Obsah
259 vzťahy: AB Doradus, Absolútna hviezdna veľkosť, Absolútne čierne teleso, Achernar, Aktívna oblasť, Alcyone, Alfa, Alfa Centauri, Alfa Centauri A, Anaximandros, Antares, Arches, Asterizmus, Astrológia, Astronómia, Astronomická jednotka, Astronomy and Astrophysics, Atóm, Atómové jadro, Atmosféra (kozmického telesa), Atmosféra Zeme, Častica alfa, Častica beta, Babylon, Bayerovo označenie, Bór, Býk (súhvezdie), Berýlium, Betelgeuze, Biely trpaslík, Bokova globula, Canopus, Cefeida, Chemická zlúčenina, Chemický prvok, Chróm, Chromosféra, Degenerovaný plyn, Deutérium, Dopplerov jav, Dvojhviezda, Dynamo, Einsteinov vzťah, Ekliptika, Elektrónvolt, Elektrický náboj, Elektromagnetické žiarenie, Elektromagnetické spektrum, Eliptická dráha, Emisná hmlovina, ... Rozbaliť index (209 viac) »
- Hviezdy
- Stelárna astronómia
- Zdroje svetla
AB Doradus
AB Doradus je trojhviezda v súhvezdí Mečiar.
Pozrieť Hviezda a AB Doradus
Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútna hviezdna veľkosť alebo absolútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii pozorovaná hviezdna veľkosť (m), ktorú by mal objekt, keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti.
Pozrieť Hviezda a Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútne čierne teleso
Absolútne čierne teleso (iné názvy: Planckov žiarič, dokonale čierne teleso, čierne teleso, čierny žiarič) je hypotetické teleso, ktoré úplne pohlcuje elektromagnetické žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúce na jeho povrch.
Pozrieť Hviezda a Absolútne čierne teleso
Achernar
Achernar (arab. آخر النهر (áchir al-nahr) – ústie rieky) (α Eri/α Eridani/Alfa Eridani) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Eridanus a deviata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.
Pozrieť Hviezda a Achernar
Aktívna oblasť
Aktívna oblasť môže byť.
Pozrieť Hviezda a Aktívna oblasť
Alcyone
Alcyone môže byť.
Pozrieť Hviezda a Alcyone
Alfa
Alfa môže byť.
Pozrieť Hviezda a Alfa
Alfa Centauri
Poloha systému Alfa Centauri na oblohe Porovnanie veľkostí zložiek Alfa Centauri so Slnkom. Alfa Centauri (α Cen / α Centauri) alebo Rigil Centaurus, Rigil Kent, alebo Toliman je najjasnejšia trojhviezda v južnom súhvezdí Kentaur, a obsahuje štvrtú najjasnejšiu hviezdu na oblohe, s celkovou jasnosťou −0,01.
Pozrieť Hviezda a Alfa Centauri
Alfa Centauri A
Alfa Centauri A je hviezda hviezdneho systému Alfa Centauri.
Pozrieť Hviezda a Alfa Centauri A
Anaximandros
Anaximandros (* asi 610 pred Kr. – † asi 546 pred Kr.) bol starogrécky filozof, žiak Tálesa z Milétu.
Pozrieť Hviezda a Anaximandros
Antares
Antares (gr. anti Ares.
Pozrieť Hviezda a Antares
Arches
Arches môže byť.
Pozrieť Hviezda a Arches
Asterizmus
Asterizmus je výrazná skupina hviezd, ktorá nie je nijakým z 88 oficiálnych súhvezdí.
Pozrieť Hviezda a Asterizmus
Astrológia
Zvieratník zo synagógy zo 6. storočia Astrológia je veľmi starý odbor (rozumej paveda), ktorý hľadá vzťahy a súvislosti medzi postavením nebeských telies a aktuálnymi, minulými či budúcimi dejmi na určitom mieste povrchu Zeme.
Pozrieť Hviezda a Astrológia
Astronómia
Astronómia (iné názvy: hvezdárstvo, staršie: hviezdoveda) je veda o vesmíre, zaoberajúca sa vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav.
Pozrieť Hviezda a Astronómia
Astronomická jednotka
Astronomická jednotka (au, AU z, UA z) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.
Pozrieť Hviezda a Astronomická jednotka
Astronomy and Astrophysics
Astronomy and Astrophysics (skratka A&A alebo Astron. Astrophys.) je recenzovaný medzinárodný vedecký časopis, venujúci sa teoretickej, pozorovacej a prístrojovej astronómii a astrofyzike.
Pozrieť Hviezda a Astronomy and Astrophysics
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Pozrieť Hviezda a Atóm
Atómové jadro
Atóm hélia: 4He s modelom jadra atómu. Atómové jadro je kladne nabitá vnútorná časť atómu.
Pozrieť Hviezda a Atómové jadro
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Pozrieť Hviezda a Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme
Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.
Pozrieť Hviezda a Atmosféra Zeme
Častica alfa
Alfa častica je odklonená v magnetickom poli Častica alfa (prúd častíc alfa sa nazýva žiarenia alfa; iné názvy pozri nižšie) je jadro atómu hélia zložené z dvoch protónov a dvoch neutrónov, s kladným nábojom +2e a nukleónovým číslom 4.
Pozrieť Hviezda a Častica alfa
Častica beta
Častica beta (prúd častíc beta sa nazýva žiarenie beta; iné názvy pozri nižšie) je častica (konkrétnejšie: elektrón alebo pozitrón), ktorú vysiela rádioaktívne jadro prvkov pri tzv.
Pozrieť Hviezda a Častica beta
Babylon
Babylonská veža, Pieter Brueghel, 1563 Babylon (-slovenský kodifikovaný tvar; v slov. prekladoch Biblie: Bábel; po česky, po grécky a nesprávne po slovensky Babylón; zahraničné varianty mena pozri nižšie) bolo mesto v starovekej Mezopotámii pri rieke Eufrat, centrum Babylonie.
Pozrieť Hviezda a Babylon
Bayerovo označenie
Bayerovo označenie je označenie 1564 jasných hviezd.
Pozrieť Hviezda a Bayerovo označenie
Bór
Bór (lat. borum) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku B a protónové číslo 5.
Pozrieť Hviezda a Bór
Býk (súhvezdie)
Johanna Hevelia Býk (Taurus) (♉) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí, ktorým prechádza Slnko od 13. mája do 20.
Pozrieť Hviezda a Býk (súhvezdie)
Berýlium
Berýlium (lat. Beryllium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Be a protónové číslo 4.
Pozrieť Hviezda a Berýlium
Betelgeuze
Betelgeuze (arab. 'ibl al-džawzā' – obrova pazucha, Betelgeuse, Betelgeux alebo Beteigeux alebo Alfa Orionis (α Ori / α Orionis)) je druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a ôsma najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.
Pozrieť Hviezda a Betelgeuze
Biely trpaslík
Sírius A a Sírius B planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo, preto je v mn. čísle biele trpaslíky, nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou.
Pozrieť Hviezda a Biely trpaslík
Bokova globula
Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu Bokova globula je hustý oblak kozmického prachu a plynu, v ktorom sa niekedy formujú hviezdy.
Pozrieť Hviezda a Bokova globula
Canopus
Súhvezdie Kýl Canopus (latinizácia mena veliteľa loďstva spartského kráľa Meneláa z gr. mytológie Kanôbosa) (α Car / α Carinae / Alpha Carinae) je najjasnejšia hviezda v južnom súhvezdí Kýl (Carina) a druhá najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou jasnosťou −0,72; hneď po hviezde Sírius.
Pozrieť Hviezda a Canopus
Cefeida
Cefeida je premenná hviezda vykazujúca veľmi dobrý vzťah medzi periódou premenlivosti a absolútnou svietivosťou.
Pozrieť Hviezda a Cefeida
Chemická zlúčenina
Chemická zlúčenina alebo skrátene zlúčenina je homogénna látka, zložená zo stavebných častíc rozličných prvkov (atómov, iónov), ktoré sú zlúčené v určitom, vždy v tom istom vzájomnom pomere.
Pozrieť Hviezda a Chemická zlúčenina
Chemický prvok
Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.
Pozrieť Hviezda a Chemický prvok
Chróm
Chróm (lat. Chromium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cr a protónové číslo 24.
Pozrieť Hviezda a Chróm
Chromosféra
úplnom zatmení. Chromosféra je tenká vrstva atmosféry Slnka, prípadne aj iných hviezd.
Pozrieť Hviezda a Chromosféra
Degenerovaný plyn
Degenerovaný plyn je plyn s takou vysokou hustotou, že jeho fyzikálne vlastnosti sa v dôsledku kvantových efektov podstatne odlišujú od vlastností ideálneho plynu (stavová rovnica).
Pozrieť Hviezda a Degenerovaný plyn
Deutérium
Deutérium (z gréčtiny δευτερον: „druhý“) alebo ťažký vodík je jeden z izotopov vodíka.
Pozrieť Hviezda a Deutérium
Dopplerov jav
Červený posun vo viditeľnom spektre. Vpravo skupina galaxii BAS11 a porovnanie spektra so Slnkom (vľavo) Dopplerov jav je zmena vlnovej dĺžky (a teda frekvencie) elektromagnetických alebo akustických vĺn vyvolaná relatívnym pohybom zdroja a pozorovateľa.
Pozrieť Hviezda a Dopplerov jav
Dvojhviezda
Najjasnejšia dvojhviezda na oblohe - Sírius A a B Dvojhviezda je.
Pozrieť Hviezda a Dvojhviezda
Dynamo
rotor dynama s komutátorom Dynamo je točivý elektrický stroj, ktorý premieňa mechanickú energiu z rotora hnacieho stroja na elektrickú energiu vo forme jednosmerného prúdu.
Pozrieť Hviezda a Dynamo
Einsteinov vzťah
Rovnica vo Walk of Ideas v roku 2006 v Nemecku Svetového roku fyziky 2005 Einsteinov vzťah je zákon vyjadrujúci vzťah medzi energiou E\,\! a hmotnosťou m\,\! telesa: kde c je rýchlosť svetla.
Pozrieť Hviezda a Einsteinov vzťah
Ekliptika
Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
Pozrieť Hviezda a Ekliptika
Elektrónvolt
Elektrónvolt (značka eV) je fyzikálna jednotka energie.
Pozrieť Hviezda a Elektrónvolt
Elektrický náboj
Elektrický náboj (Q) je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje veľkosť schopnosti pôsobiť elektrickou silou.
Pozrieť Hviezda a Elektrický náboj
Elektromagnetické žiarenie
Elektromagnetické žiarenie je prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia.
Pozrieť Hviezda a Elektromagnetické žiarenie
Elektromagnetické spektrum
upright.
Pozrieť Hviezda a Elektromagnetické spektrum
Eliptická dráha
Slnka) po eliptickej dráhe s väčším telesom umiestneným v jednom z ohnísk elipsy Dve telesá rovnakej hmoty obiehajúce okolo spoločného barycentra po eliptických dráhach Schéma suborbitálneho letu, A – štart, B – pristátie, G – ťažisko Zeme, S – stratosféra, 1 – vzlet, 2 – mikrogravitácia, 3 – návrat.
Pozrieť Hviezda a Eliptická dráha
Emisná hmlovina
Emisná hmlovina je mračno ionizovaného plynu emitujúce svetlo rôznych vlnových dĺžok.
Pozrieť Hviezda a Emisná hmlovina
Energia
Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave.
Pozrieť Hviezda a Energia
Epsilon Lyrae
Epsilon Lyrae (ε Lyr) je dvojitá dvojhviezda čiže štvorhviezda v súhvezdí Lýra.
Pozrieť Hviezda a Epsilon Lyrae
Erupcia
Erupcia môže byť.
Pozrieť Hviezda a Erupcia
Eta Carinae
right Eta Carinae (η Car/η Carinae) je veľmi veľká a jasná hviezda v súhvezdí Kýl, pričom jej hmotnosť je asi 100-150-krát väčšia ako hmotnosť Slnka a jej jasnosť predstavuje asi 4-miliónnásobok jasnosti Slnka.
Pozrieť Hviezda a Eta Carinae
Exponent
Exponent môže byť.
Pozrieť Hviezda a Exponent
Extrasolárna planéta
Umelcova predstava trojitého západu „slnka“ na planéte HD 188753 Ab Extrasolárna planéta alebo exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy.
Pozrieť Hviezda a Extrasolárna planéta
Farba
Farba môže byť.
Pozrieť Hviezda a Farba
Flamsteedovo označenie
Flamsteedovo označenie hviezd je podobné Bayerovému označeniu s tým rozdielom, že namiesto gréckych písmen sa používajú číslice.
Pozrieť Hviezda a Flamsteedovo označenie
Fotón
Fotón (z gréckeho: φως (fos), svetlo) je vo fyzike elementárna častica, kvantum elektromagnetického poľa a základná "jednotka" svetla a všetkých ostatných foriem elektromagnetického žiarenia.
Pozrieť Hviezda a Fotón
Fotografická platňa
Fotografická platňa alebo nespisovne fotografická doska bola jedna z najskorších foriem fotografického filmu, v ktorej bola svetlocitlivá emulzia strieborných solí aplikovaná na sklenenú dosku.
Pozrieť Hviezda a Fotografická platňa
Fotosféra
slnečných škvŕn Fotosféra je oblasť hviezdy, v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej.
Pozrieť Hviezda a Fotosféra
Frekvencia
Frekvencia (z lat. frequentia.
Pozrieť Hviezda a Frekvencia
Galaktické halo
Galaktické halo je oblasť obklopujúca špirálové galaxie vrátane Mliečnej cesty.
Pozrieť Hviezda a Galaktické halo
Galaktické jadro
Galaktické jadro môže byť.
Pozrieť Hviezda a Galaktické jadro
Galaxia
Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Prstencová galaxia, Hoagov objekt Nepravidelná galaxia NGC 6745 Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.
Pozrieť Hviezda a Galaxia
Galaxia (Mliečna cesta)
Galaxia (- s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava.
Pozrieť Hviezda a Galaxia (Mliečna cesta)
Genitív
Genitív je jeden z gramatických pádov v mnohých jazykoch.
Pozrieť Hviezda a Genitív
Gliese 165
Gliese 165 je hviezdna sústava obsahujúca hlavnú hviezdu a matného spoločníka Gliese 165B, čo je jedna z najľahších známych hviezd.
Pozrieť Hviezda a Gliese 165
Granulácia
Granulácia môže byť.
Pozrieť Hviezda a Granulácia
Gravitačná kontrakcia
Gravitačná kontrakcia je proces, pri ktorom pôsobením vlastnej gravitácie medzi časticami vesmírneho telesa dochádza k jeho zmršťovaniu, pričom sa teleso zahrieva a obyčajne sa zrýchľuje jeho rotácia.
Pozrieť Hviezda a Gravitačná kontrakcia
Gravitačný kolaps (astronómia)
Gravitačný kolaps je proces, pri ktorom sa z hviezdy stáva čierna diera.
Pozrieť Hviezda a Gravitačný kolaps (astronómia)
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Pozrieť Hviezda a Gravitácia
Gréčtina
Gréčtina môže byť.
Pozrieť Hviezda a Gréčtina
Grécke písmo
Grécke písmo (iné názvy: grécka abeceda, alfabeta; po novogrécky ελληνικό αλφάβητο - elliniko alfavito) je najstaršie dodnes používané písmo v Európe.
Pozrieť Hviezda a Grécke písmo
Guľa (matematika)
frame Guľa alebo presnejšie uzavretá guľa je množina všetkých bodov euklidovského priestoru, ktorých vzdialenosť od pevného bodu (t.j. od tzv. stredu gule) nie je väčšia ako pevné reálne kladné číslo (t.j. ako tzv.
Pozrieť Hviezda a Guľa (matematika)
Guľová hviezdokopa
Guľová hviezdokopa 47 Tucanae v súhvezdí Tukan na južnej oblohe Guľová hviezdokopa je guľové zoskupenie hviezd s veľkou a presne symetrickou koncentráciou hviezd smerom k jej stredu, ktoré obieha jadro galaxie ako satelit.
Pozrieť Hviezda a Guľová hviezdokopa
Gustav Robert Kirchhoff
Gustav Robert Kirchhoff (* 12. marec 1824 Königsberg, Východné Prusko dnes Kaliningrad, Rusko; † 17. október 1887 Berlín, Nemecké cisárstvo, dnes Nemecko) bol nemecký fyzik.
Pozrieť Hviezda a Gustav Robert Kirchhoff
Hayashiho čiara
Hayashiho čiara (Hayashiho medza, Hayashiho stopa, Hayashiho vývojová stopa, Hayashiho dráha) fázy vzniku hviezdy, je takmer zvislá čiara v Hertzsprungovom-Russelovom diagrame, ktorá predstavuje vývoj svietivosti a teploty protohviezdy pri kontrakcii smerom k hlavnej postupnosti.
Pozrieť Hviezda a Hayashiho čiara
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Pozrieť Hviezda a Hélium
Henry Draper Catalogue
Henry Draper Catalogue je astronomický katalóg s astrometrickými a spektroskopickými dátami viac ako 225-tisíc najjasnejších hviezd viditeľných na severnej a južnej pologuli.
Pozrieť Hviezda a Henry Draper Catalogue
Henyeyho stopa
Henyeyho stopa je stopa hviezd pred hlavnou postupnosťou s hmotou menšou ako polovica hmoty Slnka na Hertzsprungov-Russellovom diagrame na konci Hayashiho stopy.
Pozrieť Hviezda a Henyeyho stopa
Herbigov-Harov objekt
slnečnej sústavy alebo 1 000-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka Herbigove-Harove objekty sú malé, hmlovinám podobné objekty, ktoré vznikli v dôsledku krátkej, len niekoľko tisíc rokov trvajúcej etapy života mladej hviezdy.
Pozrieť Hviezda a Herbigov-Harov objekt
Hertzsprungov-Russellov diagram
V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou, svietivosťou, hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou hviezdy.
Pozrieť Hviezda a Hertzsprungov-Russellov diagram
Hipparchos
Hipparchos môže byť.
Pozrieť Hviezda a Hipparchos
Hlavná postupnosť
Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.
Pozrieť Hviezda a Hlavná postupnosť
Hmlovina
Hmlovina môže byť.
Pozrieť Hviezda a Hmlovina
Hmota (fyzika)
Hmota (staršie pomenovanie matéria) je vo fyzikehmota.
Pozrieť Hviezda a Hmota (fyzika)
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Pozrieť Hviezda a Hmotnosť
Hmotnosť Slnka
Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov, napríklad galaxií.
Pozrieť Hviezda a Hmotnosť Slnka
Hnedý trpaslík
Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo od materskej hviezdy Gliese 229A Hnedý trpaslík je substelárny objekt, ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti, ale má plne vodivý povrch a vnútro.
Pozrieť Hviezda a Hnedý trpaslík
Hustota
Hustota môže byť.
Pozrieť Hviezda a Hustota
Hustota (objemová hmotnosť)
Hustota alebo objemová hmotnosť alebo staršie merná hmotnosť (symbol: ρ – gréc.: ró) je fyzikálna veličina, ktorá je určená podielom hmotnosti a objemu látky.
Pozrieť Hviezda a Hustota (objemová hmotnosť)
Hviezdna asociácia
Hviezdna asociácia alebo hviezdne zoskupenie je veľmi voľná hviezdokopa, voľnejšia ako guľová aj otvorená hviezdokopa.
Pozrieť Hviezda a Hviezdna asociácia
Hviezdna populácia
Hviezdna populácia je podsústava hviezd a objektov rôznych typov v rámci hviezdnej sústavy (galaxie), ktoré majú približne rovnaký vek, rovnakú polohu a zhodné kinematické charakteristiky.
Pozrieť Hviezda a Hviezdna populácia
Hviezdny atlas
Hviezdny atlas je variantom tradičného geografického atlasu, ktorý zobrazuje permanentné a polo-permanentné polohy vesmírnych objektov, napríklad hviezd, súhvezdí, hmlovín, hviezdokóp a galaxií.
Pozrieť Hviezda a Hviezdny atlas
Hviezdny čas
Hviezdny čas alebo siderický čas je čas meraný podľa denného pohybu jarného bodu, čo je veľmi blízke, ale nie identické s pohybom hviezd.
Pozrieť Hviezda a Hviezdny čas
Hviezdny oblak
Hviezdy oblak Strelec Hviezdny oblak je skupina hviezd na oblohe, ktoré sa javia, akoby boli na rovnakom mieste na oblohe.
Pozrieť Hviezda a Hviezdny oblak
Hviezdokopa
Herkules. Hviezdokopy sú skupiny hviezd, ktoré gravitácia drží pokope.
Pozrieť Hviezda a Hviezdokopa
Hydrostatická rovnováha
Hydrostatická rovnováha je stav, ktorý nastáva, keď kompresia spôsobená gravitáciou je vyvážená gradientom tlaku, ktorý vyvoláva gradient sily v opačnom smere.
Pozrieť Hviezda a Hydrostatická rovnováha
Hydroxylová skupina
Hydroxylová skupina ('''modrá''' označená) ako funkčná skupina molekuly Hydroxylová skupina alebo hydroxyl označuje organickú funkčnú skupinu, ktorá sa skladá z vodíka viazaného na kyslík, teda –OH.
Pozrieť Hviezda a Hydroxylová skupina
Hypernova
Hypernova (značka SLSN) je teoreticky predpokladaný typ supernovy vznikajúci kolapsom na konci životného cyklu výnimočne hmotnej hviezdy.
Pozrieť Hviezda a Hypernova
Ión (častica)
Graficky znázornený katión a anión Ión je elektricky nabitá častica, ktorá vzniká z elektricky neutrálneho atómu alebo molekuly pridaním resp.
Pozrieť Hviezda a Ión (častica)
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Pozrieť Hviezda a Infračervené žiarenie
Interferometer
Interferometer je optický prístroj, ktorý využíva interferenciu svetla na meranie rôznych fyzikálnych veličín.
Pozrieť Hviezda a Interferometer
Ionizácia
Ionizácia je odtrhnutie jedného alebo viacerých elektrónov od atómu alebo molekuly.
Pozrieť Hviezda a Ionizácia
Jadro Slnka
vnútorná stavba Slnka a jeho jadro Jadro Slnka je centrálna časť Slnka, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie.
Pozrieť Hviezda a Jadro Slnka
Jadrová syntéza
Jadrová syntéza alebo jadrová fúzia je reakcia, v ktorej sú dve alebo viac atómových jadier kombinované za vzniku jedného alebo viacerých rôznych atómových jadier a subatomárnych častíc (neutrónov alebo protónov). Rozdiel v hmotnosti medzi reaktantmi a produktmi sa prejavuje buď uvoľňovaním alebo absorpciou energie.
Pozrieť Hviezda a Jadrová syntéza
Jasný obor
Jasné obry sú hviezdy triedy svietivosti II Yerkesovej klasifikácie.
Pozrieť Hviezda a Jasný obor
John Flamsteed
John Flamsteed (* 19. august 1646, Denby – † 31. december 1719, Greenwich) bol anglický astronóm.
Pozrieť Hviezda a John Flamsteed
Katalóg hviezd
Katalóg hviezd je systematicky usporiadaný zoznam hviezd, ktorý obsahuje strednú polohu hviezd (t. j. súradnice pre určité ekvinokcium) a obyčajne aj zdanlivú hviezdnu veľkosť, prípadne radiálnu rýchlosť, vlastný pohyb, spektrálnu triedu, paralaxu, číslo iného katalógu a pod.
Pozrieť Hviezda a Katalóg hviezd
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Pozrieť Hviezda a Kelvin
Keplerove zákony
Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler.
Pozrieť Hviezda a Keplerove zákony
Kilogram
Kilogram je základná jednotka hmotnosti v medzinárodnej sústave jednotiek SI.
Pozrieť Hviezda a Kilogram
Kilometer
Kilometer (symbol: km) je jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca 1 000 metrom (predpona kilo pochádza z gréčtiny, khilia.
Pozrieť Hviezda a Kilometer
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Pozrieť Hviezda a Kométa
Konvektívna zóna
Konvektívna zóna je vrstva Slnka (prípadne akejkoľvek inej hviezdy hlavnej postupnosti) nachádzajúca sa medzi oblasťou žiarivej rovnováhy a fotosférou.
Pozrieť Hviezda a Konvektívna zóna
Koróna (astronómia)
Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu.
Pozrieť Hviezda a Koróna (astronómia)
Kornephoros
Kornephoros (iné označenia: Rutilicus, Beta Herculis, β Her, β Herculis, Beta Her) je s magnitúdou 2,8 najjasnejšia hviezda v súhvezdí Herkules.
Pozrieť Hviezda a Kornephoros
Korpuskulárne žiarenie
Korpuskulárne žiarenie alebo časticové žiarenie je prúd častíc s nenulovou pokojovou hmotnosťou (subatomárnych častíc).
Pozrieť Hviezda a Korpuskulárne žiarenie
Kov
Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.
Pozrieť Hviezda a Kov
Krabí pulzar
Krabí pulzar v röntgenovom spektre Krabí pulzar (PSR B0531+21 alebo NP0532 alebo CM Tauri) je rotujúca neutrónová hviezda, resp.
Pozrieť Hviezda a Krabí pulzar
Krabia hmlovina
Krabia hmlovina (iné názvy: Messierov objekt 1, NGC 1952) je plynová difúzna hmlovina v súhvezdí Býk.
Pozrieť Hviezda a Krabia hmlovina
Kremík
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.
Pozrieť Hviezda a Kremík
Kvarková hviezda
Kvarková hviezda je hypotetický typ hviezdy, ktorá je zložená z kvarkov, ktoré odolávajú tlaku gravitácie.
Pozrieť Hviezda a Kvarková hviezda
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Pozrieť Hviezda a Latinčina
Lítium
Lítium (lat. lithium, gr. lithos.
Pozrieť Hviezda a Lítium
LBV 1806-20
LBV 1806-20 je hviezda vzdialená 49 000 svetelných rokov od Slnka, na opačnej strane Galaxie.
Pozrieť Hviezda a LBV 1806-20
Leptón
Leptón je častica, na ktorú nepôsobí silná jadrová sila.
Pozrieť Hviezda a Leptón
Liptovská Mara (priehrada)
Liptovská Mara je vodné dielo na strednom Liptove na Slovensku, pri Liptovskom Mikuláši.
Pozrieť Hviezda a Liptovská Mara (priehrada)
Logaritmus
Graf prirodzeného logaritmu ''y.
Pozrieť Hviezda a Logaritmus
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F.
Pozrieť Hviezda a Magnetické pole
Medzihviezdna hmota
Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.
Pozrieť Hviezda a Medzihviezdna hmota
Medzinárodná astronomická únia
Logo Medzinárodná astronomická únia (skr. IAU) je medzinárodná organizácia, ktorá spája národné astronomické spoločnosti sveta.
Pozrieť Hviezda a Medzinárodná astronomická únia
Medzinárodná vesmírna stanica
Medzinárodná vesmírna stanica (skratka: ISS;; skratka) je v súčasnosti (rok) jedna z dvoch trvalo obývaných vesmírnych staníc na obežnej dráhe Zeme.
Pozrieť Hviezda a Medzinárodná vesmírna stanica
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Pozrieť Hviezda a Mesiac
Metalicita
Metalicita je pomer hmotnosti astronomického objektu prvkov iných ako vodík a hélium.
Pozrieť Hviezda a Metalicita
Meter
Prototyp metra, uložený v Paríži Meter je základná jednotka dĺžky v medzinárodnej sústave jednotiek SI.
Pozrieť Hviezda a Meter
Molekula
vody (H2O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu Molekula (franc. molécule z lat. moles.
Pozrieť Hviezda a Molekula
Molekulárny mrak
Hmlovina Eta Carinae Molekulárny mrak (bohemizmus molekulárny oblak) alebo molekulárne mračno je typ medzihviezdneho oblaku, ktorého hustota a veľkosť umožňuje vznik molekúl, hlavne molekulárneho vodíka H2.
Pozrieť Hviezda a Molekulárny mrak
Moment hybnosti
Moment hybnosti telesa je fyzikálna veličina vyjadrujúca mieru jeho rotačného pohybu vzhľadom na daný vzťažný bod.
Pozrieť Hviezda a Moment hybnosti
Mytológia
Mytológia alebo bájoslovie môže byť.
Pozrieť Hviezda a Mytológia
Nadobor
Poloha nadobrov v H-R diagrame Nadobor je veľmi veľká hviezda s hmotnosťou minimálne 10 – 50 hmotností Slnka.
Pozrieť Hviezda a Nadobor
Nebeská sféra
Nebeská sféra s najdôležitejšími bodmi: Z - zenit, Z´ - nadir, H - severný bod horizontu, H´ - južný bod horizontu, P - severný svetový pól, P´- južný svetový pól, E - západný bod horizontu, W - východný bod horizontu.
Pozrieť Hviezda a Nebeská sféra
Nepravidelná galaxia
NGC 1427A, príklad nepravidelnej galaxie. Nepravidelná galaxia je galaxia, ktorá nevyhovuje žiadnemu typu Hubblovej klasifikácie galaxií, nepodobá sa ani špirálovej galaxii, ani eliptickej galaxii.
Pozrieť Hviezda a Nepravidelná galaxia
Neutríno
Prvá detekcia neutrína, 1970 Neutríno je elementárna častica, patrí medzi leptóny s poločíselným spinom (je teda fermión).
Pozrieť Hviezda a Neutríno
Neutrón
Schéma neutrónu Neutrón (n) (z gréčtiny neuter – ani jeden z dvoch) je subatomárna častica v jadre atómu s neutrálnym nábojom, nestabilná, o niečo ťažšia ako protón a približne 1 839-krát ťažšia ako elektrón.
Pozrieť Hviezda a Neutrón
Neutrónová hviezda
Magellanovom mračne. Neutrónová hviezda je vesmírny objekt s extrémnou hustotou, ktorý je výsledkom výbuchu supernovy typu II, v niektorých prípadoch aj typu Ic či Ib. Ide o degenerovaný pozostatok hviezdneho jadra, ktorý je zložený z neutrónov (subatomárnych častíc s neutrálnym nábojom) a predstavuje záverečné štádium vývoja hmotných hviezd.
Pozrieť Hviezda a Neutrónová hviezda
Newtonove pohybové zákony
Newtonove zákony pohybu, Newtonove pohybové zákony (iné názvy: Newtonove zákony, Newtonove zákony dynamiky, Newtonove zákony mechaniky,Newtonove princípy, Newtonove axiómy (pohybu), základné pohybové zákony, pohybové zákony, zákony pohybu, zriedkavo: Newtonove rovnice) sú základné zákony mechaniky, ktoré publikoval Isaac Newton v diele Philosophiae naturalis principia mathematica v r.
Pozrieť Hviezda a Newtonove pohybové zákony
NGC 6397
NGC 6397 je guľová hviezdokopa v súhvezdí Oltár.
Pozrieť Hviezda a NGC 6397
Noc
svetelným znečistením viditeľným na obzore Noc je časový úsek medzi západom Slnka a východom Slnka, keď je Slnko pod obzorom.
Pozrieť Hviezda a Noc
Nova (astronómia)
Znázornenie odčerpávania vodíka bielym trpaslíkom od väčšieho spoločníka V838 Monocerotis Nova je obrovská jadrová explózia zapríčinená prírastkom vodíka na povrchu hviezdy kategórie biely trpaslík.
Pozrieť Hviezda a Nova (astronómia)
Oblasť žiarivej rovnováhy
Oblasť žiarivej rovnováhy alebo vrstva žiarivej rovnováhy je vnútorná časť Slnka, ktorá leží medzi jadrom a konvektívnou vrstvou.
Pozrieť Hviezda a Oblasť žiarivej rovnováhy
Oblasť H II
Oblasť H II – mračno medzihviezdneho plynu – svietiaca hmlovina, v ktorej je vodík zväčša ionizovaný (HII), s rozmermi aj niekoľkých stoviek svetelných rokov.
Pozrieť Hviezda a Oblasť H II
Obor
Obor môže znamenať.
Pozrieť Hviezda a Obor
Obor (hviezda)
VLT Obor je hviezda, v ktorej sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium v jej jadre.
Pozrieť Hviezda a Obor (hviezda)
Obzor (Zem)
východe slnka Obzor alebo horizont je všeobecne časť zemského povrchu, ktorú možno vidieť z jedného miesta.
Pozrieť Hviezda a Obzor (Zem)
Odmocnina
Diagram funkcie f(x).
Pozrieť Hviezda a Odmocnina
Odstredivá sila
Účinok odstredivej sily na rotujúcu kvapalinu v dutom valci Odstredivá sila alebo centrifugálna sila je zdanlivá sila, ktorej prítomnosť je daná tým, že skúmaný systém sledujeme v neinerciálnej vzťažnej sústave.
Pozrieť Hviezda a Odstredivá sila
Omega
Omega môže byť.
Pozrieť Hviezda a Omega
Orión (hmlovina)
M43. Nad ňou sa nachádza modrá reflexná hmlovina NGC 1977 Hmlovina Orión alebo Veľká hmlovina v Orióne, známa tiež ako M42 a NGC 1976, je žiariaca emisná hmlovina v súhvezdí Orión pod Oriónovým pásom.
Pozrieť Hviezda a Orión (hmlovina)
Orión (súhvezdie)
Orión je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, jedno z najznámejších súhvezdí vôbec.
Pozrieť Hviezda a Orión (súhvezdie)
Otvorená hviezdokopa
M11 známa aj ako Divá kačica Otvorená hviezdokopa je zoskupenie hviezd, obyčajne od desiatok po niekoľko tisíc, ktoré boli vytvorené z jedného molekulárneho mračna a sú stále gravitačne viazané.
Pozrieť Hviezda a Otvorená hviezdokopa
Paralaxa
Paralaxa (spravidla meraná ako uhol nazývaný paralaktický uhol) môže byť.
Pozrieť Hviezda a Paralaxa
Parsek
Parsek (skrátene pc) je jednotka dĺžky používaná v astronómii.
Pozrieť Hviezda a Parsek
Pól
Pól môže znamenať.
Pozrieť Hviezda a Pól
Phekda
Phekda (γ UMa / γ Ursae Majoris, Phecda, Phad, Phacd) je hviezda v súhvezdí Veľká medvedica.
Pozrieť Hviezda a Phekda
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Hviezda a Planéta
Planetárna hmlovina
NGC 6543, hmlovina Mačacie oko Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života.
Pozrieť Hviezda a Planetárna hmlovina
Planetárna sústava
slnečnej sústavy, najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. Veľkosti sú v správnej mierke. exoplanétou. Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy, kométy, mesiace a planéty).
Pozrieť Hviezda a Planetárna sústava
Plazma (fyzika)
Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).
Pozrieť Hviezda a Plazma (fyzika)
Plazmová hviezda
Dvojhviezda tvorená plazmovou a degenerovonou dvojhviezdou - Sírius Plazmová hviezda je hviezda, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie a teda v nej vzniká elektromagnetické žiarenie.
Pozrieť Hviezda a Plazmová hviezda
Plejády
Plejády môžu byť.
Pozrieť Hviezda a Plejády
Plyn
Plyn alebo plynné skupenstvo alebo plynná látka je jedno zo základných skupenstiev, pri ktorom sú jednotlivé častice látky relatívne ďaleko od seba, voľne sa pohybujú v priestore a pôsobia na ne zanedbateľne malé príťažlivé sily.
Pozrieť Hviezda a Plyn
Podobor
Podobor je trieda hviezd, ktoré sú jasnejšie ako hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpaslíky, ale nie také jasné ako obry.
Pozrieť Hviezda a Podobor
Podtrpaslík
Podtrpaslík, niekedy označovaný ako "sd" je hviezda triedy svietivosti VI.
Pozrieť Hviezda a Podtrpaslík
Pohyb
Pohyb môže byť.
Pozrieť Hviezda a Pohyb
Polárka
| Poloha Polárky Polárka (iné názvy pozri nižšie) je najjasnejšia hviezda (presnejšie trojhviezda) súhvezdia Malá medvedica (lat. Ursa Minor) a 48. najjasnejšia hviezda nočnej oblohy.
Pozrieť Hviezda a Polárka
Pozitrón
hmlovej komory C.D. Andersona, prvého identifikovaného '''pozitrónu'''. 6mm olovená doska oddeľuje hornú a dolnú polovicu komory. Pozitrón musel prísť zdola, keďže horná stopa v magnetickom poli je viac ohnutá, indikujúc nižšiu energiu.
Pozrieť Hviezda a Pozitrón
Pozostatok supernovy
Pozostatok Keplerovej supernovy, SN 1604. 1987A Pozostatok supernovy alebo zvyšok supernovy je materiál, ktorý za sebou zanechal gigantický výbuch hviezdy nazvaný supernova.
Pozrieť Hviezda a Pozostatok supernovy
Prócium
Prócium (lat.) je izotop vodíka s relatívnou molárnou hmotnosťou 1.
Pozrieť Hviezda a Prócium
Prúdenie tepla
Prúdenie tepla alebo (tepelná) konvekcia je jeden zo spôsobov šírenia tepla v kvapalinách a plynoch, pri ktorom sa premiestňujú priamo častice s väčšou energiou.
Pozrieť Hviezda a Prúdenie tepla
Premenná hviezda typu T Tauri
Hviezdy typu T Tauri sú triedou premenných hviezd pomenovaných po ich prototype, T Tauri.
Pozrieť Hviezda a Premenná hviezda typu T Tauri
Protón
Schéma protónu Protón (p+, H+; z gréčtiny protos – prvý) je subatomárna častica v jadre atómu.
Pozrieť Hviezda a Protón
Protón-protónový cyklus
gama žiarenia. Zrážkou dvoch takýchto izotopov vzniká výsledný produkt, 4He, pričom sa uvoľňujú dva protóny, ktoré môžu vstúpiť do ďalšej reakcie. Protón-protónový cyklus (protónovo-protónová reakcia, p-p cyklus) je cyklus jadrových reakcií, pri ktorých sa v konečnom dôsledku premenia jadrá vodíka 1H na jadrá hélia 4He.
Pozrieť Hviezda a Protón-protónový cyklus
Protohviezda
tmavú hmlovinu, ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom, ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým, ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť.
Pozrieť Hviezda a Protohviezda
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Pozrieť Hviezda a Protoplanetárny disk
Proxima Centauri
Proxima Centauri na zábere HST Proxima Centauri (alebo Alfa Centauri C), niekedy aj V 645 Centauri je najbližšia hviezda k slnečnej sústave.
Pozrieť Hviezda a Proxima Centauri
Pulzar
Zložený, opticko/röntgenový obrázok pulzaru Krabia hmlovina, ktorý ukazuje okolité plyny v hmlovine, ktoré sú rozvírené pôsobením magnetického poľa a žiarenia pulzaru. Plachty Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia.
Pozrieť Hviezda a Pulzar
R Doradus
R Doradus (HD 29712) je červený obor v súhvezdí Mečiar.
Pozrieť Hviezda a R Doradus
R136a1
| R136a1 (dlhým názvom RMC 136a1) je Wolfova-Rayetova hviezda v súhvezdí Mečiar v satelitnej galaxii Veľký Magellanov mrak.
Pozrieť Hviezda a R136a1
Radiálna rýchlosť
Radiálna rýchlosť je rýchlosť objektu v smere línie spojenej s pozorovateľom.
Pozrieť Hviezda a Radiálna rýchlosť
Rádioaktívny rozpad
Symbol trojlístka sa používa tradične na označenie rádioaktívneho materiálu. Kód v štandarde Unicode tohto symbolu je U+2622 (☢). ionizujúceho žiarenia. Rádioaktívny rozpad alebo rádioaktívna premena je proces, pri ktorom nestabilné atómy strácajú svoju energiu vyžarovaním tzv.
Pozrieť Hviezda a Rádioaktívny rozpad
Rádiové žiarenie
Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).
Pozrieť Hviezda a Rádiové žiarenie
Röntgenové žiarenie
Röntgenová snímka ruky Röntgenové žiarenie (iné názvy: röntgenové lúče, röntgenová radiácia, RTG žiarenie/lúče/radiácia, rtg žiarenie/lúče/radiácia, lúče/žiarenie X, X-lúče/žiarenie; ako vlnenie: röntgenové vlnenie/vlny, RTG vlnenie/vlny, rtg vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: röntgenové/RTG/rtg spektrum, röntgenové/RTG/rtg pásmo) je elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok od 1 pikometra do 10 nanometrov (10-12 až 10-8 m).
Pozrieť Hviezda a Röntgenové žiarenie
Rýchlosť
Rýchlosť môže byť.
Pozrieť Hviezda a Rýchlosť
Regor
Regor, Al Suhail (arab. suhail – jasný, žiarivý) alebo Gama Velorum (γ Vel/γ Velorum) je zložitá, mladá a veľmi žiarivá viacnásobná hviezda v súhvezdí Plachty.
Pozrieť Hviezda a Regor
Rektascenzia
Rektascenzia (RA; značka α – grécke písmeno alfa) (z lat. rectus.
Pozrieť Hviezda a Rektascenzia
Rigel
Umelecká predstava hviezdy Rigel Rigel (β Ori/β Orionis/Beta Orionis) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a siedma najjasnejšia hviezda na oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou 0,18.
Pozrieť Hviezda a Rigel
Rotácia
Rotácia môže byť.
Pozrieť Hviezda a Rotácia
Rovník
Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa.
Pozrieť Hviezda a Rovník
Sírius
| Sírius (α CMa/α Canis Majoris/Canis Majoris) je najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy.
Pozrieť Hviezda a Sírius
Súhvezdie
Orión, jedno z najznámejších súhvezdí oblohy Súhvezdie v širšom zmysle je skupina hviezd alebo asterizmus, ktoré spolu navzájom zdanlivo súvisia a vytvárajú určitý obrazec na oblohe.
Pozrieť Hviezda a Súhvezdie
Súradnica
Súradnica alebo koordináta môže byť.
Pozrieť Hviezda a Súradnica
Sústava CGS
Sústava CGS (iné názvy: sústava jednotiek CGS, systém (jednotiek) CGS, sústava/systém (jednotiek) cgs, CGS, cgs, absolútna sústava jednotiek, zriedkavo centimeter-gram-sekunda) je sústava fyzikálnych jednotiek, v ktorej sú základnými jednotkami centimeter, gram a sekunda – z toho skratka CGS.
Pozrieť Hviezda a Sústava CGS
SI
SI (z fr. Système International (d'Unités)) je skratka pre Medzinárodnú sústavu jednotiek.
Pozrieť Hviezda a SI
Skrytá hmota
Skrytá hmota (iné názvy: nežiarivá hmota, temná hmota, tmavá hmota) môže byť.
Pozrieť Hviezda a Skrytá hmota
Slnečná škvrna
Skupina slnečných škvŕn Slnečná škvrna v ultrafialovom žiarení Slnečná škvrna je tmavé miesto vo atmosfere Slnka.
Pozrieť Hviezda a Slnečná škvrna
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Pozrieť Hviezda a Slnečná sústava
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Pozrieť Hviezda a Slnečný vietor
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Hviezda a Slnko
Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog
Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog (SAO) je astrometrickým hviezdnym katalógom.
Pozrieť Hviezda a Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog
Sodík
Sodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11.
Pozrieť Hviezda a Sodík
Spektrálna čiara
Spojité spektrum Emisné spektrálne čiary Absorpčné spektrálne čiary Spektrálna čiara je tmavá alebo svetlá čiara v spektre, ktorá je výsledkom nadbytku alebo nedostatku fotónov v úzkom frekvenčnom pásme v porovnaní s okolitými frekvenciami.
Pozrieť Hviezda a Spektrálna čiara
Spektrálny typ
Spektrálna trieda v astronómii charakterizuje objekty na základe ich spektrálnych čiar, ktoré určujú chemické zloženie objektu.
Pozrieť Hviezda a Spektrálny typ
Spektroskopia
disperzie svetla, ktoré prechádza cez optický hranol. Spektroskopia je fyzikálna metóda zaoberajúca sa vznikom a vlastnosťami spektra svetla, ktoré vzniká interakciou elektromagnetického žiarenia so vzorkou.
Pozrieť Hviezda a Spektroskopia
Spektroskopická dvojhviezda
Spektroskopická dvojhviezda je dvojhviezda, ktorá nemôže byť rozoznaná ako vizuálna dvojhviezda ani s použitím ďalekohľadov s najvyššou rozlišovacou schopnosťou.
Pozrieť Hviezda a Spektroskopická dvojhviezda
Spektrum
Spektrum môže znamenať.
Pozrieť Hviezda a Spektrum
Stelárna astronómia
Stelárna astronómia (iné názvy: hviezdna astronómia, hvezdárstvo) je odvetvie astronómie, ktoré sa zaoberá stavbou, pohybom a vývojom hviezdnych sústav.
Pozrieť Hviezda a Stelárna astronómia
Supernova
Zvyšky Keplerovej supernovy, SN 1604 SN1994D Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií, ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy, ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá.
Pozrieť Hviezda a Supernova
Svetelná hodina
Svetelná hodina (angl. light hour) je jednotkou dĺžky, ktorá je definovaná ako vzdialenosť, ktorú prejde svetlo v absolútnom vákuu za jednu hodinu, čo predstavuje.
Pozrieť Hviezda a Svetelná hodina
Svetelná minúta
Svetelná minúta (po angl. light minute) je jednotkou dĺžky, ktorá je definovaná ako vzdialenosť, ktorú prejde svetlo v absolútnom vákuu za jednu celú minútu, čo predstavuje 17 987 547 480 m. Táto hodnota je presná, pretože meter je v skutočnosti definovaný z hľadiska rýchlosti svetla.
Pozrieť Hviezda a Svetelná minúta
Svetelný rok
Svetelný rok (skratka ly) je jednotka vzdialenosti, ktorú Medzinárodná astronomická únia definovala ako dráhu, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 juliánsky rok.
Pozrieť Hviezda a Svetelný rok
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Pozrieť Hviezda a Svetlo
Svietivosť (astronómia)
Svietivosť alebo menej vhodne luminozita či žiarivý výkon hviezdy (značka L) je množstvo energie vyžiarenej hviezdou za 1 sekundu v celej oblasti elektromagnetického spektra.
Pozrieť Hviezda a Svietivosť (astronómia)
T Tauri
T Tauri T Tauri je premenná hviezda v súhvezdí Býk.
Pozrieť Hviezda a T Tauri
Tarantula (hmlovina)
Hmlovina Tarantula alebo NGC 2070, prípadne 30 Doradus je oblasť H II v súhvezdí Mečiar a v severovýchodnej časti Veľkého Magellanovho mraku, je to najjasnejší objekt v tejto galaxii.
Pozrieť Hviezda a Tarantula (hmlovina)
Teleskop
Teleskop môže byť.
Pozrieť Hviezda a Teleskop
Teplo
Teplo alebo (mimo fyziky aj) tepelná energia je vnútorná energia, ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu.
Pozrieť Hviezda a Teplo
Terestriálna planéta
Štyri terestrické planéty slnečnej sústavy – porovnanie veľkostí. Zľava doprava Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Terestriálna planéta alebo terestrická planéta je doslova Zemi podobná planéta.
Pozrieť Hviezda a Terestriálna planéta
Termonukleárna reakcia
Termonukleárna reakcia je jadrová syntéza, pri ktorej sú reakční partneri uzavretí v istom reakčnom objeme tak, že sa dosiahne to, že energia tepelného pohybu stačí na prekonanie elektrostatických odpudivých síl medzi nimi.
Pozrieť Hviezda a Termonukleárna reakcia
Tlak
Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.
Pozrieť Hviezda a Tlak
Trapéz Orióna
Trapéz (v strede snímky) obklopený hmlovinou M42 Trapéz Orióna (prípadne Trapezium alebo Lichobežník alebo ϑ Orionis/Teta Orionis/ϑ Ori) je viacnásobná hviezda v súhvezdí Orión často považovaná aj za hviezdokopu.
Pozrieť Hviezda a Trapéz Orióna
Trojhviezda
Viacnásobný hviezdny systém Mizar sa v ďalekohľadoch zobrazuje ako trojhviezda. Zložky Mizar A a Mizar B sú v tesnej vzájomnej blízkosti, tretia zložka Alcor je vzdialenejšia Trojhviezda je hviezdna sústava zložená z troch gravitačne viazaných hviezd.
Pozrieť Hviezda a Trojhviezda
Trpaslík
Trpaslík môže byť.
Pozrieť Hviezda a Trpaslík
UBV systém
UBV systém alebo Johnsonov systém alebo aj Johnsonov-Morganov systém je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby.
Pozrieť Hviezda a UBV systém
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Pozrieť Hviezda a Uhlík
Uhlíkový cyklus
Uhlíkový cyklus, uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkový cyklus, CNO cyklus alebo Betheho-Weizsäckerov cyklus je cyklus jadrových reakcií, pri ktorých sa za účasti uhlíka C, dusíka N a kyslíka O premenia v konečnom dôsledku jadrá vodíka H na jadrá hélia He.
Pozrieť Hviezda a Uhlíkový cyklus
Uhlová sekunda
Uhlová sekunda206/2000 Z.z. - vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo 16.
Pozrieť Hviezda a Uhlová sekunda
Ultrafialové žiarenie
Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.
Pozrieť Hviezda a Ultrafialové žiarenie
Vývoj hviezdy
M33. Vývoj hviezd je proces zmien, ktorými hviezda prejde počas svojej existencie, od svojho vzniku až po zánik.
Pozrieť Hviezda a Vývoj hviezdy
Veľký tresk
singularity. Vesmír sa s časom rozpína, čím sa objekty od seba vzďaľujú. Veľký tresk (-s malým v; iné názvy: big bangbig bang. In: Encyclopaedia Beliana 2 S. 106, big-bangbig-bang. In: Slovník cudzích slov (akademický), veľký rachot, hrozný rachotbig bang.
Pozrieť Hviezda a Veľký tresk
Veľryba (súhvezdie)
Veľryba alebo Morská príšera je súhvezdie ležiace takmer celé na južnej oblohe.
Pozrieť Hviezda a Veľryba (súhvezdie)
Vega
Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu Letný trojuholník s uvedením názvov a magnitúd hviezd Vega (α Lyr / α Lyrae / Alfa Lyrae) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lýra a piata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.
Pozrieť Hviezda a Vega
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr.
Pozrieť Hviezda a Vesmír
Viacnásobná hviezda
Trojhviezda HD 188753, príklad viacnásobnej hviezdy (umelcova predstava) Viacnásobná hviezda je systém pozostávajúci z troch alebo viacerých hviezd, ktoré sa zo Zeme javia pri sebe blízko na oblohe.
Pozrieť Hviezda a Viacnásobná hviezda
Vlastný pohyb
Vlastný pohyb, μ je zdanlivý uhlový pohyb hviezdy na nebeskej sfére vyjadrený v oblúkových sekundách za jeden rok, v niektorých prípadoch v oblúkových sekundách za 100 r. spektrálných tried OBAFGKM na oblohe za -/+ 200 000 rokov.
Pozrieť Hviezda a Vlastný pohyb
Vlnová dĺžka
Vlnová dĺžka Vlnová dĺžka je vzdialenosť medzi opakujúcimi sa periódami vlnenia.
Pozrieť Hviezda a Vlnová dĺžka
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pozrieť Hviezda a Vodík
Watt (jednotka)
Watt (značka: W) je v sústave SI odvodená jednotka výkonu.
Pozrieť Hviezda a Watt (jednotka)
Wolfova-Rayetova hviezda
Hviezda HD 184738 Wolfova-Rayetova hviezda je hmotná hviezda s veľmi silným hviezdnym vetrom.
Pozrieť Hviezda a Wolfova-Rayetova hviezda
Zákryt
Zákryt je úkaz, pri ktorom teleso s väčšími uhlovými rozmermi zakryje pozorovateľovi teleso s menšími uhlovými rozmermi.
Pozrieť Hviezda a Zákryt
Zákrytová dvojhviezda
Zákrytová dvojhviezda je dvojhviezda, pri ktorej rovina obehu je rovnobežná s rovinou pozorovateľa, ktorý môže pozorovať zákryty tejto hviezdy.
Pozrieť Hviezda a Zákrytová dvojhviezda
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa.
Pozrieť Hviezda a Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Hviezda a Zem
Zoznam tradičných názvov hviezd
Toto je zoznam najpoužívanejších tradičných názvov hviezd, prevažne odvodených z arabčiny a latinčiny.
Pozrieť Hviezda a Zoznam tradičných názvov hviezd
Zrážka galaxií
Zrážka dvoch galaxií Zrážka galaxií je spôsob mohutnej interakcie galaxií.
Pozrieť Hviezda a Zrážka galaxií
19. storočie
19.
Pozrieť Hviezda a 19. storočie
20. storočie
20.
Pozrieť Hviezda a 20. storočie
3-alfa reakcia
Schéma 3-alfa reakcie 3-alfa reakcia (3 alfa reakcia, 3α reakcia, Salpeterov proces) je rad niekoľkých reakcií, pri ktorých z troch héliových jadier (Alfa častíc) vzniká jadro uhlíka.
Pozrieť Hviezda a 3-alfa reakcia
Pozri tiež
Hviezdy
- Hviezda
- NGC 308
Stelárna astronómia
- Eddingtonova rovnica
- Fotosféra
- Heliaktický východ hviezdy
- Hviezda
- Hviezdna populácia
- Katalóg hviezd
- Metalicita
- Označenie premenných hviezd
- Polomer Slnka
- Protoplanetárny prach
- Spektrálna klasifikácia
- Svetelná krivka
- Svietivosť Slnka
- UBV systém
- Vývoj hviezdy
- Vlastný pohyb
- Vznik a vývoj slnečnej sústavy
- Vznik hviezdy
Zdroje svetla
- Bioluminiscencia
- Elektroluminiscencia
- Eliášov oheň
- Fotosféra
- Hviezda
- Luminiscencia
- Ohňostroj
- Plameňomet
- Polárna žiara
- Prechodová oblasť
- Protisvit
- Slnko
- Sonoluminiscencia
- Supernova
- Svetelné znečistenie
- Zoznam najjasnejších hviezd
- Zoznamy hviezd
- Čerenkovovo žiarenie
Známy ako Hviezdy.
, Energia, Epsilon Lyrae, Erupcia, Eta Carinae, Exponent, Extrasolárna planéta, Farba, Flamsteedovo označenie, Fotón, Fotografická platňa, Fotosféra, Frekvencia, Galaktické halo, Galaktické jadro, Galaxia, Galaxia (Mliečna cesta), Genitív, Gliese 165, Granulácia, Gravitačná kontrakcia, Gravitačný kolaps (astronómia), Gravitácia, Gréčtina, Grécke písmo, Guľa (matematika), Guľová hviezdokopa, Gustav Robert Kirchhoff, Hayashiho čiara, Hélium, Henry Draper Catalogue, Henyeyho stopa, Herbigov-Harov objekt, Hertzsprungov-Russellov diagram, Hipparchos, Hlavná postupnosť, Hmlovina, Hmota (fyzika), Hmotnosť, Hmotnosť Slnka, Hnedý trpaslík, Hustota, Hustota (objemová hmotnosť), Hviezdna asociácia, Hviezdna populácia, Hviezdny atlas, Hviezdny čas, Hviezdny oblak, Hviezdokopa, Hydrostatická rovnováha, Hydroxylová skupina, Hypernova, Ión (častica), Infračervené žiarenie, Interferometer, Ionizácia, Jadro Slnka, Jadrová syntéza, Jasný obor, John Flamsteed, Katalóg hviezd, Kelvin, Keplerove zákony, Kilogram, Kilometer, Kométa, Konvektívna zóna, Koróna (astronómia), Kornephoros, Korpuskulárne žiarenie, Kov, Krabí pulzar, Krabia hmlovina, Kremík, Kvarková hviezda, Latinčina, Lítium, LBV 1806-20, Leptón, Liptovská Mara (priehrada), Logaritmus, Magnetické pole, Medzihviezdna hmota, Medzinárodná astronomická únia, Medzinárodná vesmírna stanica, Mesiac, Metalicita, Meter, Molekula, Molekulárny mrak, Moment hybnosti, Mytológia, Nadobor, Nebeská sféra, Nepravidelná galaxia, Neutríno, Neutrón, Neutrónová hviezda, Newtonove pohybové zákony, NGC 6397, Noc, Nova (astronómia), Oblasť žiarivej rovnováhy, Oblasť H II, Obor, Obor (hviezda), Obzor (Zem), Odmocnina, Odstredivá sila, Omega, Orión (hmlovina), Orión (súhvezdie), Otvorená hviezdokopa, Paralaxa, Parsek, Pól, Phekda, Planéta, Planetárna hmlovina, Planetárna sústava, Plazma (fyzika), Plazmová hviezda, Plejády, Plyn, Podobor, Podtrpaslík, Pohyb, Polárka, Pozitrón, Pozostatok supernovy, Prócium, Prúdenie tepla, Premenná hviezda typu T Tauri, Protón, Protón-protónový cyklus, Protohviezda, Protoplanetárny disk, Proxima Centauri, Pulzar, R Doradus, R136a1, Radiálna rýchlosť, Rádioaktívny rozpad, Rádiové žiarenie, Röntgenové žiarenie, Rýchlosť, Regor, Rektascenzia, Rigel, Rotácia, Rovník, Sírius, Súhvezdie, Súradnica, Sústava CGS, SI, Skrytá hmota, Slnečná škvrna, Slnečná sústava, Slnečný vietor, Slnko, Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog, Sodík, Spektrálna čiara, Spektrálny typ, Spektroskopia, Spektroskopická dvojhviezda, Spektrum, Stelárna astronómia, Supernova, Svetelná hodina, Svetelná minúta, Svetelný rok, Svetlo, Svietivosť (astronómia), T Tauri, Tarantula (hmlovina), Teleskop, Teplo, Terestriálna planéta, Termonukleárna reakcia, Tlak, Trapéz Orióna, Trojhviezda, Trpaslík, UBV systém, Uhlík, Uhlíkový cyklus, Uhlová sekunda, Ultrafialové žiarenie, Vývoj hviezdy, Veľký tresk, Veľryba (súhvezdie), Vega, Vesmír, Viacnásobná hviezda, Vlastný pohyb, Vlnová dĺžka, Vodík, Watt (jednotka), Wolfova-Rayetova hviezda, Zákryt, Zákrytová dvojhviezda, Zdanlivá hviezdna veľkosť, Zem, Zoznam tradičných názvov hviezd, Zrážka galaxií, 19. storočie, 20. storočie, 3-alfa reakcia.