Obsah
28 vzťahy: Ľubovniansky hrad, Bitka pri Petrovaradíne, Bitka pri Zente, Bratislavský hrad, Dejiny Košíc, Dejiny kresťanstva, Dejiny Maďarska, Dejiny Nemecka, Dejiny Osmanskej ríše, Dejiny Rakúska, Dubrovnícka republika, Imrich Tököli, Ján III. (Poľsko), Juraj Selepčéni, Kalvária (Bratislava), Kara Mustafa, Karlovský mier, Karol V. (Lotrinsko), Kazimír Sapieha, Košickí mučeníci, Obliehanie Viedne, Osmanská ríša, Protihabsburské stavovské povstania, Protiturecká pevnosť (Komárno), Rakúsko-turecká vojna (1716 – 1718), Stará Pazova, Veľká turecká vojna, Zoznam historických článkov/B.
Ľubovniansky hrad
Ľubovniansky hrad (-normovaný názov; iný názov: Ľubovňa; v minulosti známy aj pod názvami: castrum Liblou, castrum de Lyblio alebo de Lublow, castrum Lyblyo a arx Lublow) je hrad na severe Slovenska, týčiaci sa nad mestom Stará Ľubovňa.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Ľubovniansky hrad
Bitka pri Petrovaradíne
Bitka pri Petrovaradíne 5. augusta 1716 bola prvá veľká bitka medzi Habsburgovcami a Osmanskou ríšou v 18. storočí.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Bitka pri Petrovaradíne
Bitka pri Zente
Bitka pri Zente (popoludní 11. septembra 1697) bola poslednou veľkou bitkou medzi kresťanskou Európou a Osmanskou ríšou v 17. storočí a predstavuje jednu z najdrvivejších porážok tureckej histórie.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Bitka pri Zente
Bratislavský hrad
Bratislavský hrad (-normovaný názov; iné názvy: (hrad) Bratislava; staršie názvy: Bratislavský zámok; do roku 1919: Prešporek, Prešporok, Prešporský zámok, Prešporský hrad) je súbor stavieb v historickom areáli, ktorý zaberá vrchol návršia na juhozápadnom ostrohu malokarpatského chrbta na ľavom brehu Dunaja v Bratislave.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Bratislavský hrad
Dejiny Košíc
Dejiny Košíc sú dejinami druhého najväčšieho mesta Slovenska, metropoly Východného Slovenska, niekdajšieho hlavného mesta Horného Uhorska, hlavného strediska protihabsburských stavovských povstaní a zároveň sídelného mesta sedmohradských kniežat, protitureckej pevnosti, medzinárodnej kupeckej metropoly a druhého slobodného kráľovského mesta stredovekého Uhorska.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Dejiny Košíc
Dejiny kresťanstva
Dejiny kresťanstva sú odvetvím histórie, ktoré sa zaoberá historickým vývojom kresťanského sveta a myslenia, dejinami jednotlivých kresťanských cirkví a spoločenstiev od vzniku kresťanstva ako židovskej sekty okolo roku 33 nášho letopočtu po dnešnú dobu.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Dejiny kresťanstva
Dejiny Maďarska
Arpád prekračuje Karpaty Arpád História Maďarska sa odvíja od 10. storočia, kedy vznikol na území rozpadnutej Veľkomoravskej ríše nový štátny útvar zo siedmich kočovných kmeňov Maďarov, nazvaných podľa najsilnejšieho kmeňa Megyeri v oblasti Panónie, kam prišli z oblasti na severozápad od Čierneho mora.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Dejiny Maďarska
Dejiny Nemecka
Výjav z bitky v Teutoburskom lese. Poňatie Nemecka ako osobitnej oblasti v strednej Európe možno doviesť k rímskemu veliteľovi Caesarovi, ktorý popisoval nedobyté oblasti východne od rieky Rýn ako Germaniu, ktorú odlíšil od Galie (Francúzsko), ktorá bola podmanená.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Dejiny Nemecka
Dejiny Osmanskej ríše
Osmanská ríša bola založená Osmanom I. ako malý bejlik na severozápade Malej Ázie južne od Konštantínopolu, hlavného mesta Byzantskej ríše.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Dejiny Osmanskej ríše
Dejiny Rakúska
Dejiny Rakúska úzko súvisia s dejinami okolitých štátov, keďže súčasná hranica Rakúska vznikla až po prvej svetovej vojne.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Dejiny Rakúska
Dubrovnícka republika
Dubrovnícka republika (iné názvy: Ragúska republikaChorvátsky názov Dubrovnik je odvodený od slova dúbrava, dubového hája podľa ľudovej etymológie. Názov Jadranského mesta Dubrovník je prvýkrát spomínaný v zmluve bosnianskeho bána Kulina.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Dubrovnícka republika
Imrich Tököli
Rodový erb Kežmarský hrad Kežmarku Izmite Gróf Imrich Tököli (de Késmárk; staršie Imrich Thököly; chorvátsky Mirko Thököly, sám sa podpisoval ako Emericq Thököly) (* 25. september 1657, Kežmarok – † 13.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Imrich Tököli
Ján III. (Poľsko)
Wilanów pri Varšave Ján III.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Ján III. (Poľsko)
Juraj Selepčéni
ThDr. Juraj Selepčéni(-Pohronec) (ďalšie mená pozri nižšie; * 24. apríl 1595, Slepčany† 11. január 1685, Letovice) bol slovenský arcibiskup, politik s titulom Záchranca Viedne, uhorský prímas a vicekráľ, filozof, právnik, diplomat, grafik a medirytec.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Juraj Selepčéni
Kalvária (Bratislava)
Kríž na Kalvárii Bratislavská Kalvária je miesto v Bratislave, ktorá predstavuje pozostatky z pôvodnej krížovej cesty z roku 1694, ktorá bola postavená na pamiatku víťazstva kresťanských spojeneckých vojsk nad Tureckým vojsko pri bitke pri Viedni v roku 1683.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Kalvária (Bratislava)
Kara Mustafa
Merzifonlu Kara Mustafa Pasha (* 1634/1635, Merzifon – † 25. december 1683, Belehrad) bol osmanský generál a veľkovezír, ktorý bol ústrednou postavou záverečnej fázy osmanského vojenského snaženia v strednej Európe.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Kara Mustafa
Karlovský mier
Benátkach. Kaplnka mieru – kostol postavený na mieste uzavretia zmluvy, Sriemske Karlovce, Srbsko grafika neznámeho nemeckého majstra z Holandska Karlovský mier alebo Karlovický mier (nesprávne Karlovacký mier) je mierová zmluva ktorou bola zakončená Veľká turecká vojna z rokov 1683 až 1697 medzi Svätou ligou a Osmanskou ríšou.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Karlovský mier
Karol V. (Lotrinsko)
Karol V. Lotrinský (* 3. apríl 1643, Viedeň, Rakúsko – † 18. apríl 1690, Wels) bol v rokoch 1675 až 1690 lotrinský vojvoda.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Karol V. (Lotrinsko)
Kazimír Sapieha
Ján Pavol Kazimír Sapieha (* marec 1637, alebo 1642) † 13. marec 1720, Grodno) bol vojvoda z Vilniusu, litovský hajtman, súdny pokladník a poľný hajtman. Bol synom Jána Pavla Sapiehu a Anny Barbary Kopecovej. Mal troch bratov: Františka Štefana, Pavla Benedikta, a Leoša Bazila.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Kazimír Sapieha
Košickí mučeníci
Svätí košickí mučeníci Košickí mučeníci je spoločné označenie Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckeho, ktorí boli umučení 7. septembra 1619 v Košiciach počas povstania Gabriela Betlena.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Košickí mučeníci
Obliehanie Viedne
Obliehanie Viedne v roku 1529 bol prvý pokus Osmanskej ríše, vedenej Süleymanom I. zmocniť sa Viedne (Rímsko-nemecká ríša).
Pozrieť Bitka pri Viedni a Obliehanie Viedne
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Osmanská ríša
Protihabsburské stavovské povstania
Protihabsburské stavovské povstania boli ozbrojené vystúpenia sedmohradských a uhorských stavov (šľachta a duchovenstvo), vedených sedmohradskými kniežatami alebo uhorskými magnátmi proti Habsburgovcom v rokoch 1604 (začiatok Bočkaiovho povstania) až 1711 (Satmársky mier).
Pozrieť Bitka pri Viedni a Protihabsburské stavovské povstania
Protiturecká pevnosť (Komárno)
Protiturecká pevnosť v Komárne je pevnosť vystavaná v dvoch obdobiach.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Protiturecká pevnosť (Komárno)
Rakúsko-turecká vojna (1716 – 1718)
Rakúsko-turecká vojna bola vedená medzi habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Rakúsko-turecká vojna (1716 – 1718)
Stará Pazova
Stará Pazova je mesto v Srbskom autonómnom kraji Vojvodina, v Sriemskom obvode.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Stará Pazova
Veľká turecká vojna
Veľká turecká vojna (nemecky: Großer Türkenkrieg) alebo Vojna Svätej ligy (turecky: Kutsal İttifak Savaşları) bola séria konfliktov medzi Osmanskou ríšou a Svätou ligou pozostávajúcou z Habsburskej monarchie, Republiky oboch národov (Poľsko-litovská únia), Benátok a Ruska.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Veľká turecká vojna
Zoznam historických článkov/B
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Bitka pri Viedni a Zoznam historických článkov/B