Rýchlejšie ako prehliadači!
23 vzťahy: Altamira (jaskyňa), Arméni, Benátky, Blízky východ, Fernand Braudel, Francúzi, Gréci, Grécko, Janov (Taliansko), Križiacke výpravy do východného Stredomoria, Lascaux (jaskyňa), Mezolit, Neolit, Novovek, Sinajský polostrov, Stredomorie (Stredozemné more), Stredovek, Stredozemné more, Taliani, Turecko, 11. storočie, 13. storočie, 20. storočie.
Altamira (jaskyňa)
Altamira je jaskyňa v severnom Španielsku známa svojimi jaskynnými maľbami.
Nový!!: Levanta a Altamira (jaskyňa) · Pozrieť viac »
Arméni
Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).
Nový!!: Levanta a Arméni · Pozrieť viac »
Benátky
Benátky (v benátskom nárečí Venezsia) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora.
Nový!!: Levanta a Benátky · Pozrieť viac »
Blízky východ
Najbežnejšia definícia Blízkeho východu Blízky východ (mimo politiky, najmä v kultúrnom či archeologickom kontexte, aj: Predný východ či menej často Predný Orient; po anglicky Near East, po nemecky Naher Osten/Nahost/Vorderer Orient) je nejasne vymedzený geografický termín.
Nový!!: Levanta a Blízky východ · Pozrieť viac »
Fernand Braudel
Fernand Braudel (* 24. august 1902, Luméville-en-Ornois, Francúzsko – † 27. november 1985, Cluses) bol francúzsky historik, predstaviteľ "školy Annales", autor diela Stredozemie a jeho svet v dobe Filipa II. (1949), zďaleka najvplyvnejšieho historického diela publikovaného po druhej svetovej vojne.
Nový!!: Levanta a Fernand Braudel · Pozrieť viac »
Francúzi
Francúzi (po francúzsky Français) sú potomkovia keltských a ligurských kmeňov, ktoré osídlili územie medzi Rýnom a prielivom La Manche už v priebehu 2. – 1.
Nový!!: Levanta a Francúzi · Pozrieť viac »
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Nový!!: Levanta a Gréci · Pozrieť viac »
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Nový!!: Levanta a Grécko · Pozrieť viac »
Janov (Taliansko)
Janov je metropola Ligúrie, leží v Janovskej zátoke Golfo di Genoa na pobreží Ligúrskeho mora.
Nový!!: Levanta a Janov (Taliansko) · Pozrieť viac »
Križiacke výpravy do východného Stredomoria
Križiacke výpravy (do východného Stredomoria) (1096-1291) boli križiacke výpravy s cieľom oslobodiť „Boží hrob“ a „Svätú zem“ (t. j. Palestínu) z rúk moslimov.
Nový!!: Levanta a Križiacke výpravy do východného Stredomoria · Pozrieť viac »
Lascaux (jaskyňa)
Lascaux je jaskynný komplex v juhozápadnom Francúzsku v údolí rieky Vézére v srdci historického kraja Périgord Noire, preslávený vďaka jaskynným maľbám.
Nový!!: Levanta a Lascaux (jaskyňa) · Pozrieť viac »
Mezolit
Mezolit alebo stredná kamenná doba (alebo lingvisticky nesprávne stredná doba kamenná) alebo konečný paleolit je v dejinách praveku a archeológii obdobie medzi paleolitom a neolitom.
Nový!!: Levanta a Mezolit · Pozrieť viac »
Neolit
Neolit (iné názvy: mladšia kamenná doba, mladá kamenná doba, lingvisticky nesprávne: mladšia/mladá doba kamenná) je obdobie kamennej doby, ktoré sa začalo nahradením prisvojovacieho hospodárstva predchádzajúcich období (paleolitu, mezolitu), teda hospodárstva založeného na love, rybolove a zbere divorastúcich plodín, výrobným hospodárstvom – cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domácich (resp. zdomácnených) zvierat.
Nový!!: Levanta a Neolit · Pozrieť viac »
Novovek
Novovek je historická perióda v dejinách ľudstva, ktorá nasleduje po stredoveku.
Nový!!: Levanta a Novovek · Pozrieť viac »
Sinajský polostrov
Sinajský polostrov Sinajský polostrov alebo hovorovo Sinaj je trojuholníkový polostrov ležiaci medzi Stredozemným morom a Červeným morom v Egypte s rozlohou okolo 60 000 km².
Nový!!: Levanta a Sinajský polostrov · Pozrieť viac »
Stredomorie (Stredozemné more)
Stredomorie pri pohľade z vesmíru Stredomorie alebo Stredozemie je oblasť Stredozemného mora, teda predovšetkým štáty Egypt, Izrael, Libanon, Sýria, Turecko, Grécko, Albánsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Slovinsko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Maroko, Alžírsko, Tunisko, Líbya a stredomorské ostrovy Cyprus, Kréta, Malta atď.
Nový!!: Levanta a Stredomorie (Stredozemné more) · Pozrieť viac »
Stredovek
Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo (pozri milánsky edikt) alebo zánikom Západorímskej ríše (476) na jednej strane a dobytím Konštantínopola (1453), objavením Ameriky (1492) alebo začiatkom reformácie (1515) na strane druhej.
Nový!!: Levanta a Stredovek · Pozrieť viac »
Stredozemné more
Družicová snímka Stredozemného mora Stredozemné more Stredozemné more (po lat. Mare Nostrum – naše more, Mare Internum – vnútorné more) je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a západnými brehmi Ázie.
Nový!!: Levanta a Stredozemné more · Pozrieť viac »
Taliani
Taliani alebo staršie Vlasi (taliansky – Italiani, sicílsky, neapolsky, sardínsky a benátsky – Taliani, furlansky – Talians, v emilčina-romaňolčine – Itagliàni, grécky – Ιταλοί (Italí)) sú národ, žijúci najmä v Taliansku.
Nový!!: Levanta a Taliani · Pozrieť viac »
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Nový!!: Levanta a Turecko · Pozrieť viac »
11. storočie
11.
Nový!!: Levanta a 11. storočie · Pozrieť viac »
13. storočie
13.
Nový!!: Levanta a 13. storočie · Pozrieť viac »
20. storočie
20.
Nový!!: Levanta a 20. storočie · Pozrieť viac »
