Obsah
138 vzťahy: Amoniak, Areografia, Aristoteles, Aspekt (astronómia), Asteroid, Astrofotografia, Astrológia, Atmosféra (kozmického telesa), Autonómny robot, BepiColombo, California Institute of Technology, Clyde William Tombaugh, Deutérium, Drakova rovnica, Dvojplanéta, Ekliptika, Elipsa, Elongácia (astronómia), Energia, Epicyklus, Eris, Extrasolárna planéta, Ferdinand (mesiac), Galaxia (Mliečna cesta), Galileo (kozmická sonda), Geocentrizmus, Giovanni Domenico Cassini, Gravitačná diferenciácia, Gravitačná kontrakcia, Gravitácia, Grécka mytológia, Grécke jazyky, Guľa, Hélium, Heliocentrizmus, Hillova sféra, Hmlovina, Hmotnosť, Hnedý trpaslík, Horúci Jupiter, Hustota, Hviezda, Hypotetická planéta, Infračervené žiarenie, Inuit, Jadro planéty, Johann Gottfried Galle, Johannes Kepler, Joviálna planéta, Kôra, ... Rozbaliť index (88 viac) »
- Planéty
- Planetológia
Amoniak
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.
Pozrieť Planéta a Amoniak
Areografia
Areografia (gr. Ares – Mars; graphein – opísať) je náuka o povrchu Marsu.
Pozrieť Planéta a Areografia
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.).
Pozrieť Planéta a Aristoteles
Aspekt (astronómia)
Aspekt alebo konštelácia je vzájomná poloha kozmických objektov (obyčajne planéty a Slnka) na oblohe vzhľadom na pozorovateľa na Zemi, pri ktorej rozdiel v ekliptikálnej dĺžke pozorovaných telies (elongácia) nadobúda významnú hodnotu, napr.
Pozrieť Planéta a Aspekt (astronómia)
Asteroid
Asteroid môže byť.
Pozrieť Planéta a Asteroid
Astrofotografia
m. Astrofotografia je špecializovaný typ fotografie, ktorý sa zameriava na tvorbu fotografií astronomických objektov na nočnej oblohe ako planét, hviezd a veľmi ďalekých objektov ako sú hviezdne zoskupenia a galaxie.
Pozrieť Planéta a Astrofotografia
Astrológia
Zvieratník zo synagógy zo 6. storočia Astrológia je veľmi starý odbor (rozumej paveda), ktorý hľadá vzťahy a súvislosti medzi postavením nebeských telies a aktuálnymi, minulými či budúcimi dejmi na určitom mieste povrchu Zeme.
Pozrieť Planéta a Astrológia
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Pozrieť Planéta a Atmosféra (kozmického telesa)
Autonómny robot
Autonómny robot je robot, ktorý dokáže samostatne vykonávať požadované úlohy v neštruktúrovanom prostredí dlhšiu dobu, pričom nie je potrebná kontinuálna asistencia človeka.
Pozrieť Planéta a Autonómny robot
BepiColombo
Typ misie |Planetárna |- !Operator | |- !Website | |- !Trvanie misie |7 rokov |- | colspan.
Pozrieť Planéta a BepiColombo
California Institute of Technology
Vchod do kampusu Caltechu, East California Boulevard, Pasadena, Kalifornia. California Institute of Technology (prekladané ako Kalifornská technická univerzita, Kalifornská vysoká škola technická alebo nepresne ako Kalifornský technologický inštitút; skrátene Caltech) je súkromná univerzita so zameraním na výskum v oblasti vedy, technológie a inžinierstva.
Pozrieť Planéta a California Institute of Technology
Clyde William Tombaugh
Clyde William Tombaugh (* 4. február 1906, Streator, Illinois, USA – † 17. január 1997, Las Cruces, Nové Mexiko, USA) bol americký astronóm.
Pozrieť Planéta a Clyde William Tombaugh
Deutérium
Deutérium (z gréčtiny δευτερον: „druhý“) alebo ťažký vodík je jeden z izotopov vodíka.
Pozrieť Planéta a Deutérium
Drakova rovnica
Drakova rovnica je matematická rovnica, ktorá teoreticky umožňuje vypočítať počet inteligentných foriem mimozemských civilizácií vo vesmíre, s ktorými je možné nadviazať kontakt.
Pozrieť Planéta a Drakova rovnica
Dvojplanéta
Dvojplanéta je systém dvoch gravitačne viazaných planét alebo objektov porovnateľnej veľkosti obiehajúcich okolo spoločného ťažiska.
Pozrieť Planéta a Dvojplanéta
Ekliptika
Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
Pozrieť Planéta a Ekliptika
Elipsa
Elipsa je rovinná krivka, ktorá patrí do triedy kužeľosečiek.
Pozrieť Planéta a Elipsa
Elongácia (astronómia)
Elongácia je termín označujúci uhol medzi Slnkom a planétou pri pozorovaní zo Zeme.
Pozrieť Planéta a Elongácia (astronómia)
Energia
Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave.
Pozrieť Planéta a Energia
Epicyklus
Zobrazenie základných prvkov Ptolemaiovskej astronómie Epicyklus je kruh, pomocou ktorého sa v starších sústavách (napríklad v Ptolemaiovej) vysvetľoval pozorovaný pohyb planét.
Pozrieť Planéta a Epicyklus
Eris
''Eris'', aténska kresba z 575 pred Kr.–525 pred Kr. Eris alebo Erida (grécky ἔρις - eris - doslova "svár") je grécka bohyňa sváru, v rímskom panteóne sa nazýva Discordia.
Pozrieť Planéta a Eris
Extrasolárna planéta
Umelcova predstava trojitého západu „slnka“ na planéte HD 188753 Ab Extrasolárna planéta alebo exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy.
Pozrieť Planéta a Extrasolárna planéta
Ferdinand (mesiac)
Ferdinand je jeden z malých vnútorných mesiacov planéty Urán.
Pozrieť Planéta a Ferdinand (mesiac)
Galaxia (Mliečna cesta)
Galaxia (- s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava.
Pozrieť Planéta a Galaxia (Mliečna cesta)
Galileo (kozmická sonda)
Galileo bola americká planetárna sonda, určená na prieskum planéty Jupiter, jej okolia a systému jej mesiacov, najmä štyroch veľkých tzv.
Pozrieť Planéta a Galileo (kozmická sonda)
Geocentrizmus
thumb Geocentrizmus je názor alebo tvrdenie, že Zem je stredom vesmíru.
Pozrieť Planéta a Geocentrizmus
Giovanni Domenico Cassini
Giovanni Domenico Cassini alebo Jean-Dominique Cassini (* 8. jún 1625, Perinaldo, Janovská republika – † 14. september 1712, Paríž, Francúzsko) bol taliansko-francúzsky astronóm a inžinier.
Pozrieť Planéta a Giovanni Domenico Cassini
Gravitačná diferenciácia
Gravitačná diferenciácia alebo diferenciácia je proces, ktorý prebieha v terestrických telesách za predpokladu, že majú dostatočne dlhý čas roztavené vnútro aj povrch.
Pozrieť Planéta a Gravitačná diferenciácia
Gravitačná kontrakcia
Gravitačná kontrakcia je proces, pri ktorom pôsobením vlastnej gravitácie medzi časticami vesmírneho telesa dochádza k jeho zmršťovaniu, pričom sa teleso zahrieva a obyčajne sa zrýchľuje jeho rotácia.
Pozrieť Planéta a Gravitačná kontrakcia
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Pozrieť Planéta a Gravitácia
Grécka mytológia
Grécka mytológia je súbor gréckych mýtov.
Pozrieť Planéta a Grécka mytológia
Grécke jazyky
Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.
Pozrieť Planéta a Grécke jazyky
Guľa
Guľa môže byť.
Pozrieť Planéta a Guľa
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Pozrieť Planéta a Hélium
Heliocentrizmus
Andrea Cellaria z jeho knihy ''Harmonia Macrocosmica'' Heliocentrizmus je teória tvrdiaca, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy.
Pozrieť Planéta a Heliocentrizmus
Hillova sféra
Hillova sféra je oblasť okolo telesa, v ktorom je jeho gravitačná sila silnejšia ako gravitačná sila masívnejšieho telesa, ktoré obieha.
Pozrieť Planéta a Hillova sféra
Hmlovina
Hmlovina môže byť.
Pozrieť Planéta a Hmlovina
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Pozrieť Planéta a Hmotnosť
Hnedý trpaslík
Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo od materskej hviezdy Gliese 229A Hnedý trpaslík je substelárny objekt, ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti, ale má plne vodivý povrch a vnútro.
Pozrieť Planéta a Hnedý trpaslík
Horúci Jupiter
Umelcova predstava planéty HD 209458b (Osiris) Horúci Jupiter alebo aj roaster, pegasid alebo planéta Pegasi je trieda extrasolárnych planét, ktorých hmotnosť je blízka alebo vyššia ako hmotnosť Jupitera (1,9 × 1027 kg), ale na rozdiel od slnečnej sústavy, kde Jupiter obieha okolo Slnka vo vzdialenosti 5 AU, planéty typu horúci Jupiter obiehajú vo vzdialenosti okolo 0,05 AU od materskej hviezdy, čo je osmina vzdialenosti Merkúra od Slnka.
Pozrieť Planéta a Horúci Jupiter
Hustota
Hustota môže byť.
Pozrieť Planéta a Hustota
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Pozrieť Planéta a Hviezda
Hypotetická planéta
Hypotetická planéta je planéta, ktorej existencia sa predpokladá alebo predpokladala, ale zatiaľ nebola dokázaná.
Pozrieť Planéta a Hypotetická planéta
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Pozrieť Planéta a Infračervené žiarenie
Inuit
Inuit môže byť.
Pozrieť Planéta a Inuit
Jadro planéty
Prierez telesami (zľava doprava) Merkúr, Venuša, Zem, Mesiac, Mars. Pojmom jadro planéty označujeme najvnútornejšie vrstvy planéty.
Pozrieť Planéta a Jadro planéty
Johann Gottfried Galle
Johann Gottfried Galle (* 9. jún 1812, Radis (Sasko-Anhaltsko) – † 10. júl 1910, Postupim (Brandenbursko)) bol nemecký astronóm.
Pozrieť Planéta a Johann Gottfried Galle
Johannes Kepler
Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt – † 15. november 1630, Regensburg) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.
Pozrieť Planéta a Johannes Kepler
Joviálna planéta
Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.
Pozrieť Planéta a Joviálna planéta
Kôra
Kôra môže byť.
Pozrieť Planéta a Kôra
Keplerove zákony
Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler.
Pozrieť Planéta a Keplerove zákony
Klaudios Ptolemaios
Stredoveký portrét Idealizovaný portrét zo 16. storočia Ptolemaiova mapa sveta, 1482 Klaudios Ptolemaios (v gréčtine: Κλαύδιος Πτολεμαῖος; * asi 85 – † asi 165) bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.
Pozrieť Planéta a Klaudios Ptolemaios
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Pozrieť Planéta a Kométa
Konjunkcia (astronómia)
Konjunkcia Mesiaca a Venuše Konjunkcia je termín používaný v pozičnej astronómii a astrológii.
Pozrieť Planéta a Konjunkcia (astronómia)
Kozmická sonda
Genesis Kozmická sonda je umelé kozmické teleso bez ľudskej posádky vypustené k Mesiacu alebo na únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa, alebo zo slnečného gravitačného poľa.
Pozrieť Planéta a Kozmická sonda
Kružnica
Znázornenie kružnice Kružnica je rovinná krivka z triedy kužeľosečiek, je to rez kužeľovej plochy rovinou prechádzajúcou kužeľovou plochou kolmou na os kužeľovej plochy.
Pozrieť Planéta a Kružnica
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F.
Pozrieť Planéta a Magnetické pole
Magnetosféra
Umelecké stvárnenie zemskej magnetosféry. Magnetosféra je oblasť okolo astronomického telesa, v ktorej dominuje magnetické pole tvorené daným telesom.
Pozrieť Planéta a Magnetosféra
Magnitúda
Magnitúda môže byť.
Pozrieť Planéta a Magnitúda
Mariner 2
Mariner 2 je americká sonda programu Mariner, ktorá ako prvá skúmala planétu Venuša.
Pozrieť Planéta a Mariner 2
Mariner 4
Mariner 4 (Mariner-Mars 1964) bola štvrtá americká sonda k Marsu zo série Mariner, ktorá 15. júla 1965 úspešne preletela okolo Marsu a odoslala 22 kvalitných snímok marťanského povrchu.
Pozrieť Planéta a Mariner 4
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Pozrieť Planéta a Mars
Mars 3
Model pristávacieho modulu sondy Mars 3 Mars 3 bola sovietska kozmická sonda, ktorá ako prvá sonda v histórii mäkko pristála na povrchu Marsu.
Pozrieť Planéta a Mars 3
Medzinárodná astronomická únia
Logo Medzinárodná astronomická únia (skr. IAU) je medzinárodná organizácia, ktorá spája národné astronomické spoločnosti sveta.
Pozrieť Planéta a Medzinárodná astronomická únia
Merkúr
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Planéta a Merkúr
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Pozrieť Planéta a Mesiac
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Pozrieť Planéta a Mesiac (družica)
MESSENGER
MESSENGER (MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry and Ranging – doslova "povrch Merkúra, kozmické prostredie, geochémia a meranie"; zároveň messenger – posol) bola planetárna kozmická sonda NASA k Merkúru, prvá po 35 rokoch.
Pozrieť Planéta a MESSENGER
Michael E. Brown
Michael „Mike“ E. Brown (* 5. jún 1965, Huntsville, Alabama, USA) je americký astronóm, profesor planetárnej astronómie a objaviteľ alebo spoluobjaviteľ dvoch trpaslíčich planét.
Pozrieť Planéta a Michael E. Brown
Mikuláš Kopernik
Mikuláš Kopernik (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník, v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24.
Pozrieť Planéta a Mikuláš Kopernik
National Aeronautics and Space Administration
National Aeronautics and Space Administration (skratka: NASA), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako Národný úrad pre letectvo a vesmír, je americká vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva a kozmonautiky.
Pozrieť Planéta a National Aeronautics and Space Administration
Neptún
Neptún je ôsma a najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Planéta a Neptún
Neso (mesiac)
Neso je prirodzený satelit Neptúna.
Pozrieť Planéta a Neso (mesiac)
New Horizons
New Horizons je americká planetárna sonda, určená na prieskum trpasličej planéty Pluto, jej mesiacov a ďalších transneptúnskych telies (TNO).
Pozrieť Planéta a New Horizons
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu.
Pozrieť Planéta a Obežná dráha
Obzor
Obzor môže byť.
Pozrieť Planéta a Obzor
Opozícia (astronómia)
Opozícia je vzájomná poloha dvoch telies (obyčajne planéty a Slnka) vzhľadom na Zem, pri ktorej sa ekliptikálna dĺžka telies odlišuje o 180° (aspekt).
Pozrieť Planéta a Opozícia (astronómia)
Opportunity
Porovnanie veľkosti vozidiel misie Mars Exploration Rover s ich predchodcom Sojournerom, prvým robotickým vozidlom na Marse Opportunity (angl. „príležitosť“, oficiálne: MER-B) bola kozmická sonda, ktorej hlavná časť, marsovský rover, je druhým z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA.
Pozrieť Planéta a Opportunity
Orión (hmlovina)
M43. Nad ňou sa nachádza modrá reflexná hmlovina NGC 1977 Hmlovina Orión alebo Veľká hmlovina v Orióne, známa tiež ako M42 a NGC 1976, je žiariaca emisná hmlovina v súhvezdí Orión pod Oriónovým pásom.
Pozrieť Planéta a Orión (hmlovina)
Planéta X
Planéta X je veľká hypotetická planéta obiehajúca okolo Slnka za obežnou dráhou Neptúna.
Pozrieť Planéta a Planéta X
Planétka
Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo Planétky (a planéty) vo vnútornej časti slnečnej sústavy (po Jupiter). Planétka (iné názvy: malá planéta, planetoid, planetoida, asteroid) je stredne veľké pevné prirodzené teleso obiehajúce okolo Slnka, v užšom zmysle bez transneptúnskych planétok a prípadne aj bez Kentaurov.
Pozrieť Planéta a Planétka
Planetárna sústava
slnečnej sústavy, najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. Veľkosti sú v správnej mierke. exoplanétou. Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy, kométy, mesiace a planéty).
Pozrieť Planéta a Planetárna sústava
Planetezimál
Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.
Pozrieť Planéta a Planetezimál
Plazmová hviezda
Dvojhviezda tvorená plazmovou a degenerovonou dvojhviezdou - Sírius Plazmová hviezda je hviezda, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie a teda v nej vzniká elektromagnetické žiarenie.
Pozrieť Planéta a Plazmová hviezda
Plášť
Plášť môže byť.
Pozrieť Planéta a Plášť
Povrch Venuše
Povrch Venuše nie je možné pozorovať priamo, pretože celú planétu obklopuje nepriehľadná vrstva mrakov.
Pozrieť Planéta a Povrch Venuše
Program Venera
Program Venera (po rusky Венера – Venuša) bola séria sovietskych medziplanetárnych sond k Venuši.
Pozrieť Planéta a Program Venera
Prográdna dráha
Prográdna dráha je taká obežná dráha prirodzeného alebo umelého kozmického telesa okolo iného prirodzeného kozmického telesa (planéty, hviezdy,...), po ktorej sa toto teleso pohybuje takým spôsobom, že priemet pohybujúceho sa telesa do základnej roviny súradnicovej sústavy (napr.
Pozrieť Planéta a Prográdna dráha
Protohviezda
tmavú hmlovinu, ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom, ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým, ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť.
Pozrieť Planéta a Protohviezda
Protoplanéta
Protoplanéta je planetoid, ktorý je mierne väčší ako planetezimála a obieha v protoplanetárnom disku slnečnej hmloviny.
Pozrieť Planéta a Protoplanéta
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Pozrieť Planéta a Protoplanetárny disk
Prstenec planéty
Prstence Jupitera Prstence Saturna Prstenec planéty (iné názvy: prstenec, staršie prsteň) je štruktúra tvorená prachom a inými malými časticami, ktoré obiehajú okolo planéty v tenkom disku.
Pozrieť Planéta a Prstenec planéty
Psamathe (mesiac)
Psamathe alebo Psamate je prirodzený satelit Neptúna.
Pozrieť Planéta a Psamathe (mesiac)
Pulzar
Zložený, opticko/röntgenový obrázok pulzaru Krabia hmlovina, ktorý ukazuje okolité plyny v hmlovine, ktoré sú rozvírené pôsobením magnetického poľa a žiarenia pulzaru. Plachty Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia.
Pozrieť Planéta a Pulzar
Radiácia
Radiácia môže byť.
Pozrieť Planéta a Radiácia
Rádioaktivita
Rádioaktivita alebo rádioaktívnosť môže byť.
Pozrieť Planéta a Rádioaktivita
Rádiové žiarenie
Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).
Pozrieť Planéta a Rádiové žiarenie
Rímska mytológia
Rímska mytológia bola súčasťou rímskej kultúry.
Pozrieť Planéta a Rímska mytológia
Saturn
Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.
Pozrieť Planéta a Saturn
Slapy (astrofyzika)
Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažlivých síl iných astronomických telies, napr.
Pozrieť Planéta a Slapy (astrofyzika)
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Pozrieť Planéta a Slnečná sústava
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Pozrieť Planéta a Slnečný vietor
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Planéta a Slnko
Spektrálna čiara
Spojité spektrum Emisné spektrálne čiary Absorpčné spektrálne čiary Spektrálna čiara je tmavá alebo svetlá čiara v spektre, ktorá je výsledkom nadbytku alebo nedostatku fotónov v úzkom frekvenčnom pásme v porovnaní s okolitými frekvenciami.
Pozrieť Planéta a Spektrálna čiara
Spitzerov vesmírny ďalekohľad
Spitzerov vesmírny ďalekohľad (pôvodne Space Infrared Telescope Facility - SIRTF, niekedy sa používa aj skratka Spitzer) bolo kozmické observatórium, štvrté a posledné z veľkých observatórií NASA.
Pozrieť Planéta a Spitzerov vesmírny ďalekohľad
Supernova
Zvyšky Keplerovej supernovy, SN 1604 SN1994D Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií, ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy, ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá.
Pozrieť Planéta a Supernova
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Pozrieť Planéta a Svetlo
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Pozrieť Planéta a Teplota
Terestriálna planéta
Štyri terestrické planéty slnečnej sústavy – porovnanie veľkostí. Zľava doprava Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Terestriálna planéta alebo terestrická planéta je doslova Zemi podobná planéta.
Pozrieť Planéta a Terestriálna planéta
Termonukleárna reakcia
Termonukleárna reakcia je jadrová syntéza, pri ktorej sú reakční partneri uzavretí v istom reakčnom objeme tak, že sa dosiahne to, že energia tepelného pohybu stačí na prekonanie elektrostatických odpudivých síl medzi nimi.
Pozrieť Planéta a Termonukleárna reakcia
Terrestrial Planet Finder
Terrestrial Planet Finder - Infračervený interferometer - koncept Terrestrial Planet Finder (TPF; doslova „Hľadač planét pozemského typu“) bol pripravovaný projekt americkej NASA.
Pozrieť Planéta a Terrestrial Planet Finder
Tlak
Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.
Pozrieť Planéta a Tlak
Transneptúnsky objekt
Pomerné veľkosti niektorých TNO Transneptúnsky objekt (TNO) alebo objekt Edgeworthovho–Kuiperovho pásu (najvnútornejšia časť Oortovho oblaku Slnka, objekt Kuiperovho pásu.
Pozrieť Planéta a Transneptúnsky objekt
Tritón (mesiac)
Tritón alebo Triton alebo Neptun I je prirodzený a najväčší satelit planéty Neptún, siedmy najväčší mesiac slnečnej sústavy.
Pozrieť Planéta a Tritón (mesiac)
Urán (planéta)
Urán je siedma planéta od Slnka, tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave.
Pozrieť Planéta a Urán (planéta)
Východ
Východ môže byť.
Pozrieť Planéta a Východ
Venera-3
Venera-3 (po rusky: Венера-3) bola sonda sovietskeho programu Venera na výskum Venuše.
Pozrieť Planéta a Venera-3
Venera-7
Venera-7 bola sovietska sonda programu Venera, ktorý sa zaoberá výskumom Venuše.
Pozrieť Planéta a Venera-7
Venuša
Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
Pozrieť Planéta a Venuša
Viazaná rotácia
Privrátená strana Mesiaca Odvrátená strana Mesiaca Viazaná rotácia alebo synchronizovaná rotácia je taká rotácia kozmického telesa, kedy sa dĺžka trvania jedného obehu rovná dĺžke jednej rotácie okolo osi.
Pozrieť Planéta a Viazaná rotácia
Voyager 2
Voyager 2 (označovaný niekedy ako VGR 77–3, či Mariner Jupiter/Saturn B alebo 10271) je medziplanetárna kozmická sonda vypustená v roku 1977 určená na prieskum vonkajších planét slnečnej sústavy, ktorá ako prvá a zatiaľ jediná sonda preletela okolo planét Urán a Neptún.
Pozrieť Planéta a Voyager 2
Vulkán (planéta)
Vulkán je malá hypotetická planéta, o ktorej sa v 19. storočí predpokladalo, že existuje a obieha okolo Slnka vnútri obežnej dráhy Merkúra.
Pozrieť Planéta a Vulkán (planéta)
Vznik a vývoj slnečnej sústavy
protoplanetárnom disku Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby.
Pozrieť Planéta a Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Vznik hviezdy
Hmlovina M42 – hviezdotvorná hmlovina Globuly v hmlovine IC 2944 mladé hviezdy vzniknuté v hmlovine v Orióne Tento článok sa zaoberá procesom vzniku hviezd.
Pozrieť Planéta a Vznik hviezdy
William Herschel
Frederick William Herschel (* 15. november 1738, Hannover, Nemecko – † 25. august 1822, Slough, Spojené kráľovstvo) bol britský astronóm nemeckého pôvodu.
Pozrieť Planéta a William Herschel
Západ
Západ môže byť.
Pozrieť Planéta a Západ
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Planéta a Zem
1 Ceres
1 Ceres (symbol) je vôbec prvá objavená trpasličia planéta a súčasne s priemerom najväčšie teleso obiehajúce medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
Pozrieť Planéta a 1 Ceres
134340 Pluto
134340 Pluto (symboly: a) je trpasličia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Planéta a 134340 Pluto
136108 Haumea
136108 Haumea (symbol: 🝻; pôvodné označenie 2003 EL61) je planétka Kuiperovho pásu a piata pomenovaná trpasličia planéta.
Pozrieť Planéta a 136108 Haumea
136472 Makemake
136472 Makemake, dočasný názov bol (136472) 2005 FY9 je jedna z piatich trpaslíčich planét, nachádzajúca sa v Kuiperovom páse (symbol: 🝼).
Pozrieť Planéta a 136472 Makemake
17. storočie
17.
Pozrieť Planéta a 17. storočie
20000 Varuna
20000 Varuna (predbežné označenie 2000 WR106) je transneptúnsky objekt, jedno z najväčších známych telies za obežnou dráhou Neptúna.
Pozrieť Planéta a 20000 Varuna
2003
Rok 2003 (MMIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.
Pozrieť Planéta a 2003
50000 Quaoar
50000 Quaoar (symbol: 🝾) je transneptúnsky objekt obiehajúci okolo Slnka v Kuiperovom páse.
Pozrieť Planéta a 50000 Quaoar
90. roky 20. storočia
Fotomontáž rôznych udalostí 90. rokov. Pre 90.
Pozrieť Planéta a 90. roky 20. storočia
90377 Sedna
90377 Sedna (symbol: 16px) je transneptúnsky objekt objavený 14. novembra 2003 astronómami Mikom Brownom, Chadom Trujillom a Davidom Rabinowitzom pomocou teleskopu Samuela Oschina v observatóriu v Palomare na východ od San Diega.
Pozrieť Planéta a 90377 Sedna
90482 Orcus
90482 Orcus (symbol: 🝿) je transneptúnske teleso v Kuiperovom páse patriace do skupiny plutín.
Pozrieť Planéta a 90482 Orcus
Pozri tiež
Planéty
Planetológia
- Achondrit
- Atmosféra (kozmického telesa)
- Dellingerov jav
- Geomorfológia
- Gravitačná diferenciácia
- Hmotnosť Zeme
- Hypotetická planéta
- Impakt astronomického telesa
- Magmatický oceán
- Magnetosféra
- Medziplanetárny prach
- Mikrometeoroid
- Planéta
- Planetológia
- Polárna žiara
- Sklon osi rotácie
- Slnečná sústava
- Spacewatch
- Svetelná krivka
- Vedy o Zemi
- Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Známy ako Planéty.