Pracujeme na obnove aplikácie Unionpedia v Google Play Store
VychádzajúcePrichádzajúce
🌟Zjednodušili sme náš dizajn pre lepšiu navigáciu!
Instagram Facebook X LinkedIn

Merkúr

Index Merkúr

Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.

Obsah

  1. 204 vzťahy: Albedo, Anortozit, Apsida (astronómia), Arecibo Observatory, Arthur C. Clarke, Asteroid, Atóm, Atmosféra (kozmického telesa), Atmosférický tlak, Balistická dráha, Bazalt, BepiColombo, Cín, Chemický prvok, Dopplerov jav, Draslík, Dynamo, Elongácia (astronómia), Erózia, Eugène Michel Antoniadi, Európska vesmírna agentúra, Excentricita (astronómia), Exosféra, Fotón, Friedrich Wilhelm Bessel, Futurama, Geocentrizmus, Geológia, Giovanni Schiaparelli, Gravitačná diferenciácia, Gravitačný manéver, Gravitácia, Grécka mytológia, Guľa (matematika), Hal Clement, Hélium, Hérakleides Pontský, Heliocentrická dráha, Hermes (boh), Hillova sféra, Hliník, Hornina, Hustota (objemová hmotnosť), Hviezdna veľkosť, Hypotéza, Hypotetická planéta, Impaktný kráter, Isaac Asimov, Izotop, Jadro planéty, ... Rozbaliť index (154 viac) »

  2. Astronomické objekty známe od staroveku
  3. Planéty slnečnej sústavy

Albedo

Percento difúzne odrazeného slnečného svetla vo vzťahu k rôznym povrchom na Zemi Albedo je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu.

Pozrieť Merkúr a Albedo

Anortozit

Anortozit je hlbinná vyvrenina zložená takmer výhradne z bázických živcov anortitu, bytownitu a labradoritu, ktoré môžu tvoriť 90-100% ich objemu.

Pozrieť Merkúr a Anortozit

Apsida (astronómia)

orbity Apsida je bod najväčšej alebo najmenšej vzdialenosti na orbitálnej kužeľosečke (zväčša elipsa) nebeského telesa od stredu jeho príťažlivosti (ťažisko systému).

Pozrieť Merkúr a Apsida (astronómia)

Arecibo Observatory

Pohľad na rádioteleskop v Arecibo Pohľad na rádioteleskop z výšky 1 300 m Arecibo Observatory alebo Observatórium Arecibo bolo rádioastronomické observatórium na ostrove Portoriko (-66°45,2'; +18°20,6'; 496 m).

Pozrieť Merkúr a Arecibo Observatory

Arthur C. Clarke

Sir Arthur Charles Clarke (* 16. december 1917, Minehead, Spojené kráľovstvo – † 19. marec 2008 Kolombo, Srí Lanka) bol britský autor science fiction literatúry, vynálezca a propagátor kozmonautiky.

Pozrieť Merkúr a Arthur C. Clarke

Asteroid

Asteroid môže byť.

Pozrieť Merkúr a Asteroid

Atóm

hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.

Pozrieť Merkúr a Atóm

Atmosféra (kozmického telesa)

Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.

Pozrieť Merkúr a Atmosféra (kozmického telesa)

Atmosférický tlak

Barometer Barograf Atmosférický tlak (iné názvy: tlak vzduchu, barometrický tlak) je tlak, spôsobený atmosférou planéty Zem.

Pozrieť Merkúr a Atmosférický tlak

Balistická dráha

Balistická dráha alebo balistická krivka je dráha telesa (rakety) v atmosfére, pri ktorej sú sily vztlaku zanedbateľné v porovnaní so silami ťahu motorov a tiaže telesa.

Pozrieť Merkúr a Balistická dráha

Bazalt

Bazalt alebo čadič (staršie, paleozoické bazalty sa nesprávne nazývajú diabáz alebo melafýrHovorka, D., 1990: Sopky. Veda, Bratislava, 147 s.) je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu.

Pozrieť Merkúr a Bazalt

BepiColombo

Typ misie |Planetárna |- !Operator | |- !Website | |- !Trvanie misie |7 rokov |- | colspan.

Pozrieť Merkúr a BepiColombo

Cín

Cín (lat. stannum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sn a protónové číslo 50.

Pozrieť Merkúr a Cín

Chemický prvok

Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.

Pozrieť Merkúr a Chemický prvok

Dopplerov jav

Červený posun vo viditeľnom spektre. Vpravo skupina galaxii BAS11 a porovnanie spektra so Slnkom (vľavo) Dopplerov jav je zmena vlnovej dĺžky (a teda frekvencie) elektromagnetických alebo akustických vĺn vyvolaná relatívnym pohybom zdroja a pozorovateľa.

Pozrieť Merkúr a Dopplerov jav

Draslík

Draslík (lat. kalium) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku K a protónové číslo 19.

Pozrieť Merkúr a Draslík

Dynamo

rotor dynama s komutátorom Dynamo je točivý elektrický stroj, ktorý premieňa mechanickú energiu z rotora hnacieho stroja na elektrickú energiu vo forme jednosmerného prúdu.

Pozrieť Merkúr a Dynamo

Elongácia (astronómia)

Elongácia je termín označujúci uhol medzi Slnkom a planétou pri pozorovaní zo Zeme.

Pozrieť Merkúr a Elongácia (astronómia)

Erózia

pôdy blízko Washingtonskej štátnej univerzity Erózia (lat. erodere.

Pozrieť Merkúr a Erózia

Eugène Michel Antoniadi

Eugène Michel Antoniadi alebo Eugenios Antoniadis (* 1. marec 1870, Konštantínopol, Turecko – † 10. február 1944, Paríž, Francúzsko) bol grécky astronóm, ktorý väčšinu života strávil vo Francúzsku.

Pozrieť Merkúr a Eugène Michel Antoniadi

Európska vesmírna agentúra

Európska vesmírna agentúra alebo Európska kozmická agentúra (ESA, European Space Agency) je medzivládna organizácia na výskum vesmíru založená v roku 1974, ktorá má v súčasnosti 22 členských štátov.

Pozrieť Merkúr a Európska vesmírna agentúra

Excentricita (astronómia)

Excentricita dráhy alebo výstrednosť je je jedným z elementov dráhy, opisujúcich pohyb kozmického telesa (prirodzeného, napr. planéty, kométy a pod. alebo umelého) v kozmickom priestore.

Pozrieť Merkúr a Excentricita (astronómia)

Exosféra

Pohľad na Mesiac cez časť atmosféry vo vyšších oblastiach Exosféra je piata a posledná stála vrstva atmosféry Zeme.

Pozrieť Merkúr a Exosféra

Fotón

Fotón (z gréckeho: φως (fos), svetlo) je vo fyzike elementárna častica, kvantum elektromagnetického poľa a základná "jednotka" svetla a všetkých ostatných foriem elektromagnetického žiarenia.

Pozrieť Merkúr a Fotón

Friedrich Wilhelm Bessel

Friedrich Wilhelm Bessel (* 22. júl 1784, Minden, Nemecko – † 17. marec 1846, Königsberg, Prusko, dnes Rusko) bol nemecký astronóm, matematik a geodet, jeden zo zakladateľov astrometrie.

Pozrieť Merkúr a Friedrich Wilhelm Bessel

Futurama

Futurama je americký kreslený televízny seriál od Matta Groeninga a Davida X. Cohena, tvorcov populárnych Simpsonovcov.

Pozrieť Merkúr a Futurama

Geocentrizmus

thumb Geocentrizmus je názor alebo tvrdenie, že Zem je stredom vesmíru.

Pozrieť Merkúr a Geocentrizmus

Geológia

Kontinentálny šelf Geológia (z gr. gé.

Pozrieť Merkúr a Geológia

Giovanni Schiaparelli

Giovanni Virginio Schiaparelli (* 14. marec 1835, Savigliano, Taliansko – † 4. júl 1910, Miláno) bol taliansky astronóm.

Pozrieť Merkúr a Giovanni Schiaparelli

Gravitačná diferenciácia

Gravitačná diferenciácia alebo diferenciácia je proces, ktorý prebieha v terestrických telesách za predpokladu, že majú dostatočne dlhý čas roztavené vnútro aj povrch.

Pozrieť Merkúr a Gravitačná diferenciácia

Gravitačný manéver

Gravitačný manéver alebo gravitačný prak v kozmonautike a nebeskej mechanike znamená využitie preletu planetárnej sondy gravitačným poľom planéty na zmenu smeru a rýchlosti umelého kozmického telesa.

Pozrieť Merkúr a Gravitačný manéver

Gravitácia

Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.

Pozrieť Merkúr a Gravitácia

Grécka mytológia

Grécka mytológia je súbor gréckych mýtov.

Pozrieť Merkúr a Grécka mytológia

Guľa (matematika)

frame Guľa alebo presnejšie uzavretá guľa je množina všetkých bodov euklidovského priestoru, ktorých vzdialenosť od pevného bodu (t.j. od tzv. stredu gule) nie je väčšia ako pevné reálne kladné číslo (t.j. ako tzv.

Pozrieť Merkúr a Guľa (matematika)

Hal Clement

Harry Clement Stubbs (* 30. máj 1922, Somerville, Massachusetts, USA – † 29. október 2003, Milton, Massachusetts, USA), známy pod menom Hal Clement, bol americký spisovateľ science fiction a vedúci predstaviteľ podžánru hard science fiction.

Pozrieť Merkúr a Hal Clement

Hélium

Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.

Pozrieť Merkúr a Hélium

Hérakleides Pontský

Hérakleides (alebo Hérakleidés alebo Hérákleidés alebo Herakleides) Pontský/z Pontu/Pontikos/z Pontskej Herakley/z Hérakleie Pontiké (* 387 pred Kr. – 312 pred Kr.) bol starogrécky filozof, Platónov žiak (člen Platónskej akadémie), prikláňal sa k atomizmu: tvrdil, že atómy formuje zvláštny rozum – nús.

Pozrieť Merkúr a Hérakleides Pontský

Heliocentrická dráha

Heliocentrická dráha alebo cirkumsolárna dráha je obežná dráha okolo Slnka.

Pozrieť Merkúr a Heliocentrická dráha

Hermes (boh)

''Hermes Ingenui'' Hermes alebo Hermés (po grécky Ἑρμῆς - Hermes/iný prepis Hermés, po latinsky Mercurius, čiže Merkúr), syn Dia a plejády Maie, je v starogréckej mytológii okrídlený posol bohov.

Pozrieť Merkúr a Hermes (boh)

Hillova sféra

Hillova sféra je oblasť okolo telesa, v ktorom je jeho gravitačná sila silnejšia ako gravitačná sila masívnejšieho telesa, ktoré obieha.

Pozrieť Merkúr a Hillova sféra

Hliník

Hliník je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Al a protónové číslo 13.

Pozrieť Merkúr a Hliník

Hornina

Granitové bloky v Cornwalle Hornina je rôznorodá anorganická prírodnina, zložená z jedného, alebo viacerých minerálov.

Pozrieť Merkúr a Hornina

Hustota (objemová hmotnosť)

Hustota alebo objemová hmotnosť alebo staršie merná hmotnosť (symbol: ρ – gréc.: ró) je fyzikálna veličina, ktorá je určená podielom hmotnosti a objemu látky.

Pozrieť Merkúr a Hustota (objemová hmotnosť)

Hviezdna veľkosť

Hviezdna veľkosť alebo magnitúda je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále.

Pozrieť Merkúr a Hviezdna veľkosť

Hypotéza

Hypotéza (z gréc. hypo - pod, nižšie, znížený + thesis - tvrdenie) je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť.

Pozrieť Merkúr a Hypotéza

Hypotetická planéta

Hypotetická planéta je planéta, ktorej existencia sa predpokladá alebo predpokladala, ale zatiaľ nebola dokázaná.

Pozrieť Merkúr a Hypotetická planéta

Impaktný kráter

Mesiaci s výrazným stredovým pahorkom. Impaktný kráter (iné názvy: dopadový kráter; veľký aj panva, veľký s dnom zaliatym žeravou magmou aj more; po dopade meteoritu aj meteoritový/meteoritický kráter) je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok), ktorá vznikla impaktom (dopadom).

Pozrieť Merkúr a Impaktný kráter

Isaac Asimov

Isaac Asimov (* 2. január 1920, Petroviči, Smolensk, Ruská SFSR – † 6. apríl 1992, New York) bol veľmi úspešný a neobyčajne plodný americký spisovateľ a biochemik známy vďaka svojim sci-fi knihám a populárno-vedeckým prácam.

Pozrieť Merkúr a Isaac Asimov

Izotop

Izotopy (z gréckej predpony iso- (rovnaké-) a topos (miesto)) istého chemického prvku sú atómy tohto prvku s rovnakými protónovými číslami, ale s rôznymi počtami neutrónov (teda s rôznymi nukleónovými číslami).

Pozrieť Merkúr a Izotop

Jadro planéty

Prierez telesami (zľava doprava) Merkúr, Venuša, Zem, Mesiac, Mars. Pojmom jadro planéty označujeme najvnútornejšie vrstvy planéty.

Pozrieť Merkúr a Jadro planéty

Japonská kozmická agentúra

Japonský experimentálny modul vesmírnej stanice Kibō Japonská kozmická agentúra (skr. JAXA) je japonská národná vesmírna agentúra.

Pozrieť Merkúr a Japonská kozmická agentúra

Johann Franz Encke

Johann Franz Encke (* 23. september 1791, Hamburg, Nemecko – † 26. august 1865, Spandau) bol nemecký astronóm, od roku 1825 riaditeľ observatória v Berlíne.

Pozrieť Merkúr a Johann Franz Encke

John Flamsteed

John Flamsteed (* 19. august 1646, Denby – † 31. december 1719, Greenwich) bol anglický astronóm.

Pozrieť Merkúr a John Flamsteed

Kaldera

Schéma vzniku kaldery. Kaldera (zo špan. "kotol") je sopečný útvar, vytvorený prepadnutím stien sopky.

Pozrieť Merkúr a Kaldera

Klaudios Ptolemaios

Stredoveký portrét Idealizovaný portrét zo 16. storočia Ptolemaiova mapa sveta, 1482 Klaudios Ptolemaios (v gréčtine: Κλαύδιος Πτολεμαῖος; * asi 85 – † asi 165) bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.

Pozrieť Merkúr a Klaudios Ptolemaios

Kométa

Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.

Pozrieť Merkúr a Kométa

Konjunkcia (astronómia)

Konjunkcia Mesiaca a Venuše Konjunkcia je termín používaný v pozičnej astronómii a astrológii.

Pozrieť Merkúr a Konjunkcia (astronómia)

Kov

Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.

Pozrieť Merkúr a Kov

Kozmická sonda

Genesis Kozmická sonda je umelé kozmické teleso bez ľudskej posádky vypustené k Mesiacu alebo na únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa, alebo zo slnečného gravitačného poľa.

Pozrieť Merkúr a Kozmická sonda

Kráter

Kráter je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu alebo vnútri telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok).

Pozrieť Merkúr a Kráter

Kremičitan

Kremičitan alebo silikát je súhrnný názov skupiny chemických zlúčenín, ktorých molekula obsahuje kremičitanový anión.

Pozrieť Merkúr a Kremičitan

Kvapalina

Kvapalina (iné názvy: kvapalné skupenstvo, kvapalná látka, '''tekutina''', '''tekutá látka''') je tekutá forma látky a jedno zo skupenstiev, pri ktorom sú častice relatívne blízko pri sebe, ale nie sú viazané v pevných polohách a môžu sa pohybovať v celom objeme.

Pozrieť Merkúr a Kvapalina

Kyslík

Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.

Pozrieť Merkúr a Kyslík

Latinčina

Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.

Pozrieť Merkúr a Latinčina

Láva

Lávový prúd. Lávová fontána. Láva je roztavená hornina vyvrhovaná z krátera sopky počas erupcie.

Pozrieť Merkúr a Láva

Lowell Observatory

'''Slipher Rotunda Museum''' v Lowell Observatory Lowell Observatory je astronomické observatórium vo Flagstaffe, Arizone v USA (-111°39,8'; +35°12,2'; 2 210 m).

Pozrieť Merkúr a Lowell Observatory

Magnetické pole

Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F.

Pozrieť Merkúr a Magnetické pole

Magnetické pole Zeme

Schematický nákres zemskej magnetosféry Magnetické pole Zeme alebo geomagnetizmus alebo zemská magnetosféra je magnetické pole okolo Zeme, v ktorom pôsobí magnetická sila.

Pozrieť Merkúr a Magnetické pole Zeme

Mariner 10

Mariner 10 bola kozmická sonda vypustená 3. novembra 1973, aby preletela okolo planét Merkúr a Venuša.

Pozrieť Merkúr a Mariner 10

Merkúr (boh)

Socha Merkúra zo 17. storočia od Artusa Quellinusa Merkúr (lat. Mercurius) bol starorímsky boh obchodu a zisku.

Pozrieť Merkúr a Merkúr (boh)

Mesačné more

Pohľad na privrátenú stranu Mesiaca. Tmavé škvrny sú mesačné moria, ktoré na privrátenej strane pokrývajú skoro tretinu povrchu. Mesačné more, latinsky mare, je tmavá rovinatá oblasť na povrchu Mesiaca.

Pozrieť Merkúr a Mesačné more

Mesiac

Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.

Pozrieť Merkúr a Mesiac

Mesiac (družica)

prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.

Pozrieť Merkúr a Mesiac (družica)

MESSENGER

MESSENGER (MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry and Ranging – doslova "povrch Merkúra, kozmické prostredie, geochémia a meranie"; zároveň messenger – posol) bola planetárna kozmická sonda NASA k Merkúru, prvá po 35 rokoch.

Pozrieť Merkúr a MESSENGER

Meteorit

Železný meteorit Železo-niklový meteorit, ktorý objavil rover Opportunity na Marse Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom.

Pozrieť Merkúr a Meteorit

Mrak

Mrak môžě byť.

Pozrieť Merkúr a Mrak

National Aeronautics and Space Administration

National Aeronautics and Space Administration (skratka: NASA), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako Národný úrad pre letectvo a vesmír, je americká vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva a kozmonautiky.

Pozrieť Merkúr a National Aeronautics and Space Administration

Newtonove pohybové zákony

Newtonove zákony pohybu, Newtonove pohybové zákony (iné názvy: Newtonove zákony, Newtonove zákony dynamiky, Newtonove zákony mechaniky,Newtonove princípy, Newtonove axiómy (pohybu), základné pohybové zákony, pohybové zákony, zákony pohybu, zriedkavo: Newtonove rovnice) sú základné zákony mechaniky, ktoré publikoval Isaac Newton v diele Philosophiae naturalis principia mathematica v r.

Pozrieť Merkúr a Newtonove pohybové zákony

Nikel

Nikel Niccolum je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ni a atómové číslo 28.

Pozrieť Merkúr a Nikel

Obloha

thumb Obloha je optický vnem sféry ohraničenej horizontom pozorovacieho miesta, splošteným v zenite.

Pozrieť Merkúr a Obloha

Obzorník

Obzorník alebo horizont je priesečnica vodorovnej roviny vedenej pozorovacím miestom s nebeskou sférou.

Pozrieť Merkúr a Obzorník

Odin (boh)

''„Odin, Pútnik“'' (1886) - Georg von Rosen. Odin (v starej angl. a starej saštine Wōden, v starej hornej nemčine Wuotan, v starej islandčine Óðinn) je hlavný boh v severskej mytológii a vládca Asgardu.

Pozrieť Merkúr a Odin (boh)

Olovo

Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb a protónové číslo 82.

Pozrieť Merkúr a Olovo

Olymp

Olymp (gr. Όλυμπος - prepis zo starogréčtiny: Olympos, prepis z novogréčtiny: Olymbos; v novogréčtine regionálne aj: Έλυμπος - Elymbos) je pomerne izolovaný horský masív v Grécku, v kraji Pieria, ktorý sa týči pri Solúnskom zálive.

Pozrieť Merkúr a Olymp

Otáčavý pohyb

Otáčavý pohyb (iné názvy: rotačný pohyb, točivý pohyb, rotácia, otáčanie) telesa (napr. dokonale tuhého telesa) resp.

Pozrieť Merkúr a Otáčavý pohyb

Oxid

Kremeň, oxid kremičitý, jeden z najbežnejších oxidov, vyskytujúcich sa v prírode. Oxid (do roku 1964: oxyd; mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník) je zlúčenina kyslíka s iným, menej elektronegatívnym prvkom.

Pozrieť Merkúr a Oxid

Panva Caloris

Mozaika záberov zo sondy Mariner 10 Panva Caloris (lat. Caloris Planitia, niekedy sa používa aj anglický názov Caloris Basin) je impaktný kráter na povrchu Merkúra.

Pozrieť Merkúr a Panva Caloris

Pascal

Pascal (čítaj paskal) značka Pa je základná jednotka tlaku podľa medzinárodnej sústavy SI.

Pozrieť Merkúr a Pascal

Pól (vesmírne teleso)

Pól (severný a južný) ľubovolného telesa (hviezdy, planéty) sa definuje.

Pozrieť Merkúr a Pól (vesmírne teleso)

Planéta

zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).

Pozrieť Merkúr a Planéta

Planétka

Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo Planétky (a planéty) vo vnútornej časti slnečnej sústavy (po Jupiter). Planétka (iné názvy: malá planéta, planetoid, planetoida, asteroid) je stredne veľké pevné prirodzené teleso obiehajúce okolo Slnka, v užšom zmysle bez transneptúnskych planétok a prípadne aj bez Kentaurov.

Pozrieť Merkúr a Planétka

Planetárna kôra

Stavba planety Zem Planetárna kôra je vonkajšia pevná vrstva planéty.

Pozrieť Merkúr a Planetárna kôra

Planetezimál

Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.

Pozrieť Merkúr a Planetezimál

Plazma (fyzika)

Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).

Pozrieť Merkúr a Plazma (fyzika)

Plyn

Plyn alebo plynné skupenstvo alebo plynná látka je jedno zo základných skupenstiev, pri ktorom sú jednotlivé častice látky relatívne ďaleko od seba, voľne sa pohybujú v priestore a pôsobia na ne zanedbateľne malé príťažlivé sily.

Pozrieť Merkúr a Plyn

Poludník

Znázornenie poludníkov Poludník alebo (geografický) meridián je polkružnica, ktorá spája body s rovnakou zemepisnou dĺžkou.

Pozrieť Merkúr a Poludník

Portable Document Format

Portable Document Format alebo PDF je súborový formát, ktorý vyvinula v roku 1993 spoločnosť Adobe Systems.

Pozrieť Merkúr a Portable Document Format

Praslnko

Praslnko je prvotné štádium vo vývoji Slnka zodpoveda­júce obdobiu od utvorenia jeho zárodku zo slnečnej prahmloviny po jeho prvé termonukleárne reakcie.

Pozrieť Merkúr a Praslnko

Prúd

Prúd môže byť.

Pozrieť Merkúr a Prúd

Prechod Merkúra

Prechod Merkúra je astronomický úkaz, pri ktorom sa planéta Merkúr dostane medzi Slnko a Zem.

Pozrieť Merkúr a Prechod Merkúra

Priekopová prepadlina

Hrasť a priekopová prepadlina, ohraničený dvoma poklesovými zlomami. Priekopová prepadlina (iné názvy: graben, priekopa, prielom) je poklesnutý blok zemskej kôry alebo zlomami ohraničená depresia v kôre.

Pozrieť Merkúr a Priekopová prepadlina

Promile

Promile je jedna tisícina.

Pozrieť Merkúr a Promile

Protoplanéta

Protoplanéta je planetoid, ktorý je mierne väčší ako planetezimála a obieha v protoplanetárnom disku slnečnej hmloviny.

Pozrieť Merkúr a Protoplanéta

Protoplanetárny disk

Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.

Pozrieť Merkúr a Protoplanetárny disk

Radar

250px Radar (z angl. radio detection and ranging) alebo rádiolokátor je zariadenie, ktoré vysiela elektromagnetické vlny a následne sníma ich odraz od objektu, schopného tieto vlny odrážať.

Pozrieť Merkúr a Radar

Radiačný pás

Radiačný pása alebo pás žiarenia je jeden z prstencov (torusov) v okolí planéty, v ktorom je zachytené korpuskulárne žiarenie (energetické ióny a elektróny).

Pozrieť Merkúr a Radiačný pás

Rádioaktívny rozpad

Symbol trojlístka sa používa tradične na označenie rádioaktívneho materiálu. Kód v štandarde Unicode tohto symbolu je U+2622 (☢). ionizujúceho žiarenia. Rádioaktívny rozpad alebo rádioaktívna premena je proces, pri ktorom nestabilné atómy strácajú svoju energiu vyžarovaním tzv.

Pozrieť Merkúr a Rádioaktívny rozpad

Rádiometria

Rádiometria môže byť.

Pozrieť Merkúr a Rádiometria

Rádioteleskop

Parkes observatory Rádioteleskop alebo rádiový ďalekohľad je prístroj na pozorovanie kozmických objektov na rádiových vlnách.

Pozrieť Merkúr a Rádioteleskop

Rímska mytológia

Rímska mytológia bola súčasťou rímskej kultúry.

Pozrieť Merkúr a Rímska mytológia

Retrográdna dráha

Retrográdna dráha je taká obežná dráha prirodzeného alebo umelého kozmického telesa okolo iného prirodzeného kozmického telesa (planéty, hviezdy,...), po ktorej sa toto teleso pohybuje takým spôsobom, že priemet pohybujúceho sa telesa do základnej roviny súradnicovej sústavy (napr.

Pozrieť Merkúr a Retrográdna dráha

Ročné obdobie

Príčinou striedania ročných období je odklon zemskej osi od kolmice na ekliptiku a obeh Zeme okolo Slnka Ročné obdobie alebo zriedkavo obdobie roka je jedna z hlavných častí roka.

Pozrieť Merkúr a Ročné obdobie

Rovina (geomorfológia)

Rovina je územie (geomorfologický tvar) s rovným alebo len mierne zvlneným georeliéfom a s malou prevládajúcou výškovou (vertikálnou) členitosťou (na Slovensku a v Česku s výškovou členitosťou do 30 m).

Pozrieť Merkúr a Rovina (geomorfológia)

Rovník

Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa.

Pozrieť Merkúr a Rovník

Síra

Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.

Pozrieť Merkúr a Síra

Súmrak

Súmrak Súmrak Súmrak alebo zriedkavo mrakmrak.

Pozrieť Merkúr a Súmrak

Sústava súradníc

Sústava súradníc (systém súradníc) alebo súradnicová sústava (súradnicový systém) je vzájomne jednoznačné zobrazenie medzi množinou bodov n-rozmerného priestoru a usporiadanou n-ticou skalárov (veličín či čísiel; spravidla reálnych čísiel).

Pozrieť Merkúr a Sústava súradníc

Sedimentačný bazén

hlbokomorskej priekope a druhého v zaoblúkovom systéme. Sedimentačný bazén alebo sedimentačná panva alebo panva je miesto na zemskom povrchu (najčastejšie na morskom dne, ale v niektorých prípadoch aj na súši), kde dochádza k poklesávaniu a hromadeniu veľkého množstva sedimentov a ich následnej premene na usadené horniny.

Pozrieť Merkúr a Sedimentačný bazén

Skleníkový efekt

Skleníkový efekt je názov pre jav spočívajúci v ohriatí nižších vrstiev atmosféry v dôsledku toho, že atmosféra cez deň prepúšťa krátkovlnné slnečné žiarenie k zemskému povrchu a v noci pomerne efektívne pohlcuje dlhovlnné žiarenie Zeme a otepľuje sa.

Pozrieť Merkúr a Skleníkový efekt

Slapy (astrofyzika)

Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažli­vých síl iných astronomických telies, napr.

Pozrieť Merkúr a Slapy (astrofyzika)

Slnečná aktivita

Výron koronálnej hmoty. Slnečná aktivita alebo slnečná činnosť je komplex dynamických javov, ktoré sa v obmedzenom čase a priestore vyskytujú na slnečnom povrchu alebo tesne pod ním.

Pozrieť Merkúr a Slnečná aktivita

Slnečná sústava

Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.

Pozrieť Merkúr a Slnečná sústava

Slnečný disk

Slnečný disk je priemet Slnka na oblohu.

Pozrieť Merkúr a Slnečný disk

Slnečný vietor

Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).

Pozrieť Merkúr a Slnečný vietor

Slnko

Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.

Pozrieť Merkúr a Slnko

Slovania

Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.

Pozrieť Merkúr a Slovania

Slovanská mytológia

Ilia Jefimovič Repin – Sadko v podmorskom kráľovstve, 1876 Vták ohnivák Baba Jaga Slovanská mytológia alebo slovanské bájoslovie je zložitý komplex zážitkov hlbokého dávnoveku i novších foriem mytologických predstáv Slovanov.

Pozrieť Merkúr a Slovanská mytológia

Slovensko

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.

Pozrieť Merkúr a Slovensko

Sneh

Zasnežený Montreal. Animácia pokrytia snehom počas roka Sneh je forma zamrznutej vody, vyskytujúca sa vo forme šesťramenných hviezdičiek ľadu, spojených do snehových vločiek.

Pozrieť Merkúr a Sneh

Sodík

Sodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11.

Pozrieť Merkúr a Sodík

Sopečná činnosť

USA, spojená s emisiou veľkého množstva pyroklastík, prachu, popola a sopečných plynov. Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť, skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov.

Pozrieť Merkúr a Sopečná činnosť

Spektrometer

Spektrometer je druh vedeckého prístroja, ktorý umožňuje skúmať prvkové chemické zloženie látky či objektu na báze merania odrazeného svetla respektíve odrazenej vlnovej dĺžky svetla a jeho absorpcie alebo na základe merania vzniknutého svetla, pričom ku vzniku dochádza umelou excitáciou (plazma, iskra, rtg,...).

Pozrieť Merkúr a Spektrometer

Spektroskopia

disperzie svetla, ktoré prechádza cez optický hranol. Spektroskopia je fyzikálna metóda zaoberajúca sa vznikom a vlastnosťami spektra svetla, ktoré vzniká interakciou elektromagnetického žiarenia so vzorkou.

Pozrieť Merkúr a Spektroskopia

Starovek

Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.

Pozrieť Merkúr a Starovek

Staroveké Grécko

Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.

Pozrieť Merkúr a Staroveké Grécko

Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Pozrieť Merkúr a Staroveký Rím

Stáčanie priamky apsíd

Stáčanie perihélia u Merkúra Stáčanie priamky apsíd alebo stáčanie periapsidy (v prípade, že ide o apsidovú priamku telesa obiehajúceho okolo Slnka, hovorí sa o stáčaní perihélia) je pohyb eliptickej obežnej dráhy kozmického telesa v priestore.

Pozrieť Merkúr a Stáčanie priamky apsíd

Sumeri

Sumeri alebo Sumerovia boli etnikum neznámeho pôvodu, ktoré žilo v južnej Mezopotámii, presnejšie v južnej Babylonii, asi najneskôr od konca 4.

Pozrieť Merkúr a Sumeri

Sunshine

Sunshine (skrátene Suns alebo Sunz) je česká indie rocková hudobná skupina založená v roku 1994 v Tábore.

Pozrieť Merkúr a Sunshine

Tórium

Tórium (thorium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Th a protónové číslo 90.

Pozrieť Merkúr a Tórium

Teória relativity

Pojem Teória relativity Alberta Einsteina zahŕňa dvojicu fyzikálnych teórií: špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity.

Pozrieť Merkúr a Teória relativity

Tektonická platňa

Tektonické platne Tektonická platňa alebo litosférická platňa je mohutná kryha pevnej zemskej kôry a časti vrchného plášťa (litosféry).

Pozrieť Merkúr a Tektonická platňa

Teplo

Teplo alebo (mimo fyziky aj) tepelná energia je vnútorná energia, ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu.

Pozrieť Merkúr a Teplo

Tesla (jednotka)

Tesla (T) je jednotkou magnetickej indukcie.

Pozrieť Merkúr a Tesla (jednotka)

Texas

Texas je štát v juhostrednej časti Spojených štátov.

Pozrieť Merkúr a Texas

Tieň

Renderované tiene v Blenderi Tieň je oblasť priestoru, kam priamo nedopadá svetlo zo zdroja svetla; v užšom zmysle len umbra.

Pozrieť Merkúr a Tieň

Titan

Titan alebo zriedkavejšie Titán môže byť starogrécka mytologická bytosť, pozri Titan (mytológia) Titan môže byť aj.

Pozrieť Merkúr a Titan

Topenie

Topenie ľadových kociek Topenie alebo (najmä pri vysokých teplotách alebo vo vzťahu ku kovovom alebo kovovým zliatinám) tavenie je fázová premena pevnej látky pevného skupenstva na kvapalnú látku (kvapalné skupenstvo).

Pozrieť Merkúr a Topenie

Uhlová sekunda

Uhlová sekunda206/2000 Z.z. - vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo 16.

Pozrieť Merkúr a Uhlová sekunda

Všeobecná teória relativity

Všeobecná teória relativity je teória o priestore, čase a gravitácii, ktorú sformuloval Albert Einstein v rokoch 1911 až 1916 (zverejnená bola v roku 1916).

Pozrieť Merkúr a Všeobecná teória relativity

Vápnik

Vápnik (calcium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ca a protónové číslo 20.

Pozrieť Merkúr a Vápnik

Východ (svetová strana)

náhľad Východ je jedna zo svetových strán.

Pozrieť Merkúr a Východ (svetová strana)

Vedecká fantastika

Kozmická loď zo sci-fi filmu Vedecká fantastika alebo science fiction alebo sci-fi je žáner prozaických alebo audiovizuálnych diel, v ktorých sa obraz sveta, spravidla premietnutý do budúcnosti, opiera o znalosti súčasnej vedy a techniky a o predpoklady jej vývoja.

Pozrieť Merkúr a Vedecká fantastika

Venuša

Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.

Pozrieť Merkúr a Venuša

Viazaná rotácia

Privrátená strana Mesiaca Odvrátená strana Mesiaca Viazaná rotácia alebo synchronizovaná rotácia je taká rotácia kozmického telesa, kedy sa dĺžka trvania jedného obehu rovná dĺžke jednej rotácie okolo osi.

Pozrieť Merkúr a Viazaná rotácia

Vodík

Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.

Pozrieť Merkúr a Vodík

Vodná para

Vodná para je plynné skupenstvo vody.

Pozrieť Merkúr a Vodná para

Vrása

Zvrásnená hornina pri Agios Pavlos v Grécku Vrása je vlnovité, periodicky sa opakujúce prehnutie vrstiev zemskej kôry, alebo iných štruktúrnych plôch.

Pozrieť Merkúr a Vrása

Vulkán (planéta)

Vulkán je malá hypotetická planéta, o ktorej sa v 19. storočí predpokladalo, že existuje a obieha okolo Slnka vnútri obežnej dráhy Merkúra.

Pozrieť Merkúr a Vulkán (planéta)

Západ (svetová strana)

200px Západ je jedna zo svetových strán.

Pozrieť Merkúr a Západ (svetová strana)

Západ slnka

Západ Slnka Západ slnka je "miznutie" Slnka za obzor v dôsledku rotácie Zeme okolo svojej osi.

Pozrieť Merkúr a Západ slnka

Zdanlivá hviezdna veľkosť

Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa.

Pozrieť Merkúr a Zdanlivá hviezdna veľkosť

Zem

Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.

Pozrieť Merkúr a Zem

Zemepisný pól

Animácia rotácie zemegule Sklon rotácie zemegule vzhľadom k orbitálnym súradniciam Zemepisný pól alebo geografický pól je jeden z dvoch pevných bodov na povrchu otáčajúceho sa približne guľatého astronomického objektu, v uhlovej vzdialenosti 90 stupňov od rovníka prechádzajúci osou rotácie telesa.

Pozrieť Merkúr a Zemepisný pól

Zeus

Zeus z Artemísia (okolo 470 pred Kr.) Zeus (genitív Dia, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov.

Pozrieť Merkúr a Zeus

Zlom Discovery

Zlom Discovery je zlom na planéte Merkúr s dĺžkou približne 650 km a výškou 2 km.

Pozrieť Merkúr a Zlom Discovery

1. september

* Svetový deň mieru.

Pozrieť Merkúr a 1. september

11. marec

* Európsky deň na pamiatku obetí terorizmu.

Pozrieť Merkúr a 11. marec

11. november

* Deň vojnových veteránov.

Pozrieť Merkúr a 11. november

14. marec

*Tento deň sa považuje za medzinárodný Deň pí.

Pozrieť Merkúr a 14. marec

17. storočie

17.

Pozrieť Merkúr a 17. storočie

18. apríl

* Svetový deň kultúrneho dedičstva (ICOMOS, UNESCO).

Pozrieť Merkúr a 18. apríl

18. storočie

18.

Pozrieť Merkúr a 18. storočie

1832

Lewis Carroll (* 27. január).

Pozrieť Merkúr a 1832

2001

Rok 2001 (MMI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2001

2002

Rok 2002 (MMII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2002

2003

Rok 2003 (MMIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2003

2004

Rok 2004 (MMIV) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v štvrtok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2004

2005

Rok 2005 (MMV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2005

2006

Rok 2006 (MMVI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2006

2007

Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2007

2008

Rok 2008 (MMVIII) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2008

2009

Rok 2009 (MMIX) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal vo štvrtok 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2009

2010

Rok 2010 (MMX) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2010

2011

Rok 2011 (MMXI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2011

2012

Rok 2012 (MMXII) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2012

2013

Rok 2013 (MMXIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2013

2014

Rok 2014 (MMXIV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2014

2015

Rok 2015 (MMXV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal vo štvrtok 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2015

2016

Rok 2016 (MMXVI) bol pristupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2016

2017

Rok 2017 (MMXVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2017

2018

Rok 2018 (MMXVIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2018

2019

Rok 2019 (MMXIX) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2019

2020

Rok 2020 (MMXX) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2020

2025

Rok 2025 (MMXXV) bude kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začne v stredu 1. januára a skončí v stredu 31. decembra.

Pozrieť Merkúr a 2025

22. marec

* Svetový deň vody.

Pozrieť Merkúr a 22. marec

24. marec

* Svetový deň tuberkulózy.

Pozrieť Merkúr a 24. marec

26. apríl

* Svetový deň duševného vlastníctva (WIPO – Medzinárodná organizácia duševného vlastníctva).

Pozrieť Merkúr a 26. apríl

29. apríl

* Deň stromov – Zasaď strom.

Pozrieť Merkúr a 29. apríl

3. marec

* Deň boja spisovateľov za mier (Pen Klub).

Pozrieť Merkúr a 3. marec

30. apríl

* Svetový deň združených miest.

Pozrieť Merkúr a 30. apríl

30. júl

* Sviatok svätých apoštolov (Grécko).

Pozrieť Merkúr a 30. júl

4. september

Európsky deň židovskej kultúry a dedičstva (Medzinárodný deň na Slovensku v roku 2022).

Pozrieť Merkúr a 4. september

8. apríl

* Svetový deň Rómov.

Pozrieť Merkúr a 8. apríl

Pozri tiež

Astronomické objekty známe od staroveku

Planéty slnečnej sústavy

, Japonská kozmická agentúra, Johann Franz Encke, John Flamsteed, Kaldera, Klaudios Ptolemaios, Kométa, Konjunkcia (astronómia), Kov, Kozmická sonda, Kráter, Kremičitan, Kvapalina, Kyslík, Latinčina, Láva, Lowell Observatory, Magnetické pole, Magnetické pole Zeme, Mariner 10, Merkúr (boh), Mesačné more, Mesiac, Mesiac (družica), MESSENGER, Meteorit, Mrak, National Aeronautics and Space Administration, Newtonove pohybové zákony, Nikel, Obloha, Obzorník, Odin (boh), Olovo, Olymp, Otáčavý pohyb, Oxid, Panva Caloris, Pascal, Pól (vesmírne teleso), Planéta, Planétka, Planetárna kôra, Planetezimál, Plazma (fyzika), Plyn, Poludník, Portable Document Format, Praslnko, Prúd, Prechod Merkúra, Priekopová prepadlina, Promile, Protoplanéta, Protoplanetárny disk, Radar, Radiačný pás, Rádioaktívny rozpad, Rádiometria, Rádioteleskop, Rímska mytológia, Retrográdna dráha, Ročné obdobie, Rovina (geomorfológia), Rovník, Síra, Súmrak, Sústava súradníc, Sedimentačný bazén, Skleníkový efekt, Slapy (astrofyzika), Slnečná aktivita, Slnečná sústava, Slnečný disk, Slnečný vietor, Slnko, Slovania, Slovanská mytológia, Slovensko, Sneh, Sodík, Sopečná činnosť, Spektrometer, Spektroskopia, Starovek, Staroveké Grécko, Staroveký Rím, Stáčanie priamky apsíd, Sumeri, Sunshine, Tórium, Teória relativity, Tektonická platňa, Teplo, Tesla (jednotka), Texas, Tieň, Titan, Topenie, Uhlová sekunda, Všeobecná teória relativity, Vápnik, Východ (svetová strana), Vedecká fantastika, Venuša, Viazaná rotácia, Vodík, Vodná para, Vrása, Vulkán (planéta), Západ (svetová strana), Západ slnka, Zdanlivá hviezdna veľkosť, Zem, Zemepisný pól, Zeus, Zlom Discovery, 1. september, 11. marec, 11. november, 14. marec, 17. storočie, 18. apríl, 18. storočie, 1832, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020, 2025, 22. marec, 24. marec, 26. apríl, 29. apríl, 3. marec, 30. apríl, 30. júl, 4. september, 8. apríl.