Obsah
291 vzťahy: Abstrakcia (filozofia), Afganistan, Aforizmus, Aktívnosť, Alexander Veľký, Alexandria, Ammónios Sakkas, Anaxagoras, Anexia, Anticipácia, Antropomorfizmus, Apória, Apeirón, Arabi, Arché, Arché (filozofia), Architektúra, Aristokracia, Aristoteles, Asýria, Astronómia, Ataraxia, Aténska demokracia, Atény, Atóm, Atomizmus, Ďaleký východ, Židia, Čína, Čierne more, Človek, Babylonská ríša, Blaženosť, Blízky východ, Boh, Bolesť, Bytie, Byzantská filozofia, Byzantská ríša, Chronológia, Cisár, Civilizácia, Cnosť, Daimonión, David Hume, Démokritos, Dedukcia, Dejiny filozofie, Demokracia, Determinizmus (filozofia), ... Rozbaliť index (241 viac) »
- Klasická grécka filozofia
Abstrakcia (filozofia)
Abstrakcia je stránka, forma poznania, spočívajúca v myšlienkovom odhliadnutí od mnohých vlastností predmetov a ich vzťahov a v oddelení, vyčlenení nejakej vlastnosti.
Pozrieť Grécka filozofia a Abstrakcia (filozofia)
Afganistan
Afganistan (dlhý tvar pôvodne Afganská islamská republika, po páde Kábulu a ovládnutí Talibanom Afganský islamský emirát) je vnútrozemský štát ležiaci v južnej Ázii.
Pozrieť Grécka filozofia a Afganistan
Aforizmus
Aforizmus (z gr. vymedzenie) je stručný výrok, ktorý obsahuje vtipnú myšlienku.
Pozrieť Grécka filozofia a Aforizmus
Aktívnosť
Aktívnosť môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Aktívnosť
Alexander Veľký
Britskom múzeu. Alexander Veľký alebo Alexander/Alexandros Macedónsky alebo Alexander III. (resp.) (* medzi 20. júlom a 30. júlom 356 pred Kr., Pella – † 10. jún/11. jún 323 pred Kr., Babylon) bol macedónsky kráľ.
Pozrieť Grécka filozofia a Alexander Veľký
Alexandria
Alexandria je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav.
Pozrieť Grécka filozofia a Alexandria
Ammónios Sakkas
Ammónios Sakkas alebo Ammónios Sakkás alebo Ammonios Sakkas (* okolo 175 – † 242) bol zakladateľ novoplatonizmu, učiteľ Plotinov.
Pozrieť Grécka filozofia a Ammónios Sakkas
Anaxagoras
Anaxagoras alebo Anaxagorás môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Anaxagoras
Anexia
Anexia (verbálne substantívum: anektovanie, staršie adnektovanie, annektovanie; z od, od a ) je násilné pripojenie územia cudzieho štátu alebo jeho časti k územiu iného štátu alebo k štátom na základe násilného obsadenia po víťaznej vojne alebo pod hrozbou ozbrojeného násilia.
Pozrieť Grécka filozofia a Anexia
Anticipácia
Anticipácia (z.
Pozrieť Grécka filozofia a Anticipácia
Antropomorfizmus
Alica v krajine zázrakov'' Antropomorfizmus (zo; a) je prenášanie ľudských vlastností a osobitostí na vonkajšie prírodné sily alebo mýtické bytosti.
Pozrieť Grécka filozofia a Antropomorfizmus
Apória
Apória (gr. ἀπορία, dosl. „ne-cesta“, nepriechodnosť, slepá ulička) je nevyriešiteľný rozpor medzi dvoma rovnako dobre odôvodnenými názormi, ťažký neriešiteľný problém.
Pozrieť Grécka filozofia a Apória
Apeirón
Apeirón (FLOSS, Karel. apeiron. In: Horyna, Břetislav – Štěpán, Jan – Blecha, Ivan – Šaradín, Pavel (eds.). Filosofický slovník. 2. rozš. vyd. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2002. 463 s. ISBN 80-7182-064-4, s. 30.
Pozrieť Grécka filozofia a Apeirón
Arabi
Nomádski Beduíni sú tradičným ideálom arabskej kultúry. Arabi alebo arabské národy môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Arabi
Arché
Arché (gr.) môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Arché
Arché (filozofia)
Arché (gr. ἀρχή, lat. principium) alebo pralátka je v starovekej gréckej filozofii prvotný princíp sveta, prapôvodná látka, z ktorej svet povstal.
Pozrieť Grécka filozofia a Arché (filozofia)
Architektúra
Antoni Gaudí: Chrám Svätej rodiny Sagrada Familia, Barcelona, Španielsko, rozostavaný od roku 1883 Architektúra (zo ← a) je umenie a veda o navrhovaní a stavbe budov, objektov, stavieb a ich súborov, pamätníkov, rôznych architektonických doplnkov.
Pozrieť Grécka filozofia a Architektúra
Aristokracia
Aristokracia (z gr. αριστοκρατία – „vláda najlepších“) môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Aristokracia
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.).
Pozrieť Grécka filozofia a Aristoteles
Asýria
Reliéf z asýrskeho hlavného mesta Dúr Šarrukín, zobrazujúci prepravu libanonského cédra. (8. st. pred Kr.) Asýria alebo zastarano Asýrsko môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Asýria
Astronómia
Astronómia (iné názvy: hvezdárstvo, staršie: hviezdoveda) je veda o vesmíre, zaoberajúca sa vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav.
Pozrieť Grécka filozofia a Astronómia
Ataraxia
Ataraxia môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Ataraxia
Aténska demokracia
Aténska demokracia alebo klasická aténska demokracia je označenie pre politické zriadenie mestského štátu Atény v 6.
Pozrieť Grécka filozofia a Aténska demokracia
Atény
Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).
Pozrieť Grécka filozofia a Atény
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Pozrieť Grécka filozofia a Atóm
Atomizmus
Atomizmus (zo) je filozofický smer, podľa ktorého všetko dianie pozostáva z hry atómov, z ich spájania a oddeľovania, usporiadavania, presunov, priťahovania a vzájomného odrážania.
Pozrieť Grécka filozofia a Atomizmus
Ďaleký východ
Ďaleký východ môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Ďaleký východ
Židia
Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.
Pozrieť Grécka filozofia a Židia
Čína
Peking Šenčen Mapa Číny Čína (čín. 中国 – pchin-jin: Zhōng guó; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar Čínska ľudová republika (čín. 中华人民共和国 – pchin-jin: Zhōng huá rén mín gòng hé guó), skratkou ČĽR (medzinárodne ''CN''), je štát ležiaci vo východnej Ázii.
Pozrieť Grécka filozofia a Čína
Čierne more
NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Pozrieť Grécka filozofia a Čierne more
Človek
Človek môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Človek
Babylonská ríša
Babylonská ríša môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Babylonská ríša
Blaženosť
Blaženosť je pocit šťastia, blaha, spokojnosti.
Pozrieť Grécka filozofia a Blaženosť
Blízky východ
Najbežnejšia definícia Blízkeho východu Blízky východ (mimo politiky, najmä v kultúrnom či archeologickom kontexte, aj: Predný východ či menej často Predný Orient; po anglicky Near East, po nemecky Naher Osten/Nahost/Vorderer Orient) je nejasne vymedzený geografický termín.
Pozrieť Grécka filozofia a Blízky východ
Boh
''Boh Stvoriteľ'' podľa Michelangela Michelangela Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť; podľa veriacich ľudí je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný.
Pozrieť Grécka filozofia a Boh
Bolesť
Bolesť hlavy. Bolesť (lat. dolor) alebo bôľ je psychický stav, ktorý vzniká v dôsledku mimoriadne silných alebo poškodzujúcich účinkov na organizmus, ohrozujúcich jeho existenciu alebo celostnosť.
Pozrieť Grécka filozofia a Bolesť
Bytie
Bytie je všetko existujúce materiálne, ako aj ideálne, nezávisle od akéhokoľvek ďalšieho určenia; to, prostredníctvom čoho je niečo súcnom (ens); to, čo je identické v súcne, základ jestvujúcna.
Pozrieť Grécka filozofia a Bytie
Byzantská filozofia
Byzantská filozofia je súčasť byzantskej kultúry; profiluje sa v priebehu postupného vzďaľovania byzantskej cirkvi a latinskej cirkvi v dôsledku ikonofilizmu Byzantskej ríše v 6. - 7. storočí.
Pozrieť Grécka filozofia a Byzantská filozofia
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.
Pozrieť Grécka filozofia a Byzantská ríša
Chronológia
Chronológia je.
Pozrieť Grécka filozofia a Chronológia
Cisár
Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.
Pozrieť Grécka filozofia a Cisár
Civilizácia
Mestá sú hlavným znakom ľudských civilizácií. Civilizácia je úroveň spoločenského vývoja, ktorý dosiahla určitá spoločnosť, súhrn jej materiálnych a duchovných výdobytkov.
Pozrieť Grécka filozofia a Civilizácia
Cnosť
Cnosť alebo čnosť (grécky αρετη, areté, lat.virtus) je vypestovaný a navyklý (habituálny) sklon k dobrému konaniu.
Pozrieť Grécka filozofia a Cnosť
Daimonión
Daimonión alebo daimonion (deminutívum od) je v Sokratovej filozofii vnútorný hlas božského pôvodu pomáhajúci človeku pri hľadaní dobra.
Pozrieť Grécka filozofia a Daimonión
David Hume
David Hume (* 7. máj 1711, Edinburgh, Škótsko, Spojené kráľovstvo – † 25. august 1776, Edinburgh) bol škótsky osvietenský filozof, etik, historik a ekonóm.
Pozrieť Grécka filozofia a David Hume
Démokritos
Démokritos alebo Demokritos môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Démokritos
Dedukcia
Dedukcia alebo odvodzovanie je proces postupných transformácií výrazov pomocou odvodzovacích pravidiel.
Pozrieť Grécka filozofia a Dedukcia
Dejiny filozofie
Dejiny filozofie je filozofická disciplína, ktorá študuje filozofické myšlienky a koncepty v ich časovom vývoji.
Pozrieť Grécka filozofia a Dejiny filozofie
Demokracia
náhľad Demokracia (z gr. démos - ľud a kratiá - vláda cez) je.
Pozrieť Grécka filozofia a Demokracia
Determinizmus (filozofia)
Determinizmus je filozofický názor, podľa ktorého je akékoľvek dianie nevyhnutne príčinne dané (determinované).
Pozrieť Grécka filozofia a Determinizmus (filozofia)
Dialóg
Dialóg môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Dialóg
Dialektický materializmus
Dialektický materializmus (skratka diamat) bol štátnou filozofiou socialistických štátov a zároveň ideologickým základom ich vied.
Pozrieť Grécka filozofia a Dialektický materializmus
Dialektika
Dialektika môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Dialektika
Dobro
Dobro je z filozofického hľadiska to, čo teší a uspokojuje, čo zodpovedá túžbam a čo ich napĺňa, čo je dokonané a teda dokonalé (v tomto zmysle tiež riadne, žiadúce, determinované); všetko, čo prispieva k blahu; základná morálna hodnota; protiklad zla; to, čo sa pokladá za mravné a hodné nasledovania; to, čo sa považuje za zodpovedajúce mravnému ideálu.
Pozrieť Grécka filozofia a Dobro
Dráma
Dráma je jeden z troch základných literárnych druhov, popri lyrike a epike.
Pozrieť Grécka filozofia a Dráma
Druh
Druh môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Druh
Dualizmus
Dualizmus môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Dualizmus
Dualizmus (filozofia)
Dualizmus je vo filozofii učenie, ktoré vychádza z názoru, že existujú dve protikladné podstaty sveta alebo dva protikladné princípy či dve substancie sveta.
Pozrieť Grécka filozofia a Dualizmus (filozofia)
Duša
gréckej mytológii Rastlinná, zvieracia a ľudská duša podľa kresťanov Duša (alebo v niektorých kontextoch nadvedomie) je v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod.
Pozrieť Grécka filozofia a Duša
Efez
Divadlo Efez alebo Efezos (gr. Ἔφεσος - Efesos) bolo staroveké grécke mesto v Malej Ázii na území dnešného juhozápadného Turecka.
Pozrieť Grécka filozofia a Efez
Egypt
Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.
Pozrieť Grécka filozofia a Egypt
Eklekticizmus (filozofia)
Eklekticizmus (z – vyberať) alebo eklektizmus alebo eklektická škola je postup vytvárania filozofického výkladu sveta na základe preberania riešení jednotlivých problémov a tém z rozmanitých filozofických systémov.
Pozrieť Grécka filozofia a Eklekticizmus (filozofia)
Ekonómia
Ekonómia alebo národohospodárska náuka alebo národné hospodárstvo je ekonomická veda, ktorá skúma na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rieši problém vzácnosti zdrojov.
Pozrieť Grécka filozofia a Ekonómia
Ekonomika
Hospodárstvo alebo ekonomika môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Ekonomika
Elea
Elea alebo Velia alebo Elaia bola starogrécka prímorská kolónia na západnom pobreží Lukánie, založená v polovici 6. storočí pred Kr., po spojeneckej vojne municípium.
Pozrieť Grécka filozofia a Elea
Eleatská škola
Eleatská škola je grécky filozofický smer, ktorý vznikol na rozhraní 6. storočia pred Kr. a 5. storočia pred Kr. v juhotalianskom meste Elea (lat. Velia).
Pozrieť Grécka filozofia a Eleatská škola
Element
Element (lat. elementum - pralátka, živel, prvok) môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Element
Emanácia
Emanácia je výron, vyžarovanie, vychádzanie nižšieho, menej dokonalého bytia z vyššieho, dokonalejšieho princípu, ktorý tým však sám zostáva nezmenený, nezmenšený, neprechádza do emanovaného (na rozdiel od evolúcie).
Pozrieť Grécka filozofia a Emanácia
Empíria
Empíria (gr.) je skúsenosť ako prameň poznania alebo ako poznávacia metóda; vedecké pozorovania a pokusy.
Pozrieť Grécka filozofia a Empíria
Empedokles
Empedokles (alebo Empedoklés) z Akragantu/Agrigenta (* asi 483 pred Kr. — † 423 pred Kr.) bol starogrécky filozof.
Pozrieť Grécka filozofia a Empedokles
Energia
Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave.
Pozrieť Grécka filozofia a Energia
Etika
Etika je filozofická disciplína, náuka o ľudskom správaní, skúma morálku alebo morálne relevantné konanie a jeho normy.
Pozrieť Grécka filozofia a Etika
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Pozrieť Grécka filozofia a Európa
Filozof
Sova sa v priebehu dejín stala '''symbolom múdrosti'''. Filozof (z gr. Φιλοσοφία (philo-sophia) - láska k múdrosti) patrí medzi súčasne sporné a zároveň veľmi jasné označenie príslušníka rôznorodej skupiny ľudí.
Pozrieť Grécka filozofia a Filozof
Filozofia
Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.
Pozrieť Grécka filozofia a Filozofia
Filozofický smer
Filozofický smer je jednota čŕt tvorby filozofických významových útvarov relatívne ohraničenej skupiny filozofov.
Pozrieť Grécka filozofia a Filozofický smer
Friedrich Engels
Friedrich Engels (* 28. november 1820, Barmen, Nemecko – † 5. august 1895, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol systematizátor marxistickej filozofie; nemecký sociológ, filozof, ekonóm, žurnalista a továrnik; spolupracovník K. Marxa, vydavateľ 2.
Pozrieť Grécka filozofia a Friedrich Engels
Fyzika
Plazmová lampa Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos).
Pozrieť Grécka filozofia a Fyzika
Geocentrizmus
thumb Geocentrizmus je názor alebo tvrdenie, že Zem je stredom vesmíru.
Pozrieť Grécka filozofia a Geocentrizmus
Geografia
Model Zeme s rozčlenením na jednotlivé vrstvy krajinnej sféry Geografia (z , z predpony γεω- geo- od γε ge – zem a prípony -γραφία -grafía – -pis) alebo zemepis je náuka (alebo súbor vedeckých disciplín) zaoberajúca sa krajinnou sférou, vzťahmi (najmä príčinnými) medzi systémom prírodného prostredia a systémom ľudskej spoločnosti (spoločensko-ekonomickou sférou) v priestore a čase.
Pozrieť Grécka filozofia a Geografia
Geometria
Geometria (z gréckych slov Geo.
Pozrieť Grécka filozofia a Geometria
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Georg Wilhelm Friedrich Hegel (* 27. august 1770, Stuttgart – † 14. november 1831, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika).
Pozrieť Grécka filozofia a Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Gibraltársky prieliv
Satelitný záber na Gibraltársky prieliv. Pohľad na Gibraltársky prieliv z lietadla. Naľavo zátoka Algeciras a Punta de Tarifa, napravo Maroko. Španielske mesto Ceuta je zahalené v mrakoch a nie je z tohto pohľadu viditeľné. Gibraltársky prieliv je morský prieliv medzi Európou a Afrikou, ktorý oddeľuje Atlantický oceán od Stredozemného mora.
Pozrieť Grécka filozofia a Gibraltársky prieliv
Gramatika
Gramatika môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Gramatika
Gréčtina
Gréčtina môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Gréčtina
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Pozrieť Grécka filozofia a Gréci
Grécka kultúra
Grécka kultúra je súčasť európskej kultúry alebo euroamerickej kultúry.
Pozrieť Grécka filozofia a Grécka kultúra
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Pozrieť Grécka filozofia a Grécko
Habitus
Habitus môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Habitus
Harmónia
Harmónia môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Harmónia
Hérakleitos
Hérakleitos (iné názvy: Hérákleitos, Herakleitos, Heraklit, Héraklit) môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Hérakleitos
Hérakleitos z Efezu
Hérakleitos z Efezu (iné názvy: Hérákleitos z Efezu, Herakleitos z Efezu, Heraklit z Efezu, Héraklit z Efezu, Hérakleitos Skoteinos, Hérákleitos Skoteinos; * asi 540 pred Kr., Efez – † asi 480 pred Kr., Efez) bol grécky filozof, podľa ktorého svet nestvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale bol vždy, je a bude, a síce ako polemos - boj protikladov, metaforicky znázornený večne živým ohňom, ktorý sa rozhorieva a uhasína podľa toho, ako mu to prikazuje zákon.
Pozrieť Grécka filozofia a Hérakleitos z Efezu
Hésiodos
Hésiodos alebo Hesiodos (gr. Ησίοδος – starogr. Hésiodos, novogr. Isiodos; * 8. storočie pred Kr., Kymé, Malá Ázia, alebo Askra, Boiótia – † 7. storočie pred Kr. Askra, Boiótia) bol starogrécky epický básnik a roľník.
Pozrieť Grécka filozofia a Hésiodos
Helenizmus
Helenizmus (zo – Grék) je dejinná a kultúrna epocha, obdobie starovekých dejín východného Stredomoria a Prednej Ázie od výbojov, započatých 338 pred Kr. macedónskymi panovníkmi Filipom II. a jeho synom Alexandrom Veľkým (v rokoch 334 – 324).
Pozrieť Grécka filozofia a Helenizmus
Hierarchia
Diderotovej Encyklopédii z roku 1751. Hierarchia (z gr. ἱερός (hieros).
Pozrieť Grécka filozofia a Hierarchia
História
História môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a História
Hmota
Hmota môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Hmota
Hmota (filozofia)
Hmota vo filozofii (a pôvodne aj vo fyzike) je abstrakcia protikladu ducha.
Pozrieť Grécka filozofia a Hmota (filozofia)
Hodnota
Hodnota môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Hodnota
Homér
Homér – Musée du Louvre Homér alebo Homéros (Homéros, po novogrécky Όμηρος – Omiros) bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie.
Pozrieť Grécka filozofia a Homér
Homoiomerie
Homoiomerie (gr.) sú rovnorodé častice - podľa Anaxagora posledné častice, z ktorých sa skladá látka.
Pozrieť Grécka filozofia a Homoiomerie
Hudba
Notový zápis hudby Koncert v Salzburgu Hudba sa vo všeobecnosti definuje ako špecifická ľudská aktivita, ktorá sa pomocou v priestore a čase charakteristicky zoskupených tónov a zvukov a na základe spoločenských skúseností usiluje o (hlavne estetickú) komunikáciu.
Pozrieť Grécka filozofia a Hudba
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Pozrieť Grécka filozofia a Hviezda
Hypotéza
Hypotéza (z gréc. hypo - pod, nižšie, znížený + thesis - tvrdenie) je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť.
Pozrieť Grécka filozofia a Hypotéza
Iamblichos z Chalkidy
Iamblichos z Chalkidy Iamblichos z Chalkidy alebo Jamblichos z Chalkidy (* asi 250 – † asi 330) bol grécky filozof, zakladateľ sýrskej novoplatónskej školy, žiak Porfyria.
Pozrieť Grécka filozofia a Iamblichos z Chalkidy
Ióni
Ióni alebo Iónovia gr. Ίωνες (Íones), boli podľa tradície jeden zo štyroch hlavných starogréckych kmeňov (Achájci, Aiolovia, Dóri).
Pozrieť Grécka filozofia a Ióni
Idea
Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom.
Pozrieť Grécka filozofia a Idea
Idealizmus
Idealizmus je filozofický smer, ktorý vychádza z tézy, že prvotným, čiže tým, od čoho závisí všetko ostatné, je niečo ideálne alebo duchovné, napr.
Pozrieť Grécka filozofia a Idealizmus
Ilúzia
Ilúzia je skreslený vnem skutočnosti.
Pozrieť Grécka filozofia a Ilúzia
India
India, oficiálny názov Indická republika, je najľudnatejšia krajina na svete (podľa odhadov OSN z roku 2023).
Pozrieť Grécka filozofia a India
Indická filozofia
Indická filozofia je výrazná zložka indickej kultúry, jedna z najbohatších národných filozofií; prevažne náboženská filozofia; tvorí charakteristický útvar podobne ako filozofia západná, filozofia čínska, filozofia arabská.
Pozrieť Grécka filozofia a Indická filozofia
Indukcia
Indukcia môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Indukcia
Irónia
Irónia je posun významu, pri ktorom kladný výraz či súd má pejoratívny zmysel.
Pozrieť Grécka filozofia a Irónia
Itália
Itália môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Itália
Jazyk (jazykoveda)
Jazyk je historicky konštruovaný systém zvukových, lexikálnych a gramatických prostriedkov, objektivizujúci prácu myslenia, komunikácie a vzájomného chápania sa jej účastníkov.
Pozrieť Grécka filozofia a Jazyk (jazykoveda)
Jedno
Jedno (gr. το έν - to hen) je jeden zo základných filozofických pojmov, kľúčový pojem Platónovej filozofie.
Pozrieť Grécka filozofia a Jedno
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14.
Pozrieť Grécka filozofia a Justinián I.
Kategória
Kategória môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Kategória
Kôň
Kôň môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Kôň
Kňaz
Rímskokatolícky kňaz Pravoslávny kňaz Kňaz (ženský rod kňažka alebo kňazka) je (najmä v tradičných kresťanských cirkvách) osoba, ktorá viac či menej výlučne vykonáva náboženské úkony ako svoje zamestnanie.
Pozrieť Grécka filozofia a Kňaz
Klasická grécka filozofia
Klasická grécka filozofia je klasické obdobie gréckej filozofie a druhé obdobie vývinu starogréckej filozofie.
Pozrieť Grécka filozofia a Klasická grécka filozofia
Klaudios Ptolemaios
Stredoveký portrét Idealizovaný portrét zo 16. storočia Ptolemaiova mapa sveta, 1482 Klaudios Ptolemaios (v gréčtine: Κλαύδιος Πτολεμαῖος; * asi 85 – † asi 165) bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.
Pozrieť Grécka filozofia a Klaudios Ptolemaios
Kolónia
Kolónia môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Kolónia
Kolonizácia
Kolonizácia môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Kolonizácia
Kozmológia
Kozmológia skúma pôvod, začiatok a možný osud vesmíru.
Pozrieť Grécka filozofia a Kozmológia
Kozmos
Kozmos (zo starogr. kosmos.
Pozrieť Grécka filozofia a Kozmos
Kráľ (panovník)
Poľská kráľovská koruna Kráľ (z lat. Carolus.
Pozrieť Grécka filozofia a Kráľ (panovník)
Kréta
Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.
Pozrieť Grécka filozofia a Kréta
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Pozrieť Grécka filozofia a Kresťanstvo
Krotón
Krotón môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Krotón
Kultúra
Kultúra môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Kultúra
Láska
Srdce sa používa ako symbol lásky Láska je.
Pozrieť Grécka filozofia a Láska
Lýceum
Lýceum môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Lýceum
Logika
Logika (z gr. slova λόγος logos) je veda zaoberajúca sa vyplývaním.
Pozrieť Grécka filozofia a Logika
Logos
gréckom písme Logos je slovo, reč, myšlienka, pojem, rozum, zmysel, myšlienkový obsah/náplň.
Pozrieť Grécka filozofia a Logos
Lucius Annaeus Seneca
Lucius Annaeus Seneca známy tiež ako Seneca Mladší či jednoducho iba ako Seneca (asi 4 pred Kr. – 65) bol rímsky filozof, štátnik a spisovateľ.
Pozrieť Grécka filozofia a Lucius Annaeus Seneca
Macedónia (historické územie)
Verginske slnko, symbol Macedónie Macedónia (staršie - pred vznikom dnešného štátu Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko - alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano - ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky - Macedonia; gr.
Pozrieť Grécka filozofia a Macedónia (historické územie)
Maieutika
Maieutika (gr. umenie pôrodnej baby; pôrodnícke umenie – narážka na povolanie Sokratovej matky) je termín používaný Sokratom pre umenie viesť dialóg.
Pozrieť Grécka filozofia a Maieutika
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Pozrieť Grécka filozofia a Malá Ázia
Mapa
Johanna Keplera Mapa je zjednodušené zobrazenie priestoru, navigačná pomôcka, ktorá zdôrazňuje vzťahy medzi objektmi v priestore.
Pozrieť Grécka filozofia a Mapa
Marcus Antonius
Marcus Antonius (celým menom Marcus Antonius Marci Filius Marci Nepos, "Marcus Antonius, syn Marcusa, vnuk Marcusa"; * 14. január 83 pred Kr. – † 1. august 30 pred Kr.) bol rímsky politik a generál.
Pozrieť Grécka filozofia a Marcus Antonius
Marcus Aurelius
Marcus Aurelius alebo Markus Aurélius, celým menom Marcus Aurelius Antoninus (* 26. apríl 121, Rím – † 17. marec 180, Vindobona – teraz Viedeň) bol rímsky cisár a filozof (prezývaný „filozof na tróne“), predstaviteľ mladšieho stoicizmu.
Pozrieť Grécka filozofia a Marcus Aurelius
Matematika
Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós).
Pozrieť Grécka filozofia a Matematika
Múdrosť
Múdrosť môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Múdrosť
Múdrosť (filozofia)
Múdrosť je maximálna dokonalosť vo vedení svojho života ako výsledok pochopenia zmyslu života a poznania prostriedkov k tomu, ako dosiahnuť zmysel života.
Pozrieť Grécka filozofia a Múdrosť (filozofia)
Mýtus
Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý/-á človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý/-á.
Pozrieť Grécka filozofia a Mýtus
Medicína
Medicína (z lat. (ars) medicina.
Pozrieť Grécka filozofia a Medicína
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Pozrieť Grécka filozofia a Mesiac
Metafyzika
Metafyzika je také zameranie filozofie, ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to, čo mu ako takému prináleží, bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno), kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí, a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie, ako aj pokiaľ ide o jeho účel.
Pozrieť Grécka filozofia a Metafyzika
Metodická skepsa
Metodická skepsa je absolútne pochybovanie o všetkom.
Pozrieť Grécka filozofia a Metodická skepsa
Metropola
Metropola (zo od a ) je veľkomesto ku ktorému gravituje určité väčšie územie a ktoré plní isté funkcie voči svojmu zázemiu, napr.
Pozrieť Grécka filozofia a Metropola
Milét
Milét alebo Milétos alebo Mílétos (po grécky Milétos/iný prepis: Mílétos) bolo maloázijské grécke prístavné mesto.
Pozrieť Grécka filozofia a Milét
Milétos
Milétos alebo Mílétos (- Milétos/iný prepis: Mílétos) môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Milétos
Moderná veda
Moderná veda je veda, ktorá sa zrodila a rozvinula v priebehu štyroch storočí novovekého racionalizmu; je založená na podstatne iných axiómach a postulátoch než predchádzajúce, stredoveké a staroveké vedenie.
Pozrieť Grécka filozofia a Moderná veda
Monarchia
Monarchie vo svete Monarchia alebo mocnárstvo je štátne zriadenie resp.
Pozrieť Grécka filozofia a Monarchia
Monoteizmus
Monoteizmus alebo jednobožstvo je viera v jediného Boha charakteristická najmä pre judaizmus, kresťanstvo a islam.
Pozrieť Grécka filozofia a Monoteizmus
Morálka
Morálka môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Morálka
More
Dánsku More je „časť oceána, rôznym spôsobom obklopená súšou alebo vyvýšeninami oceánskeho dna, líšiaca sa od otvoreného oceána špecifickými vlastnosťami“.
Pozrieť Grécka filozofia a More
Myslenie
Myslenie je významový proces (dianie, činnosť), ktorý spočíva v metamorfózach kognitívnych významových útvarov, najmä pojmov.
Pozrieť Grécka filozofia a Myslenie
Mysticizmus
Mysticizmus je záľuba v mystickom, sklon k blúznivému, neostrému mysleniu.
Pozrieť Grécka filozofia a Mysticizmus
Mystika
Mystika (z gr. mystikos.
Pozrieť Grécka filozofia a Mystika
Mytológia
Mytológia alebo bájoslovie môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Mytológia
Náboženstvo
Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.
Pozrieť Grécka filozofia a Náboženstvo
Náhoda
Náhoda je moment nejakej skutočnosti, ktorý je vzhľadom na jej substanciálny základ (podstatu a zákon) niečím iba možným; je to niečo skutočne existujúce, čo však vzhľadom na podstatu predmetu môže byť aj nebyť, môže byť takým alebo iným; niečo, čo sa podstatou daného predmetu alebo predpokladá ako možná forma jej prejavu, alebo sa ňou aspoň nevylučuje ako niečo nemožné.
Pozrieť Grécka filozofia a Náhoda
Nús
Nús alebo nus (starogr. Νους - nous - rozum, myseľ) je vo filozofii pojem označujúci približne súhrn všetkých jestvujúcich aktov vedomia a myslenia.
Pozrieť Grécka filozofia a Nús
Nenávisť
Nenávisť je hlboká, intenzívna emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu, nenávisť sa spája s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť a s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde.
Pozrieť Grécka filozofia a Nenávisť
Nesmrteľnosť
Nesmrteľnosť je buď nepodliehanie telesnej smrti alebo pokračovanie duševného života po telesnej smrti.
Pozrieť Grécka filozofia a Nesmrteľnosť
Nihilizmus
Nihilizmus je filozofický pohľad, ktorý má odmietavý postoj smerom k domnelo zmysluplným aspektom života.
Pozrieť Grécka filozofia a Nihilizmus
Norma
Norma môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Norma
Novoplatonizmus
Novoplatonizmus alebo neoplatonizmus je neskorá forma starogréckej filozofie, ktorá nasledovala po strednom platonizme, a v ktorej sa miešali antické prvky myslenia s náboženstvom a s orientálnou filozofiou; v tomto smere začal Plotinos v 3.
Pozrieť Grécka filozofia a Novoplatonizmus
Novovek
Novovek je historická perióda v dejinách ľudstva, ktorá nasleduje po stredoveku.
Pozrieť Grécka filozofia a Novovek
Obchod
Obchod môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Obchod
Octavius Augustus
Augustus (* 23. september 63 pred Kr. – † 19. august 14), vl.
Pozrieť Grécka filozofia a Octavius Augustus
Oheň
thumb Oheň môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Oheň
Oligarchia
Oligarchia (po gr. Ὀλιγαρχία) je vláda úzkej skupiny (najbohatších) osôb v štáte.
Pozrieť Grécka filozofia a Oligarchia
Olympijské hry
Olympijské hry alebo hovorovo olympiáda môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Olympijské hry
Ontológia
Ontológia je filozofické učenie o bytí, filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá bytím alebo súcnom ako súcnom.
Pozrieť Grécka filozofia a Ontológia
Orient
Orient najčastejšie znamená Prednú Áziu (t. j. tzv. starý Orient) a severnú Afriku a/alebo Ďaleký východ, ojedinele aj celú Áziu.
Pozrieť Grécka filozofia a Orient
Osud
Osud (iné názvy: údel; knižne zastarano: lós; knižne: sudba, fátum, moira) je moc, ktorej je všetko, i konanie človeka, podriadené.
Pozrieť Grécka filozofia a Osud
Panaitios
Panaitios môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Panaitios
Panteizmus
Panteizmus alebo naturalizmus je nábožensko-filozofické učenie, stotožňujúce Boha s prírodou a pokladajúce prírodu za stelesnenie Božstva.
Pozrieť Grécka filozofia a Panteizmus
Participácia
Participácia môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Participácia
Pasívnosť
Pasívnosť alebo pasivita môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Pasívnosť
Pergamon
Kráľovstvo Pergamon v roku 188 pred Kr. Pergamon bol grécky mestský štát na dnešnom západnom pobreží Turecka.
Pozrieť Grécka filozofia a Pergamon
Perikles
Perikles – busta zo zbierok Vatikánskeho múzea Perikles (cca. 495 pred Kr. – 429 pred Kr., bol politik, rečník a zástanca demokracie v starovekých Aténach v Grécku. Historici Thukydides a Plutarchos ho chválili ako čestného, nepodplatiteľného človeka.
Pozrieť Grécka filozofia a Perikles
Peripatetici
Peripatetici (z gr. PERIPATEIN.
Pozrieť Grécka filozofia a Peripatetici
Platón
Platón (-slovenský tvar kodifikovaný od roku 1940; staršie: Platon, PlatoPlato. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1931;; * 428 pred Kr./427 pred Kr. – † 347 pred Kr.) bol Sokratov žiak, spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof.
Pozrieť Grécka filozofia a Platón
Platónova teória ideí
Teória ideí je jadrom Platónovho učenia, ktoré sa utvorilo ako syntéza hérakleitovského a prótagorovského názoru o premenlivosti zmyslového sveta, učenia eleatov o nemennom súcne, sokratovského hľadania pojmov, pytagorovskej náuky o číslach ako podstatách vecí a orficko-pytagorovskej predstavy o nesmrteľnosti duše a o onom svete.
Pozrieť Grécka filozofia a Platónova teória ideí
Platónska akadémia
Atén Platónska akadémia alebo Platónova akadémia bola filozofická škola založená Platónom približne v roku 387 pred Kr. Meno „akadémia“ dostala podľa veľkého posvätného hája ohraničeného múrom v Aténach, zasväteného bohyni Aténe a ochrancom ktorého bol héros Akadémos.
Pozrieť Grécka filozofia a Platónska akadémia
Plótinos
Plótinos (iné názvy: Plótínos, Plotinos, Plotín; gr. Πλωτῖνος; * cca 203 – 205, Lykopolis, Egypt – † cca 269 – 270, Minturnae, Kampánia) bol antický poklasický filozof, hlavný predstaviteľ novoplatonizmu, panenteista.
Pozrieť Grécka filozofia a Plótinos
Pluralizmus
Pluralizmus môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Pluralizmus
Poézia
Poézia je básnická tvorba, umelecký slovesný prejav písaný veršom (na rozdiel od prózy).
Pozrieť Grécka filozofia a Poézia
Podstata
Podstata (iné názvy: esencia, bytnosť, čosť, čoosť, čo-bytie, kvidita; lat. essentia, quidditas, ens, nem. Wesen, Wesenheit, Wesensmäßiges, Essenz, Was-Sein, Quiddität, gr. úsiá, angl. essence, what-being, quiddity) je stránka vnútorného; súhrn vnútorných trvalých vlastností; jedna zo základných filozofických tém.
Pozrieť Grécka filozofia a Podstata
Poetika
Poetika je.
Pozrieť Grécka filozofia a Poetika
Politika
Politika (z neskorolat. politice.
Pozrieť Grécka filozofia a Politika
Polyteizmus
Polyteizmus alebo mnohobožstvo je súčasné uznávanie a uctievanie viacerých bohov, ktoré stoja voči sebe navzájom v hierarchickom pomere.
Pozrieť Grécka filozofia a Polyteizmus
Porfyrios z Tyru
Porfyrios Porfyrios z Tyru (~234 – ~305 po Kr.) bol grécky filozof, predstaviteľ novoplatonizmu, žiak Plotina a vydavateľ jeho Enneád.
Pozrieť Grécka filozofia a Porfyrios z Tyru
Poznanie
Poznanie je nadobudnutie poznatkov; vzťah medzi poznávaným a poznávajúcim.
Pozrieť Grécka filozofia a Poznanie
Praktická filozofia
Praktická filozofia je skupina filozofických disciplín, ktoré sa zaoberajú ľudským konaním a tvorbou.
Pozrieť Grécka filozofia a Praktická filozofia
Pravda
Pravda môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Pravda
Pravdepodobnosť
Pravdepodobnosť (hovorovo šanca; značka je P z anglického probability) je hodnota vyčísľujúca istotu resp.
Pozrieť Grécka filozofia a Pravdepodobnosť
Príčinnosť
Príčinnosť (iné názvy: kauzalita, kauzálna súvislosť, kauzálny nexus, príčinná súvislosť, súvislosť príčiny a následku, príčinne účinkové vzťahy) je priame, konkrétne a základné sprostredkovanie objektívnych súvislostí; jeden proces (príčina) vyvoláva druhý proces (následok alebo účinok).
Pozrieť Grécka filozofia a Príčinnosť
Príroda
Pohľad na Zem. Úder blesku počas erupcie sopky Galunggung v roku 1982 Príroda v prírodných vedách je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.
Pozrieť Grécka filozofia a Príroda
Princíp
Princíp (po latinsky principium.
Pozrieť Grécka filozofia a Princíp
Proklos (filozof)
Proklos (gr. Πρόκλος, Proklos, lat. Proclus; * 8. február 412, Konštantínopol† 17. apríl 487, Atény) bol grécky filozof, vedúci Akadémie v Aténach.
Pozrieť Grécka filozofia a Proklos (filozof)
Psyché
Psyché (iné názvy: Psycha, Psýché, Psýcha, zastarano Psyche) môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Psyché
Pyrrhón z Élidy
Pyrrhón z Élidy alebo Pyrrhon z Elidy (* asi 360 pred Kr., † asi 270 pred Kr.) bol starogrécky filozof, zakladateľ antického skepticizmu (staršieho skepticizmu).
Pozrieť Grécka filozofia a Pyrrhón z Élidy
Pytagoreizmus
Pytagoreizmus (iné názvy: pytagorovstvo, pytagorovci, pytagorejci) je učenie príslušníkov školy Pytagora zo Samosu.
Pozrieť Grécka filozofia a Pytagoreizmus
Pytagorova veta
Ilustrácia Pytagorovej vety Pytagorova veta je základná teoréma euklidovskej geometrie.
Pozrieť Grécka filozofia a Pytagorova veta
Rastliny
Rastliny (lat. Plantae, staršie Vegetabilia) sú veľký taxón živých organizmov (v moderných systémoch presnejšie: veľký taxón eukarytov).
Pozrieť Grécka filozofia a Rastliny
Rétorika
Rétorika alebo rečníctvo alebo rétorstvo môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Rétorika
Rím
Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.
Pozrieť Grécka filozofia a Rím
Rímska filozofia
Filozofia rímska je etapa antickej filozofie; sebareflexívna súčasť rímskej kultúry, pre ktorú je charakteristické úsilie obohatiť sa gréckym, najmä helénskym filozofickým myslením.
Pozrieť Grécka filozofia a Rímska filozofia
Rímska ríša
Rímska ríša (začiatočné R je veľké písmeno) môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Rímska ríša
Rímske právo
Corpus iuris civilis. 1583 Rímske právo je právny systém starovekého Ríma, východisko moderných právnych systémov.
Pozrieť Grécka filozofia a Rímske právo
Reč
Reč Reč v univerzálnom zmysle je fyzicko-psychická činnosť človeka ako prírodno-spoločenskej bytosti vytvárať artikulované zvuky, spájať ich ako materiálnu formu s vnútornými psychickými ideálnymi obsahmi (vnemami, predstavami, pojmami, myšlienkami, citmi a vôľou) a pomocou týchto artikulovaných zvukov realizovať vzájomnú komunikáciu s inými členmi spoločenského celku.
Pozrieť Grécka filozofia a Reč
Rehoľný rád
Rehoľný rád, niekedy aj len rád alebo rehoľa, je spoločnosť, v ktorej členovia podľa vlastného práva skladajú verejné doživotné, alebo dočasné sľuby a žijú bratský život v spoločenstve.
Pozrieť Grécka filozofia a Rehoľný rád
Reinkarnácia
Reinkarnácia (lat. re + carnis - doslova znamená "byť znova z mäsa"), je teória, alebo viera, hlásajúca, že istá pre život nevyhnutná súčasť živých bytostí (v niektorých obmenách iba ľudí) prežíva smrť, aby bola znovuzrodená v novom tele.
Pozrieť Grécka filozofia a Reinkarnácia
Relativita
Relativita alebo relatívnosť môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Relativita
Relativizmus
Relativizmus je prístup predpokladajúci jedinečnosť a neopakovateľnosť poznávaného javu, z ktorých vyplýva nemožnosť dosiahnuť pre všetkých prijateľnú pravdu.
Pozrieť Grécka filozofia a Relativizmus
Remeselník
Remeselník je malovýrobca s odbornou kvalifikáciou, znalosťou pracovných postupov a praktickou zručnosťou vyrábajúci úžitkové hodnoty pre výmenu väčšinou ručne alebo s použitím jednoduchých nástrojov, príp.
Pozrieť Grécka filozofia a Remeselník
René Descartes
René Descartes, známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye, Francúzsko – † 11. február 1650, Štokholm, Švédsko) bol francúzsky filozof, matematik, predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch.
Pozrieť Grécka filozofia a René Descartes
Rod
Rod môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Rod
Rodová aristokracia
Rodová aristokracia alebo rodová šľachta je šľachta daná pôvodom.
Pozrieť Grécka filozofia a Rodová aristokracia
Rozkoš
Rozkoš je veľmi príjemný pocit uspokojenia, potešenia, blaženosti, radosti, dosahujúci najvyšší stupeň; blaho, slasť.
Pozrieť Grécka filozofia a Rozkoš
Rozum
Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.
Pozrieť Grécka filozofia a Rozum
Samos
Samos môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Samos
Samovražda
Prvá pomoc osobe pokúšajúcej sa o samovraždu podrezaním žíl, počas školenia vodných záchranárov Červeného kríža (v rámci výcviku je fixovaná druhá, zdravá ruka) Samovražda alebo suicídium (lat.
Pozrieť Grécka filozofia a Samovražda
Súš
Súš môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Súš
Súd
Súd je štátny orgán, ktorý vykonáva súdnu právomoc (teda ktorého úlohou je ochrana práva prostredníctvom vydávania súdnych rozhodnutí, napríklad o vine a treste, súdnom spore a pod.) alebo aj označenie pre niektoré neštátne rozhodcovské orgány, napríklad rozhodcovský súd v medzinárodnej arbitráži.
Pozrieť Grécka filozofia a Súd
Sýria
Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii).
Pozrieť Grécka filozofia a Sýria
Sekta
Sekta (z lat. secta, sequi - nasledovať, ako preklad gréckeho hairesis - voľba, spôsob myslenia) je v tradičnom chápaní ako menšia náboženská obec, ktorá sa schizmou alebo priamo odštiepila od väčšej (etablovanej) cirkvi, pretože sa od tejto materskej cirkvi líši vierovyznaním alebo obradom a podobne.
Pozrieť Grécka filozofia a Sekta
Sextos Empeirikos
Sextos Empirikos Sextos Empeirikos alebo Sextos Empirikos (* asi 200 – † asi 250) bol starogrécky filozof a lekár, predstaviteľ mladšieho skepticizmu, nasledovník Ainesidéma.
Pozrieť Grécka filozofia a Sextos Empeirikos
Siedmi mudrci
Siedmi mudrci sú podľa antickej tradície siedmi myslitelia, ktorými začínajú dejiny gréckej filozofie a kultúry.
Pozrieť Grécka filozofia a Siedmi mudrci
Skepsa
Skepsa je.
Pozrieť Grécka filozofia a Skepsa
Slnečné hodiny
Slnečné hodiny Slnečné hodiny sú prastarým prostriedkom na meranie času za pomoci rotácie Zeme a tým spôsobeného zdanlivého pohybu Slnka po oblohe.
Pozrieť Grécka filozofia a Slnečné hodiny
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Grécka filozofia a Slnko
Sloboda
Sloboda vedie ľud na barikády Sloboda je neprítomnosť donucovania: nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce; preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle.
Pozrieť Grécka filozofia a Sloboda
Smrť
Ľudská lebka je univerzálny symbol smrti. Smrť (lat. exitus letalis - prirodzený odchod) je koncom života, zánikom všetkých životných funkcií.
Pozrieť Grécka filozofia a Smrť
Sochárstvo
Sochárstvo je trojrozmerný druh umenia, ktoré na svoju prezentáciu používa formovanie pevného (rôzne druhy kameňov – najčastejšie mramor, kov, drevo), alebo plastického materiálu (keramika, sklo, porcelán…).
Pozrieť Grécka filozofia a Sochárstvo
Sociológia
Sociológia je vo všeobecnosti veda o spoločnosti.
Pozrieť Grécka filozofia a Sociológia
Sofista
Sofista môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Sofista
Sofistika
Sofistika môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Sofistika
Sokrates
Sokrates (iný zápis: Sókrates, Sókratés,; * asi 469 pred Kr., Atény – † 399 pred Kr., Atény) bol starogrécky filozof, tvorca osobitného štýlu/typu filozofovania, ktoré sa opiera o dialóg.
Pozrieť Grécka filozofia a Sokrates
Spása
Spása alebo spasenie (v niektorých kontextoch aj vykúpenie) môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Spása
Spravodlivosť
Spravodlivosť je morálny princíp požadujúci rešpektovanie právnej normy, cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých.
Pozrieť Grécka filozofia a Spravodlivosť
Starogrécka filozofia
Starogrécka filozofia je staroveká filozofia, ktorá vznikla v prostredí starogréckej polis v 6. st. pred Kr. a vyvíjala sa v starovekom Grécku alebo v Stredomorí do 6. st. n. l. Tvorí podstatnú súčasť antickej filozofie.
Pozrieť Grécka filozofia a Starogrécka filozofia
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Pozrieť Grécka filozofia a Starovek
Staroveké Grécko
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.
Pozrieť Grécka filozofia a Staroveké Grécko
Staroveký Egypt
Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqua) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’AnvillaÚzemie starovekého Egypta s hlavnými sídlami Staroveký Egypt bola civilizácia staroveku v severovýchodnej časti Afriky.
Pozrieť Grécka filozofia a Staroveký Egypt
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Pozrieť Grécka filozofia a Staroveký Rím
Statočnosť
Statočnosť môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Statočnosť
Strach
Strach je pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla; negatívny cit, nepríjemná emócia, nepríjemný zážitok s neurovegetatívnym sprievodom, spravidla zblednutím, chvením, zrýchleným dýchaním, búšením srdca, zvýšením krvného tlaku a pohotovosťou k obrane alebo úteku; ide o normálnu reakciu na skutočné nebezpečenstvo alebo ohrozenie.
Pozrieť Grécka filozofia a Strach
Stredomorie (Stredozemné more)
Stredomorie pri pohľade z vesmíru Stredomorie alebo Stredozemie je oblasť Stredozemného mora, teda predovšetkým štáty Egypt, Izrael, Libanon, Sýria, Turecko, Grécko, Albánsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Slovinsko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Maroko, Alžírsko, Tunisko, Líbya a stredomorské ostrovy Cyprus, Kréta, Malta atď.
Pozrieť Grécka filozofia a Stredomorie (Stredozemné more)
Stredovek
Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I.
Pozrieť Grécka filozofia a Stredovek
Substancia
Substancia (z lat. substantia.
Pozrieť Grécka filozofia a Substancia
Svet
Svet môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Svet
Svet ideí
Svet ideí je podľa Platóna duchovný svet, ktorého entitami sú idey, spomedzi ktorých najvyššou je idea dobra, kvôli ktorej sú tu ostatné idey.
Pozrieť Grécka filozofia a Svet ideí
Sylogizmus
Sylogizmus (gr. συλλογισμός – úsudok) je forma deduktívneho dôkazu, v ktorom z dvoch výrokov, v úlohe premís, vyplýva záver (konklúzia).
Pozrieť Grécka filozofia a Sylogizmus
Synkretizmus
Synkretizmus (gr. synkrétismos) je filozofický pojem spájanie, prekrývanie, prekrytie, skríženie rôznorodých prvkov, smerov, myšlienok.
Pozrieť Grécka filozofia a Synkretizmus
Táles
Táles (alebo Thales, Thalés) z Miléta/z Milétu/Míléta/Mílétu; (* cca 624 pred Kr. – † cca 546 pred Kr.) bol starogrécky presokratický filozof, matematik, astronóm, štátnik a inžinier, prvý predstaviteľ milétskej školy.
Pozrieť Grécka filozofia a Táles
Teória poznania
Teória poznania alebo gnozeológia (z gr. γνώσεισ – gnóseis, "poznanie" + λόγος – lógos, "slovo") alebo epistemológia (z gr. επιστήμη – epistéme, "veda" + λόγος – lógos, "slovo") alebo noetika je filozofická disciplína (súčasť teoretickej filozofie), ktorá sa zaoberá nasledovnými problémami.
Pozrieť Grécka filozofia a Teória poznania
Teogónia
Teogónia (gr. theos - boh, goneia - narodenie) je sústava náboženských mýtov o pôvode a rodokmeni.
Pozrieť Grécka filozofia a Teogónia
Tetraktys
Tetraktys (grécky Τετρακτύς) je trojuholníkové číslo, ktoré sa skladá z desiatich bodov usporiadaných v štyroch radoch: jeden, dva, tri a štyri body v každom riadku.
Pozrieť Grécka filozofia a Tetraktys
Transcendencia
Transcendencia je prekračovanie hraníc medzi dvoma oblasťami, z tohto sveta do tamtoho či onoho (do transcendentna).
Pozrieť Grécka filozofia a Transcendencia
Trojuholník
Trojuholník (zriedkavo: triangel, zastarano: trojuhol) je jeden zo základných rovinných geometrických útvarov; mnohouholník s troma vrcholmi a stranami.
Pozrieť Grécka filozofia a Trojuholník
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Pozrieť Grécka filozofia a Turecko
Tyrania
Tyrania môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Tyrania
Uhol
Uhol alebo rovinný uhol je časť roviny určený dvoma polpriamkami so spoločným začiatkom.
Pozrieť Grécka filozofia a Uhol
Umenie
Michelangelo Buonarroti, Stvorenie Adama, 1510 (detail). Umenie je individuálnym prejavom kreatívnej schopnosti duše – jedna z foriem osvojovania si sveta človekom.
Pozrieť Grécka filozofia a Umenie
Umiernenosť
Umiernenosť môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Umiernenosť
Univerzita
Univerzita (z lat. universitas.
Pozrieť Grécka filozofia a Univerzita
Utópia
Utópia (z gréckeho οὐ – nie a τόπος – miesto, teda "nejestvujúce miesto") je významový útvar pozostávajúci zo súboru predstáv o budúcich ideálnych stavoch spolužitia ľudí.
Pozrieť Grécka filozofia a Utópia
Vášeň
Vášeň je iracionálne pohnutie človeka, spôsobené vierou v blízkosť kvality, ktorá si zaslúži dôveru.
Pozrieť Grécka filozofia a Vášeň
Veda
Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte.
Pozrieť Grécka filozofia a Veda
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr.
Pozrieť Grécka filozofia a Vesmír
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Pozrieť Grécka filozofia a Voda
Vojna
Vojna je konflikt medzi štátmi, organizáciami, alebo väčšími skupinami ľudí, pričom je pre tento konflikt charakteristické použitie násilia alebo fyzickej sily medzi bojujúcimi stranami.
Pozrieť Grécka filozofia a Vojna
Vzduch
atmosfére. Vzduch je názov zmesi plynov v atmosfére Zeme.
Pozrieť Grécka filozofia a Vzduch
Západná kultúra
Západná civilizácia podľa Huntingtona Západná kultúra alebo kultúra Západu je kultúra, ktorá vzišla zo spojenia grécko-rímskej antiky a kresťanstva (ktoré je cez Starý zákon samo úzko naviazané na židovskú kultúru) a tvorí puto, ktorým sú zjednotené národy Západu.
Pozrieť Grécka filozofia a Západná kultúra
Zénón z Kitia
Zénón z Kitia (iné mená: Zénón z Kitionu, Zenón z Kitia;; * asi 336 pred Kr. - † asi 264 pred Kr.) bol zakladateľ stoicizmu, resp.
Pozrieť Grécka filozofia a Zénón z Kitia
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Grécka filozofia a Zem
Zem (rozlišovacia stránka)
Zem môže byť.
Pozrieť Grécka filozofia a Zem (rozlišovacia stránka)
Zlo
Zlo (z praslov. koreňa *zъlъ od ie. koreňa *ǵʰulo- s významom „krivý, pokrivený, odchyľujúci sa od správnej cesty“) je všetko škodlivé, ošklivé a záporné v živote, všetko, čo protirečí blahu, čo ho narúša alebo ničí, protiklad dobra, podľa chápania ktorého sa riadi aj chápanie zla.
Pozrieť Grécka filozofia a Zlo
Zmyslový orgán
Zmyslový orgán je orgán tvorený nervovými útvarmi, ktoré slúžia na príjem signálov, informujúcich o zmenách v prostredí (exterorecepcia) a vo vnútri organizmu (interorecepcia).
Pozrieť Grécka filozofia a Zmyslový orgán
Zoznam filozofických smerov
Toto je zoznam filozofických smerov.
Pozrieť Grécka filozofia a Zoznam filozofických smerov
1. storočie
1.
Pozrieť Grécka filozofia a 1. storočie
19. storočie
19.
Pozrieť Grécka filozofia a 19. storočie
2. storočie
2.
Pozrieť Grécka filozofia a 2. storočie
20. storočie
20.
Pozrieť Grécka filozofia a 20. storočie
6. storočie
6.
Pozrieť Grécka filozofia a 6. storočie
Pozri tiež
Klasická grécka filozofia
- Grécka filozofia