Obsah
27 vzťahy: Územný vývoj Osmanskej ríše, Šumadija, Žigmund (Svätá rímska ríša), Bitka pri Lučenci, Bitka pri Viedni, Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše, Dejiny Albánska, Dejiny Bulharska, Dejiny Osmanskej ríše, Dejiny Rumunska, Huňadyovci, Ivan Šišman, Janičiar, Kosovo, Murad I., Osmanská ríša, Pád Konštantínopola, Srbsko, Srbsko a Čierna Hora, Stefan Lazar I. Hrebeljanović, Tímúr, Trojicko-sergijevská lavra, Vladislav II. (Valašsko), Vranje, Vuk Branković, Zoznam sultánov Osmanskej ríše, 28. jún.
Územný vývoj Osmanskej ríše
Toto je územný vývoj Osmanskej ríše v období siedmich storočí.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Územný vývoj Osmanskej ríše
Šumadija
Gledićke planine Pomník padlým Šumadijcom v Kragujevaci Šumadijský ľudový odev Šumadija je geografická a etnografická oblasť v Srbsku.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Šumadija
Žigmund (Svätá rímska ríša)
Žigmund Luxemburský (* 14. február 1368, Norimberg, Svätá rímska ríša – † 9. december 1437, Znojmo, České kráľovstvo) bol brandenburský markgróf (13781388 a 14111415), uhorský kráľ (od 31. marca 1387), český kráľ (korunovaný 28.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Žigmund (Svätá rímska ríša)
Bitka pri Lučenci
Bitka pri Lučenci (7. september 1451) bola bitkou medzi vojskom vedeným Jánom Jiskrom z Brandýsa a uhorským vojskom Jána Huňadyho.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Bitka pri Lučenci
Bitka pri Viedni
Bitka pri Viedni (11. – 12. september 1683) bola jedna z kľúčových bitiek v tureckých vojnách medzi Habsburgovcami (resp. kresťanskou Európou), a Osmanskou ríšou.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Bitka pri Viedni
Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše
palaiologovská vlajka zo 14. storočia Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše obsahuje chronologicky (časovo postupne) usporiadané údaje o historických udalostiach Východorímskej, resp.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše
Dejiny Albánska
Dejiny Albánska začínajú už tisíce rokov pred naším letopočtom.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Dejiny Albánska
Dejiny Bulharska
Územie súčasného Bulharska bolo osídlené ľuďmi ešte v dobe neskorého paleolitu (okolo roku 100 000 pred Kr.). Stopy z tohto obdobia nachádzame v jaskyniach Bačo Kiro, Devetaška jaskyňa, predovšetkým však v dnešnom severnom Bulharsku.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Dejiny Bulharska
Dejiny Osmanskej ríše
Osmanská ríša bola založená Osmanom I. ako malý bejlik na severozápade Malej Ázie južne od Konštantínopolu, hlavného mesta Byzantskej ríše.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Dejiny Osmanskej ríše
Dejiny Rumunska
Rumunský štátny znak Tento článok poskytuje základné informácie o dejinách Rumunska od praveku až dodnes.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Dejiny Rumunska
Huňadyovci
Huňadyovci (starším slovenským pravopisom: Hunyadiovci alebo Hunyadyovci; základný tvar: Huňady, starším slovenským pravopisom Hunyadi alebo Hunyady, maď. Hunyadi, starším maďarským pravopisom: Hunyady, rum. Huniade/Corvinus sau Corvinești) bola v 15.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Huňadyovci
Ivan Šišman
Ivan Šišman Ivan Šišman alebo Ján Šišman (* 1350/1 – † 3. jún 1395) bol v rokoch 1371 až 1395 bulharský cár.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Ivan Šišman
Janičiar
Janičiar v typickej uniforme, obrázok zo začiatku 18. storočia Janičiari (z tureckého يڭيچرى, yeni çeri janyčari – nové vojsko) boli príslušníci elitnej pechotnej jednotky osmanskej armády (existujúcej medzi rokmi 1330-1826), regrutovanej z nemoslimského (kresťanského) prevažne slovanského obyvateľstva Osmanskej ríše žijúceho na Balkáne.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Janičiar
Kosovo
Mapa Kosova Etnické zloženie Kosova (anglicky) Kosovo je sporné územie na Balkánskom polostrove.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Kosovo
Murad I.
Murad I. alebo Murat I. (arab. Murád I. osm. tur. مراد اول, mod. tur. I. Murad), prezývaný po turecky Hügavendigâr - Vladár (* 29. jún 1326, Bursa†15. jún 1389 v bitke pri Kosovom Poli) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 13591389.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Murad I.
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Osmanská ríša
Pád Konštantínopola
Pád Konštantínopola alebo dobytie Konštantínopola osmanskými Turkami bol vojenský stret prebiehajúci od 2. apríla do 29. mája 1453.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Pád Konštantínopola
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Srbsko
Srbsko a Čierna Hora
160px 160px Srbsko a Čierna Hora bol názov zväzu (spoločenstva, voľnej federácie) republík Srbska a Čiernej Hory.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Srbsko a Čierna Hora
Stefan Lazar I. Hrebeljanović
Stefan Lazar I. Hrebeljanović (okolo 1329, Prilepac, Kosovo – 28. jún 1389, Kosovo pole) alebo knieža Lazar (po srbsky Кнез Лазар / Knez Lazar - knieža Lazar) alebo cár Lazar bol srbský despota, knieža (1371–1389) a cár (1389).
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Stefan Lazar I. Hrebeljanović
Tímúr
Mapa Timurovej ríše Tímúr (ďalšie mená pozri nižšie; * 9. apríl 1336, pri Samarkande, Uzbekistan – † 18. február 1405, Keş) bol stredoázijský dobyvateľ z kmeňa Barlas, ktorý bol pôvodne mongolský, ale medzičasom hovoril po turkicky (.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Tímúr
Trojicko-sergijevská lavra
Pohľad na Trojicko-sergijevskú lavru koncom 19. storočia Mnísi pred katedrálou sv. Trojice, koniec 19. storočia Trojicko-sergijevská lavra (rus. Тро́ице-Се́ргиева ла́вра) je najdôležitejší ruský monastier a duchovné centrum ruskej pravoslávnej cirkvi.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Trojicko-sergijevská lavra
Vladislav II. (Valašsko)
Vladislav II. a jeho manželka Neacşa. Vladislav II.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Vladislav II. (Valašsko)
Vranje
Biely most (srb. Бели Мост) alebo „Most zaľúbených“ na ulici Jugoviča Vranje (srb. Врање) je mesto na juhu Srbska, administratívne centrum Pčinského okruhu.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Vranje
Vuk Branković
Vuk Branković (srb. Вук Бранковић) († 6. október 1398) bol srbské knieža Rašky (Kosovo).
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Vuk Branković
Zoznam sultánov Osmanskej ríše
Süleyman I. (vládol 1520 - 1566), najdlhšie panujúci sultán Osmanskej ríše Sultáni Osmanskej ríše (tur. Osmanlı padişahları), ktorí boli všetci členmi osmanskej dynastie, vládli transkontinentálnej ríši od jej založenia v roku 1299 až po jej zánik v roku 1922.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a Zoznam sultánov Osmanskej ríše
28. jún
Arcivojvoda Ferdinand s manželkou Žofiou opúšťajú sarajevskú radnicu.
Pozrieť Bitka na Kosovom poli a 28. jún
Známy ako Bitka pri Kosovom poli.