Obsah
102 vzťahy: Afinný priestor, Aproximácia, Aritmetická funkcia, Arkuskotangens, Arkussínus, Arkustangens, Banachova veta o pevnom bode, Bernoulliho diferenciálna rovnica, Bijektívne zobrazenie, Bilineárna forma, Binárna operácia, Cantorova-Bernsteinova veta, Cauchyho veta o strednej hodnote, Cyklometrická funkcia, Darbouxova veta, Dôkaz (matematika), Definičný obor, Derivácia v smere, Diferenciálna topológia, Dijkstrov algoritmus, Enrico Bombieri, Funkcia, Funkcionál, Goniometria, Goniometrická funkcia, Graf (matematika), Grafický formát, Hašovacia funkcia, Harald August Bohr, Holomorfná funkcia, Homeomorfizmus, Integrálna rovnica, Inverzné zobrazenie (funkcia), Izočiara, Jacques Charles François Sturm, Jean Baptiste Joseph Fourier, Kologaritmus, Kombinačné číslo, Komplexná analýza, Kosínus, Kripkeho štruktúra, Kvantová mechanika, Kvázimetrický priestor, Lagrangeova veta o strednej hodnote, Lambda kalkul, Laurent Schwartz, Leonhard Euler, Lewis Fry Richardson, Limita, Lineárna funkcia, ... Rozbaliť index (52 viac) »
Afinný priestor
Afinný priestor nazývame usporiadanú trojicu \mathbb(\mathcal,\mathbb, f), kde \mathcal je neprázdna množina, tzv.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Afinný priestor
Aproximácia
Aproximácia alebo priblíženie je znázornenie niečoho, čo nie je presné, ale je to stále dosť blízko na to, aby to bolo použiteľné.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Aproximácia
Aritmetická funkcia
Aritmetická funkcia je v matematike reálna alebo komplexná funkcia, ktorej definičným oborom je množina prirodzených čísel.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Aritmetická funkcia
Arkuskotangens
Grafy funkcií arkustangens a arkuskotangens Arkuskotangens je jedna z cyklometrických funkcií, inverzná funkcia k funkcii kotangens.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Arkuskotangens
Arkussínus
Graf funkcie arkussínus Arkussínus je cyklometrická funkcia.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Arkussínus
Arkustangens
Grafy funkcií arkustangens a arkuskotangens Arkustangens je jedna z cyklometrických funkcií, inverzná funkcia k funkcii tangens.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Arkustangens
Banachova veta o pevnom bode
Banachova veta o pevnom bode, pomenovaná podľa Stefana Banacha a známa aj ako veta o kontrakcii, je veta matematickej analýzy, ktorá hovorí, že pre každé kontraktívne zobrazenie v úplnom metrickom priestore existuje práve jeden pevný bod.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Banachova veta o pevnom bode
Bernoulliho diferenciálna rovnica
Bernoulliho diferenciálna rovnica patrí medzi nelineárne obyčajné diferenciálne rovnice, významné tým, že napriek ich nelinearite má známe explicitné riešenia.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Bernoulliho diferenciálna rovnica
Bijektívne zobrazenie
Bijektívne zobrazenie je zobrazenie, ktoré je súčasne prosté (injektívne) i surjektívne.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Bijektívne zobrazenie
Bilineárna forma
Bilineárna forma alebo bilineárny funkcionál dvoch premenných je v matematike ľubovoľné zobrazenie z množinovej druhej mocniny daného vektorového priestoru do poľa jeho skalárov, ktoré je lineárne v oboch zložkách.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Bilineárna forma
Binárna operácia
Binárna operácia alebo dvojmiestna operácia alebo dvojprvková operácia alebo dvojčlenná operácia je úkon v matematike, ktorým sa ku každej usporiadanej dvojici prvkov (napríklad dvojici čísiel) z nejakej množiny (ľubovoľným spôsobom) priraďuje jediný tretí prvok (napríklad ďalšie číslo) z tej istej množiny.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Binárna operácia
Cantorova-Bernsteinova veta
Cantorova-Bernsteinova veta alebo Cantorova-Bernsteinova-Schröderova veta alebo Schröderova-Bernsteinova veta je matematická veta, základný výsledok v oblasti teórie množín, pomenovaný po matematikoch Georgovi Cantorovi, Felixovi Bernsteinovi a Ernstovi Schröderovi.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Cantorova-Bernsteinova veta
Cauchyho veta o strednej hodnote
Cauchyho veta o strednej hodnote alebo Cauchyho veta o prírastku funkcie je matematická veta v diferenciálnom počte pomenovaná podľa Augustina Louisa Cauchyho.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Cauchyho veta o strednej hodnote
Cyklometrická funkcia
Arkus sínus a Arkus kosínus Cyklometrická funkcia je matematická funkcia inverzná ku funkciám goniometrickým.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Cyklometrická funkcia
Darbouxova veta
Darbouxova veta je tvrdenie z reálnej analýzy, pomenované podľa Jeana Gastona Darbouxa.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Darbouxova veta
Dôkaz (matematika)
Euklidovych Základov. Jeden z najstarších dochovaných matematických dôkazov. Dôkaz je v matematike presvedčivá demonštrácia, že nejaké tvrdenie je za určitých predpokladov (axióm) nevyhnutne pravdivé.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Dôkaz (matematika)
Definičný obor
Definičný obor alebo obor definície (zriedkavo: obor alebo doména) zobrazenia (teda funkcie) sú všetky prvky množiny, z ktorej sa zobrazuje.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Definičný obor
Derivácia v smere
Derivácia v smere, presnejšie derivácia diferencovateľnej funkcie viacerých reálnych premenných v smere daného vektora „V“ v danom bode „P“, je koncept, ktorý formalizuje intuitívnu predstavu "sklonu" rezu danej funkcie rovinou určenou (jednotkovým) vektorom „V“ a osou závislej premennej v bode „P“.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Derivácia v smere
Diferenciálna topológia
Diferenciálna topológia je oblasť matematiky skúmajúca diferencovateľné funkcie na diferencovateľných varietach.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Diferenciálna topológia
Dijkstrov algoritmus
Dijkstrov algoritmus je jedným zo základných algoritmov teórie grafov.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Dijkstrov algoritmus
Enrico Bombieri
Enrico Bombieri (* 26. november 1940, Miláno, Taliansko).
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Enrico Bombieri
Funkcia
Funkcia môže byť.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Funkcia
Funkcionál
Funkcionál je matematický koncept definovaný ako zobrazenie z množiny vektorov daného vektorového priestoru do množiny jeho skalárov.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Funkcionál
Goniometria
Goniometria (z gréckeho gónia.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Goniometria
Goniometrická funkcia
hodnota funkcie sínus (vľavo), kosínus (dole) a tangens (vpravo) na jednotkovej kružnici(kružnica s polomerom 1) Goniometrická funkcia v matematike je termín používaný pre jednu zo šiestich funkcií veľkosti uhla používaných pri skúmaní trojuholníkov a periodických javov.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Goniometrická funkcia
Graf (matematika)
Graf je abstraktný matematický objekt daný množinou vrcholov V (starší názov:uzly) a množinou hrán E medzi dvojicami vrcholov.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Graf (matematika)
Grafický formát
Pod pojmom grafický formát alebo grafická informácia v počítačovej terminológii rozumieme spôsob a metódu zaznamenania vizuálneho obrazu - grafiky, kresby, fotografie a pod.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Grafický formát
Hašovacia funkcia
Hašovacia funkcia je funkcia (predpis) pre prevod vstupného reťazca dát na krátky výstupný reťazec.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Hašovacia funkcia
Harald August Bohr
Harald August Bohr (* 22. apríl 1887, Kodaň, Dánsko – † 22. január 1951, tamže) bol dánsky matematik a futbalista.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Harald August Bohr
Holomorfná funkcia
Holomorfná funkcia je v komplexnej analýze komplexná funkcia jednej alebo viacerých komplexných premenných, definovaná na otvorenej podmnožine \mathbb, ktorá je v každom bode definičného oboru komplexne diferencovateľná.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Holomorfná funkcia
Homeomorfizmus
Homeomorfizmus alebo topologický izomorfizmus je v topológii spojité bijektívne zobrazenie medzi dvoma topologickými priestormi, ktoré má spojité inverzné zobrazenie.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Homeomorfizmus
Integrálna rovnica
Integrálna rovnica je v matematike rovnica, v ktorej sa neznáma funkcia nachádza pod integrálom.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Integrálna rovnica
Inverzné zobrazenie (funkcia)
Inverzné zobrazenie alebo inverzná funkcia k nejakému zobrazeniu (funkcii) f: A \rightarrow B priraďuje prvkom množiny B prvky z množiny A, teda priraďuje obrazom zobrazení f ich vzory.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Inverzné zobrazenie (funkcia)
Izočiara
kartografiu). Izočiara alebo izolínia alebo izopleta (z gréckeho ισος - rovnako) je čiara, pozdĺž ktorej má zvolená skalárna fyzikálna veličina rovnakú hodnotu.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Izočiara
Jacques Charles François Sturm
Jacques Charles François Sturm (* 29. september 1803, Ženeva, Švajčiarsko - † 15. december 1855, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky matematik nemeckého pôvodu.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Jacques Charles François Sturm
Jean Baptiste Joseph Fourier
Jean Baptiste Joseph Fourier (* 21. marec 1768, Auxerre, Yonne, Francúzsko - 16. máj 1830, Paríž) bol francúzsky matematik a fyzik najviac známy výskumom Fourierových radov a ich aplikáciou na problémy tepelných tokov.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Jean Baptiste Joseph Fourier
Kologaritmus
Kologaritmus so základom b, označovaný ako \textrm_b, je matematická funkcia definovaná ako logaritmus so základom b z prevrátenej hodnoty argumentu.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Kologaritmus
Kombinačné číslo
Kombinačné číslo (iné názvy: binomické číslo, binomický koeficient)kombinačné číslo.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Kombinačné číslo
Komplexná analýza
komplexnej roviny. Komplexná analýza alebo teória funkcií komplexnej premennej alebo teória funkcií je oblasť matematiky (presnejšie matematickej analýzy), ktorá študuje funkcie definované v obore komplexných čísel.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Komplexná analýza
Kosínus
Graf funkcie kosínus Kosínus je goniometrická funkcia.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Kosínus
Kripkeho štruktúra
Kripkeho štruktúra, pomenovaná po Saulovi Kripkem, je druh nedeterministického konečného automatu, používaného najmä v overovaní modelov na reprezentáciu správania systému.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Kripkeho štruktúra
Kvantová mechanika
Obr. 1: Hustoty pravdepodobnosti korešpondujúce k vlnovým funkciám elektrónu v atóme vodíka. Vlnové funkcie majú definitívne hodnoty energie zväčšujúce sa v smere zhora nadol v závislosti od kvantového čísla n (na obrázku zobrazené len tri).
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Kvantová mechanika
Kvázimetrický priestor
Kvázimetrický priestor je matematická štruktúra zovšeobecňujúca pojem metrického priestoru.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Kvázimetrický priestor
Lagrangeova veta o strednej hodnote
Lagrangeova veta (o strednej hodnote) alebo Veta o strednej hodnote diferenciálneho počtu alebo Lagrangeova veta o prírastku funkcie (pomenovaná podľa Josepha Louisa Lagrangea) je veta v diferenciálnom počte.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Lagrangeova veta o strednej hodnote
Lambda kalkul
Lambda kalkul (λ-kalkul) je formálny systém a výpočtový model používaný v teoretickej informatike a matematike pre štúdium funkcií a rekurzie.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Lambda kalkul
Laurent Schwartz
Laurent-Moïse Schwartz (* 5. marec 1915, Paríž, Francúzsko – † 4. júl 2002, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky matematik.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Laurent Schwartz
Leonhard Euler
Leonhard Paul Euler (čítaj Ojler) (* 15. apríl 1707, Bazilej, Švajčiarsko – † 18. september 1783, Petrohrad, Rusko) bol švajčiarsky matematik a fyzik, ktorý prežil väčšinu svojho života v Rusku a Nemecku.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Leonhard Euler
Lewis Fry Richardson
Lewis Fry Richardson (* 11. október 1881, Newcastle upon Tyne, Spojené kráľovstvo† 30. september 1953, Kilmun) bol anglický matematik, fyzik, meteorológ, psychológ a pacifista.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Lewis Fry Richardson
Limita
Limita je v matematike hodnota, ku ktorej sa "približuje" premenlivá hodnota.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Limita
Lineárna funkcia
Graf lineárnej funkcie f: y.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Lineárna funkcia
Lineárne zobrazenie
Lineárne zobrazenie (alebo tiež lineárny operátor) je abstraktný jav v algebre, ktorý možno chápať v istom zmysle ako funkciu.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Lineárne zobrazenie
Lineárny funkcionál
Lineárny funkcionál alebo lineárna forma alebo konvektor je v matematike lineárne zobrazenie z množiny vektorov daného vektorového priestoru do množiny jeho skalárov.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Lineárny funkcionál
Logistická funkcia
Logistická funkcia alebo logistická krivka je reálna matematická funkcia definovaná ako kde f je funkčná hodnota, t je nezávisle premenná a a, m, n, a τ sú reálne parametre.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Logistická funkcia
Matematický objekt
Matematický objekt je objekt, ktorý skúma matematika; prvok materiálu matematického myslenia.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Matematický objekt
Matematika
Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós).
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Matematika
Meromorfná funkcia
Meromorfná funkcia na otvorenej podmnožine D Gaussovej roviny je v komplexnej analýze komplexná funkcia komplexnej premennej, ktorá je holomorfná na D s výnimkou istej množiny izolovaných bodov, ktoré sú pólmi danej funkcie.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Meromorfná funkcia
Metrický priestor
Metrický priestor je matematická štruktúra, ktorá na danej neprázdnej množine umožňuje zadefinovať pojem vzdialenosti.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Metrický priestor
Miera (matematika)
Miera je v matematike pojem pre funkciu, ktorá každej množine z vhodného systému podmnožín danej množiny X priradí reálne číslo tak, že sú splnené isté podmienky, nazývané axiómy miery.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Miera (matematika)
Mocninová funkcia
Mocninová funkcia je typ elementárnej matematickej funkcie jednej premennej, v ktorej vystupuje len jeden člen s mocninou.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Mocninová funkcia
Newtonov polynóm
Newtonov interpolačný polynóm alebo presnejšie interpolačný polynóm v Newtonovom tvare alebo skrátene len Newtonov polynóm je v numerickej matematike polynóm pomenovaný podľa Isaaca Newtona interpolujúci danú množinu bodov, ktorý má špecifický tvar, nazývaný Newtonov tvar.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Newtonov polynóm
Normovaný lineárny priestor
Normovaný lineárny priestor alebo normovaný vektorový priestor je v matematike lineárny priestor, v ktorom je každému vektoru x priradené reálne číslo - norma - vyjadrujúce dĺžku vektora x, t. j. na danom lineárnom priestore je definované zobrazenie x \to \|x\|.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Normovaný lineárny priestor
Nosič funkcie
Nosičom reálnej funkcie f je podmnožina jej definičného oboru, ktorá obsahuje všetky body x také, že f (x) ≠ 0.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Nosič funkcie
Obor hodnôt
Obor hodnôt funkcie f je množina všetkých hodnôt, ktoré môže funkcia f na svojom definičnom obore nadobudnúť.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Obor hodnôt
Obyčajná diferenciálna rovnica
Obyčajná diferenciálna rovnica (ODR) je v matematike diferenciálna rovnica, ktorá obsahuje neznámu funkciu o jednej nezávislej premennej a jej prvých n derivácií.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Obyčajná diferenciálna rovnica
Ohraničená funkcia
Majme funkciu f(x), ktorej definičný obor je D(f), a množinu A \subseteq D(f).
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Ohraničená funkcia
Optimalizácia (matematika)
Optimalizácia je stanovovanie extréma danej funkcie f(x) na danej množine M, resp.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Optimalizácia (matematika)
Osová súmernosť
Osová súmernosť v prírode Osová súmernosť alebo zrkadlový obraz určený osou o, je zhodné zobrazenie v rovine, ktoré k bodom priamky o priradí tie isté body, a k bodu A ktorý neleží na priamke o priradí bod A’, pričom zároveň platí vzdialenosť.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Osová súmernosť
Oto Petzval
Oto Petzval alebo Oto Pecval (staršie: Otto Baltazár Petzval,; * 6. január 1809, Spišská Belá – † 28. august 1883, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko) bol matematik.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Oto Petzval
Parciálna derivácia
Parciálna derivácia funkcie o viacerých premenných je jej derivácia vzhľadom na jednu z týchto premenných, pričom s ostatnými narábame ako s konštantami (v tomto kontexte je teda opakom úplnej derivácie, kde môžu všetky premenné meniť svoje hodnoty).
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Parciálna derivácia
Parciálna diferenciálna rovnica
Parciálna diferenciálna rovnica je v matematike rovnica obsahujúca neznámu funkciu niekoľkých nezávisle premenných a jej parciálne derivácie podľa týchto premenných.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Parciálna diferenciálna rovnica
Peter Gustav Lejeune Dirichlet
Johann Peter Gustav Lejeune Dirichlet (* 13. február 1805 Düren – † 5. máj 1859 Göttingen) bol nemecký matematik, ktorému sa pripisujú moderné formálne definície funkcie.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Peter Gustav Lejeune Dirichlet
Podgrupa
V matematike sa pojmom podgrupa grupy G.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Podgrupa
Premenná (matematika)
Premenná je značka resp.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Premenná (matematika)
Priradenie
Priradenie (priraďovanie) môže byť.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Priradenie
Projektívny priestor
V matematike je projektívny priestor množina prvkov podobná množine P(V) priamok prechádzajúcich počiatkom vo vektorovom priestore V. V špeciálnom prípade, ak V.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Projektívny priestor
Prostá funkcia
Prostá funkcia je funkcia f na definičnom obore D, ak pre každé dve hodnoty x_1 \neq x_2 z D platí f(x_1) \neq f(x_2).
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Prostá funkcia
Prosté zobrazenie
Prosté zobrazenie Prosté zobrazenie alebo injektívne zobrazenie alebo injekcia je také zobrazenie množiny X do množiny Y, že každý prvok množiny Y je obrazom najviac jedného prvku z množiny X. K prostému zobrazeniu vždy existuje aj inverzné zobrazenie iba vtedy, ak je zobrazenie zároveň aj surjektívne.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Prosté zobrazenie
Pseudometrický priestor
Pseudometrický priestor je matematická štruktúra zovšeobecňujúca pojem metrického priestoru.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Pseudometrický priestor
Rad (matematika)
V matematike je (nekonečný) rad postupnosť, ktorej n-tý člen predstavuje súčet prvých n členov danej postupnosti a_n.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Rad (matematika)
Reálna analýza
Reálna analýza alebo teória funkcií reálnej premennej je oblasť matematickej analýzy, ktorá sa zaoberá reálnymi funkciami reálnej premennej a množinou reálnych čísel ako takou.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Reálna analýza
René Descartes
René Descartes, známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye, Francúzsko – † 11. február 1650, Štokholm, Švédsko) bol francúzsky filozof, matematik, predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a René Descartes
Riemannov integrál
Riemannov integrál, pomenovaný podľa nemeckého matematika Bernharda Riemanna, je v matematickej analýze historicky prvá rigorózna definícia pojmu integrál funkcie na intervale.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Riemannov integrál
Riemannova funkcia
Graf Riemannovej funkcie na intervale (0,1) Riemannova funkcia je matematická funkcia, ktorá je obdobou Dirichletovej funkcie.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Riemannova funkcia
Riemannova zeta funkcia
Riemannova zeta funkcia alebo Riemannova funkcia zeta je komplexná matematická funkcia pomenovaná po Bernhardovi Riemannovi a označovaná gréckym písmenom ζ, zohrávajúca mimoriadne dôležitú úlohu v analytickej teórii čísel.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Riemannova zeta funkcia
Rollova veta o strednej hodnote
Rollova veta o strednej hodnote alebo skrátene Rollova veta (často nesprávne Rolleho veta...), pomenovaná po Michelovi Rollovi, je veta v diferenciálnom počte, ktorá hovorí, že pre každú reálnu funkciu, spojitú na uzavretom intervale, ktorá má vo vnútri daného intervalu konečnú alebo nekonečnú deriváciu, a ktorá v krajných bodoch daného intervalu nadobúda rovnaké hodnoty, existuje vnútri daného intervalu nulový bod jej prvej derivácie.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Rollova veta o strednej hodnote
Rungeho jav
Rungeho jav je v numerickej matematike názov pre problém, ktorý vzniká pri interpolácii polynómom vyššieho stupňa.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Rungeho jav
Sínus
Graf funkcie sínus Sínus patrí medzi goniometrické funkcie.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Sínus
Signum (matematika)
Funkcia signum Signum je v matematike funkcia, zobrazenie z reálnych čísel do reálnych čísel, ktoré z daného čísla (argumentu) extrahuje jeho znamienko podľa predpisu -1 & \text x 0.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Signum (matematika)
Surjektívne zobrazenie
Príklad surjektívneho zobrazeniaĎalší príklad surjektívneho zobrazenia.Zobrazenie, ktoré nie je surjektívne.Surjektívne zobrazenie alebo surjekcia alebo surjektívna funkcia je zobrazenie, ktoré priraďuje na každý prvok cieľovej množiny aspoň jeden prvok z východiskovej množiny.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Surjektívne zobrazenie
Tangens
Tangens patrí medzi goniometrické funkcie.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Tangens
Taylorov rad
Modrá krivka označuje Taylorov polynóm. V animácii sa stupeň polynómu postupne zväčšuje, čim sa aproximácia v okolí nuly spresňuje. Taylorov rad funkcie f premennej x v bode a je potenčný rad (mocninový rad) so stredom a v tvare pričom.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Taylorov rad
Tibor Neubrunn
prof.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Tibor Neubrunn
Topologický priestor
Topologický priestor je matematická štruktúra, ktorá umožňuje formalizovať a zovšeobecniť koncepty ako konvergencia, spojitosť, či kompaktnosť.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Topologický priestor
Totálna funkcia
Totálna funkcia alebo funkcia môže byť.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Totálna funkcia
Transformácia
Transformácia alebo transformovanie môže byť.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Transformácia
Umocňovanie
Umocňovanie je matematická funkcia, ktorá vyjadruje opakované násobenie.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Umocňovanie
Variácia (kombinatorika)
Variácia, presnejšie k-prvková variácia z n prvkov množiny M alebo variácia k-tej triedy z n prvkov množiny M, je ľubovoľné injektívne zobrazenie množiny \ do množiny M. Niekedy sa definuje aj ako ľubovoľná permutácia niektorej k-prvkovej kombinácie z n prvkov množiny M, pričom tieto definície možno považovať za ekvivalentné.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Variácia (kombinatorika)
Viachodnotová funkcia
Diagram viachodnotovej funkcie, ktorá nie je funkciou v klasickom slova zmysle, keďže prvku 3 priraďuje viac ako jeden výstup. Viachodnotová funkcia alebo multihodnotová funkcia alebo multifunkcia alebo korešpondencia alebo množinová funkcia je v matematike úplná relácia z množiny vstupov X do množiny výstupov Y.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Viachodnotová funkcia
Wacław Sierpiński
Wacław Sierpiński (* 14. marec 1882, Varšava, Poľsko – † 21. október 1969, Varšava, Poľsko) bol poľský matematik.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Wacław Sierpiński
Wronského determinant
Wronského determinant alebo Wronskián je matematická funkcia definovaná pomocou determinantu, pomenovaná podľa poľského matematika Józefa Hoene-Wrońského.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Wronského determinant
Zobrazenie
Zobrazenie môže byť.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Zobrazenie
Zoznam matematických článkov/Z
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Zobrazenie (matematika) a Zoznam matematických článkov/Z
Známy ako Jednoznačné zobrazenie.