Otvoriť v Google MapsObsah
202 vzťahy: Anastázia (uhorská kráľovná), Arpád, Arpádovci, Šance, Šarišský hrad, Šášov (hrad), Štefan I. (Uhorsko), Žigmund (Svätá rímska ríša), Ľudovít I. (Uhorsko), Ľudovít II. (Uhorsko), Župa, Župa (Uhorsko po roku 1849), Čechy, Česko, Bachovský absolutizmus, Balaton, Balkán, Banát, Belehrad, Belo I., Belo III., Benátky, Biskupstvo, Bitka pri Moháči (1526), Bosna a Hercegovina, Bratislava, Bratislavský hrad, Bratríci, Budapešť, Budín, Buržoázia, Burgenland, Centralizácia, Chorvátčina, Chorváti, Chorvátsko, Chorvátsko-slavónske kráľovstvo, Cisár, Dalmácia, Debrecín, Dištrikt Brčko, Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, Dunaj, Encyklopédia Slovenska, Ferdinand I. (Svätá rímska ríša), Güssing, Gejza (knieža), Habsburgovci, Habsburská monarchia, Halič (región), ... Rozbaliť index (152 viac) »
Anastázia (uhorská kráľovná)
Anastázia (Rusky: Анастасия Ярославна; Ukrajinsky: Анастасія Ярославна; * 1023, Kyjev, Kyjevská Rus – † 1074/1094, Admontské opátstvo, Štýrsko) bola uhorská kráľovná v rokoch 1046 – 1060.
Pozrieť Uhorsko a Anastázia (uhorská kráľovná)
Arpád
Arpád alebo Árpád (maď. len Árpád) (* cca 850 † po roku 900) bol náčelník („vojvoda“) hlavného staromaďarského kmeňa – kmeňa Maďarov a zakladateľ dynastie Arpádovcov, ktorá vládla Uhorsku od čias Arpáda až do roku 1301.
Pozrieť Uhorsko a Arpád
Arpádovci
Arpádovci alebo Árpádovci bol pôvodne najmocnejší náčelnícky rod staromaďarského kmeňového zväzu (asi 8801 000), neskôr vládnuci rod Uhorska (10001301).
Pozrieť Uhorsko a Arpádovci
Šance
Šance môže byť.
Pozrieť Uhorsko a Šance
Šarišský hrad
Pohľad na západ – Medzany Donjon Šarišský hrad (-normovaný názov) alebo hrad Šariš patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom (zrúcaninám) na Slovensku.
Pozrieť Uhorsko a Šarišský hrad
Šášov (hrad)
Šášov (normovaný názov) alebo Šášovský hrad sú rozľahlé zrúcaniny hradu na strmom ľavobrežnom brale nad tokom Hrona v nadmorskej výške, nad dedinou Šášovské Podhradie (dnes mestská časť Žiaru nad Hronom).
Pozrieť Uhorsko a Šášov (hrad)
Štefan I. (Uhorsko)
Svätý Štefan I. alebo Štefan Veľký, pred pokrstením Vajk, (* 969 (970/975/980)?, Ostrihom – † 15. august 1038, Ostrihom alebo Stoličný Belehrad) bol v rokoch 995997 knieža Nitrianskeho kniežatstva, v rokoch 9971000/1001 veľkoknieža Uhorska a v rokoch 1000/10011038 prvý kráľ Uhorska.
Pozrieť Uhorsko a Štefan I. (Uhorsko)
Žigmund (Svätá rímska ríša)
Žigmund Luxemburský (* 14. február 1368, Norimberg, Svätá rímska ríša – † 9. december 1437, Znojmo, České kráľovstvo) bol brandenburský markgróf (13781388 a 14111415), uhorský kráľ (od 31. marca 1387), český kráľ (korunovaný 28.
Pozrieť Uhorsko a Žigmund (Svätá rímska ríša)
Ľudovít I. (Uhorsko)
Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (* 5. marec 1326, Vyšehrad – † 10. september 1382, Trnava) bol od roku 1342 uhorský a od roku 1370 poľský kráľ.
Pozrieť Uhorsko a Ľudovít I. (Uhorsko)
Ľudovít II. (Uhorsko)
Ľudovít II. (* 1. júl 1506, Budín, † 29. august 1526, Moháč) bol český (ako Ľudovít) a uhorský (ako Ľudovít II.) kráľ.
Pozrieť Uhorsko a Ľudovít II. (Uhorsko)
Župa
Župa môže byť.
Pozrieť Uhorsko a Župa
Župa (Uhorsko po roku 1849)
Uhorska po roku 1882 Župa (vármegye, comitatus, Gespanschaft/Komitat) je v modernej slovenskej historiografii slovenský názov územnosprávnych (administratívno-územných) jednotiek štátnej správy v Uhorsku v rokoch 1849 – 1918.
Pozrieť Uhorsko a Župa (Uhorsko po roku 1849)
Čechy
Čechy sú historická krajina približne v západných dvoch tretinách Česka.
Pozrieť Uhorsko a Čechy
Česko
Česko, dlhý tvar Česká republika, je štát v strednej Európe.
Pozrieť Uhorsko a Česko
Bachovský absolutizmus
Bachov absolutizmus alebo bachovský absolutizmus alebo neoabsolutizmus je vládny systém (politický režim) v habsburskej monarchii v rokoch 18491859/1860.
Pozrieť Uhorsko a Bachovský absolutizmus
Balaton
Balaton môže byť.
Pozrieť Uhorsko a Balaton
Balkán
Balkán (zastarano občas Balkan) môže byť.
Pozrieť Uhorsko a Balkán
Banát
Banát, prípadne po slovansky bánovina, môže byť.
Pozrieť Uhorsko a Banát
Belehrad
Kostol sv. Marka (pravoslávny) Belehrad (srbsky Beograd, Београд) je hlavné a najväčšie mesto Srbska.
Pozrieť Uhorsko a Belehrad
Belo I.
Belo I. (* okolo 1016 – † 11. september 1063) bol v rokoch 10481060 knieža Nitrianskeho kniežatstva a Biharska, v rokoch 10601063 uhorský kráľ.
Pozrieť Uhorsko a Belo I.
Belo III.
Belo III. (* 1148, Ostrihom – † 23. apríl 1196, Stoličný Belehrad) z dynastie Arpádovcov bol v rokoch 11721196 uhorský a chorvátsky kráľ, v rokoch 11611163 chorvátsko-dalmátsky údelný vojvoda.
Pozrieť Uhorsko a Belo III.
Benátky
Benátky (v benátskom nárečí Venezsia) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora.
Pozrieť Uhorsko a Benátky
Biskupstvo
Biskupstvo je v kresťanskej cirkvi označenie pre sídlo či úrad alebo hodnosť biskupa.
Pozrieť Uhorsko a Biskupstvo
Bitka pri Moháči (1526)
Bitka pri Moháči bola jedna z najvýznamnejších bitiek v histórii strednej Európy.
Pozrieť Uhorsko a Bitka pri Moháči (1526)
Bosna a Hercegovina
Bosna a Hercegovina je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie.
Pozrieť Uhorsko a Bosna a Hercegovina
Bratislava
Bratislava (do roku 1919 Prešporok / Prešporek iné názvy pozri nižšie) je hlavné a rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Slovenska.
Pozrieť Uhorsko a Bratislava
Bratislavský hrad
Bratislavský hrad (-normovaný názov; iné názvy: (hrad) Bratislava; staršie názvy: Bratislavský zámok; do roku 1919: Prešporek, Prešporok, Prešporský zámok, Prešporský hrad) je súbor stavieb v historickom areáli, ktorý zaberá vrchol návršia na juhozápadnom ostrohu malokarpatského chrbta na ľavom brehu Dunaja v Bratislave.
Pozrieť Uhorsko a Bratislavský hrad
Bratríci
Bratríci boli vojenské oddiely zložené z bývalých husitských bojovníkov, pôsobiaci na území Slovenska, Moravy, severného Rakúska a južného Poľska, kam v rokoch 1445 – 1467 priniesli nielen idey husitstva, ale aj plienenie kláštorov, mnohých feudálnych osídlení.
Pozrieť Uhorsko a Bratríci
Budapešť
náhľad Reťazový most cez Dunaj na pozadí Baziliky sv.Štefana Budapešť (po maď. Budapest, v staršej slovenčine aj Pešťbudín) je hlavné a najväčšie mesto Maďarska, hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny.
Pozrieť Uhorsko a Budapešť
Budín
Vyobrazenie v Norimberskej kronike Budín bolo mesto v Uhorsku ležiace na pravom brehu Dunaja, z ktorého po zlúčení s mestom Pešť a mestečkom Óbuda vznikla v roku 1873 Budapešť.
Pozrieť Uhorsko a Budín
Buržoázia
Buržoázia (z fr. bourgeoisie.
Pozrieť Uhorsko a Buržoázia
Burgenland
Burgenland (slovenský normovaný názov; zriedkavé názvy: Burgenlandsko, Hradsko) je najvýchodnejšia rakúska spolková krajina.
Pozrieť Uhorsko a Burgenland
Centralizácia
Centralizácia môže byť.
Pozrieť Uhorsko a Centralizácia
Chorvátčina
Chorvátčina je slovanský jazyk, ktorý sa predovšetkým používa v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, v srbskej provincii Vojvodina a v ostatných susedných krajinách.
Pozrieť Uhorsko a Chorvátčina
Chorváti
Znak Chorvátov Oton Iveković: Dolazak Hrvata na Jadran Chorváti (chorv. Hrvati) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine.
Pozrieť Uhorsko a Chorváti
Chorvátsko
Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora.
Pozrieť Uhorsko a Chorvátsko
Chorvátsko-slavónske kráľovstvo
Administratívne delenie Chorvátska-Slavónska Chorvátsko-Slavónsko v Rakúsko-Uhorsku Chorvátsko-slavónske kráľovstvo (po chorvátsky: Kraljevina Hrvatska i Slavonija, po maďarsky: Horvát-Szlavón Királyság, po nemecky: Königreich Kroatien und Slawonien), skrátene Chorvátsko-Slavónsko, bolo autonómne kráľovstvo v rámci Rakúsko-Uhorska v rokoch 18681918.
Pozrieť Uhorsko a Chorvátsko-slavónske kráľovstvo
Cisár
Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.
Pozrieť Uhorsko a Cisár
Dalmácia
Dalmácia Dalmácia Okolie Hvaru Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke.
Pozrieť Uhorsko a Dalmácia
Debrecín
Debrecín (maď. Debrecen) je s rozlohou 461,25 km² a vyše 200-tisíc obyvateľmi druhé najväčšie mesto v Maďarsku a sídlo Hajdúcko-biharskej župy.
Pozrieť Uhorsko a Debrecín
Dištrikt Brčko
vlajka štít right Hranice Daytonu pred vytvorením okresu Brcko Mapa Brčko Dištrikt Brčko je samosprávna územná jednotka štátu Bosna a Hercegovina.
Pozrieť Uhorsko a Dištrikt Brčko
Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave
Dizajn a funkcie Digitálnej knižnice Univerzitnej knižnice v Bratislave Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave (ďalej UKB) predstavuje samostatnú zbierku zdigitalizovaných knižných dokumentov a zdigitalizované periodiká, staré tlače, rukopisy, hudobniny či monografie v používateľsky atraktívnom dizajne.
Pozrieť Uhorsko a Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave
Dunaj
Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.
Pozrieť Uhorsko a Dunaj
Encyklopédia Slovenska
Encyklopédia Slovenska Encyklopédia Slovenska je vlastivedná encyklopédia v šiestich zväzkoch zameraná na témy súvisiace so Slovenskom.
Pozrieť Uhorsko a Encyklopédia Slovenska
Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)
Ferdinand I. 1531 Ferdinand I. Habsburský, (* 10. marec 1503, zámok Alcalá de Henares pri Madride, † 25. júl 1564, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, český (od r. 1526), uhorský (od r. 1526) a rímsky kráľ (od r. 1531), rímskonemecký cisár (od r.
Pozrieť Uhorsko a Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)
Güssing
Güssing je mesto v rakúskej spolkovej krajine Burgenland a sídlo rovnomenného okresu.
Pozrieť Uhorsko a Güssing
Gejza (knieža)
Gejza (* 947/950 – † 997) bol v rokoch cca 967 – cca 971 knieža buď Biharska alebo Nitrianskeho kniežatstva a potom v rokoch 971997 (veľko)knieža Uhorska.
Pozrieť Uhorsko a Gejza (knieža)
Habsburgovci
Habsburgovci sú rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska.
Pozrieť Uhorsko a Habsburgovci
Habsburská monarchia
Habsburská monarchia alebo habsburská ríša (iné názvy pozri dole) bol štátny útvar v strednej Európe, komplex krajín spojených najmä vládou spoločného panovníka z rodu rakúskych (t.j nie aj španielskych) Habsburgovcov v rokoch 1526 až 1918.
Pozrieť Uhorsko a Habsburská monarchia
Halič (región)
Halič alebo zriedkavo Galícia je historické územie v dnešnom juhovýchodnom Poľsku a západnej Ukrajine a oficiálna provincia (korunná krajina) Rakúska a Rakúsko-Uhorska v rokoch 1772 až 1918.
Pozrieť Uhorsko a Halič (región)
Hrad
Strečniansky hrad tvorí krajinársky malebnú kulisu horného Považia Topoľčiansky hrad s charakteristickým zakončením veže Stredoveký hrad Wawel v Krakove v polovici 19. storočia, Poľsko Hrad je.
Pozrieť Uhorsko a Hrad
Hričov (hrad)
Hrad na jeseň Hrad Hričov prvýkrát nasvietený Vnútorné priestory rozrumeného hradu Hričov Hričov (-normovaný názov) alebo Hričovský hrad je hradná zrúcanina na kopci nad Hričovským Podhradím.
Pozrieť Uhorsko a Hričov (hrad)
Huňadyovci
Huňadyovci (starším slovenským pravopisom: Hunyadiovci alebo Hunyadyovci; základný tvar: Huňady, starším slovenským pravopisom Hunyadi alebo Hunyady, maď. Hunyadi, starším maďarským pravopisom: Hunyady, rum. Huniade/Corvinus sau Corvinești) bola v 15.
Pozrieť Uhorsko a Huňadyovci
Husitstvo
Jan Hus Husitská zástava. Dnes nie je s istotou známe, akej farby boli husitské zástavy. V husitskej kronike Vavrinca z Březové sa uvádza, že husiti používali na vlajkách biely a červený kalich. Zmienka o zlatom kalichu na červenom poli (ako na obrázku) pochádza z Jenského kódexu, ten je však mladší z konca 15.
Pozrieť Uhorsko a Husitstvo
Isten, áldd meg a magyart
Isten, áldd meg a magyart alebo A magyar nép zivataros századaiból je pieseň, ktorej prvá sloha tvorí štátnu hymnu Maďarska (pod názvom Himnusz – doslova: Hymnus/Hymna).
Pozrieť Uhorsko a Isten, áldd meg a magyart
Istria
Istria Istria (-slov. normovaný názov; a) alebo Istrijský polostrov je polostrov v Chorvátsku (Istrijská a Prímorsko-gorskokotarská župa), Slovinsku (Obalno-kraška regija) a Taliansku (provincia Trieste).
Pozrieť Uhorsko a Istria
Jagelovci
Erb Jagelovcov Jagelovci alebo staršie Jagellovci (po poľsky Jagiellonowie, po litovsky Jogailaičiai, po česky Jagellonci) bola poľská panovnícka dynastia litovského pôvodu.
Pozrieť Uhorsko a Jagelovci
Jaroslav I. (Kyjevská Rus)
Jaroslav I. Múdry (* 978, † 20. február 1054, Vyšgorod, Ukrajina) zvaný aj Jaroslav Hladenica, syn Vladimíra I. Veľkého a polackej kňažnej Rognedy, od roku 987 - 1010 knieža Rostovsko-suzdaľského kniežatstva, 1010 - 1034 novgorodské knieža a v rokoch 1016 - 1018 a 1019 - 1054 knieža Kyjevskej Rusi.
Pozrieť Uhorsko a Jaroslav I. (Kyjevská Rus)
Ján Čaplovič (etnograf)
Ján Čaplovič (* 22. september 1780, Horné Príbelce – † 29. máj 1847, Viedeň) bol slovenský evanjelický advokát, publicista, etnograf.
Pozrieť Uhorsko a Ján Čaplovič (etnograf)
Ján Huňady
Ján Huňady (starším slovenským pravopisom: Ján Hynyadi/Hunyadi, po maďarsky Hunyady János, po nemeckyJohann Hunyadi, po rumunsky Iancu/Ioan (Corvinus) de Hunedoara, po srbsky Sibinjanin Janko; * 1387/1400/1407, hrad Hunyad, Hunedoara – † 11. august 1456, Zemun) bol sedmohradský šľachtic, vynikajúci vojvodca, jedna z najvýznamnejších osobností 15.
Pozrieť Uhorsko a Ján Huňady
Ján I. (Uhorsko)
Ján I. (* 2. február 1487, Spišský hrad, † 21. júl 1540, Sebeš, Uhorsko), vlastným menom Ján Zápoľský, bol sedmohradský vojvoda a od 11. novembra 1526 do 21. júla 1540 uhorský kráľ (protikráľ) z magnátskeho rodu Zápoľskovcov, syn krajinského hodnostára Štefana Zápoľského (* 1434, † 1499) a Hedvigy Tešínskej.
Pozrieť Uhorsko a Ján I. (Uhorsko)
Jidiš
Navrhovaná vlajka jazyka jidiš Jidiš (ייִדיש) je západogermánsky židovský jazyk, ktorým hovorí okolo štyroch miliónov Židov po celom svete.
Pozrieť Uhorsko a Jidiš
Jozef II. (Svätá rímska ríša)
Jozef II. 1773 Jozef II. (* 13. marec 1741, Viedeň, Habsburská monarchia – † 20. február 1790, Viedeň) bol od roku 1764 kráľom resp.
Pozrieť Uhorsko a Jozef II. (Svätá rímska ríša)
Judaizmus
Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam).
Pozrieť Uhorsko a Judaizmus
Kalvinizmus
Ženeve. Kalvinizmus je kresťanské protestantské vyznanie ktoré vzniklo v 16.
Pozrieť Uhorsko a Kalvinizmus
Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)
Blahoslavený Karol I. Habsburský (* 17. august 1887, Persenbeug-Gottsdorf, Rakúsko – † 1. apríl 1922, Madeira, Portugalsko) bol rakúsky arcivojvoda a posledný cisár (v rokoch 19161918), český (ako Karol III.) a uhorský kráľ (v rokoch 19161921 ako Karol IV.) z habsbursko-lotrinského rodu, najstarší syn arcivojvodu Otta Františka a Márie Jozefy Saskej.
Pozrieť Uhorsko a Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)
Karol I. (Uhorsko)
Karol I. Róbert z Anjou (* 1288, Neapol – † 16. júl 1342, Vyšehrad) bol uhorský kráľ v rokoch 1301/1307/13081342.
Pozrieť Uhorsko a Karol I. (Uhorsko)
Karpatská kotlina
Karpatská kotlina je pojem, ktorý je v (nielen v slovenskej, ale aj maďarskej) odbornej geologickej a geografickej literatúre (takmer) zhodný s termínom Panónska panva.
Pozrieť Uhorsko a Karpatská kotlina
Karpatskí Nemci
Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 2011. Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 2001. Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1970.
Pozrieť Uhorsko a Karpatskí Nemci
Komitát
Komitát (iné názvy: kráľovský komitát, hradské španstvo, kráľovská župa) je v slovenskej historiografii spätné označenie pre prvú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od konca 10.
Pozrieť Uhorsko a Komitát
Konštitučná monarchia
vojenská diktatúra Konštitučná monarchia je monarchia, v ktorej je moc panovníka obmedzená ústavou (odtiaľ názov „konštitučná“).
Pozrieť Uhorsko a Konštitučná monarchia
Koruna (Rakúsko-Uhorsko)
10 korún Koruna (nesprávne aj rakúsko-uhorská koruna) bola mena Rakúsko-Uhorska od roku 1892 do roku 1918.
Pozrieť Uhorsko a Koruna (Rakúsko-Uhorsko)
Korunná krajina
Ako korunná krajina (po nemecky Kronland) sa označovali od roku 1849 jednotlivé hlavné územné jednotky (celého) Rakúskeho cisárstva a potom od roku 1867 už iba Predlitavska v rámci Rakúsko-Uhorska.
Pozrieť Uhorsko a Korunná krajina
Kostol
Piešťanoch Kostol sa najčastejšie definuje ako kresťanská budova určená primárne na bohoslužby (v užšom zmysle len na verejné bohoslužby).
Pozrieť Uhorsko a Kostol
Kráľovské Uhorsko
Kráľovské Uhorsko bol oficiálny názov pre územie, ktoré zostalo z bývalého územia Uhorska po dobytí dnešného Maďarska Osmanskými Turkami (dobytie sa uskutočnilo v rokoch 1536 – 1541).
Pozrieť Uhorsko a Kráľovské Uhorsko
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Pozrieť Uhorsko a Kresťanstvo
Krk (ostrov)
Krk je chorvátsky ostrov v Jadranskom mori, v Kvarnerskom zálive.
Pozrieť Uhorsko a Krk (ostrov)
Ladislav Lysý
Ladislav Lysý alebo Ladislav Holý alebo Vladislav Plešivý († 1029/39) bol knieža Nitrianskeho kniežatstva pred rokom 1018/1029/1025 a podľa niektorých autorov aj na konci 10. storočia. Bol to bratranec Štefana I., prvého kráľa Uhorska, syn nitrianskeho kniežaťa Michala.
Pozrieť Uhorsko a Ladislav Lysý
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Pozrieť Uhorsko a Latinčina
Latinská cirkev
Chrám svätého Petra v Ríme Latinská cirkev (iné názvy: rímskokatolícka cirkev, (rímsko)katolícka cirkev latinského obradu/rítu, západná cirkev) je kresťanská cirkev pod jurisdikciou rímskeho pápeža používajúca rímsky (latinský) obrad.
Pozrieť Uhorsko a Latinská cirkev
Lech (rieka)
Lech je rieka v Rakúsku (Vorarlbersko, Tirolsko) a v Nemecku (Bavorsko).
Pozrieť Uhorsko a Lech (rieka)
Luteránstvo
Lutherova ruža Luteránstvo, luteranizmus alebo luterstvo (príslušník sa nazýva luterán) je kresťanské protestantské hnutie a smer hlásiace sa k teológii a odkazu Martina Luthera, Philippa Melanchthona a luteránskej reformácie.
Pozrieť Uhorsko a Luteránstvo
Maďarčina
Dvojjazyčné tabule na začiatku obce (Milhosť, Slovensko) Maďarčina (maď.) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.
Pozrieť Uhorsko a Maďarčina
Maďari
Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku.
Pozrieť Uhorsko a Maďari
Maďarizácia
Rozloženie národností v Rakúsko-Uhorsku v roku 1911 Bratislave Maďarizácia (doslova: pomaďarčovanie) alebo zastarano maďarizmus ako špecifický historický termín je súbor opatrení, postupov a snáh vlády, ale aj ostatných inštitúcií Uhorska na pomaďarčenie nemaďarského obyvateľstva v Uhorsku od konca 18.
Pozrieť Uhorsko a Maďarizácia
Maďarsko
Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.
Pozrieť Uhorsko a Maďarsko
Matúš Čák
Matúš Čák (starým pravopisom zriedkavo aj: Matúš Csák) môže byť meno viacerých príslušníkov viacerých vetiev rodu Čák, napr..
Pozrieť Uhorsko a Matúš Čák
Matej I.
Matej Korvín alebo Matej I. (po rumunsky Matei Corvin; v modernej maďarčine Hunyadi (Corvin) Mátyás alebo len Mátyás király; * 23. február 1443, Kluž – 6. apríl 1490, Viedeň) bol v rokoch 1458 až 1490 uhorský a chorvátsky kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa.
Pozrieť Uhorsko a Matej I.
Mária Terézia
Mária Terézia (* 13. máj 1717, Viedeň – † 29. november 1780, tamtiež) bola uhorská (17401780, ako Mária II. Terézia) a česká (17401780) kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa od roku 1740.
Pozrieť Uhorsko a Mária Terézia
Mešek II. (Poľsko)
Mešek II.
Pozrieť Uhorsko a Mešek II. (Poľsko)
Mesto
Mesto môže byť.
Pozrieť Uhorsko a Mesto
Monarchia
Monarchie vo svete Monarchia alebo mocnárstvo je štátne zriadenie resp.
Pozrieť Uhorsko a Monarchia
Mongoli
Mongoli (jednotné číslo Mongol) môžu byť.
Pozrieť Uhorsko a Mongoli
Mongolský vpád do Uhorska
Mongolsko tatárský vpád do Uhorska bol vpád mongolských vojsk na územie Uhorského kráľovstva v rokoch 12411242 súvisiaci s rozširovaním Mongolskej ríše smerom na západ od jej pôvodných sídiel.
Pozrieť Uhorsko a Mongolský vpád do Uhorska
Národnostné zloženie Uhorska
Uhorska podľa sčítania obyvateľstva v roku 1910 Toto je článok o národnostnom zložení Uhorska.
Pozrieť Uhorsko a Národnostné zloženie Uhorska
Neapol
Neapol je prístavné mesto v južnom Taliansku na pobreží Tyrrhenského mora, hlavné mesto regiónu Kampánia, hlavné hospodárske centrum juhu Talianska.
Pozrieť Uhorsko a Neapol
Nemčina
Nemčina (nemecky: Deutsch, čítaj) je západogermánsky jazyk využívaný najmä v strednej Európe.
Pozrieť Uhorsko a Nemčina
Nemci
Nemci sú národ žijúci primárne v Nemecku.
Pozrieť Uhorsko a Nemci
Nitrianske kniežatstvo
Nitrianske kniežatstvo alebo Nitriansko (podrobnejšie o názvoch pozri nižšie) bolo kniežatstvo v časti územia dnešného Slovenska (čiastočne aj Česka, Poľska a Maďarska) od 7./8. storočia do začiatku 12. storočia.
Pozrieť Uhorsko a Nitrianske kniežatstvo
Nitriansko
Nitriansko môže byť.
Pozrieť Uhorsko a Nitriansko
Októbrový diplom
Októbrový diplom (iné označenia: Cisársky diplom o úprave vnútorných štátoprávnych vzťahoch v monarchii, 20. október 1860, práv. označenie Cisársky diplom 226/1860 r. z.) bol dokument, cisársky diplom vydaný rakúskym cisárom Františkom Jozefom I.
Pozrieť Uhorsko a Októbrový diplom
Omodejovci
Omodejovci bol šľachtický rod v Uhorsku.
Pozrieť Uhorsko a Omodejovci
Ondrej I. (Uhorsko)
Ondrej I. (* 1015 – † pred 6. decembrom 1060, Zirc, Uhorsko) bol uhorský kráľ v rokoch 10461060, pochádzal z mladšej vetvy rodu Arpádovcov.
Pozrieť Uhorsko a Ondrej I. (Uhorsko)
Ondrej II. (Uhorsko)
Ondrej II. (* 1177 – † 21. september 1235) bol v rokoch 1205 – 1235 kráľ Uhorska.
Pozrieť Uhorsko a Ondrej II. (Uhorsko)
Orava (región)
Poloha Oravy Orava v rámci Uhorska Oravský hrad Pôvodný oravský erb Orava (Oravský región cestovného ruchu) je jeden zo slovenských regiónov a regiónov cestovného ruchu.
Pozrieť Uhorsko a Orava (región)
Oravský hrad
Oravský hrad z vtáčej perspektívy Oravský hrad v zime Oravský hrad (-normovaný názov; iné názvy: Oravský zámok, (hrad/zámok) Orava) je expozícia Oravského múzea.
Pozrieť Uhorsko a Oravský hrad
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Pozrieť Uhorsko a Osmanská ríša
Ostrihom (mesto)
Most Márie Valérie Ostrihom je mesto v Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe.
Pozrieť Uhorsko a Ostrihom (mesto)
Ostrihomské arcibiskupstvo
Ostrihomská bazilika Ostrihomské arcibiskupstvo bolo prvé a hlavné arcibiskupstvo v Uhorsku so sídlom v Ostrihome.
Pozrieť Uhorsko a Ostrihomské arcibiskupstvo
Osvietenský absolutizmus
Osvietenský absolutizmus je metóda a forma vlády, prípadne aj politická doktrína uplatňovaná v 2.
Pozrieť Uhorsko a Osvietenský absolutizmus
Osvietenstvo
Encyklopédie Jean-Jacques Rousseau, významná osobnosť osvietenstva Osvietenstvo bolo filozofický smer, kultúrne hnutie, životný postoj a dejinné obdobie s cieľom nahradiť názory opierajúce sa o náboženskú a politickú autoritu názormi, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu a zároveň obstoja pred jeho kritikou.
Pozrieť Uhorsko a Osvietenstvo
Přemyslovci
Přemyslovský erb Přemyslovci boli príslušníci českého panovníckeho rodu, ktorý vládol v Čechách od konca 9. storočia do roku 1306.
Pozrieť Uhorsko a Přemyslovci
Personálna únia
Personálna únia môže byť.
Pozrieť Uhorsko a Personálna únia
Piastovci
Erb dynastia Piastovcov Piastovci bola poľská dynastia (10. stor. – 1370), ktorú založil Mešek I. Mešek I. Svoj pôvod odvodzovali od bájneho Piasta, oráča z hniezdenského podhradia.
Pozrieť Uhorsko a Piastovci
Poľština
Poľština patrí medzi západoslovanské jazyky rovnako ako čeština, slovenčina, kašubčina a lužická srbčina.
Pozrieť Uhorsko a Poľština
Poľsko
Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.
Pozrieť Uhorsko a Poľsko
Podkarpatská Rus
Podkarpatská Rus je historický názov územia, ktoré sa z prevažnej časti rozkladá na území dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, čiastočne na území dnešného Prešovského a Košického kraja na Slovensku, malou časťou tiež na území Poľska a župy Maramureș v Rumunsku.
Pozrieť Uhorsko a Podkarpatská Rus
Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Pozrieť Uhorsko a Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Prekmurie
Poloha Prekmurie alebo Prekmurje (slovin. Prekmurje, maď. Muravidék, prek. Prekmürsko, nem. Übermurgebiet) je najvýchodnejšia časť Slovinska.
Pozrieť Uhorsko a Prekmurie
Protestantizmus
Krajiny s protestantskou väčšinou (2010) Protestantizmus alebo protestantstvo (príslušník sa nazýva protestant) je jedna z troch najväčších vetiev kresťanstva (popri katolíctve a pravosláví), ktorá vznikla v 16.
Pozrieť Uhorsko a Protestantizmus
Protihabsburské stavovské povstania
Protihabsburské stavovské povstania boli ozbrojené vystúpenia sedmohradských a uhorských stavov (šľachta a duchovenstvo), vedených sedmohradskými kniežatami alebo uhorskými magnátmi proti Habsburgovcom v rokoch 1604 (začiatok Bočkaiovho povstania) až 1711 (Satmársky mier).
Pozrieť Uhorsko a Protihabsburské stavovské povstania
Rab
Rab môže byť.
Pozrieť Uhorsko a Rab
Rakúske cisárstvo
Rakúske cisárstvo bola habsburská monarchia v rokoch 1804 – 1867.
Pozrieť Uhorsko a Rakúske cisárstvo
Rakúsko
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.
Pozrieť Uhorsko a Rakúsko
Rakúsko-uhorské vyrovnanie
Kondomínium Bosna a Hercegovina Rakúsko-uhorské vyrovnanie alebo rakúsko-maďarské vyrovnanie bolo rozdelenie rakúskeho cisárstva podľa princípu dualizmu na dva štáty Rakúsko (Predlitavsko) a Uhorsko (Zalitavsko) decembrovou ústavou z roku 1867.
Pozrieť Uhorsko a Rakúsko-uhorské vyrovnanie
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8.
Pozrieť Uhorsko a Rakúsko-Uhorsko
Regent
Regent, z lat. regens - vládnuci, je najčastejšie v monarchii označenie osoby, ktorá vykonáva právomoci panovníka v jeho mene, alebo v mene koruny.
Pozrieť Uhorsko a Regent
Revište
Revište je zrúcanina gotického hradu ležiaca na katastrálnom území mesta Žarnovica (mestská časť Revištské Podzámčie) v okrese Žarnovica v Banskobystrickom kraji.
Pozrieť Uhorsko a Revište
Rumunčina
Rumunčina je románsky jazyk, hovorí ním asi 24 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Rumunsku (ale aj v Maďarsku, Bulharsku, na Vojvodine a Ukrajine).
Pozrieť Uhorsko a Rumunčina
Rumuni
Rozšírenie Rumunov v Európe Rumunská folklórna skupina Rumuni sú románsky národ, žijúci najmä v Rumunsku, ako menšina v Srbsku, Maďarsku a zámorí.
Pozrieť Uhorsko a Rumuni
Rumunsko
Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.
Pozrieť Uhorsko a Rumunsko
Rusíni
Rusíni na Slovensku v roku 2001 Rusíni (zriedkavo Rusnaci, Rusňáci, Rusnáci; najmä v historických kontextoch aj Rut(h)éni; do druhej svetovej vojny vo význame a) či b) aj Karpatorusi, Uhrorusi, (uhorskí a haličskí) Rusi, Karpatskí Rusi, Podkarpatskí Rusi, uhorskí a haličskí Malorusi, Karpatskí Rusíni, lat.
Pozrieť Uhorsko a Rusíni
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Pozrieť Uhorsko a Rusko
Sáva
Sáva môže byť.
Pozrieť Uhorsko a Sáva
Sedmohradsko
Sedmohradsko v užšom zmysle Sedmohradsko v širšom zmysle (znázornené žltou) Kaplnka Sedmohradská krajina Mesto Sibiu Jána Sambucusa zo 16. st. Sedmohradsko alebo Transylvánia alebo Transilvánia, staršie Ardieľ je historická krajina v Rumunsku.
Pozrieť Uhorsko a Sedmohradsko
Sliezsko
Sliezsko je historické územie rozkladajúce sa v súčasnosti sčasti v Poľsku (väčšina území), sčasti v Česku a osada Pechern a dve exklávy severozápadne od mesta Bad Muskau ležia v Nemecku.
Pozrieť Uhorsko a Sliezsko
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Pozrieť Uhorsko a Slovania
Slováci
Galéria známych slovenských osobností z roku 18631. rad: Ján Mallý-Dusarov, Juraj Tvrdý, Jozef Kozáček, Štefan Moyzes, Martin Čulen, Karol Kuzmány, Štefan Závodník2. rad: Michal Chrástek, Viliam Pauliny-Tóth, Michal Miloslav Hodža, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci-Rimavský, Ján Gotčár, Andrej Ľudovít Radlinský, Jozef Miloslav Hurban3.
Pozrieť Uhorsko a Slováci
Slovenčina
Antona Bernoláka v Trnave Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).
Pozrieť Uhorsko a Slovenčina
Slovensko
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.
Pozrieť Uhorsko a Slovensko
Slovinčina
Rozšírenie slovinčiny Slovinčina (slovinský slovenščina, slovenski jezik) patrí do skupiny južnoslovanských jazykov a je úradným jazykom v Slovinsku.
Pozrieť Uhorsko a Slovinčina
Slovinci
Jurij Vega, slovinský matematik, fyzik a delostrelecký dôstojník Slovinci (po slovinsky Slovenci) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Slovinsku.
Pozrieť Uhorsko a Slovinci
Slovinsko
Slovinsko (slov. Slovenija), dlhý tvar Slovinská republika (slov. Republika Slovenija), je štát nachádzajúci sa v Európe na križovatke hlavných európskych kultúrnych a obchodných ciest.
Pozrieť Uhorsko a Slovinsko
Spiš
Spiš môže byť.
Pozrieť Uhorsko a Spiš
Spiš (región)
Spišský hrad Poloha Spišu v rámci Slovenska Spiš (Spišský región cestovného ruchu) je jeden zo slovenských regiónov a turistických regiónov.
Pozrieť Uhorsko a Spiš (región)
Spišský hrad
Spišský hrad (-normovaný názov; iné názvy: hrad Spiš, zastarano: Spišský zámok) je zrúcanina hradu, ktorá zaberá vrchol travertínovej kopy Spišský hradný vrch.
Pozrieť Uhorsko a Spišský hrad
Srbčina
Srbčina (do roku 1940: srbština; srb. alebo) je slovanský jazyk, ktorý sa prevažne používa v Srbsku.
Pozrieť Uhorsko a Srbčina
Srbi
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.
Pozrieť Uhorsko a Srbi
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Pozrieť Uhorsko a Srbsko
Stará bieloruština
Fráza «рꙋскй єзыкь» Stará bieloruština z litovského štatútu z roku 1588 Stará bieloruština (iné názvy pozri nižšie) bol historický východoslovanský jazyk, ktorým hovorili (a najmä písali) od 14./15.
Pozrieť Uhorsko a Stará bieloruština
Starý hrad (hrad)
Starý hrad (-normovaný názov; iné názvy: Starhrad, Varínsky hrad, Varín; historické doložené názvy: Warna, Varna, Owar, Owaar, Starigrad) je zrúcanina hradu, vypínajúca sa východne od Žiliny, na pravom brehu Váhu vo výške Nachádza sa neďaleko hradu Strečno, ale na opačnom brehu rieky nad Domašínskym meandrom.
Pozrieť Uhorsko a Starý hrad (hrad)
Stavovská monarchia
Stavovská monarchia je historická forma feudálnej monarchie, v ktorej sa niektoré stavy prostredníctvom stavovského snemu podieľali na zákonodarstve a správe.
Pozrieť Uhorsko a Stavovská monarchia
Stoličný Belehrad
Stoličný Belehrad (staršie: Stolný Belohrad) je mesto v Maďarsku.
Pozrieť Uhorsko a Stoličný Belehrad
Stolica (územie)
Stolica alebo šľachtická župa je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek Uhorska od novoveku až do zániku Uhorska v roku 1918 a potom aj krátko v Česko-Slovensku do konca roka 1922.
Pozrieť Uhorsko a Stolica (územie)
Stredné Slovensko
RŠÚJ 2 Stredné Slovensko Stredné Slovensko je.
Pozrieť Uhorsko a Stredné Slovensko
Sultán
Sultán je panovnícky titul používaný v moslimských krajinách.
Pozrieť Uhorsko a Sultán
Taliančina
Taliančina je románsky jazyk, hovorí ním asi 70 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Taliansku.
Pozrieť Uhorsko a Taliančina
Temešvár
Radnica Temešvár je mesto v západnom Rumunsku.
Pozrieť Uhorsko a Temešvár
Tisa
Tisa je druhá najvodnatejšia rieka Slovenska, najdlhší a ľavostranný prítok Dunaja.
Pozrieť Uhorsko a Tisa
Toliar (historická minca)
Porovnanie nemeckých a rakúskych toliarov s americkým štvrťdolárom (dole uprostred) Toliar (po nemecky dnes Taler, pôvodne po nemecky Thaler) bola veľká strieborná minca razená v rôznych obmenách v rôznych štátoch (vrátane Uhorska).
Pozrieť Uhorsko a Toliar (historická minca)
Trenčiansky hrad
Trenčiansky hrad (-normovaný názov) alebo (hrad) Trenčín je pomerne rozsiahly zrenovovaný hrad, týčiaci sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín.
Pozrieť Uhorsko a Trenčiansky hrad
Trnava
Radnica Gotický kostol sv. Mikuláša v noci Západoslovenské múzeum Jezuitský kláštor Katedrála sv. Jána krstiteľa Katedrála sv. Jána krstiteľa Rekreačná oblasť Kamenný mlyn Rekreačná oblasť Kamenný mlyn Jána Pavla II.
Pozrieť Uhorsko a Trnava
Turci
Turci (alebo nesprávne Turkovia) môže byť.
Pozrieť Uhorsko a Turci
Uhorské kniežatstvo
Uhorské kniežatstvo je najstaršie doložený uhorský štát v stredoveku, ktorý bol založený niekedy medzi rokmi 895 a 896 ako kmeňový zväz zjednocujúci pôvodne kočovný ľud Maďarov, ktorí postupne prešli z polokočovného spôsobu života na usadlý život.
Pozrieť Uhorsko a Uhorské kniežatstvo
Uhri
Uhri môžu byť.
Pozrieť Uhorsko a Uhri
Ukrajina
Ukrajina je štát vo východnej Európe.
Pozrieť Uhorsko a Ukrajina
Universitas Istropolitana
Universitas Istropolitana (Iné názvy: Universitas Histropolitana, Universitas Histropolensis, Universitas Posoniensis, od 16. storočia aj Academia Istropolitana) (1465/1467 – cca 1491) v Bratislave bola najstaršou univerzitou založenou na území Slovenska.
Pozrieť Uhorsko a Universitas Istropolitana
Univerzitná knižnica v Bratislave
Budova knižnice na Michalskej Tabuľa informujúca o kultúrnej pamiatke UNESCO v knižnici Budova knižnice na Ventúrskej ulici Univerzitná knižnica v Bratislave Univerzitná knižnica v Bratislave je najstaršia a najväčšia vedecká knižnica na Slovensku.
Pozrieť Uhorsko a Univerzitná knižnica v Bratislave
Vazul
Vazul (* asi 970 – † asi 1037) bol bratanec Štefana I., prvého kráľa Uhorska.
Pozrieť Uhorsko a Vazul
Východná katolícka cirkev
Východná katolícka cirkev (iné názvy: katolícka cirkev/katolíci východného obradu, uniati, východná cirkev zjednotená s Rímom) je niektorá z východných kresťanských cirkví, ktoré sú, rovnako ako rímskokatolícka cirkev, súčasťou katolíckej cirkvi, uznávajú za svoju hlavu rímskeho pápeža a ich vierouka je identická s vieroukou rímskokatolíckej cirkvi.
Pozrieť Uhorsko a Východná katolícka cirkev
Východné Slovensko
RŠÚJ 2 Východné Slovensko Východné Slovensko je východná oblasť Slovenska, presnejšie.
Pozrieť Uhorsko a Východné Slovensko
Veľká Morava
Veľká Morava (pre obdobie po roku 874 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša, VeľkomoravskoMOJMÍR II. In) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor.
Pozrieť Uhorsko a Veľká Morava
Viedeň
Moderná časť Viedne Komplex budov Organizácie Spojených národov Jazdecká socha cisára Jozefa II. Viedeň je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.
Pozrieť Uhorsko a Viedeň
Vlajka Uhorska
Posledná vlajka Uhorského kráľovstva, používaná v rokoch 1915 až 1918 Vlajka Uhorska bývala vlajkou štátneho útvaru, ktorý sa nachádzal v strednej Európe od roku 895/896 do roku 1918.
Pozrieť Uhorsko a Vlajka Uhorska
Vojvodina
Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina).
Pozrieť Uhorsko a Vojvodina
Vyšehrad (Maďarsko)
Vyšehrad (maď. Visegrád) je malé starobylé mesto na severe Maďarska v ohybe Dunaja, 25 km východne od Štúrova a severne od Budapešti oproti mestu Nagymaros.
Pozrieť Uhorsko a Vyšehrad (Maďarsko)
Zadunajské stredohorie
Zadunajské stredohorieMaďarsko.
Pozrieť Uhorsko a Zadunajské stredohorie
Zalitavsko
Zalitavsko (iné názvy: Translajtánsko, Translajtánia; staršie: Translajtania, Zaľutavsko, Krajiny za ĽutavouKožehuba, J. Zemepis pre nár. školy. Turč. Sv. Martin 1872. S. 31) bol neoficiálny názov pre Krajiny svätoštefanskej koruny (vlastné Uhorsko, Chorvátsko-Slavónsko a Rijeka), teda pre uhorskú časť Rakúsko-Uhorska (Uhorské kráľovstvo v širšom zmysle), od rakúsko-uhorského vyrovnania (1867) do zániku Rakúsko-Uhorska (1918).
Pozrieť Uhorsko a Zalitavsko
Záhorie
Senická pahorkatina Záhorie je región a región cestovného ruchu (Záhorský región cestovného ruchu) na západe Slovenska pri hraniciach s Českom a Rakúskom.
Pozrieť Uhorsko a Záhorie
Zlatá bula Ondreja II.
Zlatá bula Ondreja II. bolo privilégium uhorského kráľa Ondreja II. vydané v roku 1222.
Pozrieť Uhorsko a Zlatá bula Ondreja II.
Zlatý florén
Zlatý florén je minca, ktorú zaviedol svojou mincovou reformou Karol I. V roku 1325 tento panovník zaviedol zlatú menu (dukáty).
Pozrieť Uhorsko a Zlatý florén
Zlatý rakúskej meny
Zlatý Zlatý rakúskej meny (nem. Gulden österreichischer Währung, hovorovo Silbergulden, Gulden; skr. Gulden ö. W.; maď. osztrák-értékű forint; po slovensky hovorovo aj strieborný zlatý, strieborný zlatník, strieborná zlatka, zlatka, zlatník, gulden) bola mena rakúskej monarchie (resp.
Pozrieť Uhorsko a Zlatý rakúskej meny
Zoznam vládcov Uhorska
Pozri.
Pozrieť Uhorsko a Zoznam vládcov Uhorska
1. január
* Deň vzniku Slovenskej republiky – štátny sviatok SR.
Pozrieť Uhorsko a 1. január
10. storočie
10.
Pozrieť Uhorsko a 10. storočie
1030
Český vojvoda Břetislav I., ktorý bol vtedy správcom Moravy, sa zúčastnil na vojnovom ťažení nemeckého cisára Konráda II.
Pozrieť Uhorsko a 1030
11. storočie
11.
Pozrieť Uhorsko a 11. storočie
1108
* Zánik Nitrianskeho kniežatstva.
Pozrieť Uhorsko a 1108
1172
1172.
Pozrieť Uhorsko a 1172
12. storočie
12.
Pozrieť Uhorsko a 12. storočie
13. storočie
13.
Pozrieť Uhorsko a 13. storočie
1323
Pukancu udelil Karol Róbert mestské výsady 1323.
Pozrieť Uhorsko a 1323
14. storočie
14.
Pozrieť Uhorsko a 14. storočie
1408
1408.
Pozrieť Uhorsko a 1408
16. storočie
16.
Pozrieť Uhorsko a 16. storočie
17. storočie
17.
Pozrieť Uhorsko a 17. storočie
18. storočie
18.
Pozrieť Uhorsko a 18. storočie
19. storočie
19.
Pozrieť Uhorsko a 19. storočie
25. december
* Prvý sviatok vianočný (Narodenie Pána) – deň pracovného pokoja.
Pozrieť Uhorsko a 25. december
895
• Athelstan - anglosaský kráľ († 939) 0895.
Pozrieť Uhorsko a 895
901
0901.
Pozrieť Uhorsko a 901
925
0925.
Pozrieť Uhorsko a 925
Známy ako Uhorské kráľovstvo, Uhorský štát.
, Hrad, Hričov (hrad), Huňadyovci, Husitstvo, Isten, áldd meg a magyart, Istria, Jagelovci, Jaroslav I. (Kyjevská Rus), Ján Čaplovič (etnograf), Ján Huňady, Ján I. (Uhorsko), Jidiš, Jozef II. (Svätá rímska ríša), Judaizmus, Kalvinizmus, Karol I. (Rakúsko-Uhorsko), Karol I. (Uhorsko), Karpatská kotlina, Karpatskí Nemci, Komitát, Konštitučná monarchia, Koruna (Rakúsko-Uhorsko), Korunná krajina, Kostol, Kráľovské Uhorsko, Kresťanstvo, Krk (ostrov), Ladislav Lysý, Latinčina, Latinská cirkev, Lech (rieka), Luteránstvo, Maďarčina, Maďari, Maďarizácia, Maďarsko, Matúš Čák, Matej I., Mária Terézia, Mešek II. (Poľsko), Mesto, Monarchia, Mongoli, Mongolský vpád do Uhorska, Národnostné zloženie Uhorska, Neapol, Nemčina, Nemci, Nitrianske kniežatstvo, Nitriansko, Októbrový diplom, Omodejovci, Ondrej I. (Uhorsko), Ondrej II. (Uhorsko), Orava (región), Oravský hrad, Osmanská ríša, Ostrihom (mesto), Ostrihomské arcibiskupstvo, Osvietenský absolutizmus, Osvietenstvo, Přemyslovci, Personálna únia, Piastovci, Poľština, Poľsko, Podkarpatská Rus, Pravoslávna cirkev (východná Európa), Prekmurie, Protestantizmus, Protihabsburské stavovské povstania, Rab, Rakúske cisárstvo, Rakúsko, Rakúsko-uhorské vyrovnanie, Rakúsko-Uhorsko, Regent, Revište, Rumunčina, Rumuni, Rumunsko, Rusíni, Rusko, Sáva, Sedmohradsko, Sliezsko, Slovania, Slováci, Slovenčina, Slovensko, Slovinčina, Slovinci, Slovinsko, Spiš, Spiš (región), Spišský hrad, Srbčina, Srbi, Srbsko, Stará bieloruština, Starý hrad (hrad), Stavovská monarchia, Stoličný Belehrad, Stolica (územie), Stredné Slovensko, Sultán, Taliančina, Temešvár, Tisa, Toliar (historická minca), Trenčiansky hrad, Trnava, Turci, Uhorské kniežatstvo, Uhri, Ukrajina, Universitas Istropolitana, Univerzitná knižnica v Bratislave, Vazul, Východná katolícka cirkev, Východné Slovensko, Veľká Morava, Viedeň, Vlajka Uhorska, Vojvodina, Vyšehrad (Maďarsko), Zadunajské stredohorie, Zalitavsko, Záhorie, Zlatá bula Ondreja II., Zlatý florén, Zlatý rakúskej meny, Zoznam vládcov Uhorska, 1. január, 10. storočie, 1030, 11. storočie, 1108, 1172, 12. storočie, 13. storočie, 1323, 14. storočie, 1408, 16. storočie, 17. storočie, 18. storočie, 19. storočie, 25. december, 895, 901, 925.