Obsah
258 vzťahy: Afélium, Amoniak, Anaximandros, Anomalistická obežná doba, Antarktída, Apollo 8, Argón, Údolie smrti, Astenosféra, Astronomická jednotka, Astronomický symbol, Atmosféra, Atmosféra (kozmického telesa), Atmosféra Zeme, Atmosférický tlak, Bazalt, Biosféra, Blesk, Buzz Aldrin, Ceres (mytológia), Chaos (staroveké Grécko), Chondrit, Chrám, Dýchanie, Deň, Draslík, Druh (taxonómia), Dusík, Dynamo, Ekliptika, Elektrón, Elipsoid, Erózia, Exosféra, Fáza Mesiaca, Gaia (mytológia), Geografia, Geoid, Geológia, Geosféra, Gravitačná diferenciácia, Grécke jazyky, Grónsko, Guľa (matematika), Gustav Theodor Fechner, Hafnium, Hélium, Hésiodos, Hlbokomorská priekopa, Hliník, ... Rozbaliť index (208 viac) »
- Astronomické objekty známe od staroveku
- Planéty slnečnej sústavy
- Príroda
Afélium
Afélium (iné názvy: apohélium, odslnie, afel; z + ) je bod na obežnej dráhe astronomického telesa (planéty, kométy) okolo Slnka, v ktorom je dané teleso v najväčšej vzdialenosti od Slnka.
Pozrieť Zem a Afélium
Amoniak
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.
Pozrieť Zem a Amoniak
Anaximandros
Anaximandros (* asi 610 pred Kr. – † asi 546 pred Kr.) bol starogrécky filozof, žiak Tálesa z Milétu.
Pozrieť Zem a Anaximandros
Anomalistická obežná doba
Anomalistická obežná doba je obežná doba medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi telesa (Zeme, Mesiaca) pericentrom (perihéliom, perigeom) dráhy.
Pozrieť Zem a Anomalistická obežná doba
Antarktída
Satelitná snímka Antarktídy Rozdelenie Všeobecnozemepisná mapa Antarktídy. Antarktída alebo zastarano Antarktis (z gréckeho ἀνταρκτικός, to je „opak Arktídy“, resp. „protiľahlá voči Arktíde“) je najjužnejší svetadiel nachádzajúci sa okolo južného pólu Zeme.
Pozrieť Zem a Antarktída
Apollo 8
Apollo 8 bolo druhým americkým pilotovaným kozmickým letom v rámci programu Apollo.
Pozrieť Zem a Apollo 8
Argón
Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.
Pozrieť Zem a Argón
Údolie smrti
Údolie smrti môže byť.
Pozrieť Zem a Údolie smrti
Astenosféra
Astenosféra (oranžová farba) pod litosférou (sivá) Astenosféra (z gréc. a + sthenos: bez sily, slabý, oslabená vrstva) je vrstva Zeme, nachádzajúca sa vo vrchnom plášti pod litosférou.
Pozrieť Zem a Astenosféra
Astronomická jednotka
Astronomická jednotka (au, AU z, UA z) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.
Pozrieť Zem a Astronomická jednotka
Astronomický symbol
Astronomické symboly sú symboly, ktoré sú požívane pre zjednodušené vyobrazenie rôznych nebeských objektov, teoretických konštrukcií a skúmaných udalostí v a sú bežne používané profesionálnymi a amatérskymi astronómami.
Pozrieť Zem a Astronomický symbol
Atmosféra
Atmosféra alebo ovzdušie môže byť.
Pozrieť Zem a Atmosféra
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Pozrieť Zem a Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme
Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.
Pozrieť Zem a Atmosféra Zeme
Atmosférický tlak
Barometer Barograf Atmosférický tlak (iné názvy: tlak vzduchu, barometrický tlak) je tlak, spôsobený atmosférou planéty Zem.
Pozrieť Zem a Atmosférický tlak
Bazalt
Bazalt alebo čadič (staršie, paleozoické bazalty sa nesprávne nazývajú diabáz alebo melafýrHovorka, D., 1990: Sopky. Veda, Bratislava, 147 s.) je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu.
Pozrieť Zem a Bazalt
Biosféra
Biosféra alebo živý obal Zeme, presnejšie geobiosféra, je oblasť Zeme obývaná živými organizmami.
Pozrieť Zem a Biosféra
Blesk
Eiffelovej veže Blesk je silný prírodný elektrostatický výboj produkovaný počas búrky.
Pozrieť Zem a Blesk
Buzz Aldrin
Buzz Aldrin (pôvodným menom Edwin Eugene Aldrin, Jr.; * 20. január 1930, Glen Ridge) je bývalý americký astronaut, inžinier a stíhací pilot.
Pozrieť Zem a Buzz Aldrin
Ceres (mytológia)
Socha bohyne Ceres, Thomas Quellinus. Ceres alebo Cerera bola staroitalická (rímska) bohyňa poľnohospodárstva, úrody.
Pozrieť Zem a Ceres (mytológia)
Chaos (staroveké Grécko)
Chaos v starovekom Grécku bola pôvodne bezodná priepasť podsvetia, neskôr prapôvodný zmätok (zosobnený v božstvo), beztvará prahmota, z ktorej vzniklo všetko na svete.
Pozrieť Zem a Chaos (staroveké Grécko)
Chondrit
Phnom Penh Chondrit L6 - 1868 « Saint Sauveur » Chondrit EH5 - 1914 Chondrity sú najhojnejšie sa vyskytujúci typ meteoritov, tvoria asi 86 % meteoritov, ktoré dopadli na Zem, nie je však isté, či toto percento odráža ich hojnosť vo vesmíre.
Pozrieť Zem a Chondrit
Chrám
Starogrécky chrám Kresťanský chrám Chrám je budova určená na bohoslužby.
Pozrieť Zem a Chrám
Dýchanie
Dýchanie, niekedy respirácia (lat. respiro; spiro.
Pozrieť Zem a Dýchanie
Deň
Deň (d) je jednotka času, ktorej presný význam závisí od kontextu.
Pozrieť Zem a Deň
Draslík
Draslík (lat. kalium) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku K a protónové číslo 19.
Pozrieť Zem a Draslík
Druh (taxonómia)
Druh alebo species alebo spécia (lat. species) je taxonomická kategória s úrovňou nižšou ako rod (resp. podrod či naddruh) a vyššou ako poddruh (subspecies).
Pozrieť Zem a Druh (taxonómia)
Dusík
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.
Pozrieť Zem a Dusík
Dynamo
rotor dynama s komutátorom Dynamo je točivý elektrický stroj, ktorý premieňa mechanickú energiu z rotora hnacieho stroja na elektrickú energiu vo forme jednosmerného prúdu.
Pozrieť Zem a Dynamo
Ekliptika
Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
Pozrieť Zem a Ekliptika
Elektrón
Odhad hustoty elektrónov v obale atómu vodíka Elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom.
Pozrieť Zem a Elektrón
Elipsoid
Elipsoid Elipsoid je priestorové teleso tvorené množinou všetkých bodov, ktorých poloha voči zadanému bodu spĺňa podmienky dané nasledujúcou nerovnicou.
Pozrieť Zem a Elipsoid
Erózia
pôdy blízko Washingtonskej štátnej univerzity Erózia (lat. erodere.
Pozrieť Zem a Erózia
Exosféra
Pohľad na Mesiac cez časť atmosféry vo vyšších oblastiach Exosféra je piata a posledná stála vrstva atmosféry Zeme.
Pozrieť Zem a Exosféra
Fáza Mesiaca
Mesiaca Mesiaca Fáza Mesiaca je tvar osvetlenej časti Mesiaca viditeľnej zo Zeme.
Pozrieť Zem a Fáza Mesiaca
Gaia (mytológia)
Gaia (iné názvy: Gé, Ge, ojedinele Gáia či Gaja, zastarano Gaea/Gæa, Gea; po grécky Γαῖα - Gaia - Zem alebo Γῆ - Gé - Zem; lat. Gaea/Gæa, Tellus, Terra) je v gréckej mytológii personifikácia Matky Zeme, je to bohyňa Matka, ktorá vstala z Chaosu a porodila najskôr Ourana a v spojení s ním sa potom stala matkou Titanov.
Pozrieť Zem a Gaia (mytológia)
Geografia
Model Zeme s rozčlenením na jednotlivé vrstvy krajinnej sféry Geografia (z , z predpony γεω- geo- od γε ge – zem a prípony -γραφία -grafía – -pis) alebo zemepis je náuka (alebo súbor vedeckých disciplín) zaoberajúca sa krajinnou sférou, vzťahmi (najmä príčinnými) medzi systémom prírodného prostredia a systémom ľudskej spoločnosti (spoločensko-ekonomickou sférou) v priestore a čase.
Pozrieť Zem a Geografia
Geoid
1. Oceán 2. Elipsoid 3. Lokálny zvislý smer 4. Kontinent 5. Geoid Geoid je fyzikálny model povrchu Zeme pri strednej hladine svetových oceánov.
Pozrieť Zem a Geoid
Geológia
Kontinentálny šelf Geológia (z gr. gé.
Pozrieť Zem a Geológia
Geosféra
Geosféra môže byť.
Pozrieť Zem a Geosféra
Gravitačná diferenciácia
Gravitačná diferenciácia alebo diferenciácia je proces, ktorý prebieha v terestrických telesách za predpokladu, že majú dostatočne dlhý čas roztavené vnútro aj povrch.
Pozrieť Zem a Gravitačná diferenciácia
Grécke jazyky
Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.
Pozrieť Zem a Grécke jazyky
Grónsko
Grónsko (grón. Kalaallit Nunaat – „Krajina ľudí“, po dánsky Grønland – „Zelená krajina“) sa nachádza na severovýchod od Kanady, vďaka čomu je zemepisná súčasť Severnej Ameriky – ale historicky, politicky a ekonomicky ide o krajinu veľmi spojenú s Európou.
Pozrieť Zem a Grónsko
Guľa (matematika)
frame Guľa alebo presnejšie uzavretá guľa je množina všetkých bodov euklidovského priestoru, ktorých vzdialenosť od pevného bodu (t.j. od tzv. stredu gule) nie je väčšia ako pevné reálne kladné číslo (t.j. ako tzv.
Pozrieť Zem a Guľa (matematika)
Gustav Theodor Fechner
Gustav Theodor Fechner (* 19. apríl 1801, Gross Särchen pri Muskau – † 18. november 1887, Lipsko) bol nemecký experimentálny psychológ, štatistik a filozof, od roku 1834 profesor v Lipsku.
Pozrieť Zem a Gustav Theodor Fechner
Hafnium
Hafnium Hafnium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Hf a protónové číslo 72.
Pozrieť Zem a Hafnium
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Pozrieť Zem a Hélium
Hésiodos
Hésiodos alebo Hesiodos (gr. Ησίοδος – starogr. Hésiodos, novogr. Isiodos; * 8. storočie pred Kr., Kymé, Malá Ázia, alebo Askra, Boiótia – † 7. storočie pred Kr. Askra, Boiótia) bol starogrécky epický básnik a roľník.
Pozrieť Zem a Hésiodos
Hlbokomorská priekopa
Južnej Ameriky Hlbokomorská priekopa je dlhá a zároveň úzka topografická depresia na morskom dne.
Pozrieť Zem a Hlbokomorská priekopa
Hliník
Hliník je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Al a protónové číslo 13.
Pozrieť Zem a Hliník
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Pozrieť Zem a Hmotnosť
Homér
Homér – Musée du Louvre Homér alebo Homéros (Homéros, po novogrécky Όμηρος – Omiros) bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie.
Pozrieť Zem a Homér
Horčík
Horčík alebo magnézium (lat. Magnesium; gr. Μαγνησία.
Pozrieť Zem a Horčík
Hornina
Granitové bloky v Cornwalle Hornina je rôznorodá anorganická prírodnina, zložená z jedného, alebo viacerých minerálov.
Pozrieť Zem a Hornina
Hubblov vesmírny ďalekohľad
Schéma s popisom častí Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Hubblov vesmírny ďalekohľad (skratka HST, z angl. Hubble Space Telescope; iné názvy: Hubblov teleskop/ďalekohľad, Hubble) je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme.
Pozrieť Zem a Hubblov vesmírny ďalekohľad
Huby
Huby (lat. Fungi, staršie Mycetalia, vlastné huby/pravé huby - Eumycota, nesprávne Mycophyta) sú veľký taxón (spravidla ríša) heterotrofných väčšinou nepohyblivých organizmov bez fotosyntetických pigmentov.
Pozrieť Zem a Huby
Hurikán
Hurikán Katarína Hurikán alebo zriedkavo uragán je lokálny názov tropickej cyklóny v Karibskom mori a na juhovýchodnom pobreží USA.
Pozrieť Zem a Hurikán
Hustota
Hustota môže byť.
Pozrieť Zem a Hustota
Hydrosféra
Južnej Ameriky. Hydrosféra (z gr. hydro – voda) je názov zahŕňajúci všetko vodstvo (či už na povrchu, pod povrchom alebo nad povrchom) a v akejkoľvek forme (vodná para, tekutina, ľad) Zeme, vo všeobecnosti aj akejkoľvek inej planéty.
Pozrieť Zem a Hydrosféra
Hydrostatický tlak
Hydrostatický tlak v kvapalinách a plynoch (aerostatický tlak) je tlak spôsobený ich hmotnosťou.
Pozrieť Zem a Hydrostatický tlak
Iliada
Iliada alebo Ilias alebo Ílias (koreň pri skloňovaní je v slovenčine vždy Iliad- resp. Íliad-; starogr. Ἰλιάς - Ilias/iný prepis Ílias, Ilion - Trója) je prvá z dvoch veľkých epických básni (eposov), ktorých autorstvo sa pripisuje Homérovi.
Pozrieť Zem a Iliada
Impaktný kráter
Mesiaci s výrazným stredovým pahorkom. Impaktný kráter (iné názvy: dopadový kráter; veľký aj panva, veľký s dnom zaliatym žeravou magmou aj more; po dopade meteoritu aj meteoritový/meteoritický kráter) je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok), ktorá vznikla impaktom (dopadom).
Pozrieť Zem a Impaktný kráter
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Pozrieť Zem a Infračervené žiarenie
Jadro Galaxie
medzihviezdnej hmoty. horizonte čiernej diery, ku ktorým došlo v priebehu posledných 10 000 rokov. Na snímke bolo nájdených vyše 2 000 ďalších röntgenových zdrojov. Jadro Galaxie alebo jadro Mliečnej cesty alebo galaktické jadro je oblasť okolo ťažiska Mliečnej cesty.
Pozrieť Zem a Jadro Galaxie
Jar
Jar sa spája s prebudením života v prírode. Jar je jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po zime a predchádzajúce letu.
Pozrieť Zem a Jar
Jazero
Bariloche (Argentína) Umelé jazero v Holandsku Jazero je prirodzená (v širšom zmysle aj umelá) uzavretá zníženina zemského povrchu, ktorá je vyplnená vodou a nie je priamo spojená so svetovým oceánom; ako jazero sa väčšinou zároveň označuje samotné vodné teleso v tejto zníženine.
Pozrieť Zem a Jazero
Jeseň
Príroda na jeseň. Jeseň je jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po lete a predchádzajúce zime.
Pozrieť Zem a Jeseň
Južná Afrika (štát)
Južná Afrika, dlhý tvar Juhoafrická republika (JAR, angl. RSA), je prímorský štát na južnom cípe Afriky medzi Atlantickým a Indickým oceánom.
Pozrieť Zem a Južná Afrika (štát)
Južná pologuľa
''Južná hemisféra'' je zvýraznená žltou farbou. ''Južná hemisféra'' Plagát s legendou „Ushuaia, koniec sveta“. Ushuaia v Argentíne je najjužnejšie mesto na svete. Južná pologuľa alebo južná hemisféra je polovica planéty Zem na juh od rovníka.
Pozrieť Zem a Južná pologuľa
Kalendárny rok
Kalendárny rok je priemerná dĺžka občianskeho roka.
Pozrieť Zem a Kalendárny rok
Keplerove zákony
Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler.
Pozrieť Zem a Keplerove zákony
Kolobeh vody
Schéma obehu vody Kolobeh vody (iné názvy: vodný cyklus, hydrologický cyklus) je termín označujúci stály obeh vody na Zemi, poháňaný slnečným žiarením a gravitačnými silami Zeme.
Pozrieť Zem a Kolobeh vody
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Pozrieť Zem a Kométa
Kontinent
Kontinent alebo pevnina (z latinského contineō, -ēre, čo znamená držím pohromade) je rozľahlá a súvislá časť súše obklopená svetovým oceánom.
Pozrieť Zem a Kontinent
Kontinentálna zemská kôra
Hrúbka zemskej kôry v km Kontinentálna zemská kôra alebo pevninská kôra je časť zemskej kôry tvoriacej kontinenty.
Pozrieť Zem a Kontinentálna zemská kôra
Konvekcia
Konvekcia (z neskorolatinského výrazu convectio.
Pozrieť Zem a Konvekcia
Koralový útes
Útesy na pláži La Chata na ostrove Vieques polypy Koral studených vôd Kamenny koral Koralový útes alebo koralový rif je hrádzovitý alebo široký múrovitý rif v plytkom mori tvorený nahromadením na mieste rastúcich útesotvorných organizmov (koralov, rias a machoviek).
Pozrieť Zem a Koralový útes
Kov
Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.
Pozrieť Zem a Kov
Kozmogónia
Kozmogónia (z gréčtiny kosmos - vesmír; goné - vznik, pôvod) je odvetvie astronómie, ktoré skúma vznik a vývoj jednotlivých nebeských telies a iných kozmických objektov.
Pozrieť Zem a Kozmogónia
Kozmos
Kozmos (zo starogr. kosmos.
Pozrieť Zem a Kozmos
Kráter
Kráter je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu alebo vnútri telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok).
Pozrieť Zem a Kráter
Kremík
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.
Pozrieť Zem a Kremík
Kremičitan
Kremičitan alebo silikát je súhrnný názov skupiny chemických zlúčenín, ktorých molekula obsahuje kremičitanový anión.
Pozrieť Zem a Kremičitan
Kryosféra
Kanade. Kryosféra (z gr. kryos – ľad, mráz) označuje tú časť zemského telesa, ktorá je trvalo pokrytá ľadom, alebo snehom.
Pozrieť Zem a Kryosféra
Kužeľ
Kužeľ alebo kónus je špicaté teleso s kruhovou základňou, ktorej všetky body sa zbiehajú do jedného bodu, ktorý sa nazýva vrchol.
Pozrieť Zem a Kužeľ
Kvapalina
Kvapalina (iné názvy: kvapalné skupenstvo, kvapalná látka, '''tekutina''', '''tekutá látka''') je tekutá forma látky a jedno zo skupenstiev, pri ktorom sú častice relatívne blízko pri sebe, ale nie sú viazané v pevných polohách a môžu sa pohybovať v celom objeme.
Pozrieť Zem a Kvapalina
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Pozrieť Zem a Kyslík
Les
Listnatý les (opadavý les, širokolistý les) Ihličnatý les Les je spoločenstvo organizmov žijúcich v lesnej pôde - stromov, bylín, húb, živočíchov a mikroorganizmov, ktoré žijú vo vzájomných vzťahoch.
Pozrieť Zem a Les
Leto
Na mnohých miestach sa leto spája s pobytom na pláži Astronomicky začína letným slnovratom (okolo 21. júna na Severnej pologuli a 21. decembra na Južnej pologuli), a končí jesennou rovnodennosťou (okolo 23. septembra na Severnej pologuli a 23. marca na Južnej pologuli).
Pozrieť Zem a Leto
Litosféra
Litosféra, pozostávajúca z tektonických platní Litosféra, (gréc. lithos: kameň, kamenná sféra) je najvrchnejšia, pevná vrstva kamenných planét.
Pozrieť Zem a Litosféra
Lutécium
Lutécium Lutetium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Lu a protónové číslo 71.
Pozrieť Zem a Lutécium
Magma
Láva je magma, ktorá sa dostala na zemský povrch. Bazaltová pahoehoe láva na Havaji. Magma je roztavená (teplotou 600- 1200 °C), najčastejšie kremičitá hornina, s obsahom rozpustených tekutých (fluidných) zložiek, ktorá sa vytvára v plášti Zeme (prípadne iných planét).
Pozrieť Zem a Magma
Magnet
Železné piliny v magnetickom poli Magnet je objekt, ktorý v priestore vo svojom okolí vytvára magnetické pole.
Pozrieť Zem a Magnet
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F.
Pozrieť Zem a Magnetické pole
Magnetické pole Zeme
Schematický nákres zemskej magnetosféry Magnetické pole Zeme alebo geomagnetizmus alebo zemská magnetosféra je magnetické pole okolo Zeme, v ktorom pôsobí magnetická sila.
Pozrieť Zem a Magnetické pole Zeme
Magnetický dipól
severu Magnetický dipól je predmet, ktorý okolo seba vytvára magnetické pole podobné poľu elektrického dipólu.
Pozrieť Zem a Magnetický dipól
Magnetický pól Zeme
Magnetický pól Zeme (severný alebo južný) je bod, v ktorom magnetické siločiary magnetického poľa Zeme stoja vertikálne k povrchu Zeme.
Pozrieť Zem a Magnetický pól Zeme
Magnetosféra
Umelecké stvárnenie zemskej magnetosféry. Magnetosféra je oblasť okolo astronomického telesa, v ktorej dominuje magnetické pole tvorené daným telesom.
Pozrieť Zem a Magnetosféra
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Pozrieť Zem a Mars
Matka (biológia)
Matka (mimo biológie aj: mať, mater, mama, hovor. mati, expresívne rodička, básnicky roditeľka) je biologický alebo sociálny samičí rodič dieťaťa alebo potomka, kým samčí rodič je otec.
Pozrieť Zem a Matka (biológia)
Medziplanetárne magnetické pole
Medziplanetárne magnetické pole je magnetické pole v medziplanetárnom priestore.
Pozrieť Zem a Medziplanetárne magnetické pole
Medziplanetárne prostredie
Medziplanetárne prostredie alebo medziplanetárny priestor je medziplanetárny plyn a medziplanetárny prach so systémom magnetických a gravitačných polí telies slnečnej sústavy.
Pozrieť Zem a Medziplanetárne prostredie
Meridián (astronómia)
Meridián je imaginárna kružnica na nebeskej sfére, ktorá prechádza cez zenit a severný bod horizontu.
Pozrieť Zem a Meridián (astronómia)
Merkúr
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Zem a Merkúr
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Pozrieť Zem a Mesiac
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Pozrieť Zem a Mesiac (družica)
Metán
hybridizovanými orbitálmi sp3 Metán (iné názvy: bahenný plyn, banský plyn, zemný plyn, ľahký uhľovodík, traskavý plyn, karbán, metylhydrid) je najjednoduchší uhľovodík.
Pozrieť Zem a Metán
Meteor
Fotografia meteorov s dlhou expozíciou Meteor alebo zriedkavo lietavica je pomenovanie pre viditeľný jav v atmosfére, ktorý vzniká preletom meteoroidu zemskou atmosférou (alebo atmosférou iného telesa).
Pozrieť Zem a Meteor
Meteorit
Železný meteorit Železo-niklový meteorit, ktorý objavil rover Opportunity na Marse Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom.
Pozrieť Zem a Meteorit
Mezosféra
Nočné svietiace mraky, atmosférický jav v mezosfére Mezosféra (z gr. μέση, méssi (stred) a σφαίρα, sfera (guľa)) je tretia hlavná vrstva zemskej atmosféry po stratosfére.
Pozrieť Zem a Mezosféra
Modrá
Modrá je jedna zo základných farieb spektra, je to farba monochromatického svetla o vlnovej dĺžke zhruba 470 nm.
Pozrieť Zem a Modrá
Mohorovičićova diskontinuita
Schematizovaný rez zemským telesom. Moho diskontinuita vyznačená medzi kôrou a vrchným plášťom. Mohorovičićova diskontinuita (skrátene aj Moho) je rozhranie medzi zemskou kôrou a zemským plášťom.
Pozrieť Zem a Mohorovičićova diskontinuita
Molekula
vody (H2O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu Molekula (franc. molécule z lat. moles.
Pozrieť Zem a Molekula
More
Dánsku More je „časť oceána, rôznym spôsobom obklopená súšou alebo vyvýšeninami oceánskeho dna, líšiaca sa od otvoreného oceána špecifickými vlastnosťami“.
Pozrieť Zem a More
Morský prúd
Mapa morských prúdov z roku 1943 Morský prúd označuje masu vody, ktorá sa v moriach a oceánoch premiestňuje z jedného miesta na druhé.
Pozrieť Zem a Morský prúd
Nadmorská výška
HA, HB, HC, HD... nadmorskej výšky bodov A, B, C, D Údolí smrti je s 85,5 m pod morom najhlbší bod USA Vrcholová tabuľka s nadmorskou výškou vrcholu Nadmorská výška je zvislá vzdialenosť (výškový rozdiel) určitého miesta na zemi k hladine niektorého mora (obvykle najbližšieho).
Pozrieť Zem a Nadmorská výška
Neil Armstrong
Neil Alden Armstrong (* 5. august 1930, Wapakoneta – † 25. august 2012, Cincinnati) bol americký astronaut a prvý človek, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca.
Pozrieť Zem a Neil Armstrong
Nikel
Nikel Niccolum je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ni a atómové číslo 28.
Pozrieť Zem a Nikel
Noc
svetelným znečistením viditeľným na obzore Noc je časový úsek medzi západom Slnka a východom Slnka, keď je Slnko pod obzorom.
Pozrieť Zem a Noc
Noosféra
Noosféra (gr. nús.
Pozrieť Zem a Noosféra
Obývateľnosť planéty
Náš pojem obývateľnosti planéty je čiastočne extrapoláciou podmienok vládnucich na Zemi, keďže je to jediná planéta, o ktorej vieme, že dokáže zabezpečiť život Obývateľnosť planéty je miera, v akej planéta alebo prirodzený satelit dokáže slúžiť pre vývin a udržanie života.
Pozrieť Zem a Obývateľnosť planéty
Obežná rýchlosť
Obežná rýchlosť je rýchlosť, ktorou teleso obieha okolo barycentra systému, ktoré sa zvyčajne nachádza v blízkosti masívnejšieho telesa.
Pozrieť Zem a Obežná rýchlosť
Objem
Objem alebo volúmen môže byť.
Pozrieť Zem a Objem
Oblak
počasia Oblaky stratokumulus zhora Oblak (neodborne: mrak, neodborne najmä pre veľký oblak: mračnooblak. In: -->) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných kozmických telies.
Pozrieť Zem a Oblak
Obzor (Zem)
východe slnka Obzor alebo horizont je všeobecne časť zemského povrchu, ktorú možno vidieť z jedného miesta.
Pozrieť Zem a Obzor (Zem)
Oceán
Oceán môže byť.
Pozrieť Zem a Oceán
Oceánska zemská kôra
- najstaršie časti Oceánska zemská kôra (alebo len skrátene oceánska kôra) je spodná časť zemskej kôry.
Pozrieť Zem a Oceánska zemská kôra
Odstredivá sila
Účinok odstredivej sily na rotujúcu kvapalinu v dutom valci Odstredivá sila alebo centrifugálna sila je zdanlivá sila, ktorej prítomnosť je daná tým, že skúmaný systém sledujeme v neinerciálnej vzťažnej sústave.
Pozrieť Zem a Odstredivá sila
Odvrátená strana Mesiaca
Topografická mapa privrátenej strany (vľavo) a odvrátenej strany (vpravo) Mesiaca Odvrátená strana Mesiaca je hemisféra Mesiaca, ktorá je neustále otočená smerom od Zeme; druhá strana Mesiaca sa nazýva privrátená strana Mesiaca.
Pozrieť Zem a Odvrátená strana Mesiaca
Odysea (Homér)
Fragment papyrusu s veršami z Homérovej Odysei z cca 285–250 pred Kr. Odysea alebo Odysseia alebo Odyssea (po starogrécky Ὀδυσσεία – Odysseia, po latinsky Odyssea) je starogrécky epos, ktorý patrí spolu s eposom Iliada, na ktorý nadväzuje, medzi najstaršie pamiatky gréckej literatúry.
Pozrieť Zem a Odysea (Homér)
Oltár
Oltár (v kresťanstve) je miesto, na ktorom sa v náboženstve prináša dar ako obeť, zvyčajne bohu či božstvu.
Pozrieť Zem a Oltár
Organizmus
Organizmus môže byť.
Pozrieť Zem a Organizmus
Orogenéza
Kolízie dvoch kontinentálnych platní a vznik pásmového pohoria Orogenéza (z) správnejšie tektogenéza je pomerne rýchly geologický proces, pri ktorom vznikajú pásmové pohoria (nazývané aj orogénne pásma).
Pozrieť Zem a Orogenéza
Ouranos
Ouranos Ouranos (iné názvy: Úranos, Uranos, Urán; /iný prepis:Úranos, latiniz. Uranus, lat. Caelus) je prvý starogrécky boh nebies, otec Titanov, manžel Gaie.
Pozrieť Zem a Ouranos
Oxid uhličitý
Oxid uhličitý (iné názvy: mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhličitýkysličník uhličitý. In: Malá encyklopédia chémie. 1981. S. 419; suchý ľad) je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka.
Pozrieť Zem a Oxid uhličitý
Ozón
Ozón je plyn, ktorého molekula sa skladá z troch atómov kyslíka.
Pozrieť Zem a Ozón
Ozónová diera
Najväčšia zaznamenaná ozónová diera nad Antarktídou v septembri 2006 Ozónová diera je oblasť – najmä nad Arktídou a Antarktídou – s prudko zníženou koncentráciou ozónu v dôsledku antropogénneho znečistenia.
Pozrieť Zem a Ozónová diera
Paleontológia
Lebka dravého dinosaura druhu ''Tyrannosaurus rex'' Paleontológia (z gréčtiny) je veda o vývoji života na planéte, o starých rastlinách a živočíchoch, ktoré skúma na základe ich fosílií zachovaných v skalách.
Pozrieť Zem a Paleontológia
Pascal
Pascal (čítaj paskal) značka Pa je základná jednotka tlaku podľa medzinárodnej sústavy SI.
Pozrieť Zem a Pascal
Pôda
Členenie pôdnych horizontov Pôda je najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za vzájomného pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry v podmienkach určitého reliéfu.
Pozrieť Zem a Pôda
Púšť
Saharská púšť. Atacamaská púšť. Negevská púšť Púšť je krajinná forma alebo región, na ktorom sa vyskytuje veľmi málo vodných zrážok – menej než 250 mm ročne.
Pozrieť Zem a Púšť
Perihélium
Perihélium (iné názvy: príslnie, perihel) je bod na dráhe kozmického telesa okolo Slnka, v ktorom je teleso najbližšie k Slnku.
Pozrieť Zem a Perihélium
Planétka
Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo Planétky (a planéty) vo vnútornej časti slnečnej sústavy (po Jupiter). Planétka (iné názvy: malá planéta, planetoid, planetoida, asteroid) je stredne veľké pevné prirodzené teleso obiehajúce okolo Slnka, v užšom zmysle bez transneptúnskych planétok a prípadne aj bez Kentaurov.
Pozrieť Zem a Planétka
Planetezimál
Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.
Pozrieť Zem a Planetezimál
Platónsky rok
Platónsky rok je čas, za ktorý vykoná svetový pól v dôsledku precesie uzatvorený obeh okolo pólu ekliptiky (okolo 25 700 rokov).
Pozrieť Zem a Platónsky rok
Platňová tektonika
Kontinentálne platne boli zmapované v druhej polovici 20. storočia. Na tomto obrázku je znázornený aj pohyb jednotlivých platní voči sebe. Teória platňovej tektoniky (alebo nesprávne dosková tektonika alebo globálna tektonika) je syntézou rôznych geotektonických predstáv, ktorými cieľom je objasniť tektonické javy v celosvetovom meradle.
Pozrieť Zem a Platňová tektonika
Počasie
Počasie je dané stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu.
Pozrieť Zem a Počasie
Podnebie (klíma)
Podnebie alebo klíma (gr. κλίμα) alebo zriedkavo povetrie je dlhodobý režim atmosférických dejov (počasia) určitého miesta alebo územia podmienený slnečným žiarením, povrchom, atmosférickou cirkuláciou, energetickou bilanciou systému Zem-atmosféra a ľudskými zásahmi.
Pozrieť Zem a Podnebie (klíma)
Podnebné pásmo
Podnebné pásma Zeme Podnebné pásmo (iné názvy: klimatické pásmo; zriedkavo: klimatický pás, klimatická zóna) je jedna zo zonálne usporiadaných častí zemského povrchu planetárnych rozmerov s rovnakými základnými vlastnosťami podnebia.
Pozrieť Zem a Podnebné pásmo
Podzemná voda
Podzemná voda je voda, ktorá sa nachádza mimo zemského povrchu v horninovom prostredí, nespevnených sedimentoch, zvetralinovom pokryve a v pôde.
Pozrieť Zem a Podzemná voda
Pohorie
Pohorie Himaláje z vesmíru. Pohorie (iné názvy: horské pásmo, horstvo, vrchy, pásmo vrchov, zastarano hory) je podľa najjednoduchšej definície skupina vrchov, obklopená nížinou.
Pozrieť Zem a Pohorie
Polárka
| Poloha Polárky Polárka (iné názvy pozri nižšie) je najjasnejšia hviezda (presnejšie trojhviezda) súhvezdia Malá medvedica (lat. Ursa Minor) a 48. najjasnejšia hviezda nočnej oblohy.
Pozrieť Zem a Polárka
Polárna čiapka
Polárna čiapka na Marse Polárna čiapka je svetlý povrchový útvar v okolí pólu telesa, napríklad na planéte Mars.
Pozrieť Zem a Polárna čiapka
Polárna žiara
modrá polárna žiara zelená polárna žiara viacfarebná polárna žiara atómovej bomby Aurora australis (11 sep 2005) zachytená satelitom NASA Polárna žiara (po latinsky aurora borealis.
Pozrieť Zem a Polárna žiara
Potok
Stupavský potok Potok môže byťDZUROVČIN, L.: Geomorfológia.
Pozrieť Zem a Potok
Praslnko
Praslnko je prvotné štádium vo vývoji Slnka zodpovedajúce obdobiu od utvorenia jeho zárodku zo slnečnej prahmloviny po jeho prvé termonukleárne reakcie.
Pozrieť Zem a Praslnko
Precesia
Precesia môže byť.
Pozrieť Zem a Precesia
Prokaryoty
Baktéria druhu ''Escherichia coli'', najlepšie preskúmaný prokaryotický organizmus, zástupca veľkého taxónu ''Bacteria''. archaeí, druhého veľkého taxónu, ktorý spolu s baktériami patrí medzi prokaryoty.
Pozrieť Zem a Prokaryoty
Protoplanéta
Protoplanéta je planetoid, ktorý je mierne väčší ako planetezimála a obieha v protoplanetárnom disku slnečnej hmloviny.
Pozrieť Zem a Protoplanéta
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Pozrieť Zem a Protoplanetárny disk
Prvok
Prvok môže byť.
Pozrieť Zem a Prvok
Rastliny
Rastliny (lat. Plantae, staršie Vegetabilia) sú veľký taxón živých organizmov (v moderných systémoch presnejšie: veľký taxón eukarytov).
Pozrieť Zem a Rastliny
Rádioaktivita
Rádioaktivita alebo rádioaktívnosť môže byť.
Pozrieť Zem a Rádioaktivita
Rádiové žiarenie
Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).
Pozrieť Zem a Rádiové žiarenie
Röntgenové žiarenie
Röntgenová snímka ruky Röntgenové žiarenie (iné názvy: röntgenové lúče, röntgenová radiácia, RTG žiarenie/lúče/radiácia, rtg žiarenie/lúče/radiácia, lúče/žiarenie X, X-lúče/žiarenie; ako vlnenie: röntgenové vlnenie/vlny, RTG vlnenie/vlny, rtg vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: röntgenové/RTG/rtg spektrum, röntgenové/RTG/rtg pásmo) je elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok od 1 pikometra do 10 nanometrov (10-12 až 10-8 m).
Pozrieť Zem a Röntgenové žiarenie
Rýchlosť
Rýchlosť môže byť.
Pozrieť Zem a Rýchlosť
Riasa
Riasa môže byť aj.
Pozrieť Zem a Riasa
Rieka
Rieka Bass v Kanade Rieka môže byť.
Pozrieť Zem a Rieka
Rift
Rift/graben vznikajúci pri činnosti poklesových zlomov Rift (predtým v slovenčine nazývaný brázda, prielom, priekopová priepadlina, hlbinný pokles) je seizmicky a vulkanicky aktívna priekopová štruktúra (zóna) v zemskej kôre, charakterizovaná poruchami poklesového charakteru.
Pozrieť Zem a Rift
Ročné obdobie
Príčinou striedania ročných období je odklon zemskej osi od kolmice na ekliptiku a obeh Zeme okolo Slnka Ročné obdobie alebo zriedkavo obdobie roka je jedna z hlavných častí roka.
Pozrieť Zem a Ročné obdobie
Rok
Rok je časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy.
Pozrieť Zem a Rok
Rovník
Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa.
Pozrieť Zem a Rovník
Sahara
Sahara na satelitnej snímke Sahara je najväčšia piesočno/kamenistá púšť sveta.
Pozrieť Zem a Sahara
Síra
Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.
Pozrieť Zem a Síra
Severná pologuľa
''Severná hemisféra'' je zvýraznená žltou farbou. ''Severná hemisféra'' Severná pologuľa alebo severná hemisféra je polovica planéty Zem na sever od rovníka.
Pozrieť Zem a Severná pologuľa
Siderický deň
Schéma siderického dňa Siderický deň je dĺžka jednej rotácie kozmického telesa napr.
Pozrieť Zem a Siderický deň
Siderický rok
Siderický rok alebo hviezdny rok je čas medzi dvoma po sebe nasledujúcimi návratmi Slnka po ekliptike k tej istej hviezde (skutočná doba obehu Zeme okolo Slnka trvajúca 365 dní 6 h 9 min 9,5 s).
Pozrieť Zem a Siderický rok
Siločiara
Siločiary alebo vektorové čiary či silokrivky silového poľa sú myslené čiary (krivky), ktoré určujú smer silového pôsobenia v jednotlivých bodoch priestoru.
Pozrieť Zem a Siločiara
Sinice
Sinice (iné slovenské názvy pozri nižšie; lat. Cyanophyta, Cyanophycota, Cyanophyceae, Cyanobacteria, Cyanobacteriota, Cyanoprokaryo(n)ta, Cyanochloronta, Schizophyceae, Phycochromaceae, Phycochromophyceae, Myxophyceae, Cyanoprokaryophyta, Oxyphotobacteria) sú jedna zo základných veľkých skupín baktérií.
Pozrieť Zem a Sinice
Sklon dráhy
Sklon dráhy i pri eliptickej dráhe, C je referenčná rovina a D je obežná rovina, B centrálne a A je obiehajúce teleso. Sklon dráhy alebo inklinácia je jedným zo šiestich elementov obežnej dráhy.
Pozrieť Zem a Sklon dráhy
Skupenstvo
Skupenstvo alebo fáza je charakteristika fyzikálneho stavu látky (predovšetkým usporiadanosti častíc v nej) podľa teploty a tlaku.
Pozrieť Zem a Skupenstvo
Sladká voda
Číne. Sladká voda je voda prirodzene sa vyskytujúca na povrchu zeme, zvyčajne v potokoch, riekach, rybníkoch, jazerách, rašeliniskách a v podzemí v kolektoroch podzemnej vody a podzemných riekach.
Pozrieť Zem a Sladká voda
Slapy (astrofyzika)
Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažlivých síl iných astronomických telies, napr.
Pozrieť Zem a Slapy (astrofyzika)
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Pozrieť Zem a Slnečná sústava
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Pozrieť Zem a Slnečný vietor
Slnovrat (astronómia)
Východ a západ Slnka, denné svetlo, časová rovnica (pravé poludnie), pre 48°S, 17°V. Slnovrat alebo solstícium má viacero ekvivalentných definícií.
Pozrieť Zem a Slnovrat (astronómia)
Smrť
Ľudská lebka je univerzálny symbol smrti. Smrť (lat. exitus letalis - prirodzený odchod) je koncom života, zánikom všetkých životných funkcií.
Pozrieť Zem a Smrť
Sodík
Sodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11.
Pozrieť Zem a Sodík
Sopečná činnosť
USA, spojená s emisiou veľkého množstva pyroklastík, prachu, popola a sopečných plynov. Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť, skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov.
Pozrieť Zem a Sopečná činnosť
Sopka
USA), 1980 Sopka alebo vulkán je geomorfologický útvar vytvorený magmou vystupujúcou na zemský povrch (kde sa nazýva láva), prípadne pod vodou alebo ľadom.
Pozrieť Zem a Sopka
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Pozrieť Zem a Spojené štáty
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Pozrieť Zem a Starovek
Staroveké Grécko
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.
Pozrieť Zem a Staroveké Grécko
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Pozrieť Zem a Staroveký Rím
Stáčanie priamky apsíd
Stáčanie perihélia u Merkúra Stáčanie priamky apsíd alebo stáčanie periapsidy (v prípade, že ide o apsidovú priamku telesa obiehajúceho okolo Slnka, hovorí sa o stáčaní perihélia) je pohyb eliptickej obežnej dráhy kozmického telesa v priestore.
Pozrieť Zem a Stáčanie priamky apsíd
Stratosféra
Stratosféra (z lat. stratum, prikrývka a gr. σφαίρα, sfera, guľa) je druhá hlavná vrstva zemskej atmosféry po troposfére.
Pozrieť Zem a Stratosféra
Stredooceánsky chrbát
magmy. Topograficky výrazný stredooceánsky chrbát v Atlantickom oceáne. Stredooceánsky chrbát je podmorské pohorie, vytvorené výstupom magmy zo zemského plášťa.
Pozrieť Zem a Stredooceánsky chrbát
Stromboli (ostrov)
Stromboli je ostrov sopečného pôvodu, patriaci do súostrovia Liparské ostrovy.
Pozrieť Zem a Stromboli (ostrov)
Subdukcia
Schematické znázornenie poklesávania oceánskej platne pod kontinentálnu platňu (Čilský typ subdukcie). Subdukcia je geologický proces, pri ktorom jedna tektonická platňa poklesáva pod druhú.
Pozrieť Zem a Subdukcia
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Pozrieť Zem a Svetlo
Svetový oceán
Oceány Zeme Svetový oceán (zo starogr. Ὠκεανός Ókeanos; iné názvy: svetové more, skrátene oceán) je súhrn vodnej hmoty na povrchu Zeme s výnimkou vôd na súši (t. j. vo vodných tokoch a vodných plochách) a vody viazanej v mineráloch a horninách (t.
Pozrieť Zem a Svetový oceán
Synodický deň
Synodický deň je časová jednotka, ktorá je definovaná ako čas, za ktorý sa planéta otočí okolo svojej osi vzhľadom na teleso, ktoré obieha, čo je najčastejšie hviezda, napríklad Slnko.
Pozrieť Zem a Synodický deň
Tajfún
Tajfún je tropická cyklóna v juhovýchodnej Ázii.
Pozrieť Zem a Tajfún
Tórium
Tórium (thorium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Th a protónové číslo 90.
Pozrieť Zem a Tórium
Teória relativity
Pojem Teória relativity Alberta Einsteina zahŕňa dvojicu fyzikálnych teórií: špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity.
Pozrieť Zem a Teória relativity
Tektonická platňa
Tektonické platne Tektonická platňa alebo litosférická platňa je mohutná kryha pevnej zemskej kôry a časti vrchného plášťa (litosféry).
Pozrieť Zem a Tektonická platňa
Teogónia
Teogónia (gr. theos - boh, goneia - narodenie) je sústava náboženských mýtov o pôvode a rodokmeni.
Pozrieť Zem a Teogónia
Tepelná kapacita
Tepelná kapacita (značka C) je miera tepla ktoré musí teleso prijať (resp. odovzdať) aby došlo k zmene jeho teploty.
Pozrieť Zem a Tepelná kapacita
Teplo
Teplo alebo (mimo fyziky aj) tepelná energia je vnútorná energia, ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu.
Pozrieť Zem a Teplo
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Pozrieť Zem a Teplota
Terestriálna planéta
Štyri terestrické planéty slnečnej sústavy – porovnanie veľkostí. Zľava doprava Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Terestriálna planéta alebo terestrická planéta je doslova Zemi podobná planéta.
Pozrieť Zem a Terestriálna planéta
Termosféra
Pohľad na vrchné vrstvy zemskej atmosféry z vesmíru a Mesiac Termosféra (z gr. θερμός, thermós (teplý) a σφαίρα, sfera (guľa)) je štvrtá hlavná vrstva zemskej atmosféry po mezosfére.
Pozrieť Zem a Termosféra
Tiažové zrýchlenie
Tiažové zrýchlenie alebo zrýchlenie voľného pádu je zrýchlenie telies na Zemi (resp. analogicky na inom vesmírnom telese), ktoré je výslednicou gravitačného zrýchlenia a odstredivého zrýchlenia (odstredivé zrýchlenie vzniká ako dôsledok otáčania Zeme/daného vesmírneho telesa).
Pozrieť Zem a Tiažové zrýchlenie
Tichý oceán
Tichý oceán Tichý oceán (hovorovo Pacifik) je najväčší oceán Zeme.
Pozrieť Zem a Tichý oceán
Tieň
Renderované tiene v Blenderi Tieň je oblasť priestoru, kam priamo nedopadá svetlo zo zdroja svetla; v užšom zmysle len umbra.
Pozrieť Zem a Tieň
Titan
Titan alebo zriedkavejšie Titán môže byť starogrécka mytologická bytosť, pozri Titan (mytológia) Titan môže byť aj.
Pozrieť Zem a Titan
Tlak
Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.
Pozrieť Zem a Tlak
Trenie
Model vzniku trenia - prehnaná drsnosť trecích plôch Trenie je jav, ktorý vzniká pri pohybe telesa po telese.
Pozrieť Zem a Trenie
Tropická cyklóna
Medzinárodnej vesmírnej stanice 26. marca 2004 Tropická cyklóna (zastarano: tropický cyklón, cyklón, tropický orkán, zriedkavo: uragán) je cyklóna (tlaková níž) nad tropickými oblasťami oceánov, najčastejšie v pásmach medzi 5 až 20 ° severnej a južnej zemepisnej šírky.
Pozrieť Zem a Tropická cyklóna
Tropický rok
Tropický rok je časová jednotka, ktorá zodpovedá obdobiu medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným bodom.
Pozrieť Zem a Tropický rok
Troposféra
Oblaky cirokumulus nachádzajúce sa v horných častiach troposféry Troposféra (z gr. τροπή, tropé (obrat) a σφαίρα, sfera (guľa)) je najspodnejšia vrstva atmosféry.
Pozrieť Zem a Troposféra
Uhol
Uhol alebo rovinný uhol je časť roviny určený dvoma polpriamkami so spoločným začiatkom.
Pozrieť Zem a Uhol
Umelá družica
Clementine. Družica ERS 2 Umelá družica alebo umelý satelit je kozmické teleso, ktoré sa pohybuje v prvom priblížení po krivke (obežnej dráhe, približne elipse) okolo prirodzeného kozmického telesa, napr.
Pozrieť Zem a Umelá družica
Urán (chemický prvok)
Urán (lat. uranium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku U a protónové číslo 92.
Pozrieť Zem a Urán (chemický prvok)
Van Allenov radiačný pás
Van Allenove pásy v okolí Zeme Van Allenov radiačný pásvan Allenov radiačný pás.
Pozrieť Zem a Van Allenov radiačný pás
Vápnik
Vápnik (calcium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ca a protónové číslo 20.
Pozrieť Zem a Vápnik
Večer
Večer je denná doba po západe slnka, od začiatku súmraku do noci.
Pozrieť Zem a Večer
Vega
Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu Letný trojuholník s uvedením názvov a magnitúd hviezd Vega (α Lyr / α Lyrae / Alfa Lyrae) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lýra a piata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.
Pozrieť Zem a Vega
Venuša
Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
Pozrieť Zem a Venuša
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr.
Pozrieť Zem a Vesmír
Viazaná rotácia
Privrátená strana Mesiaca Odvrátená strana Mesiaca Viazaná rotácia alebo synchronizovaná rotácia je taká rotácia kozmického telesa, kedy sa dĺžka trvania jedného obehu rovná dĺžke jednej rotácie okolo osi.
Pozrieť Zem a Viazaná rotácia
Vietor
Vietor je pohybujúci sa vzdušný prúd, ktorý vzniká v dôsledku vyrovnávania tlaku medzi oblasťami s rôznym atmosférickým tlakom.
Pozrieť Zem a Vietor
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Pozrieť Zem a Voda
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pozrieť Zem a Vodík
Vodná para
Vodná para je plynné skupenstvo vody.
Pozrieť Zem a Vodná para
Vodný tok
Vodný tok alebo tok je vodný útvar (vrátane jeho prirodzeného alebo umelého koryta a vrátane splavenín a plavenín), pre ktorý je charakteristické trvalé alebo občasné tečenie vody (presnejšie: pohyb vody v smere celkového sklonu koryta, t.j.
Pozrieť Zem a Vodný tok
Vodorovnosť
Vodorovnosť alebo horizontálnosť je rovnobežnosť s vodnou hladinou.
Pozrieť Zem a Vodorovnosť
Vredefort (kráter)
Vredefort alebo Vredefort Dome je impaktný kráter nachádzajúci sa vo Free State Province v Juhoafrickej republike.
Pozrieť Zem a Vredefort (kráter)
Vzduch
atmosfére. Vzduch je názov zmesi plynov v atmosfére Zeme.
Pozrieť Zem a Vzduch
Vznik a vývoj slnečnej sústavy
protoplanetárnom disku Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby.
Pozrieť Zem a Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Vznik života
Vznik života môže byť.
Pozrieť Zem a Vznik života
Zatmenie Mesiaca
Fázy zatmenia mesiaca Zatmenie Mesiaca je prírodný úkaz, ktorý nastáva vtedy, ak sa Slnko, Zem a Mesiac dostanú do jednej priamky a zemský tieň dopadne na Mesiac.
Pozrieť Zem a Zatmenie Mesiaca
Zemepisná šírka
Zemepisná šírka alebo geografická šírka je jedna z geografických súradníc, pomocou ktorej určujeme matematickú polohu miesta na Zemi.
Pozrieť Zem a Zemepisná šírka
Zemepisná dĺžka
Zemepisná dĺžka je uhlová vzdialenosť medzi Greenwichským poludníkom a poludníkom prechádzajúcim cez daný bod.
Pozrieť Zem a Zemepisná dĺžka
Zemepisný pól
Animácia rotácie zemegule Sklon rotácie zemegule vzhľadom k orbitálnym súradniciam Zemepisný pól alebo geografický pól je jeden z dvoch pevných bodov na povrchu otáčajúceho sa približne guľatého astronomického objektu, v uhlovej vzdialenosti 90 stupňov od rovníka prechádzajúci osou rotácie telesa.
Pozrieť Zem a Zemepisný pól
Zemetrasenie
Výskyt zemetrasení na svete s farebným odlíšením hĺbky ohniska Zemetrasenie je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej mechanickej energie v litosfére (v kôre a vo vrchnom plášti).
Pozrieť Zem a Zemetrasenie
Zemská kôra
Zemská kôra Zemská kôra je najvrchnejšia geologická vrstva Zeme.
Pozrieť Zem a Zemská kôra
Zemská os
Animácia znázorňujúca rotáciu Zeme okolo jej osi Zemská os je pomyselná priamka, ktorá prechádza stredom Zeme a pretína jej povrch v dvoch bodoch, ktoré nazývame póly.
Pozrieť Zem a Zemská os
Zemské jadro
Vnútorné jadro Zemské jadro je najvnútornejšia časť Zeme.
Pozrieť Zem a Zemské jadro
Zemský plášť
Spodný plášť Zemský plášť je hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme a leží hneď pod kôrou.
Pozrieť Zem a Zemský plášť
Zemský tieň
Tieň Zeme je tieň, ktorý vrhá do priestoru planéta Zem pri svojom osvetlení Slnkom.
Pozrieť Zem a Zemský tieň
Zima
V mnohých častiach sveta je toto ročné obdobie spojené so snehom Vihorlatských vrchoch Typický zimný šport - lyžovanie Animácia zmien snehovej pokrývky v priebehu roka Zima je jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po jeseni a predchádzajúce jari.
Pozrieť Zem a Zima
Zrakové pole
Zrakové pole alebo zorné pole je časť priestoru, ktorú možno vidieť okom pozerajúcim sa nehybne vpred.
Pozrieť Zem a Zrakové pole
Zrážky
Zrážkové pruhy vychádzajúce z oblakov Priemerné zrážky jednotlivých mesiacov na základe dlhodobých meraní Mapa krajín podľa priemerných ročných zrážok Zrážky sú častice vody, ktoré vznikajú kondenzáciou vodnej pary, a ktoré padajú z oblohy (oblakov) či kondenzujú priamo na zemskom povrchu.
Pozrieť Zem a Zrážky
Zvetrávanie
Skalný hríb ako výsledok fyzikálneho zvetrávania v púštnych podmienkach. Zvetrávanie je súbor fyzikálno-chemických, alebo aj biologických procesov, pri ktorých dochádza k rozrušovaniu pevných horninových celkov na malé úlomky (klasty).
Pozrieť Zem a Zvetrávanie
Zvislosť
Zvislosť alebo vertikálnosť je kolmosť na vodnú hladinu.
Pozrieť Zem a Zvislosť
134340 Pluto
134340 Pluto (symboly: a) je trpasličia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Zem a 134340 Pluto
2002 AA29
2002 AA29 je blízkozemnou planétkou Zeme, ktorá bola 29.
Pozrieť Zem a 2002 AA29
Pozri tiež
Astronomické objekty známe od staroveku
- Škorpióní chvost
- Alfa Centauri
- Algol
- Alpheratz
- Altair
- Andromeda (galaxia)
- Epsilon Eridani
- Galaxia (Mliečna cesta)
- Halleyho kométa
- Jasličky (hviezdokopa)
- Jupiter
- Malý Magellanov mrak
- Mars
- Merkúr
- Mesiac
- Messier 41
- NGC 869
- NGC 884
- Omega Centauri
- Orión (hmlovina)
- Plejády (hviezdokopa)
- Prokyón
- Sírius
- SN 185
- Sadalsuud
- Saturn
- Slnko
- Venuša
- Veľký Magellanov mrak
- Zem
Planéty slnečnej sústavy
Príroda
Známy ako Zem (planéta), Zemeguľa.
, Hmotnosť, Homér, Horčík, Hornina, Hubblov vesmírny ďalekohľad, Huby, Hurikán, Hustota, Hydrosféra, Hydrostatický tlak, Iliada, Impaktný kráter, Infračervené žiarenie, Jadro Galaxie, Jar, Jazero, Jeseň, Južná Afrika (štát), Južná pologuľa, Kalendárny rok, Keplerove zákony, Kolobeh vody, Kométa, Kontinent, Kontinentálna zemská kôra, Konvekcia, Koralový útes, Kov, Kozmogónia, Kozmos, Kráter, Kremík, Kremičitan, Kryosféra, Kužeľ, Kvapalina, Kyslík, Les, Leto, Litosféra, Lutécium, Magma, Magnet, Magnetické pole, Magnetické pole Zeme, Magnetický dipól, Magnetický pól Zeme, Magnetosféra, Mars, Matka (biológia), Medziplanetárne magnetické pole, Medziplanetárne prostredie, Meridián (astronómia), Merkúr, Mesiac, Mesiac (družica), Metán, Meteor, Meteorit, Mezosféra, Modrá, Mohorovičićova diskontinuita, Molekula, More, Morský prúd, Nadmorská výška, Neil Armstrong, Nikel, Noc, Noosféra, Obývateľnosť planéty, Obežná rýchlosť, Objem, Oblak, Obzor (Zem), Oceán, Oceánska zemská kôra, Odstredivá sila, Odvrátená strana Mesiaca, Odysea (Homér), Oltár, Organizmus, Orogenéza, Ouranos, Oxid uhličitý, Ozón, Ozónová diera, Paleontológia, Pascal, Pôda, Púšť, Perihélium, Planétka, Planetezimál, Platónsky rok, Platňová tektonika, Počasie, Podnebie (klíma), Podnebné pásmo, Podzemná voda, Pohorie, Polárka, Polárna čiapka, Polárna žiara, Potok, Praslnko, Precesia, Prokaryoty, Protoplanéta, Protoplanetárny disk, Prvok, Rastliny, Rádioaktivita, Rádiové žiarenie, Röntgenové žiarenie, Rýchlosť, Riasa, Rieka, Rift, Ročné obdobie, Rok, Rovník, Sahara, Síra, Severná pologuľa, Siderický deň, Siderický rok, Siločiara, Sinice, Sklon dráhy, Skupenstvo, Sladká voda, Slapy (astrofyzika), Slnečná sústava, Slnečný vietor, Slnovrat (astronómia), Smrť, Sodík, Sopečná činnosť, Sopka, Spojené štáty, Starovek, Staroveké Grécko, Staroveký Rím, Stáčanie priamky apsíd, Stratosféra, Stredooceánsky chrbát, Stromboli (ostrov), Subdukcia, Svetlo, Svetový oceán, Synodický deň, Tajfún, Tórium, Teória relativity, Tektonická platňa, Teogónia, Tepelná kapacita, Teplo, Teplota, Terestriálna planéta, Termosféra, Tiažové zrýchlenie, Tichý oceán, Tieň, Titan, Tlak, Trenie, Tropická cyklóna, Tropický rok, Troposféra, Uhol, Umelá družica, Urán (chemický prvok), Van Allenov radiačný pás, Vápnik, Večer, Vega, Venuša, Vesmír, Viazaná rotácia, Vietor, Voda, Vodík, Vodná para, Vodný tok, Vodorovnosť, Vredefort (kráter), Vzduch, Vznik a vývoj slnečnej sústavy, Vznik života, Zatmenie Mesiaca, Zemepisná šírka, Zemepisná dĺžka, Zemepisný pól, Zemetrasenie, Zemská kôra, Zemská os, Zemské jadro, Zemský plášť, Zemský tieň, Zima, Zrakové pole, Zrážky, Zvetrávanie, Zvislosť, 134340 Pluto, 2002 AA29.