Rýchlejšie ako prehliadači!
28 vzťahy: Americká občianska vojna, Atlanta, Big Nose Kate, Colorado (štát USA), Dennis Quaid, Georgia (štát USA), Internet Movie Database, Jason Robards, John Ford, Kirk Douglas, Mexicko-americká vojna, Philadelphia, Pištoľník (človek), Podnebie, Prognóza, Spojené štáty, Tuberkulóza, Zubný lekár, 1. marec, 14. august, 16. september, 1851, 1866, 1872, 1877, 1882, 1887, 8. november.
Americká občianska vojna
Americká občianska vojna bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá prepukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.Formálne vyhlásenie vojny nikdy nevydal ani Kongres Spojených štátov, ani Kongres štátov Konfederácie, pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné. Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch. Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo. Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.Vrátane pohraničných štátov, kde bolo otroctvo legálne. Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí. Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejináchZa predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú - v druhej svetovej vojne bolo zabitých viac Američanov ako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové straty počítajú osobitne. a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname. Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom. Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.
Nový!!: Doc Holliday a Americká občianska vojna · Pozrieť viac »
Atlanta
Atlanta je hlavné a najväčšie mesto amerického štátu Georgia a centrálne mesto deviatej najväčšej metropolitnej oblasti v Spojených štátoch.
Nový!!: Doc Holliday a Atlanta · Pozrieť viac »
Big Nose Kate
Mary Katharine Haroneyová-Cummingsová, známa ako Big Nose Kate alebo Kate Fisher, Kate Elder a Mary Cummings-Haroney (rodená Mária Izabella Magdolna Horony; * 7. november 1850, Érsekújvár, Rakúsko-Uhorsko – † 2. november 1940, Prescott, Arizona, USA), bola americká prostitútka.
Nový!!: Doc Holliday a Big Nose Kate · Pozrieť viac »
Colorado (štát USA)
Colorado je 38.
Nový!!: Doc Holliday a Colorado (štát USA) · Pozrieť viac »
Dennis Quaid
Denis Quaid (* 9. apríl 1954, Houston, Texas, USA) je americký herec, scenárista, režisér, producent, hudobník a skladateľ (člen skupiny Sharks), brat herca Randyho Quaida.
Nový!!: Doc Holliday a Dennis Quaid · Pozrieť viac »
Georgia (štát USA)
Georgia je štát Spojených štátov amerických, ktorý sa pripojil v roku 1788 ako 4.
Nový!!: Doc Holliday a Georgia (štát USA) · Pozrieť viac »
Internet Movie Database
Internet Movie Database (Internetová databáza filmov), skr.
Nový!!: Doc Holliday a Internet Movie Database · Pozrieť viac »
Jason Robards
Jason Robards (* 26. júl 1922, Chicago, Illinois, USA – † 26. december 2000, Bridgeport, Connecticut, USA) bol americký herec, dvojnásobný držiteľ ocenenia Americkej akadémie filmových umení a vied Oscar.
Nový!!: Doc Holliday a Jason Robards · Pozrieť viac »
John Ford
John Ford (* 1. február 1895, Cape Elizabeth, Maine, USA – † 31. august 1973, Palm Desert, Kalifornia) bol americký filmový režisér.
Nový!!: Doc Holliday a John Ford · Pozrieť viac »
Kirk Douglas
Kirk Douglas, rodným menom Issur Danielovitch, neskôr Izzy Demsky (* 9. december 1916, Amsterdam, New York, USA – † 5. február 2020, Beverly Hills, Kalifornia) bol americký herec a filmový producent známy svojou „medzerou v brade“, hrubým hlasom a úlohami zloduchov.
Nový!!: Doc Holliday a Kirk Douglas · Pozrieť viac »
Mexicko-americká vojna
Mexicko-americká vojna (iné názvy: Prvá americká intervencia, Mexická vojna) bol ozbrojený konflikt medzi Spojenými štátmi a Mexikom v rokoch 1846 až 1848.
Nový!!: Doc Holliday a Mexicko-americká vojna · Pozrieť viac »
Philadelphia
Philadelphia (v angličtine hovorovo aj Philly; v slovenčine staršie aj Filadelfia) je šieste najväčšie mesto Spojených štátov podľa počtu obyvateľov a najväčšie mesto Pensylvánie podľa rozlohy aj počtu obyvateľov.
Nový!!: Doc Holliday a Philadelphia · Pozrieť viac »
Pištoľník (človek)
Pištoľník z filmu ''Veľká vlaková lúpež'' Pištoľník je označenie muža z Divokého západu, ktorý si získal povesť, že je nebezpečný s pištoľou.
Nový!!: Doc Holliday a Pištoľník (človek) · Pozrieť viac »
Podnebie
Podnebie môže byť.
Nový!!: Doc Holliday a Podnebie · Pozrieť viac »
Prognóza
Prognóza (z neskorolat. prognōsis z ) je vo všeobecnosti vedecky zdôvodnená predpoveď, stanovenie pravdepodobnosti ďalšieho vývoja, alebo možnej budúcnosti istého javu.
Nový!!: Doc Holliday a Prognóza · Pozrieť viac »
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Nový!!: Doc Holliday a Spojené štáty · Pozrieť viac »
Tuberkulóza
Röntgenová snímka pľúc pacienta trpiaceho tuberkulózou Tuberkulóza (TBC, hovorovo aj suchoty, suchotiny či expresívne tubera) je zdĺhavá infekčná choroba postihujúca všetky tkanivá a orgány, najčastejšie však pľúca zvierat aj ľudí.
Nový!!: Doc Holliday a Tuberkulóza · Pozrieť viac »
Zubný lekár
korunky na zub pacienta Zubný lekár (iné názvy: stomatológ, hovorovo zubár, nevhodne/neoficiálne dentista) je lekár, ktorý sa zaoberá zubným lekárstvom.
Nový!!: Doc Holliday a Zubný lekár · Pozrieť viac »
1. marec
* Medzinárodný deň boja proti atómovým zbraniam.
Nový!!: Doc Holliday a 1. marec · Pozrieť viac »
14. august
Žiadny popis.
Nový!!: Doc Holliday a 14. august · Pozrieť viac »
16. september
* Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy.
Nový!!: Doc Holliday a 16. september · Pozrieť viac »
1851
Žiadny popis.
Nový!!: Doc Holliday a 1851 · Pozrieť viac »
1866
Žiadny popis.
Nový!!: Doc Holliday a 1866 · Pozrieť viac »
1872
Žiadny popis.
Nový!!: Doc Holliday a 1872 · Pozrieť viac »
1877
Žiadny popis.
Nový!!: Doc Holliday a 1877 · Pozrieť viac »
1882
Žiadny popis.
Nový!!: Doc Holliday a 1882 · Pozrieť viac »
1887
Žiadny popis.
Nový!!: Doc Holliday a 1887 · Pozrieť viac »
8. november
Žiadny popis.
Nový!!: Doc Holliday a 8. november · Pozrieť viac »
