Pracujeme na obnove aplikácie Unionpedia v Google Play Store
VychádzajúcePrichádzajúce
🌟Zjednodušili sme náš dizajn pre lepšiu navigáciu!
Instagram Facebook X LinkedIn

Termodynamika

Index Termodynamika

Termodynamika je disciplína fyziky, popisujúca zákonitosti tepla a tepelných dejov, vzťahy medzi veličinami charakterizujúcimi makroskopický stav tepelnej sústavy a zmeny týchto veličín pri fyzikálnych dejoch spojených s výmenou tepla medzi sústavou a jej okolím.

Obsah

  1. 87 vzťahy: Aerodynamika, Aktivita (termodynamika), Amorfná látka, Astrofyzika, Čierna diera, Boltzmannova konštanta, Boylov-Mariottov zákon, Charlesov zákon, Chémia, Chemická kinetika, Chladiace zariadenie, Chladivo, Clausiusova nerovnosť, Dejiny fyziky, Ellinghamov diagram, Emil Herrmann, Entropia, Fáza (termodynamika), Fosforylácia, Fyzika, Fyzikálny korešpondenčný seminár (Česko), Gay-Lussacov zákon, Gibbsova voľná energia, Hmota (fyzika), Izočiara, Izobara (termodynamika), Izobarický dej, Izochorický dej, Izoentalpa, Izotermický dej, James Prescott Joule, Ján Chrapan, Johannes Nicolaus Brønsted, Joseph Black, Julius Robert von Mayer, Kalorikum, Kelvin, Klasická fyzika, Kyselina sírová, Ludwig Boltzmann, Max Planck, Mayerova rovnica, Molarita, Nevratnosť, Nultá termodynamická veta, Oblak, Para, Paul John Flory, Peter Guthrie Tait, Poissonova konštanta (termodynamika), ... Rozbaliť index (37 viac) »

Aerodynamika

lietadla, ktorého je možné vidieť v červenom dyme z obrázka. Víry za krídlom je jedným z mnohých javov súvisiacich so štúdiom aerodynamiky. Aerodynamika (z gréčtiny ἀήρ aer – vzduch + δυναμική – dynamika) je odbor zaoberajúci sa štúdiom pohybu plynov (obvykle vzduchu) a ich interakcií s pevnými objektami, ako je napríklad krídlo lietadla.

Pozrieť Termodynamika a Aerodynamika

Aktivita (termodynamika)

Aktivita je termodynamická veličina charakterizujúca mieru interakcie molekúl reálneho plynu alebo roztoku s okolím.

Pozrieť Termodynamika a Aktivita (termodynamika)

Amorfná látka

Amorfná látka je tuhá látka, ktorá nemá kryštálovú štruktúru.

Pozrieť Termodynamika a Amorfná látka

Astrofyzika

svetelných rokov v priemere a je vzdialená približne 60 miliónov svetelných rokov. Astrofyzika (z gréčtiny: astro – hviezda a physis – príroda) je časť astronómie (alebo veda na rozhraní fyziky a astronómie), ktorá sa zaoberá fyzikou vo vesmíre, pokrýva fyzikálne vlastnosti nebeských objektov a aj ich správanie a vzájomné pôsobenie.

Pozrieť Termodynamika a Astrofyzika

Čierna diera

Messier 87. Mliečnej cesty. Diera váži 10 hmotností slnka. Rocheovu medzu. Dovnútra padajúca hmota formuje akrečný disk, pričom časť hmoty je vytryskovaná vysokoenergetickými polárnymi prúdmi Ďalší príklad čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou.

Pozrieť Termodynamika a Čierna diera

Boltzmannova konštanta

Boltzmannova konštanta vyjadruje vzťah medzi termodynamickou teplotou a priemernou relatívnou kinetickou energiou častíc plynu.

Pozrieť Termodynamika a Boltzmannova konštanta

Boylov-Mariottov zákon

Boylov-Mariottov zákon v termodynamike a fyzikálnej chémii je vzťah pre izotermický dej prebiehajúci v ideálnom plyne.

Pozrieť Termodynamika a Boylov-Mariottov zákon

Charlesov zákon

Charlesov zákon v termodynamike a fyzikálnej chémii je vzťah pre izochorický dej prebiehajúci v ideálnom plyne.

Pozrieť Termodynamika a Charlesov zákon

Chémia

Chémia (zastarano: lučba) je prírodná veda zaoberajúca sa štúdiom zloženia látok, ich vlastností a interakcií.

Pozrieť Termodynamika a Chémia

Chemická kinetika

Chemická kinetika alebo reakčná kinetika je časť fyzikálnej chémie, ktorá sleduje rýchlosti chemických reakcií a ich mechanizmy pri rôznych podmienkach.

Pozrieť Termodynamika a Chemická kinetika

Chladiace zariadenie

Vonkajšie jednotky klimatizácií (chladiacich zariadení) na budove v Belehrade Chladiace zariadenie (v užšom zmysle) je zariadenie, ktoré prenáša teplo z prostredia s nižšou teplotou do prostredia s vyššou teplotou.

Pozrieť Termodynamika a Chladiace zariadenie

Chladivo

Nádoby s rôznymi chladivami Fázový diagram hélia Tekutý dusík Chladivo alebo chladiaca látka či chladiace médium je látka, ktorou sú naplnené chladiace zariadenia alebo chladiace okruhy zariadení.

Pozrieť Termodynamika a Chladivo

Clausiusova nerovnosť

Clausiusova nerovnosť je vzťah v termodynamike na základe ktorého je možné odvodiť definíciu entropie aj princíp vzrastu entropie.

Pozrieť Termodynamika a Clausiusova nerovnosť

Dejiny fyziky

250px Tento článok sa zaoberá dejinami fyziky.

Pozrieť Termodynamika a Dejiny fyziky

Ellinghamov diagram

Ellinghamov diagram pre niekoľko kovov udávajúci voľnú energiu tvorby oxidov kovov a zodpovedajúci parciálny tlak kyslíka v rovnováhe. Ellinghamov diagram je graf znázorňujúci teplotnú závislosť stability zlúčenín.

Pozrieť Termodynamika a Ellinghamov diagram

Emil Herrmann

Emil Herrmann (* 13. november 1840, Dognecea, Rumunsko – † 22. apríl 1925, Budapešť, Maďarsko) bol rumunský strojný inžinier.

Pozrieť Termodynamika a Emil Herrmann

Entropia

Entropia je fyzikálna veličina, ktorá meria neusporiadanosť (náhodnosť, neporiadok, mieru neurčitosti) systému.

Pozrieť Termodynamika a Entropia

Fáza (termodynamika)

Fáza alebo termodynamická fáza alebo fáza termodynamickej sústavy je v termodynamike časť termodynamickej sústavy s rovnakými vlastnosťami (homogénna oblasť termodynamickej sústavy).

Pozrieť Termodynamika a Fáza (termodynamika)

Fosforylácia

Fosforylovaný serínový zvyšok Fosforylácia je chemická reakcia, ktorej výsledkom je adícia (pridanie) jednej alebo viacerých fosfátových skupín (PO43-) na proteíny prípadne iné organické molekuly.

Pozrieť Termodynamika a Fosforylácia

Fyzika

Plazmová lampa Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos).

Pozrieť Termodynamika a Fyzika

Fyzikálny korešpondenčný seminár (Česko)

Fyzikálny korešpondenčný seminár (skr. FYKOS) je súťaž pre študentov stredných škôl v Česku a na Slovensku.

Pozrieť Termodynamika a Fyzikálny korešpondenčný seminár (Česko)

Gay-Lussacov zákon

Gay-Lussacov zákon alebo Zákon objemových zlučovacích pomerov je termodynamický vzťah pre izobarický dej prebiehajúci v ideálnom plyne.

Pozrieť Termodynamika a Gay-Lussacov zákon

Gibbsova voľná energia

Gibbsova voľná energia alebo Gibbsova energia (symbol G) je termodynamická veličina.

Pozrieť Termodynamika a Gibbsova voľná energia

Hmota (fyzika)

Hmota (staršie pomenovanie matéria) je vo fyzikehmota.

Pozrieť Termodynamika a Hmota (fyzika)

Izočiara

kartografiu). Izočiara alebo izolínia alebo izopleta (z gréckeho ισος - rovnako) je čiara, pozdĺž ktorej má zvolená skalárna fyzikálna veličina rovnakú hodnotu.

Pozrieť Termodynamika a Izočiara

Izobara (termodynamika)

Izobara v p-V diagrame. Izobara je v termodynamike krivka opisujúca zmeny stavových veličín počas izobarického deja.

Pozrieť Termodynamika a Izobara (termodynamika)

Izobarický dej

Izobarický dej je termodynamický dej, pri ktorom sa nemení tlak termodynamickej sústavy.

Pozrieť Termodynamika a Izobarický dej

Izochorický dej

Izochorický dej je termodynamický dej, prebiehajúci pri konštantnom objeme tepelnej sústavy.

Pozrieť Termodynamika a Izochorický dej

Izoentalpa

V tomto T-s diagrame chladiaceho cyklu je izoentalpa krivka medzi bodmi 3 a 4 Izoentalpa je v termodynamike krivka opisujúca zmeny stavových veličín počas izoentalpického deja.

Pozrieť Termodynamika a Izoentalpa

Izotermický dej

Izotermický dej je termodynamický dej, pri ktorom sa nemení teplota T termodynamickej sústavy.

Pozrieť Termodynamika a Izotermický dej

James Prescott Joule

James Prescott Joule (* 24. december 1818, Salford, Spojené kráľovstvo – † 11. október 1889, Sale, Spojené kráľovstvo) bol anglický fyzik.

Pozrieť Termodynamika a James Prescott Joule

Ján Chrapan

prof.

Pozrieť Termodynamika a Ján Chrapan

Johannes Nicolaus Brønsted

Johannes Nicolaus Brønsted (* 22. február 1879, Varde, Dánsko – † 17. december 1947, Kodaň) bol dánsky chemik a umelec.

Pozrieť Termodynamika a Johannes Nicolaus Brønsted

Joseph Black

Joseph Black (* 16. apríl 1728, Bordeaux, Francúzsko – † 10. november 1799, Edinburgh, Spojené kráľovstvo) bol škótsky fyzik a chemik.

Pozrieť Termodynamika a Joseph Black

Julius Robert von Mayer

Julius Robert von Mayer (* 25. november 1814, Heilbronn - † 20. marec 1878, Heilbronn) bol nemecký lekár a fyzik, jeden zo zakladateľov termodynamiky.

Pozrieť Termodynamika a Julius Robert von Mayer

Kalorikum

Pierre-Simon Laplace Kalorikum je (hypotetické) fluidum pozostávajúce z navzájom sa odpudzujúcich častíc, ktoré sa viažu na molekuly obyčajných látok.

Pozrieť Termodynamika a Kalorikum

Kelvin

Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.

Pozrieť Termodynamika a Kelvin

Klasická fyzika

Klasická fyzika je pojem, ktorým sa označujú fyzikálne poznatky ziskané do konca 19.

Pozrieť Termodynamika a Klasická fyzika

Kyselina sírová

Kyselina sírová je silná minerálna, anorganická kyselina, miešateľná s vodou v neobmedzenom pomere.

Pozrieť Termodynamika a Kyselina sírová

Ludwig Boltzmann

Ludwig Boltzmann (20. február 1844 Viedeň – 5. september 1906, Terst, Taliansko) bol rakúsky fyzik, zakladateľ štatistickej fyziky.

Pozrieť Termodynamika a Ludwig Boltzmann

Max Planck

Max Karl Ernst Ludwig Planck (* 23. apríl 1858 Kiel, Nemecko – † 4. október 1947, Göttingen) bol nemecký teoretický fyzik, profesor na univerzite v Berlíne.

Pozrieť Termodynamika a Max Planck

Mayerova rovnica

Mayerova rovnica alebo Mayerov vzťah opisuje vzťah merných tepelných kapacít pri konštantnom tlaku p a pri konštantnom objeme V, čiže molárnych tepelných kapacít C_p a C_V.

Pozrieť Termodynamika a Mayerova rovnica

Molarita

Molarita alebo molárna koncentrácia je v chémii vyjadrenie koncentrácie počtom mólov danej zložky v objeme rozpúšťadla.

Pozrieť Termodynamika a Molarita

Nevratnosť

Nevratnosť alebo ireverzibilita je charakteristika zmeny, pri ktorej nenastáva návrat k začiatočnému stavu, ale sa prechádza do kvalitatívne nového stavu.

Pozrieť Termodynamika a Nevratnosť

Nultá termodynamická veta

Nultá termodynamická veta alebo nultý termodynamický zákon je jednou z termodynamických viet.

Pozrieť Termodynamika a Nultá termodynamická veta

Oblak

počasia Oblaky stratokumulus zhora Oblak (neodborne: mrak, neodborne najmä pre veľký oblak: mračnooblak. In: -->) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných kozmických telies.

Pozrieť Termodynamika a Oblak

Para

Para znázornená v diagrame tlaku a teploty (Para je modrá čiara plus oblasť označená ako prehriata para.) T-s diagram pre vodu/vodnú paru Para je prechodný stav medzi kvapalinou (resp. pevnou látkou) a typickým plynom.

Pozrieť Termodynamika a Para

Paul John Flory

Paul John Flory (* 19. jún 1910, Sterling, Illinois, USA – † 8. september 1985, Big Sur, Kalifornia) bol americký chemik.

Pozrieť Termodynamika a Paul John Flory

Peter Guthrie Tait

Peter Guthrie Tait (* 28. apríl 1831, Dalkeith, Spojené kráľovstvo - † 4. júl 1901, Edinburgh) bol škótsky matematik a fyzik.

Pozrieť Termodynamika a Peter Guthrie Tait

Poissonova konštanta (termodynamika)

Poissonova konštanta (iné názvy: Poissonovo číslo, pomer hmotnostných (resp. merných) tepelných kapacítISO 80000-5:2007, pomer tepelných kapacít) je podiel hmotnostnej tepelnej kapacity pri stálom tlaku a hmotnostnej tepelnej kapacity pri stálom objeme.

Pozrieť Termodynamika a Poissonova konštanta (termodynamika)

Povrchové napätie

Vďaka povrchovému napätiu môže minca plávať na povrchu kvapaliny Povrchové napätie je sila na rozhraní kvapaliny a plynu, dvoch kvapalín, ktoré sa nemiešajú, alebo kvapaliny a tuhej látky, ktorá pôsobí v povrchu kvapaliny kolmo na povrch.

Pozrieť Termodynamika a Povrchové napätie

Rozpustnosť

Rozpustnosť označuje schopnosť danej látky rozpúšťať sa v rozpúšťadle.

Pozrieť Termodynamika a Rozpustnosť

Rudolf Clausius

Rudolf Julius Emanuel Clausius (* 2. január 1822, Koszalin, Poľsko – † 24. august 1888, Bonn, Nemecko) bol nemecký matematik a fyzik, ktorý je považovaný za zakladateľa termodynamiky.

Pozrieť Termodynamika a Rudolf Clausius

Seebeckov jav

Seebeckov jav (alebo tiež termoelektrický jav) je priamou premenou rozdielu teplôt na elektrické napätie.

Pozrieť Termodynamika a Seebeckov jav

Simulačné metódy

Molekulová simulácia sa môže definovať ako určenie makroskopických vlastností systému pomocou mikroskopického modelu, ktorý sa zostrojil za účelom opisu hlavných interakcií medzi časticami systému.

Pozrieť Termodynamika a Simulačné metódy

Skupenstvo

Skupenstvo alebo fáza je charakteristika fyzikálneho stavu látky (predovšetkým usporiadanosti častíc v nej) podľa teploty a tlaku.

Pozrieť Termodynamika a Skupenstvo

Spojené kráľovstvo

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, štandardizovaným názvom Veľká Británia a Severné Írsko, skrátene aj Spojené kráľovstvo alebo Veľká Británia alebo len Británia, je ostrovný štát pri severozápadnom pobreží kontinentálnej Európy.

Pozrieť Termodynamika a Spojené kráľovstvo

Stavová rovnica

Stavová rovnica je (nejaká) rovnica vyjadrujúca vzťah medzi termodynamickými stavovými veličinami.

Pozrieť Termodynamika a Stavová rovnica

Stavová veličina

Stavová veličina alebo veličina kvality je veličina charakterizujúca stav sústavy.

Pozrieť Termodynamika a Stavová veličina

Stephen Hawking

Stephen William Hawking (* 8. január 1942, Oxford, Spojené kráľovstvo† 14. marec 2018, Cambridge) bol anglický fyzik, kozmológ a matematik, jeden z popredných svetových teoretických fyzikov.

Pozrieť Termodynamika a Stephen Hawking

Strojárstvo

CAD návrh mechanickej súčiastky, časti hriadeľa. Strojárstvo (nesprávne strojárenstvo) alebo strojársky priemysel (nesprávne strojárenský priemysel) je priemyselné odvetvie, ktoré sa zaoberá aplikáciou fyzikálnych princípov na analýzu, výrobu a údržbu strojných zariadení.

Pozrieť Termodynamika a Strojárstvo

Sublimácia (pevná látka)

Schéma sublimačnej aparatúry.1.Vstup chladiaceho média2.výstup chladiaceho média3.Odsávanie4.Nádoba na sublimáciu5.Sublimát6.Pevná látka7.Ohrev Sublimácia je fázová premena (zmena skupenstva) látky z pevnej látky (pevného skupenstva) priamo na plyn (plynné skupenstvo) bez predchádzajúceho topenia, teda bez prechodu cez kvapalné skupenstvo.

Pozrieť Termodynamika a Sublimácia (pevná látka)

Teoretická fyzika

Teoretická fyzika je časť fyziky, ktorá hľadá a formuluje všeobecné zákony, princípy a teórie, z ktorých deduktívnou cestou vyvodzuje nové poznatky.

Pozrieť Termodynamika a Teoretická fyzika

Teplotná rozpínavosť

Teplotná rozpínavosť je jav v plynoch, prejavujúci sa zmenou tlaku plynu pri zmene teploty pri konštantnom objeme.

Pozrieť Termodynamika a Teplotná rozpínavosť

Termická stavová rovnica

Termická stavová rovnica alebo stavová rovnica (v užšom zmysle) je stavová rovnica opisujúca vzťah medzi objemom, tlakom a teplotou (plynu, kvapaliny alebo pevnej látky).

Pozrieť Termodynamika a Termická stavová rovnica

Termika

Termika alebo tepelná fyzika alebo termálna fyzika je fyzikálna oblasť, ktorá sa zaoberá štúdiom vlastností látok a ich zmien súvisiacich s teplotou.

Pozrieť Termodynamika a Termika

Termodynamická veta

Termodynamická veta alebo termodynamický zákon je jeden z troch základných zákonov termodynamiky.

Pozrieť Termodynamika a Termodynamická veta

Termodynamický dej

Termodynamický dej (iné názvy: tepelný dej, termodynamický proces) je dej, pri ktorom sa menia niektoré zo stavových veličín.

Pozrieť Termodynamika a Termodynamický dej

Tlak

Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.

Pozrieť Termodynamika a Tlak

Topenie

Topenie ľadových kociek Topenie alebo (najmä pri vysokých teplotách alebo vo vzťahu ku kovovom alebo kovovým zliatinám) tavenie je fázová premena pevnej látky pevného skupenstva na kvapalnú látku (kvapalné skupenstvo).

Pozrieť Termodynamika a Topenie

Trojný bod

Znázornenie trojného bodu a jednotlivých fáz v p-T diagrame Trojný bod (zast. trojitý bod) látky je hodnota teploty a tlaku vo fázovom diagrame, pri ktorom súčasne existujú všetky tri skupenstvá tejto látky (plynné, kvapalné a pevné) za termodynamickej rovnováhy.

Pozrieť Termodynamika a Trojný bod

Tuhnutie

Tuhnutie je fázová premena, pri ktorej sa kvapalina mení na pevnú látku.

Pozrieť Termodynamika a Tuhnutie

University of Edinburgh

University of Edinburgh (dosl. Edinburská univerzita), založená v roku 1583, je verejnou univerzitou v Edinburgu, hlavnom meste Škótska.

Pozrieť Termodynamika a University of Edinburgh

Van der Waalsova stavová rovnica

izoterm podľa Van der Waalsovej rovnice v súradniciach tlak, logaritmus objemu Van der Waalsova stavová rovnica je stavová rovnica, ktorá na rozdiel od stavovej rovnice ideálneho plynu zohľadňuje skutočnosť, že pri výpočte nemožno zanedbať vlastný objem častíc tvoriacich plyn a tiež to, že príťažlivé sily medzi časticami, tzv.

Pozrieť Termodynamika a Van der Waalsova stavová rovnica

Vek vesmíru

Vek vesmíru je v kozmológii definovaný ako čas, ktorý uplynul od Veľkého tresku.

Pozrieť Termodynamika a Vek vesmíru

Walther Hermann Nernst

Walther Hermann Nernst (* 25. jún 1864 – † 18. november 1941) bol nemecký chemik, ktorý pomohol vytvoriť modernú fyzikálnu chémiu.

Pozrieť Termodynamika a Walther Hermann Nernst

Willard Gibbs

Josiah Willard Gibbs (* 11. február 1839, New Haven, Connecticut, USA – † 28. apríl 1903, New Haven, Connecticut, USA) bol americký matematik, fyzik, chemik a vedecký publicista.

Pozrieť Termodynamika a Willard Gibbs

William Giauque

William Francis Giauque (* 12. máj 1895, Niagara Falls – † 28. marec 1982, Berkeley) bol americký chemik, ktorý v roku 1949 získal Nobelovu cenu za chémiu za „príspevky na poli chemickej termodynamiky“.

Pozrieť Termodynamika a William Giauque

William John Macquorn Rankine

William John Macquorn Rankine (* 5. júl 1820, Edinburgh, Spojené kráľovstvo – † 24. december 1872, Glasgow) bol škótsky fyzik, matematik a inžinier.

Pozrieť Termodynamika a William John Macquorn Rankine

William Thomson

Sir William Thomson (* 26. jún 1824, Belfast – † 17. december 1907, Netherhall pri Largse, Škótsko), známy skôr pod svojim šľachtickým menom Lord Kelvin of Largs bol škótsko-írsky fyzik a vynálezca.

Pozrieť Termodynamika a William Thomson

Závrt

USA. Zvláštny typ závrtu - vytvorený dažďovou vodou presakujúcou chodníkom a odnášajúcou zem do poškodenej odpadovej rúry. Mŕtveho mora, vytvorené rozpustením podzemnej soli pritekajúcou čerstvou vodou ako výsledok postupného poklesu hladiny mora.

Pozrieť Termodynamika a Závrt

Zložka sústavy

Zložka sústavy v termodynamickom ponímaní je chemicky čistá látka (látky), z ktorých sa dá zložiť sústava skupenských fáz.

Pozrieť Termodynamika a Zložka sústavy

Zmiešavacia entropia

Zmiešavacia entropia alebo entropia miešania je veličina, ktorá udáva zmenu entropie uzatvoreného systému po tom, ako došlo k zmiešaniu dvoch predtým oddelených zložiek.

Pozrieť Termodynamika a Zmiešavacia entropia

Zoznam chemických článkov/T

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.

Pozrieť Termodynamika a Zoznam chemických článkov/T

Zoznam fyzikálnych článkov/T

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.

Pozrieť Termodynamika a Zoznam fyzikálnych článkov/T

Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu

Toto je zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu.

Pozrieť Termodynamika a Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu

19. storočie

19.

Pozrieť Termodynamika a 19. storočie

, Povrchové napätie, Rozpustnosť, Rudolf Clausius, Seebeckov jav, Simulačné metódy, Skupenstvo, Spojené kráľovstvo, Stavová rovnica, Stavová veličina, Stephen Hawking, Strojárstvo, Sublimácia (pevná látka), Teoretická fyzika, Teplotná rozpínavosť, Termická stavová rovnica, Termika, Termodynamická veta, Termodynamický dej, Tlak, Topenie, Trojný bod, Tuhnutie, University of Edinburgh, Van der Waalsova stavová rovnica, Vek vesmíru, Walther Hermann Nernst, Willard Gibbs, William Giauque, William John Macquorn Rankine, William Thomson, Závrt, Zložka sústavy, Zmiešavacia entropia, Zoznam chemických článkov/T, Zoznam fyzikálnych článkov/T, Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu, 19. storočie.