika e Shqipërisë) je národný štát nachádzajúci sa na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe, ležiaci na pobreží Jadranského a Iónskeho mora.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Albánsko
Alexandăr Stambolijski
Alexandăr Stoimenov Stambolijski (* 1. marec 1879, Slavonica – † 14. jún 1923, tamže) bol bulharský predseda vlády od októbra 1919 do svojej smrti v roku 1923.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Alexandăr Stambolijski
Alexander I. (Bulharsko)
Alexander I. z Hesensko-battenberskej dynastie (* 5. apríl 1857, Verona, Taliansko – † 17. november 1893, Graz, Rakúsko) bol bulharský knieža.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Alexander I. (Bulharsko)
Alexander Veľký
Britskom múzeu. Alexander Veľký alebo Alexander/Alexandros Macedónsky alebo Alexander III. (resp.) (* medzi 20. júlom a 30. júlom 356 pred Kr., Pella – † 10. jún/11. jún 323 pred Kr., Babylon) bol macedónsky kráľ.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Alexander Veľký
Aprílové povstanie
Vlajka aprílového povstania, ktorú ušila Rajna Popgeorgieva Futeková. Text: 'Sloboda alebo smrť'. Aprílové povstanie (po bulharsky: Априлско въстание) bolo povstanie Bulharov proti osmanskej nadvláde v apríli a máji 1876.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Aprílové povstanie
Arabi
Nomádski Beduíni sú tradičným ideálom arabskej kultúry. Arabi alebo arabské národy môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Arabi
Asparuch
Chán Asparuch bol prvým vládcom prvej bulharskej ríše (681–1018); vládol v rokoch 681–700.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Asparuch
Azovské more
NASA) Azovské more (po rusky Азовское море, po ukrajinsky Азовське море, po krymskotatársky Azaq deñizi) je vnútrozemské more, v podstate záliv Čierneho mora.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Azovské more
Španielsko
Španielsko, dlhý tvar Španielske kráľovstvo, je krajina v juhozápadnej Európe na Pyrenejskom polostrove.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Španielsko
Štátny prevrat v Bulharsku (1934)
Štátny prevrat v Bulharsku vyprovokovala skupina intelektuálov z politického krúžku Zvon (po bulharsky: Звено) 19. mája 1934 v Sofii.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Štátny prevrat v Bulharsku (1934)
Štátny prevrat v Bulharsku (1944)
Štátny prevrat v Bulharsku vypukol 5. septembra 1944 po vyhlásení vojny ZSSR Bulharsku.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Štátny prevrat v Bulharsku (1944)
Židia
Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Židia
Červená armáda
Červená armáda alebo presnejšie Robotnícko-roľnícka Červená armáda (skratka) bol oficiálny názov armády Sovietskeho zväzu (resp. do roku 1922 Ruskej SFSR) od septembra 1918 do októbra 1946.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Červená armáda
Česko-Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Česko-Slovensko
Čierna Hora
Čierna Hora (a odtiaľ aj po,, a pod.) je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Čierna Hora
Čierne more
NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Čierne more
Balkánske vojny
Balkánske vojny boli vojny, ktorých cieľom bolo rozdelenie a oslobodenie vojenskou cestou kresťanského obyvateľstva európskej časti Osmanskej ríše.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Balkánske vojny
Balkánsky polostrov
Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Balkánsky polostrov
Banát
Banát, prípadne po slovansky bánovina, môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Banát
Bansko
Bansko je malé mesto v centrálnom juhozápadnom Bulharsku, ktoré sa nachádza v Blagoevgradskej oblasti.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bansko
Bayezid I.
Bayezid I. (osm. tur. بايزيد اول, mod. tur. I. Bayezid, Yıldırım Bayezid (prezývaný Yildirim (osm. tur. یلدیرم), "Blesk"); * 10. máj 1354, Osmanský bejlik – † 8. marec 1403, Tímúrovská ríša) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1389 - 1402.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bayezid I.
Bazil II.
Bazil II. (iné mená: Basileios II., Basil II., Bazilius II., Vasilios II., Basilios II.), nazývaný Bulharobijca resp.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bazil II.
Belehrad
Kostol sv. Marka (pravoslávny) Belehrad (srbsky Beograd, Београд) je hlavné a najväčšie mesto Srbska.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Belehrad
Benátky
Benátky (v benátskom nárečí Venezsia) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Benátky
Benito Mussolini
Benito Mussolini (* 29. júl 1883 Predappio, Romagna – † 28. apríl 1945, pri Miláne) bol vodca talianskeho fašizmu a v rokoch 19221943 fašistický diktátor v Taliansku.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Benito Mussolini
Berlín
Berlín je mesto vo forme mestského štátu a hlavné mesto Nemecka.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Berlín
Berlínska zmluva
Berlínskom kongrese v roku 1878. Berlínska zmluva je medzinárodný dohovor, ktorý 1. júla 1878 podpísali predstavitelia Spojeného Kráľovstva, Rakúska-Uhorska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Ruska a Osmanskej ríše na záver Berlínskeho kongresu.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Berlínska zmluva
Berlínsky kongres
Účastníci Berlínskeho kongresu. Berlínsky kongres (13. jún 1878 – 13. júl 1878) bol stretnutím predstaviteľov vtedajších európskych mocností – Spojené kráľovstvo (Benjamin Disraeli), Nemecko (Otto von Bismarck), Rakúsko-Uhorsko (Július Andráši), Taliansko, Rusko (Alexandr Michajlovič Gorčakov) – a Osmanskej ríše.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Berlínsky kongres
Besarábia
Mapa oblasti Besarábia. Besarábia (po ukrajinsky: Бесарабiя alebo Басарабiя, po rumunsky: Basarabia) je historická oblasť v dnešnom Moldavsku a na Ukrajine medzi Čiernym morom a riekami Prut, Dunaj a Dnester.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Besarábia
Biele more
Biele more Biele more je more na severozápadnom pobreží Ruska, vnútorné more Severného ľadového oceánu.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Biele more
Bitka na Kosovom poli
Pamätník na mieste bitky Bitka na Kosovom poli bola bitka medzi Srbskom s jeho spojencami a Osmanskou ríšou.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bitka na Kosovom poli
Bitka o Stalingrad
Bitka o Stalingrad (iné názvy: stalingradská bitka, bitka pri Stalingrade) bolo ozbrojené stretnutie na juhozápade európskej časti Sovietskeho zväzu, v ktorom bojovali vojská Osi, predovšetkým nacistického Nemecka, Rumunska, Maďarska a Talianska, proti sovietskym silám.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bitka o Stalingrad
Blízky východ
Najbežnejšia definícia Blízkeho východu Blízky východ (mimo politiky, najmä v kultúrnom či archeologickom kontexte, aj: Predný východ či menej často Predný Orient; po anglicky Near East, po nemecky Naher Osten/Nahost/Vorderer Orient) je nejasne vymedzený geografický termín.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Blízky východ
Boľševik
Boľševik je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Boľševik
Bogomilstvo
Bogomilstvo bolo kacírske hnutie v ortodoxnej cirkvi.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bogomilstvo
Bojanský chrám
Bojanský chrám je stredoveký chrám bulharskej pravoslávnej cirkvi, ktorý leží na samom okraji Sofie, hlavného mesta Bulharska.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bojanský chrám
Boris I.
Boris I. alebo Boris-Michal (bulharsky Борис I (Михаил) - Boris I Michail), známy tiež ako Bogoris († 2. máj 907) bol vládcom Bulharska v rokoch 852–889 a prvý bulharský kresťanský cár.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Boris I.
Boris III.
Boris III., narodený ako Boris Clement Robert Maria Pio Stanislav Sasko-cobursko-gothajský (* 30. január 1894, Sofia, Bulharsko – † 28. august 1943, Sofia) bol prvý bulharský panovník v Bulharskom cárstve.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Boris III.
Bosna a Hercegovina
Bosna a Hercegovina je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bosna a Hercegovina
Bospor
Bospor je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bospor
Bronzová doba
Bronzová doba – Muséum de Toulouse Bronzová doba (lingvisticky nevhodne: doba bronzová) je v dejinách praveku a archeológii obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bronzová doba
Bulharčina
Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bulharčina
Bulhari
Známi Bulhari Rozdelenie bulharského (žltá) a tureckého obyvateľstva (biela) na území Bulharska Srbsku Bulhari sú južnoslovanský národ, ktorý žije na území Bulharskej republiky, ale aj v Severnom Macedónsku, Moldavsku a na Ukrajine (tzv.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bulhari
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharská volžsko-kamská ríša (iné názvy: Volžsko-kamské Bulharsko, Povolžské Bulharsko, Volžské Bulharsko, Veľké Bulharsko) bol štát vo východnej časti európskej časti Ruska v povodí stredného toku Volgy a dolného toku Kamy od prvej polovice 10.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharsko
Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Bulharsko
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Byzantská ríša
Caligula
Caligula, celým menom Gaius Caesar Caligula alebo Gauis Caesar Augustus Germanicus (* 31. august 12 – † 24. január 41) bol od marca 37 do 24. januára 41 cisárom Rímskej ríše z júliovsko-klaudiovskej dynastie.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Caligula
Carihradská konferencia
Carihradská konferencia trvala od 23. decembra 1876 do 20. januára 1877 v Carihrade.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Carihradská konferencia
Chazari
Chazarská ríša (okolo r. 650, 750, 850) Chazari (iné názvy: Kazari, Kozári, Kozari, Kavari, Kabari, Kovari, staršie Chazarovia, po hebrejsky Kuzarim) boli staroveké kmene altajského pôvodu, pôvodne zrejme z Priuralia, ktoré v rokoch 650965 mali Chazarskú ríšu medzi Dneprom, Krymom, Kaukazom, Kaspickým morom a južným Uralom.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Chazari
Cyrilika
Cyrilika alebo cyrilské písmo môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Cyrilika
Dardanely
Dardanely Dardanely alebo Dardanelská úžina (po grécky Δαρδανελλια, po turecky Çanakkale Boğazı; starý názov: Hellespont - Hellenspontos, Hellino more) je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Dardanely
Dácia
Birebistu v roku 82 pr. Kr. Dácia alebo zriedkavo Dákia (po rumunsky: Dacia, po grécky: Getae) bolo historické územie starovekého Ríma (Rímska ríša), ktoré sa rozprestieralo na väčšine územia súčasného Rumunska medzi riekami Tisa, Dunaj, Dnester a pohorím Karpaty.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Dácia
Dákovia
Dákovia alebo Dáci boli vetva indoeurópskych Trákov obývajúca zhruba územie dnešného Rumunska (Dácia) pravdepodobne od bronzovej doby.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Dákovia
Dobrudža
Mapa Rumunska s oranžovo zvýraznenou Severnou Dobrudžou, a Bulharska so žlto zvýraznenou Južnou Dobrudžou Dobrudža (rumunsky Dobrogea, bulharsky Добруджа), je historické územie o rozlohe 23 100 km² rozdelené dnes medzi Rumunsko a Bulharsko.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Dobrudža
Dohoda
Dohoda môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Dohoda
Dohoda (prvá svetová vojna)
Vojenské spojenectvá v Európe pred 1. svetovou vojnou Ruský plagát znázorňujúci Trojdohodu Dohoda (zastarano Antanta z) bol vojensko-politický blok, systém spojeneckých zmlúv uzavretých proti Trojspolku.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Dohoda (prvá svetová vojna)
Druhá balkánska vojna
Druhá balkánska vojna (1913) bola jedna z balkánskych vojen, ktorá vypukla 16. júla 1913.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Druhá balkánska vojna
Druhá svetová vojna
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Druhá svetová vojna
Dunaj
Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Dunaj
Edirne
Edirne (novogr. ΑδριανούποληAdrianupoli, starogr. Aδριανούπολις – Adrianoupolis, lat. Hadrianopolis, bulh. Одрин-Odrin; do zač. 20. stor. po slovensky Adrianopol, historický slovenský názov Drinopol) je mesto nachádzajúce sa v Trácii, v európskej časti súčasného Turecka.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Edirne
Egejské more
Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Egejské more
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Európa
Európska únia
Európska únia (skrátene EÚ alebo Únia) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).
Pozrieť Dejiny Bulharska a Európska únia
Ferdinand I. (Bulharsko)
Ferdinand I. (* 26. február 1861, Viedeň, Rakúsko – † 10. september 1948, Coburg, Nemecko), narodený ako Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Sasko-cobursko-gothajský, bol v rokoch 18871908 knieža a 19081918 cár Bulharska.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Ferdinand I. (Bulharsko)
Filip II. (Macedónia)
Filip II. - kráľ Macedónie Filip II. (gr. Φίλιππος (Filippos), milovník koní; * okolo 382 pred Kr. – † 336 pred Kr., Aigy) bol kráľ Macedónie a otec Alexandra Veľkého.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Filip II. (Macedónia)
Fotios
Fotios (iné názvy: Fótios, Fócios, Fótios Veľký, Focius, Fotius; po grécky Φώτιος – Fótios, lat. Photius; * okolo 820, Konštantinopol – † 6. február 891 v arménskom Bordi) bol byzantský filozof, teológ, polyhistor, najväčší učenec 9.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Fotios
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Francúzsko
Franská ríša
Franská ríša (regnum Francorum), bola najväčším post-rímskym barbarským kráľovstvom v západnej Európe.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Franská ríša
Gabrovo (mesto)
Gabrovo je mesto v centrálnom Bulharsku rozložené pri severnom východe zo Šipčenského priesmyku, na severných svahoch Starej planiny, po oboch brehoch rieky Jantra.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Gabrovo (mesto)
Góti
Góti Góti boli východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku (dnes Gotland).
Pozrieť Dejiny Bulharska a Góti
Georgi Dimitrov
Georgi Dimitrov Michajlov, v slovenčine aj Juraj Dimitrov (* 18. jún 1882, Kovačevci, Bulharské kniežatstvo; dnešné Bulharsko – † 2. júl 1949, Moskva, ZSSR; dnešné Rusko) bol bulharský komunistický vodca.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Georgi Dimitrov
Georgi Părvanov
Georgi Sedefčov Părvanov (* 28. jún 1957, Sirištnik) je bulharský socialistický politik a historik, v rokoch 2002 až 2012 prezident Bulharska.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Georgi Părvanov
Geti
Geti (iné názvy: Géti, zastarano Gétovia, Getovia; lat. Getae, gr. Getai) boli príslušníci geto-dáckej vetvy Trákov, doložení v období okolo prelomu letopočtu.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Geti
Gréčtina
Gréčtina môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Gréčtina
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Gréci
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Pozrieť Dejiny Bulharska a Grécko
Heréza
Galileo Galilei usvedčený z herézy Heréza, kacírstvo alebo blud, či bludárstvo (z gr. αιρεσιςhairesis v preklade svojvoľný výber) označuje v kresťanstve, najmä v katolíckej a ortodoxnej cirkvi, taký teologický názor, ktorý sa natoľko odchyľuje od učenia danej cirkvi, že je nezlučiteľný so všeobecnou vierou danej cirkvi, t. j.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Heréza
Hlaholika
Hlaholika alebo hlaholské písmo je dnes už nepoužívané písmo Slovanov.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Hlaholika
Homér
Homér – Musée du Louvre Homér alebo Homéros (Homéros, po novogrécky Όμηρος – Omiros) bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Homér
Ibar
Ibar je rieka v juhozápadnom Srbsku a vo východnej časti Čiernej Hory.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Ibar
Iliada
Iliada alebo Ilias alebo Ílias (koreň pri skloňovaní je v slovenčine vždy Iliad- resp. Íliad-; starogr. Ἰλιάς - Ilias/iný prepis Ílias, Ilion - Trója) je prvá z dvoch veľkých epických básni (eposov), ktorých autorstvo sa pripisuje Homérovi.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Iliada
Ilindensko-preobraženské povstanie
Ilindensko-preobraženské povstanie z augusta - októbra 1903 (Ilindensko-Preobražensko vǎstanie; Macedónčina, Ilindensko vostanie; Grécky, Eksegersi tou Ilinden), bola organizovaná revolta proti Osmanskej ríši, ktorú pripravila a uskutočnila Vnútorná macedónsko-adresárska revolučná organizácia s podporou Najvyššieho macedónsko-adresárskeho výboru.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Ilindensko-preobraženské povstanie
Indus
Indus (iné názvy pozri nižšie) je najdlhšia rieka južnej Ázie a hlavný tok Pakistanu.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Indus
Inocent III.
Inocent III. (lat. Innocentius Tertius), vl.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Inocent III.
Islam
Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Islam
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Istanbul
Ivajlo
Ivajlo (po bulharsky: Ивайло), pôvodne pastier svíň, bol v rokoch 1278 až 1279 cár Bulharska.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Ivajlo
Ivan Alexander
Ivan Alexander Ivan Alexander alebo Ján Alexander (po bulharsky Иван Александър – † 17. február 1371) bol v rokoch 1331/1332 až 1371 bulharský cár.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Ivan Alexander
Ivan Asen I.
Ivan Asen I. alebo Ján Asen I. alebo Asen I. bol v rokoch 1189 až 1196, čiastočne spolu s bratom Petrom IV. cárom Bulharov.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Ivan Asen I.
Ivan Asen II.
Portrét Ivana Asena II. z kláštora Zograf v Athose, 1817Ivan Asen II. alebo Ján Asen II. bol v rokoch 1218 - 1241 cár Bulharska.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Ivan Asen II.
Ivan Šišman
Ivan Šišman Ivan Šišman alebo Ján Šišman (* 1350/1 – † 3. jún 1395) bol v rokoch 1371 až 1395 bulharský cár.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Ivan Šišman
Ivan Sracimir
Ivan Sracimir alebo Ján Sracimir (* ~1324, Loveč, Bulharská ríša – † po 1396) bol v rokoch 1356 až 1396 bulharský cár.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Ivan Sracimir
Jadranské more
Jadranské more Satelitný pohľad Jadranské more (zriedkavo Adriatické more, skrátene Jadran, zastarano Adria) je polouzatvorené more Stredozemného mora, ležiace medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Jadranské more
Janov
Janov môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Janov
Japonsko
Pagoda Tokio, Shinjuku Sensoji Veža vo Fukuoke Japonská ikebana Japonsko (formálne) je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Japonsko
Ján Huňady
Ján Huňady (starším slovenským pravopisom: Ján Hynyadi/Hunyadi, po maďarsky Hunyady János, po nemeckyJohann Hunyadi, po rumunsky Iancu/Ioan (Corvinus) de Hunedoara, po srbsky Sibinjanin Janko; * 1387/1400/1407, hrad Hunyad, Hunedoara – † 11. august 1456, Zemun) bol sedmohradský šľachtic, vynikajúci vojvodca, jedna z najvýznamnejších osobností 15.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Ján Huňady
Ján I. (Byzantská ríša)
Ján I. Tzimiskes (iné mená pozri nižšie; * okolo 925, Chozana, Arménsko† 10. január 976, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 969 až 976.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Ján I. (Byzantská ríša)
Josif Vissarionovič Stalin
Josif Vissarionovič Stalin (rodným menom; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Moskva) bol sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924 až 1953.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Josif Vissarionovič Stalin
Josip Broz Tito
Josip Broz Tito, vlastným menom Josip Broz (* 7. máj 1892, Kumrovec – † 4. máj 1980, Ľubľana), bol juhoslovanský komunistický revolucionár a politik.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Josip Broz Tito
Juhoslávia
Juhoslávia (v juhoslovanských jazykoch Jugoslavija - doslova "Juhoslávia") je termín používaný pre tri rôzne politické útvary, ktoré existovali počas väčšiny 20. storočia.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Juhoslávia
Justín II.
Solidus Justinia II. Justín II. (iné mená: Justin II., Justinus II., Iustinus II., Justinos II., I(o)ustinos II., zriedkavejšie: Justinius II., Iustinius II.; * 520 – † 5. október 578) bol byzantský cisár od 14. novembra 565 až do smrti.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Justín II.
Justinián II.
Justinián II.Iné mená: Justinian II., Justinianos II./Justiniános II./Jústiniános II., I(o)ustinianos II./I(o)ustiniános II./Iústiniános II., Justianianus II., Iustinianus II. zvaný Rhinotmétos alebo po latinsky Rhinotmetus (* okolo 668, Konštantínopol/Cyprus† 7.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Justinián II.
Kalojan
Kalojan alebo Ivan I. alebo Ján I. (prezývaný Joanica) bol v rokoch 1196/1197 až 1207 cár Bulharov.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Kalojan
Kama
Kama (Kama, udm. Кам, Kam) je rieka v európskej časti Ruska.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Kama
Karpaty
Gerlachovský štít Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk) sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi Carpathian Mountains.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Karpaty
Kaukaz
Kaukaz môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Kaukaz
Kliment Ochridský
Kliment Ochridský (iné mená: (svätý) Kliment Sloviensky, (svätý) Kliment Bulharský, (svätý) Kliment Velický, svätý Kliment; * pred 836 – † 27. júl 916) bol kresťanský biskup, spisovateľ, pedagóg, vzdelanec a žiak sv.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Kliment Ochridský
Konštantín Filozof
Ostatky Cyrila Konštantína Filozofa v Bazilike sv. Klimenta v Ríme, foto z r. 1989 Konštantín Filozof (* 827, Solún, Grécko – † 14. február 869, Rím), tesne pred smrťou prijal mníšske meno Cyril resp.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Konštantín Filozof
Konštantín IV. (Byzantská ríša)
Minca Konštantína IV. Konštantín IV. (varianty mena pozri v článku Konštantín IV.; gr. Κωνσταντίνος Δ' ο Πωγώνατος; *asi 652 – † 10.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Konštantín IV. (Byzantská ríša)
Konštantín Preslavský
Konštantín Preslavský (iné mená: Konštantín Presbyter, Konštantín Bulharský,; * 9. storočie, asi byzantská Macedónia† rané 10. storočie/915) bol stredoveký bulharský cirkevný spisovateľ a prekladateľ, vedúci predstaviteľ preslavskej lit.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Konštantín Preslavský
Konštantínopolský ekumenický patriarchát
Konštantínopolský ekumenický patriarchát je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Konštantínopolský ekumenický patriarchát
Kosovo
Mapa Kosova Etnické zloženie Kosova (anglicky) Kosovo je sporné územie na Balkánskom polostrove.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Kosovo
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Kresťanstvo
Krum
Krum Krum († 13. apríl 814) bol v rokoch 803–814 chán Bulharov.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Krum
Krym
Krym môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Krym
Kubrat (Bulharsko)
Kubrat (*? – † medzi 641 a 668) bol vládca (chán) Prabulharov a neskôr ostatných kočovníkov medzi Kubanom a Azovským morom.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Kubrat (Bulharsko)
Kumáni
Kumáni alebo Plavci alebo Polovci (zriedkavo, najmä pre tých, čo sa usadili v Uhorsku aj Kúnovia či Kúni) môžu byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Kumáni
Ladislav IV. (Uhorsko)
Ladislav IV. Kumánsky (5. august 1262 – 10. júl 1290, Cheresig) bol v rokoch 1272 – 1290 kráľ Uhorska.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Ladislav IV. (Uhorsko)
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Latinčina
Latinské cisárstvo
Epirský despotát Latinské cisárstvo (1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Pozrieť Dejiny Bulharska a Latinské cisárstvo
Liga národov
Liga národov môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Liga národov
Maďari
Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Maďari
Maďarsko
Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Maďarsko
Macedónci
Macedónci (alebo zastarano Makedónci) môžu byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Macedónci
Macedónia
Macedónia (staršie – pred vznikom dnešného štátu Macedónsko – alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano – ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky – Macedonia; veľmi zastarano Makedonia) je historické (pôvodne staroveké) územie na Balkánskom polostrove do zač.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Macedónia
Macedónia (historické územie)
Verginske slnko, symbol Macedónie Macedónia (staršie - pred vznikom dnešného štátu Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko - alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano - ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky - Macedonia; gr.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Macedónia (historické územie)
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Malá Ázia
Marica
Marica je rieka v Bulharsku, Grécku a Turecku.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Marica
Metod
Metod (zastarano: Metód, Metodej, po česky Metoděj, zastarano Strachota, rusky a ukrajinsky Мефодій, anglicky Methodius) je mužské krstné meno gréckeho pôvodu (Methodios – Μεθόδιος).
Pozrieť Dejiny Bulharska a Metod
Michail Sergejevič Gorbačov
Michail Sergejevič Gorbačov (* 2. marec 1931, Privoľnoje – † 30. august 2022, Moskva) bol sovietsky komunistický politik.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Michail Sergejevič Gorbačov
Michal III. (Bulharsko)
Micha(e)l Asen III. (po bulharsky: Михаил Асен III - Michail Asen III), známy pod menom Micha(e)l Šišman (III.) (Михаил Шишман - Maichail Šišman), bol v rokoch 1323 až 1330 bulharský cár.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Michal III. (Bulharsko)
Michal III. (Byzantská ríša)
Michal ako dieťa Michal III.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Michal III. (Byzantská ríša)
Mníchovská dohoda
Nemecka Česko-Slovensko po Mníchovskej dohode Mníchovská dohoda (iné názvy: Mníchovská zmluva;Mníchovská zrada oficiálne: Abkommen zwischen Deutschland, dem Vereinigten Königreich, Frankreich und Italien, getroffen in München am 29.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Mníchovská dohoda
Monastier
Sergeja Michajloviča Prokudina-Gorského z roku 1910 Monastier je označenie pre miesto, kde žijú mnísi, v pravoslávnej aj gréckokatolíckej cirkvi a aj v iných východných cirkvách.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Monastier
Moskva
Moskva je hlavné a najväčšie mesto Ruska.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Moskva
Murad I.
Murad I. alebo Murat I. (arab. Murád I. osm. tur. مراد اول, mod. tur. I. Murad), prezývaný po turecky Hügavendigâr - Vladár (* 29. jún 1326, Bursa†15. jún 1389 v bitke pri Kosovom Poli) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 13591389.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Murad I.
Mykény
Mykény (IPA,, novogr.: Μυκήνες) je bývalé starogrécke mesto, dnes archeologické nálezisko v Grécku, asi juhozápadne od Atén, na severovýchodnom Peloponéze.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Mykény
Naum Ochridský
Naum Ochridský (iné názvy: svätý Naum, svätý Namu, (svätý) Naum z Preslavu, (svätý) Naum Preslavský; * okolo 830 – † 23. december 910, Monastier sv. archanjelov neďaleko Ochridu, Severné Macedónsko) bol spisovateľ a žiak sv.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Naum Ochridský
Nemecká demokratická republika
Nemecká demokratická republika (NDR, hovorovo „Východné Nemecko“, po nemecky Deutsche Demokratische Republik, skr. DDR) bol socialistický (resp. do roku 1968 ľudovodemokratický) štát na území časti dnešného Nemecka, ktorý existoval v rokoch 1949 až 1990.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Nemecká demokratická republika
Nemecko
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Nemecko
Neolit
Neolit (iné názvy: mladšia kamenná doba, mladá kamenná doba, lingvisticky nesprávne: mladšia/mladá doba kamenná) je obdobie kamennej doby, ktoré sa začalo nahradením prisvojovacieho hospodárstva predchádzajúcich období (paleolitu, mezolitu), teda hospodárstva založeného na love, rybolove a zbere divorastúcich plodín, výrobným hospodárstvom – cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domácich (resp.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Neolit
Nesebar
Byzantský kostol z 13. storočia Nesebar (- Nesebǎr,, novogrécka výslovnosť Mesimvria) je starobylé mesto v Bulharsku na brehoch Čierneho mora.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Nesebar
Nikefor I.
Nikefor I. (iné mená: Nikéforos I., Níkéforos I., Nikeforos I., Nikiforos I.) môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Nikefor I.
Nikita Sergejevič Chruščov
Nixonom Nikita Sergejevič Chruščov (* 15. apríl 1894, Kalinovka – † 11. september 1971, Moskva) bol sovietsky politik.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Nikita Sergejevič Chruščov
Normani
Normani môžu byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Normani
Ochrid
Ochrid (po macedónsky Охрид) je mesto v juhozápadnej časti Severného Macedónska so 42 033 obyvateľmi.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Ochrid
Omurtag
Omurtag môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Omurtag
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Organizácia Severoatlantickej zmluvy (skratka: NATO;; skratka: OTAN; najmä v 90. rokoch 20. storočia názov prekladaný ako Severoatlantická aliancia a do roku 1989 ako Severoatlantický pakt) je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená 4.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Organizácia Varšavskej zmluvy
Organizácia Varšavskej zmluvy alebo Varšavská zmluva, novšie neoficiálne aj: Varšavský pakt bola vojenská aliancia štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu, založená ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie (NATO) pod vedením USA.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Organizácia Varšavskej zmluvy
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Osmanská ríša
Panagiurište (mesto)
Panagiurište Panagjurište (po bulharsky: Панагюрище) je mesto v strednom Bulharsku, ktoré sa nachádza v Pazardžickej oblasti.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Panagiurište (mesto)
Panónia
Panónia môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Panónia
Pád komunizmu v Bulharsku
Po páde komunizmu v Bulharsku a vlády Todora Živkova sa situácia začala postupne normalizovať.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Pád komunizmu v Bulharsku
Pečenehovia
Pečenehovia (príd. meno znie pečenežský, nie pečenehský) alebo (skôr nesprávne, ale často) Pečenegovia bol kmeňový zväz turkických, sarmatských a ugrofínskych kočovníkov.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Pečenehovia
Perzia
Perzia (zastarano Persia, zriedkavo zastarano Persko) bol do roku 1934 názov dnešného Iránu; historicky pojem označuje „územie Peržanov“ rôzneho rozsahu, konkrétne.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Perzia
Peter Deljan
Peter Deljan (iné mená: Peter II., krátko: Deljan;,; * ?† po 1041, Konštantínopol) bol vodca bulharskej vzbury proti Byzantskej ríši za vlády Michala IV. v rokoch 10401041.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Peter Deljan
Peter I. (Bulharsko)
Peter I. († 30. január 970) bol bulharský cár od 27. mája 927 do 969.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Peter I. (Bulharsko)
Peter IV. (Bulharsko)
Peter IV. (nesprávne, ale často Peter II.; do roku 1185 Teodor/Todor; slávnostne Slavopetăr či Kalopetăr) bol, čiastočne paralelne so svojim bratom Asenom I. cár Bulharov v rokoch 1185 - 1197.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Peter IV. (Bulharsko)
Pirin
Pirin je pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Pirin
Pliska
Poloha Plisky v rámci Bulharska Čiastočne zrekonštruované pozostatky Veľkej baziliky Pliska je historické mesto v Šumenskej oblasti v Bulharsku.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Pliska
Plovdiv (mesto)
Plovdiv je druhé najväčšie mesto v Bulharsku, hlavné a najväčšie mesto Plovdivskej oblasti.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Plovdiv (mesto)
Poľsko
Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Poľsko
Pomáci
Pomaci na začiatku 20. storočia Pomáci (iné názvy pozri nižšie) sú skupina (slovanských) Bulharov žijúca v južnej časti Bulharska v dolinách pohoria Rodopy a severnom Grécku.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Pomáci
Pravoslávie
Pravoslávie môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Pravoslávie
Prepodobný
Prepodobný je u gréckokatolíkov a pravoslávnych označenie svätého, ktorý sa vyznačoval svätým a asketickým životom.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Prepodobný
Presjan
Presjan alebo Presijan bol v rokoch 836 – 852 chán Bulharov.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Presjan
Preslav (Bulharská ríša)
Poloha mesta na mape Bulharska Ruiny kostola Preslav je archeologická lokalita a rezervácia, tvorená ruinami historického hlavného mesta Bulharskej ríše.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Preslav (Bulharská ríša)
Protobulhari
Mount Imeon Protobulhari (iné názvy: PrabulhariPrabulhari. In:, Starobulhari, Bulhari) boli polonomádske turkické alebo turkotatárske (alebo podľa niektorých bulharských autorov iránske) kmene, ktoré sa v stredoveku po asimilácii miestnymi Slovanmi stali základom dnešných Bulharov.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Protobulhari
Prvá balkánska vojna
Prvá balkánska vojna (1912 - 1913) bola jedna z balkánskych vojen, ktorá vypukla 8. októbra 1912.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Prvá balkánska vojna
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Prvá svetová vojna
Rakúsko
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Rakúsko
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Rakúsko-Uhorsko
Rím
Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Rím
Rímska ríša
Rímska ríša (začiatočné R je veľké písmeno) môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Rímska ríša
Rómovia
Rómska vlajka Rómovia (jednotné číslo Róm, ženský rod Rómka; nekodifikovaný ale správnejší tvar: Romovia; slovakizovaný tvar používaný Rómami: Romáci; nesprávny tvar Romo) alebo Cigáni (j.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Rómovia
Rimania
Rimania môžu byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Rimania
Rumunsko
Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Rumunsko
Rusi
Rusi (staršie: Rusovia, Veľkorusi; po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Rusi
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Rusko
Rusko-turecká vojna
Ako Rusko-turecká vojna sa označuje niektorý zo série konfliktov medzi Ruským cárstvom a Osmanskou ríšou v 17. – 20. storočí.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Rusko-turecká vojna
Samuil
Samuil Samuil alebo zriedkavo Samuel či Samoil (po bulharsky: Самуил) (cca *958 – 6. október 1014) bol v rokoch 997 až 1014 (v rokoch 976 – 997 spolu s Romanom) cár prvej bulharskej ríše, ktorej centrum tvorilo dnešné Severné Macedónsko.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Samuil
Sanstefanská mierová zmluva
Hranice Bulharska podľa zmluvy Dom, v ktorom bola zmluva podpísaná Sanstefanská predbežná mierová zmluva bola podpísaná medzi Ruskom a Osmanskou ríšou dňa 3. marca 1878 v meste San Stefano (dnes Yeşilköy na území veľkého Istanbulu).
Pozrieť Dejiny Bulharska a Sanstefanská mierová zmluva
Sťahovanie národov
náhľad Sťahovanie národov alebo veľké sťahovanie národov bolo obdobie rozsiahlych etnických presunov germánskych a slovanských kmeňov a kryštalizácie novej etnicko-politickej mapy Európy od konca 4. storočia do konca 6./7. storočia (spravidla sa uvádza 375/–568).
Pozrieť Dejiny Bulharska a Sťahovanie národov
Sedmohradsko
Sedmohradsko v užšom zmysle Sedmohradsko v širšom zmysle (znázornené žltou) Kaplnka Sedmohradská krajina Mesto Sibiu Jána Sambucusa zo 16. st. Sedmohradsko alebo Transylvánia alebo Transilvánia, staršie Ardieľ je historická krajina v Rumunsku.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Sedmohradsko
Septembrové povstanie
Vyhlásenie k potlačeniu Septembrového povstania. Septembrové povstanie (po bulharsky: Септемврийско въстание) zorganizovala Bulharská komunistická strana pod tlakom Komunistickej Internacionály 13. septembra 1923.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Septembrové povstanie
Severné Macedónsko
Severné Macedónsko (do 11. februára 2019: Macedónsko), dlhý tvar Severomacedónska republikaÚrad pre publikácie - Príručka úpravy dokumentov - Príloha A5 Zoznam krajín, území a mien (Situácia z 15.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Severné Macedónsko
Simeon I. (Bulharsko)
Simeon I., zvaný Veľký (iné mená: Symeon, po bulharsky: Симеон I. Велики; * 864/865/866† 27. máj 927) bol bulharský knieža, neskôr v rokoch 893927 prvý bulharský cár, jeden z najvýznamnejších panovníkov Prvej bulharskej ríše, za ktorého vlády dosiahol bulharský štát najväčší rozmach a politický význam; dokončil poslovančovanie Bulharov.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Simeon I. (Bulharsko)
Simeon II.
Simeon II. alebo Simeon/Simon Sasko-cobursko-gothajský alebo po bulharsky Simeon (Borisov) Sakskoburggotski (bulh. Симеон Борисов Сакскобургготски; * 16. jún 1937, Sofia, Bulharsko) je posledný bulharský cár.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Simeon II.
Slivnica
Slivnica je potok v Podunajskej nížine, preteká územím okresu Topoľčany.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Slivnica
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Slovania
Sofia
Sofia je hlavné mesto Bulharska.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Sofia
Solún
Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Solún
Sovietsky zväz
Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Sovietsky zväz
Sozopol
Sozopol je mesto v juhovýchodnom Bulharsku, ktoré sa nachádza v Burgaskej oblasti.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Sozopol
Spartakus
Spartakus (* cca 109 pred Kr. – † 71 pred Kr.) bol rímsky otrok a vodca Spartakovho povstania otrokov v rokoch 73 pred Kr. – 71 pred Kr. v Starovekom Ríme.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Spartakus
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Spojené štáty
Srbi
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Srbi
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Srbsko
Sriem
Sriem (iné názvy: Srem, Srjem, srb. Srem, chorv. Srijem, lat. Sirmium, Syrmium) môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Sriem
Stará planina
Stará planina (staršie Balkán; po srbsky a po bulharsky Stara planina) je pásmové pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Stará planina
Staré Veľké Bulharsko
Staré Veľké Bulharsko okolo roku 650. Staré Veľké Bulharsko (iné názvy: Veľké Bulharsko, Veľkobulharská ríša, Staré Bulharsko,, po grécky: Η παλαιά μεγάλη Βουλγαρία) alebo Onoguria bol štát existujúci v rokoch 632 - 665 na území medzi Kaukazom, Volgou a Karpatmi.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Staré Veľké Bulharsko
Staroslovienčina
Slovienčina (iné názvy: staroslovienčina, staroslovančina, stará cirkevná slovančina, staroslovenčina, stará slovenčina) је najstarší slovanský spisovný jazyk.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Staroslovienčina
Stefan Stambolov
Stefan Nikolov Stambolov (po bulharsky: Стефан Николов Стамболов) (* 12. február 1854, Veliko Tărnovo - † 18. júl 1895, Sofia) bol bulharský revolucionár, politik, básnik a novinár, v období od 26. augusta 1886 - 20. augusta 1887 a 20.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Stefan Stambolov
Stredozemie
Stredozemie môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Stredozemie
Sviatoslav I.
Sviatoslav I. Igorevič (* 942, Kyjev, Ukrajina – † 972, pri Dnepri, Ukrajina) bol kniežaťom Kyjevskej Rusi v rokoch (945/962 – 972).
Pozrieť Dejiny Bulharska a Sviatoslav I.
Taliansko
Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Taliansko
Tatár
Tatár môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Tatár
Tărnovská literárna škola
Vznik a miesto Tărnovskej literárnej školy v kultúre a literatúre počas druhej Bulharskej ríše.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Tărnovská literárna škola
Teodor Svjatoslav
Teodor Svjatoslav alebo Todor/Teodor Svetoslav/Svetislav/Svetoslavov (po bulharsky: Тодор Светослав alebo Теодор Светослав) bol v rokoch 1300 až 1322 bulharský cár.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Teodor Svjatoslav
Tervel
Tervel bol bulharský chán pravdepodobne v rokoch 701–718, nemanželský syn chána Asparucha.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Tervel
Todor Živkov
Todor Christov Živkov (* 7. september 1911, Pravec, Bulharsko – † 5. august 1998, Sofia, Bulharsko) bol komunistický vodca Bulharska od 4. marca 1954 do 10. novembra 1989.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Todor Živkov
Tokio
Tokio (pôvodný názov), oficiálne Metropolitné mesto Tokio je hlavné mesto Japonska a najľudnatejšie mesto na svete s viac ako 14 miliónmi obyvateľov v roku 2023.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Tokio
Traján
Trajánov stĺp Marcus Ulpius Nerva Traianus alebo po slovensky Traján (* 18. september 53 – † asi 11. august 117) rímsky cisár vládnuci v rokoch 98117, druhý zo skupiny tzv.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Traján
Tráci
Trácky bojovník z 5. až 4. storočia pred Kr. Tráci alebo staršie Trákovia boli indoeurópske kmene v Trácii; obývali dnešné Rumunsko a Bulharsko, východné Srbsko, grécku a tureckú Tráciu a severozápadnú Malú Áziu.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Tráci
Trácia
Trácia alebo zriedkavo Trákia či Thrakia (bulh. Тракия – Тrakija; gr. Θράκη – novogr. Thraki/starogr. Thraké) môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Trácia
Trója
Trója (u Homéra Ílios alebo Ílion, v rímskej dobe Ilium, dnes pahorok Hissarlik pri Canakkale) v Turecku v západnej Malej Ázii je významné archeologické nálezisko a historické osídlenie od roku 3000 pred Kr.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Trója
Trianonská mierová zmluva
Podpisovanie zmluvy 4. júna 1920 Palác Veľký Trianon vo Versailles Náčrt rozdelenia Rakúsko-Uhorska v Trianonskej mierovej zmluve Následky trianonskej zmluvy. Počty obyvateľov a národnostné zloženie sú zo sčítania 1910, ktoré bolo ovplyvnené silnou maďarizačnou politikou v Uhorsku.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Trianonská mierová zmluva
Trojspolok
Trojspolok (zastarano triplealliance/triple alliance, nesprávne trojaliancia) môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Trojspolok
Turci
Turci (alebo nesprávne Turkovia) môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Turci
Turečtina
Rozšírenie turečtiny Turečtina alebo turecký jazyk patrí do juhozápadnej čiže oghuzskej (turkménskej) skupiny turkickej vetvy altajskej jazykovej rodiny.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Turečtina
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Turecko
Valach
Valach (mn. č. Valasi) môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Valach
Vardarské Macedónsko
Vardarské Macedónsko (po macedónsky a po srbsky: Вардарска Македонија, po bulharsky: Вардарска Македония) je názov časti oblasti dnešného Severného Macedónska, ktorá bola okupovaná Srbskom počas prvej balkánskej vojny v roku 1912.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Vardarské Macedónsko
Varna (Bulharsko)
Zosnutia presvätej Bohorodičky Varna (starší názov Stalin) je tretie najväčšie mesto v Bulharsku.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Varna (Bulharsko)
Vasil Kolarov
Vasil Petrov Kolarov (* 16. júl 1877, Šumen, Bulharsko – † 23. január 1950, Sofia, Bulharsko) bol bulharský komunistický vodca.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Vasil Kolarov
Vatikán
Baziliky sv. Petra na námestie Mapa '''Vatikánu''' Námestie sv. Petra Vatikán, dlhý tvar Vatikánsky mestský štát (lat. Status Civitatis Vaticanae), je najmenší štát sveta.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Vatikán
Východná Rumélia
Východná Rumélia bola autonómna oblasť Osmanskej ríše na Balkáne v rokoch 1878 – 1885.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Východná Rumélia
Východný front (druhá svetová vojna)
Východný front (iné názvy: nemecko-sovietska vojna/konflikt, hlavne v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu Veľká vlastenecká vojna) bola dôležitá časť druhej svetovej vojny, ktorá prebiehala najmä vo východnej a strednej Európe.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Východný front (druhá svetová vojna)
Vălko Červenkov
Vălko Veľov Červenkov (* 6. september 1900, Zlatica, Bulharsko – † 24. október 1980, Sofia, Bulharsko) bol bulharský politik, predseda vlády v rokoch 1950 – 1956.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Vălko Červenkov
Veľká Británia
Veľká Británia alebo skrátene (nepresne) Británia môže byť.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Veľká Británia
Veľká Morava
Veľká Morava (pre obdobie po roku 874 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša, VeľkomoravskoMOJMÍR II. In) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Veľká Morava
Veľké národné zhromaždenie
Veľké národné zhromaždenie Turecka (skratka TBMM) je turecký jednokomorový zákonodarný orgán.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Veľké národné zhromaždenie
Veliko Tărnovo (mesto)
Veliko Tarnovo (po bulharsky: Велико Търново) je mesto v severnom Bulharsku.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Veliko Tărnovo (mesto)
Vidin (mesto)
Katedrála sv. Dimitara Vidin (po bulharsky: Видин) je mesto v severozápadnom Bulharsku, ktoré sa nachádza vo Vidinskej oblasti.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Vidin (mesto)
Volga
Volga (po tatársky İdel, İdil alebo İtil, po mordvicky Рав) je s dĺžkou (podľa niektorých odborníkov; pred výstavbou priehrad) najdlhšia rieka Európy.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Volga
Wehrmacht
Nemecká pechota vyráža do útoku na východnom fronte. Wehrmacht bol názov ozbrojených síl nacistického Nemecka používaný od roku 1935 do roku 1945.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Wehrmacht
Západná Trácia
Západná Trácia (iné názvy: Egejská Trácia, grécka Trácia, Trácia; po grécky: Θράκη-Thraki, Δυτική ΘράκηDytiki Thraki, Ελληνική ΘράκηElliniki Thraki, po bulharsky: Западна Тракия – Zapadna Trakija, Беломорска ТракияBelomorska Trakija, Гръцка ТракияGracka Trakija, po turecky: Batı Trakya, Yunanistan Trakya) je historická oblasť v súčasnom Grécku.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Západná Trácia
Zjednotenie Bulharska
Bulharska v roku 1882. Zjednotenie Bulharska (po bulharsky: Съединение на България) je faktické zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie koordinované Bulharským tajným revolučným výborom na jeseň v roku 1885.
Pozrieť Dejiny Bulharska a Zjednotenie Bulharska
1. január
* Deň vzniku Slovenskej republiky – štátny sviatok SR.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 1. január
1. jún
* Medzinárodný deň detí (MDD).
Pozrieť Dejiny Bulharska a 1. jún
1. marec
* Medzinárodný deň boja proti atómovým zbraniam.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 1. marec
10. august
* Deň obetí banských nešťastí – pamätný deň SR.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 10. august
10. storočie
10.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 10. storočie
1014
1014.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 1014
11. storočie
11.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 11. storočie
1186
1186.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 1186
12. storočie
12.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 12. storočie
1257
1257.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 1257
13. storočie
13.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 13. storočie
1323
Pukancu udelil Karol Róbert mestské výsady 1323.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 1323
1356
1356.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 1356
1380
1380.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 1380
14. storočie
14.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 14. storočie
15. september
* sviatok Panny Márie Sedembolestnej, patrónky Slovenska – deň pracovného pokoja.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 15. september
15. storočie
15.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 15. storočie
16. storočie
16.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 16. storočie
18. september
* Židia v tento deň slávia sviatok Roš ha-šana, príchod nového roka 5781.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 18. september
18. storočie
18.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 18. storočie
19. storočie
19.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 19. storočie
2. apríl
* Medzinárodný deň detskej knihy (IBBY – Medzinárodný výbor pre detskú knihu).
Pozrieť Dejiny Bulharska a 2. apríl
2. október
* Židia v tento deň oslavujú sviatok Sukot.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 2. október
2. storočie
2.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 2. storočie
20. storočie
20.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 20. storočie
2001
Rok 2001 (MMI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 2001
2002
Rok 2002 (MMII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 2002
2005
Rok 2005 (MMV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 2005
2006
Rok 2006 (MMVI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 2006
2007
Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 2007
21. storočie
21.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 21. storočie
22. september
* Svetový deň bez áut.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 22. september
23. september
* Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 23. september
25. apríl
* Deň oslobodenia (Taliansko).
Pozrieť Dejiny Bulharska a 25. apríl
27. október
* Svetový deň audiovizuálneho dedičstva.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 27. október
28. október
* Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu – štátny sviatok SR.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 28. október
29. apríl
* Deň stromov – Zasaď strom.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 29. apríl
29. september
* Sviatok archanjelov Svätý Michal, Svätý Gabriel a Svätý Rafael v rímskokatolíckej Cirkvi.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 29. september
3. marec
* Deň boja spisovateľov za mier (Pen Klub).
Pozrieť Dejiny Bulharska a 3. marec
3. október
* Medzinárodný týždeň pešej chôdze do školy (do 7. októbra).
Pozrieť Dejiny Bulharska a 3. október
30. apríl
* Svetový deň združených miest.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 30. apríl
30. jún
Tento deň je známy tým, že sa končí školský rok.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 30. jún
359 pred Kr.
-9641.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 359 pred Kr.
383 pred Kr.
-9617.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 383 pred Kr.
4. storočie
4.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 4. storočie
4. storočie pred Kr.
4.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 4. storočie pred Kr.
424 pred Kr.
Tretie víťazstvo Dóriea z Rodu na olympijských hrách v pankratiu.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 424 pred Kr.
445 pred Kr.
-9555.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 445 pred Kr.
5. storočie
5.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 5. storočie
551
0551.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 551
6. storočie
6.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 6. storočie
679
0679.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 679
680
0680.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 680
681
0681.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 681
7. máj
*.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 7. máj
7. storočie
7.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 7. storočie
700
0700.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 700
716
Musa bin Nusair 0716.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 716
8. september
* Medzinárodný deň gramotnosti.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 8. september
8. storočie
8.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 8. storočie
813
0813.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 813
864
0864.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 864
895
• Athelstan - anglosaský kráľ († 939) 0895.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 895
9. september
* Deň obetí holokaustu a rasového násilia – pamätný deň SR.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 9. september
9. storočie
9.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 9. storočie
904
0904.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 904
920
0920.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 920
924
0924.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 924
970
0970.
Pozrieť Dejiny Bulharska a 970
Pozri tiež
Dejiny Európy
- Absolutizmus
- Bitka v Teutoburskom lese
- Carihradská konferencia
- Dejiny Bulharska
- Dejiny Európy
- Európska sieť Pamäť a solidarita
- Európske dedičstvo
- Grécko-perzské vojny
- Jantárová cesta (história)
- Quadruplealliance (1813)
- Trojpoľné hospodárstvo
- Zámorské objavy
- Zoznam konfliktov v Európe
Známy ako História Bulharska.
, Cyrilika, Dardanely, Dácia, Dákovia, Dobrudža, Dohoda, Dohoda (prvá svetová vojna), Druhá balkánska vojna, Druhá svetová vojna, Dunaj, Edirne, Egejské more, Európa, Európska únia, Ferdinand I. (Bulharsko), Filip II. (Macedónia), Fotios, Francúzsko, Franská ríša, Gabrovo (mesto), Góti, Georgi Dimitrov, Georgi Părvanov, Geti, Gréčtina, Gréci, Grécko, Heréza, Hlaholika, Homér, Ibar, Iliada, Ilindensko-preobraženské povstanie, Indus, Inocent III., Islam, Istanbul, Ivajlo, Ivan Alexander, Ivan Asen I., Ivan Asen II., Ivan Šišman, Ivan Sracimir, Jadranské more, Janov, Japonsko, Ján Huňady, Ján I. (Byzantská ríša), Josif Vissarionovič Stalin, Josip Broz Tito, Juhoslávia, Justín II., Justinián II., Kalojan, Kama, Karpaty, Kaukaz, Kliment Ochridský, Konštantín Filozof, Konštantín IV. (Byzantská ríša), Konštantín Preslavský, Konštantínopolský ekumenický patriarchát, Kosovo, Kresťanstvo, Krum, Krym, Kubrat (Bulharsko), Kumáni, Ladislav IV. (Uhorsko), Latinčina, Latinské cisárstvo, Liga národov, Maďari, Maďarsko, Macedónci, Macedónia, Macedónia (historické územie), Malá Ázia, Marica, Metod, Michail Sergejevič Gorbačov, Michal III. (Bulharsko), Michal III. (Byzantská ríša), Mníchovská dohoda, Monastier, Moskva, Murad I., Mykény, Naum Ochridský, Nemecká demokratická republika, Nemecko, Neolit, Nesebar, Nikefor I., Nikita Sergejevič Chruščov, Normani, Ochrid, Omurtag, Organizácia Severoatlantickej zmluvy, Organizácia Varšavskej zmluvy, Osmanská ríša, Panagiurište (mesto), Panónia, Pád komunizmu v Bulharsku, Pečenehovia, Perzia, Peter Deljan, Peter I. (Bulharsko), Peter IV. (Bulharsko), Pirin, Pliska, Plovdiv (mesto), Poľsko, Pomáci, Pravoslávie, Prepodobný, Presjan, Preslav (Bulharská ríša), Protobulhari, Prvá balkánska vojna, Prvá svetová vojna, Rakúsko, Rakúsko-Uhorsko, Rím, Rímska ríša, Rómovia, Rimania, Rumunsko, Rusi, Rusko, Rusko-turecká vojna, Samuil, Sanstefanská mierová zmluva, Sťahovanie národov, Sedmohradsko, Septembrové povstanie, Severné Macedónsko, Simeon I. (Bulharsko), Simeon II., Slivnica, Slovania, Sofia, Solún, Sovietsky zväz, Sozopol, Spartakus, Spojené štáty, Srbi, Srbsko, Sriem, Stará planina, Staré Veľké Bulharsko, Staroslovienčina, Stefan Stambolov, Stredozemie, Sviatoslav I., Taliansko, Tatár, Tărnovská literárna škola, Teodor Svjatoslav, Tervel, Todor Živkov, Tokio, Traján, Tráci, Trácia, Trója, Trianonská mierová zmluva, Trojspolok, Turci, Turečtina, Turecko, Valach, Vardarské Macedónsko, Varna (Bulharsko), Vasil Kolarov, Vatikán, Východná Rumélia, Východný front (druhá svetová vojna), Vălko Červenkov, Veľká Británia, Veľká Morava, Veľké národné zhromaždenie, Veliko Tărnovo (mesto), Vidin (mesto), Volga, Wehrmacht, Západná Trácia, Zjednotenie Bulharska, 1. január, 1. jún, 1. marec, 10. august, 10. storočie, 1014, 11. storočie, 1186, 12. storočie, 1257, 13. storočie, 1323, 1356, 1380, 14. storočie, 15. september, 15. storočie, 16. storočie, 18. september, 18. storočie, 19. storočie, 2. apríl, 2. október, 2. storočie, 20. storočie, 2001, 2002, 2005, 2006, 2007, 21. storočie, 22. september, 23. september, 25. apríl, 27. október, 28. október, 29. apríl, 29. september, 3. marec, 3. október, 30. apríl, 30. jún, 359 pred Kr., 383 pred Kr., 4. storočie, 4. storočie pred Kr., 424 pred Kr., 445 pred Kr., 5. storočie, 551, 6. storočie, 679, 680, 681, 7. máj, 7. storočie, 700, 716, 8. september, 8. storočie, 813, 864, 895, 9. september, 9. storočie, 904, 920, 924, 970.