Obsah
145 vzťahy: Alexander Veľký, Alexandr Ivanovič Marinesko, Argeș (župa), Arumuni, Úvodzovky, Ş, Štátna rada (Rumunsko), Štátny znak Rumunskej socialistickej republiky, Židovské etnonymá, Ľudová latinčina, Ľudovít Močári, Čángóovia, Ă, Â, Babička (kniha), Balaur, Basarab I., Basarab II., Basarab III., Basarab IV., Besarábia, Biela noc (festival), Bryndza, Budžak, Bukureštské metro, Bulharčina, Burzenland, Caranisti, Dacia 500, Dan II., Daniel Tammet, Dáčtina, Dácia, Dávid (prvé meno), Dejiny Moldavska, Dejiny Rumunska, Demografia Slovenska, Dobrudža, Emil Novotný, Enea Grazioso Lanfranconi, Ț, Európska únia, Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, Eurovision Song Contest 2013, Eurovision Song Contest 2015, Ș, Fanariot, Filokalia (novovek), František (pápež), Găgăuzia, ... Rozbaliť index (95 viac) »
Alexander Veľký
Britskom múzeu. Alexander Veľký alebo Alexander/Alexandros Macedónsky alebo Alexander III. (resp.) (* medzi 20. júlom a 30. júlom 356 pred Kr., Pella – † 10. jún/11. jún 323 pred Kr., Babylon) bol macedónsky kráľ.
Pozrieť Rumunčina a Alexander Veľký
Alexandr Ivanovič Marinesko
Alexandr Ivanovič Marinesko, rus. Александр Иванович Маринеско, rum. Alexandru Marinescu (* 15. január 1913, Odesa, cárske Rusko, dnes Ukrajina – † 25. november 1963 Leningrad, ZSSR) bol sovietsky ponorkový kapitán, hodnostne podľa sovietskej stupnice kapitán 3.
Pozrieť Rumunčina a Alexandr Ivanovič Marinesko
Argeș (župa)
Poloha župy v Rumunsku Argeș je župa v južnej časti Rumunska, vo Valašsku.
Pozrieť Rumunčina a Argeș (župa)
Arumuni
Arumuni (červená farba) a Rumuni (zelená farba). Arumuni (iné názvy: Aromuni, Kucovlasi, V(a)lasi; po arumunsky o. i. Armãnj, Makedonji-armanji) je etnická skupina Románov roztrúsená v horských regiónoch Macedónska, v južnom a strednom Albánsku, v severnom Grécku (pozri Grécki Arumuni), v južnom Bulharsku a rumunskej Dobrudži.
Pozrieť Rumunčina a Arumuni
Úvodzovky
Úvodzovky (v slovenčine „ “) sú interpunkčné znamienka, ktorými sa v texte vyznačuje priama reč, citované slovo alebo veta, ironické zafarbenie slova alebo vety, prípadne meno.
Pozrieť Rumunčina a Úvodzovky
Ş
Písmená s čiarkou (horný riadok) a cedillou (dolný riadok), Times New Roman font. Ş ş (S s cedillou) je písmeno používané v niekoľkých, hlavne turkických jazykoch – v azerbajdžančine, krymskotatárčine, tatárčine, turečtine, turkménčine, ale aj v kurdčine.
Pozrieť Rumunčina a Ş
Štátna rada (Rumunsko)
Štátna rada (po rumunsky: Consiliului de Stat) bol najvyšší orgán štátnej moci v Rumunskej ľudovej republike (30. december 1947 - 21. marec 1961/9. december 1967) a Rumunskej socialistickej republike v období od 21. marca 1961 do 28. marca 1974.
Pozrieť Rumunčina a Štátna rada (Rumunsko)
Štátny znak Rumunskej socialistickej republiky
Štátny znak Rumunskej socialistickej republiky Štátny znak Rumunskej socialistickej republiky tvoria zalesnené hory, nad ktorými je vyobrazené vychádzajúce slnko.
Pozrieť Rumunčina a Štátny znak Rumunskej socialistickej republiky
Židovské etnonymá
Tento článok uvádza etnonymá židovského národa v rôznych lingvistických súvislostiach.
Pozrieť Rumunčina a Židovské etnonymá
Ľudová latinčina
Ľudová latinčina alebo vulgárna latinčina (po latinsky sermo vulgaris čiže ľudový jazyk) je všeobecné označenie pre hovorené nárečia latinčiny v Rímskej ríši (najmä v západných provinciách) zhruba až do obdobia 9.
Pozrieť Rumunčina a Ľudová latinčina
Ľudovít Močári
Ľudovít Močári - prídomok "Mocsáry de Bocsár" (aj Ľudovít Mocsáry,; * 26. október 1826, Fiľakovské Kováče – časť Kurtáň – † 7. januára 1916, Andornaktálya) bol uhorský spisovateľ, politik, poslanec uhorského snemu, významná osobnosť politiky uhorskej nezávislosti 19.
Pozrieť Rumunčina a Ľudovít Močári
Čángóovia
Čángóovia (po maď. csángó) je skupina v historickom Moldavsku (teda mimo územia bývalého Uhorska), ktorá v minulosti možno hovorila najmä po maďarsky, ale dnes už sama seba prevažne považuje za Rumunov a aj prevažne hovorí po rumunsky (moldavsky).
Pozrieť Rumunčina a Čángóovia
Ă
Písmená Ă ă Ă (minuskula ă) je písmeno používané v rumunskej a vietnamskej abecede, v malajskej abecede do roku 1972, ako i prepis bulharského písmena Ъ/ъ.
Pozrieť Rumunčina a Ă
Â
náhľad  (â) je písmeno inariskosaamskej, rumunskej, vietnamskej, francúzskej, friulskej, frízskej, portugalskej, tureckej, valónskej a waleskej abecedy.
Pozrieť Rumunčina a Â
Babička (kniha)
Babička s podtitulom Obrazy venkovského života je najznámejšie dielo Boženy Němcovej, prvýkrát vydané roku 1855.
Pozrieť Rumunčina a Babička (kniha)
Balaur
Balaur je vyhynutý rod malého dravého dinosaura z čeľade Dromaeosauridae.
Pozrieť Rumunčina a Balaur
Basarab I.
Basarab I. Valašský Basarab I., zvaný Zakladateľ (po rumunsky: Basarab I Întemeietorul) († 1352) bol knieža a zakladateľ Valašského kniežatstva.
Pozrieť Rumunčina a Basarab I.
Basarab II.
Basarab II. (po rumunsky: Basarab al II-lea) bol knieža Valašského kniežatstva v rokoch 1442 - 1443.
Pozrieť Rumunčina a Basarab II.
Basarab III.
Basarab III. Starý Basarab III., zvaný Starý (po rumunsky: Basarab al III-lea cel Bătrân) bol knieža Valašského kniežatsva v rokoch 1473, 1474, 1475 - 1476 a 1476 - 1477.
Pozrieť Rumunčina a Basarab III.
Basarab IV.
Basarab IV., zvaný Mladý alebo Dracula (po rumunsky: Basarab cel Tânăr, Basarab Ţepeluş) († 1482) bol knieža Valašského kniežatstva v rokoch 1477 - 1481 a 1481 - 1482.
Pozrieť Rumunčina a Basarab IV.
Besarábia
Mapa oblasti Besarábia. Besarábia (po ukrajinsky: Бесарабiя alebo Басарабiя, po rumunsky: Basarabia) je historická oblasť v dnešnom Moldavsku a na Ukrajine medzi Čiernym morom a riekami Prut, Dunaj a Dnester.
Pozrieť Rumunčina a Besarábia
Biela noc (festival)
parížskej radnice počas Bielej noci 2010 Košiciach Biela noc je každoročné kultúrne podujatie počas noci v mnohých krajinách Európy aj inde vo svete.
Pozrieť Rumunčina a Biela noc (festival)
Bryndza
Bryndza (z rum. brânză – doslova: syr) je mäkký, miesený a solený ovčí syr vyrábaný z hrudkového ovčieho syra.
Pozrieť Rumunčina a Bryndza
Budžak
Moldavska.Budžak alebo Južná Besarábia (po rumunsky: Bugeac) je historická oblasť na juhu Besarábie v oblasti rieky Dunaj a Dnester, ktorú z východnej strany obmýva Čierne more.
Pozrieť Rumunčina a Budžak
Bukureštské metro
left Vlak metra staršieho typu v stanici Universităţii Konkovu) Bukureštské metro (rum. Metroul bucureştean) je sieť štyroch liniek podzemnej dráhy v Bukurešti.
Pozrieť Rumunčina a Bukureštské metro
Bulharčina
Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov.
Pozrieť Rumunčina a Bulharčina
Burzenland
Cristian (''Neustadt'') a pri vrchu Zeidener Berg v ďialke možno rozoznať Codlea (''Zeiden''). Burzenland (lat. terra Borza, rum. Țara Bârsei, maď. Barcaság) je nemecký názov historického územia na juhovýchode Sedmohradska (ležiaceho dnes v Rumunsku), s Brašovom (nem.
Pozrieť Rumunčina a Burzenland
Caranisti
Caranisti, Národní caranisti alebo oficiálne Národná roľnícka strana (po rumunsky: Partidul Naţional-Ţărănesc, PNŢ) sú prívrženci buržoáznej politickej strany, ktorá existovala v Rumunsku v rokoch 1926 - 1947.
Pozrieť Rumunčina a Caranisti
Dacia 500
Dacia 500 Lăstun alebo Dacia 500 bol rumunský lacný mestský automobil.
Pozrieť Rumunčina a Dacia 500
Dan II.
Dan II. Valašský Dan II. (po rumunsky: Dan al II-lea) († 1. jún 1432) bol knieža Valašského kniežatstva a vazal Uhorska.
Pozrieť Rumunčina a Dan II.
Daniel Tammet
Daniel Paul Tammet (* 31. január 1979, Londýn, Spojené kráľovstvo) je britský spisovateľ a autistický savant s mimoriadnym nadaním na matematiku a cudzie jazyky.
Pozrieť Rumunčina a Daniel Tammet
Dáčtina
Dáčtina je mŕtvy indoeurópsky jazyk používaný v Dácii (presnejšie od východného Maďarska po Čierne more; teda najmä na území od dnešného Rumunska) cca od 1000 pred Kr. do 500 po Kr. Jazyk je veľmi slabo doložený (najdlhší doložený text sa volá Decebalus Per Scorilo), ale spravidla sa považuje za príbuzný s tráčtinou (tzv.
Pozrieť Rumunčina a Dáčtina
Dácia
Birebistu v roku 82 pr. Kr. Dácia alebo zriedkavo Dákia (po rumunsky: Dacia, po grécky: Getae) bolo historické územie starovekého Ríma (Rímska ríša), ktoré sa rozprestieralo na väčšine územia súčasného Rumunska medzi riekami Tisa, Dunaj, Dnester a pohorím Karpaty.
Pozrieť Rumunčina a Dácia
Dávid (prvé meno)
Dávid je mužské krstné meno.
Pozrieť Rumunčina a Dávid (prvé meno)
Dejiny Moldavska
Za predkov moldavského národa sa považujú Valasi, ktorí sa etnicki sformovali z dáckeho obyvateľstva, obývajúceho oba brehy Dunaja.
Pozrieť Rumunčina a Dejiny Moldavska
Dejiny Rumunska
Rumunský štátny znak Tento článok poskytuje základné informácie o dejinách Rumunska od praveku až dodnes.
Pozrieť Rumunčina a Dejiny Rumunska
Demografia Slovenska
Demografia Slovenska obsahuje informácie o obyvateľstve na území Slovenska od roku 1848.
Pozrieť Rumunčina a Demografia Slovenska
Dobrudža
Mapa Rumunska s oranžovo zvýraznenou Severnou Dobrudžou, a Bulharska so žlto zvýraznenou Južnou Dobrudžou Dobrudža (rumunsky Dobrogea, bulharsky Добруджа), je historické územie o rozlohe 23 100 km² rozdelené dnes medzi Rumunsko a Bulharsko.
Pozrieť Rumunčina a Dobrudža
Emil Novotný
Emil Novotný (* 7. september 1903, Ružomberok – † 20. január 1988, Nitra) bol vojak, významný slovenský dôstojník z povolania, jeden z mála dôstojníkov generálneho štábu slovenskej armády v I.
Pozrieť Rumunčina a Emil Novotný
Enea Grazioso Lanfranconi
Enea Grazioso Lanfranconi (iné podoby mena: Grazioso Enea Lanfranconi, Enea Gracioso Lanfranconi, Enea Lanfranconi; tvary bez -n-: Grazioso Enea LafranconiLafranconi, Grazioso Enea. In:, Enea Lafranconi; * 20. máj 1850, Pellio Intelvi, Lombardsko-benátske kráľovstvo† 9.
Pozrieť Rumunčina a Enea Grazioso Lanfranconi
Ț
Písmená s čiarkou (horný riadok) a cedillou (dolný riadok), Times New Roman font. Ț ț (T s čiarkou pod písmenom) je písmeno rumunskej abecedy.
Pozrieť Rumunčina a Ț
Európska únia
Európska únia (skrátene EÚ alebo Únia) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).
Pozrieť Rumunčina a Európska únia
Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov
Nečlenské štáty Rady Európy. Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov je zmluva prijatá niektorými krajinami Rady Európy na ochranu historických regionálnych alebo menšinových jazykov Európy.
Pozrieť Rumunčina a Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov
Eurovision Song Contest 2013
Eurovision Song Contest 2013 bol 58.
Pozrieť Rumunčina a Eurovision Song Contest 2013
Eurovision Song Contest 2015
Eurovision Song Contest 2015 bol 60.
Pozrieť Rumunčina a Eurovision Song Contest 2015
Ș
Písmená s čiarkou (horný riadok) a cedillou (dolný riadok), Times New Roman font. Ș ș (S s čiarkou pod písmenom) je písmeno rumunskej abecedy.
Pozrieť Rumunčina a Ș
Fanariot
Fanarioti (gr. Φαναριώτες - Fanariotes, rum. Fanarioţi, bul. Фaнариоти - Fanarioti) sú.
Pozrieť Rumunčina a Fanariot
Filokalia (novovek)
Dobrotoľubie (Moskva, 1905) Filokalia alebo Dobrotoľubije (gr. φιλοκαλία, rus. Добротолюбие, čiže Láska k dobru) je zbierka textov východnej Cirkvi.
Pozrieť Rumunčina a Filokalia (novovek)
František (pápež)
František, vl.
Pozrieť Rumunčina a František (pápež)
Găgăuzia
Poloha Gagauzska Găgăuzia/Gagauz-Yeri (po rumunsky) alebo Gagauzia/Gagauziya/Gagauz Yeri (po gagauzsky) alebo Gagauzija/Gagauz-Jeri (po rusky; ruskou azbukou Гагаузия/Гагауз-Ери) alebo Gagauzsko (neoficiálne po slovensky), oficiálny dlhý tvar názvu neexistuje, je autonómne územie, ktoré sa nachádza v južnej časti Moldavska.
Pozrieť Rumunčina a Găgăuzia
Habsburská monarchia
Habsburská monarchia alebo habsburská ríša (iné názvy pozri dole) bol štátny útvar v strednej Európe, komplex krajín spojených najmä vládou spoločného panovníka z rodu rakúskych (t.j nie aj španielskych) Habsburgovcov v rokoch 1526 až 1918.
Pozrieť Rumunčina a Habsburská monarchia
Hrušovo (Zakarpatská oblasť)
Hrušovo alebo Hrušov (ukr. a rusín. Грушово (Hrušovo), maď. Szentmihálykörtvélyes, rum. Peri) je dedina v Zakarpatskej oblasti na západnej Ukrajine v Ťačovskom rajóne.
Pozrieť Rumunčina a Hrušovo (Zakarpatská oblasť)
Huňadyovci
Huňadyovci (starším slovenským pravopisom: Hunyadiovci alebo Hunyadyovci; základný tvar: Huňady, starším slovenským pravopisom Hunyadi alebo Hunyady, maď. Hunyadi, starším maďarským pravopisom: Hunyady, rum. Huniade/Corvinus sau Corvinești) bola v 15.
Pozrieť Rumunčina a Huňadyovci
Hviezdičkové kimono
Hviezdičkové kimono je detektívny román rumunského spisovateľa Victora Eftimia.
Pozrieť Rumunčina a Hviezdičkové kimono
Istrorumunčina
Istrorumunčina je románsky jazyk, patriaci do balkánskorománskej a rumunskej jazykovej podskupiny, ktorým sa momentálne hovorí v pár dedinách a samotách na polostrove Istria v Chorvátsku.
Pozrieť Rumunčina a Istrorumunčina
Izmajil
Izmajil (v minulosti Тучков – Tučkov; alebo Smil) je historické mesto v regióne Budžak, v dnešnej Odeskej oblasti na juhozápade Ukrajiny.
Pozrieť Rumunčina a Izmajil
JimJam
JimJam je káblová televízna stanica, vysielajúca prevažne obsah pre deti od 2 do 7 rokov.
Pozrieť Rumunčina a JimJam
Juhobáčsky obvod
Juhobačský obvod v strede Vojvodiny Mapa obvodu right Juhobáčsky obvod (sr. Južnobački okrug, Јужнобачки округ, chorv. Južnobački okrug, maď. Dél Bácskai Körzet, sla. Јужнобачки окрух, rum. Districtul Backa de Sud) sa nachádza na juhu Báčky a v severnej časti Sriemu, v severnej srbskej autonómnej oblasti Vojvodina.
Pozrieť Rumunčina a Juhobáčsky obvod
Juhovýchodná Európa
Juhovýchodná Európa Juhovýchodná Európa Štáty juhovýchodnej Európy v širšom a užšom poňa Juhovýchodná Európa je časť Európy na juhovýchode kontinentu, do ktorej sa radia rôzne štáty a územia podľa daného kontextu.
Pozrieť Rumunčina a Juhovýchodná Európa
Junior Eurovision Song Contest 2010
Junior Eurovision Song Contest 2010 bol 8.
Pozrieť Rumunčina a Junior Eurovision Song Contest 2010
Junior Eurovision Song Contest 2011
Junior Eurovision Song Contest 2011 bol ôsmy ročník hudobnej súťaže Junior Eurovision Song Contest.
Pozrieť Rumunčina a Junior Eurovision Song Contest 2011
Junior Eurovision Song Contest 2013
Junior Eurovision Song Contest 2013 bola jedenásta edícia hudobnej súťaže Junior Eurovision Song Contest.
Pozrieť Rumunčina a Junior Eurovision Song Contest 2013
Kató Lombová
Dr. Kató Lombová, (* 8. február 1909, Pécs, Maďarsko – † 9. jún 2003, Budapešť) bola maďarská tlmočníčka, prekladateľka, „jazykový génius“, svojho času jeden z najlepších synchrónnych tlmočníkov na svete.
Pozrieť Rumunčina a Kató Lombová
Kišiňov
Kišiňov (po slovensky nesprávne Kišinev, rum. Chişinău, IPA /ki.ʃi.'nəu/, rus. Кишинёв/Kišiniov) je hlavné a s počtom obyvateľov cez 600 000 aj najväčšie mesto Moldavska.
Pozrieť Rumunčina a Kišiňov
Kiwi Linux
Kiwi Linux je operačný systém založený na Ubuntu a lokalizovaný do rumunského a maďarského jazyka.
Pozrieť Rumunčina a Kiwi Linux
Kornel
Kornel je mužské krstné meno.
Pozrieť Rumunčina a Kornel
Kráľovské Uhorsko
Kráľovské Uhorsko bol oficiálny názov pre územie, ktoré zostalo z bývalého územia Uhorska po dobytí dnešného Maďarska Osmanskými Turkami (dobytie sa uskutočnilo v rokoch 1536 – 1541).
Pozrieť Rumunčina a Kráľovské Uhorsko
Kvetoslava Benková
Kvetoslava Čániová - Benková (známa prevažne ako Kvetoslava Benková,; * 28. júl 1951, Báčsky Petrovec – † 9. jún 2014, Báčsky Petrovec) bola jednou z popredných slovenských hudobníckych osobností v Srbsku.
Pozrieť Rumunčina a Kvetoslava Benková
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Pozrieť Rumunčina a Latinčina
Latinská únia
Mapa Latinskej únie. Latinská únia je medzinárodná organizácia, združujúca krajiny, v ktorých sa používajú románske jazyky.
Pozrieť Rumunčina a Latinská únia
Latinské písmo
Latinské písmo (iné názvy: latinská abeceda, rímske písmo, rímska abeceda; novoveký variant sa volá aj latinka, latinkové písmo) je najpoužívanejšie hláskové písmo na svete, pôvodne vyvinuté pre jazyk Latinov.
Pozrieť Rumunčina a Latinské písmo
Liliana
Liliana je ženské meno latinského pôvodu.
Pozrieť Rumunčina a Liliana
Maďari v Rumunsku
Maďari sú v Rumunsku najvýznamnejšia menšina, v roku 2011 predstavujúca 1 227 623 ľudí a percentuálne predstavujú 6.5 % celkovej populácie krajiny.
Pozrieť Rumunčina a Maďari v Rumunsku
Macedónčina
Rozšírenie macedónčiny Macedónčina je indoeurópsky jazyk, a patrí do južnej vetvy slovanských jazykov.
Pozrieť Rumunčina a Macedónčina
Maia Sanduová
Volodomyrom Zelenským v júli 2019 Sanduovej logo v prezidentskej kampani v roku 2020 Maia Sanduová alebo Maia Sandová (neprechýlene Sandu; * 24. máj 1972, Risipeni, okres Fălești, Moldavsko) je moldavská politička, ktorá od júna do novembra 2019 pôsobila v úrade premiérky Moldavska.
Pozrieť Rumunčina a Maia Sanduová
Michal I. (Rumunsko)
Michal I. (rumunsky: Mihail I.) (* 25. október 1921, Sinaia, Rumunsko† 5. december 2017,Aubonne, Švajčiarsko) bol medzi rokmi 1927 – 1930 a potom opäť počas rokov 1940 – 1947 štvrtý a posledný rumunský kráľ z dynastie Hohenzollernovcov.
Pozrieť Rumunčina a Michal I. (Rumunsko)
Mihnea I.
Minhea I., zvaný Diabolský alebo Zlý (po rumunsky: Mihnea I cel Rău) (* 1460 - † 1510, Sibiu, Rumunsko) bol knieža Valašského kniežatstva a syn Vlada III. Ţepeşa.
Pozrieť Rumunčina a Mihnea I.
Minimax (východoeurópska televízna stanica)
Minimax je televízna stanica vysielajúca animované seriály pre deti do predškolského veku.
Pozrieť Rumunčina a Minimax (východoeurópska televízna stanica)
Mircea III.
Mircea III., zvaný Dracul (po rumunsky: Mircea al III-lea) bol knieža Valašského kniežatstva v rokoch 1509 - 1510.
Pozrieť Rumunčina a Mircea III.
Moldavčania
Moldavčania alebo Moldavci (po moldavsky/po rumunsky Moldoveni; v azbuke používanej v Podnestersku Молдовень) môžu byť.
Pozrieť Rumunčina a Moldavčania
Moldavčina
Moldavčina je označenie pre rumunčinu používané v Moldavsku.
Pozrieť Rumunčina a Moldavčina
Moldavská demokratická republika
Moldavská demokratická republika (po rumunsky: Republica Democratică Moldovenească) alebo Besarabská republika bola republika na území Besarábie v období od 2. decembra 1917 - 9. apríla 1918, keď sa potom pripojila k Rumunsku.
Pozrieť Rumunčina a Moldavská demokratická republika
Moldavská sovietska socialistická republika
Moldavská sovietska socialistická republika (skrátene Moldavská SSR, Moldavsko, Moldava; po moldavsky: Република Советикэ Сочиалистэ Молдовеняскэ) bola jedna z republík Sovietskeho zväzu v období od 2. augusta 1940 - 27.
Pozrieť Rumunčina a Moldavská sovietska socialistická republika
Moldavsko
Národnostné zloženie obyvateľstva Moldavska v roku 1989 Moldavsko (rum. Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (rum. Republica Moldova), je vnútrozemský štát vo východnej Európe.
Pozrieť Rumunčina a Moldavsko
Mukačevo
Mukačevo (ukr. Мукачево, do 23. mája 2017 Мукачеве – Mukačeve; rusín. Мукачево) je mesto na Ukrajine na Podkarpatskej Rusi.
Pozrieť Rumunčina a Mukačevo
Nový Sad
Nový Sad (srb. Нови Сад alebo Novi Sad, maď. Újvidék) je druhé najväčšie mesto v Srbsku (po Belehrade), nachádzajúce sa na brehu rieky Dunaj.
Pozrieť Rumunčina a Nový Sad
Palacinka
Palacinka je nekysnutý múčnik, ktorý je vyrábaný z liateho cesta, ktorého základom sú múka, mlieko a vajcia, ktoré môžu byť doplnené soľou, cukrom a dochucovadlami.
Pozrieť Rumunčina a Palacinka
Pastrami
Tanier so syrom, zeleninou a pastrami Pastrami je delikatesa z konzervovaného chudého mäsa, pochádzajúca z Rumunska a obľúbená hlavne v USA.
Pozrieť Rumunčina a Pastrami
Pata
Pata je vidiecka obec na juhozápade Slovenska v Trnavskom kraji v okrese Galanta.
Pozrieť Rumunčina a Pata
Pápežský východný inštitút
Pápežský východný inštitút alebo aj Pápežský orientálny inštitút, ľudovo nazývaný aj Orientál alebo PIO, je katolícka inštitúcia vyššieho vzdelania v Ríme.
Pozrieť Rumunčina a Pápežský východný inštitút
Peter (prvé meno)
Peter je mužské prvé meno.
Pozrieť Rumunčina a Peter (prvé meno)
Podkarpatská Rus
Podkarpatská Rus je historický názov územia, ktoré sa z prevažnej časti rozkladá na území dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, čiastočne na území dnešného Prešovského a Košického kraja na Slovensku, malou časťou tiež na území Poľska a župy Maramureș v Rumunsku.
Pozrieť Rumunčina a Podkarpatská Rus
Podnestersko (neuznaný štát)
Podnestersko alebo Zadnestersko (nesprávne Transnistria, Podnesterie rus. Приднестровье - Pridnestrovie, ukr. Придністров'я - Pridnistrovia, mold. Transnistria), dlhý tvar Podnesterská moldavská republika (rus. Приднестровская Молдавская Республика, ukr.
Pozrieť Rumunčina a Podnestersko (neuznaný štát)
Podunajské kniežatstvá
19. storočia. Podunajské kniežatstvá (po rumunsky: Principatele Dunărene) je neformálne označenie Moldavského kniežatstva a Valašska - štátnych útvarov existujúcich v období 14. - 19. storočia.
Pozrieť Rumunčina a Podunajské kniežatstvá
Predlitavsko
Predlitavsko (iné názvy: Cislajtánsko, Rakúsko) je neoficiálne pomenovanie rakúskej časti habsburskej monarchie na západ od rieky Litavy po rakúsko-uhorskom vyrovnaní.
Pozrieť Rumunčina a Predlitavsko
Quido Bausnern
Quido Bausnern (* 25. august 1839, Komárno† 23. august 1917, Sibiu) bol uhorský politik, poslanec uhorského snemu, župan Fogarašskej župy, vojak zemianskeho pôvodu.
Pozrieť Rumunčina a Quido Bausnern
Radu II.
Radu II. Valašský Radu II. zvaný Plešatý (po rumunsky: Radu al II-lea Prasnaglava; † 1427) bol knieža Valašského kniežatstva.
Pozrieť Rumunčina a Radu II.
Radu IV.
Radu IV. Veľký Radu IV., zvaný Veľký (po rumunsky: Radu cel Mare) († 1508) bol knieža Valašského kniežatstva.
Pozrieť Rumunčina a Radu IV.
Rakúske cisárstvo
Rakúske cisárstvo bola habsburská monarchia v rokoch 1804 – 1867.
Pozrieť Rumunčina a Rakúske cisárstvo
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8.
Pozrieť Rumunčina a Rakúsko-Uhorsko
Rómovia
Rómska vlajka Rómovia (jednotné číslo Róm, ženský rod Rómka; nekodifikovaný ale správnejší tvar: Romovia; slovakizovaný tvar používaný Rómami: Romáci; nesprávny tvar Romo) alebo Cigáni (j.
Pozrieť Rumunčina a Rómovia
RO
Spojenie písmen R a O môže mať rôzne významy.
Pozrieť Rumunčina a RO
Románske jazyky
Románske jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov, tvorená jazykmi, ktoré sa vyvinuli z latinčiny (presnejšie ľudovej latinčiny).
Pozrieť Rumunčina a Románske jazyky
Rudolf Čižmárik
Rudolf Čižmárik (* 18. júl 1949, Šoporňa – † 10. marec 2008, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik, publicista a prekladateľ.
Pozrieť Rumunčina a Rudolf Čižmárik
Rudolf Sloboda
Rudolf Sloboda (* 16. apríl 1938, Devínska Nová Ves – † 6. október 1995, Bratislava) bol slovenský prozaik, esejista, dramatik, scenárista, básnik a autor literatúry pre deti a mládež.
Pozrieť Rumunčina a Rudolf Sloboda
Rumuni
Rozšírenie Rumunov v Európe Rumunská folklórna skupina Rumuni sú románsky národ, žijúci najmä v Rumunsku, ako menšina v Srbsku, Maďarsku a zámorí.
Pozrieť Rumunčina a Rumuni
Rumuni na Ukrajine
Na území Ukrajiny sa Rumuni delia na dva rumunofónne národy (ukrajinských) Rumunov a Moldavcov.
Pozrieť Rumunčina a Rumuni na Ukrajine
Rumunská ľudová republika
Rumunská ľudová republika (skrátene: RĽR;; skrátene: R.P.R.) bol oficiálny názov Rumunska od 30. decembra 1947 až do 21. augusta 1965.
Pozrieť Rumunčina a Rumunská ľudová republika
Rumunská gréckokatolícka cirkev
Rumunská gréckokatolícka cirkev je jedna z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.
Pozrieť Rumunčina a Rumunská gréckokatolícka cirkev
Rumunská socialistická republika
Rumunská socialistická republika (skrátene: RSR;; skrátene: R.S.R.) bol socialistický štát v juhovýchodnej Európe existujúci v rokoch 1965 – 1989.
Pozrieť Rumunčina a Rumunská socialistická republika
Rumunské kráľovstvo
Rumunské kráľovstvo (po rumunsky: Regatul României; 1919 – 1940 neformálne aj Veľké Rumunsko) bol rumunský štát, parlamentná monarchia, v období od 13. marca 1881 do 30. decembra 1947.
Pozrieť Rumunčina a Rumunské kráľovstvo
Rumunský
Rumunský je prídavné meno k slovu.
Pozrieť Rumunčina a Rumunský
Rumunsko
Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.
Pozrieť Rumunčina a Rumunsko
Salvamont
Salvamont alebo plným názvom – ANSMR je horská záchranná služba, pôsobiaca na rumunskom území – teda predovšetkým v horskom masíve Karpát.
Pozrieť Rumunčina a Salvamont
Sârbi
Sârbi je obec v Bihárskej župe v Rumunsku.
Pozrieť Rumunčina a Sârbi
Securitate
Securitate (po rumunsky Bezpečnosť), úplný názov Departamentul Securităţii Statului (po rumunsky Úrad pre štátnu bezpečnosť) bola rumunská tajná služba v období socializmu.
Pozrieť Rumunčina a Securitate
Sikuli (Rumunsko)
Sikuli alebo Sikulovia alebo staršie Sekulovia (po maď. székelyek, po rum. sicui, po nem. Szekler) sú skupina Maďarov v Rumunsku najmä v tzv.
Pozrieť Rumunčina a Sikuli (Rumunsko)
Slováci v Rumunsku
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 žije v Rumunsku 10 232 Slovákov.
Pozrieť Rumunčina a Slováci v Rumunsku
Slovensko
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.
Pozrieť Rumunčina a Slovensko
Slovinky
Slovinky sú obec v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.
Pozrieť Rumunčina a Slovinky
Soldat
Soldat je akčná počítačová hra zameraná na hru viacerých hráčov pre platformu Microsoft Windows, ktorá v sebe kombinuje prvky z hier Liero, Scorched Earth, Counter-Strike, Worms, Quake.
Pozrieť Rumunčina a Soldat
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Pozrieť Rumunčina a Srbsko
Staré rumunské kráľovstvo
Rumunska. Fialovou farbou je znázornené Staré rumunské kráľovstvo. Znak Rumunska v rokoch 1881 – 1921. Karol I. (1866 – 1914) Staré rumunské kráľovstvo alebo staré kráľovstvo alebo Regat (po rumunsky: Vechiul Regat) je označenie pre tú časť územia Rumunska, ktorá k nemu (teda vtedy k Rumunskému kráľovstvu) patrila už pred prvou svetovou vojnou.
Pozrieť Rumunčina a Staré rumunské kráľovstvo
TAROM
S.C. Compania Națională de Transporturi Aeriene Române TAROM S.A., vystupuje pod značkou TAROM, je rumunský národný letecký dopravca so sídlom v Otopeni neďaleko Bukurešti.
Pozrieť Rumunčina a TAROM
Transnistria (druhá svetová vojna)
Južným Bugom rozdelená na 13 judeţov Transnistria (po rumunsky: Transnistria) alebo Zadnestersko alebo nesprávne Podnestersko bola zóna rumunskej okupácie na území Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny.
Pozrieť Rumunčina a Transnistria (druhá svetová vojna)
TV Paprika
TV Paprika je maďarská kulinárska televízna stanica vysielajúca v Maďarsku, Česku, na Slovensku, v Moldavsku a Rumunsku nepretržito 24 hodín denne.
Pozrieť Rumunčina a TV Paprika
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Pozrieť Rumunčina a Uhorsko
Ukrajina
Ukrajina je štát vo východnej Európe.
Pozrieť Rumunčina a Ukrajina
Valašsko (Rumunsko)
Valašsko na juhu Rumunska (žlté) Valašsko (po rumunsky: Ţara Românească – „Rumunská krajina“ alebo Vlahia alebo Valahia) je názov historickej krajiny a kniežatstva (od stredoveku do 19. storočia) na území súčasného Rumunska.
Pozrieť Rumunčina a Valašsko (Rumunsko)
Vasilios N. Tatakis
Vasilios N. Tatakis alebo (iný prepis) Vasílios N. Tatakis (* 1896† 1986) bol grécky filozof a historik filozofie, jeden zo štyroch najväčších gréckych filozofov 20.
Pozrieť Rumunčina a Vasilios N. Tatakis
Večinovia
Večinovia (po latinsky vicinus, po rumunsky: vecini) je slovo odvodené z latinského jazyka a znamená sused.
Pozrieť Rumunčina a Večinovia
Veľká noc
Fra Angelico: Ženy a prázdny hrob Ikona Vzkriesenia Pascha ‒ okrúhly sladký koláč u gréckokatolíkov a pravoslávnych Pascha a jedlá určené na posvätenie, Kamienka, okr. Stará Ľubovňa, foto z r. 1996 Veľká noc alebo veľkonočné sviatky alebo Pascha (z) je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl (pozri Výpočet dátumu Veľkej noci).
Pozrieť Rumunčina a Veľká noc
Veľké Rumunsko
Znak Rumunského kráľovstva (1921–1947) Mapa Veľkého Rumunska s pred roka 1926 Etnické zloženie Veľkého Rumunska z roku 1930 Veľké Rumunsko (po rumusky: România Mare) je neformálny názov pre územie Rumunského kráľovstva v rokoch 1918/1919 - 1940 (teda medzi prvou a druhou svetovou vojnou).
Pozrieť Rumunčina a Veľké Rumunsko
Veronika (prvé meno)
Veronika je ženské krstné meno.
Pozrieť Rumunčina a Veronika (prvé meno)
Vlad IV.
Vlad IV., zvaný Mních (po rumunsky: Vlad Călugărul) (* 1425 - † 1495) bol knieža Valašského kniežatstva a syn Vlada II.
Pozrieť Rumunčina a Vlad IV.
Vladislav I. (Valašsko)
Vladislav I. Valašský Vladislav I. (po rumunsky: Vladislav I al Ţării Româneşti, Vlaicu Vodă) bol knieža Valašského kniežatstva (od roku 1372 vládol spoločne so svojím bratom Radom I.). Bol vazalom bulharského cára Ivana Alexandra.
Pozrieť Rumunčina a Vladislav I. (Valašsko)
Vojvodina
Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina).
Pozrieť Rumunčina a Vojvodina
Wikicesty
Wikicesty je webový cestovateľský sprievodca pre turistické destinácie a cestovateľské témy písaný dobrovoľníkmi.
Pozrieť Rumunčina a Wikicesty
Zalitavsko
Zalitavsko (iné názvy: Translajtánsko, Translajtánia; staršie: Translajtania, Zaľutavsko, Krajiny za ĽutavouKožehuba, J. Zemepis pre nár. školy. Turč. Sv. Martin 1872. S. 31) bol neoficiálny názov pre Krajiny svätoštefanskej koruny (vlastné Uhorsko, Chorvátsko-Slavónsko a Rijeka), teda pre uhorskú časť Rakúsko-Uhorska (Uhorské kráľovstvo v širšom zmysle), od rakúsko-uhorského vyrovnania (1867) do zániku Rakúsko-Uhorska (1918).
Pozrieť Rumunčina a Zalitavsko
Zlatá platňa Voyageru
Zlatá platňa Voyageru Obal platne Zlatá platňa Voyageru je gramofonová platňa, uložená v sondách Voyager 1 a Voyager 2 vyslaných do vesmíru v roku 1977 zachytávajúca zvuky a obrazy Zeme a tak aj rôznorodosť života na našej planéte.
Pozrieť Rumunčina a Zlatá platňa Voyageru
Zoznam jazykov
Zoznam jazykov nachádzajúcich sa v ISO 639-1 (uvedený je neoficiálny preklad do slovenčiny; štandard neobsahuje všetky známe jazyky sveta).
Pozrieť Rumunčina a Zoznam jazykov
Zoznam vládcov Rumunska
Zoznam "vládcov" Rumunska: Kniežatá, králi, predsedovia vlád, predsedovia Rady ministrov, predsedovia Dočasného Prezídia Rumunskej ľudovej republiky, predsedovia Štátneho sovietu Rumunska, premiéri, prezidenti.
Pozrieť Rumunčina a Zoznam vládcov Rumunska
100 kníh 20. storočia podľa Le Monde
100 kníh 20.
Pozrieť Rumunčina a 100 kníh 20. storočia podľa Le Monde
1521
Rok 1521 (MDXXI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu, bol to 1521.
Pozrieť Rumunčina a 1521
2007
Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Pozrieť Rumunčina a 2007
Známy ako Rumunský jazyk.