Podobnosti medzi Medzinárodná vesmírna stanica a Mir
Medzinárodná vesmírna stanica a Mir mať 35 veci spoločné (v Úniapédia): Atlantis (raketoplán), Atmosféra Zeme, Atmosférický tlak, Bajkonur, Discovery (raketoplán), Gyroskop, Jurij Vladimirovič Usačov, Koordinovaný svetový čas, Kozmická stanica, Kozmonaut, Kyslík, Medzinárodná vesmírna stanica, Mesiac, Michael Foale, Mikrogravitácia, National Aeronautics and Space Administration, Obežná dráha, Ovocie, Oxid uhličitý, Pascal, Progress (kozmická loď), Proton (nosná raketa), Raketoplán, Roskosmos, Rusko, Skafander, Sojuz (kozmická loď), Spojené štáty, Tichý oceán, Toaleta, ..., Výstup do otvoreného vesmíru, Volt, Zelenina, Zem, 16. júl. Rozbaliť index (5 viac) »
Atlantis (raketoplán)
Prvý štart raketoplánu ''Atlantis'', 3. október 1985 (misia STS-51-J) Zážih motorov raketoplánu ''Atlantis'' pred štartom misie STS-122, 7. február 2008 Raketoplán ''Atlantis'' prekonáva zvukovú bariéru, 8. september 2000 (štart misie STS-106) Raketoplán ''Atlantis'' spojený s Mirom, 4. júl 1995 (misia STS-71) ISS, 17. september 2006 (misia STS-115) Kennedyho vesmírnom stredisku, 20. február 2008 (misia STS-122) Pristátie raketoplánu ''Atlantis'' pri jeho poslednej misii (STS-135), 21. júl 2011 Atlantis (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-104) bol druhý najmladší americký raketoplán, ktorý bol používaný v programe Space Shuttle v rokoch 1985 až 2011.
Atlantis (raketoplán) a Medzinárodná vesmírna stanica · Atlantis (raketoplán) a Mir ·
Atmosféra Zeme
Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.
Atmosféra Zeme a Medzinárodná vesmírna stanica · Atmosféra Zeme a Mir ·
Atmosférický tlak
Barometer Barograf Atmosférický tlak (iné názvy: tlak vzduchu, barometrický tlak) je tlak, spôsobený atmosférou planéty Zem.
Atmosférický tlak a Medzinárodná vesmírna stanica · Atmosférický tlak a Mir ·
Bajkonur
Sojuz Poloha kozmodrómu Kozmodróm Bajkonur je kozmodróm v južnom Kazachstane dlhodobo prenajatý Rusku.
Bajkonur a Medzinárodná vesmírna stanica · Bajkonur a Mir ·
Discovery (raketoplán)
Discovery (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-103) bol raketoplán NASA, ktorý bol používaný v programe Space Shuttle v rokoch 1984 až 2011.
Discovery (raketoplán) a Medzinárodná vesmírna stanica · Discovery (raketoplán) a Mir ·
Gyroskop
Gyroskop Rotujúci gyroskop, zotrvačník (žltý disk) si udržiava stále rovnakú orientáciu, bez ohľadu na vonkajší pohyb vonkajšieho rámu Gyroskop je zariadenie na meranie, alebo udržiavanie rovnakej orientácie, resp.
Gyroskop a Medzinárodná vesmírna stanica · Gyroskop a Mir ·
Jurij Vladimirovič Usačov
Jurij Vladimirovič Usačov (* 9. október 1957, Doneck) bol od februára 1989 sovietsky (resp. od konca roku 1991 ruský) kozmonaut, člen oddielu kozmonautov RKK Energija.
Jurij Vladimirovič Usačov a Medzinárodná vesmírna stanica · Jurij Vladimirovič Usačov a Mir ·
Koordinovaný svetový čas
kaki východoeurópsky čas, zelená Moskovský čas Koordinovaný svetový čas alebo Coordinated Universal Time (UTC) je časový štandard založený na Medzinárodnom atómovom čase s priestupnou sekundou, ktorá sa aplikuje nepravidelne, aby sa dosiahla synchronizácia so spomaľujúcou sa rotáciou Zeme.
Koordinovaný svetový čas a Medzinárodná vesmírna stanica · Koordinovaný svetový čas a Mir ·
Kozmická stanica
''Atlantis'' v roku 2011 Kozmická stanica alebo vesmírna stanica je umelá štruktúra určená na pobyt ľudí vo vesmíre.
Kozmická stanica a Medzinárodná vesmírna stanica · Kozmická stanica a Mir ·
Kozmonaut
''Challenger'', 7. február 1984 Strela, 11. december 2018 Kozmonaut (iné názvy: kozmický letec, vesmírny letec, astronaut, taikonaut; bližšie pozri kapitolu Názov a etymológia) je člen posádky kozmickej lode.
Kozmonaut a Medzinárodná vesmírna stanica · Kozmonaut a Mir ·
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Kyslík a Medzinárodná vesmírna stanica · Kyslík a Mir ·
Medzinárodná vesmírna stanica
Medzinárodná vesmírna stanica (skratka: ISS;; skratka) je v súčasnosti (rok) jedna z dvoch trvalo obývaných vesmírnych staníc na obežnej dráhe Zeme.
Medzinárodná vesmírna stanica a Medzinárodná vesmírna stanica · Medzinárodná vesmírna stanica a Mir ·
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Medzinárodná vesmírna stanica a Mesiac · Mesiac a Mir ·
Michael Foale
Colin Michael Foale (* 6. január 1957, Louth, Spojené kráľovstvo) je britsko-americký fyzik a od augusta 1987 astronaut NASA.
Medzinárodná vesmírna stanica a Michael Foale · Michael Foale a Mir ·
Mikrogravitácia
Mikrogravitácia (z gréckeho mikros.
Medzinárodná vesmírna stanica a Mikrogravitácia · Mikrogravitácia a Mir ·
National Aeronautics and Space Administration
National Aeronautics and Space Administration (skratka: NASA), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako Národný úrad pre letectvo a vesmír, je americká vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva a kozmonautiky.
Medzinárodná vesmírna stanica a National Aeronautics and Space Administration · Mir a National Aeronautics and Space Administration ·
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.
Medzinárodná vesmírna stanica a Obežná dráha · Mir a Obežná dráha ·
Ovocie
Ovocie Barcelone Ovocie sú jedlé plody alebo semená viacročných semenných rastlín, najčastejšie drevín.
Medzinárodná vesmírna stanica a Ovocie · Mir a Ovocie ·
Oxid uhličitý
Oxid uhličitý (iné názvy: mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhličitýkysličník uhličitý. In: Malá encyklopédia chémie. 1981. S. 419; suchý ľad) je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka.
Medzinárodná vesmírna stanica a Oxid uhličitý · Mir a Oxid uhličitý ·
Pascal
Pascal (čítaj paskal) značka Pa je základná jednotka tlaku podľa medzinárodnej sústavy SI.
Medzinárodná vesmírna stanica a Pascal · Mir a Pascal ·
Progress (kozmická loď)
Medzinárodnej vesmírnej stanici, 31. júl 2019 Prierez nákladnou loďou Progress M Progress je ruská nepilotovaná nákladná kozmická loď.
Medzinárodná vesmírna stanica a Progress (kozmická loď) · Mir a Progress (kozmická loď) ·
Proton (nosná raketa)
Proton K vynáša na orbitu modul "Zarja" pre ISS Proton (po rusky: Протон) je označenie rodiny sovietskych resp.
Medzinárodná vesmírna stanica a Proton (nosná raketa) · Mir a Proton (nosná raketa) ·
Raketoplán
Pristátie raketoplánu Atlantis na misii STS-110 Raketoplán alebo kozmický raketoplán je viacnásobne použiteľné atmosféricko-kozmické lietadlo, ktoré vzlieta kolmo ako raketa (s pomocnými raketovými motormi), v kozmickom priestore sa pohybuje ako kozmická loď a klesá a pristáva v zemskej atmosfére ako lietadlo na bežnom letisku s dostatočne dlhou betónovou dráhou.
Medzinárodná vesmírna stanica a Raketoplán · Mir a Raketoplán ·
Roskosmos
Roskosmos (iné názvy pozri nižšie) je vládna agentúra zodpovedná za ruský vesmírny program a letecký výskum.
Medzinárodná vesmírna stanica a Roskosmos · Mir a Roskosmos ·
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Medzinárodná vesmírna stanica a Rusko · Mir a Rusko ·
Skafander
Buzz Aldrin na Mesiaci v ochrannom skafandri Skafander je druh kompletného ochranného hermetického (vzduchotesného) odevu, určeného na zabezpečenie životných podmienok používateľa v prostredí nebezpečnom pre ľudský život – napríklad nízky alebo vysoký tlak, nedýchateľná alebo jedovatá atmosféra, príliš vysoké alebo príliš nízke teploty.
Medzinárodná vesmírna stanica a Skafander · Mir a Skafander ·
Sojuz (kozmická loď)
Sojuz (po rusky Союз čiže zväz) je označenie radu sovietskych resp.
Medzinárodná vesmírna stanica a Sojuz (kozmická loď) · Mir a Sojuz (kozmická loď) ·
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Medzinárodná vesmírna stanica a Spojené štáty · Mir a Spojené štáty ·
Tichý oceán
Tichý oceán Tichý oceán (hovorovo Pacifik) je najväčší oceán Zeme.
Medzinárodná vesmírna stanica a Tichý oceán · Mir a Tichý oceán ·
Toaleta
Toaleta môže byť.
Medzinárodná vesmírna stanica a Toaleta · Mir a Toaleta ·
Výstup do otvoreného vesmíru
Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), 12. december 2006 Strela, 11. december 2018 Výstup do otvoreného vesmíru (skratka EVA z anglického Extra-Vehicular Activity) je činnosť jedného alebo viacerých kozmonautov vo vesmíre mimo kozmickú loď alebo kozmickú stanicu.
Medzinárodná vesmírna stanica a Výstup do otvoreného vesmíru · Mir a Výstup do otvoreného vesmíru ·
Volt
Volt je jednotka elektrického napätia, resp.
Medzinárodná vesmírna stanica a Volt · Mir a Volt ·
Zelenina
Zelenina Zelenina sú jedlé časti kultúrnych jednoročných alebo dvojročných rastlín, v niektorých prípadoch aj časti viacročných rastlín.
Medzinárodná vesmírna stanica a Zelenina · Mir a Zelenina ·
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Medzinárodná vesmírna stanica a Zem · Mir a Zem ·
16. júl
Žiadny popis.
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Medzinárodná vesmírna stanica a Mir majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Medzinárodná vesmírna stanica a Mir
Porovnanie medzi Medzinárodná vesmírna stanica a Mir
Medzinárodná vesmírna stanica má 180 vzťahom, pričom Mir má 239. Ako oni majú spoločného 35, index Jaccard je 8.35% = 35 / (180 + 239).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Medzinárodná vesmírna stanica a Mir. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: