Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Medzinárodná vesmírna stanica a Sojuz (kozmická loď)

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Medzinárodná vesmírna stanica a Sojuz (kozmická loď)

Medzinárodná vesmírna stanica vs. Sojuz (kozmická loď)

Medzinárodná vesmírna stanica (skratka: ISS;; skratka) je v súčasnosti (rok) jedna z dvoch trvalo obývaných vesmírnych staníc na obežnej dráhe Zeme. Sojuz (po rusky Союз čiže zväz) je označenie radu sovietskych resp.

Podobnosti medzi Medzinárodná vesmírna stanica a Sojuz (kozmická loď)

Medzinárodná vesmírna stanica a Sojuz (kozmická loď) mať 13 veci spoločné (v Úniapédia): Atlantis (raketoplán), Kozmická loď, Kozmická stanica, Medzinárodná vesmírna stanica, Mesiac, Mir, Nízka obežná dráha Zeme, Obežná dráha, Progress (kozmická loď), Roskosmos, Rusko, Skafander, Zem.

Atlantis (raketoplán)

Prvý štart raketoplánu ''Atlantis'', 3. október 1985 (misia STS-51-J) Zážih motorov raketoplánu ''Atlantis'' pred štartom misie STS-122, 7. február 2008 Raketoplán ''Atlantis'' prekonáva zvukovú bariéru, 8. september 2000 (štart misie STS-106) Raketoplán ''Atlantis'' spojený s Mirom, 4. júl 1995 (misia STS-71) ISS, 17. september 2006 (misia STS-115) Kennedyho vesmírnom stredisku, 20. február 2008 (misia STS-122) Pristátie raketoplánu ''Atlantis'' pri jeho poslednej misii (STS-135), 21. júl 2011 Atlantis (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-104) bol druhý najmladší americký raketoplán, ktorý bol používaný v programe Space Shuttle v rokoch 1985 až 2011.

Atlantis (raketoplán) a Medzinárodná vesmírna stanica · Atlantis (raketoplán) a Sojuz (kozmická loď) · Pozrieť viac »

Kozmická loď

kozmonautiky Crew Dragon spoločnosti SpaceX, prvá súkromná kozmická loď na svete, v ktorej letela ľudská posádka do vesmíru Kozmická loď (iné názvy: vesmírna loď, kozmický koráb, vesmírny koráb) je dopravný prostriedok určený na cestovanie vo vesmíre, t.j. mimo zemskej atmosféry alebo v jej horných vrstvách.

Kozmická loď a Medzinárodná vesmírna stanica · Kozmická loď a Sojuz (kozmická loď) · Pozrieť viac »

Kozmická stanica

''Atlantis'' v roku 2011 Kozmická stanica alebo vesmírna stanica je umelá štruktúra určená na pobyt ľudí vo vesmíre.

Kozmická stanica a Medzinárodná vesmírna stanica · Kozmická stanica a Sojuz (kozmická loď) · Pozrieť viac »

Medzinárodná vesmírna stanica

Medzinárodná vesmírna stanica (skratka: ISS;; skratka) je v súčasnosti (rok) jedna z dvoch trvalo obývaných vesmírnych staníc na obežnej dráhe Zeme.

Medzinárodná vesmírna stanica a Medzinárodná vesmírna stanica · Medzinárodná vesmírna stanica a Sojuz (kozmická loď) · Pozrieť viac »

Mesiac

Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.

Medzinárodná vesmírna stanica a Mesiac · Mesiac a Sojuz (kozmická loď) · Pozrieť viac »

Mir

Mir bola prvá sovietska, resp.

Medzinárodná vesmírna stanica a Mir · Mir a Sojuz (kozmická loď) · Pozrieť viac »

Nízka obežná dráha Zeme

Rôzne obežné dráhy okolo Zeme, azúrová farba znázorňuje LEO Nízka obežná dráha Zeme (často sa nahrádza skratkou LEO pochádzajúcou z anglického Low Earth Orbit) je druh obežnej dráhy planéty Zem.

Medzinárodná vesmírna stanica a Nízka obežná dráha Zeme · Nízka obežná dráha Zeme a Sojuz (kozmická loď) · Pozrieť viac »

Obežná dráha

Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.

Medzinárodná vesmírna stanica a Obežná dráha · Obežná dráha a Sojuz (kozmická loď) · Pozrieť viac »

Progress (kozmická loď)

Medzinárodnej vesmírnej stanici, 31. júl 2019 Prierez nákladnou loďou Progress M Progress je ruská nepilotovaná nákladná kozmická loď.

Medzinárodná vesmírna stanica a Progress (kozmická loď) · Progress (kozmická loď) a Sojuz (kozmická loď) · Pozrieť viac »

Roskosmos

Roskosmos (iné názvy pozri nižšie) je vládna agentúra zodpovedná za ruský vesmírny program a letecký výskum.

Medzinárodná vesmírna stanica a Roskosmos · Roskosmos a Sojuz (kozmická loď) · Pozrieť viac »

Rusko

Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.

Medzinárodná vesmírna stanica a Rusko · Rusko a Sojuz (kozmická loď) · Pozrieť viac »

Skafander

Buzz Aldrin na Mesiaci v ochrannom skafandri Skafander je druh kompletného ochranného hermetického (vzduchotesného) odevu, určeného na zabezpečenie životných podmienok používateľa v prostredí nebezpečnom pre ľudský život – napríklad nízky alebo vysoký tlak, nedýchateľná alebo jedovatá atmosféra, príliš vysoké alebo príliš nízke teploty.

Medzinárodná vesmírna stanica a Skafander · Skafander a Sojuz (kozmická loď) · Pozrieť viac »

Zem

Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.

Medzinárodná vesmírna stanica a Zem · Sojuz (kozmická loď) a Zem · Pozrieť viac »

Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky

Porovnanie medzi Medzinárodná vesmírna stanica a Sojuz (kozmická loď)

Medzinárodná vesmírna stanica má 180 vzťahom, pričom Sojuz (kozmická loď) má 58. Ako oni majú spoločného 13, index Jaccard je 5.46% = 13 / (180 + 58).

Referencie

Tento článok ukazuje vzťah medzi Medzinárodná vesmírna stanica a Sojuz (kozmická loď). Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:

Hej! Sme na Facebooku teraz! »