Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Rozum

Index Rozum

Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.

91 vzťahy: Absolútno, Agnosticizmus, Albert Einstein, Alogizmus, Anglikánska cirkev (Church of England), Animus, Antropodicea, Arbitrérny, Arché (filozofia), Aténa, Ateizmus, Autarkia (filozofia), Šialenstvo, Človek (filozofia), Božská komédia, Buddhi, Dôkaz (matematika), Dejiny psychológie, Dobro, Fenomenológia, Filozofia, Filozofia 17. storočia, Filozofia 19. storočia, Filozofia mysle, Filozofická antropológia, Filozofická teológia, Filozofický pojem rozumu, Flame war, Francis Bacon, Génius, Giordano Bruno, Gottfried Wilhelm Leibniz, Grécka filozofia, Hlava, Ideografický opis frazém, Inaugurácia Zuzany Čaputovej, Intelibilný, Inteligencia, Inteligibilnosť, Iracionálnosť, Iránska filozofia, Kategória (filozofia), Katolícka teológia, Konformizmus (psychológia), Kritický racionalizmus, Kultúra (spoločenské vedy), Kulturológia, Lingvistický obrad, Logos, Múdrosť, ..., Metafyzika, Mozgovňa, Mudrc, Nemecký idealizmus, Novoveký racionalizmus, Oligofrénia, Osvietenie (filozofia), Panlogizmus, Parmenides (filozof), Plótinos, Príroda, Predchádzajúca milosť, Predmet filozofie, Prirodzené právo, Prirodzenoprávna škola, Pytagoreizmus, Racionalita, Racionalizmus (filozofia), Racionálny, Rímskokatolícka teológia, Rozumové poznanie, Sacrificium intellectus, Súcno, Sekulárny humanizmus, Sociálne podmienené mentálne postihnutie, Sokrates, Staroveká indická filozofia, Svet (všetko), Táles, Thor, Transcendentálna dialektika, Tréner, Um, Všeobecné, Vedecké myslenie, Vedomie, Voľnomyšlienkarstvo, William Godwin, Zoznam filozofických hesiel (Q – Z), Zoznam latinských výrazov, Zoznam medicínskych článkov/R. Rozbaliť index (41 viac) »

Absolútno

Absolútno alebo absolútum je vo filozofii večný, nadpriestorový a nadčasový prazáklad vecí, povznesený nad mnohosť vecí, nad protiklad subjektu a objektu, ja a nie-ja, ducha a telo, často identifikovaný s bohom.

Nový!!: Rozum a Absolútno · Pozrieť viac »

Agnosticizmus

Agnosticizmus (z gr. a-.

Nový!!: Rozum a Agnosticizmus · Pozrieť viac »

Albert Einstein

Albert Einstein v roku 1921 Albert Einstein (* 14. marec 1879, Ulm, Nemecké cisárstvo – † 18. apríl 1955, Princeton, New Jersey, USA) bol švajčiarsko-americký teoretický fyzik nemecko-židovského pôvodu, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho vedca 20. storočia.

Nový!!: Rozum a Albert Einstein · Pozrieť viac »

Alogizmus

Alogizmus (gr.) môže byť.

Nový!!: Rozum a Alogizmus · Pozrieť viac »

Anglikánska cirkev (Church of England)

Anglikánska cirkev (angl. Church of England – doslova Cirkev Anglicka alebo Anglická cirkev) je oficiálne uznaná štátna cirkev v Anglicku.

Nový!!: Rozum a Anglikánska cirkev (Church of England) · Pozrieť viac »

Animus

Animus (lat.) je.

Nový!!: Rozum a Animus · Pozrieť viac »

Antropodicea

Antropodicea je obhajoba ľudského rozumu pred obvineniami, ktoré vyplývajú z analýzy rozporov moderných dejín a týkajú sa sčasti fatálnych dôsledkov ľudskej racionality pre život všeobecne.

Nový!!: Rozum a Antropodicea · Pozrieť viac »

Arbitrérny

Arbitrérny alebo arbitrárny (franc.) znamená ľubovoľný, javiaci sa ako ľubovoľný, bez rozumovej opory, závislý len od individuálneho rozhodnutia, ako sa človeku chce, nie od všeobecne platných dôvodov.

Nový!!: Rozum a Arbitrérny · Pozrieť viac »

Arché (filozofia)

Arché (gr. ἀρχή, lat. principium) alebo pralátka je v starovekej gréckej filozofii prvotný princíp sveta, prapôvodná látka, z ktorej svet povstal.

Nový!!: Rozum a Arché (filozofia) · Pozrieť viac »

Aténa

Aténa (iné názvy: Athéna, Athéné, Athena, Athene) môže byť.

Nový!!: Rozum a Aténa · Pozrieť viac »

Ateizmus

Baron Paul d'Holbach – francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov. Richard Dawkins – evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám. Ateizmus (iné názvy: pejoratívne bezbožnosť; expresívne bohaprázdnosť, neznabožstvo, neznajbožstvo; z gr. atheos.

Nový!!: Rozum a Ateizmus · Pozrieť viac »

Autarkia (filozofia)

Autarkia (niekedy prekladaná ako sebestačnosť) je vo všeobecnosti mravná samostatnosť, obmedzenie sa na seba samého.

Nový!!: Rozum a Autarkia (filozofia) · Pozrieť viac »

Šialenstvo

Šialenstvo je strata rozumového úsudku, pomätenosť, nepríčetnosť, bláznovstvo.

Nový!!: Rozum a Šialenstvo · Pozrieť viac »

Človek (filozofia)

Človek je vo filozofii spoločenská bytosť nadaná rozumovou schopnosťou, vedomím a článkovanou rečou, schopná vyrábať pracovné nástroje a ovplyvňovať nimi prostredie, v ktorom žije, reflektovať svoj život, dávať mu zmysel a vytvárať kultúru.

Nový!!: Rozum a Človek (filozofia) · Pozrieť viac »

Božská komédia

Božská komédia je rozsiahly epos talianskeho básnika Danteho Alighieriho, jedno z najvýznamnejších diel svetovej literatúry.

Nový!!: Rozum a Božská komédia · Pozrieť viac »

Buddhi

Buddhi môže byť.

Nový!!: Rozum a Buddhi · Pozrieť viac »

Dôkaz (matematika)

Euklidovych Základov. Jeden z najstarších dochovaných matematických dôkazov. Dôkaz je v matematike presvedčivá demonštrácia, že nejaké tvrdenie je za určitých predpokladov (axióm) nevyhnutne pravdivé.

Nový!!: Rozum a Dôkaz (matematika) · Pozrieť viac »

Dejiny psychológie

Korene vzniku psychológie môžeme chápať už od vzniku antickej kultúry.

Nový!!: Rozum a Dejiny psychológie · Pozrieť viac »

Dobro

Dobro je z filozofického hľadiska to, čo teší a uspokojuje, čo zodpovedá túžbam a čo ich napĺňa, čo je dokonané a teda dokonalé (v tomto zmysle tiež riadne, žiadúce, determinované); všetko, čo prispieva k blahu; základná morálna hodnota; protiklad zla; to, čo sa pokladá za mravné a hodné nasledovania; to, čo sa považuje za zodpovedajúce mravnému ideálu.

Nový!!: Rozum a Dobro · Pozrieť viac »

Fenomenológia

Fenomenológia je opisné skúmanie súborov javov; veda o fenoménoch alebo o javoch.

Nový!!: Rozum a Fenomenológia · Pozrieť viac »

Filozofia

Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.

Nový!!: Rozum a Filozofia · Pozrieť viac »

Filozofia 17. storočia

Filozofia 17.

Nový!!: Rozum a Filozofia 17. storočia · Pozrieť viac »

Filozofia 19. storočia

Filozofia 19.

Nový!!: Rozum a Filozofia 19. storočia · Pozrieť viac »

Filozofia mysle

biologického naturalizmu. Filozofia mysle je vetva modernej analytickej filozofie, ktorej predmetom výskumu je povaha mysle, mentálnych javov a reprezentácií, mentálnych funkcií, mentálnych vlastností, tiež fenomén vedomia a obzvlášť vzťah mysle či vedomia k fyzickému telu resp.

Nový!!: Rozum a Filozofia mysle · Pozrieť viac »

Filozofická antropológia

Leonardo da Vinci: Vitruviánsky muž Filozofická antropológia je filozofický smer alebo filozofická teoretická disciplína, ktorej snahou je zjednotiť nekoherentné spôsoby chápania správania človeka ako tvora vo svojom sociálnom prostredí a ako tvorcu svojich vlastných hodnôt.

Nový!!: Rozum a Filozofická antropológia · Pozrieť viac »

Filozofická teológia

Filozofická teológia je filozofická disciplína (súčasť teoretickej filozofie), ktorá sa zaoberá Bohom – filozofická náuka o Bohu, filozofická tematizácia Boha.

Nový!!: Rozum a Filozofická teológia · Pozrieť viac »

Filozofický pojem rozumu

Filozofický pojem rozumu je významový útvar, ktorý vznikol na základe filozofickej reflexie rozumu.

Nový!!: Rozum a Filozofický pojem rozumu · Pozrieť viac »

Flame war

Flame war (slovensky 'ohnivá diskusia' a pod.) je označenie internetovej diskusie, ktorá prekročila hranicu pre účastníkov prínosnej výmeny názorov a stala sa hádkou.

Nový!!: Rozum a Flame war · Pozrieť viac »

Francis Bacon

Francis Bacon, 1.

Nový!!: Rozum a Francis Bacon · Pozrieť viac »

Génius

Génius je človek, ktorý má najvyšší stupeň tvorivého nadania.

Nový!!: Rozum a Génius · Pozrieť viac »

Giordano Bruno

Giordano Bruno vlastným menom Fillipo Bruno, tiež Nolan alebo Nolanus (* 1548, Nola, Taliansko – † 17. február 1600, Rím) bol taliansky renesančný filozof a dominikán.

Nový!!: Rozum a Giordano Bruno · Pozrieť viac »

Gottfried Wilhelm Leibniz

Gottfried Wilhelm Leibniz (* 1. júl 1646, Lipsko, Nemecko – † 14. november 1716, Hannover) bol nemecký filozof, predstaviteľ novovekého racionalizmu, fyzik, matematik, diplomat, jeden z posledných polyhistorov a iniciátorov ekumenických snáh.

Nový!!: Rozum a Gottfried Wilhelm Leibniz · Pozrieť viac »

Grécka filozofia

'''Aristoteles''', vrcholný predstaviteľ klasickej starogréckej filozofie Grécka filozofia je súčasť gréckej kultúry – filozofia, ktorú vytvára grécky národ od antiky až dodnes.

Nový!!: Rozum a Grécka filozofia · Pozrieť viac »

Hlava

Hlava môže byť.

Nový!!: Rozum a Hlava · Pozrieť viac »

Ideografický opis frazém

Ideografický opis frazém je opis frazém podľa pojmových okruhov usporiadaný do významových polí a synonymických skupín, na základe ktorého je možné zostaviť pojmový slovník – tezaurus.

Nový!!: Rozum a Ideografický opis frazém · Pozrieť viac »

Inaugurácia Zuzany Čaputovej

Zuzana Čaputová, prvá žena v úrade slovenského prezidenta Inaugurácia prezidentky Zuzany Čaputovej sa uskutočnila v Bratislave v sobotu 15. júna 2019 so začiatkom od 11.45, keď v budove Slovenskej filharmónie slávnostne zasadla Národná rada Slovenskej republiky.

Nový!!: Rozum a Inaugurácia Zuzany Čaputovej · Pozrieť viac »

Intelibilný

Intelibilný (lat.) je len rozumu prístupný, zrozumiteľný.

Nový!!: Rozum a Intelibilný · Pozrieť viac »

Inteligencia

Inteligencia je pojem z psychológie (ale aj personálneho manažmentu, pedagogiky, biológie a kybernetiky), ktorý má spornú definíciu.

Nový!!: Rozum a Inteligencia · Pozrieť viac »

Inteligibilnosť

Inteligibilnosť (lat.) je myslenosť, nadzmyslovosť a vlastnosť byť len rozumom mysliteľný a postihnuteľný.

Nový!!: Rozum a Inteligibilnosť · Pozrieť viac »

Iracionálnosť

Iracionálnosť alebo iracionalita môže byť.

Nový!!: Rozum a Iracionálnosť · Pozrieť viac »

Iránska filozofia

Iránska filozofia (alebo perzská filozofia) rozvíjala svoje filozofické tradície a myšlienky na podklade starovekých indo-iránskych konceptov, jazykových špecifík, pričom bola významne ovplyvnená učeniami Zarathustru.

Nový!!: Rozum a Iránska filozofia · Pozrieť viac »

Kategória (filozofia)

Kategória alebo kategoriálny významový útvar je relatívne základný a najvšeobecnejší významový útvar, ktorý je výsledkom poznania všetkých entít reality z istého (napríklad filozofického, špeciálnovedného atď.) hľadiska.

Nový!!: Rozum a Kategória (filozofia) · Pozrieť viac »

Katolícka teológia

Katolícka teológia etymologicky označuje náuku o Bohu (gr. Theos – Boh, logos – slovo, reč, učenie), pričom ide o vyjadrenie interpretácie Božieho zjavenia podľa Katolíckej cirkvi a katolíckych mysliteľov v súvislosti s rozmanitými oblasťami viery, filozofie, humanitných vied, ako i náboženskej praxe, dejín Katolíckej cirkvi a kresťanstva, ba aj v súvislosti s hľadaním riešení problémov jednotlivcov i celej spoločnosti.

Nový!!: Rozum a Katolícka teológia · Pozrieť viac »

Konformizmus (psychológia)

Konformizmus alebo konformita alebo prispôsobivosť je prispôsobenie sa prevažujúcim či dominantným názorom, požiadavkám, normám skupiny či spoločnosti, v ktorej človek žije, a potlačenie vlastných prejavov.

Nový!!: Rozum a Konformizmus (psychológia) · Pozrieť viac »

Kritický racionalizmus

Kritický racionalizmus je smer súčasnej filozofie, či skôr metodický prístup, postoj ducha, podľa ktorého sú vedecké teórie principiálne nedokázateľné.

Nový!!: Rozum a Kritický racionalizmus · Pozrieť viac »

Kultúra (spoločenské vedy)

Azerbajdžane. Kultúra (z lat. cultura odvodené od colere, čo znamená "pestovať") je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu.

Nový!!: Rozum a Kultúra (spoločenské vedy) · Pozrieť viac »

Kulturológia

Kulturológia, kultúrne štúdiá alebo veda o kultúre, tiež filozofia kultúry (z latinčiny: colere, cultus, "pestovať" – pôvodne skultúrňovanie, zušľachťovanie zeme a z gréčtiny: logos, "veda, náuka"), je výskumná orientácia, študijný odbor formujúci sa ako holistická, komparatívna a interdisciplinárna veda o kultúre.

Nový!!: Rozum a Kulturológia · Pozrieť viac »

Lingvistický obrad

Lingvistický obrad je revolučný prelom vo filozofii 20. stor., ktorým sa zásadne mení ponímanie filozofie.

Nový!!: Rozum a Lingvistický obrad · Pozrieť viac »

Logos

gréckom písme Logos je slovo, reč, myšlienka, pojem, rozum, zmysel, myšlienkový obsah/náplň.

Nový!!: Rozum a Logos · Pozrieť viac »

Múdrosť

Múdrosť môže byť.

Nový!!: Rozum a Múdrosť · Pozrieť viac »

Metafyzika

Metafyzika je také zameranie filozofie, ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to, čo mu ako takému prináleží, bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno), kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí, a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie, ako aj pokiaľ ide o jeho účel.

Nový!!: Rozum a Metafyzika · Pozrieť viac »

Mozgovňa

Mozgovňa môže byť.

Nový!!: Rozum a Mozgovňa · Pozrieť viac »

Mudrc

Mudrc bol v staroveku múdry muž, muž s mimoriadnou životnou múdrosťou - filozof, no ešte častejšie osvietený štátnik (cf. sedem mudrcov).

Nový!!: Rozum a Mudrc · Pozrieť viac »

Nemecký idealizmus

Nemecký idealizmus alebo nemecký klasický idealizmus je klasická etapa vývinu nemeckej filozofie; filozofia Hölderlina, Fichteho, Schellinga a Hegela, ktorí sa vracali späť pred Kantov kritický idealizmus a opäť začali argumentovať metafyzicky.

Nový!!: Rozum a Nemecký idealizmus · Pozrieť viac »

Novoveký racionalizmus

Novoveký racionalizmus je gnozeologický postoj k problému pôvodu nášho poznania v novovekej filozofii, ktorého vznik sa spája predovšetkým s Descartom a ktorý sa zbavuje teologickej formy, charakteristickej ešte pre racionalizmus v stredoveku a v renesancii.

Nový!!: Rozum a Novoveký racionalizmus · Pozrieť viac »

Oligofrénia

Oligofrénia alebo (vrodená) slabomyselnosť je vrodené alebo v ranom veku získané zníženie rozumových schopností s následnými poruchami psychického vývinu jedinca.

Nový!!: Rozum a Oligofrénia · Pozrieť viac »

Osvietenie (filozofia)

Osvietenie alebo iluminácia je vo filozofii zvláštny Boží vplyv, pri ktorom sa uskutočňuje isté nevyhnutné a všeobecné poznanie človeka; pri osvietení dochádza k vžiareniu duchovného svetla, v ktorom sa človek, istým zrením večnej pravdy (rationes aeternae), večných pravidiel, dostáva do spojenia so samým Bohom, svetlom večnej, nemennej pravdy.

Nový!!: Rozum a Osvietenie (filozofia) · Pozrieť viac »

Panlogizmus

Panlogizmus je učenie, podľa ktorého logos, rozum je absolútna skutočnosť a svet uskutočnením (objektivizáciou) rozumu.

Nový!!: Rozum a Panlogizmus · Pozrieť viac »

Parmenides (filozof)

Parmenides alebo Parmenidés (* okolo 540 pred Kr. – † 470 pred Kr.) bol starogrécky filozof, predstaviteľ eleatskej školy.

Nový!!: Rozum a Parmenides (filozof) · Pozrieť viac »

Plótinos

Plótinos (iné názvy: Plótínos, Plotinos, Plotín; gr. Πλωτῖνος; * cca 203 – 205, Lykopolis, Egypt – † cca 269 – 270, Minturnae, Kampánia) bol antický poklasický filozof, hlavný predstaviteľ novoplatonizmu, panenteista.

Nový!!: Rozum a Plótinos · Pozrieť viac »

Príroda

Pohľad na Zem. Úder blesku počas erupcie sopky Galunggung v roku 1982 Príroda v prírodných vedách je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.

Nový!!: Rozum a Príroda · Pozrieť viac »

Predchádzajúca milosť

Predchádzajúca milosť alebo predbežná milosť je jeden z kľúčových pojmov teológie jedného z vodcov metodistického hnutia Johna Wesleyho.

Nový!!: Rozum a Predchádzajúca milosť · Pozrieť viac »

Predmet filozofie

Predmet filozofie nie je presne definovaný.

Nový!!: Rozum a Predmet filozofie · Pozrieť viac »

Prirodzené právo

Prirodzené právo je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.

Nový!!: Rozum a Prirodzené právo · Pozrieť viac »

Prirodzenoprávna škola

Prirodzenoprávna škola je učenie o ideálnom práve, nezávislom od štátu, vyvierajúcom z rozumu a prirodzenosti človeka.

Nový!!: Rozum a Prirodzenoprávna škola · Pozrieť viac »

Pytagoreizmus

Pytagoreizmus (iné názvy: pytagorovstvo, pytagorovci, pytagorejci) je učenie príslušníkov školy Pytagora zo Samosu.

Nový!!: Rozum a Pytagoreizmus · Pozrieť viac »

Racionalita

Racionalita (z lat. ratio.

Nový!!: Rozum a Racionalita · Pozrieť viac »

Racionalizmus (filozofia)

Racionalizmus je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné druhy rozumu, myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí.

Nový!!: Rozum a Racionalizmus (filozofia) · Pozrieť viac »

Racionálny

Racionálny (z latinčiny) je prináležiaci k podstate rozumu, súci v zhode s ním; postupujúci operáciami vychádzajúcimi iba z rozumu, nezávisle od skúsenosti, napr.

Nový!!: Rozum a Racionálny · Pozrieť viac »

Rímskokatolícka teológia

Rímskokatolícka teológia uznáva právo i hranice rozumu, ktorý i napriek tomu, že nemôže získať nijaký dokonalý vhľad do tajomstva viery, môže predsa len dosiahnuť určitý vhľad prostredníctvom porovnania s prirodzenými poznatkami, s odkazom na suvislosť právd viery medzi sebou navzájom a s existenčným cieľom človeka.

Nový!!: Rozum a Rímskokatolícka teológia · Pozrieť viac »

Rozumové poznanie

Rozumové poznanie je poznanie, ktoré sa opiera o rozum.

Nový!!: Rozum a Rozumové poznanie · Pozrieť viac »

Sacrificium intellectus

Sacrificium intellectus (lat. "obeta rozumu") je obetovanie rozumu, zrieknutie sa vlastného myslenia.

Nový!!: Rozum a Sacrificium intellectus · Pozrieť viac »

Súcno

Súcno (iné názvy: jestvujúcno, jestvujúce, existujúcno; zriedkavo: súce; zastarano bytosť, byt; nevhodne: bytie; nem. Seiendes, nepresne Sein; lat. ens; gr. on; angl. existent, existing, entity, nepresne being; čes. jsoucno, jsoucí) je vo filozofii všeobecné označenie toho (všetkého, prípadne jedného), čo je, resp.

Nový!!: Rozum a Súcno · Pozrieť viac »

Sekulárny humanizmus

Sekulárny humanizmus je filozofia alebo životný postoj, ktorý akceptuje ľudský rozum, etiku a filozofický naturalizmus, pričom špecificky odmieta náboženské dogmy, paranormálne javy, poverčivosť a pseudovedu ako základy morálky a rozhodovania sa.

Nový!!: Rozum a Sekulárny humanizmus · Pozrieť viac »

Sociálne podmienené mentálne postihnutie

Sociálne podmienené mentálne postihnutie (staršie: sociálna debilita, sociálna slabomyseľnosť, pseudodebilita, pseudooligofrénia) je zaostanie rozumovej schopnosti na úrovni debility vplyvom nepriaznivých sociálnych podmienok (a nie z organických dôvodov).

Nový!!: Rozum a Sociálne podmienené mentálne postihnutie · Pozrieť viac »

Sokrates

Sokrates (iný zápis: Sókrates, Sókratés,; * asi 469 pred Kr., Atény – † 399 pred Kr., Atény) bol starogrécky filozof, tvorca osobitného štýlu/typu filozofovania, ktoré sa opiera o dialóg.

Nový!!: Rozum a Sokrates · Pozrieť viac »

Staroveká indická filozofia

Staroveká indická filozofia je prvá veľká etapa vývinu indickej filozofie, v ktorej sa zvykne vyčleňovať filozofia védskeho obdobia (15. storočie pred Kr. – 6. storočie pred Kr.) a staršia filozofia klasického či brahmansko-budhistického obdobia (6. storočie pred Kr. – 10. storočie po Kr.). Na ňu nadväzuje druhá etapa vývinu indickej filozofie – Poklasická indická filozofia.

Nový!!: Rozum a Staroveká indická filozofia · Pozrieť viac »

Svet (všetko)

Mapa Zeme. Svet alebo univerzum (lat. mundus, universum) je súhrn všetkých skutočných a možných vecí a procesov; jedna z ústredných tém ľudského myslenia vôbec; obraz sveta závisí predovšetkým od kategórií, ktoré intervenujú v priebehu jeho tvorby: keď prevažujú špeciálnovedné kategórie v tvorbe obrazu sveta, možno hovoriť o špeciálnovednom obraze sveta (napríklad o astronomickom obraze sveta), ak filozofické kategórie, tak o filozofickom obraze sveta (napríklad o Heideggerovom obraze sveta), ak v tvorbe obrazu sveta intervenujú najmä náboženské významové útvary, hovoríme o náboženskom obraze sveta.

Nový!!: Rozum a Svet (všetko) · Pozrieť viac »

Táles

Táles (alebo Thales, Thalés) z Miléta/z Milétu/Míléta/Mílétu; (* cca 624 pred Kr. – † cca 546 pred Kr.) bol starogrécky presokratický filozof, matematik, astronóm, štátnik a inžinier, prvý predstaviteľ milétskej školy.

Nový!!: Rozum a Táles · Pozrieť viac »

Thor

Thór bojuje proti obrom, (Mårten Eskil Winge, 1872) Thor (iné mená: po slovensky aj Tór; v staronemeckých oblastiach Donar; v starej severčine Þórr; v niektorých textoch: Ása-Þórr) je germánsky boh hromu a blesku, boh rozumu, najsilnejší zo všetkých ľudí aj bohov.

Nový!!: Rozum a Thor · Pozrieť viac »

Transcendentálna dialektika

Transcendentálna dialektika je podľa Kanta je druhá časť transcendentálnej logiky; kritika hyperfyzického používania umu a rozumu a odhaľovanie falošného zdania jeho neopodstatnene trúfalosti.

Nový!!: Rozum a Transcendentálna dialektika · Pozrieť viac »

Tréner

Tréner je odborne a pedagogicky vzdelaný telovýchovný pracovník, ktorý vedie športovcov tréningový proces, prípravu na športové vystúpenia i toto vystúpenie samotné a nesie aj zodpovednosť za dosiahnutý výsledok.

Nový!!: Rozum a Tréner · Pozrieť viac »

Um

Um je schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.

Nový!!: Rozum a Um · Pozrieť viac »

Všeobecné

Všeobecné je.

Nový!!: Rozum a Všeobecné · Pozrieť viac »

Vedecké myslenie

Vedecké myslenie je najdokonalejšia forma rozumového myslenia, ktorej výsledky sú objektívne oznámiteľné, pretože toto myslenie sa deje podľa zistiteľných a všeobecne platných pravidiel.

Nový!!: Rozum a Vedecké myslenie · Pozrieť viac »

Vedomie

Vedomie je komplexný pojem z medicíny, psychológie a filozofie, kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého.

Nový!!: Rozum a Vedomie · Pozrieť viac »

Voľnomyšlienkarstvo

Voľnomyšlienkarstvo (starším pravopisom: voľnomyšlienkárstvo) alebo sloboda mysle alebo libertinizmus je model zmýšľania ľudskej bytosti, ktorá sa spontánne cíti byť neobmedzená konvenciami a dogmami, cíti že duch slobody, vedecký skepticizmus, logika a zdravý rozum sú najdôležitejšími kapitálmi jej osobnosti.

Nový!!: Rozum a Voľnomyšlienkarstvo · Pozrieť viac »

William Godwin

William Godwin (* 3. marec 1756, Wisbech, Spojené kráľovstvo – † 7. apríl 1836, Londýn) bol anglický spisovateľ, zakladateľ filozofického anarchizmu.

Nový!!: Rozum a William Godwin · Pozrieť viac »

Zoznam filozofických hesiel (Q – Z)

A B C Č D E F G H I J K L M N O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž.

Nový!!: Rozum a Zoznam filozofických hesiel (Q – Z) · Pozrieť viac »

Zoznam latinských výrazov

Toto je zoznam latinských výrazov.

Nový!!: Rozum a Zoznam latinských výrazov · Pozrieť viac »

Zoznam medicínskych článkov/R

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.

Nový!!: Rozum a Zoznam medicínskych článkov/R · Pozrieť viac »

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »