Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.

Obsah

253 vzťahy: Academia (české vydavateľstvo), Achájske kniežatstvo, Akritai, Alani, Alexandria, Angelovci, Anthemios z Trallu, Antiochia, Arabi, Aramejčina, Aramejci, Arianizmus, Arménčina, Arméni, Aténske vojvodstvo, Atény, Athos (polostrov), Atika, Autokracia, Avari (Stredná Ázia), Şanlıurfa, Ázia, Škandinávia, Štátna Tretiakovská galéria, Štvrtá križiacka výprava, Židia, Balkán, Balkánsky polostrov, Basilika, Bazil I., Bazil II., Benátky, Benátska republika, Bitýnia, Bitka pri Myriokefalone, Bulhari, Bulharsko, Byrokracia, Carihradská univerzita, Cár, Cézar, Cézaropapizmus, Chalcedónsky koncil, Charles de Secondat, Baron de Montesquieu, Chios, Christológia, Cirkev, Constans II., Corpus iuris civilis, Cyril a Metod, ... Rozbaliť index (203 viac) » « Zmenšiť index
Zaniknuté štáty Afriky
Zaniknuté štáty na Balkánskom polostrove

Academia (české vydavateľstvo)

Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).

Pozrieť Byzantská ríša a Academia (české vydavateľstvo)

Achájske kniežatstvo

Erb Achájskeho kniežatstva Achájske kniežatstvo (1205 - 1432) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).

Pozrieť Byzantská ríša a Achájske kniežatstvo

Akritai

10.--11. storočie, dnes pokladnica katedrály v Troyes Akritai (-pl;; sg) je grécky termín používaný v Byzantskej ríši, ako označenie vojenských jednotiek strážiacich jej východné hranice (pohraničníci, hraničiari), a obyvateľstva žijúceho danom pohraničí (a to aj moslimského obyvateľstva mimo Byzancie).

Pozrieť Byzantská ríša a Akritai

Alani

Alani alebo Aláni boli kmeňový zväz iránskeho pôvodu, ktorý významne zasiahol do európskych pomerov v dobe sťahovania národov.

Pozrieť Byzantská ríša a Alani

Alexandria

Alexandria je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav.

Pozrieť Byzantská ríša a Alexandria

Angelovci

Angelovci (gr. Ἄγγελος, ženský rod: Άγγελίνα) bol byzantský aristokratický rod, vládnuca dynastia Byzantskej ríše a Epirského despotátu.

Pozrieť Byzantská ríša a Angelovci

Anthemios z Trallu

Anthemios z Trallu (* 474 – pred 558) bol grécky architekt a matematik, ktorý žil v 6.

Pozrieť Byzantská ríša a Anthemios z Trallu

Antiochia

Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia; prídavné a obyvateľské meno pozri v článku Antiochia (rozlišovacia stránka)) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.

Pozrieť Byzantská ríša a Antiochia

Arabi

Nomádski Beduíni sú tradičným ideálom arabskej kultúry. Arabi alebo arabské národy môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Arabi

Aramejčina

Aramejčina (ak chápaná ako 1 jazyk) resp.

Pozrieť Byzantská ríša a Aramejčina

Aramejci

Aramejci boli semitské kmene, ktoré od od 2.

Pozrieť Byzantská ríša a Aramejci

Arianizmus

Arianizmus alebo ariánstvo je christologické učenie alexandrijského biskupa Areia, ktorý nepriznáva Kristovi rovnocennosť s Bohom.

Pozrieť Byzantská ríša a Arianizmus

Arménčina

Rozšírenie arménčiny Arménčina (armén. հայերեն լեզու - hajeren lezu.

Pozrieť Byzantská ríša a Arménčina

Arméni

Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).

Pozrieť Byzantská ríša a Arméni

Aténske vojvodstvo

Mapa aténskeho vojvodstva Aténske vojvodstvo (1204-1456) bol jeden zo štátov, ktorý vznikol po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).

Pozrieť Byzantská ríša a Aténske vojvodstvo

Atény

Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).

Pozrieť Byzantská ríša a Atény

Athos (polostrov)

Poloha polostrova Atos Athos 3D Athos (iné názvy: Atos, Vrch/Hora Athos, Svätý vrch, Svätá hora, Vrch/Hora Panny Márie, Ajon Oros, Ajo Oros, Oros Athos; starogr. (Vrch/Hora) Athós, Hagion Oros, Oros Athós; grécke názvy pozri podrobnejšie nižšie) je vrch a zároveň polostrov (ktorý je vlastne len výbežkom polostrova Chalkidiki) v Grécku a na ktorom dnes leží autonómny mníšsky štát At(h)os.

Pozrieť Byzantská ríša a Athos (polostrov)

Atika

Atika alebo Attiki (po novogrécky)/Attiké (po starogrécky) je.

Pozrieť Byzantská ríša a Atika

Autokracia

Autokracia (z gr. αὐτός - sám, κρατειν - vládnuť, teda samovláda) je v politickom význame slova forma vlády, v ktorej je držiteľom všetkej moci buď jednotlivec (monokracia) alebo úzka a sociálne uzavretá skupina ľudí (aristokracia, plutokracia, oligarchia, technokracia).

Pozrieť Byzantská ríša a Autokracia

Avari (Stredná Ázia)

Birituálne pohrebiská stredného a neskorého obdobia kaganátu na južnom Slovensku a hranice neskoroavarského kaganátu Avari (iné názvy: starí Avari, tureckí/turkickí Avari) boli nomádske etnikum ázijského pôvodu, ktoré tvorili kmene War a Chun usadené v 5.

Pozrieť Byzantská ríša a Avari (Stredná Ázia)

Şanlıurfa

Şanlıurfa (v 20.

Pozrieť Byzantská ríša a Şanlıurfa

Ázia

thumb Počítačový model pohľadu z vesmíru Juhovýchodná Ázia Ázia je súčasť Starého sveta, východná časť eurázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 44 579 000 km², asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom.

Pozrieť Byzantská ríša a Ázia

Škandinávia

Škandinávia Škandinávia je európsky región na Škandinávskom polostrove, čo je najväčší polostrov na severe Európy nachádzajúci sa medzi Barentsovým morom, Nórskym morom, Severným morom a Baltským morom, zaberá 800 tis.

Pozrieť Byzantská ríša a Škandinávia

Štátna Tretiakovská galéria

Štátna Tretiakovská galéria je umelecké múzeum v hlavnom meste Ruska, v Moskve, založené v roku 1856 ruským obchodníkom, mecenášom a zberateľom umenia Pavlom Michajlovičom Tretiakovom.

Pozrieť Byzantská ríša a Štátna Tretiakovská galéria

Štvrtá križiacka výprava

Štvrtá križiacka výprava (12021204) bola vojenská výprava, ktorej pôvodným cieľom bolo obsadiť Jeruzalem najprv prevzatím kontroly nad Egyptom, ale v roku 1204 skončila dobytím Konštantínopola, hlavného mesta Byzantskej ríše.

Pozrieť Byzantská ríša a Štvrtá križiacka výprava

Židia

Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.

Pozrieť Byzantská ríša a Židia

Balkán

Balkán (zastarano občas Balkan) môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Balkán

Balkánsky polostrov

Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.

Pozrieť Byzantská ríša a Balkánsky polostrov

Basilika

VON LINGENTHAL, Karl Eduard Zachariae. ''Supplementum editionis Basilicorum Heimbachianae''. Leipzig 1846. (dodatok k Heimbachovmu vydaniu Basilika) Basilika (iné názvy pozri nižšie) sú najväčšou a najvýznamnejšou zbierkou byzantského práva vytvorenou za vlády Bazila I.

Pozrieť Byzantská ríša a Basilika

Bazil I.

Basileios, jeho syn Konštantín a jeho druhá žena, Eudokia Ingerina. Bazil I. (iné mená: Basileios I., Basil I., Bazilius I., Vasilios I., Basilios I.), zvaný Macedónsky resp.

Pozrieť Byzantská ríša a Bazil I.

Bazil II.

Bazil II. (iné mená: Basileios II., Basil II., Bazilius II., Vasilios II., Basilios II.), nazývaný Bulharobijca resp.

Pozrieť Byzantská ríša a Bazil II.

Benátky

Benátky (v benátskom nárečí Venezsia) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora.

Pozrieť Byzantská ríša a Benátky

Benátska republika

Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.

Pozrieť Byzantská ríša a Benátska republika

Bitýnia

Rímska ríša okolo roku 125, červeno zvýraznená Bitýnia Provincia Bitýnia Bitýnia (starogr. Βιθυνία – Bithynia) je historický kraj na severe Anatólie, východne od Konštantínopolu.

Pozrieť Byzantská ríša a Bitýnia

Bitka pri Myriokefalone

Bitka pri Myriokefalone alebo bitka tisícich hláv bola bitka medzi Byzantskou ríšou a Rumským sultanátom, odohrala sa 17. septembra 1176 v maloázijskej Frýgii.

Pozrieť Byzantská ríša a Bitka pri Myriokefalone

Bulhari

Známi Bulhari Rozdelenie bulharského (žltá) a tureckého obyvateľstva (biela) na území Bulharska Srbsku Bulhari sú južnoslovanský národ, ktorý žije na území Bulharskej republiky, ale aj v Severnom Macedónsku, Moldavsku a na Ukrajine (tzv.

Pozrieť Byzantská ríša a Bulhari

Bulharsko

Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.

Pozrieť Byzantská ríša a Bulharsko

Byrokracia

Byrokracia môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Byrokracia

Carihradská univerzita

Carihradská univerzita alebo Konštantínopolská univerzita (zriedkavo známa ako Athenaeum) bola univerzita v Carihrade.

Pozrieť Byzantská ríša a Carihradská univerzita

Cár

Mikuláš II., posledný ruský cár Cár bol oficiálny titul panovníka v Rusku a Bulharsku, ktorý pochádza z latinského slova caesar, cisár.

Pozrieť Byzantská ríša a Cár

Cézar

Cézar môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Cézar

Cézaropapizmus

Cézaropapizmus alebo štátne cirkevníctvo je vzťah cirkvi a štátu, pri ktorom je panovník súčasne hlavou cirkvi.

Pozrieť Byzantská ríša a Cézaropapizmus

Chalcedónsky koncil

''Chalcedónsky koncil'' (Vasilij Ivanovič Surikov, 1876) Chalcedónsky koncil bol štvrtým ekumenickým koncilom v dejinách cirkvi.

Pozrieť Byzantská ríša a Chalcedónsky koncil

Charles de Secondat, Baron de Montesquieu

Charles-Louis de Secondat, Baron de La Brède et de Montesquieu, skrátene Montesquieu (* 18. január 1689, La Brède, Francúzsko – † 10. február 1755, Paríž) bol francúzsky filozof, spolutvorca idey deľby moci, ktorú rozpracúval v nadväznosti na Lockovo učenie o deľbe moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu.

Pozrieť Byzantská ríša a Charles de Secondat, Baron de Montesquieu

Chios

Chios je piaty najväčší grécky ostrov nachádzajúci sa v Egejskom mori, 7 km od pobrežia Malej Ázie.

Pozrieť Byzantská ríša a Chios

Christológia

Premenenie Pána na hore Tábor, Mk9,1-9 Christológia alebo kristológia (z gréckeho χριστός christos pomazaný + λόγος logos slovo, reč, náuka) je jedným z odvetví kresťanskej dogmatickej teológie, ktoré sa zaoberá osobou Ježiša Krista a jej teologickým významom.

Pozrieť Byzantská ríša a Christológia

Cirkev

Cirkev môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Cirkev

Constans II.

Konštantína Constans II. alebo Konstans II., zvaný Pógónatos (* 7. november 630 – † 15. september 668, Syrakúzy) bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 641 – † 668.

Pozrieť Byzantská ríša a Constans II.

Corpus iuris civilis

Litera Florentina zobrazujúca D. 23,1,1--16 (Digesta Iustiniani, fragment ''De sponsalibus'' z dvadsiatej tretej knihy a prvého titulu, s prvými šestnástimi paragrafmi od právnikov Florentina, Ulpiana, Pomponia, Paula, Gaia, Iuliana a Modestina); dnes Biblioteca Medicea Laurenziana, Florencia Corpus iuris civilis (skr.

Pozrieť Byzantská ríša a Corpus iuris civilis

Cyril a Metod

Reliéf na bráne na Kapucínskej ulici v Bratislave Maľba v kostole v ruskej obci Kaga Jan Matejko – Svätý Cyril a Metod Ikona zobrazujúca Cyrila a Metoda Zahari Zograf – Cyril a Metod Stanislav Dospavski – Cyril a Metod Cyril a Metod apoštoli Slovanov Tento článok je o spoločných aktivitách svätcov, ktorí sa volali Cyril a Metod (varianty mena pozri nižšie), nazývaných aj solúnski bratia alebo Apoštoli Slovanov alebo slovanskí vierozvestcovia, vrátane Metodovho ďalšieho pôsobenia na Veľkej Morave po Cyrilovej smrti.

Pozrieť Byzantská ríša a Cyril a Metod

Cyrilika

Cyrilika alebo cyrilské písmo môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Cyrilika

Dalmatínčina

Dalmatínčina alebo dalmátčina je mŕtvy jazyk patriaci medzi balkánske románske jazyky, ktorý sa používal od stredoveku do konca 19.

Pozrieť Byzantská ríša a Dalmatínčina

Dardanely

Dardanely Dardanely alebo Dardanelská úžina (po grécky Δαρδανελλια, po turecky Çanakkale Boğazı; starý názov: Hellespont - Hellenspontos, Hellino more) je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou.

Pozrieť Byzantská ríša a Dardanely

Dóža (titul)

Dóža (.

Pozrieť Byzantská ríša a Dóža (titul)

Dejiny Istanbulu

Konštantínopol (Carihrad) Modrá mešita v Konštantínopole (Carihrade) Dejiny Istanbulu sú dejinami najväčšieho mesta Turecka, niekdajšieho hlavného mesta Byzantskej ríše a rokoch 14531923 hlavného mesta Osmanskej ríše.

Pozrieť Byzantská ríša a Dejiny Istanbulu

Despotizmus

Despotizmus je neobmedzená vláda, krutovláda charakterizovaná násilím a bezprávím voči poddaným.

Pozrieť Byzantská ríša a Despotizmus

Dioklecián

Dioklecián alebo Diocletianus, celým menom Gaius Aurelius Valerius Diocletianus, pôvodným menom Diokles (* asi 22. decembra 243 – † asi 3. decembra 313) bol rímsky cisár od 20. novembra 284 do 1. mája 305.

Pozrieť Byzantská ríša a Dioklecián

Druhý nicejský koncil

Miesto konania koncilu - dnes už bývalý chrám Hagia Sophia v meste İznik (Nikaia) Druhý nicejský koncil bol ekumenický koncil, ktorý sa konal v dňoch 24. septembra až 23. októbra 787 v meste Nikaia (lat. Nicaea; dnes mesto İznik v Turecku).

Pozrieť Byzantská ríša a Druhý nicejský koncil

Edirne

Edirne (novogr. ΑδριανούποληAdrianupoli, starogr. Aδριανούπολις – Adrianoupolis, lat. Hadrianopolis, bulh. Одрин-Odrin; do zač. 20. stor. po slovensky Adrianopol, historický slovenský názov Drinopol) je mesto nachádzajúce sa v Trácii, v európskej časti súčasného Turecka.

Pozrieť Byzantská ríša a Edirne

Efez

Divadlo Efez alebo Efezos (gr. Ἔφεσος - Efesos) bolo staroveké grécke mesto v Malej Ázii na území dnešného juhozápadného Turecka.

Pozrieť Byzantská ríša a Efez

Efezský koncil

Efezský koncil zasadal medzi 22. júnom 431 a 10. júlom 431 v maloázijskom Efeze.

Pozrieť Byzantská ríša a Efezský koncil

Egejské more

Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru.

Pozrieť Byzantská ríša a Egejské more

Egypťania (starovek)

Egypťania je pôvodné označenie hamitského obyvateľstva z údolia dolného toku Nílu.

Pozrieť Byzantská ríša a Egypťania (starovek)

Ekloga (právo)

Ekloga (gr. Εκλογή τών νόμων) bol zákonník, ktorý vydali v roku 741 Lev III. a Konštantín V.ECLOGA.

Pozrieť Byzantská ríša a Ekloga (právo)

Encyclopaedia Beliana

Encyclopaedia Beliana – prvých 5 zväzkov. Encyclopaedia Beliana (podtitul: slovenská všeobecná encyklopédia (v dvanástich zväzkoch)) je veľká slovenská všeobecná encyklopédia, pomenovaná podľa Mateja Bela, ktorá vychádza vo vydavateľstve Veda od roku 1999.

Pozrieť Byzantská ríša a Encyclopaedia Beliana

Encyklopédia Slovenska

Encyklopédia Slovenska Encyklopédia Slovenska je vlastivedná encyklopédia v šiestich zväzkoch zameraná na témy súvisiace so Slovenskom.

Pozrieť Byzantská ríša a Encyklopédia Slovenska

Epirský despotát

Epirský despotát Epirský despotát alebo Epirské kniežatstvo (gréc. Δεσποτάτο της Ηπείρου) (1204 – 1337/1359) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave.

Pozrieť Byzantská ríša a Epirský despotát

Epirus

Epirus môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Epirus

Etiópia

Etiópia (po amharsky ኢትዮጵያ, Itjopja; historické názvy pozri nižšie), dlhý tvar Etiópska federatívna demokratická republika (po amharsky የኢትዮጵያ ፈደራላዊ ዲሞክራሲያዊ ሪፐብሊክ, Je Itjopja federešn dimokrasiawi ripublik), je vnútrozemský štát nachádzajúci sa v Africkom rohu vo východnej Afrike.

Pozrieť Byzantská ríša a Etiópia

Eubója

thumb Eubója (– normovaný tvar; iné názvy: staršie Euboja, pre starovek aj Euboia; po gr. Εύβοια – prepis zo starogr. Euboia, prepis z novogr. Evvia; po taliansky Negroponte) je druhý najväčší ostrov Grécka.

Pozrieť Byzantská ríša a Eubója

Eurázia

Eurázia Eurázia alebo Euroázia je prastará pevnina a jeden z kontinentov, ktorej základné časti boli konsolidované už po rozpade prvotnej prapevniny Pangey (v severnej Európe a na Sibíri).

Pozrieť Byzantská ríša a Eurázia

Európa

Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.

Pozrieť Byzantská ríša a Európa

Exkomunikácia

Exkomunikácia (z lat. ex-communicare, doslova: postaviť mimo spoločenstva, vylúčiť zo spoločenstva) je dočasné (teda do doby, kým nepríde k náprave previnenia) vyobcovanie z náboženského spoločenstva.

Pozrieť Byzantská ríša a Exkomunikácia

Feudalizmus

Feudalizmus (v niektorých kontextoch aj feudálna spoločnosť) je označenie pre spoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so stredovekom, ktoré nemá jednotnú definíciu.

Pozrieť Byzantská ríša a Feudalizmus

Fotios

Fotios (iné názvy: Fótios, Fócios, Fótios Veľký, Focius, Fotius; po grécky Φώτιος – Fótios, lat. Photius; * okolo 820, Konštantinopol – † 6. február 891 v arménskom Bordi) bol byzantský filozof, teológ, polyhistor, najväčší učenec 9.

Pozrieť Byzantská ríša a Fotios

Georgije Ostrogorski

Georgije Ostrogorski (* 19. január 1902, Petrohrad, Ruská ríša – † 24. október 1976, Belehrad, Juhoslávia) bol juhoslovanský historik a byzantológ ruského pôvodu.

Pozrieť Byzantská ríša a Georgije Ostrogorski

Georgios Gemistos Plethon

Georgios Gemistos Plethon (iné mená: Plethon, Geórgios Gemistós Pléton, Pléton,; * 1355 - † 1452) bol byzantský filozof.

Pozrieť Byzantská ríša a Georgios Gemistos Plethon

Germáni

border.

Pozrieť Byzantská ríša a Germáni

Gréčtina

Gréčtina môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Gréčtina

Gréci

Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.

Pozrieť Byzantská ríša a Gréci

Grécke jazyky

Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.

Pozrieť Byzantská ríša a Grécke jazyky

Grécko

Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Pozrieť Byzantská ríša a Grécko

Grécky oheň

Použitie gréckeho ohňa byzantským loďstvom proti loďstvu Tomáša Slovana. Grécky oheň (– dosl. tekutý plameňGREEK FIRE. In) bola horľavá (možno aj výbušná) kvapalina, ktorá horela aj na vode; šlo o zbraň byzantského loďstva proti nepriateľským lodiam.

Pozrieť Byzantská ríša a Grécky oheň

Gruzínčina

Rozšírenie gruzínčiny Gruzínčina (ქართული ენა, kartuli ena) je úradný jazyk Gruzínska.

Pozrieť Byzantská ríša a Gruzínčina

Hadrianopolis

Hadrianopolis môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Hadrianopolis

Hagia Sofia

Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule.

Pozrieť Byzantská ríša a Hagia Sofia

Hérakleios (Byzantská ríša)

Hérakleios (* 575, Kapadócia, Byzantská ríša† 11. február 641, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 610 až 641.

Pozrieť Byzantská ríša a Hérakleios (Byzantská ríša)

Hésychazmus

Hésychazmus (iné názvy: hesychazmus, zriedkavo isychazmus; z gr. ἡσυχία – hésychia.

Pozrieť Byzantská ríša a Hésychazmus

Helenistické koiné

Helenistické koiné (iné názvy: koiné, helenistická gréčtina, novozákonná gréčtina, novozmluvná gréčtina, biblická gréčtina, alexandrijská gréčtina) bol spoločný (spisovný) jazyk starých Grékov, ktorého jadro používania spadá do obdobia asi 350 pred Kr. – 300 / 565 po Kr.

Pozrieť Byzantská ríša a Helenistické koiné

Helenizácia

Helenizácia (helenizovanie) alebo pogréčtenie (pogréčťovanie) je dávanie gréckeho rázu (najmä gréckeho jazyka a kultúry) niečomu resp.

Pozrieť Byzantská ríša a Helenizácia

Helenizmus

Helenizmus (zo – Grék) je dejinná a kultúrna epocha, obdobie starovekých dejín východného Stredomoria a Prednej Ázie od výbojov, započatých 338 pred Kr. macedónskymi panovníkmi Filipom II. a jeho synom Alexandrom Veľkým (v rokoch 334 – 324).

Pozrieť Byzantská ríša a Helenizmus

Heréza

Galileo Galilei usvedčený z herézy Heréza, kacírstvo alebo blud, či bludárstvo (z gr. αιρεσιςhairesis v preklade svojvoľný výber) označuje v kresťanstve, najmä v katolíckej a ortodoxnej cirkvi, taký teologický názor, ktorý sa natoľko odchyľuje od učenia danej cirkvi, že je nezlučiteľný so všeobecnou vierou danej cirkvi, t. j.

Pozrieť Byzantská ríša a Heréza

Hodváb

priadky morušovej, z ktorého sa vyrába hodváb. Hodváb je prírodné proteínové vlákno, ktoré môže byť tkané do textílií.

Pozrieť Byzantská ríša a Hodváb

Hodvábna cesta

Hodvábna cesta bola významná staroveká a stredoveká obchodná cesta cez Strednú Áziu, ktorá spájala Čínu s Rímskou ríšou a Byzantskou ríšou; od 2. storočia pred Kr. sa jej prostredníctvom dostalo do Európy mnoho čínskych technických vynálezov: papier, hodváb, porcelán.

Pozrieť Byzantská ríša a Hodvábna cesta

Huni

Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.

Pozrieť Byzantská ríša a Huni

Ikona

Ikona presv. Bohorodičky nazývaná Feodorovskaja zo 17. storočia Ikona je sakrálny obraz, najčastejšie namaľovaný (písaný) na dreve, pôvodom z byzantskej kultúry.

Pozrieť Byzantská ríša a Ikona

Ikonografia

Ikonografia môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Ikonografia

Ilýri

Ilýrska prilba Ilýri boli staroveký národ indoeurópskeho pôvodu, zahŕňajúci obyvateľstvo starovekej Ilýrie (čiže zhruba dnešnej južnej a strednej Dalmácie, Bosny, Čiernej Hory a severného a stredného Albánska).

Pozrieť Byzantská ríša a Ilýri

Irena (Byzantská ríša)

Solidus znázorňujúci Irenu ako „basilissu“ – cisárovnú. Irena (z Atén) (* 752, Atény – † 9. august 803 vo vyhnanstve na ostrove Lesbos) bola cisárovná Byzantskej ríše.

Pozrieť Byzantská ríša a Irena (Byzantská ríša)

Isidor z Milétu

Isidor z Milétu (* 442 – † 537) bol byzantský architekt a matematik, ktorý spolu s Anthemiom z Trallu navrhol chrám Hagia Sofia.

Pozrieť Byzantská ríša a Isidor z Milétu

Islam

Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.

Pozrieť Byzantská ríša a Islam

Istanbul

Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.

Pozrieť Byzantská ríša a Istanbul

Itália

Itália môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Itália

Ivan IV.

Pozrieť Byzantská ríša a Ivan IV.

Izmir

Izmir Izmir (gr. Σμύρνη (Smyrni)), historický názov Smyrna, je mesto v západnom Turecku, v histoickom kraji Iónia.

Pozrieť Byzantská ríša a Izmir

Janovská republika

Janovská republika, celým názvom Najjasnejšia janovská republika (od 1798 po 1805 známa ako Ligúrska republika) bola nezávislá republika v Ligúrii na severozápadnom pobreží dnešného Talianska.

Pozrieť Byzantská ríša a Janovská republika

Ján I. (Byzantská ríša)

Ján I. Tzimiskes (iné mená pozri nižšie; * okolo 925, Chozana, Arménsko† 10. január 976, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 969 až 976.

Pozrieť Byzantská ríša a Ján I. (Byzantská ríša)

Ján VIII. (Byzantská ríša)

Ján VIII.

Pozrieť Byzantská ríša a Ján VIII. (Byzantská ríša)

Jeruzalem

Jeruzalem (hebr. Jerušalajim, arabs. Al-Kuds/iný prepis: al-Quds, starogr. Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Izraela.

Pozrieť Byzantská ríša a Jeruzalem

Julián (cisár)

Julián (Apostata) (iné mená: Julian (Apostata), Julianus (Apostata), Iulianus (Apostata), Flavius Claudius Iulianus; * máj alebo jún 332 – † 26. jún 363) bol rímsky cisár (caesar od novembra 355 do februára 361; augustus od februára 361 do júna 363).

Pozrieť Byzantská ríša a Julián (cisár)

Justinián I.

Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14.

Pozrieť Byzantská ríša a Justinián I.

Kalifát

Kalifát alebo chalífát (chiláfa) je úrad, hodnosť kalifa alebo územie ním spravované.

Pozrieť Byzantská ríša a Kalifát

Karol Veľký

Karol I. Veľký (* 2. apríl 742/747/748, Liège alebo Aachen, Franská ríša – † 28. január 814, Aachen) bol kráľ Frankov (768 – 814) a cisár Západu, tzn.

Pozrieť Byzantská ríša a Karol Veľký

Katafrakt

Staroveký sásanovský obrnený jazdec podobný katafraktom Katafrakt (gr. κατάφρακτος – katafraktos; pl. κατάφρακτοι – katafraktoi; výraz možno preložiť ako „plne zakrytý/obrnený“) bol ťažko ozbrojený a obrnený jazdec využívaný Rímskou a Byzantskou ríšou, ako protiváha partských a sásánovských ťažkých jazdcov.

Pozrieť Byzantská ríša a Katafrakt

Kláštor svätej Kataríny

Kláštor svätej Kataríny (arabsky دير سانت كاترين, Dayr Sānt Kātrīn, grécky Ιερά Μονή Αγίας Αικατερίνης στο Όρος Σινά, Iera Monî Agias Aikaterinîs sto Oros Sina) je kláštor v púšti na Sinajskom polostrove v Egypte na úpätí Mojžišovej hory na mieste, kde podľa Biblie uvidel Mojžiš horiaci krík.

Pozrieť Byzantská ríša a Kláštor svätej Kataríny

Komnénovci

Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci)mužský atribút: Komnénos/Komnenos/Komninos, ženský atribút: Komnéna/Komnena/Komnina bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 10811185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve.

Pozrieť Byzantská ríša a Komnénovci

Konštantín I. (cisár)

Hlava Konštantínovej kolosálnej sochy v Kapitolských múzeách v Ríme Konštantín (I.) (iné mená: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Kónstantinos (I.), Kónstantínos (I.), Flavius Valerius Constantinus), zvaný Veľký, (* 27.

Pozrieť Byzantská ríša a Konštantín I. (cisár)

Konštantín IX.

Pozrieť Byzantská ríša a Konštantín IX.

Konštantín V. (Byzantská ríša)

Levom III. Konštantín V. (varianty mena pozri v článku Konštantín V.;* 718 – † 14. september 775) bol byzantským cisárom v rokoch 741 až 775.

Pozrieť Byzantská ríša a Konštantín V. (Byzantská ríša)

Kopti

Kopti alebo zriedkavejšie Koptovia sú potomkovia starovekých Egypťanov, ktorí po 7. storočí postupne do veľkej miery etnicky splynuli s Arabmi.

Pozrieť Byzantská ríša a Kopti

Korfu

Poloha ostrova Korfu Korfu (po novogrécky Κέρκυρα – Kerkyra, po starogrécky Κέρκυρα – Kerkyra alebo Κόρκυρα – Korkyra, po latinsky Corcyra, po taliansky Corfù) je jeden z Iónskych ostrovov v Grécku.

Pozrieť Byzantská ríša a Korfu

Kréta

Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.

Pozrieť Byzantská ríša a Kréta

Kresťanstvo

Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.

Pozrieť Byzantská ríša a Kresťanstvo

Križiacka výprava

Modliaci sa križiacky rytier na dobovej miniatúre Križiacka výprava alebo krížová výprava, zriedkavo kruciáta bola stredoveká vojenská výprava západoeurópskych šľachticov vyhlasovaná rímskokatolíckou cirkvou v súčinnosti so svetskou mocou proti (z pohľadu cirkvi) neveriacim a kacírom.

Pozrieť Byzantská ríša a Križiacka výprava

Križiacke výpravy do východného Stredomoria

Križiacke výpravy (do východného Stredomoria) (1096-1291) boli križiacke výpravy s cieľom oslobodiť „Boží hrob“ a „Svätú zem“ (t. j. Palestínu) z rúk moslimov.

Pozrieť Byzantská ríša a Križiacke výpravy do východného Stredomoria

Kumáni

Kumáni alebo Plavci alebo Polovci (zriedkavo, najmä pre tých, čo sa usadili v Uhorsku aj Kúnovia či Kúni) môžu byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Kumáni

Kyjevská Rus

Mapa Kyjevskej Rusi v 11. storočí Kyjevská Rus (iné názvy: Staroruský štát, Kyjevský štát, zastarano: Kijevská Rus, Kijevský štát; starorus. Рѹсь, Рѹсьскаѧ землѧ; ukr. Київська Русь; rus.

Pozrieť Byzantská ríša a Kyjevská Rus

Latinčina

Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.

Pozrieť Byzantská ríša a Latinčina

Latinské cisárstvo

Epirský despotát Latinské cisárstvo (1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).

Pozrieť Byzantská ríša a Latinské cisárstvo

Léno

Lénna prísaha (1512) Léno alebo feudum (v širšom zmysle) bol (najmä v stredoveku) pozemok alebo úrad (hodnosť) spojený s dôchodkami, udelený nejakou osobou či inštitúciou pod podmienkou, že prijímateľ zloží sľub vernosti (a spravidla bude poskytovať nejakú službu).

Pozrieť Byzantská ríša a Léno

Lesbos

Poloha ostrova Satelitná snímka ostrova Lesbos z roku 1995 Lesbos (po grécky Λέσβος – novogr. Lesvos, starogr. Lesbos; po turecky: Midilli) je grécky ostrov v severovýchodnej časti Egejského mora.

Pozrieť Byzantská ríša a Lesbos

Lev III. (Byzantská ríša)

Konštantína V. Lev III.

Pozrieť Byzantská ríša a Lev III. (Byzantská ríša)

Lev VI. (Byzantská ríša)

Lev VI. (* 19. september 866, Konštantínopol, Turecko – † 11. máj 912 tamtiež), zvaný Múdry, alebo aj Filozof, bol byzantský cisár od roku 886.

Pozrieť Byzantská ríša a Lev VI. (Byzantská ríša)

Libri

LIBRI, spol.

Pozrieť Byzantská ríša a Libri

Lingua franca (dorozumievací jazyk)

Lingua franca je neformálne označenie.

Pozrieť Byzantská ríša a Lingua franca (dorozumievací jazyk)

Macedónia

Macedónia (staršie – pred vznikom dnešného štátu Macedónsko – alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano – ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky – Macedonia; veľmi zastarano Makedonia) je historické (pôvodne staroveké) územie na Balkánskom polostrove do zač.

Pozrieť Byzantská ríša a Macedónia

Macedónska dynastia

Skylitzovej kronike Macedónska dynastia bola vládnuca dynastia Byzantskej ríše v rokoch 8671056.

Pozrieť Byzantská ríša a Macedónska dynastia

Macedónska renesancia

Macedónska renesancia je obdobie dejín Byzantskej ríše medzi rokmi 842 a 1025.

Pozrieť Byzantská ríša a Macedónska renesancia

Malá Ázia

Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.

Pozrieť Byzantská ríša a Malá Ázia

Manuel I.

Manuel I. môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Manuel I.

Marmarské more

Marmarské more (turecky: Marmara Denizi, grécky: Μαρμαρα̃ Θάλασσα or Προποντίδα) je vnútrozemské more, ktoré je Bosporom oddelené od Čierneho a Dardanelami (resp.

Pozrieť Byzantská ríša a Marmarské more

Maurikios I.

Maurikiov solidus Maurikios I. (* 539, † 602) bol v rokoch 582 až 602 cisárom byzantskej ríše a jedným z najdôležitejších ranobyzantských panovníkov vôbec.

Pozrieť Byzantská ríša a Maurikios I.

Mária (matka Ježiša)

Mária (po hebrejsky Miriam, po aramejsky מרים – Marjám; po starogrécky Μαριαμ – Mariam, Μαρια – Maria; po arabsky مريم– Marjam), v latinskom katolicizme Panna Mária alebo Madona, vo východných cirkvách presvätá Bohorodička (Mária), manželka tesára Jozefa z Nazaretu, je matkou Ježiša Krista, druhej božskej osoby a syna Boha Otca.

Pozrieť Byzantská ríša a Mária (matka Ježiša)

Mehmed II.

Mehmed II. (osm. tur. محمد ثانى, Meḥmed-i sānī, mod. tur. II. Mehmet;* 30. marec 1432, Edirne, Osmanský sultanát – † 3. máj 1481, Hünkârçayırı, Osmanská ríša), známy ako Mehmed Dobyvateľ (turecky: Fatih Sultan Mehmet), bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1444 - 1446 a 1451 - 1481.

Pozrieť Byzantská ríša a Mehmed II.

Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)

Michael Kerullarios Michaél I. alebo Micha(e)l I. alebo Michail I., zvaný Kér(o)ularios/Kér(o)ullarios/Kirul(l)arios (lat. Michael Cerularius; * 1000 – † 1059) bol jedným z najvýznamnejších konštantínopolských patriarchov (1043–1058), ktorý sa stal hlavným byzantským protagonistom vypuknutia cirkevnej schizmy medzi východom a západom v roku 1054.

Pozrieť Byzantská ríša a Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)

Monofyzitizmus

Eutyches Monofyzitizmus (z gréckeho μόνος monos jeden + φύσις fysis prirodzenosť) je kristologický názor, že Ježiš Kristus mal iba jednu, a to celkom božskú a nie ľudskú prirodzenosť.

Pozrieť Byzantská ríša a Monofyzitizmus

Monopol ponuky

Monopol ponuky alebo monopol (gr. mono(μονό), jediný + polο (πωλώ), predávať) je v ekonómii stav, kedy je na konkrétne vymedzenom trhu iba jediný dodávateľ (monopolista) konkrétneho statku alebo služby.

Pozrieť Byzantská ríša a Monopol ponuky

Monotheletizmus

Monotheletizmus alebo monoteletizmus bol kresťanský teologický, christologický smer neskôr odsúdený ako heretický.

Pozrieť Byzantská ríša a Monotheletizmus

Morea

Morea môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Morea

Moskovské veľkokniežatstvo

220px Moskovské veľkokniežatstvo (po rusky: Великое московское княжество) bolo kniežatstvo v časti územia dnešného Ruska od polovice 14.

Pozrieť Byzantská ríša a Moskovské veľkokniežatstvo

Mozaika

Rímska mozaika (Herculaneum, 1. stor. Mozaika je plošná výzdoba, ornamentálna alebo figurálna, zostavená z drobných kociek, hranolčekov alebo kolíčkov, kamenných, neskôr sklenených, upevňovaných do mäkkej malty alebo tmelu.

Pozrieť Byzantská ríša a Mozaika

Mystras

Mystras je grécke mesto v regióne Peloponéz.

Pozrieť Byzantská ríša a Mystras

Neskorý stredovek

Neskorý stredovek je historické obdobie 14. a 15. storočia.

Pozrieť Byzantská ríša a Neskorý stredovek

Nestoriánstvo

Nestoriánsky arcibiskup v Perzii Nestoriánstvo alebo nestorianizmus je christologická náuka šírená od r. 428 a pomenovaná podľa konštantínopolského patriarchu Nestoria, († asi 451) ktorá bola odsúdená na Efezskom koncile v roku 431.

Pozrieť Byzantská ríša a Nestoriánstvo

Nestorius

Nestorius alebo Nestorios (gr. Νεστόριος, lat. Nestorios) (po 381 Germanicia – asi 451 Horný Egypt) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 428 až 431.

Pozrieť Byzantská ríša a Nestorius

Nikaia

Nikaia (-po starogrécky; alternatívny prepis s dĺžkami sa v literatúre uvádza rôzne, a to Níkaia, Nikáia alebo Níkáia; po novogrécky: Nikea; po latinsky Nic(a)ea; slov. príd. meno znie k starogr. nikajský/níkajský/nikájsky/níkájsky, k novogr.

Pozrieť Byzantská ríša a Nikaia

Nikajské cisárstvo

Epirský despotát Nikajské cisárstvo (iné názvy: Nikájske cisárstvo, Níkajské cisárstvo, Níkájske cisárstvo; Nicejské cisárstvo; Nikejské cisárstvo; 1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).

Pozrieť Byzantská ríša a Nikajské cisárstvo

Nikefor II.

Nikefor II. (iné mená: Nikéforos II., Níkéforos II., Nikeforos II., Nikiforos II.) môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Nikefor II.

Novoplatonizmus

Novoplatonizmus alebo neoplatonizmus je neskorá forma starogréckej filozofie, ktorá nasledovala po strednom platonizme, a v ktorej sa miešali antické prvky myslenia s náboženstvom a s orientálnou filozofiou; v tomto smere začal Plotinos v 3.

Pozrieť Byzantská ríša a Novoplatonizmus

Obdobie Komnenovcov a Angelovcov

Obdobie Komnenovcov a Angelovcov (1081 - 1204) je obdobie dejín Byzantskej ríše.

Pozrieť Byzantská ríša a Obdobie Komnenovcov a Angelovcov

Obrazoborectvo

Obrazoborectvo alebo ikonoborectvo či ikonoklazmus (z gréckeho εἰκῶν eikón obraz + κλάστειν klastein lámať) označuje pôvodne hnutie, snažiace sa v náboženstve (predovšetkým v kresťanstve) odstrániť náboženské obrazy – (ikony).

Pozrieť Byzantská ríša a Obrazoborectvo

Orient

Orient najčastejšie znamená Prednú Áziu (t. j. tzv. starý Orient) a severnú Afriku a/alebo Ďaleký východ, ojedinele aj celú Áziu.

Pozrieť Byzantská ríša a Orient

Ortodoxia

Ortodoxia môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Ortodoxia

Osmanská ríša

Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.

Pozrieť Byzantská ríša a Osmanská ríša

Ostrogóti

Itálii Ostrogóti alebo Východní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov, v 2.3. storočí vytvorili v Čiernomorí vrátane Krymu ríšu, ktorá podľahla 375 Hunom, časť Ostrogótov odišla 488489 na západ.

Pozrieť Byzantská ríša a Ostrogóti

Ottův slovník naučný

Ottův slovník naučný. Ottův slovník naučný alebo Ottova encyklopedie je 28-zväzková encyklopédia, ktorú v rokoch 1888 – 1909 vydal pražský nakladateľ Jan Otto.

Pozrieť Byzantská ríša a Ottův slovník naučný

Palestína

Palestína môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Palestína

Pápež

Pápež (zriedkavo alebo zastarano: papa; najmä pre rímskeho pápeža: od roku 2000 Svätý Otec; v rokoch 1998 – 2000: Svätý otec, v rokoch 1953 – 1998: svätý otec, do roku 1953: svätý Otec) je najvyšší predstaviteľ v niektorých kresťanských cirkvách.

Pozrieť Byzantská ríša a Pápež

Peloponéz

Peloponéz môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Peloponéz

Peloponéz (polostrov)

Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr.

Pozrieť Byzantská ríša a Peloponéz (polostrov)

Peržania

Peržania boli jeden z najvýznamnejších starovekých národov, ktorí ako poľnohospodárske etnikum patril k pôvodným obyvateľom Iránu, najmä jeho juhozápadnej časti zvanej Perzia.

Pozrieť Byzantská ríša a Peržania

Perzská ríša

Perzská ríša môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Perzská ríša

Pokresťančovanie

Pokresťančovanie (iné názvy: christianizácia, kristianizácia, christianizovanie, kristianizovanie, s len dokonavým významom aj pokresťančenie) môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Pokresťančovanie

Politika

Politika (z neskorolat. politice.

Pozrieť Byzantská ríša a Politika

Pravoslávna cirkev (východná Európa)

Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.

Pozrieť Byzantská ríša a Pravoslávna cirkev (východná Európa)

Ravenna

Ravenna je mesto v regióne Emilia-Romagna v Taliansku.

Pozrieť Byzantská ríša a Ravenna

Rím

Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.

Pozrieť Byzantská ríša a Rím

Rímske právo

Corpus iuris civilis. 1583 Rímske právo je právny systém starovekého Ríma, východisko moderných právnych systémov.

Pozrieť Byzantská ríša a Rímske právo

Rímske vojsko

Vojaci Rímskej armády 1. – 3. stor. po Kr. Rozširovanie Rímskej ríše Rímske vojsko bolo vojsko, ktoré používal staroveký Rím od vzniku Rímskeho kráľovstva v 8.

Pozrieť Byzantská ríša a Rímske vojsko

Rómaioi

Rómaioi (gr. Ρωμαίοι - doslova Rimania) alebo Rómioi (gr. Ρωμιοί) alebo po slovensky zriedkavo Romaiovia je grécky názov obyvateľov Východorímskej/Byzantskej ríše používaný (v tomto zmysle) od 4.

Pozrieť Byzantská ríša a Rómaioi

Renesancia

Dóm vo Florencii. Jedna zo svetovo najznámejších renesančných stavieb. Renesancia (tal. rinascimento/rinascita, fr. (aj nem. a angl.) renaissance) je historická epocha rozvíjajúca sa v európskom prostredí od 14. storočia do polovice 17.

Pozrieť Byzantská ríša a Renesancia

Samos

Samos môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Samos

Sýrčania

Sýrčania (-kodifikovaný tvar; zriedkavo Sýrania) môžu byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Sýrčania

Sýrčina

Sýrčina alebo východná aramejčina je jazyk sýrskych Aramejcov s veľmi bohatou literárnou tradíciou (5. stor. - 17. stor.). Patrí do skupiny semitských jazykov.

Pozrieť Byzantská ríša a Sýrčina

Seldžucká ríša

Seldžucká ríša (iné názvy: Veľká seldžucká ríša sultanát Veľkých Seldžukov, per. دولت سلجوقیان, Dawlat Seldžúkiján, tur. Büyük Selçuklu Devleti) bola stredoveká moslimská sunnitská monarchia, založená skupinou,Seldžukové.

Pozrieť Byzantská ríša a Seldžucká ríša

Senát (Byzantská ríša)

Senát alebo (po grécky) synklétos bol politická inštitúcia v Byzancii.

Pozrieť Byzantská ríša a Senát (Byzantská ríša)

Sicília

Sicília môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Sicília

Sinaj (vrch v Biblii)

Mojžiš s desatorom Sinaj (Mojžišov vrch) Sinaj (v starohebrejčine Sínaj alebo nepresným prepisom Sínai; hebr. písmom סיני) je podľa Biblie vrch, na ktorom dal Boh Jahve Mojžišovi Desať prikázaní.

Pozrieť Byzantská ríša a Sinaj (vrch v Biblii)

Slonovina

Slonovinové tabernákulum (Eleusa, Francúzsko) Slonovina (iné názvy: slonová kosť, ebur) je zubovina sloních klov.

Pozrieť Byzantská ríša a Slonovina

Slovania

Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.

Pozrieť Byzantská ríša a Slovania

Slovanské jazyky

Veľmi približná mapa rozšírenia slovanských jazykov v Európe Slovanské jazyky sú skupina príbuzných jazykov, ktorými hovoria Slovania, obývajúci najmä východnú, juhovýchodnú a strednú Európu.

Pozrieť Byzantská ríša a Slovanské jazyky

Solún

Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.

Pozrieť Byzantská ríša a Solún

Solúnske kráľovstvo

Solúnske kráľovstvo (1204 – 1224) bol jeden z križiackych štátov, ktorý vznikol po dočasnom zániku Byzantskej ríše v dôsledku štvrtej križiackej výpravy (1204).

Pozrieť Byzantská ríša a Solúnske kráľovstvo

Srbi

Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.

Pozrieť Byzantská ríša a Srbi

Starogréčtina

Starogréčtina je prvá etapa vývinu gréčtiny.

Pozrieť Byzantská ríša a Starogréčtina

Starovek

Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.

Pozrieť Byzantská ríša a Starovek

Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Pozrieť Byzantská ríša a Staroveký Rím

Stredomorie (Stredozemné more)

Stredomorie pri pohľade z vesmíru Stredomorie alebo Stredozemie je oblasť Stredozemného mora, teda predovšetkým štáty Egypt, Izrael, Libanon, Sýria, Turecko, Grécko, Albánsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Slovinsko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Maroko, Alžírsko, Tunisko, Líbya a stredomorské ostrovy Cyprus, Kréta, Malta atď.

Pozrieť Byzantská ríša a Stredomorie (Stredozemné more)

Stredovek

Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I.

Pozrieť Byzantská ríša a Stredovek

Stredoveká gréčtina

Stredoveká gréčtina alebo byzantská gréčtina je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období od 4./6.

Pozrieť Byzantská ríša a Stredoveká gréčtina

Taliansko

Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.

Pozrieť Byzantská ríša a Taliansko

Tesália

Tesália (zastarano Thesália, Thesalia; po gr. Thessalia) môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Tesália

Thema

Rozdelenie Byzantskej ríše na themy okolo roku 650. Rozdelenie Byzantskej ríše na themy okolo roku 950. Thema (iné názvy: théma, téma; gréc. θέμα / thema, mn. č. θέματα / themata) bola vojensko-administratívna územnosprávna jednotka Byzantskej ríše.

Pozrieť Byzantská ríša a Thema

Theodosius I. (Byzantská ríša)

Theodosius I. plným meno Flavius Theodosius Flaccus, známy aj ako Theodosius Veľký (* 11. január 347 – † 17. január 395) bol v rokoch 379 až 394 cisárom východu Rímskej ríše a od roku 394 posledným cisárom jednotnej Rímskej ríše, ktorá sa po jeho smrti v roku 395 rozdelila na dve časti, východnú a západnú.

Pozrieť Byzantská ríša a Theodosius I. (Byzantská ríša)

Tomáš Akvinský

Svätý Tomáš Akvinský (* 1224 alebo 1225, zámok Roccasecca pri Akvine (Neapol) – † 7. marec 1274, kláštor Fossanova pri Ríme) bol taliansky filozof a teológ, prvý zo scholastických cirkevných učiteľov, princeps philosophorum (knieža filozofov), najväčší predstaviteľ katolíckej filozofie, žiak Alberta Veľkého.

Pozrieť Byzantská ríša a Tomáš Akvinský

Trabzon

Trabzon (novogr./pontgr. Τραπεζούντα – Trapezunda) resp.

Pozrieť Byzantská ríša a Trabzon

Trapezuntské cisárstvo

Epirský despotát Trapezuntské cisárstvo (1204 – 1461) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).

Pozrieť Byzantská ríša a Trapezuntské cisárstvo

Trácia

Trácia alebo zriedkavo Trákia či Thrakia (bulh. Тракия – Тrakija; gr. Θράκη – novogr. Thraki/starogr. Thraké) môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Trácia

Trebuchet

Trebuchet využívajúci prak Trebuchet je druh obliehacieho stroja – vrhač kameňov, ktorý využíval protizávažie.

Pozrieť Byzantská ríša a Trebuchet

Tretí carihradský koncil

''Tretí carihradský koncil'' (miniatúra; Manassesova kronika, 14. storočie) Tretí carihradský koncil tiež tretí konštantínopolský koncil sa konal v Konštantínopole v dňoch 7. novembra 680 až 16. septembra 681.

Pozrieť Byzantská ríša a Tretí carihradský koncil

Turecko

Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.

Pozrieť Byzantská ríša a Turecko

Turkické národy

Krajiny a autonómne oblasti, v ktorých je turkický jazyk oficiálnym. Eurázie. Turkické národy (iné názvy: Turkovia, staršie: turkotatárske národy, turecké národy, turkské národy, Turkotatári, Turci, Turci a Tatári, zriedkavo Türkovia, türkské národy, Turkiti, turkitské národy, Turkmani, Turkomani) je jedna z najväčších ázijských jazykových a etnických skupín, rozšírená od juhovýchodnej Európy až po severovýchodné oblasti Sibíri.

Pozrieť Byzantská ríša a Turkické národy

Varjagovia

Varjagovia alebo Variagovia boli švédski Vikingovia, ktorí podnikali obchodno-koristnícke výpravy do východnej Európy.

Pozrieť Byzantská ríša a Varjagovia

Včasný stredovek

Včasný stredovek alebo raný stredovek je obdobie stredoveku od 5. do 11. storočia.

Pozrieť Byzantská ríša a Včasný stredovek

Východ (kresťanstvo)

Východ (s veľkým začiatočným písmenom) alebo východné kresťanstvo je v kresťanstve označenie pre cirkvi, ktoré majú svoj pôvod na území východnej časti Rímskej ríše.

Pozrieť Byzantská ríša a Východ (kresťanstvo)

Východná schizma

Východná schizma alebo veľká schizma označuje cirkevný rozkol medzi kresťanským Východom a Západom, ktorý rozdelil cirkvi, ktoré prijali Chalcedónsky koncil.

Pozrieť Byzantská ríša a Východná schizma

Východní Slovania

Východní Slovania sú časť Slovanov, ktorá hovorí východoslovanskými jazykmi.

Pozrieť Byzantská ríša a Východní Slovania

Veľká Morava

Veľká Morava (pre obdobie po roku 874 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša, VeľkomoravskoMOJMÍR II. In) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor.

Pozrieť Byzantská ríša a Veľká Morava

Veľký Kaukaz

Veľký Kaukaz (po rusky Boľšoj Kavkaz) alebo Kaukaz je pohorie, veľhory medzi Čiernym a Kaspickým morom dlhé, široké.

Pozrieť Byzantská ríša a Veľký Kaukaz

Vizigóti

Migrácia Vizigótov Vizigóti alebo Západní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov.

Pozrieť Byzantská ríša a Vizigóti

Vojvodstvo Archipelagos

Vojvodstvo Archipelagos (iné názvy: Vojvodstvo Dodekanesos/Dodekanésos/Dodekanézos, Vojvodstvo Naxos, Aigeon Pelagos) (a) (1207-1579/1617/1714) bol jeden zo štátov, ktoré vznilli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).

Pozrieť Byzantská ríša a Vojvodstvo Archipelagos

Vydavateľstvo Obzor

Vydavateľstvo Obzor, národný podnik (názov od roku 1968; v rokoch 1965 až 1968 názov znel Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov, n. p.) bolo významné slovenské vydavateľstvo kníh, časopisov, novín a propagačných materiálov v Bratislave v rokoch 1965 až 2005.

Pozrieť Byzantská ríša a Vydavateľstvo Obzor

Vyhláška

Vyhláška alebo najmä historicky edikt môže byť.

Pozrieť Byzantská ríša a Vyhláška

Západná Európa

Rôzne definície západnej Európy Geograficky definovaná západná Európa Západná Európa je európsky región, ktorý je definovaný geograficky alebo politicky.

Pozrieť Byzantská ríša a Západná Európa

Západná kultúra

Západná civilizácia podľa Huntingtona Západná kultúra alebo kultúra Západu je kultúra, ktorá vzišla zo spojenia grécko-rímskej antiky a kresťanstva (ktoré je cez Starý zákon samo úzko naviazané na židovskú kultúru) a tvorí puto, ktorým sú zjednotené národy Západu.

Pozrieť Byzantská ríša a Západná kultúra

Západorímska ríša

Imperium Romanum Occidentale – západorímska ríša Západorímska ríša je moderné označenie pre západnú časť rímskeho impéria od roku 395 (rozdelenie Rímskej ríše) do roku 476 / 486, vo vnímaní súčasníkov existovala len jedna ríša na čele s dvoma cisármi.

Pozrieť Byzantská ríša a Západorímska ríša

10. storočie

10.

Pozrieť Byzantská ríša a 10. storočie

11. storočie

11.

Pozrieť Byzantská ríša a 11. storočie

13. storočie

13.

Pozrieť Byzantská ríša a 13. storočie

1333

Karol IV. bol vymenovaný za moravského markgrófa 1333.

Pozrieť Byzantská ríša a 1333

14. storočie

14.

Pozrieť Byzantská ríša a 14. storočie

1460

1460.

Pozrieť Byzantská ríša a 1460

18. storočie

18.

Pozrieť Byzantská ríša a 18. storočie

20. storočie

20.

Pozrieť Byzantská ríša a 20. storočie

29. máj

* Medzinárodný deň mierových jednotiek OSN.

Pozrieť Byzantská ríša a 29. máj

3. storočie

Pozrieť Byzantská ríša a 3. storočie

306

0306.

Pozrieť Byzantská ríša a 306

324

0324.

Pozrieť Byzantská ríša a 324

363

0363.

Pozrieť Byzantská ríša a 363

375

0375.

Pozrieť Byzantská ríša a 375

378

0378.

Pozrieť Byzantská ríša a 378

4. storočie

Pozrieť Byzantská ríša a 4. storočie

431

0431.

Pozrieť Byzantská ríša a 431

476

Tento rok je mnohými historikmi považovaný za koniec staroveku.

Pozrieť Byzantská ríša a 476

5. storočie

Pozrieť Byzantská ríša a 5. storočie

637

0637.

Pozrieť Byzantská ríša a 637

680

0680.

Pozrieť Byzantská ríša a 680

681

0681.

Pozrieť Byzantská ríša a 681

7. storočie

Pozrieť Byzantská ríša a 7. storočie

730

0730.

Pozrieť Byzantská ríša a 730

8. storočie

Pozrieť Byzantská ríša a 8. storočie

815

0815.

Pozrieť Byzantská ríša a 815

9. storočie

Pozrieť Byzantská ríša a 9. storočie

Pozri tiež

Zaniknuté štáty Afriky

Zaniknuté štáty na Balkánskom polostrove

Známy ako Byzantsko, Byzantský, Byzantínec, Východorímska ríša, Východorímske cisárstvo.

Úniapédia je koncepčné mapy alebo sémantickej siete, organizované ako encyklopédia - Slovník. Dáva stručnú definíciu každého konceptu a jej vzťahov.

To je veľká internetová mentálna mapa, ktorá slúži ako základ pre koncepčných diagramov. Je to zadarmo na použitie a každý článok alebo dokument možno stiahnuť. Je to nástroj, zdroj alebo odkaz na štúdium, výskum, vzdelávanie, učenie alebo učenie, ktoré môžu byť použité podľa učiteľa, pedagógov, žiakov alebo študentov; pre akademický svet: pre školské, základným, stredným, vysoké školy, stredné, technický stupeň, vysoké školy, univerzity, vysokoškolák, magisterských a doktorandských titulov; for Papers, správy, projekty, nápady, dokumentácia, prieskumy, súhrny, alebo práce. Tu je definícia, vysvetlenie, popis, alebo význam každá významná, na ktorom by ste potrebovali nejakú informáciu, a zoznam ich pridružené pojmy ako slovníčku. K dispozícii v Slovenský, Angličtina, Španielsky, Portugalčina, Japonský, Čínsky, Francúzsky, Nemec, Talian, Polsky, Dutch, Rusky, Arabčina, Hindčina, Švédska, Ukrajinská, Maďarský, Katalánsky, Český, Hebrejčina, Dánsky, Fínsky, Indonézsky, Norwegian, Rumunský, Turkish, Vietnamci, Korean, Thai, Greek, Bulharská, Chorvátsky, Lithuanian, Filipínsky, Latvian, Estónsky a Slovinsky Ďalšie jazyky čoskoro.

Informácie sú založené na článkoch z Wikipédie a iných projektov Wikimedie a sú dostupné na základe licencie Creative Commons Attribution-ShareAlike.

Úniapédia nie je podporovaná ani pridružená k nadácii Wikimedia Foundation.

Google Play, Android a logo Google Play sú ochrannými známkami spoločnosti Google Inc.

Zásady ochrany osobných údajov

Jazyky

Byzantská ríša

Obsah