Podobnosti medzi Štúrovci a Jozef Miloslav Hurban
Štúrovci a Jozef Miloslav Hurban mať 17 veci spoločné (v Úniapédia): Štefan Marko Daxner, Žiadosti slovenského národa, Ľudovít Štúr, Bratislava, Feudalizmus, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Ján Francisci-Rimavský, Jonáš Záborský, Matica slovenská, Memorandum národa slovenského, Michal Miloslav Hodža, Peter Kellner-Hostinský, Rudolf Dupkala, Slovenská národná rada (1848 – 1849), Slovenské povstanie, Společnost česko-slovanská (Bratislava), Viliam Pauliny-Tóth.
Štefan Marko Daxner
Štefan Marko Daxner de Tótzabar (* 26. december 1822, Tisovec – † 11. apríl 1892, Tisovec) bol slovenský šľachtic, politik, právnik, ekonóm, publicista, národný buditeľ a spisovateľ.
Štúrovci a Štefan Marko Daxner · Štefan Marko Daxner a Jozef Miloslav Hurban ·
Žiadosti slovenského národa
slovenskej vlajky spomínanej v Žiadostiach slovenského národa z 11. mája 1848 v bode 8. Bola používaná od 23. apríla 1848 Žiadosti slovenského národa alebo Mikulášske žiadosti bol najucelenejší slovenský politický program počas rokov 18481849.
Štúrovci a Žiadosti slovenského národa · Jozef Miloslav Hurban a Žiadosti slovenského národa ·
Ľudovít Štúr
Ľudovít Velislav Štúr (Ludevít Velislav Štúr; pseudonymy: B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildburn, pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil) (* 28. október 1815, Uhrovec, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) – † 12. január 1856, Modra, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)) bol slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg.
Štúrovci a Ľudovít Štúr · Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr ·
Bratislava
Bratislava (do roku 1919 Prešporok / Prešporek iné názvy pozri nižšie) je hlavné a rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Slovenska.
Štúrovci a Bratislava · Bratislava a Jozef Miloslav Hurban ·
Feudalizmus
Feudalizmus (v niektorých kontextoch aj feudálna spoločnosť) je označenie pre spoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so stredovekom, ktoré nemá jednotnú definíciu.
Štúrovci a Feudalizmus · Feudalizmus a Jozef Miloslav Hurban ·
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Georg Wilhelm Friedrich Hegel (* 27. august 1770, Stuttgart – † 14. november 1831, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika).
Štúrovci a Georg Wilhelm Friedrich Hegel · Georg Wilhelm Friedrich Hegel a Jozef Miloslav Hurban ·
Ján Francisci-Rimavský
Pamätník v Rimavskej Sobote Národnom cintoríne v Martine Ján Samuel Francisci-Rimavský, vlastným menom Ján Francisci, tiež Janko Francisci, pseudonymy Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský a iné (* 1. jún 1822, Hnúšťa – † 7. marec 1905, Martin) bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, teológ, spolupracovník Ľudovíta Štúra a predovšetkým Štefana Marka Daxnera.
Štúrovci a Ján Francisci-Rimavský · Ján Francisci-Rimavský a Jozef Miloslav Hurban ·
Jonáš Záborský
Jonáš Záborský zo Záboria (* 3. február 1812, Záborie – † 23. január 1876, Župčany) bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, historik, novinár, evanjelický a neskôr rímskokatolícky kňaz a teológ.
Štúrovci a Jonáš Záborský · Jonáš Záborský a Jozef Miloslav Hurban ·
Matica slovenská
Vyšívaný obal stanov Matice slovenskej z roku 1863 Matica slovenská (skr. MS) je celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom v Martine.
Štúrovci a Matica slovenská · Jozef Miloslav Hurban a Matica slovenská ·
Memorandum národa slovenského
Pamätník Memoranda národa slovenského v Martine Memorandum národa slovenského bol programový dokument slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek, prijatý na slovenskom národnom zhromaždení 6. – 7. júna 1861 v Martine.
Štúrovci a Memorandum národa slovenského · Jozef Miloslav Hurban a Memorandum národa slovenského ·
Michal Miloslav Hodža
Pamätná tabuľa v Liptovskom Mikuláši Michal Miloslav Hodža (* 22. september 1811, Rakša, okr. Turčianske Teplice – † 26. marec 1870, Český Tešín, Rakúsko-Uhorsko) bol slovenský národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik, jazykovedec, zakladajúci člen Matice slovenskej, reprezentant slovenského národného hnutia v 40. rokoch 19. storočia (člen „trojice“ ŠtúrHurbanHodža); brat Ondreja Hodžu a strýko Jána Miloslava Hodžu a slovenského politika, štátnika a publicistu Milana Hodžu.
Štúrovci a Michal Miloslav Hodža · Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža ·
Peter Kellner-Hostinský
Peter Kellner-Hostinský (vl. menom Peter Pavel Kellner, pseudonymy Peter Dobroslav Kellner, Peter Záboj Hostinský, Peter Z. Hostinský, P. Hostinský, Záboj Hostinský, * 6. január 1823, Gemerská Poloma – † 10. august 1873, Rimavská Sobota) bol slovenský spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor Slovenských národných novín.
Štúrovci a Peter Kellner-Hostinský · Jozef Miloslav Hurban a Peter Kellner-Hostinský ·
Rudolf Dupkala
Dr. h. c. Prof. PhDr. Rudolf Dupkala, CSc. (* 27. august 1956, Žilina) je slovenský filozof, špecialista na dejiny slovenskej filozofie, ktorý v súčasnosti pôsobí na Inštitúte politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.
Štúrovci a Rudolf Dupkala · Jozef Miloslav Hurban a Rudolf Dupkala ·
Slovenská národná rada (1848 – 1849)
Vlajka slovenských dobrovoľníkov a Slovenskej národnej rady (1848/1849) Prvá Slovenská národná rada: 16.
Štúrovci a Slovenská národná rada (1848 – 1849) · Jozef Miloslav Hurban a Slovenská národná rada (1848 – 1849) ·
Slovenské povstanie
Slovenské povstanie alebo slovenské dobrovoľnícke výpravy bolo ozbrojené vystúpenie dobrovoľníckych skupín organizovaných Slovenskou národnou radou so sídlom vo Viedni na severnom území Uhorska v období september 1848 – marec 1849 v rámci Revolúcie 1848 – 1849.
Štúrovci a Slovenské povstanie · Jozef Miloslav Hurban a Slovenské povstanie ·
Společnost česko-slovanská (Bratislava)
Společnost česko-slovanská (iné názvy: Spoločnosť česko-slovanská, Slovenská spoločnosť, Společnost řeči a literatury československé, Spoločnosť řeči a literatury československéSpoločnosť česko-slovanská. In: ROSENBAUM, Karol ed. Encyklopédia slovenských spisovateľov 2. zväzok: P - Ž. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1984., Spoločnosť reči a literatúry československej/česko-slovenskej/českoslovanskej/česko-slovanskej, Literárna jednota, Jednota mládeže, Spoločnosť/Společnost česko-slovenská, Spoločnosť českoslovanská/československá, Česko-slovanská spoločnosť; slovo „slovanský“ v tom čase znamenalo hlavne to, čo dnes označujeme ako „slovenský“) bol samovzdelávací spolok študentov pri bratislavskom evanjelickom lýceu v rokoch 1829 - 1837 s pôvodnou úlohou zdokonalovať sa v materinskom jazyku.
Štúrovci a Společnost česko-slovanská (Bratislava) · Jozef Miloslav Hurban a Společnost česko-slovanská (Bratislava) ·
Viliam Pauliny-Tóth
Pamätná tabuľa v Martine Viliam Pauliny-Tóth (prídomok: de Tőre et Tóthmegyer / z Turej a Slovenského Medera, pseudonymy: Amaranth, Boleslav, Budišovský, Marek Rozmarín, Lysický, Miloslavín, M. I. H., Mína, Mydloslav, Mydloslav Vechťovič, Podolský, Rozmarín, V. Miloslavín, V. Podolský; * 3. jún 1826, Senica† 6. máj 1877, Martin) bol slovenský politik, básnik a publicista; nevlastný syn Michala Dionýza Doležala, nevlastný brat Ľudovíta Karola Doležala a Eduarda Alexandra Doležala; otec slovenského spisovateľa a národohospodára Žigmunda Pauliny-Tótha, svokor Matúša Dulu, Štefana Hrušovského, Miloša Štefanoviča a Jaroslava Vlčka.
Štúrovci a Viliam Pauliny-Tóth · Jozef Miloslav Hurban a Viliam Pauliny-Tóth ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Štúrovci a Jozef Miloslav Hurban majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Štúrovci a Jozef Miloslav Hurban
Porovnanie medzi Štúrovci a Jozef Miloslav Hurban
Štúrovci má 51 vzťahom, pričom Jozef Miloslav Hurban má 191. Ako oni majú spoločného 17, index Jaccard je 7.02% = 17 / (51 + 191).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Štúrovci a Jozef Miloslav Hurban. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: