Obsah
179 vzťahy: Aba (vojenský veliteľ), Abovci, Abrahám Červený, Albánsko, Albínov, Albrecht I. (Svätá rímska ríša), Armáles, Územie dnešného okresu Svidník v stredoveku, Šarišský hrad, Šomoška (hrad), Štátny znak Slovenska, Štefan Dušan, Štefan zo Šternberka, Žilina, Ľubotín, Ľubovniansky hrad, Ľudovít I. (Uhorsko), Ľudovít X. (Francúzsko), Čákovci, Červený kláštor, Česká cesta, Basarab I., Bazilika svätého Egídia (Bardejov), Berzeviciovci, Bitka pri Posade, Bitka pri Rozhanovciach, Bohdanovce, Bosniansky banát, Branč (hrad), Braničev, Bratislavská kronika, Bratislavský hrad, Bratská rytierska spoločnosť svätého Juraja, Brekov (hrad), Budínska kronika, Budkovce (hrad), Cech, Chust, Dóm svätej Alžbety, Dejiny Košíc, Dejiny Slovenska, Dejiny Trenčína, Dejiny Trnavy, Devín (hrad), Donč (krajinský hodnostár), Drugetovci, Dubnická kronika, Dukát, Eliška Přemyslovna, Füzér (hrad), ... Rozbaliť index (129 viac) »
Aba (vojenský veliteľ)
Aba (iné zápisy: Aba Veľký,. „nazývaný Veľký“.; * ? – † 15. jún 1312, Rozhanovce, Uhorsko, dnes Slovensko) bol príslušník nitrianskej vetvy uhorského šľachtického rodu Aba, magister, veliteľ vojska Matúša Čáka Trenčianskeho vyslaného na pomoc východoslovenským oligarchom Omodejovcom v boji proti kráľovi Karolovi I.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Aba (vojenský veliteľ)
Abovci
Abovci (v základnom tvare Aba) je jeden z najstarších a najvýznamnejších ranouhorských šľachtických rodov. Rod bol pomenovaný po svojom najvýznamnejšom členovi, Samuelovi Abovi,treťom uhorskom kráľovi, zaťovi kráľa Štefana I.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Abovci
Abrahám Červený
Abrahám Červený (z Hlohovca) (iné názvy: Abrahám Ryšavý, Abrahám Rúfus, Abrahám Rufus; * 1278 – † 1325) bol uhorský veľmož, pochádzajúci pravdepodobne z rodu hradných jobagiónov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Abrahám Červený
Albánsko
Albánsko, dlhý tvar Albánska republika (albán. Republika e Shqipërisë) je národný štát nachádzajúci sa na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe, ležiaci na pobreží Jadranského a Iónskeho mora.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Albánsko
Albínov
Albínov (staršie Albinov, Albín, Albin; nárečovo Oľbinov) je mestská časť Sečoviec, mesta okresu Trebišov, pôvodne samostatná obec.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Albínov
Albrecht I. (Svätá rímska ríša)
Albrecht I. (Habsburský) (* júl 1255, Rheinfelden – † 1. máj 1308, Königsfelden) bol rímsko-nemecký kráľ, najstarší syn Rudolfa I. a Gertrúdy Hohenberskej.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Albrecht I. (Svätá rímska ríša)
Armáles
Armáles (z, niekedy tiež, z, neskôr tiež erb) je donačná listina, ktorou sa udeľuje alebo polepšuje erb.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Armáles
Územie dnešného okresu Svidník v stredoveku
V čase, keď staromaďarské kmene prekročili Karpaty a prenikali do Panónie, boli už Rusíni s kniežaťom Laborcom na teritóriu dnešného východného Slovenska.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Územie dnešného okresu Svidník v stredoveku
Šarišský hrad
Pohľad na západ – Medzany Donjon Šarišský hrad (-normovaný názov) alebo hrad Šariš patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom (zrúcaninám) na Slovensku.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Šarišský hrad
Šomoška (hrad)
Šomoška (-normovaný názov), Šomošský hrad, hrad Drienov je zrúcanina hradu v chotári obce Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec, v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice nad maďarskou obcou Somoskő (Šomoška).
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Šomoška (hrad)
Štátny znak Slovenska
Štátny znak Slovenskej republiky má podobu erbu Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Štátny znak Slovenska
Štefan Dušan
Štefan Dušan (* asi 1308† 20. december 1355) bol najväčší stredoveký srbský panovník, spočiatku srbský kráľ, neskôr „cár Srbov a Grékov“.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Štefan Dušan
Štefan zo Šternberka
Štefan zo Šternberka (iné názvy: Štefan zo Šternberga/zo Šternbergu/zo Sternbergu, Štefan Čech, Štefan Bohemus; lat. Stephanus Bohemus, čes. Štěpán ze Šternberka) bol významný šľachtic z rodu pánov zo Šternberka, zakladateľ moravskej šternberskej vetvy.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Štefan zo Šternberka
Žilina
Mestský úrad Žilina (alebo Silein) je krajské a okresné mesto na severnom Slovensku.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Žilina
Ľubotín
Ľubotín je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Ľubotín
Ľubovniansky hrad
Ľubovniansky hrad (-normovaný názov; iný názov: Ľubovňa; v minulosti známy aj pod názvami: castrum Liblou, castrum de Lyblio alebo de Lublow, castrum Lyblyo a arx Lublow) je hrad na severe Slovenska, týčiaci sa nad mestom Stará Ľubovňa.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Ľubovniansky hrad
Ľudovít I. (Uhorsko)
Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (* 5. marec 1326, Vyšehrad – † 10. september 1382, Trnava) bol od roku 1342 uhorský a od roku 1370 poľský kráľ.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Ľudovít I. (Uhorsko)
Ľudovít X. (Francúzsko)
Ľudovít X. Škriepny, tiež nazývaný Tvrdohlavý alebo Zanovitý, (fr.: Louis X le Hutin, šp.: Luis el Obstinado) (* 4. október 1289, Paríž, Francúzske kráľovstvo – † 5. jún 1316, Vincennes), bol kráľ Francúzska (13141316) a Navarrska (13051316), gróf zo Champagne (13051316).
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Ľudovít X. (Francúzsko)
Čákovci
Čákovci (starším slovenským pravopisom: Csákovci; základný tvar: Čák, starším slovenským pravopisom Csák; cudzojazyčné mená pozri nižšie) bol uhorský šľachtický rod.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Čákovci
Červený kláštor
Červený kláštor je pôvodne gotický kartuziánsky kláštor, ležiaci v malebnom vyústení potoka Lipník do prielomu Dunajca v Pieninskom národnom parku v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Červený kláštor
Česká cesta
Česká cesta (lat. Via Bohemica) bola významná starobylá obchodná cesta, spájajúca Prahu s Budínom, prechádzajúca územím dnešného juhozápadného Slovenska.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Česká cesta
Basarab I.
Basarab I. Valašský Basarab I., zvaný Zakladateľ (po rumunsky: Basarab I Întemeietorul) († 1352) bol knieža a zakladateľ Valašského kniežatstva.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Basarab I.
Bazilika svätého Egídia (Bardejov)
Bazilika svätého Egídia v Bardejove je gotická sakrálna stavba nachádzajúca sa v severnej časti Radničného námestia.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Bazilika svätého Egídia (Bardejov)
Berzeviciovci
BerzeviciovciChmeľov In: (maď. Berzevicy alebo Berzeviczy család, v slovenskej podobe Brezovickí) boli významným uhorským šľachtickým rodom na Spiši a Šariši.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Berzeviciovci
Bitka pri Posade
Kronike Jána z Turca, 1488, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť Basaraba, Obrázková kronika, 1358 – 1370, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť Bitka pri Posade (9. – 12. novembra 1330) sa odohrala medzi uhorským kráľom Karolom Róbertom a valašským vojvodom Basarabom I.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Bitka pri Posade
Bitka pri Rozhanovciach
Bitka pri Rozhanovciach bolo vojenské stretnutie, ktoré sa odohralo v piatok 15. júna 1312 pri Rozhanovciach neďaleko Košíc medzi vojskom kráľa Karola I. Róberta z Anjou, posilneným o vojská spišských Sasov, bojovníkov rádu johanitov a vojsko Košíc, a vojskami Omodejovcov (synov nebohého palatína Omodeja), doplnenými o oddiely Matúša Čáka Trenčianskeho.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Bitka pri Rozhanovciach
Bohdanovce
Bohdanovce (v minulosti Bohdanovce a Garbovce) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Bohdanovce
Bosniansky banát
Bosnianský banátbánovina In: bosniacky In: alebo Bosnianska bánovina (po česky a staršie aj: Bosenský banátbosenský In:, či Bosenská bánovina; po bosniansky, resp. srbochorvátsky: Босанска бановина, Bosanska banovina) bol stredoveký štátny útvar na Balkáne.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Bosniansky banát
Branč (hrad)
Branč (-normovaný názov) alebo Brančský hrad sú zrúcaniny hradu, ktoré sa nachádzajú v Myjavskej pahorkatine na homoľovom kopci vo výške, priamo nad miestnou časťou obce Podbranč, Podzámkom.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Branč (hrad)
Braničev
Braničev (-normovaný názov; iné názvy: Braničevský hrad, hrad Parušťan, hrad Purustyan, nevhodne hrad Parustan) je zaniknutý strážny hrad.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Braničev
Bratislavská kronika
Bratislavská kronika (lat. Chronicon (Hungarorum) Posoniense) datovaná zhruba do roku 1350 je latinská prózou písaná kronika zachytávajúca uhorskú históriu od biblických časov po rok 1330.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Bratislavská kronika
Bratislavský hrad
Bratislavský hrad (-normovaný názov; iné názvy: (hrad) Bratislava; staršie názvy: Bratislavský zámok; do roku 1919: Prešporek, Prešporok, Prešporský zámok, Prešporský hrad) je súbor stavieb v historickom areáli, ktorý zaberá vrchol návršia na juhozápadnom ostrohu malokarpatského chrbta na ľavom brehu Dunaja v Bratislave.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Bratislavský hrad
Bratská rytierska spoločnosť svätého Juraja
Zakladajúca listina rádu Sv. Juraja (1326) Bratská rytierska spoločnosť svätého Juraja (iné názvy pozri nižšie) bol laický rytiersky rád pôsobiaci v stredovekom Uhorsku.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Bratská rytierska spoločnosť svätého Juraja
Brekov (hrad)
Brekov (-normovaný názov) alebo Brekovský hrad bol stredoveký hrad, ktorého ruiny možno ľahko sledovať pri ceste medzi mestami Strážske a Humenné.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Brekov (hrad)
Budínska kronika
Andrása Hessa. Prvá tlačená kniha v Uhorsku. Budínska kronika je latinská pôvodne rukopisná uhorská kronika, ktorá vznikla za vlády Karola Róberta (1308 – 1342).
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Budínska kronika
Budkovce (hrad)
Hrad Budkovce je zaniknutý hrad (hrádok), nachádzal sa v obci Budkovce.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Budkovce (hrad)
Cech
Cech (nárečovo alebo zastarano cecha) bolo združenie remeselníckych majstrov (prípadne aj iných výrobcov alebo drobných obchodníkov) jedného alebo viacerých príbuzných výrobných odborov v (najmä európskych) mestách od stredoveku (na Slovensku asi od 14.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Cech
Chust
Chust je mesto na Ukrajine, ležiace v Zakarpatskej oblasti.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Chust
Dóm svätej Alžbety
Dóm svätej Alžbety alebo Metropolitná katedrála svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru (zastavaná plocha resp. rozloha parcely so stavbou je) a kapacitou vyše 5 000 ľudí a zároveň je označovaná (nepravdivo) za najvýchodnejšiu gotickú katedrálu v Európe.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Dóm svätej Alžbety
Dejiny Košíc
Dejiny Košíc sú dejinami druhého najväčšieho mesta Slovenska, metropoly Východného Slovenska, niekdajšieho hlavného mesta Horného Uhorska, hlavného strediska protihabsburských stavovských povstaní a zároveň sídelného mesta sedmohradských kniežat, protitureckej pevnosti, medzinárodnej kupeckej metropoly a druhého slobodného kráľovského mesta stredovekého Uhorska.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Dejiny Košíc
Dejiny Slovenska
Fyzická mapa SlovenskaTento článok je o dejinách Slovenska a Slovákov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Dejiny Slovenska
Dejiny Trenčína
Historická litografia z 19. storočia zobrazujúca Trenčiansky hrad Podľa historických a archeologických dôkazov je oblasť dnešného mesta Trenčín osídlená od paleolitu.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Dejiny Trenčína
Dejiny Trnavy
Konštancia Uhorská dostala okolie Trnavy ako veno v roku 1199. Trnava na trase Českej cesty Úrodná nížina na brehoch potoka Trnávka bola obývaná už v mladšej kamennej dobe.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Dejiny Trnavy
Devín (hrad)
Devín (-normovaný názov od roku 1990) alebo Devínsky hrad (-toto bol aj normovaný názov v rokoch 1981-1990) sú zrúcaniny gotického, neskôr slohovo prestavovaného hradu, vypínajúce sa majestátne nad rovnomennou obcou, mestskou časťou Bratislavy (okres Bratislava IV).
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Devín (hrad)
Donč (krajinský hodnostár)
Erb rodu Donč Donč (hist. Donch, maďarsky Dancs-mester alebo Domokos) (* okolo roku 1278, pravdepodobne Liptov – † 1345, Komárno) bol uhorský šľachtic, diplomat v službách kráľa Karola I. Róberta, zvolenský veľžupan, neskôr komárňanský župan.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Donč (krajinský hodnostár)
Drugetovci
Drugeth de Homonna Gabriel 1551 Zalskej stolice župan Drugetovci (staršie Drugethovci alebo Drughetovci, maď. Drugethok, Drugeth család) sú šľachtický rod francúzsko-neapolského pôvodu zo Salerna pri Neapole.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Drugetovci
Dubnická kronika
Dubnická kronika z roku 1479 Dubnická kronika (originálny názov po lat.: Cronica de gestis Hungarorum) je stredoveký rukopis datovaný do roku 1476 (iné zdroje 1479) vo Veľkom Varadíne.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Dubnická kronika
Dukát
Rakúsky zlatý dukát zobrazujúci cisára Františka Jozefa, r. 1910 Dukát je zlatá obchodná minca pôvodne pochádzajúca z Benátok.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Dukát
Eliška Přemyslovna
Eliška Přemyslovna alebo Alžbeta Přemyslovna (po česky Eliška/Alžběta Přemyslovna; * 20. január 1292, Praha – † 28. september 1330, Vyšehrad) bola dcéra českého a poľského kráľa Václava II. a jeho prvej manželky Guty Habsburskej, manželka Jána Luxemburského a česká kráľovná (ako posledná z rodu Přemyslovcov).
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Eliška Přemyslovna
Füzér (hrad)
Füzér alebo Fizér je hrad v katastrálnom území rovnomennej obce Füzér v Maďarsku, v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe neďaleko slovensko-maďarských hraníc.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Füzér (hrad)
Filip I. Druget
kaštieli v Humennom Filip I. Druget (maď. Drugeth Fülöp) (* 1288 - † 1327) bol uhorský palatín.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Filip I. Druget
Fridrich I. Habsburský
Fridrich I. (* 1289 – † 13. január 1330, Gutenstein, Rakúsko) bol rímsky kráľ, vojvoda rakúsky a štajerský.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Fridrich I. Habsburský
Hatňanskovci
Hatňanskovci alebo Hatňanskí (príp. páni z Hatného; dobovo v základnom tvare: Hatnanski, Hatnenski, Hatnai) boli uhorský šľachtický rod pôsobiaci v Trenčianskej stolici.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Hatňanskovci
Hősök tere
Pohľad na Hősök tere z Andrássy út. Detail Monumentu Milénia. Széchenyi fürdő) Hősök tere (doslova "Námestie hrdinov") je jedno z najvýznamnejších budapeštianskych námestí.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Hősök tere
Henrich VII. (Svätá rímska ríša)
Henrich VII. (* 12. júl 1274/1275, Valenciennes – † 24. august 1313, kláštor Buonconvento pri Siene) bol luxemburský gróf, rímsky kráľ (13081313) a rímskonemecký cisár (13121313).
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Henrich VII. (Svätá rímska ríša)
Holíč
Holíč je mesto ležiace v okrese Skalica v Trnavskom kraji.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Holíč
Horná Mariková
Pohľad na Modlatín v lete Horná Mariková je obec na Slovensku v okrese Považská Bystrica.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Horná Mariková
Horné Orešany
Horné Orešany sú obec na Slovensku v okrese Trnava.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Horné Orešany
Hrachová (zaniknutá osada)
Hrachová je zaniknutá osada alebo usadlosť medzi obcami Dobrá a Opatová.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Hrachová (zaniknutá osada)
Hrad Palanok
Hrad Palanok alebo Mukačevský hrad (ukrajinsky: Замок "Паланок", romanizovaný: Zamok "Palanok"; maďarsky: Munkács vára alebo Munkácsi vár; nemecky: Plankenburg) je hrad v meste Mukačevo v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Hrad Palanok
Hriadky
Hriadky (v minulosti Hrádky, Hradky) sú obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Hriadky
Jakubova Voľa
Jakubova Voľa je obec na Slovensku v okrese Sabinov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Jakubova Voľa
Jakubovany (okres Sabinov)
Jakubovany sú obec na Slovensku v okrese Sabinov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Jakubovany (okres Sabinov)
Ján (Čechy)
Ján Luxemburský Slepý (čes. Jan Lucemburský; lux. Jang de Blannen oder Jean vu Lëtzebuer;; * 10. august 1296, Svätá ríša rímska (dnes Luxembursko) – † 26. august 1346, Kreščak, Francúzske kráľovstvo) bol český kráľ (1310 – 1346), moravský markgróf, luxemburský gróf (od 1308), dočasne aj titulárny poľský kráľ (1310 – 1335) a generálny vikár Rímsko-nemeckej ríše v predalpských krajinách.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Ján (Čechy)
Kamenica nad Cirochou
Kamenica nad Cirochou je obec na Slovensku v okrese Humenné.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Kamenica nad Cirochou
Kapušiansky hrad
Kapušiansky hrad (-normovaný názov; iné názvy: Kapušany, Maglódsky hrad, Maglovec) je hradná zrúcanina nad obcou Kapušany, nad cestou do Bardejova a je situovaná na skalnom výbežku vrchu Zámčisko.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Kapušiansky hrad
Karl Habsburg
Karl Habsburg alebo Karol Habsburský (nemecký krátky tvar: Karl Habsburg-Lothringen alebo Karl Habsburg alebo Karl von Habsburg, dlhý tvar: Karl Thomas Robert Maria Franziskus Georg Bahnam Habsburg-Lothringen; panovníckym menom známy ako arcivojvoda Karol Rakúsky, * 11.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Karl Habsburg
Karol I.
Karol I. môže byť.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Karol I.
Karol I. (Neapolsko)
Karol I. (* 21. marec 1226 – † 7. január 1285, Foggia, Neapolské kráľovstvo) bol sicílsky, jeruzalemský a neapolský kráľ z rodu Kapetovcov, mladší brat francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Zúčastnil sa na dvoch križiackych výpravách a stal sa zakladateľom staršej línie kapetovsko-anjouovskej dynastie.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Karol I. (Neapolsko)
Katedrála Najsvätejšej Trojice (Žilina)
Katedrála Najsvätejšej Trojice (alebo ľudovo Farský kostol) je rímskokatolícky farský kostol v historickom centre Žiliny.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Katedrála Najsvätejšej Trojice (Žilina)
Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)
Katedrála svätého Martina je rímskokatolícka katedrála v Spišskej Kapitule, miestnej časti mesta Spišské Podhradie v okrese Levoča.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)
Kecerovci
Kecerovci (Kecer, Keczer, Ketzer) bol uhorský zemiansky šľachtický rod.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Kecerovci
Klementína Habsburská
Klementína Habsburská (1262, Viedeň† 1295 Neapol) bola dcéra rímskeho kráľa Rudolfa I. z prvého manželstva s Gertrúdou z Hohenbergu.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Klementína Habsburská
Košeca
Košeca je obec na Slovensku v okrese Ilava.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Košeca
Košice
Košice (iné názvy pozri kapitolu Názov) sú metropolou východného Slovenska a s takmer 230 000 obyvateľmi druhým najľudnatejším mestom na Slovensku.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Košice
Košice – mestská časť Sever
Košice – mestská časť Sever (iné názvy: Košice-Sever, Sever) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice I. Mestská časť Košice-Sever je svojou plochou najväčšia MČ v Košiciach.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Košice – mestská časť Sever
Košický hrad
Košický hrad (-normovaný názov; iné názvy: (hrad) Košice, Hradová; sporný názov: Sokoľ) sú zbytky hradu, ktorý stál na vrchu Hradová severozápadne od Košíc.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Košický hrad
Kochanovce (Sečovce)
Kochanovce sú mestskou časťou Sečoviec, ktoré tvoria východnú časť intravilánu mesta.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Kochanovce (Sečovce)
Kolačín
Kolačín je mestská časť Novej Dubnice.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Kolačín
Kostol svätých Petra a Pavla (Barca)
Celkový pohľad Pohľad na východné priečelie a pôvodný gotický kostol, dnes vedľajšia kaplnka Celkové západné priečelie so zvonicou Interiér - hlavná loď, pohľad na presbytérium Interiér - chór Interiér - vedľajšia kaplnka (pôvodný gotický kostol) s hviezdicovou klenbou Kostol svätých Petra a Pavla sa nachádza v mestskej časti Barca v Košiciach.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Kostol svätých Petra a Pavla (Barca)
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Kremnica)
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej je situovaný priamo v centre Kremnice ako ústredná stavba a dominanta Mestského hradného komplexu.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Kremnica)
Kravany (okres Trebišov)
Kravany (do roku 1948 Kraviany) sú obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Kravany (okres Trebišov)
Kráľovský dom (Košice)
Univerzitný kostol. Kráľovský dom bol najvýznamnejšou svetskou (a teda nie cirkevnou) stavbou v stredovekých Košiciach.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Kráľovský dom (Košice)
Kremnica
Kremnica je mesto ležiace v okrese Žiar nad Hronom.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Kremnica
Kronika Jána z Turca
Matej Korvín na obrázku kroniky. Kronika Jána z Turca alebo Uhorská kronika Jána z Turca alebo Kronika Uhrov (lat. Chronica Hungarorum) je kronika, ktorá vyšla prvýkrát 20.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Kronika Jána z Turca
Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)
Kvačany sú obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš, centrum mikroregiónu Kvačany.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)
Levice (Slovensko)
Levice sú mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Levice (Slovensko)
Levoča
Veduta Levoče z roku 1618 Levoča je okresné mesto na severovýchodnom Slovensku, ležiace v Prešovskom kraji.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Levoča
Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia (angl. Levoča, Spiš Castle and the associated cultural monuments) je názov súboru kultúrnych pamiatok na Východnom Slovensku, ktorý bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako kultúrne dedičstvo v roku 1993 v Cartagene.Toto územie bolo na 33.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Likava (hrad)
Likava (-normovaný názov) alebo Likavský hrad je hradná zrúcanina v chotári obce Likavka, okres Ružomberok.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Likava (hrad)
Liptovská Osada
Liptovská Osada je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Liptovská Osada
Lučatín
Lučatín je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Lučatín
Ludrová
Ludrová Ludrová je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Ludrová
Maďarský forint
Maďarský forint je mena Maďarska.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Maďarský forint
Malá Ida
Malá Ida je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Malá Ida
Margaréta Brabantská
Margaréta Brabantská (* 4. október 1276 - † 14. december 1311, Janov, Taliansko) bola rímska kráľovná, manželka rímskonemeckého cisára a rímskeho kráľa Henricha VII.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Margaréta Brabantská
Martin (mesto na Slovensku)
Centrum mesta Pohľad na hlavné námestie Martinských hôľ Budova Slovenskej Sporiteľne Bývalá budova tlačiarne Neografia Martin (do roku 1951 Turčiansky Svätý Martin) je mesto na severe Slovenska.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Martin (mesto na Slovensku)
Matúš Čák Trenčiansky
Matúš Čák Trenčiansky (iné mená pozri nižšie; * asi 1260 – † 18. marec 1321) bol uhorský šľachtic a vojvodca.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Matúš Čák Trenčiansky
Meško Piastovec
Meško Piastovec alebo Meško Bytomský, (* cca 1300 – † po 9. auguste 1344) bol biskup nitriansky a vesprémský z rodu sliezskych Piastovcov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Meško Piastovec
Mikuláš Gallicus
Cibórium zo Spišského Hrušova, kópia z roku 1916, pokladnica Kostola svätej Kataríny v Spišskom Hrušove Mikuláš Gallicus (iné mená pozri nižšie; * asi koniec 13. storočia, Siena† asi druhá polovica 14.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Mikuláš Gallicus
Mikuláš I. Druget
kaštieli v Humennom Mikuláš Druget(h) Horiansky (maď. Drugeth Miklós, de Gerény * ? - † 1355) bol uhorský šľachtic, vychovávateľ kráľovho syna Ľudovíta.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Mikuláš I. Druget
Mincovňa Kremnica
Mincovňa Kremnica, štátny podnik, je slovenská štátna mincovňa sídliaca v Kremnici.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Mincovňa Kremnica
Močarany
Močarany sú mestská časť mesta Michalovce, do roku 1960 samostatná obec.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Močarany
Moldava nad Bodvou
Moldava nad Bodvou (v minulosti len Moldava) je mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Moldava nad Bodvou
Moročuk
Moročuk (iné zápisy: Morochuk, Barotuch, Morochuk, Morochko) bol uhorský stoličný hodnostár žijúci v 14. storočí.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Moročuk
Neskorý stredovek
Neskorý stredovek je historické obdobie 14. a 15. storočia.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Neskorý stredovek
Nitrianska Streda
Nitrianska Streda je obec na Slovensku v okrese Topoľčany.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Nitrianska Streda
Nitriansky hrad
Nitriansky hrad je zachovalý hradný komplex v Nitre.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Nitriansky hrad
Nyírbátor
Nyírbátor je mesto v Maďarsku v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe v obvode Nyírbátori.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Nyírbátor
Obchod v stredovekých a ranonovovekých Košiciach
Obchod v stredovekých a ranonovovekých Košiciach (obdobie stredoveku a raného novoveku – do začiatku 18. storočia) tvoril hlavnú zárobkovú činnosť košických mešťanov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Obchod v stredovekých a ranonovovekých Košiciach
Obrázková kronika
Úvodná iluminácia kroniky. Obrázková kronika (iné názvy: Obrazová kronika, Viedenská obrázková kronika, Viedenská maľovaná kronika; po latinsky Chronica Hungarorum alebo Chronicon (Hungariae) Pictum, Chronica Picta, Chronica de Gestis Hungarorum) je stredoveká uhorská historická kronika, ktorú zrejme napísal istý Marek z Káltu (po latinsky Marcus de Kalt, po nemecky Markus von Kalt, po maďarsky Kálti Márk) v rokoch 1358 - 1370.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Obrázková kronika
Okoličániovci
Erb rodiny Okoličániovcov Okoličániovci (dobovo: Akalichnai, Okolichnay, Okolicsány, Okolicsányi, Okoliczanyi, Okoličáni, Okoličianský) sú jeden z významných a pôvodných liptovských šľachtických rodov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Okoličániovci
Okres Svidník v stredoveku
Začiatkom 13.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Okres Svidník v stredoveku
Omodej Aba
Pečať palatína Omodeja Abu: v trojuholníkovom štíte erb rodu Aba. Kruhový nápis: †S(igillum)•OMODEI PALATINI DE GENERE OBA. Omodej Aba (* ? – † 5. september 1311, Košice) bol krajinský sudca v Košiciach a uhorský palatín, zakladateľ rodu Omodejovcov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Omodej Aba
Omodejovci
Omodejovci bol šľachtický rod v Uhorsku.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Omodejovci
Ondrej III. (Uhorsko)
Ondrej III. (asi * 1265, Benátky – † 14. január 1301, Budín) bol v rokoch 12901301 kráľ Uhorska.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Ondrej III. (Uhorsko)
Oravský hrad
Oravský hrad z vtáčej perspektívy Oravský hrad v zime Oravský hrad (-normovaný názov; iné názvy: Oravský zámok, (hrad/zámok) Orava) je expozícia Oravského múzea.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Oravský hrad
Oto III. (Bavorsko)
Oto III. Bavorský (* 11. február 1261, Burghausen – † 9. november 1312, Landshut) bol dolnobarvorským vojvodom (ako Oto III.) v rokoch 12901312 a uhorským kráľom (ako Oto) v rokoch 13051307 (korunovaný 6. decembra 1305), pochádzal z rodu Wittelsbachovcov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Oto III. (Bavorsko)
Pavlovce nad Uhom
Pavlovce nad Uhom sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Pavlovce nad Uhom
Peter Gallicus
Peter Gallicus (iné mená pozri nižšie; * asi 1290, Siena† asi 1336/1355, ?) bol sienský rytec a zlatník pôsobiaci na neapolskom i medzi rokmi 13241336 na uhorskom kráľovskom dvore.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Peter Gallicus
Peter Peteň
Peter Peteň (Pethényi, Petnoffy, niekedy aj Peteňov syn Peter) bol uhorský šľachtic, ktorý žil v Zemplínskej župe na prelome 13.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Peter Peteň
Piešťany
Piešťany sú kúpeľné mesto na Slovensku, sídlo okresu a mnohých vedeckých inštitúcií.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Piešťany
Plaveč (hrad)
Obnova hradu Obnova priľahlej JV bašty Plaveč (-normovaný názov) alebo Plavečský hrad je zrúcanina hradu na miernom návrší nad obcou Plaveč v okrese Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Plaveč (hrad)
Plaveč (okres Stará Ľubovňa)
Plaveč je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Plaveč (okres Stará Ľubovňa)
Podkonice
Podkonice sú obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Podkonice
Podmanickovci
Podmanickovci boli uhorský šľachtický rod so sídlom v Podmaníne, Hričove a v Považskej Bystrici na Považí (dnes na Slovensku).
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Podmanickovci
Porta (daňová jednotka)
Porta bola základná daňová jednotka v Uhorsku počas obdobia feudalizmu.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Porta (daňová jednotka)
Pozdišovce
Pozdišovce sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Pozdišovce
Pukanec
Pukanec je bývalé slobodné kráľovské banské mesto, dnes obec na Slovensku v okrese Levice.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Pukanec
Radničné námestie (Bardejov)
mestskej radnice Zástavbu Radničného námestia tvorí rad štyridsiatichšiestich domov ohraničujúcich jeho tri strany Radničné námestie v Bardejove tvorí centrálnu historickú mestskú zónu tohto okresného mesta v Prešovskom kraji.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Radničné námestie (Bardejov)
Rimavská Sobota
Pomník – básnik Mihály Tompa Sándor Petöfi Pomník – herečka Lujza Blahová štúrovec) Pomník – Michal Miloslav Bakulíny (štúrovec) Pomník – Ján Francisci-Rimavský (štúrovec)Rimavská Sobota je okresné mesto na Slovensku v Banskobystrickom kraji.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Rimavská Sobota
Ružomberok
Ružomberok je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Ružomberok
Súľov-Hradná
Súľov-Hradná je obec na Slovensku v okrese Bytča (Žilinský kraj).
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Súľov-Hradná
Sečovce
Sečovce sú mesto na Dolnom Zemplíne, v okrese Trebišov, Košickom kraji.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Sečovce
Sedlice (okres Prešov)
Sedlice sú obcou na východnom Slovensku v okrese Prešov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Sedlice (okres Prešov)
Selce (okres Banská Bystrica)
Selce sú obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Selce (okres Banská Bystrica)
Skároš
Skároš (v minulosti Skaroš) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Skároš
Slanec (hrad)
Slanec (-normovaný názov; iné názvy: Slanský hrad, Slanecký hrad) bol gotický hrad z 13. storočia, ktorý bol zničený v roku 1679.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Slanec (hrad)
Slovenská Ľupča
Slovenská Ľupča je obec na Horehroní.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Slovenská Ľupča
Smolník (okres Gelnica)
Smolník je obec na Slovensku v okrese Gelnica.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Smolník (okres Gelnica)
Spišská župa (Uhorsko)
Spišská župa (iné názvy: Spišská stolica, Spišský komitát, Spiš, lat. Comitatus Scepusiensis alebo Scepusium, maď. Szepes vármegye alebo Szepes, nem. Komitat Zips/Zipser Gespanschaft alebo Zips, poľ. Żupa spiska alebo Spisz) bola pohraničná župa respektíve stolica, komitát v Uhorsku.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Spišská župa (Uhorsko)
Spišský hrad
Spišský hrad (-normovaný názov; iné názvy: hrad Spiš, zastarano: Spišský zámok) je zrúcanina hradu, ktorá zaberá vrchol travertínovej kopy Spišský hradný vrch.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Spišský hrad
Spišský záloh
Provincia 13 spišských miest. Spišský záloh alebo poľský záloh bolo zálohovanie 34 spišských miest a obcí Poľsku od 8. novembra 1412 do 9. novembra 1772.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Spišský záloh
Stakčín
Stakčín je obec na Slovensku v okrese Snina.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Stakčín
Starý Tekov
Starý Tekov je obec na Slovensku v okrese Levice.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Starý Tekov
Strážky
Strážky sú bývalá obec, dnes súčasť mesta Spišská Belá, okres Kežmarok.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Strážky
Stročín
Stročín je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Stročín
Svätojánskovci
Svätojánskovci alebo Svätojánski (príp. Sentivániovci; dobovo v základnom tvare: Szentiványi, ze Swatého Jana, Swathojansky, de Szent-Ivan) sú uhorský šľachtický rod pochádzajúci z českých hostí, rytierov Haucha, Beucha a Polku tvorený ich potomkami, ktorí si neskôr písali predikát „z Liptovského Jána“, keďže tam získali majetky deľbou.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Svätojánskovci
Taliani na Slovensku
Pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, žilo na území Slovenska 687 obyvateľov s talianskym občianstvom (z toho sa 65 narodilo na území Slovenska, čo nepredstavuje ani 10 % z danej populácie).
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Taliani na Slovensku
Taverník
Taverník (lat. magister tavarnicorum regalium, tavarnicus, supremus camerarius, maď. tárnok, tárnokmester) bol vysoký uhorský krajinský hodnostár.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Taverník
Thocomerius
Thocomerius, Tihomir, Togomer, Totomer, Tugomir alebo Tok-Timur († 1310) bolo knieža Valašského kniežatstva a kumánsky/rumunský vojvoda.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Thocomerius
Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Tisovec je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Udavské
Udavské je obec na Slovensku v okrese Humenné.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Udavské
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Uhorsko
Urbura (banská daň)
Urbura bol v stredovekom banskom práve podiel panovníka z ťažby rúd resp.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Urbura (banská daň)
Uzovský Šalgov
Uzovský Šalgov je obec na Slovensku v okrese Sabinov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Uzovský Šalgov
Valea lui Mihai
Valea lui Mihai (pôvodne Mihaifalău) je mesto v Bihárskej župe v Rumunsku.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Valea lui Mihai
Varín
Varín je obec na severe Slovenska v okrese Žilina.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Varín
Václav II. (český kráľ)
Václav II. (* 27. september 1271, Praha – † 21. jún 1305, Praha) bol český kráľ z dynastie Přemyslovcov v rokoch 1278 až 1305 (vlády sa ujal roku 1283, korunovaný bol 1297).
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Václav II. (český kráľ)
Václav III.
Václav III. (* 6. október 1289, Praha – † 4. august 1306, Olomouc) bol český, poľský (13051306) a uhorský (ako Ladislav (V.), 13011305) kráľ, posledný český panovník z rodu Přemyslovcov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Václav III.
Václav IV.
Václav IV.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Václav IV.
Veľký Ďur
Veľký Ďur je obec na Slovensku v okrese Levice.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Veľký Ďur
Višňov
Višňov (maď. Visnyó, rus. Бишньов) je obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Višňov
Vladislav I. (Poľsko, 1320)
Vladislav I. Lokietok (* medzi 3. marcom 1260 až 19. januárom 1261 – † 2. marec 1333) bol poľský kráľ z dynastie Piastovcov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Vladislav I. (Poľsko, 1320)
Vlajka Slovenska
Vlajka Slovenska Vlajka Slovenska je jedným zo štyroch slovenských štátnych symbolov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Vlajka Slovenska
Vlajka Uhorska
Posledná vlajka Uhorského kráľovstva, používaná v rokoch 1915 až 1918 Vlajka Uhorska bývala vlajkou štátneho útvaru, ktorý sa nachádzal v strednej Európe od roku 895/896 do roku 1918.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Vlajka Uhorska
Vyšehrad (Maďarsko)
Vyšehrad (maď. Visegrád) je malé starobylé mesto na severe Maďarska v ohybe Dunaja, 25 km východne od Štúrova a severne od Budapešti oproti mestu Nagymaros.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Vyšehrad (Maďarsko)
Vyšehradská skupina
Vyšehradská skupina alebo Vyšehradská štvorka (nesprávne: Visegrádska skupina, Visegrádska štvorka), skrátene V4, je od roku 1993 spoločenstvo štyroch stredoeurópskych štátov: Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska, pôvodné založené 15.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Vyšehradská skupina
Vyškovce nad Ipľom
Vyškovce nad Ipľom je obec s prevažne maďarským obyvateľstvom v Nitrianskom kraji v okrese Levice.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Vyškovce nad Ipľom
Vyšný Hrušov
Vyšný Hrušov je obec na Východnom Slovensku v Prešovskom kraji na území okresu Humenné, ležiaca na južnom okraji Laboreckej vrchoviny.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Vyšný Hrušov
Zborov (hrad)
Zborov (-normovaný názov; iné názvy: Zborovský hrad, hrad Makovica, Makovický hrad) je zrúcanina hradu v obci Zborov v okrese Bardejov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Zborov (hrad)
Zborov (okres Bardejov)
Zborov je obec na Slovensku v okrese Bardejov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Zborov (okres Bardejov)
Zipser Wilkür
Zipser Wilkür (wil(e)kür v strednej hornej nemčine znamenalo "rozhodnutie vôle/ľubovôľa") alebo spišské právo bol súhrn právnych noriem a zvyklostí spišských Sasov.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Zipser Wilkür
Zlatý florén
Zlatý florén je minca, ktorú zaviedol svojou mincovou reformou Karol I. V roku 1325 tento panovník zaviedol zlatú menu (dukáty).
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Zlatý florén
Znak Uhorska
Znak Uhorska je doložený od 12. storočia, pričom jeho podoba sa neustále menila.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Znak Uhorska
Zohor
Zohor je obec na Slovensku v okrese Malacky.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Zohor
Zoznam historických článkov/K
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Zoznam historických článkov/K
Zoznam panovníkov Uhorska
Svätoštefanská koruna Toto je zoznam panovníkov Uhorského kráľovstva, ktorý zahŕňa aj uhorské kniežatá a veľkokniežatá.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a Zoznam panovníkov Uhorska
1323
Pukancu udelil Karol Róbert mestské výsady 1323.
Pozrieť Karol I. (Uhorsko) a 1323
Známy ako Karol I. Róbert, Karol Róbert, Karol Róbert z Anjou.