Obsah
96 vzťahy: Abstraktná algebra, Alfred Tarski, Algebra, Algebrická geometria, Algebrická topológia, Analytická geometria, Aplikovaná matematika, Aristoteles, Aritmetická operácia, Aritmetika, Astronómia, Celé číslo, Derivácia (funkcia), Deskriptívna geometria, Diferenciálna geometria, Diferenciálna rovnica, Diferenciálna topológia, Diskrétna matematika, Ernst Cassirer, Estetika, Euklidovská geometria, Filozofia, Funkcia, Funkcionálna analýza, Fyzika, Galoisova teória, Gödelova veta o neúplnosti, Geometria, Gottlob Frege, Gramatika (informatika), Grécke jazyky, Immanuel Kant, Informatika, Jedno, Kombinatorika, Komplexná analýza, Komplexné číslo, Kontinuita, Kružidlo, Kvantová mechanika, Lineárna algebra, Logika, Matematická analýza, Matematická štatistika, Matematická logika, Matematik, Metamatematika, Metóda, Novoveká filozofia, Numerická matematika, ... Rozbaliť index (46 viac) »
Abstraktná algebra
Abstraktná algebra je oblasť matematiky, ktorá študuje algebrické štruktúry ako sú grupy, okruhy, polia, moduly, vektorový priestor a algebry.
Pozrieť Matematika a Abstraktná algebra
Alfred Tarski
Alfred Tarski, pôvodne Alfred Teitelbaum (* 14. január 1901, Varšava, Poľsko – † 26. október 1983, Berkeley, Kalifornia, USA), bol poľský matematik a logik.
Pozrieť Matematika a Alfred Tarski
Algebra
Algebra môže byť.
Pozrieť Matematika a Algebra
Algebrická geometria
Algebrická geometria (staršie algebraická geometria) je matematická disciplína, ktorá využíva metódy abstraktnej algebry na riešenie geometrických problémov.
Pozrieť Matematika a Algebrická geometria
Algebrická topológia
Algebrická topológia (staršie algebraická topológia) je oblasť matematiky, ktorá využíva metódy abstraktnej algebry na štúdium topologických priestorov.
Pozrieť Matematika a Algebrická topológia
Analytická geometria
Analytická geometria je geometria, ktorá skúma geometrické objekty algebrickými a analytickými metódami.
Pozrieť Matematika a Analytická geometria
Aplikovaná matematika
Aplikovaná matematika je oblasť matematiky zaoberajúca sa štúdiom matematických techník typicky používaných pri aplikácii matematiky v nematematických odboroch, prípadne samotným týmto použitím.
Pozrieť Matematika a Aplikovaná matematika
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.).
Pozrieť Matematika a Aristoteles
Aritmetická operácia
Aritmetická operácia môže byť.
Pozrieť Matematika a Aritmetická operácia
Aritmetika
Aritmetika je disciplína matematiky, ktorá sa zaoberá opisovaním vlastností základných matematických operácií s číslami.
Pozrieť Matematika a Aritmetika
Astronómia
Astronómia (iné názvy: hvezdárstvo, staršie: hviezdoveda) je veda o vesmíre, zaoberajúca sa vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav.
Pozrieť Matematika a Astronómia
Celé číslo
Celé čísla sa skladajú z prirodzených čísel (0, 1, 2, 3, …) a záporných čísel (−1, −2, −3, …).
Pozrieť Matematika a Celé číslo
Derivácia (funkcia)
Derivácia funkcie v nejakom bode sa rovná smernici jej dotyčnice v tomto bode Derivácia nejakej funkcie je zmena (rast) tejto funkcie v pomere k veľmi malej zmene jej premennej či premenných.
Pozrieť Matematika a Derivácia (funkcia)
Deskriptívna geometria
Príklady dvojrozmerného zobrazenia trojrozmerného predmetu. Deskriptívna geometria je odvetvie matematiky zaoberajúce sa zobrazovaním trojrozmerného priestoru na rovinu (nákresňu).
Pozrieť Matematika a Deskriptívna geometria
Diferenciálna geometria
Diferenciálna geometria je oblasť matematiky, ktorá využíva metódy diferenciálneho a integrálneho počtu, ako aj lineárnej a multilineárnej algebry na štúdium geometrických problémov.
Pozrieť Matematika a Diferenciálna geometria
Diferenciálna rovnica
Diferenciálna rovnica je matematická rovnica, v ktorej ako premenné vystupujú derivácie funkcií.
Pozrieť Matematika a Diferenciálna rovnica
Diferenciálna topológia
Diferenciálna topológia je oblasť matematiky skúmajúca diferencovateľné funkcie na diferencovateľných varietach.
Pozrieť Matematika a Diferenciálna topológia
Diskrétna matematika
Diskrétna matematika je pomerne nový odbor matematiky, ktorý sa zaoberá diskrétnymi matematickými štruktúrami, teda takými, ktoré môžu byť charakterizované celými číslami a sú teda „počítateľné“.
Pozrieť Matematika a Diskrétna matematika
Ernst Cassirer
Ernst Cassirer (* 28. júl 1874, Vroclav, Poľsko – † 13. apríl 1945, New York, New York, USA) bol nemecký filozof, predstaviteľ marburskej školy novokantovstva.
Pozrieť Matematika a Ernst Cassirer
Estetika
Estetika (z gr.) je v širšom zmysle teória o prírodnej a zároveň umeleckej kráse, o jej podstate, zákonoch a pôsobení na človeka.
Pozrieť Matematika a Estetika
Euklidovská geometria
Euklides z Alexandrie Euklidovská geometria je matematická teória, ktorej základy položil starogrécky matematik Euklides z Alexandrie.
Pozrieť Matematika a Euklidovská geometria
Filozofia
Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.
Pozrieť Matematika a Filozofia
Funkcia
Funkcia môže byť.
Pozrieť Matematika a Funkcia
Funkcionálna analýza
Funkcionálna analýza je časť matematiky, v ktorej objektom skúmania sú skupiny funkcií a vzťah medzi nimi.
Pozrieť Matematika a Funkcionálna analýza
Fyzika
Plazmová lampa Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos).
Pozrieť Matematika a Fyzika
Galoisova teória
Galoisova teória sa zaoberá riešiteľnosťou algebraických rovníc.
Pozrieť Matematika a Galoisova teória
Gödelova veta o neúplnosti
Gödelova veta o neúplnosti je matematická veta.
Pozrieť Matematika a Gödelova veta o neúplnosti
Geometria
Geometria (z gréckych slov Geo.
Pozrieť Matematika a Geometria
Gottlob Frege
Friedrich Ludwig Gottlob Frege (* 8. november 1848, Wismar – † 26. júl 1925, Bad Kleinen) bol nemecký logik, matematik a filozof.
Pozrieť Matematika a Gottlob Frege
Gramatika (informatika)
Gramatika je množina pravidiel určujúcich, ktoré vety (t. j. postupnosti znakov a hlások) patria do jazyka a ktoré nie.
Pozrieť Matematika a Gramatika (informatika)
Grécke jazyky
Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.
Pozrieť Matematika a Grécke jazyky
Immanuel Kant
Immanuel Kant (* 22. apríl 1724, Kráľovec – † 12. február 1804, tamže) bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.
Pozrieť Matematika a Immanuel Kant
Informatika
Informatika je veda o informácii a jej automatickom spracovaní (je to veda o algoritmickom riešení problémov).
Pozrieť Matematika a Informatika
Jedno
Jedno (gr. το έν - to hen) je jeden zo základných filozofických pojmov, kľúčový pojem Platónovej filozofie.
Pozrieť Matematika a Jedno
Kombinatorika
Kombinatorika alebo kombinatorická matematika alebo kombinatorická analýza je súčasť diskrétnej matematiky, ktorá študuje (spravidla) konečné množiny objektov, ktoré vyhovujú zadaným kritériám a zaoberá sa najmä "počítaním" objektov v týchto množinách (enumeratívna kombinatorika) a rozhodovaním, či isté "optimálne" objekty a množiny objektov vôbec existujú (extremálna kombinatorika).
Pozrieť Matematika a Kombinatorika
Komplexná analýza
komplexnej roviny. Komplexná analýza alebo teória funkcií komplexnej premennej alebo teória funkcií je oblasť matematiky (presnejšie matematickej analýzy), ktorá študuje funkcie definované v obore komplexných čísel.
Pozrieť Matematika a Komplexná analýza
Komplexné číslo
Znázornenie komplexných čísel v Gaussovej rovine Komplexné čísla sú zovšeobecnením pojmu reálneho čísla.
Pozrieť Matematika a Komplexné číslo
Kontinuita
Kontinuita je stálosť, nepretržitosť, nepretržitá súvislosť, prechádzanie jedného do druhého.
Pozrieť Matematika a Kontinuita
Kružidlo
Kružidlo Kružidlo je nástroj určený na rysovanie kružníc a ich častí.
Pozrieť Matematika a Kružidlo
Kvantová mechanika
Obr. 1: Hustoty pravdepodobnosti korešpondujúce k vlnovým funkciám elektrónu v atóme vodíka. Vlnové funkcie majú definitívne hodnoty energie zväčšujúce sa v smere zhora nadol v závislosti od kvantového čísla n (na obrázku zobrazené len tri).
Pozrieť Matematika a Kvantová mechanika
Lineárna algebra
Lineárna algebra je oblasť matematiky zaoberajúca sa predovšetkým štúdiom vektorov, tried vektorov nazývaných vektorové priestory (alebo lineárne priestory), ako aj tzv.
Pozrieť Matematika a Lineárna algebra
Logika
Logika (z gr. slova λόγος logos) je veda zaoberajúca sa vyplývaním.
Pozrieť Matematika a Logika
Matematická analýza
Matematická analýza je časť matematiky, v ktorej základnými pojmami sú: pojem limity, pojem funkcie, pojem derivácie a pojem integrálu.
Pozrieť Matematika a Matematická analýza
Matematická štatistika
Matematická štatistika je odbor matematiky, v ktorom sa skúmajú vlastnosti štatistických súborov.
Pozrieť Matematika a Matematická štatistika
Matematická logika
Matematická logika (alebo z pohľadu filozofie moderná logika alebo symbolická logika) je matematická disciplína zaoberajúca sa štúdiom formálnych systémov vo vzťahu ku konceptom dôkazu a výpočtu ako časť základov matematiky.
Pozrieť Matematika a Matematická logika
Matematik
Matematik je osoba, ktorého primárnou oblasťou štúdia je matematika.
Pozrieť Matematika a Matematik
Metamatematika
Metamatematika je metateória matematiky; študuje vlastnosti formálnych systémov a kalkulov, ako bezrozpornosť, úplnosť a i. Termín metamatematika zaviedol David Hilbert v súvislosti so svojou koncepciou základov matematiky.
Pozrieť Matematika a Metamatematika
Metóda
Metóda je uvedomelý a cieľavedomý postup, určitým spôsobom usporiadaná činnosť alebo usporiadanie operácií, pretvárajúcich východiskové danosti istej cieľavedomej činnosti na jej zamýšľaný (čiastočne alebo úplne realizovaný) cieľ.
Pozrieť Matematika a Metóda
Novoveká filozofia
Novoveká filozofia je tretie obdobie vo vývine filozofie, ktoré nasleduje po stredovekej filozofii.
Pozrieť Matematika a Novoveká filozofia
Numerická matematika
Numerická matematika je odvetvie matematiky, ktoré vytvára efektívne metódy výpočtu a približného riešenia rôznych úloh, realizovateľné aj na počítači.
Pozrieť Matematika a Numerická matematika
Numerické riešenie
Numerické riešenie je hľadanie približného riešenia pomocou vhodnej numerickej metódy.
Pozrieť Matematika a Numerické riešenie
Obchodná činnosť
Obchodná činnosť (iné názvy: obchod, komercia) je výmenná činnosť na trhu, ktorá spočíva v kúpe a predaji tovaru, teda činnosť, pri ktorej sa stretáva záujem predávajúceho (predajcu) a kupujúceho (kupca).
Pozrieť Matematika a Obchodná činnosť
Okruh (algebra)
Okruh je jedna zo základných štruktúr v algebre.
Pozrieť Matematika a Okruh (algebra)
Operačná analýza
Operačná analýza alebo operačný výskum je využitie matematických modelov, štatistiky a algoritmov pri rozhodovaní.
Pozrieť Matematika a Operačná analýza
Platónske teleso
Platónske teleso je mnohosten obmedzený pravidelnými zhodnými mnohouholníkmi.
Pozrieť Matematika a Platónske teleso
Počítač
Intel Pentium 100 MHz). Počítač (iné názvy: komputer, kompúter, computer; v slangu: komp(ík)) je zariadenie alebo stroj na realizáciu výpočtov alebo riadenie operácií vyjadriteľných číselnými alebo logickými výrazmi.
Pozrieť Matematika a Počítač
Pole
Pole môže byť.
Pozrieť Matematika a Pole
Pole (algebra)
V abstraktnej algebre označuje pole algebrickú štruktúru zloženú z množiny a na nej definovaných dvoch operácií, ktoré sa správajú podobne ako sčítanie a násobenie na racionálnych či reálnych číslach.
Pozrieť Matematika a Pole (algebra)
Pravítko
Pravítka Pravítko alebo zastarano lineár alebo hovorovo zastarano linonár je latka, podľa ktorej sa rysujú priamky.
Pozrieť Matematika a Pravítko
Pravdepodobnosť
Pravdepodobnosť (hovorovo šanca; značka je P z anglického probability) je hodnota vyčísľujúca istotu resp.
Pozrieť Matematika a Pravdepodobnosť
Prírodná veda
Prírodné vedy alebo prírodoveda sú vedy, ktoré študujú fyzikálne, nehumánne aspekty Zeme, prírody a vesmíru okolo nás.
Pozrieť Matematika a Prírodná veda
Prírodný jav
Prírodný jav Prírodný jav je to, čo sa z prírody bezprostredne ukazuje predovšetkým v zmyslovom vnímaní a čo poukazuje poväčšine na konkrétnu jednotlivosť.
Pozrieť Matematika a Prírodný jav
Priestor (geometria)
Priestor je geometrický útvar, ktorého rozmer sa rovná priestoru, v ktorom sa nachádza.
Pozrieť Matematika a Priestor (geometria)
Prirodzené číslo
Pojem prirodzené číslo može znamenať buď kladné celé číslo (1, 2, 3,...) alebo nezáporné celé číslo (0, 1, 2, 3,...). Prirodzené čísla majú dve hlavné použitia: počítanie ("na stole sú 3 jablká") alebo poradie ("toto je 3.
Pozrieť Matematika a Prirodzené číslo
Problém
Problém je uvedomenie si ťažkosti; formuláciou, vyjadrením problému alebo jeho časti je otázka.
Pozrieť Matematika a Problém
Rýchlosť (fyzikálna veličina)
Rýchlosť (iné názvy: vektor rýchlosti, okamžitá rýchlosť, vektor okamžitej rýchlosti, ďalšie synonymá pozri nižšie v článku; značka obyčajne v) je zmena polohového vektora (čiže jednoducho celková zmena polohy) za veľmi krátky časový interval (t.j.
Pozrieť Matematika a Rýchlosť (fyzikálna veličina)
Reálna analýza
Reálna analýza alebo teória funkcií reálnej premennej je oblasť matematickej analýzy, ktorá sa zaoberá reálnymi funkciami reálnej premennej a množinou reálnych čísel ako takou.
Pozrieť Matematika a Reálna analýza
Reálne číslo
Reálne číslo je každé číslo patriace do množiny reálnych čísel.
Pozrieť Matematika a Reálne číslo
René Descartes
René Descartes, známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye, Francúzsko – † 11. február 1650, Štokholm, Švédsko) bol francúzsky filozof, matematik, predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch.
Pozrieť Matematika a René Descartes
Rovnica (matematika)
Rovnica je vzťah rovnosti medzi dvoma algebrickými výrazmi, ak sa na rozdiel od rovnosti (identity) dá dosadiť len niekoľko špecifických hodnôt.
Pozrieť Matematika a Rovnica (matematika)
Rozmer
Rozmer alebo dimenzia je jedna z hodnôt, ktorou sa udáva miera niečoho v ploche alebo v priestore.
Pozrieť Matematika a Rozmer
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Pozrieť Matematika a Starovek
Symetria
Symetria môže byť.
Pozrieť Matematika a Symetria
Systém
Systém (z gr. sýstéma.
Pozrieť Matematika a Systém
Teória automatov
Teória automatov je časť informatiky zaoberajúca sa strojmi s konečným počtom stavov.
Pozrieť Matematika a Teória automatov
Teória čísel
Teória čísel je jednou z disciplín diskrétnej matematiky zaoberajúca sa vlastnosťami čísel vo všeobecnosti a zvlášť celými číslami, ako aj širším rozsahom problémov súvisiacich so štúdiom čísel.
Pozrieť Matematika a Teória čísel
Teória chaosu
Lorenzov atraktor popisuje pohyb systému v stavovom priestore. Tu sú počiatočné hodnoty ''r''.
Pozrieť Matematika a Teória chaosu
Teória grafov
hranami ohodnoteného grafu Petersenovho grafu Teória grafov je časť diskrétnej matematiky, ktorá skúma vlastnosti grafov.
Pozrieť Matematika a Teória grafov
Teória grúp
Teória grúp je matematická disciplína, časť abstraktnej algebry, ktorá sa zaoberá štúdiom grúp.
Pozrieť Matematika a Teória grúp
Teória hier
Teória hier (iné názvy: teória strategických hier, matematická teória hier) je odvetvie aplikovanej matematiky.
Pozrieť Matematika a Teória hier
Teória informácie
Teória informácie alebo teória informácií je veda o meraní, kódovaní, prenose, ukladania ale aj o následnom spracovaní a využívaní informácií.
Pozrieť Matematika a Teória informácie
Teória miery
Teória miery je oblasť matematiky, ktorá sa zaoberá z najvšeobecnejších hľadísk exaktným uchopením pojmu kvantity.
Pozrieť Matematika a Teória miery
Teória množín
Teória množín je časť matematiky, ktorá skúma všeobecné vlastnosti množín, najmä nekonečných.
Pozrieť Matematika a Teória množín
Teória pravdepodobnosti
Teória pravdepodobnosti alebo počet pravdepodobnosti je odvetvie matematiky, ktoré umožňuje nachádzať podľa pravdepodobností jedných náhodných udalostí iné náhodné udalosti, ktoré nejakým spôsobom súvisia s prvými.
Pozrieť Matematika a Teória pravdepodobnosti
Teória relativity
Pojem Teória relativity Alberta Einsteina zahŕňa dvojicu fyzikálnych teórií: špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity.
Pozrieť Matematika a Teória relativity
Teória vypočítateľnosti
Teória vypočítateľnosti je oblasť informatiky, ktorú tvorí o. i. teória algoritmov, a ktorá skúma problémy, jazyky, množiny, funkcie atď.
Pozrieť Matematika a Teória vypočítateľnosti
Teória zložitosti
Teória zložitosti je časť teoretickej informatiky zaoberajúca sa množstvom požadovaných zdrojov počas výpočtu riešiaceho daný problém.
Pozrieť Matematika a Teória zložitosti
Topológia
Topológia je matematická disciplína, ktorej úlohou je objasňovanie a výskum idey spojitosti.
Pozrieť Matematika a Topológia
Trigonometria
Trigonometria (z gréč. trigona – tri uhly a metro – merať) je disciplína matematiky zaoberajúca sa praktickými úlohami súvisiacimi s uhlami a trojuholníkmi s využitím goniometrických funkcií ako sínus, kosínus a tangens.
Pozrieť Matematika a Trigonometria
Trojrozmerný priestor
Trojrozmerný priestor (skr. pre „trojrozmerný“ je 3D) je priestor, ktorý má tri rozmery a/alebo priestor, ktorý je definovaný tromi rozmermi.
Pozrieť Matematika a Trojrozmerný priestor
Umenie
Michelangelo Buonarroti, Stvorenie Adama, 1510 (detail). Umenie je individuálnym prejavom kreatívnej schopnosti duše – jedna z foriem osvojovania si sveta človekom.
Pozrieť Matematika a Umenie
Veda
Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte.
Pozrieť Matematika a Veda
Vedecká teória
Vedecká teória je systém vedeckých výpovedí o istej oblasti reality, ktorý má predovšetkým explanačnú a prognostickú funkciu.
Pozrieť Matematika a Vedecká teória
Vektor (matematika)
Vektor z bodu A do bodu B Vektor (značenie pozri nižšie) je (každý) prvok vektorového priestoru, pričom vektorový priestor je - zjednodušene povedané - množina, ktorej prvky (teda vektory) sa dajú vzájomne sčítavať a násobiť reálnymi alebo komplexnými číslami.
Pozrieť Matematika a Vektor (matematika)
Vektorový priestor
Vektorový priestor (niekedy sa používa aj pomenovanie lineárny priestor) je abstraktný pojem, ktorý má mnohé použitia v matematike.
Pozrieť Matematika a Vektorový priestor
Zobrazenie (matematika)
Zobrazenie (iné názvy: jednoznačné zobrazenie, funkcia (v širšom zmysle), totálna funkcia (v širšom zmysle), priradenie) je predpis (presnejšie binárna relácia), ktorý priraďuje každému prvku jednej množiny (A) práve jeden prvok druhej množiny (B).
Pozrieť Matematika a Zobrazenie (matematika)