Obsah
191 vzťahy: Akrécia (astronómia), Alan Boss, Amaltea (mesiac), Amoniak, Argón, Asteroid, Astronomická jednotka, Astronomická ročenka, Astronomický symbol, Atóm, Atómový obal, Atmosféra (kozmického telesa), Búrka, Blesk, Cape Canaveral, Carnegie Institution of Washington, Cassini (sonda), Deň, Diferenciálna rotácia, Ekliptika, Elara (mesiac), Elektrón, Elektrický prúd, Elipsa, Etán, Európa (mesiac), Excentricita (astronómia), Fotografia, Fotosféra, Galileo (kozmická sonda), Galileo Galilei, Galileove mesiace, Ganymede (mesiac), Giovanni Domenico Cassini, Gravitačná kontrakcia, Gravitačný kolaps (astronómia), Gravitačný manéver, Gravitácia, Guľa, Hélium, Himália (mesiac), Hlavná postupnosť, Hmlovina, Hmotnosť, Hnedý trpaslík, Hviezda, Impaktný kráter, Inkvizícia, Io, Io (mesiac), ... Rozbaliť index (141 viac) »
- Astronomické objekty známe od staroveku
Akrécia (astronómia)
Akrécia alebo narastanie je gravitačný proces, ktorým sa formujú telesá ako planéty a hviezdy z prachu a plynu.
Pozrieť Jupiter a Akrécia (astronómia)
Alan Boss
Alan P. Boss (* 20. júl 1951, Lakewood, Ohio, Spojené štáty) je americký astrofyzik.
Pozrieť Jupiter a Alan Boss
Amaltea (mesiac)
Amaltea alebo Amalthea je jeden z menších Jupiterových mesiacov.
Pozrieť Jupiter a Amaltea (mesiac)
Amoniak
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.
Pozrieť Jupiter a Amoniak
Argón
Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.
Pozrieť Jupiter a Argón
Asteroid
Asteroid môže byť.
Pozrieť Jupiter a Asteroid
Astronomická jednotka
Astronomická jednotka (au, AU z, UA z) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.
Pozrieť Jupiter a Astronomická jednotka
Astronomická ročenka
Astronomická ročenka je ročenka, ktorá obsahuje súhrn najdôležitejších údajov o polohe Slnka, Mesiaca, planét, hviezd, ako aj o zatmeniach Slnka a Mesiaca, o zákrytoch hviezd, o konfiguráciách planét a iných úkazoch v danom roku a tabuľky na určovanie času a polôh.
Pozrieť Jupiter a Astronomická ročenka
Astronomický symbol
Astronomické symboly sú symboly, ktoré sú požívane pre zjednodušené vyobrazenie rôznych nebeských objektov, teoretických konštrukcií a skúmaných udalostí v a sú bežne používané profesionálnymi a amatérskymi astronómami.
Pozrieť Jupiter a Astronomický symbol
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Pozrieť Jupiter a Atóm
Atómový obal
Atómový obal je zložka atómu, pozostávajúca z elektrónov, ktorých počet sa rovná atómovému číslu (počtu kladných jednotiek náboja v jadre atómu).
Pozrieť Jupiter a Atómový obal
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Pozrieť Jupiter a Atmosféra (kozmického telesa)
Búrka
Okraj búrkového mraku kumulonimbus Búrka je z odborného hľadiska.
Pozrieť Jupiter a Búrka
Blesk
Eiffelovej veže Blesk je silný prírodný elektrostatický výboj produkovaný počas búrky.
Pozrieť Jupiter a Blesk
Cape Canaveral
Cape Canaveral pri pohľade z vesmíru, február 2021 Cape Canaveral (doslova: Mys Canaveral;; v rokoch 1963 až 1973 známy pod oficiálnym názvom Cape Kennedy) je pobrežný pás a mys v strede východného pobrežia Floridy v USA.
Pozrieť Jupiter a Cape Canaveral
Carnegie Institution of Washington
Carnegie Institution of Washington alebo Carnegie Institution for Science (skratka CIW) je organizácia v Spojených štátoch amerických, ktorú v roku 1902 založil Andrew Carnegie na podporu vedeckého výskumu.
Pozrieť Jupiter a Carnegie Institution of Washington
Cassini (sonda)
Cassini bola americká planetárna sonda určená pre prieskum planéty Saturn, jeho prstencov a jeho mesiacov.
Pozrieť Jupiter a Cassini (sonda)
Deň
Deň (d) je jednotka času, ktorej presný význam závisí od kontextu.
Pozrieť Jupiter a Deň
Diferenciálna rotácia
Diferenciálna rotácia je rotácia, pri ktorej oblasti rozlične vzdialené od rotačnej osi alebo od rovníka majú rôznu uhlovú rýchlosť.
Pozrieť Jupiter a Diferenciálna rotácia
Ekliptika
Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
Pozrieť Jupiter a Ekliptika
Elara (mesiac)
Elara je nepravidelný prirodzený satelit Jupitera.
Pozrieť Jupiter a Elara (mesiac)
Elektrón
Odhad hustoty elektrónov v obale atómu vodíka Elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom.
Pozrieť Jupiter a Elektrón
Elektrický prúd
Elektrický prúd môže byť.
Pozrieť Jupiter a Elektrický prúd
Elipsa
Elipsa je rovinná krivka, ktorá patrí do triedy kužeľosečiek.
Pozrieť Jupiter a Elipsa
Etán
Etán je druhý najjednoduchší uhľovodík (v homologickom rade alkánov) po metáne.
Pozrieť Jupiter a Etán
Európa (mesiac)
m obklopuje lúčovito usporiadaná oblasť svetlejšieho materiálu. Európa alebo Europa je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileiho mesiacov.
Pozrieť Jupiter a Európa (mesiac)
Excentricita (astronómia)
Excentricita dráhy alebo výstrednosť je je jedným z elementov dráhy, opisujúcich pohyb kozmického telesa (prirodzeného, napr. planéty, kométy a pod. alebo umelého) v kozmickom priestore.
Pozrieť Jupiter a Excentricita (astronómia)
Fotografia
Fotografia môže byť.
Pozrieť Jupiter a Fotografia
Fotosféra
slnečných škvŕn Fotosféra je oblasť hviezdy, v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej.
Pozrieť Jupiter a Fotosféra
Galileo (kozmická sonda)
Galileo bola americká planetárna sonda, určená na prieskum planéty Jupiter, jej okolia a systému jej mesiacov, najmä štyroch veľkých tzv.
Pozrieť Jupiter a Galileo (kozmická sonda)
Galileo Galilei
220px Galileo Galilei (* 15. február 1564, Pisa, Taliansko – † 8. január 1642, Arcetri, Taliansko) bol taliansky filozof, fyzik, astronóm, matematik obdobia renesancie, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy.
Pozrieť Jupiter a Galileo Galilei
Galileove mesiace
Galileove mesiace – štyri najväčšie mesiace planéty Jupiter Galileove mesiace sú štyri najväčšie a najjasnejšie Jupiterove mesiace – Európa, Ganymede, Kalisto a Io.
Pozrieť Jupiter a Galileove mesiace
Ganymede (mesiac)
Ganymede alebo Ganymedes je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileovych mesiacov.
Pozrieť Jupiter a Ganymede (mesiac)
Giovanni Domenico Cassini
Giovanni Domenico Cassini alebo Jean-Dominique Cassini (* 8. jún 1625, Perinaldo, Janovská republika – † 14. september 1712, Paríž, Francúzsko) bol taliansko-francúzsky astronóm a inžinier.
Pozrieť Jupiter a Giovanni Domenico Cassini
Gravitačná kontrakcia
Gravitačná kontrakcia je proces, pri ktorom pôsobením vlastnej gravitácie medzi časticami vesmírneho telesa dochádza k jeho zmršťovaniu, pričom sa teleso zahrieva a obyčajne sa zrýchľuje jeho rotácia.
Pozrieť Jupiter a Gravitačná kontrakcia
Gravitačný kolaps (astronómia)
Gravitačný kolaps je proces, pri ktorom sa z hviezdy stáva čierna diera.
Pozrieť Jupiter a Gravitačný kolaps (astronómia)
Gravitačný manéver
Gravitačný manéver alebo gravitačný prak v kozmonautike a nebeskej mechanike znamená využitie preletu planetárnej sondy gravitačným poľom planéty na zmenu smeru a rýchlosti umelého kozmického telesa.
Pozrieť Jupiter a Gravitačný manéver
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Pozrieť Jupiter a Gravitácia
Guľa
Guľa môže byť.
Pozrieť Jupiter a Guľa
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Pozrieť Jupiter a Hélium
Himália (mesiac)
Himália alebo Himalia je najväčší nepravidelný prirodzený satelit Jupitera.
Pozrieť Jupiter a Himália (mesiac)
Hlavná postupnosť
Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.
Pozrieť Jupiter a Hlavná postupnosť
Hmlovina
Hmlovina môže byť.
Pozrieť Jupiter a Hmlovina
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Pozrieť Jupiter a Hmotnosť
Hnedý trpaslík
Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo od materskej hviezdy Gliese 229A Hnedý trpaslík je substelárny objekt, ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti, ale má plne vodivý povrch a vnútro.
Pozrieť Jupiter a Hnedý trpaslík
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Pozrieť Jupiter a Hviezda
Impaktný kráter
Mesiaci s výrazným stredovým pahorkom. Impaktný kráter (iné názvy: dopadový kráter; veľký aj panva, veľký s dnom zaliatym žeravou magmou aj more; po dopade meteoritu aj meteoritový/meteoritický kráter) je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok), ktorá vznikla impaktom (dopadom).
Pozrieť Jupiter a Impaktný kráter
Inkvizícia
Inkvizícia (lat. inquisitio; z inquaerere – zisťovať) označuje formu stredovekého súdnictva, ktorá je dnes známa predovšetkým v spojitosti s inkvizičnými inštitúciami rímskokatolíckej cirkvi.
Pozrieť Jupiter a Inkvizícia
Io
Io môže byť.
Pozrieť Jupiter a Io
Io (mesiac)
Io je jedným z mesiacov planéty Jupiter, najvnútornejší zo skupiny mesiacov objavených Galileom.
Pozrieť Jupiter a Io (mesiac)
Jadro kométy
Wild 2 Jadro kométy je kompaktná časť kométy, konglomerát pórovitého materiálu, prachových a plynových častíc, ktoré zmrznutím utvorili jeden celok.
Pozrieť Jupiter a Jadro kométy
Jadro planéty
Prierez telesami (zľava doprava) Merkúr, Venuša, Zem, Mesiac, Mars. Pojmom jadro planéty označujeme najvnútornejšie vrstvy planéty.
Pozrieť Jupiter a Jadro planéty
Joviálna planéta
Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.
Pozrieť Jupiter a Joviálna planéta
Juno (sonda)
Juno je kozmická sonda NASA určená na výskum planéty Jupiter.
Pozrieť Jupiter a Juno (sonda)
Jupiter (boh)
Ingresa. Jupiter alebo Jovis (lat. Iuppiter) bol najvyšší starorímsky boh.
Pozrieť Jupiter a Jupiter (boh)
Jupiter Icy Moons Explorer
Jupiter Icy Moons Explorer (skratka JUICE) je planetárna sonda, vyvinutá Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a spoločnosťou Airbus Defense and Space ako hlavným dodávateľom.
Pozrieť Jupiter a Jupiter Icy Moons Explorer
Kalisto (mesiac)
Kalisto alebo Kallisto alebo Callisto je prirodzený satelit Jupitera.
Pozrieť Jupiter a Kalisto (mesiac)
Keckove teleskopy
Keckove teleskopy Súmrak a jeden z Keckovych teleskopov Keckove teleskopy sú dvojica optických a infračervených zrkadlových ďalekohľadov vybudovaných na vyhasnutej sopke Mauna Kea.
Pozrieť Jupiter a Keckove teleskopy
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Pozrieť Jupiter a Kelvin
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Pozrieť Jupiter a Kométa
Kométa Shoemaker-Levy 9
HST zo 17. mája 1994 Kométa Shoemaker-Levy 9 alebo SL9, formálne označená ako D/1993 F2, bola neperiodická kométa, ktorá v roku 1994 dopadla na planétu Jupiter, čo bola prvá možnosť priamo pozorovať zrážku dvoch telies slnečnej sústavy.
Pozrieť Jupiter a Kométa Shoemaker-Levy 9
Konjunkcia (astronómia)
Konjunkcia Mesiaca a Venuše Konjunkcia je termín používaný v pozičnej astronómii a astrológii.
Pozrieť Jupiter a Konjunkcia (astronómia)
Kozmická sonda
Genesis Kozmická sonda je umelé kozmické teleso bez ľudskej posádky vypustené k Mesiacu alebo na únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa, alebo zo slnečného gravitačného poľa.
Pozrieť Jupiter a Kozmická sonda
Kružnica
Znázornenie kružnice Kružnica je rovinná krivka z triedy kužeľosečiek, je to rez kužeľovej plochy rovinou prechádzajúcou kužeľovou plochou kolmou na os kužeľovej plochy.
Pozrieť Jupiter a Kružnica
Kryštál
Kryštál kremeňa Kryštál alebo kryštálový jedinec je fyzikálne a chemicky rovnorodé pevné teleso s pravidelnou (trojrozmernou) štruktúrou atómov, molekúl a iónov.
Pozrieť Jupiter a Kryštál
Kryptón
Kryptón (z Gréčtiny: κρυπτός kryptos "skrytý" alebo "tajomstvo") (krypton) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Kr a protónové číslo 36.
Pozrieť Jupiter a Kryptón
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Pozrieť Jupiter a Kyslík
Libračný bod
gradienty potenciálu, červené smerom dnu k bodu, modré smerom von. Libračný bod (libračné centrum, Lagrangeov bod) v nebeskej mechanike, v sústave dvoch telies m1 a m2 rotujúcich okolo spoločného ťažiska, je bod, v ktorom sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily.
Pozrieť Jupiter a Libračný bod
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F.
Pozrieť Jupiter a Magnetické pole
Magnetické pole Zeme
Schematický nákres zemskej magnetosféry Magnetické pole Zeme alebo geomagnetizmus alebo zemská magnetosféra je magnetické pole okolo Zeme, v ktorom pôsobí magnetická sila.
Pozrieť Jupiter a Magnetické pole Zeme
Magnetický pól
Magnetický pól môže byť.
Pozrieť Jupiter a Magnetický pól
Magnetosféra
Umelecké stvárnenie zemskej magnetosféry. Magnetosféra je oblasť okolo astronomického telesa, v ktorej dominuje magnetické pole tvorené daným telesom.
Pozrieť Jupiter a Magnetosféra
Magnitúda
Magnitúda môže byť.
Pozrieť Jupiter a Magnitúda
Malé teleso slnečnej sústavy
Malé teleso slnečnej sústavy (small solar system body, SSSB) je termín definovaný v roku 2006 na zasadnutí Medzinárodnej astronomickej únie na opis telies slnečnej sústavy, ktoré nie sú definované ako planéty ani ako trpasličie planéty.
Pozrieť Jupiter a Malé teleso slnečnej sústavy
Malé vnútorné mesiace
Malé vnútorné mesiace (Rodina Amalthea) sú štyri malé satelity, ktoré obiehajú okolo Jupitera.
Pozrieť Jupiter a Malé vnútorné mesiace
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Pozrieť Jupiter a Mars
Mauna Kea
Mauna Kea (po havajsky doslova Biely vrch) je v súčasnosti neaktívny štítový vulkán na Havajských ostrovoch.
Pozrieť Jupiter a Mauna Kea
Medziplanetárne prostredie
Medziplanetárne prostredie alebo medziplanetárny priestor je medziplanetárny plyn a medziplanetárny prach so systémom magnetických a gravitačných polí telies slnečnej sústavy.
Pozrieť Jupiter a Medziplanetárne prostredie
Medziplanetárny plyn
Medziplanetárny plyn je medziplanetárna plazma pozostávajúca najmä z ionizovaného vodíka, protónov, elektrónov, jadier hélia, ktoré sa šíria zo Slnka rýchlosťou asi 400-500 km/s.
Pozrieť Jupiter a Medziplanetárny plyn
Merkúr
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Jupiter a Merkúr
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Pozrieť Jupiter a Mesiac
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Pozrieť Jupiter a Mesiac (družica)
Mesiace Jupitera
Galileove mesiace Nepravidelné satelity Jupitera Mesiace Jupitera sú prirodzené satelity planéty Jupiter.
Pozrieť Jupiter a Mesiace Jupitera
Metán
hybridizovanými orbitálmi sp3 Metán (iné názvy: bahenný plyn, banský plyn, zemný plyn, ľahký uhľovodík, traskavý plyn, karbán, metylhydrid) je najjednoduchší uhľovodík.
Pozrieť Jupiter a Metán
Meter
Prototyp metra, uložený v Paríži Meter je základná jednotka dĺžky v medzinárodnej sústave jednotiek SI.
Pozrieť Jupiter a Meter
Mikrometer
Mikrometer (značka: μm; staršie mikrón a značka μ) je jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca jednej milióntine (1×10−6) metra.
Pozrieť Jupiter a Mikrometer
Mikuláš Kopernik
Mikuláš Kopernik (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník, v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24.
Pozrieť Jupiter a Mikuláš Kopernik
Miliarda
Miliarda (skratka mld.) je tisíc miliónov, čiže 109; v USA, a v minulosti v bývalom ZSSR sa toto číslo nazýva bilión.
Pozrieť Jupiter a Miliarda
Molekula
vody (H2O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu Molekula (franc. molécule z lat. moles.
Pozrieť Jupiter a Molekula
National Aeronautics and Space Administration
National Aeronautics and Space Administration (skratka: NASA), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako Národný úrad pre letectvo a vesmír, je americká vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva a kozmonautiky.
Pozrieť Jupiter a National Aeronautics and Space Administration
Nature
Titulná strana prvého čísla Nature. Nature (z angl. príroda) je významný medzidisciplinárny vedecký časopis, ktorý publikuje výskumy, so zameraním pre široké spektrum otázok najmä z oblasti prírodných vied.
Pozrieť Jupiter a Nature
Neón
Neón Neon (gr. νέος (neon).
Pozrieť Jupiter a Neón
Neptún
Neptún je ôsma a najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Jupiter a Neptún
New Horizons
New Horizons je americká planetárna sonda, určená na prieskum trpasličej planéty Pluto, jej mesiacov a ďalších transneptúnskych telies (TNO).
Pozrieť Jupiter a New Horizons
Objem
Objem alebo volúmen môže byť.
Pozrieť Jupiter a Objem
Oblak
počasia Oblaky stratokumulus zhora Oblak (neodborne: mrak, neodborne najmä pre veľký oblak: mračnooblak. In: -->) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných kozmických telies.
Pozrieť Jupiter a Oblak
Oortov mrak komét
Oortov mrak v porovnaní s vnútornými časťami slnečnej sústavy Oortov mrak komét je predpokladaná sférická oblasť ľadových objektov, kometárnych jadier, ktorá sa pravdepodobne nachádza na okraji slnečnej sústavy za Kuiperovým pásom, približne 50 000 až 100 000 AU od Slnka.
Pozrieť Jupiter a Oortov mrak komét
Opozícia (astronómia)
Opozícia je vzájomná poloha dvoch telies (obyčajne planéty a Slnka) vzhľadom na Zem, pri ktorej sa ekliptikálna dĺžka telies odlišuje o 180° (aspekt).
Pozrieť Jupiter a Opozícia (astronómia)
Otáčavý pohyb
Otáčavý pohyb (iné názvy: rotačný pohyb, točivý pohyb, rotácia, otáčanie) telesa (napr. dokonale tuhého telesa) resp.
Pozrieť Jupiter a Otáčavý pohyb
Pascal
Pascal (čítaj paskal) značka Pa je základná jednotka tlaku podľa medzinárodnej sústavy SI.
Pozrieť Jupiter a Pascal
Pásmo planétok
Pásmo planétok (biela) sa nachádza medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera Pásmo planétok (správ. hlavný pás planétok alebo hlavný pás asteroidov) je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter.
Pozrieť Jupiter a Pásmo planétok
Pól (vesmírne teleso)
Pól (severný a južný) ľubovolného telesa (hviezdy, planéty) sa definuje.
Pozrieť Jupiter a Pól (vesmírne teleso)
Pioneer
Pioneer (z angl. priekopník) môže byť.
Pozrieť Jupiter a Pioneer
Pioneer 10
Pioneer 10 (alternatívny názov Pioneer F) bola prvá kozmická sonda, ktorá preletela cez pásmo asteroidov a vykonala priame pozorovania Jupitera, popri ktorom preletela 3. decembra 1973.
Pozrieť Jupiter a Pioneer 10
Pioneer 11
Pioneer 11 (alternatívne názvy Pioneer G a Pioneer-Saturn) bola americká planetárna sonda, určená na prieskum Jupitera, Saturnu a vonkajších oblastí slnečnej sústavy.
Pozrieť Jupiter a Pioneer 11
Pixel
Pixel môže byť.
Pozrieť Jupiter a Pixel
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Jupiter a Planéta
Planétka
Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo Planétky (a planéty) vo vnútornej časti slnečnej sústavy (po Jupiter). Planétka (iné názvy: malá planéta, planetoid, planetoida, asteroid) je stredne veľké pevné prirodzené teleso obiehajúce okolo Slnka, v užšom zmysle bez transneptúnskych planétok a prípadne aj bez Kentaurov.
Pozrieť Jupiter a Planétka
Planetezimál
Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.
Pozrieť Jupiter a Planetezimál
Plazma (fyzika)
Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).
Pozrieť Jupiter a Plazma (fyzika)
Plášť
Plášť môže byť.
Pozrieť Jupiter a Plášť
Polárna žiara
modrá polárna žiara zelená polárna žiara viacfarebná polárna žiara atómovej bomby Aurora australis (11 sep 2005) zachytená satelitom NASA Polárna žiara (po latinsky aurora borealis.
Pozrieť Jupiter a Polárna žiara
Pomer
Pomer môže byť.
Pozrieť Jupiter a Pomer
Povrch
Povrch je súhrn plôch, ktoré ohraničujú teleso, napr.
Pozrieť Jupiter a Povrch
Praslnko
Praslnko je prvotné štádium vo vývoji Slnka zodpovedajúce obdobiu od utvorenia jeho zárodku zo slnečnej prahmloviny po jeho prvé termonukleárne reakcie.
Pozrieť Jupiter a Praslnko
Program Pioneer
Konštrukcia sondy Pioneer 10 v roku 1971 Program Pioneer bol program misií bez ľudskej posádky navrhnutý pre skúmanie planét slnečnej sústavy.
Pozrieť Jupiter a Program Pioneer
Protón
Schéma protónu Protón (p+, H+; z gréčtiny protos – prvý) je subatomárna častica v jadre atómu.
Pozrieť Jupiter a Protón
Protoplanéta
Protoplanéta je planetoid, ktorý je mierne väčší ako planetezimála a obieha v protoplanetárnom disku slnečnej hmloviny.
Pozrieť Jupiter a Protoplanéta
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Pozrieť Jupiter a Protoplanetárny disk
Radiačný pás
Radiačný pása alebo pás žiarenia je jeden z prstencov (torusov) v okolí planéty, v ktorom je zachytené korpuskulárne žiarenie (energetické ióny a elektróny).
Pozrieť Jupiter a Radiačný pás
Rímska mytológia
Rímska mytológia bola súčasťou rímskej kultúry.
Pozrieť Jupiter a Rímska mytológia
Rýchlosť svetla
Rýchlosť svetla (značka cph alebo v) je rýchlosť šírenia svetla a všetkých ostatných druhov elektromagnetického vlnenia.
Pozrieť Jupiter a Rýchlosť svetla
Retrográdna dráha
Retrográdna dráha je taká obežná dráha prirodzeného alebo umelého kozmického telesa okolo iného prirodzeného kozmického telesa (planéty, hviezdy,...), po ktorej sa toto teleso pohybuje takým spôsobom, že priemet pohybujúceho sa telesa do základnej roviny súradnicovej sústavy (napr.
Pozrieť Jupiter a Retrográdna dráha
Rok
Rok je časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy.
Pozrieť Jupiter a Rok
Rotácia
Rotácia môže byť.
Pozrieť Jupiter a Rotácia
Rovník
Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa.
Pozrieť Jupiter a Rovník
Saturn
Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.
Pozrieť Jupiter a Saturn
Saturn (boh)
Saturnus (Polidoro da Caravaggio, 16. storočie) Saturn alebo Saturnus bol starorímsky boh roľníctva, úrody a času.
Pozrieť Jupiter a Saturn (boh)
Síra
Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.
Pozrieť Jupiter a Síra
Sírius
| Sírius (α CMa/α Canis Majoris/Canis Majoris) je najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy.
Pozrieť Jupiter a Sírius
Siločiara
Siločiary alebo vektorové čiary či silokrivky silového poľa sú myslené čiary (krivky), ktoré určujú smer silového pôsobenia v jednotlivých bodoch priestoru.
Pozrieť Jupiter a Siločiara
Simon Marius
Simon Marius (* 10. január 1573 – † 26. december 1624) bol nemecký astronóm.
Pozrieť Jupiter a Simon Marius
Sklon dráhy
Sklon dráhy i pri eliptickej dráhe, C je referenčná rovina a D je obežná rovina, B centrálne a A je obiehajúce teleso. Sklon dráhy alebo inklinácia je jedným zo šiestich elementov obežnej dráhy.
Pozrieť Jupiter a Sklon dráhy
Skvapalňovanie
Skvapalňovanie alebo kondenzácia je termodynamický proces, pri ktorom látka prechádza z plynnej do kvapalnej fázy.
Pozrieť Jupiter a Skvapalňovanie
Slnečná hmlovina
Slnečná hmlovina je plynová hmlovina alebo akréčny disk, o ktorom sa predpokladá, že sa z neho asi pred 6 miliardami rokov vytvorila Slnečná sústava.
Pozrieť Jupiter a Slnečná hmlovina
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Pozrieť Jupiter a Slnečná sústava
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Pozrieť Jupiter a Slnečný vietor
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Jupiter a Slnko
Sopečná činnosť
USA, spojená s emisiou veľkého množstva pyroklastík, prachu, popola a sopečných plynov. Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť, skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov.
Pozrieť Jupiter a Sopečná činnosť
Spektroskop
Stavba spektroskopu Spektroskop je prístroj na rozkladanie viditeľného spektra na jednotlivé zložky a ich vizuálne sledovanie.
Pozrieť Jupiter a Spektroskop
Spektroskopia
disperzie svetla, ktoré prechádza cez optický hranol. Spektroskopia je fyzikálna metóda zaoberajúca sa vznikom a vlastnosťami spektra svetla, ktoré vzniká interakciou elektromagnetického žiarenia so vzorkou.
Pozrieť Jupiter a Spektroskopia
Spln
Mesiac v splne Spln alebo druhá štvrť je fáza Mesiaca, kedy je Slnkom osvetlená celá privrátená strana k Zemi.
Pozrieť Jupiter a Spln
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Pozrieť Jupiter a Starovek
Staroveké Grécko
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.
Pozrieť Jupiter a Staroveké Grécko
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Pozrieť Jupiter a Staroveký Rím
Sulfán
Sulfán (H2S) alebo zastarale sírovodík je plynná látka bez farby s charakteristickým zápachom po skazených vajciach a odpornou chuťou.
Pozrieť Jupiter a Sulfán
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Pozrieť Jupiter a Svetlo
Teplo
Teplo alebo (mimo fyziky aj) tepelná energia je vnútorná energia, ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu.
Pozrieť Jupiter a Teplo
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Pozrieť Jupiter a Teplota
Teplota varu
Teplota varu alebo teplota sýtosti je teplota, pri ktorej tlak nasýtených pár sa vyrovná tlaku plynu nad povrchom kvapaliny.
Pozrieť Jupiter a Teplota varu
Tera
Tera je predpona vyjadrujúca násobok 1 000 000 000 000, 1012, bilión.
Pozrieť Jupiter a Tera
Termonukleárna reakcia
Termonukleárna reakcia je jadrová syntéza, pri ktorej sú reakční partneri uzavretí v istom reakčnom objeme tak, že sa dosiahne to, že energia tepelného pohybu stačí na prekonanie elektrostatických odpudivých síl medzi nimi.
Pozrieť Jupiter a Termonukleárna reakcia
Tlak
Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.
Pozrieť Jupiter a Tlak
Trpasličia planéta
Dawn Kuiperovho pásu Trpasličia planéta je vesmírne teleso, ktoré obieha okolo Slnka, má dostatočnú hmotnosť na to, aby jeho gravitácia ustálila tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne guľového tvaru), ale nie dostatočnú na to, aby vyčistilo okolie svojej dráhy.
Pozrieť Jupiter a Trpasličia planéta
Turbulencia
Turbulentné prúdenie Turbulencia alebo turbulentné prúdenie je nepravidelný pohyb kvapalín alebo plynu po nepravidelných dráhach a nepravidelnou rýchlosťou.
Pozrieť Jupiter a Turbulencia
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Pozrieť Jupiter a Uhlík
Ultrafialové žiarenie
Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.
Pozrieť Jupiter a Ultrafialové žiarenie
Umelá družica
Clementine. Družica ERS 2 Umelá družica alebo umelý satelit je kozmické teleso, ktoré sa pohybuje v prvom priblížení po krivke (obežnej dráhe, približne elipse) okolo prirodzeného kozmického telesa, napr.
Pozrieť Jupiter a Umelá družica
Urán (planéta)
Urán je siedma planéta od Slnka, tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave.
Pozrieť Jupiter a Urán (planéta)
Veľká červená škvrna
Veľká červená škvrna Záber zo sondy Voyager 1 v skutočných farbách. Veľká červená škvrna je atmosférický jav v horných vrstvách atmosféry Jupitera.
Pozrieť Jupiter a Veľká červená škvrna
Venuša
Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
Pozrieť Jupiter a Venuša
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr.
Pozrieť Jupiter a Vesmír
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Pozrieť Jupiter a Voda
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pozrieť Jupiter a Vodík
Vodná para
Vodná para je plynné skupenstvo vody.
Pozrieť Jupiter a Vodná para
Voyager 1
Voyager 1 (po slovensky Cestovateľ) je medziplanetárna kozmická sonda pre výskum vonkajšej časti slnečnej sústavy.
Pozrieť Jupiter a Voyager 1
Voyager 2
Voyager 2 (označovaný niekedy ako VGR 77–3, či Mariner Jupiter/Saturn B alebo 10271) je medziplanetárna kozmická sonda vypustená v roku 1977 určená na prieskum vonkajších planét slnečnej sústavy, ktorá ako prvá a zatiaľ jediná sonda preletela okolo planét Urán a Neptún.
Pozrieť Jupiter a Voyager 2
Vulkán
Vulkán môže byť.
Pozrieť Jupiter a Vulkán
Vzácny plyn
Vzácny plyn (iné názvy: aerogén) je súhrnný názov pre chemické prvky 18.
Pozrieť Jupiter a Vzácny plyn
Vznik a vývoj slnečnej sústavy
protoplanetárnom disku Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby.
Pozrieť Jupiter a Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Xenón
Xenón, Xenon (gr. ξένος, cudzí) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Xe a protónové číslo 54.
Pozrieť Jupiter a Xenón
Zákryt
Zákryt je úkaz, pri ktorom teleso s väčšími uhlovými rozmermi zakryje pozorovateľovi teleso s menšími uhlovými rozmermi.
Pozrieť Jupiter a Zákryt
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Jupiter a Zem
Zemepisná šírka
Zemepisná šírka alebo geografická šírka je jedna z geografických súradníc, pomocou ktorej určujeme matematickú polohu miesta na Zemi.
Pozrieť Jupiter a Zemepisná šírka
Zemepisná dĺžka
Zemepisná dĺžka je uhlová vzdialenosť medzi Greenwichským poludníkom a poludníkom prechádzajúcim cez daný bod.
Pozrieť Jupiter a Zemepisná dĺžka
Zeus
Zeus z Artemísia (okolo 470 pred Kr.) Zeus (genitív Dia, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov.
Pozrieť Jupiter a Zeus
Zvieratník
Benátkach Zvieratník, takisto nazývaný zverokruh alebo zodiak, je hypotetický pás pozdĺž ekliptiky pozostávajúci zo súboru dvanástich obdĺžnikov na oblohe.
Pozrieť Jupiter a Zvieratník
134340 Pluto
134340 Pluto (symboly: a) je trpasličia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Jupiter a 134340 Pluto
19. storočie
19.
Pozrieť Jupiter a 19. storočie
2000
Rok 2000 (MM) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Pozrieť Jupiter a 2000
2003
Rok 2003 (MMIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.
Pozrieť Jupiter a 2003
2007
Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Pozrieť Jupiter a 2007
2011
Rok 2011 (MMXI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Pozrieť Jupiter a 2011
2016
Rok 2016 (MMXVI) bol pristupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Pozrieť Jupiter a 2016
2023
Rok 2023 (MMXXIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Pozrieť Jupiter a 2023
2031
2031.
Pozrieť Jupiter a 2031
21. september
* Medzinárodný deň mieru.
Pozrieť Jupiter a 21. september
27. február
* Deň nezávislosti Dominikánskej republiky.
Pozrieť Jupiter a 27. február
5. august
* Deň národnej vďačnosti (oslobodenie Kninu v roku 1995) (Chorvátsko).
Pozrieť Jupiter a 5. august
588 Achilles
588 Achilles je prvá objavená planétka zo skupiny tzv.
Pozrieť Jupiter a 588 Achilles
9. júl
Karlov most.
Pozrieť Jupiter a 9. júl
Pozri tiež
Astronomické objekty známe od staroveku
- Škorpióní chvost
- Alfa Centauri
- Algol
- Alpheratz
- Altair
- Andromeda (galaxia)
- Epsilon Eridani
- Galaxia (Mliečna cesta)
- Halleyho kométa
- Jasličky (hviezdokopa)
- Jupiter
- Malý Magellanov mrak
- Mars
- Merkúr
- Mesiac
- Messier 41
- NGC 869
- NGC 884
- Omega Centauri
- Orión (hmlovina)
- Plejády (hviezdokopa)
- Prokyón
- Sírius
- SN 185
- Sadalsuud
- Saturn
- Slnko
- Venuša
- Veľký Magellanov mrak
- Zem
Známy ako Jupiter (planéta).