Otvoriť v Google MapsObsah
151 vzťahy: Adrian Năstase, Alba (župa v Rumunsku), Alba Iulia, Apusenské vrchy, Arad (župa v Rumunsku), Argeș (župa), Ateizmus, Železné vráta (roklina), Župa (Rumunsko), Čierne more, Bacău (župa), Baia Mare, Balkánsky polostrov, Besarábia, Bihar (župa), Bistrița-Năsăud, Botoșani (župa), Brašov (mesto), Brașov (župa), Braila, Brăila (župa), Bukovina (krajina), Bukurešť, Bulharsko, Buzău (župa), Byzantská ríša, Caraș-Severin, Carpații Occidentali (v širšom zmysle), Călărași (župa), Cluj (župa), Constanța (župa), Covasna (župa), Craiova, Dâmbovița (župa), Deșteaptă-te, române!, Dejiny Rumunska, Delta Dunaja, Dnester, Dobrudža, Dolj, Dunaj, Európa, Európska únia, Galac, Galați (župa), Giurgiu (župa), Gorj, Gréci, Grécko, Harghita (župa), ... Rozbaliť index (101 viac) »
- Krajiny EÚ
- Členovia NATO
Adrian Năstase
Adrian Năstase (* 22. jún 1950) je rumunský sociálnodemokratický politik.
Pozrieť Rumunsko a Adrian Năstase
Alba (župa v Rumunsku)
Alba je župa v Rumunskom Sedmohradsku.
Pozrieť Rumunsko a Alba (župa v Rumunsku)
Alba Iulia
Alba Iulia (iné názvy pozri nižšie) je mesto v Rumunskom Sedmohradsku na rieke Mureš.
Pozrieť Rumunsko a Alba Iulia
Apusenské vrchy
Apusenské vrchy (-slovenský normovaný názov; iné názvy: Apuseni, Apuseny, Západné vrchy, Západorumunské vrchy, jazykovo nevhodne: Apusenské hory, Západné hory, ďalšie názvy pozri pod Carpații Occidentali; rum.
Pozrieť Rumunsko a Apusenské vrchy
Arad (župa v Rumunsku)
Poloha župy v Rumunsku Aradská župa (rumunsky Județul Arad) je župa v západnom Rumunsku pri hraniciach s Maďarskom.
Pozrieť Rumunsko a Arad (župa v Rumunsku)
Argeș (župa)
Poloha župy v Rumunsku Argeș je župa v južnej časti Rumunska, vo Valašsku.
Pozrieť Rumunsko a Argeș (župa)
Ateizmus
Baron Paul d'Holbach – francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov. Richard Dawkins – evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám.
Pozrieť Rumunsko a Ateizmus
Železné vráta (roklina)
Železné vráta je úžina na Balkáne, ktorou preteká rieka Dunaj.
Pozrieť Rumunsko a Železné vráta (roklina)
Župa (Rumunsko)
Valašsko modrou a rumunské Moldavsko červenou. Župa je administratívna jednotka najvyššej úrovne v Rumunsku.
Pozrieť Rumunsko a Župa (Rumunsko)
Čierne more
NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Pozrieť Rumunsko a Čierne more
Bacău (župa)
Poloha župy v Rumunsku Bacău je župa v Rumunsku.
Pozrieť Rumunsko a Bacău (župa)
Baia Mare
Baia Mare v noci Baia Mare je municípium v Rumunsku a hlavné mesto župy Maramureș.
Pozrieť Rumunsko a Baia Mare
Balkánsky polostrov
Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.
Pozrieť Rumunsko a Balkánsky polostrov
Besarábia
Mapa oblasti Besarábia. Besarábia (po ukrajinsky: Бесарабiя alebo Басарабiя, po rumunsky: Basarabia) je historická oblasť v dnešnom Moldavsku a na Ukrajine medzi Čiernym morom a riekami Prut, Dunaj a Dnester.
Pozrieť Rumunsko a Besarábia
Bihar (župa)
Bihar (iné názvy: Biharská župa, Bihárska župa, Bihorská župa), je župa v severozápadnom Rumunsku v regiónoch Krišana a Transilvánii.
Pozrieť Rumunsko a Bihar (župa)
Bistrița-Năsăud
Poloha župy v Rumunsku Bistrița-Năsăud (v slovenčine (s použitím historických exoným) aj Bi(y)stricko-nasodská župa) je župa v Rumunsku na severe krajiny.
Pozrieť Rumunsko a Bistrița-Năsăud
Botoșani (župa)
Poloha župy v Rumunsku Botoșani je župa v Rumunsku, v regióne Moldavsko, na severovýchode krajiny pri hraniciach s Ukrajinou a Moldavskom.
Pozrieť Rumunsko a Botoșani (župa)
Brašov (mesto)
Brašov je mesto v Rumunsku a hlavné mesto rovnomennej župy v Sedmohradsku (resp. v časti zvanej Burzenland) obklopené Karpatami.
Pozrieť Rumunsko a Brašov (mesto)
Brașov (župa)
Poloha župy v Rumunsku Brașov alebo Brašovská župa) je župa v geografickom strede Rumunska. Má rozlohu 5 363 km² a žije tu 589 028 obyvateľov. Sídlo župy je mesto Brašov.
Pozrieť Rumunsko a Brașov (župa)
Braila
Braila je mesto v rumunskom Valašsku.
Pozrieť Rumunsko a Braila
Brăila (župa)
Poloha župy v Rumunsku Brăila je župa v rumunskom Valašsku a rumunskom Moldavsku na východe krajiny.
Pozrieť Rumunsko a Brăila (župa)
Bukovina (krajina)
Poloha Bukoviny Bukovina (po rumunsky: Bucovina, po ukrajinsky: Буковина, po nemecky: Buchenland alebo Bukowina, po poľsky: Bukowina, po maďarsky: Bukovina) bola historická krajina, v rokoch 1775-1918 súčasť Rakúskej monarchie, v súčasnosti rozdelená medzi Rumunsko a Ukrajinu.
Pozrieť Rumunsko a Bukovina (krajina)
Bukurešť
Bukurešť je hlavné a najväčšie mesto Rumunska.
Pozrieť Rumunsko a Bukurešť
Bulharsko
Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.
Pozrieť Rumunsko a Bulharsko
Buzău (župa)
Poloha župy v Rumunsku Buzău je župa v na východe Rumunska, v rumunskom Valašsku pri hranici s rumunským Moldavskom.
Pozrieť Rumunsko a Buzău (župa)
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.
Pozrieť Rumunsko a Byzantská ríša
Caraș-Severin
Poloha župy v Rumunsku Caraș-Severin aj Krašovsko-severinská župa je župa v rumunskej časti Banátu.
Pozrieť Rumunsko a Caraș-Severin
Carpații Occidentali (v širšom zmysle)
Carpații Occidentali (iné názvy: Carpații Apuseni, Carpații de Apus, po slovensky aj: Západorumunské Karpaty, (Rumunské) Západné Karpaty) sú západná časť Karpát v Rumunsku medzi Panónskou panvou na západe, Transilvánskou kotlinou a Južnými Karpatmi na východe a Dunajom na juhu.
Pozrieť Rumunsko a Carpații Occidentali (v širšom zmysle)
Călărași (župa)
Poloha župy v Rumunsku Călărași je župa na juhovýchode Rumunska.
Pozrieť Rumunsko a Călărași (župa)
Cluj (župa)
Poloha župy v Rumunsku Cluj, alebo Klužská župa je župa v Rumunsku na severozápade krajiny.
Pozrieť Rumunsko a Cluj (župa)
Constanța (župa)
Poloha župy v Rumunsku Constanța je župa na juhovýchode Rumunska.
Pozrieť Rumunsko a Constanța (župa)
Covasna (župa)
Poloha župy v Rumunsku Covasna je župa v Rumunsku.
Pozrieť Rumunsko a Covasna (župa)
Craiova
Craiova je municípium v župe Dolj v Rumunsku.
Pozrieť Rumunsko a Craiova
Dâmbovița (župa)
Poloha župy v Rumunsku Dâmbovița je župa v Rumunsku.
Pozrieť Rumunsko a Dâmbovița (župa)
Deșteaptă-te, române!
Deșteaptă-te, române! je hymna Rumunska.
Pozrieť Rumunsko a Deșteaptă-te, române!
Dejiny Rumunska
Rumunský štátny znak Tento článok poskytuje základné informácie o dejinách Rumunska od praveku až dodnes.
Pozrieť Rumunsko a Dejiny Rumunska
Delta Dunaja
Delta Dunaja je druhá najväčšia riečna delta v Európe a najzachovalejšia na kontinente.
Pozrieť Rumunsko a Delta Dunaja
Dnester
Dnester je rieka dlhá.
Pozrieť Rumunsko a Dnester
Dobrudža
Mapa Rumunska s oranžovo zvýraznenou Severnou Dobrudžou, a Bulharska so žlto zvýraznenou Južnou Dobrudžou Dobrudža (rumunsky Dobrogea, bulharsky Добруджа), je historické územie o rozlohe 23 100 km² rozdelené dnes medzi Rumunsko a Bulharsko.
Pozrieť Rumunsko a Dobrudža
Dolj
Poloha župy v Rumunsku Dolj je župa v Rumunsku vo Valašsku.
Pozrieť Rumunsko a Dolj
Dunaj
Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.
Pozrieť Rumunsko a Dunaj
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Pozrieť Rumunsko a Európa
Európska únia
Európska únia (skrátene EÚ alebo Únia) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).
Pozrieť Rumunsko a Európska únia
Galac
Galac je municípium vo východnom Rumunsku a hlavné mesto rovnomennej župy pri brehu Dunaja.
Pozrieť Rumunsko a Galac
Galați (župa)
Poloha župy v Rumunsku Galați je župa na východe Rumunska, leží v rumunskom Moldavsku, má rozlohu 4 466 km² a žije tu 619 556 obyvateľov.
Pozrieť Rumunsko a Galați (župa)
Giurgiu (župa)
Poloha župy v Rumunsku Giurgiu je župa v Rumunskom Valašsku na juhu krajiny.
Pozrieť Rumunsko a Giurgiu (župa)
Gorj
Poloha župy v Rumunsku Gorj je župa v rumunskom Valašsku, leží na juhu krajiny a jej hlavné mesto je Târgu Jiu.
Pozrieť Rumunsko a Gorj
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Pozrieť Rumunsko a Gréci
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Pozrieť Rumunsko a Grécko
Harghita (župa)
Poloha župy v Rumunsku Harghita je rumunská župa v strednej časti Sedmohradska.
Pozrieť Rumunsko a Harghita (župa)
Hunedoara (župa)
Poloha župy v Rumunsku Hunedoara alebo Huňadská župa je župa v Rumunskom Sedmohradsku.
Pozrieť Rumunsko a Hunedoara (župa)
Hunedoara (mesto)
Erb mesta Hunedoara Hunedoara je mesto v západnom Rumunsku, stredisko župy Hunedoara.
Pozrieť Rumunsko a Hunedoara (mesto)
Iași (župa)
Poloha župy v Rumunsku Iași alebo po slovensky Jasy je župa v rumunskom Moldavsku na východe krajiny.
Pozrieť Rumunsko a Iași (župa)
Ialomița (župa)
Poloha župy v Rumunsku Ialomița je župa na juhovýchode Rumunska vo Valašsku.
Pozrieť Rumunsko a Ialomița (župa)
Ilfov (župa)
Poloha župy v Rumunsku Ilfov je župa v Rumunsku.
Pozrieť Rumunsko a Ilfov (župa)
Islam
Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.
Pozrieť Rumunsko a Islam
Jasy
Jasy je municípium v severovýchodnom Rumunsku. Podľa sčítania z roku 2011 malo 290 422 obyvateľov (štvrté najľudnatejšie mesto v Rumunsku). Metropolitná oblasť mesta Jasy mala v roku 2018 približne 500 000 obyvateľov a po Bukurešti je druhou najľudnatejšou v Rumunsku.
Pozrieť Rumunsko a Jasy
Južné Karpaty
Južné Karpaty alebo Rumunské Južné Karpaty alebo staršie Transilvánske Alpy/Transylvánske Alpy sú provincia Karpát.
Pozrieť Rumunsko a Južné Karpaty
Karpaty
Gerlachovský štít Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk) sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi Carpathian Mountains.
Pozrieť Rumunsko a Karpaty
Katolicizmus
Katolicizmus alebo katolíctvo je vetva kresťanstva, učenie, viera a náboženstvo katolíckej cirkvi (v ktoromkoľvek význame pojmu katolícka cirkev).
Pozrieť Rumunsko a Katolicizmus
Kluž
Kluž (do roku 1974 Cluj) je mesto v severozápadnom Rumunsku.
Pozrieť Rumunsko a Kluž
Konstanca
Konstanca je mesto v juhovýchodnom Rumunsku na pobreží Čierneho mora.
Pozrieť Rumunsko a Konstanca
Latinská cirkev
Chrám svätého Petra v Ríme Latinská cirkev (iné názvy: rímskokatolícka cirkev, (rímsko)katolícka cirkev latinského obradu/rítu, západná cirkev) je kresťanská cirkev pod jurisdikciou rímskeho pápeža používajúca rímsky (latinský) obrad.
Pozrieť Rumunsko a Latinská cirkev
Leu
Leu môže byť.
Pozrieť Rumunsko a Leu
Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike
Toto je zoznam lokalít Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike.
Pozrieť Rumunsko a Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike
Maďarčina
Dvojjazyčné tabule na začiatku obce (Milhosť, Slovensko) Maďarčina (maď.) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.
Pozrieť Rumunsko a Maďarčina
Maďari
Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku.
Pozrieť Rumunsko a Maďari
Maďarsko
Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.
Pozrieť Rumunsko a Maďarsko
Maramureș (župa)
Poloha župy v Rumunsku Maramureș alebo Marmarošská župa (maď. Máramaros megye) je župa na severe Rumunska.
Pozrieť Rumunsko a Maramureș (župa)
Mehedinți
Poloha župy v Rumunsku Mehedinți je župa v rumunskom Valašsku v jeho najzápadnejšom cípe.
Pozrieť Rumunsko a Mehedinți
Miercurea Ciuc
Miercurea Ciuc je mesto v Rumunsku, ktoré je hlavným mestom župy Harghita.
Pozrieť Rumunsko a Miercurea Ciuc
Moldavské kniežatstvo
reprodukcie štátneho znaku podľa cestovného pasu. 1855 Moldavské kniežatstvo (na mape vyznačené žlto). Súčasná hranica medzi Rumunskom a Moldavskom je vyznačená hrubou čiernou čiarou. Moldavské kniežatstvo alebo Moldavsko bol štát (a historický región) v 14. – 19.
Pozrieť Rumunsko a Moldavské kniežatstvo
Moldavsko
Národnostné zloženie obyvateľstva Moldavska v roku 1989 Moldavsko (rum. Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (rum. Republica Moldova), je vnútrozemský štát vo východnej Európe.
Pozrieť Rumunsko a Moldavsko
Moldoveanu
Moldoveanu alebo je najvyšší vrch Rumunska.
Pozrieť Rumunsko a Moldoveanu
Moslim
Moslim alebo muslim môže byť.
Pozrieť Rumunsko a Moslim
Mureš (rieka)
Mureš (dávnejšie po slov. Maruša, po maď. Maros, po rumunsky Mureș(ul), po česky Maroša/Maruše) je rieka v Rumunsku a Maďarsku, ľavostranný prítok Tisy (ústie pri Segedíne).
Pozrieť Rumunsko a Mureš (rieka)
Mureș (župa)
Poloha župy v Rumunsku Mureș alebo Marušská župa je župa v rumunskom Sedmohradsku na severe krajiny.
Pozrieť Rumunsko a Mureș (župa)
Neamț
Poloha župy v Rumunsku Neamț je župa v Rumunsku na severovýchode krajiny (rumunské Moldavsko. Má rozlohu 5 896 km², žije tu 557 000 obyvateľov a jej sídlom je mesto Piatra Neamț.
Pozrieť Rumunsko a Neamț
Nemčina
Nemčina (nemecky: Deutsch, čítaj) je západogermánsky jazyk využívaný najmä v strednej Európe.
Pozrieť Rumunsko a Nemčina
Nemci
Nemci sú národ žijúci primárne v Nemecku.
Pozrieť Rumunsko a Nemci
Olt (župa)
Poloha župy v Rumunsku Olt je župa v rumunskom Valašsku.
Pozrieť Rumunsko a Olt (župa)
Olt (rieka v Rumunsku)
Olt je rieka v Rumunsku, ľavostranný prítok Dunaja.
Pozrieť Rumunsko a Olt (rieka v Rumunsku)
Oradea
Oradea (hist. slovenský názov Veľký Varadín) je mesto v Rumunsku, v župe Bihar (BH) v Sedmohradsku.
Pozrieť Rumunsko a Oradea
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Organizácia Severoatlantickej zmluvy (skratka: NATO;; skratka: OTAN; najmä v 90. rokoch 20. storočia názov prekladaný ako Severoatlantická aliancia a do roku 1989 ako Severoatlantický pakt) je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená 4.
Pozrieť Rumunsko a Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Pozrieť Rumunsko a Osmanská ríša
Panónska panva
Panónska panva (zriedkavejšie Panónska nížina) je subsystém Alpsko-himalájskeho systému.
Pozrieť Rumunsko a Panónska panva
Poloprezidentská republika
vojenská diktatúra Poloprezidentská republika (iné názvy: semiprezidentská republika, semiprezidiálna republika, neoprezidentská republika; ako systém: poloprezidenci(on)alizmus, semiprezidencializmus, prezidiálny parlamentarizmus, neoprezidentský systém) je forma vlády alebo aj forma republiky, kde je vláda zodpovedná parlamentu, ale prezident je volený priamo občanmi a má postavenie presahujúce právomoci prezidenta parlamentnej republiky.
Pozrieť Rumunsko a Poloprezidentská republika
Prahova (župa)
Poloha župy v Rumunsku Prahova je župa v rumunskom Valašsku.
Pozrieť Rumunsko a Prahova (župa)
Predseda vlády
Predseda vlády (iné názvy: premiér, ministerský predseda; v niektorých krajinách kancelár; v slovenčine v minulosti aj prvý minister) sú označenia (skutočného či len formálneho) vedúceho člena vrcholného výkonného orgánu štátu, čiže spravidla vlády krajiny.
Pozrieť Rumunsko a Predseda vlády
Prezident
V republike je na čele štátu väčšinou prezident, ale jeho právomoci sa môžu v rôznych štátoch značne líšiť.
Pozrieť Rumunsko a Prezident
Protestantizmus
Krajiny s protestantskou väčšinou (2010) Protestantizmus alebo protestantstvo (príslušník sa nazýva protestant) je jedna z troch najväčších vetiev kresťanstva (popri katolíctve a pravosláví), ktorá vznikla v 16.
Pozrieť Rumunsko a Protestantizmus
Prut
Rieka Prut Prut (ukr. Прут) je dlhá rieka, prameniaca v Karpatoch, na Ukrajine, blízko rumunského mesta Galac sa vlieva do Dunaja.
Pozrieť Rumunsko a Prut
Rímska ríša
Rímska ríša (začiatočné R je veľké písmeno) môže byť.
Pozrieť Rumunsko a Rímska ríša
Rómaioi
Rómaioi (gr. Ρωμαίοι - doslova Rimania) alebo Rómioi (gr. Ρωμιοί) alebo po slovensky zriedkavo Romaiovia je grécky názov obyvateľov Východorímskej/Byzantskej ríše používaný (v tomto zmysle) od 4.
Pozrieť Rumunsko a Rómaioi
Rómčina
Rómčina (-kodifikovaný tvar; iné názvy: romčina, cigánčina; po rómsky romaňi čhib, rromani ćhib) alebo (ak sa považuje za viacero jazykov) rómske jazyky (romské jazyky, cigánske jazyky), je stredný indoárijský jazyk.
Pozrieť Rumunsko a Rómčina
Rómovia
Rómska vlajka Rómovia (jednotné číslo Róm, ženský rod Rómka; nekodifikovaný ale správnejší tvar: Romovia; slovakizovaný tvar používaný Rómami: Romáci; nesprávny tvar Romo) alebo Cigáni (j.
Pozrieť Rumunsko a Rómovia
Románske jazyky
Románske jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov, tvorená jazykmi, ktoré sa vyvinuli z latinčiny (presnejšie ľudovej latinčiny).
Pozrieť Rumunsko a Románske jazyky
Rumunčina
Rumunčina je románsky jazyk, hovorí ním asi 24 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Rumunsku (ale aj v Maďarsku, Bulharsku, na Vojvodine a Ukrajine).
Pozrieť Rumunsko a Rumunčina
Rumuni
Rozšírenie Rumunov v Európe Rumunská folklórna skupina Rumuni sú románsky národ, žijúci najmä v Rumunsku, ako menšina v Srbsku, Maďarsku a zámorí.
Pozrieť Rumunsko a Rumuni
Rumunská ľudová republika
Rumunská ľudová republika (skrátene: RĽR;; skrátene: R.P.R.) bol oficiálny názov Rumunska od 30. decembra 1947 až do 21. augusta 1965.
Pozrieť Rumunsko a Rumunská ľudová republika
Rumunská nížina
Rumunská nížina (-slovenský normovaný názov; staršie: Valašská nížina; po rumunsky Câmpia Română alebo Câmpia Dunării (de Jos) alebo Câmpia Dunării Inferioare, starším pravopisom sa vždy píše Cîmpia namiesto Câmpia) je nížinaté územie v Rumunsku a v Srbsku (v Srbsku sa volá Vlašska nizija) medzi Karpatmi a Dunajom; je to severná časť Dolnodunajskej nížiny.
Pozrieť Rumunsko a Rumunská nížina
Rumunská pravoslávna cirkev
Rumunská pravoslávna cirkev je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví.
Pozrieť Rumunsko a Rumunská pravoslávna cirkev
Rumunská socialistická republika
Rumunská socialistická republika (skrátene: RSR;; skrátene: R.S.R.) bol socialistický štát v juhovýchodnej Európe existujúci v rokoch 1965 – 1989.
Pozrieť Rumunsko a Rumunská socialistická republika
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kniežatstvo je obvyklé označenie rumunského štátu od roku 1859 (alebo od 1861/1862) do roku 1881.
Pozrieť Rumunsko a Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Rumunské kráľovstvo (po rumunsky: Regatul României; 1919 – 1940 neformálne aj Veľké Rumunsko) bol rumunský štát, parlamentná monarchia, v období od 13. marca 1881 do 30. decembra 1947.
Pozrieť Rumunsko a Rumunské kráľovstvo
Rusi
Rusi (staršie: Rusovia, Veľkorusi; po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou.
Pozrieť Rumunsko a Rusi
Salaš (župa)
Poloha župy v Rumunsku Salaš (iné názvy: Šalajská župa, Siladská župa) je župa v Rumunsku, v Transilvánii.
Pozrieť Rumunsko a Salaš (župa)
Satu Mare (mesto)
Satu Mare (historický slovenský názov: Satmár;,, v preklade Veľká Dedina) je mesto v severozápadnom Rumunsku v blízkosti hraníc s Maďarskom.
Pozrieť Rumunsko a Satu Mare (mesto)
Satumarská župa (Rumunsko)
Poloha župy v Rumunsku Satumarská župa (iné názvy: Satmárska župa, Satmarská župa; rumunsky Județul Satu Mare) je župa na severozápade Rumunska.
Pozrieť Rumunsko a Satumarská župa (Rumunsko)
Sedmohradsko
Sedmohradsko v užšom zmysle Sedmohradsko v širšom zmysle (znázornené žltou) Kaplnka Sedmohradská krajina Mesto Sibiu Jána Sambucusa zo 16. st. Sedmohradsko alebo Transylvánia alebo Transilvánia, staršie Ardieľ je historická krajina v Rumunsku.
Pozrieť Rumunsko a Sedmohradsko
Segedín
Segedín je s rozlohou a 160 tisíc obyvateľmi tretím najväčším mestom Maďarska.
Pozrieť Rumunsko a Segedín
Sibiu (župa)
Poloha župy v Rumunsku Sibiu alebo Sibiňská župa je župa v Rumunsku približne v strede krajiny.
Pozrieť Rumunsko a Sibiu (župa)
Sibiu (mesto)
Sibiu je mesto v rumunskom Sedmohradsku a zároveň centrum rovnomennej župy.
Pozrieť Rumunsko a Sibiu (mesto)
Sighișoara
Sighișoara je mesto v rumunskej župe Mureș.
Pozrieť Rumunsko a Sighișoara
Slováci
Galéria známych slovenských osobností z roku 18631. rad: Ján Mallý-Dusarov, Juraj Tvrdý, Jozef Kozáček, Štefan Moyzes, Martin Čulen, Karol Kuzmány, Štefan Závodník2. rad: Michal Chrástek, Viliam Pauliny-Tóth, Michal Miloslav Hodža, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci-Rimavský, Ján Gotčár, Andrej Ľudovít Radlinský, Jozef Miloslav Hurban3.
Pozrieť Rumunsko a Slováci
Slovenčina
Antona Bernoláka v Trnave Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).
Pozrieť Rumunsko a Slovenčina
Sovietsky zväz
Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.
Pozrieť Rumunsko a Sovietsky zväz
Srbčina
Srbčina (do roku 1940: srbština; srb. alebo) je slovanský jazyk, ktorý sa prevažne používa v Srbsku.
Pozrieť Rumunsko a Srbčina
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Pozrieť Rumunsko a Srbsko
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Pozrieť Rumunsko a Starovek
Suceava
Suceava Erb mesta Suceava je župné mesto v severovýchodnom Rumunsku.
Pozrieť Rumunsko a Suceava
Suceava (župa)
Poloha župy v Rumunsku Suceava je župa v na severe Rumunska.
Pozrieť Rumunsko a Suceava (župa)
Taliansko
Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.
Pozrieť Rumunsko a Taliansko
Târgu Mureș
Târgu Mureș je municípium v Rumunsku, ktoré je centrom župy Mureș.
Pozrieť Rumunsko a Târgu Mureș
Teleorman (župa)
Poloha župy v Rumunsku Teleorman je župa (judeţ) v južnom Rumunsku vo Valašsku.
Pozrieť Rumunsko a Teleorman (župa)
Temešvár
Radnica Temešvár je mesto v západnom Rumunsku.
Pozrieť Rumunsko a Temešvár
Timiș (župa)
Poloha župy v Rumunsku Timiș alebo Temešvárska župa je župa v najzápadnejšej časti rumunského Banátu vo Veľkej dunajskej kotline.
Pozrieť Rumunsko a Timiș (župa)
Tisa
Tisa je druhá najvodnatejšia rieka Slovenska, najdlhší a ľavostranný prítok Dunaja.
Pozrieť Rumunsko a Tisa
Tulcea
Tulcea je mesto v Rumunsku v historickej oblasti Dobrudža a administratívne centrum rovnomennej župy.
Pozrieť Rumunsko a Tulcea
Tulcea (župa)
Poloha župy v Rumunsku Tulcea je župa v Rumunsku na východe krajiny v delte Dunaja.
Pozrieť Rumunsko a Tulcea (župa)
Ukrajina
Ukrajina je štát vo východnej Európe.
Pozrieť Rumunsko a Ukrajina
Ukrajinčina
juhozápadná skupina Rozšírenie ukrajinčiny Ukrajinčina (po ukrajinsky: українська мова - ukrajins'ka mova; staršie názvy: maloruština, maloruské nárečie, rusínčina, rut(h)énčina) je východoslovanský jazyk.
Pozrieť Rumunsko a Ukrajinčina
Ukrajinci
Taras Hryhorovyč Ševčenko, jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry Ukrajinci (do začiatku/polovice 20. stor.: Malorusi, Rusíni/Rut(h)éni) sú východoslovanský národ, žijúci najmä na Ukrajine.
Pozrieť Rumunsko a Ukrajinci
Uniatská cirkev
Uniatská cirkev alebo uniati môže byť.
Pozrieť Rumunsko a Uniatská cirkev
Valašsko (Rumunsko)
Valašsko na juhu Rumunska (žlté) Valašsko (po rumunsky: Ţara Românească – „Rumunská krajina“ alebo Vlahia alebo Valahia) je názov historickej krajiny a kniežatstva (od stredoveku do 19. storočia) na území súčasného Rumunska.
Pozrieť Rumunsko a Valašsko (Rumunsko)
Valach
Valach (mn. č. Valasi) môže byť.
Pozrieť Rumunsko a Valach
Vaslui (župa)
Poloha župy v Rumunsku Vaslui je župa v Rumunsku na východe krajiny v rumunskom Moldavsku a pri hranici s Moldavskom.
Pozrieť Rumunsko a Vaslui (župa)
Vâlcea (župa)
Poloha župy v Rumunsku Vâlcea je župa v rumunskom Valašsku.
Pozrieť Rumunsko a Vâlcea (župa)
Východné Karpaty
Východné Karpaty môže byť.
Pozrieť Rumunsko a Východné Karpaty
Veľká dunajská kotlina
Veľká dunajská kotlina alebo menej často Veľká dunajská nížina (zastarano Veľká uhorská nížina, Veľká Dolná zem, Dolná zem; po maďarsky Alföld, Nagy Alföld, Nagy-Magyar-Alföld, po rumunsky Câmpia Tisei) je geomorfologická suprovincia Východopanónskej panvy v Maďarsku (Alföld v užšom zmysle), na východnom Slovensku (Východoslovenská nížina), na Ukrajine (Закарпатська низовина – Zakarpatska nyzovyna - Zakarpatská nížina), v Srbsku (rôzne mená) a Chorvátsku (rôzne mená).
Pozrieť Rumunsko a Veľká dunajská kotlina
Vrancea (župa)
Poloha župy v Rumunsku Vrancea je župa v rumunskom Moldavsku.
Pozrieť Rumunsko a Vrancea (župa)
1. júl
úvodný ročník Tour de France.
Pozrieť Rumunsko a 1. júl
106
0106.
Pozrieť Rumunsko a 106
1521
Rok 1521 (MDXXI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu, bol to 1521.
Pozrieť Rumunsko a 1521
16. storočie
16.
Pozrieť Rumunsko a 16. storočie
18. storočie
18.
Pozrieť Rumunsko a 18. storočie
19. storočie
19.
Pozrieť Rumunsko a 19. storočie
2002
Rok 2002 (MMII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.
Pozrieť Rumunsko a 2002
2003
Rok 2003 (MMIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.
Pozrieť Rumunsko a 2003
21. august
* Deň obetí okupácie Česko-Slovenska – pamätný deň SR.
Pozrieť Rumunsko a 21. august
30. december
* Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu – pamätný deň SR.
Pozrieť Rumunsko a 30. december
Pozri tiež
Krajiny EÚ
- Írsko
- Španielsko
- Švédsko
- Belgicko
- Bulharsko
- Chorvátsko
- Cyprus
- Dánsko
- Estónsko
- Fínsko
- Francúzsko
- Grécko
- Holandsko
- Holandsko (kráľovstvo)
- Litva
- Lotyšsko
- Luxembursko
- Malta
- Maďarsko
- Nemecko
- Portugalsko
- Poľsko
- Rakúsko
- Rumunsko
- Slovensko
- Slovinsko
- Taliansko
- Česko
- Členovia Európskej únie
Členovia NATO
- Španielsko
- Švédsko
- Albánsko
- Belgicko
- Bulharsko
- Chorvátsko
- Dánsko
- Estónsko
- Fínsko
- Francúzsko
- Grécko
- Holandsko
- Holandsko (kráľovstvo)
- Island
- Kanada
- Litva
- Lotyšsko
- Luxembursko
- Maďarsko
- Nórsko
- Nemecko
- Portugalsko
- Poľsko
- Rumunsko
- Severné Macedónsko
- Slovensko
- Slovinsko
- Spojené štáty
- Spojené kráľovstvo
- Taliansko
- Turecko
- Česko
- Čierna Hora
Známy ako Rumunská republika.