Obsah
37 vzťahy: Akritai, Angelovci, Arménske kráľovstvo v Kilikii, Arsenios Autóreianos, Štvrtá križiacka výprava, Bitka na Kosovom poli, Byzantská architektúra, Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období, Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období, Byzantské výtvarné umenie, Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše, Dejiny Grécka, Dejiny Istanbulu, Filotheos Kokkinos, Grécka literatúra, Istanbul, Ján III. (Nikajské cisárstvo), Ján IV. (Nikajské cisárstvo), Ján VI. (Byzantská ríša), Ján VII. (Byzantská ríša), Ján VIII. (Byzantská ríša), Ján XIV. (konštantínopolský patriarcha), Kantakuzénovci, Komnénovci, Konštantín XI. (Palaiologos), Laskarovci, Manuel I. (Byzantská ríša), Monastier Pantanassa, Monastier Studios, Morejský despotát, Náboženstvo v Byzantskej ríši, Neskorobyzantské obdobie, Nikéforos Chumnos, Pád Konštantínopola, Sakarya (rieka), Theodóros Metochites, Zoznam vládcov Byzantskej ríše.
Akritai
10.--11. storočie, dnes pokladnica katedrály v Troyes Akritai (-pl;; sg) je grécky termín používaný v Byzantskej ríši, ako označenie vojenských jednotiek strážiacich jej východné hranice (pohraničníci, hraničiari), a obyvateľstva žijúceho danom pohraničí (a to aj moslimského obyvateľstva mimo Byzancie).
Pozrieť Palaiologovci a Akritai
Angelovci
Angelovci (gr. Ἄγγελος, ženský rod: Άγγελίνα) bol byzantský aristokratický rod, vládnuca dynastia Byzantskej ríše a Epirského despotátu.
Pozrieť Palaiologovci a Angelovci
Arménske kráľovstvo v Kilikii
Arménske kráľovstvo v Kilikii (spolu s obdobím Arménskeho kniežatstva v Kilikii označované aj ako Malé Arménsko alebo aj ako Malá Arménia) bol stredoveký štát, dedičná monarchia rozprestierajúca sa na území dnešného Turecka v Malej Ázii v Kilikii v rokoch 1198 až 1375.
Pozrieť Palaiologovci a Arménske kráľovstvo v Kilikii
Arsenios Autóreianos
Arsenios Autóreianos (iný prepis: Arsenios Autoreianos,,, rodným menom Geórgios, mníšskym menom Gennadios; * asi 1200, Konštantínopol† 30. september 1273, ostrov Prokonnésos) bol byzantský mních a pravoslávny biskup, v rokoch 12541260 a 12611265 konštantínopolský ekumenický patriarcha.
Pozrieť Palaiologovci a Arsenios Autóreianos
Štvrtá križiacka výprava
Štvrtá križiacka výprava (12021204) bola vojenská výprava, ktorej pôvodným cieľom bolo obsadiť Jeruzalem najprv prevzatím kontroly nad Egyptom, ale v roku 1204 skončila dobytím Konštantínopola, hlavného mesta Byzantskej ríše.
Pozrieť Palaiologovci a Štvrtá križiacka výprava
Bitka na Kosovom poli
Pamätník na mieste bitky Bitka na Kosovom poli bola bitka medzi Srbskom s jeho spojencami a Osmanskou ríšou.
Pozrieť Palaiologovci a Bitka na Kosovom poli
Byzantská architektúra
Hagia Sophia, programový chrám zo 6. storočia Byzantská architektúra je súčasť byzantského umenia.
Pozrieť Palaiologovci a Byzantská architektúra
Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období
14. storočia, Macedónske štátne zbierky, Skopje Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období bola epocha byzantského výtvarného umenia spojená s obdobím existencie Nikajského cisárstva a ostatných nástupníckych štátov Byzantskej ríše a s vládou Palaiologovcov, poslednej vládnucej dynastie v obnovenej Byzantskej ríši, ohraničená rokmi 12041453 (pád Konštantínopola).
Pozrieť Palaiologovci a Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období
Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období
Vladimírska Theotokos - Vladimírska Bohorodička, byzantská ikona z 12. storočia Hagii Sofii Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období bola epocha byzantského umenia spojená s vládou Komnénovcov a Angelovcov voľnejšie ohraničená rokmi 10811204.
Pozrieť Palaiologovci a Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období
Byzantské výtvarné umenie
Pantokratora, 13. storočie, Hagia Sofia, Istanbul. Vrcholné dielo byzantského umenia, Hagia Sofia (dnes mešita). V chráme sa nachádza početné množstvo byzantských mozaík, väčšina fresiek v chráme sa nezachovala. Byzantské výtvarné umenie je súčasťou stredovekého výtvarného umenia.
Pozrieť Palaiologovci a Byzantské výtvarné umenie
Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše
palaiologovská vlajka zo 14. storočia Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše obsahuje chronologicky (časovo postupne) usporiadané údaje o historických udalostiach Východorímskej, resp.
Pozrieť Palaiologovci a Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše
Dejiny Grécka
Dejiny Grécka sú najdlhšie zaznamenanými dejinami zo všetkých európskych krajín.
Pozrieť Palaiologovci a Dejiny Grécka
Dejiny Istanbulu
Konštantínopol (Carihrad) Modrá mešita v Konštantínopole (Carihrade) Dejiny Istanbulu sú dejinami najväčšieho mesta Turecka, niekdajšieho hlavného mesta Byzantskej ríše a rokoch 14531923 hlavného mesta Osmanskej ríše.
Pozrieť Palaiologovci a Dejiny Istanbulu
Filotheos Kokkinos
Svätý Filotheos Kokkinos (iné mená: Filóteos Kókkinos Filotej Kokkin(os);; * okolo 1300, Solún† 1377/1378) bol byzantský mních, spisovateľ a teológ, konštantínopolský ekumenický patriarcha v rokoch 13531355 a 13641376.
Pozrieť Palaiologovci a Filotheos Kokkinos
Grécka literatúra
Grécka literatúra, gr. Eλληνική λογοτεχνία (Elliniki logotechnia) je termín používaný pre starogrécku, byzantskú a novogrécku literatúru.
Pozrieť Palaiologovci a Grécka literatúra
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Pozrieť Palaiologovci a Istanbul
Ján III. (Nikajské cisárstvo)
Svätý Ján III.
Pozrieť Palaiologovci a Ján III. (Nikajské cisárstvo)
Ján IV. (Nikajské cisárstvo)
Svätý Ján IV.
Pozrieť Palaiologovci a Ján IV. (Nikajské cisárstvo)
Ján VI. (Byzantská ríša)
Ján VI.
Pozrieť Palaiologovci a Ján VI. (Byzantská ríša)
Ján VII. (Byzantská ríša)
Ján VII.
Pozrieť Palaiologovci a Ján VII. (Byzantská ríša)
Ján VIII. (Byzantská ríša)
Ján VIII.
Pozrieť Palaiologovci a Ján VIII. (Byzantská ríša)
Ján XIV. (konštantínopolský patriarcha)
Ján XIV.
Pozrieť Palaiologovci a Ján XIV. (konštantínopolský patriarcha)
Kantakuzénovci
Kantakuzénovci (iné mená pozri nižšie) bol byzantský aristokratický rod pochádzajúci z okolia maloázijskej Smyrny.
Pozrieť Palaiologovci a Kantakuzénovci
Komnénovci
Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci)mužský atribút: Komnénos/Komnenos/Komninos, ženský atribút: Komnéna/Komnena/Komnina bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 10811185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve.
Pozrieť Palaiologovci a Komnénovci
Konštantín XI. (Palaiologos)
Konštantín XI. z rodu Palaiologos alebo Palaeologus (po grécky Κωνσταντίνος Δραγάσης Παλαιολόγος - Kónstantinos Dragases Palaiologos; * 8.
Pozrieť Palaiologovci a Konštantín XI. (Palaiologos)
Laskarovci
Laskarovci (iné mená: Laskaridovci, singulár Laskaris, ženský rod Laskarina, podľa Geórgia Pachyméra aj Tzamantourovci bol byzantský aristokratický rod vystupujúci v dejinách od 11. storočia. Mali neurodzené korene. Názov rodu napravdepodobnejše pochádza z perzského slova označujúceho bojovníka (laškarí).
Pozrieť Palaiologovci a Laskarovci
Manuel I. (Byzantská ríša)
Manuel I. Komnénos (prezývaný aj Porfyrogennétos narodený v purpure; * 28. november 1118, Konštantínopol† 24. september 1180, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 11431180.
Pozrieť Palaiologovci a Manuel I. (Byzantská ríša)
Monastier Pantanassa
Monastier Pantanassa (grécky Μονή Παντανάσσης, v doslovnom preklade Monastier Kráľovnej Všetkého) je kláštor (monastier) a súbor sakrálnych stavieb gréckej ortodoxnej cirkvi, ktorý sa nachádza v byzantskom stredovekom meste Mystras v Grécku.
Pozrieť Palaiologovci a Monastier Pantanassa
Monastier Studios
Monastier Studios (iné názvy pozri nižšie) bol jedným z najvýznamnejších byzantských kláštorov (monastierov) v Konštantínopole (dnešný Istanbul).
Pozrieť Palaiologovci a Monastier Studios
Morejský despotát
Morejský despotát (gr. Δεσποτάτο τουΜορέως) bol polo-autonómnou provinciou Byzantskej ríše za vlády poslednej Palaiologovskej dynastie a po zániku Byzantskej ríše (1453) jedným z jej nástupníckych štátov až do jeho anexie Osmanskou ríšou v roku 1460.
Pozrieť Palaiologovci a Morejský despotát
Náboženstvo v Byzantskej ríši
Byzantskej ríše Náboženstvo zohrávalo v dejinách neskoro-antickej a stredovekej Byzantskej ríše významnú úlohu.
Pozrieť Palaiologovci a Náboženstvo v Byzantskej ríši
Neskorobyzantské obdobie
Neskorobyzantské obdobie (1261 - 1453) je posledné obdobie dejín Byzantskej ríše.
Pozrieť Palaiologovci a Neskorobyzantské obdobie
Nikéforos Chumnos
Nikéfor(os) Chumnos (iné prepisy: Nikefor(os) Chumnos, Nikifor(os) Chumnos, Nikifóros Chumnos, mníšskym menom Nathanael,; * po 1250† 16. január 1327, Konštantínopol)CHOUMNOS, NIKEPHOROS In: bol byzantský vzdelanec (spisovateľ, teológ, filozof, aristotelovec) a štátny úradník v období palaiológovskej renesancie, literárny, či kresťanský humanista (nie však v západnom ponímaní), správca v Solúne v rokoch 13091310.
Pozrieť Palaiologovci a Nikéforos Chumnos
Pád Konštantínopola
Pád Konštantínopola alebo dobytie Konštantínopola osmanskými Turkami bol vojenský stret prebiehajúci od 2. apríla do 29. mája 1453.
Pozrieť Palaiologovci a Pád Konštantínopola
Sakarya (rieka)
Sakarya (iné názvy pozri nižšie) je druhá najdlhšia rieka v Malej Ázii.
Pozrieť Palaiologovci a Sakarya (rieka)
Theodóros Metochites
Theodóros Metochites (iné prepisy: Theodoros MetochitesMetochites In:, Teódoros Metochítis, Teodor Metochit, staršie: Teodor Metochyta,; * 1270, Nikaia† 13. marec 1332, Konštantínopol) bol byzantský učenec, polyhistor, štátnik, mecenáš umenia pôsobiaci v období tzv.
Pozrieť Palaiologovci a Theodóros Metochites
Zoznam vládcov Byzantskej ríše
Toto je zoznam vládcov Byzantskej ríše Poznámka: Začiatok Byzantskej ríše je sporný, pretože sama seba považovala za pokračovateľku Rímskej ríše (pozri Vznik Byzantskej ríše).
Pozrieť Palaiologovci a Zoznam vládcov Byzantskej ríše
Známy ako Palaeologus, Palaiologos, Paleologos.